33. schôdza

Ďakujem pekne, vážený pán poslanec, za vašu otázku.
V Európskej únii je zhoda v tom, že pokiaľ nebudeme pokračovať v zásobovaní Európy plynom z východu, tak bude významne deformovaný trh s plynom v západnej a strednej Európe. Ak sa teda európske špičky rozhodnú definitívne prerušiť akékoľvek dodávky plynu, ruského plynu do Európy, bude to mať následky v podobe cien, pri ktorých nemôžme byť jednoducho konkurencieschopní. Ak má jedna megawatthodina plynu v Európe stáť 45 eur a v Spojených štátoch pod 10 eur, nemôžte za týchto podmienok konkurovať. Je veľmi zaujímavé, ako trh reaguje na všetky udalosti, ktoré sa dejú okolo plynu. Keď v decembri na Európskej rade ukrajinský prezident Zelenskyj vyhlásil, že už nebude pokračovať tranzit ruského plynu cez územie Ukrajiny, okamžite cena vyletela hore. Ak sa pozrieme na útok na Sudžu, okamžite cena plynu opäť ide hore, pretože dobre si uvedomujeme, že sú iba dva body kontaktné, cez ktoré sa dostáva plyn na územie Ukrajiny a potom do Európy, a Sudža bola práve jedným z týchto kontaktných bodov. Nebudem teraz špekulovať, či to urobili Rusi, alebo to urobili Ukrajinci, pretože vždy je to tak, že to urobili Rusi podľa médií, a potom sa po niekoľkých mesiacoch ukáže, že to bolo naopak. Ja si teda počkám niekoľko mesiacov, lebo o niekoľko mesiacov určite zistíme, že to boli Ukrajinci a nie Rusi, ale nemám tu dôvod v tomto okamihu komentovať. My sme sa zaujímali o rozsah škôd, pokiaľ ide o Sudžu, zdá sa, že rozsah škôd nie je taký, aby sa nedali napraviť, ale bude to vyžadovať aj čas, bude to vyžadovať pomerne veľké technologické úsilie.
Problém je niekde inde, napriek tomu, že sme prinútili Európsku radu, aby do záverov dala pre komisiu, Ukrajinu a Slovensko úlohu urobiť všetko pre to, aby sme obnovili tranzit plynu, potom si kladiem otázku, v koho záujme bolo zlikvidovať Sudžu. Koho? Bolo to v záujme Slovenska? Určite nie. Bolo to v záujme Ruskej federácie, ktorá má veľké príjmy z dodávok plynu? Určite nie. Naviac takéto pokrytectvo, keď každý hovorí, že poďme zastaviť toky ruského plynu, a pritom Rusko je druhým najväčším dodávateľom skvapalneného plynu do západnej Európy, ten plyn stále ide. Dokonca celý február, skoro do polovičky marca ešte Ukrajina cez naše územie brala ruský plyn, čiže nám zakazujú brať ruský plyn, lebo vraj podporujeme ruskú vojnu a samotná Ukrajina využívajúc právo Európskej únie tlačila cez Slovensko, cez Vojany plyn, ktorý nakupovala, samozrejme, vždy išlo o plyn, ktorý mal ruský pôvod, čo je mimoriadne zaujímavé.
Našou povinnosťou je vynakladať všetko úsilie, aby tu okrem TurkStreamu, cez ktorý nám ide teda ruský plyn a ten nám zabezpečí domácu spotrebu, aby sme obnovili aj tranzitné kapacity.
Pán poslanec, my máme rúru, ktorá má kapacitu 90 mld. m³ plynu. Mali sme obrovské príjmy. Táto rúra je v podstate teraz suchá, čiže my musíme veľmi pozorne sledovať vývoj mierových rokovaní a pripomínať, že ak chceme stabilizovať ceny plynu v Európe, ak chceme mať ceny, ktoré budú konkurencieschopné, tak musí dôjsť k obnoveniu tokov plynu z východu na západ. V opačnom prípade nemáme šancu konkurovať Číne, Spojeným štátom alebo neviem komu všetkému. A naviac, ak si niekto myslí, že Rusko bolo poškodené tým, že dnes netečie tých 17, alebo 18 mld. m³ plynu cez Ukrajinu na Slovensko, je na veľkom omyle. Príjmy Ruska z predaja strategických surovín prudko stúpli nielen kvôli objemom, ale predovšetkým kvôli cenám.
