33. schôdza

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, po roku a pol tejto vlády opäť stojíme takpovediac na začiatku. Prerokúvame návrh zákona, ktorým sa má samosprávam vyplatiť preddavok z peňazí, ktoré im budú de facto chýbať počas nasledujúcich mesiacov. Ak sa nenašlo za jeden a pol roka iné riešenie situácie, tak, samozrejme, toto je spôsob, ako vykryť chýbajúce peniaze v mesiaci máj pre samosprávy. Je to však opäť len riešenie problému o päť minút pred dvanástou.
A ja si dovolím teda ešte v krátkosti sa vrátiť aj k tej piatkovej debate, kedy sa pán minister tak rozvášnil k tomu SLK-čku a myslím si, že teda trošku prehnane reagoval a prisľúbil nám teda, že nám to natrie dneska. Ale tak ja dúfam, že tá debata nebude celá o tom, že lebo Matovič a lebo Ódor, ale poďme teda k podstate problému.
Asi sa zhodneme, pán minister, že za aktuálnu situáciu ohľadom financií v našich samosprávach môže výpadok, ktorý spôsobil daňový bonus, o ktorom vieme, o ktorom hovoríme posledné dva roky a ktorý bol zavedený vládou Igora Matoviča. Tento výpadok samosprávy od zavedenia až po dnešok intenzívne komunikujú a hovoria o tom, aké dopady to má na poskytovanie služieb občanom, od vypnutia osvetlenia až po nedostatok peňazí na projektové dokumentácie, ktoré sú potrebné k čerpaniu eurofondov. A opäť sa asi zhodneme na tvrdení, že situácia je vážna, lebo čo je primárnou povinnosťou samospráv? Poskytovať dostupnú a kvalitnú verejnú službu a realita teda dneska naozaj smeruje k tomu, že táto povinnosť nie je v mnohých samosprávach dnes naplnená. Čo nás ale k tomuto stavu okrem daňového bonusu priviedlo?
Daňový bonus, samozrejme, spôsobil obrovský výpadok, ale po prvé, za posledný rok a pol vašej vlády ste neprišli naozaj so žiadnymi systémovými riešeniami. Dokonca vaše konsolidačné opatrenia ešte stav, v akom sa samosprávy nachádzajú, zhoršili. A po druhé, vaše vlády ako také v minulosti naozaj nerobili žiadne reformné kroky k tomu, aby zlepšili financovanie samospráv s cieľom zvýšiť už spomínanú kvalitu a dostupnosť poskytovaných služieb občanom Slovenska.
Rozmeňme si to teda na drobné. Obce, mestá, kraje sú vo finančnej kríze, ktorá sa najviac prejavila v rokoch 2023 až 2024. Celkové výdavky, podielové dane činili v septembri ´24, osemdesia... výpadky, pardon, činili v septembri ´24 88 mil., no vaša vláda poskytla samosprávam len 50 mil. na, plus odpustenie pôžičiek vo výške 20 mil. pre kraje. Progresívne Slovensko, a myslím, že spomínal to aj kolega, navrhovalo v septembri dofinancovať samosprávam 120 mil., čo by zohľadňovalo vtedajšie požiadavky samospráv a pomohlo aj preklenúť nejasnú situáciu začiatkom tohto roka 2025.
Čo ale vaša vláda urobila? Rovnako kolega už mnohé z toho spomínal. Vláda na jednej strane okresala daňový bonus rodičom, ale zároveň znížila samosprávam príjmy z podielovej dane. Celkovo tak samosprávy dostanú o vyše 60 mil. menej, ako sa ušetrí na tzv. rodinnom balíčku. Vláda berie krajom 0,5 % príjmu z podielovej dane a obciam, mestám 1 %. Toto zníženie už spôsobilo, že samosprávy boli nútené zvýšiť napr. daň z nehnuteľností, takisto to spomínal kolega, daň za psa a rôzne iné poplatky. Samospráv sa zároveň dotkla aj zvýšená dépeháčka, pretože všetky tovary a služby už teda nakupuje so zvýšenou DPH, ktorú, samozrejme, rovnako musí zohľadniť pri poskytovaní služieb občanom, a od dnes teda platí aj transakčná daň, ktorá sa rovnako prejaví do zvýšenia cien všetkých služieb.
