33. schôdza

Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, budem veľmi stručný, mal by som len tri otázky na pána predkladateľa, budem rád teda, ak mi odpovie či už v rozprave, alebo v záverečnom slove, alebo teda niekedy inokedy, keď bude vedieť odpoveď.
Prvá moja poznámka a otázka sa týka toho, že tento návrh zákona nie je celkom klasickým poslaneckým návrhom, ide o tému, ktorá sa diskutovala v príslušných odborných kruhoch v rámci verejnej správy a asi aj tretieho sektora už dlhšie, teda o zmenu registrového úradu občianskych združení z ministerstva vnútra na okresné úrady v sídle kraja. Aj ten návrh pôsobí dojmom, že bol vypracovaný na ministerstve vnútra, nie samotnými poslancami, takže štandardný, štandardný postup by bol dať tento návrh do pripomienkového konania, keď navyše sa, navyše sa teda týka občianskych združení, čo je najrozšírenejšia forma mimovládnych neziskových organizácií. A tak by som sa chcel spýtať, že prečo bol zvolený, zvolený tento postup, že sa ide, ide cestou poslaneckého návrhu zákona, aj keď, samozrejme, že uznávam, že to nie je nejaká rozsiahla novela, je to, je to drobnosť, a teda pokojne by to, by to mohol byť aj poslanecký návrh zákona, ale aj z hľadiska náplne, z hľadiska agendy je to niečo, čo primárne vychádza v ústrety povedzme že ministerstvu vnútra alebo štátnej správe a rieši nejaké jej aplikačné problémy s kapacitami, že je to viac ministerský aj svojím charakterom návrh ako poslanecký, že by sa tým riešili nejaké problémy občanov. Aj keď to má, samozrejme, dopad na dĺžku trvania registrácie, keď sa nedodržiavajú lehoty, ale myslím si, že by sa teda nič, nič strašné nestalo, keby sa ten proces trochu natiahol a predchádzalo mu normálne pripomienkové konanie, takže sa chcem spýtať na ten dôvod, bez toho, aby som tu teraz burácal, že obchádzate riadny legislatívny proces.
Druhá moja otázka sa týka obsahu návrhu zákona. Dnes v zásade neexistuje možnosť rozkladu voči rozhodnutiu o odmietnutí registrácie a ministerstvo vnútra tam to v podstate mechanicky preberať akurát teda, že nebude to, nebude tam vylúčená možnosť rozkladu, ale odvolania, keďže sa to prenáša na nižšiu úroveň. A tu by som sa chcel spýtať, že či, či neuvažujete o možnosti, že by sa tam tá možnosť odvolania predsa len dala, pretože bolo to na centrálnej úrovni, na úrovni ministerstva vnútra. Nie je mi známe, že by to spôsobovalo nejaké, nejaké aplikačné problémy, teda že by bola odmietnutá registrácia nejakého občianskeho združenia, ktorá by bola, bola bezdôvodná, je to už zabehnutý systém. Teraz, keď sa to posunie na nižšiu úroveň, na úroveň okresných úradov v sídle kraja, tak nevieme, aká tam bude tá, tá aplikačná prax a možnože by bolo dobré, keby združovacie právo občanov bolo chránené aj možnosťou odvolania povedzme na úroveň ministerstva a nielen, nielen teda chránené, chránené súdnou cestou, čo tam ostáva. Ale, ale v súvislosti s tým posunom si myslím, že by, že by to stálo za úvahu, že či tam tú možnosť odvolania nedoplniť a aj v tomto nezmeniť, nezmeniť ten systém, lebo môže sa stať, že nejaké chyby, ku ktorým nevieme, či nebude dochádzať, by bolo možné opraviť hneď jednoducho prostredníctvom odvolania a možno by to bolo rýchlejšie a nebolo tým potrebné zaťažovať, zaťažovať súdy.
A tretia moja poznámka a otázka je, že či plánujete, alebo máte vedomosť o nejakých pozmeňujúcich návrhoch, ktoré by mali prísť v druhom čítaní. Lebo stalo sa takou neblahou praxou, a teda myslím, že pán poslanec Michelko mal viacero návrhov zákonov z oblasti kultúry, ktoré tiež asi mali byť ministerské návrhy, teda nepochádzali iba, iba z jeho hlavy, predložil ich do parlamentu, na začiatku sa zdali, že sa mení jeden, dva body, jedno, dve ustanovenia v zákone a v druhom čítaní prišli rozsiahle pozmeňujúce návrhy, ktoré zásadným spôsobom menili charakter trebárs Fondu na podporu umenia alebo Audiovizuálneho fondu. Teda že či v tomto návrhu ozaj ide iba o zmenu registrového úradu, alebo uvažujete, alebo pripúšťate nejaké ďalšie otázky, že by sa, že by sa riešili.
Ďakujem.