Takže robíme všetko, je to naša priorita, ale my nemôžme Ukrajine prikázať nič, my môžeme iba tlačiť na Ukrajinu cez Európsku úniu, môžme na nich tlačiť v súvislosti so vstupom do Európskej únie, sú mnohé možnosti, ako rokovať. Ale najmä nám teraz všetkým by malo záležať na tom, aby predovšetkým na Ukrajine bol mier, nech sa Rusi a Ukrajinci, nech sa Slovania prestanú navzájom zabíjať. Toto by mala byť priorita každého normálneho Slováka, ktorý žije na území Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Vážené pani poslankyne, my si, samozrejme, aj ja obzvlášť si uvedomujem citlivosť tejto problematiky, problematiky umelého prerušenia tehotenstva a v tomto kontexte aj s plným rešpektom pristupujeme k tej celospoločenskej diskusii a k tej určitej rôznorodosti názorov spoločnosti. Avšak v tomto stave sme presvedčení, že tá súčasná právna úprava v oblasti prerušenia tehotenstva upravená zákonom č. 73/1986 o umelom prerušení tehotenstva poskytuje stabilný rámec pre výkon podmienok, lehôt, zdravotných indikácií a procesných náležitostí, čím sa zabezpečuje rovnováha medzi ochranou verejného zdravia, právami žien a odbornými štandardmi zdravotnej starostlivosti.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo a ďakujem aj vám, pán minister, za vašu odpoveď. No ja, samozrejme, nesúhlasím s tým, že na tieto otázky by mala byť či už celospoločenská zhoda, alebo aj zhoda tu v parlamente. Na tom by v prvom rade mala byť zhoda v odbornej verejnosti, ale, žiaľ, chápem vaše politické dôvody. Ja ani nesúhlasím s tým, že momentálne je tá politika dostačujúca, pretože či už sú tam prekážky geografické, alebo finančné, dnes viac ako tretina zariadení neposkytuje bezpečné a legálne interrupcie, ktoré sú v zákone stanovené. Tá cena sa pohybuje okolo 400 eur, čo si tiež nemôžu dovoliť, samozrejme, všetky ženy, sú tam čakacie doby, ďalšie prekážky. Odborná verejnosť teda volá nielen po legislatívnych zmenách, ale napr. aj po tom, aby ste zaviedli medikamentóznu formu interrupcie, pretože sme skutočne jedným z posledných štátov v Európskej únii, ktorý neposkytuje takú tú opäť bezpečnú a v iných štátoch legálnu formu, a dokonca aj šetrnú. A tam skutočne stačí len váš podpis a nepotrebujete sa na to pýtať koaličných partnerov, čo si o tom myslia, lebo odborná verejnosť po tom volá.
No, ale dobre, ja som pochopila, že teda za tejto vlády k zlepšeniu nedôjde, ale bola by som rada, keby nedošlo ani k zhoršeniu, a tak by som sa vás chcela opýtať, že či ako minister zdravotníctva môžte odporúčať tu prítomným kolegom a kolegyniam z koalície, aby nehlasovali za zákon, ktorý momentálne máme na programe tejto schôdze a ktorý sa veľmi nebezpečným spôsobom chystá obmedziť toto teraz legálne právo. Ďakujem pekne.

Neviem úplne presne, na čo reagovať, ja rešpektujem určitú realitu, ktorá tie dohody, ktoré sú, neviem presne, o akom zákone hovoríte, priznám sa, ale môžme sa o tom baviť, ale, samozrejme, to je skôr otázka potom na lídrov.