Ďalej tu máme jednorazovú odmenu, tiež kolega spomínal, pre zamestnancov verejnej správy a kde zatiaľ rovnako nevieme, ako tento prísľub zamestnancom chce vláda kompenzovať samosprávam. Dnes začal druhý štvrťrok tohto roka a my stále nevieme, ako plánuje vláda dofinancovať samosprávy v tomto roku, resp. aké kroky urobí, aby situáciu zastabilizovala, v ideálnom svete zlepšila. Táto neistota opäť len spôsobí zhoršenie kvality verejných služieb, ohrozenie investičných projektov či zatváranie aj športovísk. Robert Fico podmienil dofinancovanie reformou, ale zatiaľ teda nevidíme ani sme nepočuli žiadne návrhy, ale tak možno, ja verím tomu, že dneska nám pán minister povie niečo viacej okrem teda toho už známeho, čo som hovorila, že lebo Matovič a lebo Ódor.
Toto všetko sa deje v čase, kedy samosprávy za posledných päť rokov čelili veľkým krízam, covidovej, utečeneckej a energetickej, a okrem jednej nie sme v nich ešte ani zďaleka na konci. Treba zároveň dodať, že vďaka snahe zo strany našich obcí a miest sme dokázali covidovú aj utečeneckú krízu zvládnuť.
Nedostatok peňazí v obecných kasách bude zároveň znamenať zastavenie rozvoja, pretože obce nebudú schopné, nebudú mať teda dostatok peňazí na financovanie projektov pre čerpanie eurofondov. To nám už potvrdili aj viaceré samosprávy, s ktorými sme sa mali možnosť stretnúť počas našich výjazdových rokovaní. A čo na túto situáciu hovoria samosprávne stavovské organizácie? Dovolím si teda povedať niektoré ich vyjadrenia.
ZMOS žiada, aby vláda nezostala len pri počúvaní o zlej finančnej kondícii samospráv, ale predstavila reálne a vykonateľné opatrenia na urýchlené dofinancovanie miest a obcí. Na rokovaní Rady ZMOS, citujem, ktorého sa zúčastnilo viac ako 110 členov, sa samosprávy uzniesli na tom, že opätovne vyzvú ministra financií, aby si urgentne v čo najkratšom čase sadol za rokovací stôl so zástupcami miest a obcí a predložil konkrétne opatrenia, ktoré môžu samosprávam nielen... ktoré pomôžu samosprávam nielen zvládnuť súčasnú finančnú krízu, ale aj vytvoriť dlhodobé systémové riešenia, ktoré v nasledujúcich rokoch zabezpečia vyššie príjmy pre samosprávy a ich stabilné financovanie.
ZMOS ďalej konštatuje, že si uvedomuje potrebu konsolidácie verejných financií, avšak upozorňuje, že podiel 55,1 % výnosu dane z príjmov fyzických osôb, ktorý mal byť garantovaný pre miestne územné samosprávy, nebude dodržaný. Z dostupných prognóz z novembra ´24 a februára ´25 vyplýva, že vládna konsolidácia bude na úkor miest a obcí väčšia, ako bolo dohodnuté. Pôvodne deklarované 1 % podielovej dane nebude dodržané.
Únia miest Slovenska zase hovorí o nedostatku celkových príjmov samospráv, o nadmernej regulácii miestnych príjmov, nespravodlivom prerozdeľovaní daňových výnosov medzi mestá a obce. Spomínajú aj nevhodný systém vyrovnávania regionálnych rozdielov zo strany štátu, ako aj nedostatok zdrojov na investičnú výstavbu. Efektívna a spravodlivá zmena financovania ako súčasť komplexnej reformy verejnej správy je dlhodobo jednou z priorít UMS.
SK8 rovnako hovorí, že výber daňových príjmov je v skutočnosti nižší, ako predpokladala prognóza Inštitútu finančnej politiky, čo stavia kraje do veľkej neistoty. Spolu s negatívnym dopadom vyššej DPH a inflácie je výsledkom pozastavenie nových pripravovaných investičných a rozvojových projektov, ktoré sú pre kvalitu života obyvateľov nevyhnutné. SK8 konštatuje, že toto opatrenie, ktoré prináša, môže krátkodobo pomôcť, neodstraňuje však systémový problém podfinancovania samospráv. Kraje, mestá, obce nemôžu fungovať v neistote, potrebujú systémové riešenia, nielen dočasné záplaty.