Ďakujem, dve faktické. Pani poslankyňa Kolíková.

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, osobitne na upozornenie, že naozaj takýto materiál by mal prejsť riadnym legislatívnym procesom. Jednoducho sú návrhy zákonov, ktoré už z rešpektu, že sme právnym štátom, veď sa k tomu hlásime v čl. 1 ústavy, ak robíme zmeny, ktoré sa týkajú občianskej spoločnosti, a tam spadá určite aj prístup k informáciám, ale aj zákony, ktoré sa týkajú občianskych združení, akýchkoľvek neziskových organizácií, tak je to jednoducho elementárna slušnosť voči týmto subjektom, aby sa k tomu mohli vyjadriť a aby štát jednoducho prijímal dobré zákony, aby to urobil v takom procese, aby jednoducho zohľadnil ich námietky, ktoré jednoducho môžu prispieť k tomu, že ten, tá občianska spoločnosť tu naozaj bude fungovať a bude mať k tomu vytvorený priestor.
No keď to robíte takto a ešte zo samotného návrhu, a ten samotný návrh je, je principiálna závažná vec, je, je zrejmé, že ste to neurobili vy, proste to je ťažko, ťažko prísť k záveru, že to nebolo urobené v dielni legislatívnych pracovníkov na ministerstve vnútra. Ťažko uveriť, že by tomu bolo inak, osobitne keďže ste koaličný poslanec a máte, samozrejme, jeden z rezortov je ministerstvo vnútra, ktoré toto má vo svojej gescii, tak je to jednoducho absolútna arogancia moci to urobiť, skutočne to urobiť teraz a, a takýmto spôsobom.
Tak ja vás vyzývam aj z rešpektu jednoducho k právnemu štátu, aby ste zvážili, či tento návrh by nemal byť stiahnutý a nech sa páči, keď toto je úmysel koalície, nech to ide riadnym legislatívnym procesom ako normálny vládny návrh z ministerstva vnútra.

Poslanec Saloň.

Ďakujem veľmi pekne.
Pán kolega Dostál, keďže nemôžem reagovať na pani Kolíkovú, tak prosím vás, odkážte jej, že jej faktická poznámka bola taký nepodarený vtip, lebo aj vy ste to spomenul vo svojom vystúpení, preboha, veď koľkokrát ako keď ste boli vo vláde vy ako koaliční poslanci, ste predkladali poslanecké návrhy zákonov, ktoré ste mali v spolupráci s ministerstvami spracované. To ako si dajme ruku na srdce, že teda poslanec nerobí to iba vlastnou iniciatívou, veď jasne že komunikuje to s ministerstvom. A vy idete kritizovať navrhovateľov za to, že idú z jedného pracoviska, kde sa registrujú občianske združenia a všetky mimovládky na ministerstve vnútra, kde všetci dobre viete, ktorí pôsobíte v tomto sektore, že ak chcete zmeniť jednu vetu v stanovách, tak pomaly čakáte na to tri mesiace. Tak z jedného ministerského pracoviska to dáme na osem pracovísk v rámci Slovenska, aby sme to vytvorili, to prostredie, aby tá lehota na vybavenie či už zaregistrovania, alebo zmeny stanov bola kratšia a vy toto idete kritizovať takýmto spôsobom, že to je nejaké, že brutálny zásah do práv neviem čoho. Preboha, to snáď nemyslíte vážne!
Veď si to pozrite, je to jednoduchá novela, ktorá hovorí o tom, že zo sekcie verejnej správy z odboru registrácie občianskych združení to prejde na okresné úrady v sídle kraja. Nemení sa tam žiadny postup, žiadne práva na odvolanie alebo aby sa komplikovala registrácia týchto občianskych združení. Ja fakt tomu nerozumiem. (Potlesk.)

Pán poslanec Dostál.