Ja, samozrejme, vnímam túto problematiku, pokiaľ je niečo, čo viem v rámci nejakej mojej kompetencie spraviť na zlepšenie tých podmienok, na zvýšenie dostupnosti, prípadne na tú otázku, kedy ste hovorili, že je to nedostupné z pohľadu napr. finančných zdrojov, o tom som pripravený sa kedykoľvek baviť aj u mňa, to, samozrejme, nie je problém. Ale pokiaľ ide o tú širšiu otázku interrupcií, tak si myslím, že tá dohoda, a ten stav je taký, aký je a proste to treba rešpektovať, taká je realita. Vďaka.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Vážená pani poslankyňa, ďakujem za otázku. S účinnosťou od 1. septembra 2021, teda od času, kedy bolo zavedené povinné predprimárne vzdelávanie, patria medzi oprávnených poskytovateľov povinného predprimárneho vzdelávania aj zariadenia predprimárneho vzdelávania, ktoré sa vedú v registri zariadení predprimárneho vzdelávania, spravovanom ministerstvom školstva. Počet týchto zariadení sa od ich vzniku mení. V školskom roku 2021 - 2022 to bolo 39, v školskom roku 2022 - 2023 54, 2023 - 2024 ich bolo v registri 51 a v školskom roku 2024 - 2025 ich je 52, pričom celkovo to zabezpečuje predprimárne vzdelávanie pre 305 detí a pokračovanie v plnení povinného predprimárneho vzdelávania pre 60 detí. Je však dôležité zdôrazniť, že pôsobenie týchto zariadení bolo a je od samého začiatku chápané ako dočasné s cieľom dosiahnuť čo najväčšiu zaškolenosť 5-ročných detí.
Pôvodný dátum ukončenia pôsobenia bol do 31. augusta 2024, novelou školského zákona bol upravený na 31. augusta 2026. Ministerstvo nepočíta s predĺžením tohto termínu, do tohto dátumu sa tieto zariadenia môžu transformovať na štandardné súkromné materské školy, aj sa tak priebežne v niektorých deje, tak aby mohli prejsť na štandardné normatívne financovanie zo štátneho rozpočtu ako prenesený výkon. Zriaďovatelia týchto zariadení, ktorí tak neurobia, budú svoje zariadenie môcť prevádzkovať už len ako zariadenia pre deti a mládež podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane a podpory rozvoja verejného zdravia. 18-2
Mnohí zriaďovatelia, ako som povedal, už tieto zariadenia niektorých transformovali na súkromné materské školy a môžem povedať ešte, že v rámci ďalšieho pôsobenia alebo toho, čo sa nám deje v sieti, sledujeme si aj, samozrejme, že demografiu a obec, pretože musí o tom súhlasiť, samozrejme, vždy aj obec. Obec pri svojom vyjadrení bude prihliadať na reálne potreby danej obce v závislosti od kapacít materských škôl, aj v závislostiach v súvislosti s budovaním nových kapacít, ktoré sa realizujú cez plán obnovy a odolnosti.
Vážená pani poslankyňa, verím, že som odpovedal na vašu otázku. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne, pán minister, za vašu odpoveď. Len doplňujúcu otázku by som chcela opýtať vo vzťahu k tým nesieťovým zariadeniam a hlavne k hygienickým požiadavkám, ktoré sme diskutovali už pred pár rokmi a zhodli sme sa na tom, že nielen tieto nesieťové zariadenia, ako napríklad zelené škôlky, ktoré nespĺňajú určité hygienické požiadavky, a teda im v podstate nie je znemožnené zaradiť sa do siete škôl, tak sú tu aj iné obmedzujúce hygienické štandardy aj pre bežné materské školy súkromné, ktoré mnoho odborníkov teda považuje oproti ostatným štátom za príliš prísne. Keď sme o tom debatovali v odborných kruhoch, všetci sme sa zhodli na tom, že by bolo potrebné ich nejakým spôsobom okresať, trošku uvoľniť, a preto som aj kládla túto otázku, či ministerstvo školstva uvažuje nad tým, že by sa v budúcnosti pristúpilo aj k tejto revízii týchto hygienických požiadaviek, alebo to už je len hudba minulosti a, samozrejme, aj k tomu prístupu k tým možno alternatívnejším formám vzdelávania. Pretože mám za to, že keď bude povinná školská dochádzka od štyroch a potom od troch rokov, tak je možné, že tie kapacity nebudú ešte v roku 2026 také veľké, aby sme pokryli úplne právo všetkých detí na predškolské vzdelávanie. A možno práve aj tieto škôlky by boli dobrých prostriedkom, ako tieto deti zaškoliť.
Ďakujem za odpoveď.