Ja by som aj preto naozaj chcela vyzvať pána ministra, aby sme naozaj aj diskutovali, aby sme mohli naňho reagovať, a ja verím tomu, že nám predstaví naozaj konkrétne opatrenia, že to nebude iba teda o tom vyhováraní sa, lebo už sa nepozerajme asi do minulosti, prešiel jeden a pol roka a potrebujeme naozaj počuť od vás konkrétne opatrenia, ktoré prinesiete pre naše samosprávy v tomto roku.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo.
Povedala si to presne, pani poslankyňa, ja ťa len teda doplním, keď si sa dotkla toho, že čo by teda robilo PS-ko, čo by teda robilo Progresívne Slovensko, keby vládlo? No ale bolo to práve PS-ko, ktoré preukázateľne, napríklad už v decembri ´23, žiadalo finančnú injekciu 54 mil., bolo to práve PS-ko, ktoré v septembri ´24 žiadalo dofinancovanie 120 mil., v novembri ´24 to bolo práve PS-ko, ktoré žiadalo, nech sa nesiaha za žiadnych okolností na podielové dane, bolo to práve PS-ko, ktoré v novembri ´24 upozornilo, že roztápať si rezervy nie je riešenie, a napokon bolo to práve PS-ko, ktoré v novembri ´24 predkladalo vlastnú prínosnú a potrebnú novelu miestneho poplatku za rozvoj, ktorú ste si teda osvojili napokon a predkladali ste ju vy na dnešnú schôdzu alebo na túto schôdzu. Čiže PS-ko už minimálne päť zárezov za ten ostatný rok má v tomto smere, kiežby ste sa teda inšpirovali.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ja som si doniesol aj počítač, aby som pracoval s číslami presne a s číslami, ktoré uvádzajú renomované inštitúcie aj samo ministerstvo financií. Takže k samosprávam a k tomu, čo tu máme predložené.
Keď sa pozrieme na schválený rozpočet verejnej správy a štátny rozpočet z konca minulého roka, tak vidíme, že samosprávy skutočne dostanú, v tomto prípade myslím obce, o 170 mil. eur menej, čo sa týka podielovej dane z príjmov fyzických osôb. Samozrejme, že môžeme hovoriť o škôlkach, môžeme hovoriť o daňovom bonuse a tak ďalej, ale jednoducho dostanú menej, je to tak. A keď som si teda pozrel návrh rozpočtu a toto som uvidel, tak mi bolo hneď na začiatku jasné, že samosprávy sa dostanú v priebehu roka 2025 presne do tohto stavu, kde sú dnes. To znamená, že budú musieť ísť a prosíkať ministerstvo financií, aby dostali peniaze na prežitie. A nepomôže im ani rozpúšťanie rezervného fondu, rezervných fondov, vlastne rozpúšťanie vlastného majetku. Ja som sa rozprával so samosprávami, ktoré na to, aby mohli zabezpečiť bežný chod, tak už doslova rozpredávajú svoj majetok. V takomto stave sú dnes.
A čo ministerstvo financií? Ministerstvo financií jednoducho, to je zase z materiálu Inštitútu finančnej politiky, ministerstvo financií počíta s tým, že však pomôžte si trošku aj samy, však máme konsolidáciu. Takže čo sa stalo? Od 1. 1. 2024, hej, keď začalo vlastne v podstate veľmi silno tiecť samosprávam do topánok, tak vybrali na dani z nehnuteľností o 120 mil. eur viac ako rok predtým. 72 % okresných miest zdvihlo sadzby v priemere o 40 %, o 40 % jednu daň, tak on mi povedal, že má číslo. Dane za špecifické služby, to je, to je poplatok za zber a spracovanie komunálneho odpadu a daň z ubytovania, tá zase stúpla medziročne v roku ´24 o 45 mil. eur. A čo robí ministerstvo financií? Inštitút finančnej politiky počíta s tým, že vyzbiera tento rok ešte o 20 mil., teda aj obce vyzbierajú ešte o 20 mil. viac na tejto dani. A nevieme teda, čo chystá ministerstvo financií, aké kroky, čo sa týka dane z nehnuteľností, pretože aspoň tak som to zachytil, ako minister financií povedal, že sa uvažuje o nejakom vyrovnaní vzťahov so samosprávami, a bolo to tak vlastne, táto odpoveď bola položená, teda bola po otázke, že ako to bude s daňami z nehnuteľností.
