33. schôdza

Hlasovanie o sedemnástej. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som predniesol poslanecký návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony.
Návrh zákona upravuje zmenu vecnej príslušnosti registrového úradu, ktorý vykonáva úkony súvisiace s registráciou združení podľa zákona č. 83/1990 Zb. účinnej právnej úpravy, je registrovým úradom Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.
Zámerom návrhu zákona je, aby agenda registrácie združení podľa zákona o združovaní občanov prešla na okresné úrady v sídle kraja. Návrh zákona zároveň určuje miestnu príslušnosť, pre ktorú bude rozhodujúce sídlo združenia, a teda príslušným na konanie podľa zákona o združovaní občanov bude okresný úrad v sídle kraja, v obvode ktorého má združenie svoje sídlo.
Okresné úrady v sídle kraja sú už v súčasnosti registrovaným úradom pre niektoré mimovládne organizácie.
Navrhovaná zmena má za cieľ zefektívnenie výkonu štátnej správy na úseku registrácií mimovládnych neziskových organizácií a priblíženie služby k občanom pri registrácii podľa sídla združenia a v neposlednom rade skrátenie lehôt na vybavovanie vecí.
Predpokladá sa uľahčenie komunikácie s klientmi prostredníctvom klientskych centier pri podaní návrhu na registráciu, zmenu, zánik združení alebo pri vydávaní výpisov z registra.
Navrhovanou zmenou príslušnosti sa nevytvárajú nové, ani sa nemenia koncové služby verejnej správy poskytované z registra mimovládnych neziskových organizácií.
Návrh nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, ani na podnikateľské prostredie. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu.
Dátum účinnosti návrhu zákona sa navrhuje na 1. 9. 2025.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 745.
Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženému návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 775 z 10. marca 2025 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, budem veľmi stručný, mal by som len tri otázky na pána predkladateľa, budem rád teda, ak mi odpovie či už v rozprave, alebo v záverečnom slove, alebo teda niekedy inokedy, keď bude vedieť odpoveď.
Prvá moja poznámka a otázka sa týka toho, že tento návrh zákona nie je celkom klasickým poslaneckým návrhom, ide o tému, ktorá sa diskutovala v príslušných odborných kruhoch v rámci verejnej správy a asi aj tretieho sektora už dlhšie, teda o zmenu registrového úradu občianskych združení z ministerstva vnútra na okresné úrady v sídle kraja. Aj ten návrh pôsobí dojmom, že bol vypracovaný na ministerstve vnútra, nie samotnými poslancami, takže štandardný, štandardný postup by bol dať tento návrh do pripomienkového konania, keď navyše sa, navyše sa teda týka občianskych združení, čo je najrozšírenejšia forma mimovládnych neziskových organizácií. A tak by som sa chcel spýtať, že prečo bol zvolený, zvolený tento postup, že sa ide, ide cestou poslaneckého návrhu zákona, aj keď, samozrejme, že uznávam, že to nie je nejaká rozsiahla novela, je to, je to drobnosť, a teda pokojne by to, by to mohol byť aj poslanecký návrh zákona, ale aj z hľadiska náplne, z hľadiska agendy je to niečo, čo primárne vychádza v ústrety povedzme že ministerstvu vnútra alebo štátnej správe a rieši nejaké jej aplikačné problémy s kapacitami, že je to viac ministerský aj svojím charakterom návrh ako poslanecký, že by sa tým riešili nejaké problémy občanov. Aj keď to má, samozrejme, dopad na dĺžku trvania registrácie, keď sa nedodržiavajú lehoty, ale myslím si, že by sa teda nič, nič strašné nestalo, keby sa ten proces trochu natiahol a predchádzalo mu normálne pripomienkové konanie, takže sa chcem spýtať na ten dôvod, bez toho, aby som tu teraz burácal, že obchádzate riadny legislatívny proces.