Ďakujem. Viacero vecí ste sa opýtali, tak skúsim, v prvom rade ten zámer, o ktorom rozprávame, o povinnom predškolskom vzdelávaní od štyroch a potom od troch rokov neplánujeme od 2026 roku, tak ako to bolo v prípade práva na miesto. Určite ten zákon chceme predložiť do legislatívneho procesu v tomto roku, ale tie účinnosti budú odsunuté. O tom budeme debatovať, bude na to, samozrejme, aj riadny legislatívny proces. Viete, že dnes už zákon predpokladá, že by každé dieťa malo mať miesto v materskej školy. Asi tomu nie je úplne tak, tá zaškolenosť sa pohybuje kumulatívne a priemerne, keď to poviem, od toho tretieho roku života do piateho, niekde okolo 83-, 84 %. Bude sa nám, samozrejme, aj zvyšovať v dôsledku týchto práv, ktoré majú.
A čo sa týka tých hygienických požiadaviek, ja sa tomu vôbec nebránim. Je to jedna z tém, samozrejme, je to spolupráca s ministerstvom zdravotníctva. Je tam viacero vecí, či už v oblasti týchto zdravotných požiadaviek, sú tam mnohé byrokratické veci, registratúrne poriadky, ktoré zasa sleduje ministerstvo vnútra. Akurát sa tomu venuje jeden z projektov, ktorý, samozrejme, chce odľahčiť niektoré praktické veci, nechcem ich nazývať len byrokraticko-administratívnymi, ale vyžaduje si to viac nadrezortnú spoluprácu a deje sa teraz tomu tak.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Pôvodný projekt pre zlepšenie kvality ovzdušia v Jelšave bol zrušený z dôvodu prijatia uznesenia vlády č. 70 zo 6. februára 2024, ktorým bola zrušená úloha ministrovi financií vyčleniť čiastku potrebnú na implementáciu projektu. Nešlo o zrušenie projektu z iniciatívy Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky.
Počas implementácie projektu LIFE IP – zlepšenie kvality ovzdušia bola na základe medzirezortnej spolupráce spustená aj schéma Obnov dom mini, ktorú implementuje Slovenská agentúra životného prostredia a je zameraná na pomoc obyvateľom ohrozeným energetickou chudobou. Vďaka tejto schéme si môžu čiastkovo obnoviť alebo zatepliť svoju domácnosť. V rámci spomínanej schémy majú občania ohrození energetickou chudobou možnosť čerpať financie až do výšky 100 % na obnovu svojich domácností, ale aj na výmenu vykurovacích zariadení na kvalitnejšie a s nižšími emisiami. Toto opatrenie bude mať priamy, výmena vykurovacích zariadení, ale aj nepriamy, zníženie energetickej náročnosti domácností, pozitívny vplyv na kvalitu ovzdušia nielen v Jelšave, ale aj vo všetkých oprávnených regiónoch. Pilotná schéma bola spustená so zameraním na Košický a Banskobystrický kraj, následne na oprávnené oblasti rozšírili aj na Žilinský a Prešovský kraj. V najnovšom kole Obnov dom mini sa regionálna oprávnenosť rozšírila na územie celého Slovenska. Očakáva sa, že tento krok povedie k zlepšeniu kvality ovzdušia na území celej Slovenskej republiky. Jelšava bola zaradená medzi obce oprávnené čerpať prostriedky už z pilotnej výzvy Obnov dom mini, ktorej pôvodná alokácia bola vo výške 30 mil. eur z prostriedkov plánu obnovy a odolnosti a 6 mil. eur z prostriedkov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Pôvodne alokovaná čiastka vo výške 10 mil. eur z prostriedkov plánu obnovy a odolnosti na iný mechanizmus finančnej podpory na obnovu rodinných domov bola z administratívno-implementačných dôvodov realokovaná na doplnkovú podporu schémy Obnov dom mini. Prostriedky boli teda presunuté na už fungujúci mechanizmus. Zároveň v súčasnosti je financovanie schémy Obnov dom mini alokovaných ďalších 186 mil. eur z prostriedkov modernizačného fondu. Pod nevyhovujúcou kvalitu ovzdušia v Jelšave sú podpísané najmä takzvané lokálne kúreniská, v Jelšave osobitne v kontexte socio-ekonomickej situácie. Dlhodobé udržateľné riešenie tak vyžaduje koordinované úsilie viacerých aktérov, viacerých rezortov a samosprávy nielen aktivity Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky.