My hovoríme dlhodobo, že v tejto špecifickej situácii, ktorá nastala, samozrejme, aj tým, že sa zmenil daňový bonus, tak v tejto špecifickej situácii potrebujú samosprávy ešte viac ako predtým daňový mix. Ten daňový mix tu v podstate bol, bol tu predchádzajúce dva roky, pretože samosprávy získali okrem podielu z dane z príjmov fyzických osôb aj podiel z dane z príjmov právnických osôb. To bolo po dva roky. V roku 2025 získajú z tejto dane veľkú nulu, nezískajú nič. To znamená, ak to bol aký-taký daňový mix, tak teraz nie je žiaden a jednoducho je to naviazané na jednu daň, čo sa už dávno prežilo a treba to riešiť.
Ja uznávam, že samosprávy, takisto ako vlastne všetci na Slovensku sa musíme nejakým spôsobom podieľať na konsolidovaní verejných financií. Je to tak, dostali sme sa do veľmi ťažkej situácie, ale spôsob, akým sa to deje, to znamená spôsob taký, že zaťažíme tie samosprávy viac a že od nich žiadame, aby skutočne siahali doslova až na svoj majetok, neviem, či to je práve ten najlepší spôsob. Navyše keď vidíme, že tá konsolidácia vyzerá tak, jeden krok dopredu, dva kroky dozadu. To znamená, že schválim si vyššie dane, poplatky a tak ďalej a zároveň, jednou rukou a druhou rukou zasa rozdávam peniaze na veci, ktoré v podstate ani nie sú známe. Však si spomeňme, spomeňme si, ako sa robila konsolidácia vlani v septembri. Ministerstvo financií vypočítalo nejaké čísla a zrazu tam ostala visieť nejaká jedna miliarda eur. Je to potrebné, aby sa až toľko vyzbieralo navyše? No a potom sme sa dozvedeli, že akým spôsobom sa to rozdávalo navyše. A teraz, ja nechcem používať slovník ministra financií, ktorý stále hovorí o táraní a že tu táram a neviem čo, ale ak niekto tára, tak skúsim povedať, že tára aj minister financií. A to je oveľa horšie, ako keď tára poslanec, jeden zo stopäťdesiatich.
A prečítam vám to, čo sa minister financií vyjadril na začiatku, čo je to tá správa Európskej komisie. Slovensko dosiahlo najhoršie postavenie spomedzi krajín EÚ podľa ukazovateľa S1, ktorým sa vyjadruje veľkosť zlepšenia salda verejných financií potrebného na zníženie verejného dlhu na 60 % do roku 2070. Na takto nastavenú zmenu by podľa tohto ukazovateľa bolo potrebné zlepšiť bilanciu verejných financií o 6,5 % hrubého domáceho produktu. Je to jasne povedané? Ja si myslím, že to je úplne jasne povedané. (Reakcia navrhovateľa.) Je to, presne to čítam... (Reakcia navrhovateľa.) Ja viem, že sa vám to nepáči... toto zverejnil... (Reakcia navrhovateľa.) Pán minister, pán minister... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Kľud, kľud, kľud. Pán minister, pán minister, reagovať potom, dobre, ako navrhovateľ.
Nech sa páči, pokračujte.

Hajko, Jozef, poslanec NR SR
Ďakujem.
Slovensko je zároveň jedinou krajinou, ktorá sa podľa S1 nachádza v pásme vysokého rizika. Ukazovateľ S1 je metodicky veľmi blízky slovenskému ukazovateľu dlhodobej udržateľnosti, ktorým sa vyjadruje stav dlhodobej udržateľnosti podľa ústavného zákona. Toto hovorí Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá len cituje európsku správu. Ja viem, že sa ministrovi financií zle počúva, čo hovorí Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, lebo ju nerešpektuje, ale Rada pre rozpočtovú zodpovednosť je ústavná inštitúcia, ktorá hľadí na zdravie verejných financií. A tak ju treba aj brať.