Druhá moja otázka sa týka obsahu návrhu zákona. Dnes v zásade neexistuje možnosť rozkladu voči rozhodnutiu o odmietnutí registrácie a ministerstvo vnútra tam to v podstate mechanicky preberať akurát teda, že nebude to, nebude tam vylúčená možnosť rozkladu, ale odvolania, keďže sa to prenáša na nižšiu úroveň. A tu by som sa chcel spýtať, že či, či neuvažujete o možnosti, že by sa tam tá možnosť odvolania predsa len dala, pretože bolo to na centrálnej úrovni, na úrovni ministerstva vnútra. Nie je mi známe, že by to spôsobovalo nejaké, nejaké aplikačné problémy, teda že by bola odmietnutá registrácia nejakého občianskeho združenia, ktorá by bola, bola bezdôvodná, je to už zabehnutý systém. Teraz, keď sa to posunie na nižšiu úroveň, na úroveň okresných úradov v sídle kraja, tak nevieme, aká tam bude tá, tá aplikačná prax a možnože by bolo dobré, keby združovacie právo občanov bolo chránené aj možnosťou odvolania povedzme na úroveň ministerstva a nielen, nielen teda chránené, chránené súdnou cestou, čo tam ostáva. Ale, ale v súvislosti s tým posunom si myslím, že by, že by to stálo za úvahu, že či tam tú možnosť odvolania nedoplniť a aj v tomto nezmeniť, nezmeniť ten systém, lebo môže sa stať, že nejaké chyby, ku ktorým nevieme, či nebude dochádzať, by bolo možné opraviť hneď jednoducho prostredníctvom odvolania a možno by to bolo rýchlejšie a nebolo tým potrebné zaťažovať, zaťažovať súdy.
A tretia moja poznámka a otázka je, že či plánujete, alebo máte vedomosť o nejakých pozmeňujúcich návrhoch, ktoré by mali prísť v druhom čítaní. Lebo stalo sa takou neblahou praxou, a teda myslím, že pán poslanec Michelko mal viacero návrhov zákonov z oblasti kultúry, ktoré tiež asi mali byť ministerské návrhy, teda nepochádzali iba, iba z jeho hlavy, predložil ich do parlamentu, na začiatku sa zdali, že sa mení jeden, dva body, jedno, dve ustanovenia v zákone a v druhom čítaní prišli rozsiahle pozmeňujúce návrhy, ktoré zásadným spôsobom menili charakter trebárs Fondu na podporu umenia alebo Audiovizuálneho fondu. Teda že či v tomto návrhu ozaj ide iba o zmenu registrového úradu, alebo uvažujete, alebo pripúšťate nejaké ďalšie otázky, že by sa, že by sa riešili.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, osobitne na upozornenie, že naozaj takýto materiál by mal prejsť riadnym legislatívnym procesom. Jednoducho sú návrhy zákonov, ktoré už z rešpektu, že sme právnym štátom, veď sa k tomu hlásime v čl. 1 ústavy, ak robíme zmeny, ktoré sa týkajú občianskej spoločnosti, a tam spadá určite aj prístup k informáciám, ale aj zákony, ktoré sa týkajú občianskych združení, akýchkoľvek neziskových organizácií, tak je to jednoducho elementárna slušnosť voči týmto subjektom, aby sa k tomu mohli vyjadriť a aby štát jednoducho prijímal dobré zákony, aby to urobil v takom procese, aby jednoducho zohľadnil ich námietky, ktoré jednoducho môžu prispieť k tomu, že ten, tá občianska spoločnosť tu naozaj bude fungovať a bude mať k tomu vytvorený priestor.
No keď to robíte takto a ešte zo samotného návrhu, a ten samotný návrh je, je principiálna závažná vec, je, je zrejmé, že ste to neurobili vy, proste to je ťažko, ťažko prísť k záveru, že to nebolo urobené v dielni legislatívnych pracovníkov na ministerstve vnútra. Ťažko uveriť, že by tomu bolo inak, osobitne keďže ste koaličný poslanec a máte, samozrejme, jeden z rezortov je ministerstvo vnútra, ktoré toto má vo svojej gescii, tak je to jednoducho absolútna arogancia moci to urobiť, skutočne to urobiť teraz a, a takýmto spôsobom.
Tak ja vás vyzývam aj z rešpektu jednoducho k právnemu štátu, aby ste zvážili, či tento návrh by nemal byť stiahnutý a nech sa páči, keď toto je úmysel koalície, nech to ide riadnym legislatívnym procesom ako normálny vládny návrh z ministerstva vnútra.

Ďakujem veľmi pekne.