V rámci snahy o identifikáciu konceptuálneho riešenia aktuálne v zmysle uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 617/2024 prebiehajú prípravné práce a analýzy možnosti riešenia kvality ovzdušia v Jelšave. S výhľadom na novú legislatívu Európskej únie je nevyhnutné opatrenia nastaviť vhodne, aby bola maximalizovaná šanca na dosiahnutie súladu s novými prísnejšími požiadavkami na kvalitu ovzdušia. Z Environmentálneho fondu boli nateraz vyčlenené finančné prostriedky vo výške 600-tisíc eur. V piatok 21. marca 2025 sa v Jelšave uskutočnila pracovné stretnutie predstaviteľov rezortu životného prostredia Slovenskej republiky s primátorom mesta Jelšava, vybranými funkcionármi samosprávy mesta a ďalšími predstaviteľmi podnikov mesta Jelšavy, kde boli intenzívne diskutované technické, organizačné, personálne ale aj finančné možnosti optimálneho využitia spomenutých finančných prostriedkov z Environmentálneho fondu.
Ako jednu z možností, ktorú navrhuje samotné mesto Jelšava v nadchádzajúcich týždňoch, odborné útvary samosprávy mesta pripravia základný technicko-finančný návrh na pilotný projekt. Návrh bude expertne posúdený na úrovni odborných útvarov Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky a Environmentálneho fondu a následne bude rozhodnuté o ďalších krokoch, ktoré by boli... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pani ministerka, za prečítanie odpovede. Mrzí nás teda, že tu nemohol byť osobne pán minister. Tým pádom nemám ani nejakú obsahovú doplňujúcu otázku. Možno len, že či by teda bolo možné dostať tú písomnú odpoveď v písomnej podobe a vzhľadom k tomu, že ste to nestihli nečítať a my už sa dopýtame priamo pána ministra. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne ešte raz, pán predsedajúci, za udelenie slova.
Vážené pani poslankyne, mohol by som povedať, že viete, s ministrom obrany, keď na vás mieri, sa ťažko dohaduje. Ale realita je taká, že, samozrejme, aj ministerstvo obrany má svoje potreby vo vzťahu k svojim zamestnancom. Tých požiadaviek z ministerstva obrany prišli tiež viacero. Viete, že máme aj nejaký zásobník. My sme rokovali o niektorých špecifických lokalitách aj s úradom splnomocnenca a boli požiadavky z obrany, s ďalšími. Nakoniec sme sa dohodli, že urobíme, aj využijeme tieto kapacity pre materskú školu, pre zamestnancov ministerstva obrany v tej lokalite, kde je pre zamestnancov a príslušníkov ozbrojených síl. Samozrejme, že plne rešpektujeme aj 3D princípy a tie zostávajú, tak ako sme si, tak ako sú aj v pláne obnovy aj v EŠIF-och zadefinované, že ich posudzuje úrad splnomocnenca pre rómsku komunitu, rómsku menšinu. Takže nevidím v tom žiadny nejaký problém.
Máme s plánom obnovy a odolnosti ešte, alebo teda, pardon, s Európskou komisiou sme prerokovali navýšenia v rámci revízie ešte kapacít do materských škôl. Takže materské školy budú ďalej pokračovať v zozname tých výziev, ktoré tam sú. Ešte pravdepodobne pôjde jedna, priame zadanie na vládu najbližšie, to vám môžem aj teraz prezradiť, na mesto Trebišov pre materskú školu a, samozrejme, že rokujeme aj o navýšení pre odstraňovanie dvojzmenných prevádzok, pretože aj tam sú niektoré projekty, ktoré majú vyššiu alokáciu. A pokiaľ necháme tú výzvu otvorenú, tak síce urobíme možno dva, možno tri väčšie projekty, ale nebudeme mať naplnené všetky.
Alebo uzatvoríme výzvu a pôjdeme priamym zadaním zospodu, aby sme naplnili ukazovatele. Ja sa uchádzam o taký súzvuk obidvoch, takže intenzívne rokujeme aj teraz s úradom podpredsedu vlády a s NIKA o možnostiach presunu finančných prostriedkov, aj tie ktoré sme mali my, aby sme, kde sme splnili už kritériá, aby sme primárne dali tie peniaze na navýšenie napríklad na odstraňovanie dvojzmenných prevádzok.
Naozaj sa snažíme vyvážiť všetky potreby a záujmy ktoré tu sú. Ďakujem.