A poslednú poznámku, čo poviem. Viete, ja si veľmi rád počkám, čo bude možno už tento mesiac. Agentúra Standard & Poor's, to je najvýznamnejšia agentúra na svete, ratingová na svete, sa vyjadrí k ratingu Slovenska. A to bude, to bude možno výsle... to bude známka, kam sa uberá Slovensko v konsolidácii za toho rok a pol, čo tu máme túto vládu. Hovorím, nebudem sa tešiť, ak to hodnotenie nedopadne dobre. Vôbec sa nebudem tešiť, lebo to dopadne na nás všetkých. Ale treba si ctiť, treba si ctiť a brať do úvahy vyjadrenia renomovaných inštitúcií a podľa toho aj postupovať.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za príspevok, pán poslanec. Z toho vášho vystúpenia na mňa vypadli také dve základné otázky, ktoré stojí za to sa pýtať pána ministra a na ne by sme dnes mohli dostať odpoveď, a to je, prvá je, že či teda sa dá očakávať, že sa pomôže mestám a obciam tento rok ešte s daňou z príjmu právnických osôb tak ako minulý rok a rok predtým. Aspoň toto by sme mohli v snahe zvýšiť predvídateľnosť financovania samospráv.
A tá druhá otázka je teda, že ako majú teda ešte vyplatiť tie 800-eurové odmeny svojim zamestnancom v ten prvý polrok, pretože pevne verím, že ani pán minister nechce, aby ich platili z týchto preddavkov, ktoré dostanú teraz v máji, ktoré im mali chodiť od júna až do decembra, lebo potom by nevedeli vyžiť, prežiť z toho ten zvyšok toho roka. Čiže minimálne na tieto dve veľmi závažné otázky by sme dnes od pána ministra odpoveď dostať mohli, na konci dňa by tá predvídateľnosť financovania mohla byť aspoň o niečo, o niečo vyššia.
Čiže veľmi pekne ďakujem, a teda pevne verím, že sa toto dozvieme a že sa budeme vedieť pohnúť aspoň o kúsok ďalej.
Ďakujem.

Dobrý deň, pán minister, dobrý deň, kolegovia, kolegyne. Dovoľte mi v prvom rade zareagovať na vás, pán minister, lebo v piatok ste, myslím si, že ste až príliš emočne zareagovali na naše poznámky v rámci tohto SLK-čka, ale ja by som vám úprimne teraz z tohto miesta chcel povedať, že, samozrejme, že vy nemôžete teraz za to, že ako sú financované tieto samosprávy v súčasnosti. Samozrejme, môžem s vami absolútne súhlasiť, že pri všetkej úcte ku kolegom z hnutia SLOVENSKO, alebo z OĽANO, ale áno, svojím spôsobom ten daňový bonus, ktorý dopadol na tie obce a na tie všetky samosprávy, naštartoval krízu v samospráve. Ale viete, pán minister, toto všetko bola nejaká tikajúca bomba. To si povedzme úprimne pravdu.
A prečo vám to hovorím? Napríklad hovorím to práve preto, že tie samosprávy, ja nesúhlasím s tou konsolidáciou, akú ste predviedli pre samosprávy, a z niekoľkých dôvodov vám to poviem. Určite viete, pán minister, že samospráva, mesto, obec tvorí aj, resp. poskytuje nejaké služby a tie služby sú napríklad sociálne. A keď, dovoľte mi v skratke, napríklad tie sociálne služby, a je to aj v zákonoch, napríklad o miestnej dani, že povedzme, že tá samospráva môže poskytnúť dôchodcom, ZŤP alebo ľuďom v hmotnej núdzi určitú zľavu, aby pomohla týmto ľuďom v zlej dobe. Ale sú to tiež samosprávy, ktoré pomáhajú týmto ľuďom a práve preto, to je jeden z tých dôvodov, že prečo si myslím, že tá konsolidácia pre samosprávy nie je férová. Takisto samosprávy plnia aj ďalšie úlohy, kultúrne, športové, však práve samospráva poskytuje ten šport danej mládeži. A, samozrejme, niektoré samosprávy nejakým spôsobom sa snažia pomôcť aj profesionálnym športovým klubom a podobne. Preto si myslím a z tohto miesta by som vás chcel aj poprosiť, pán minister, že treba sa trošku zamyslieť nad tým, že čo vlastne tá samospráva poskytuje a prečo nie je vhodné už ďalej brať peniaze všetkým obciam alebo mestám. Kde vidím medzery, čo som skôr očakával, že tento rok príde, však máme tuná, ako už kolegovia povedali, máme tuná správy zo ZMOS-u, z únie miest, alebo z SK8, že neexistujú nejaké pravidlá, ako by mala samospráva resp. fungovať. Neexistujú pravidlá, kde by tá samospráva už vedela povedzme aspoň rok vopred, s akými financiami vie fungovať. Stále sa to zverejňuje, niekedy, opravte ma, ak sa mýlim, ale niekedy raz kvartálne, ale sú to plus-mínus iba nejaké štatistické údaje.