Pán kolega Dostál, keďže nemôžem reagovať na pani Kolíkovú, tak prosím vás, odkážte jej, že jej faktická poznámka bola taký nepodarený vtip, lebo aj vy ste to spomenul vo svojom vystúpení, preboha, veď koľkokrát ako keď ste boli vo vláde vy ako koaliční poslanci, ste predkladali poslanecké návrhy zákonov, ktoré ste mali v spolupráci s ministerstvami spracované. To ako si dajme ruku na srdce, že teda poslanec nerobí to iba vlastnou iniciatívou, veď jasne že komunikuje to s ministerstvom. A vy idete kritizovať navrhovateľov za to, že idú z jedného pracoviska, kde sa registrujú občianske združenia a všetky mimovládky na ministerstve vnútra, kde všetci dobre viete, ktorí pôsobíte v tomto sektore, že ak chcete zmeniť jednu vetu v stanovách, tak pomaly čakáte na to tri mesiace. Tak z jedného ministerského pracoviska to dáme na osem pracovísk v rámci Slovenska, aby sme to vytvorili, to prostredie, aby tá lehota na vybavenie či už zaregistrovania, alebo zmeny stanov bola kratšia a vy toto idete kritizovať takýmto spôsobom, že to je nejaké, že brutálny zásah do práv neviem čoho. Preboha, to snáď nemyslíte vážne!
Veď si to pozrite, je to jednoduchá novela, ktorá hovorí o tom, že zo sekcie verejnej správy z odboru registrácie občianskych združení to prejde na okresné úrady v sídle kraja. Nemení sa tam žiadny postup, žiadne práva na odvolanie alebo aby sa komplikovala registrácia týchto občianskych združení. Ja fakt tomu nerozumiem. (Potlesk.)

Ja by som chcel poprosiť pána predsedajúceho, aby zabezpečil dodržiavanie rokovacieho poriadku, lebo pán poslanec Saloň vôbec nereagoval na to, čo som ja hovoril, reagoval na pani poslankyňu Kolíkovú. Ja som o žiadnom brutálnom zásahu nehovoril. Ja som to, ja som to a veď ja som to ani nekritizoval, ja som ani nepovedal, že je to zlé, že je to niečo, niečo dramatické, len som sa spýtal, že teda keďže to vyzerá, že to bolo pripravené na ministerstve, že prečo to nejde tou normálnou cestou, že keď si ministerstvo niečo pripraví, tak, tak to dá.
A teda, pán poslanec Saloň, je teda dosť veľký rozdiel medzi tým, keď poslanec rieši nejakú tému a keď je to koaličný poslanec, tak komunikuje s ministerstvom a to ministerstvo mu povie, dá sa to urobiť takto, súhlasíme, nesúhlasíme, toto by sme urobili inak a po konzultácii s ministerstvom koaličný poslanec predloží nejaký návrh zákona. To je podľa mňa úplne normálne a v poriadku.
To, čo nie je úplne normálne a v poriadku, je, že ministerstvo pripraví nejaký návrh zákona, lebo potrebuje riešiť nejaký problém a dá ho koaličnému poslancovi a ten ho, ten ho predloží miesto toho, aby to ministerstvo dalo normálnou cestou do medzirezortného pripomienkového konania, kde sa k tomu všetci normálne môžu, môžu vyjadriť.
A ja som tu naozaj sa nestaval na hlavu, však som hovoril, že je to drobná zmena, že sa to týka jedného ustanovenia, spýtal som sa pána predkladateľa, že či by nebolo možné napríklad inak riešiť tam tú možnosť odvolania tým, že sa to, tým, že sa to dáva, dáva nižšie, tak chápem, že keby ste takýmto spôsobom reagovali na vystúpenie pani poslankyne Kolíkovej, ale ona mala faktickú poznámku na mňa a ja som teda nič z toho, čo ste jej vyčítali, nehovoril.

Ďakujem veľmi pekne.
Pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi predniesť dôvody, prečo je tento návrh zákona dôležitý a čím bude prínos pre naše mestá a obce. Poplatok za rozvoj patrí medzi príjmové časti rozpočtu samospráv a má medziročne rastúci trend. Z aplikačnej praxe však vyplýva oprávnená požiadavka samospráv, ktoré majú poplatok zavedený, aby bola rozšírená možnosť jeho využitia aj na iné, ako sú kapitálové výdavky. Najvyšší kontrolný úrad napríklad poukazuje na potrebu umožnenia využitia výnosu na nákup budov, čo však automaticky znamená ďalšie zaťaženie územia. Preto je vhodnejšie uprednostňovať také zmeny, ktoré rozšíria možnosti využitia poplatku na iné aktivity. Príčinou je, že tento typ poplatku sa od svojho zavedenia do praxe sústredil na finančné kompenzácie za zaťaženie územia investičnou výstavbou. Lenže vývoj a skúsenosti samospráv poukazujú, že by sme mali časti výnosu využiť aj na iné oblasti, ktoré korešpondujú so všestranným rozvojom územia. Aj preto by sa mali možnosti využitia výnosu z poplatku za rozvoj rozšíriť na oblasti ďalšieho rozvoja územia. Je to napríklad využitie financií na pozemkové úpravy, čo zvyšuje ďalší investičný a rozvojový potenciál samospráv alebo na aktualizáciu a tvorbu strategických dokumentov vrátane územných plánov. Toto rozšírenie možnosti využitia poplatku za rozvoj, teda za zaťaženie územia investičnou aktivitou o ďalšie oblasti mimo kapitálových výdavkov nebude mať negatívne dopady na ekonomiku samospráv. Naopak, zabezpečí pozitívne dopady pre koordinovaný rozvoj územia. Predložená legislatíva rozširuje možnosti využitia výnosu z poplatku na rozvoj na okruh vymedzených oprávnených výdavkov súvisiacich s využitím financií na pozemkové úpravy a financovanie aktualizácie strategických dokumentov samospráv. Novela zákona súčasne plne korešponduje s programovým vyhlásením vlády, takže vláda zavedie mechanizmy udržateľného alternatívneho financovania municipálneho rozvoja mimo zdrojov zo štátneho rozpočtu eurofondov a Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky.
A taktiež vláda zavedie systém postupných krokov s dôrazom na odstránenie byrokracie a ďalších administratívno-technických prekážok, tak aby bolo možné bezodplatne previesť pozemky v správe Slovenského pozemkového fondu v intraviláne obcí a pozemky pod cestami v extraviláne obcí do ich vlastníctva.
Zároveň bude podporovať procesy pozemkových úprav, ktoré priamo súvisia s riadeným rozvojom územia.
Čiže ide o pomoc pre naše samosprávy, a preto by som vás na záver chcela poprosiť o podporu tohto zákona. Ďakujem, pán podpredsedajúci, skončila som.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 747. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu zákonov je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 777 z 10. marca 2025 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ja sa pokúsim vecne zanalyzovať celý tento návrh, ktorý dnes je v prvom čítaní. Na začiatok je moja povinnosť oznámiť, alebo pripomenúť, že my sme predkladali novelu tohto istého zákona 4. a 5. novembra minulý rok, čiže od toho nášho návrhu uplynuli len štyri mesiace a 22 dní a nie je potrebných 6 mesiacov, pričom v našom sme niektoré veci alebo časť totožných vecí sme sa snažili meniť. Čiže toto určite stojí za také pozastavenie sa, že či sme tu legislatívne v úplnom súlade so všetkým, ale poďme teda na to.
Vy navrhujete s účinnosťou od 1. 1. 2026, po a) je to zvýšenie hornej hranice sadzby, miestneho poplatku za rozvoj. Navrhujete teda zvýšenie hornej hranice zo súčasných 35 eur na 60 euro na m², ako dôvod uvádzate infláciu a s tým súvisiaci masívny nárast cien stavebných materiálov a prác. Toto sa aj nám zdalo v novembri pomerne legitímne a opodstatnené a, samozrejme, ten nárast cien stavebných materiálov je zreteľný a je signifikantný, rovnako tak prác. Máme tu, zároveň treba povedať také dve hľadiská alebo dve optiky, cez ktoré sa môžeme pozerať na tento miestny poplatok za rozvoj. To prvé hľadisko, ktoré je veľmi dôležité a ktoré je potrebné spomenúť, je to hľadisko tých obcí, miest, samospráv, teda starostov a starostiek, ktoré volajú po tejto zmene už dlhé roky. To druhé hľadisko je tých ľudí, ktorí reálne žijú v tých regiónoch a ktorým sa, jednoducho treba povedať, predraží nákup tých nehnuteľností častokrát od developerov. Čiže hneď na začiatku je treba povedať, že tu treba rozlišovať medzi týmito dvomi hľadiskami.