Ja by som chcel poprosiť pána predsedajúceho, aby zabezpečil dodržiavanie rokovacieho poriadku, lebo pán poslanec Saloň vôbec nereagoval na to, čo som ja hovoril, reagoval na pani poslankyňu Kolíkovú. Ja som o žiadnom brutálnom zásahu nehovoril. Ja som to, ja som to a veď ja som to ani nekritizoval, ja som ani nepovedal, že je to zlé, že je to niečo, niečo dramatické, len som sa spýtal, že teda keďže to vyzerá, že to bolo pripravené na ministerstve, že prečo to nejde tou normálnou cestou, že keď si ministerstvo niečo pripraví, tak, tak to dá.
A teda, pán poslanec Saloň, je teda dosť veľký rozdiel medzi tým, keď poslanec rieši nejakú tému a keď je to koaličný poslanec, tak komunikuje s ministerstvom a to ministerstvo mu povie, dá sa to urobiť takto, súhlasíme, nesúhlasíme, toto by sme urobili inak a po konzultácii s ministerstvom koaličný poslanec predloží nejaký návrh zákona. To je podľa mňa úplne normálne a v poriadku.
To, čo nie je úplne normálne a v poriadku, je, že ministerstvo pripraví nejaký návrh zákona, lebo potrebuje riešiť nejaký problém a dá ho koaličnému poslancovi a ten ho, ten ho predloží miesto toho, aby to ministerstvo dalo normálnou cestou do medzirezortného pripomienkového konania, kde sa k tomu všetci normálne môžu, môžu vyjadriť.
A ja som tu naozaj sa nestaval na hlavu, však som hovoril, že je to drobná zmena, že sa to týka jedného ustanovenia, spýtal som sa pána predkladateľa, že či by nebolo možné napríklad inak riešiť tam tú možnosť odvolania tým, že sa to, tým, že sa to dáva, dáva nižšie, tak chápem, že keby ste takýmto spôsobom reagovali na vystúpenie pani poslankyne Kolíkovej, ale ona mala faktickú poznámku na mňa a ja som teda nič z toho, čo ste jej vyčítali, nehovoril.

Ďakujem. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce sa vyjadriť navrhovateľ? Nie.
Chce sa vyjadriť spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pokračujeme prvým čítaním návrhu poslancov Róberta Puciho, Andrey Szabóovej, Štefana Gašparoviča, Zdenky Mačicovej a Michala Barteka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 25/2025 Z. z. stavebný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Návrh zákona má tlač 747, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 777.
Dávam slovo pani poslankyni, aby návrh zákona uviedla. Nech sa páči

[Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Róberta Puciho, Andrey Szabóovej, Štefana Gašparoviča, Zdenky Mačicovej a Michala Barteka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 25/2025 Z. z. Stavebný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Stavebný zákon), tlač 747.]

Ďakujem veľmi pekne.
Pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi predniesť dôvody, prečo je tento návrh zákona dôležitý a čím bude prínos pre naše mestá a obce. Poplatok za rozvoj patrí medzi príjmové časti rozpočtu samospráv a má medziročne rastúci trend. Z aplikačnej praxe však vyplýva oprávnená požiadavka samospráv, ktoré majú poplatok zavedený, aby bola rozšírená možnosť jeho využitia aj na iné, ako sú kapitálové výdavky. Najvyšší kontrolný úrad napríklad poukazuje na potrebu umožnenia využitia výnosu na nákup budov, čo však automaticky znamená ďalšie zaťaženie územia. Preto je vhodnejšie uprednostňovať také zmeny, ktoré rozšíria možnosti využitia poplatku na iné aktivity. Príčinou je, že tento typ poplatku sa od svojho zavedenia do praxe sústredil na finančné kompenzácie za zaťaženie územia investičnou výstavbou. Lenže vývoj a skúsenosti samospráv poukazujú, že by sme mali časti výnosu využiť aj na iné oblasti, ktoré korešpondujú so všestranným rozvojom územia. Aj preto by sa mali možnosti využitia výnosu z poplatku za rozvoj rozšíriť na oblasti ďalšieho rozvoja územia. Je to napríklad využitie financií na pozemkové úpravy, čo zvyšuje ďalší investičný a rozvojový potenciál samospráv alebo na aktualizáciu a tvorbu strategických dokumentov vrátane územných plánov. Toto rozšírenie možnosti využitia poplatku za rozvoj, teda za zaťaženie územia investičnou aktivitou o ďalšie oblasti mimo kapitálových výdavkov nebude mať negatívne dopady na ekonomiku samospráv. Naopak, zabezpečí pozitívne dopady pre koordinovaný rozvoj územia. Predložená legislatíva rozširuje možnosti využitia výnosu z poplatku na rozvoj na okruh vymedzených oprávnených výdavkov súvisiacich s využitím financií na pozemkové úpravy a financovanie aktualizácie strategických dokumentov samospráv. Novela zákona súčasne plne korešponduje s programovým vyhlásením vlády, takže vláda zavedie mechanizmy udržateľného alternatívneho financovania municipálneho rozvoja mimo zdrojov zo štátneho rozpočtu eurofondov a Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky.
A taktiež vláda zavedie systém postupných krokov s dôrazom na odstránenie byrokracie a ďalších administratívno-technických prekážok, tak aby bolo možné bezodplatne previesť pozemky v správe Slovenského pozemkového fondu v intraviláne obcí a pozemky pod cestami v extraviláne obcí do ich vlastníctva.
Zároveň bude podporovať procesy pozemkových úprav, ktoré priamo súvisia s riadeným rozvojom územia.
Čiže ide o pomoc pre naše samosprávy, a preto by som vás na záver chcela poprosiť o podporu tohto zákona. Ďakujem, pán podpredsedajúci, skončila som.

Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, poslancovi Becíkovi.