My keď sme to koncipovali v tom novembri, predpokladám, že aj vy dnes, tak ste počúvali hlavne tých starostov a z nich prišiel input na to, že treba zmeniť aj tieto horné hranice. Takže s tým áčkom by nebol taký veľký problém, čo sa týka béčka, zavádzate inštitút zníženia sadzby cez VZN-ko, podľa navrhovanej úpravy bude môcť obec cez VZN-ko ustanoviť druhy stavieb alebo účely, na ktoré sú stavby zhotovované, pre ktoré sa sadzba poplatku za rozvoj znižuje o ustanovené percento, najviac o 75 %. Takéto zníženie sa ustanoví s účinnosťou najmenej na jeden rok. Ako dôvod uvádzate, že chcete zaviesť možnosť pre obce vyhodnocovať pozitívny dopad investície na rozvoj komunity formou zvýhodneného miestneho poplatku za rozvoj napr. pre malometrážne nájomné byty, pri ktorých píšete, že je žiadúce zvýhodniť takúto investíciu pred inými, pre obyvateľov obce menej výhodnými investíciami.
S týmto máme tak trošku problém, pretože, alebo aj obavu, po prvé, vieme, že dnes premiér Robert Fico si dosť ide tú tému výstavby nájomných bytov a vieme, že poslanci SMER-u, HLAS-u nerobia veci len tak, čiže tu hľadáme nejaké to prepojenie. A po druhé, ani vecne to nesedí, veď práve byty majú na obce najväčší tlak, keďže starostovia, primátori k nim musia pristavovať tú príslušnú infraštruktúru. No a po tretie, obce aj dnes môžu diferencovať, že či ide o stavbu na bývanie, alebo na priemysel, alebo na pôdohospodárstvo, poľnohospodárstvo, kancelárie, predajne, takže tu mi uniká úplne tá pointa, že diferencovať medzi typmi budov, či sú malometrážne, alebo veľkometrážne, alebo červené, alebo modré už ide nad rámec nejakej tej základnej spravodlivosti a malé nájomné byty môžu zaťažovať rozpočet obce pokojne výrazne viac ako tie väčšie, súkromné, a to je predsa tá filozofia poplatku za rozvoj, aby pôvodné obyvateľstvo nedoplácalo na príchod nových ľudí. Napriek tomu, že ustanoviť takéto rozhodnutie musí zastupiteľstvo cez všeobecne záväzné nariadenie, zbytočne podľa mňa týmto vytvárate priestor pre možnú korupciu, keďže obecní mestskí poslanci alebo starosta, starostka zbytočne bude mať možnosť zvýhodňovať niektorých developerov za osobný prospech. Samozrejme, ani jeden z týchto argumentov nie je úplne nepriestrelný, keď mi vysvetlíte, ako to bude fungovať, tak som náchylný vám možno aj uveriť, ale zatiaľ teda toto béčko nepovažujem za úplne fajn zmenu.
Čo sa týka céčka, tam vidíme rozšírené možnosti využitia výnosu z poplatku za rozvoj. My vieme, že doteraz zákon explicitne stanovuje, že výnos poplatku za rozvoj sa môže použiť na úhradu kapitálových výdavkov súvisiacich so stavebnými nákladmi na stavbu vrátane nákladov na vysporiadanie pozemku na dané vymenované účely. Vaša navrhovaná právna úprava vypúšťa slovné spojenie kapitálové výdavky a definuje možnosť využitia výnosu na po
a) nadobudnutie nehnuteľnosti so zhotovením stavby, stavebné úpravy alebo údržbu stavby vrátane potrebných nákladov na vysporiadanie pozemku, alebo odstránenie stavby, ak ide o zákonne vymedzené typy stavieb.
Potom navrhujete, aby sa dalo aj obstarať zariadenia slúžiace na starostlivosť o bezpečnosť, poriadok a údržbu obce a obecného majetku, rovnako tak obstaranie územno-plánovacej dokumentácie alebo územno-plánovacieho podkladu. Potom tam pridávate podporu verejnej dopravy, a taktiež tam pridávate vetu, ktorá ma z toho úplne celého zasiahla najviac, pridávate tam tvorbu štúdií a analýz spojených so zlepšovaním života obyvateľov obce. A nehnevajte sa na mňa, ale za toto sa dá schovať alebo skryť naozaj všeličo, a toto nás z toho vášho návrhu vyrušuje úplne najviac. Potom tam ešte pridávate pozemkové úpravy a tak ďalej.
V dôvodovej správe pritom uvádzate, že navrhovaná zmena reaguje na požiadavky regiónov vyplývajúce z praxe.
V poriadku, ale neviem kto z regiónov, lebo poviem potom aj na záver, že my sme všetky tieto obce a mestá oslovili, bolo ich 391, ak sa nemýlim, k decembru 2023 alebo k začiatku roku 2024, a toto sa tam nespomínalo ani raz.
Pridávate účely využitia športovisko, detské ihrisko, náboženské nehnuteľnosti, kultúrne pamiatky, nehnuteľnosti významu pre obec, územno-plánovacie dokumentácie ako som už spomenul, štúdie spojené so zlepšením života obce, vodovody, kanalizácie, zadržanie vody, turistické atrakcie, záhrady, verejné parky, miesta na oddych, pozemkové úpravy a tak ďalej a tak ďalej.
V zásade uvoľňujete ruky obciam až úplne a v tom momente už ten poplatok za rozvoj aj tak trochu stráca ten svoj pôvodný význam, lebo obec si môže naozaj bezmedzne ísť aj na bežné výdavky, ak ich skryje za účel a od kostola cez vyhodenie peňazí na obecné analýzy, úpravy pozemkov, čo je naozaj taký široký pojem, že nikto nevie, čo to všetko vlastne na konci dňa môže byť. Ad absurdum, my sme už dostali nejaké otázky z regiónov, že či budú môcť z týchto peňazí teda po novom platiť aj napr. obecné, technické služby touto logikou, keď robia nejaké pozemkové úpravy. Čiže vzniká tu, vznikajú tu nejaké nové otázky, ktoré nebudú úplne jasné, alebo či budú môcť platiť aj zamestnancov úradu, ak robia koncepciu rozvoja cyklotrás, ktorú skryjú pod tú štúdiu za účelom zvyšovania, zlepšovania spokojnosti obyvateľov obce.
Čiže, pretože všetko môže teoreticky zlepšovať spokojnosť a kvalitu života obyvateľov obce, čiže na konci dňa sa pýtam, že či sa tohto poplatku za rozvoj bude dať platiť úplne všetko. Ak áno, potom stráca absolútne význam a pôvodnú ideu, na základe ktorej bol pred, neviem, cca desaťročím tvorený. Čiže je tam plnom vágnych pojmov, teda na míľu je to vzdialenému nášmu, podľa mňa ďaleko kvalitnejšiemu návrhu z novembra, pri ktorom ste sa všetci v koalícii zdržali.
Po d), navrhujete tam použitie výnosu z poplatku za rozvoj aj pri spolufinancovaní, navrhujete nové ustanovenie, v zmysle ktorého obec bude môcť výnos z poplatku za rozvoj použiť aj v prípade, že výdavky hradí len čiastočne formou spolufinancovania. Ako dôvod uvádzate, že navrhované ustanovenie bude umožňovať obci spolufinancovať investičné aktivity na zlepšovanie života obyvateľov obce z poskytnutých dotácií z dôvodu, že kumulácia zdrojov výhradne z PZR, predstavuje zdĺhavý, niekoľkoročný proces na vytvorenie dostatočných finančných zdrojov na financovanie potrebných investícií. Toto je podľa mňa, úplne v poriadku, proti tomu nemôže byť asi žiadna výhrada, ak ide o zdroje Európskej únie, len pri tých širokých účeloch, upozorňujem opäť, to môže utekať naozaj kade, tade.
Poďme na éčko, precizovanie informačnej povinnosti obce, doteraz to bolo tak, že obec si vlastným VZN-kom určila ako a dokedy bude zverejňovať informácie o výške výnosov z poplatku za rozvoj a jeho použití, vy navrhujete povinnosť pre obce informovať o výške výnosu z miestneho poplatku za rozvoj a jeho použití konkrétnym spôsobom na elektronickej úradnej tabuli, alebo na úradnej tabuli, alebo webovej stránke a v konkrétnej lehote, navrhuje sa do 30. júna, ak sa nemýlim, za účelom zvýšenia transparentnosti nakladania s verejnými zdrojmi. Opäť asi žiadna výhrada z našej strany, pokojne môže byť.
Po f) využiteľnosť novej právnej úpravy už na výnosy navrhujete teda z poplatkov za rozvoj za rok 2025, ktorý nám už beží a máme tu pomaly apríl, ak ste to chceli, alebo ak chcete, aby to platilo už od apríla, alebo za celý rok 2025, potom nechápem, prečo ste sa zdržali pri tom našom návrhu, ktorý, hovorím ešte raz, bol precíznejší a bol predkladaný na začiatku novembra, ale budiž. Pridávate tam doklad o zaplatení poplatku za rozvoj, aby bol ako príloha ku kolaudácii. Do stavebného zákona sa navrhuje a doplnenie zoznamu príloh ku kolaudácii o potvrdenie o uhradení miestneho poplatku za rozvoj, ak daný poplatok obec v mieste stavby vyberá. Tomuto presne rozumiem, z tej aplikačnej praxe, ja som bol tiež starosta a stávalo sa, že niekedy sa vyhýbal ten poplatník alebo ten developer tým, že zázračne po vydaní a správoplatnení stavebného povolenia zdúchol, zmizol, bolo potom problematické vymáhať tieto poplatky, nehnuteľnosti boli predané častokrát. Čiže týmto si chcete ošetriť to jednoducho, aby nebolo možné túto stavbu skolaudovať bez toho, dokým nemá zaplatený poplatok za rozvoj. Čo je okej, akurát my sme to chceli dať inak, ak si pamätáte ten náš návrh, my sme to chceli dať ako prílohu zmluvy, na základe ktorej dochádza k prevodu vlastníckeho práva ku stavbe. Čiže my sme to navrhovali v tom novembri tak, že bez zaplateného poplatku za rozvoj by nebolo možné predať, vy to otáčate podľa mňa menej prísnejšie ako my, pretože predať to možné bude aj s nezaplateným poplatkom za rozvoj, akurát to nebude možné kolaudovať, a tu si nie som úplne istý, či toto je to, čo tí starostovia potrebujú, lebo, hovorím, vlastne neodstránite ten problém aplikačnej praxi, že nevymôžete ten poplatok jednoducho, akurát vám budú pribúdať neskolaudované stavby, ale viac toho poplatku jednoducho nevymôžete.
Poviem k tomu nášmu návrhu trochu viac, ktorý sme predkladali na začiatku novembra. My sme to urobili poctivo, tak ako sa aj opozičné návrhy predkladať majú, my sme oslovili každú jednu samosprávu, ktorá tento poplatok k roku 2024 vyrubuje alebo vyrubovala, bolo to 391, dajme, nech to je 400, aby sa to ľahšie pamätalo. Čiže všetkých 400 samospráv sme oslovili s otvorenými otázkami cez dotazník atď. a svedomito sme pripravili novelu návrhu zákona alebo novelu zákona, ktorá bola prejednaná skrz-naskrz celým Slovenskom naozaj vyprecizovaná, vycizelovaná do takej podoby, za ktorú sme sa nemuseli hanbiť. Sám som bol päť rokov starostom vôbec najrýchlejšej rastúcej samosprávy na Slovensku a dobre viem, že poplatok za rozvoj je veľmi silný a dôležitý nástroj a v mnohých satelitoch krajských miest známy aj ako ten bič povestný na developerov, ktorý do veľkej miery pomáha plniť rozpočty mnohých obcí a miest Slovenska.
Nezabudnem nikdy na ten príklad, nie som si istý, či je to teraz Ivanka pri Dunaji, alebo Bernolákovo, kde majú cez 6 mil. na účte z poplatku za rozvoj, ale nevedia ich minúť. Jednoducho ten zákon je v súčasnosti nastavený tak rigidne, že majú milióny na účte, ktoré nevedia minúť. Z týchto všetkých akcií sme naozaj cítili silnú potrebu novelizovať ho, a to tak, aby fungoval lepšie a efektívnejšie než doteraz. Nepreruším? (Rečník sa obrátil na predsedajúceho.)