Nemôžem s vami súhlasiť, dovoľte, že peniaze nie sú, lebo keď si povieme úprimne, za posledné týždne, mesiace, bolo to aj zmedializované, veľa peňazí sa, v skratke, prejedlo. A dovoľte mi napríklad teraz jeden malý príklad. 1,4 mil. eur na projektovú dokumentáciu EXPO. Táto dokumentácia išla do koša, lebo sme zvolili v konečnom dôsledku inú stratégiu.
Takisto rôzne organizácie upozorňujú, že, opäť pri všetkej úcte ku opozičným poslancom z bývalého hnutia OĽANO, že ten dlh rástol v tom období, kedy vládli, ale na druhej strane si treba povedať, že povedzme, už to bolo tiež spomenuté, že bola tu tá energokríza, tie ceny energií išli o desaťnásobok vyššie a ten daňový bonus sa snažil nejakým spôsobom pomôcť tým ľuďom, na čo, samozrejme, tie samosprávy dopadli. Ale momentálne, na čo chcem poukázať, je to, že posledné mesiace ukazujú, že súčasná vláda už prejedla viac za ten rok a pol ako bývalá vláda za tri a pol roka. A toto ma nejakým spôsobom vyrušuje, že my hľadáme to koncepčné riešenie pre tie samosprávy a jediným riešením po vyše roku, pri všetkej úcte, sme dostali tento materiál.
Ja netvrdím, pán minister, že to nie potrebné, ja za to budem hlasovať aj za, lebo myslím si, že iná možnosť nie je, ako pomôcť tým samosprávam, ale to viem práve preto, že som poslancom mesta a viem, čo sa udialo, keď tie samosprávy prišli o tie peniaze. Zvyšovali sa dane, samozrejme, mestá zvyšovali tie dane rapídnejšie, tie obce menej, ale povedzme si úprimne, to nie je populárne riešenie. To nie je populárne riešenie ani pre poslancov, nie je to populárne riešenie ani pre starostov, ani pre primátorov, ale skrátka je to tak. A preto ja by som vás z tohto miesta, pán minister, chcel poprosiť, že ja by som sa veľmi nerád stretol tu budúci rok s podobným návrhom, kde poviete, že tak ideme dať ďalší preddavok týmto samosprávam. My musíme nájsť, určite aj kolegovia zo SaS-ky budú súhlasiť, vhodný daňový mix na to, aby samosprávy vedeli si naplánovať fungovanie nie na rok, ale povedzme na dlhodobejší, na dlhodobejší horizont.
A zároveň prečo si myslím, že prečo nie je dobré konsolidovať peniaze, resp. oberať tie samosprávy o peniaze, je to, že z verejne dostupných údajov, určite to má aj ministerstvo dopravy, majú to vúcky, majú to aj niektoré mestá, že máme obrovský investičný dlh. Máme obrovský investičný dlh v mostoch, však sám viete, že vyše 1 600 mostov máme v zlom, veľmi zlom a havarijnom stave, ale obce na to peniaze nemajú. Im tie peniaze chýbajú a momentálne ako riešia obce, resp. ako riešia opravy, je braním nejakého úveru. A opäť je to nejakým spôsobom, sú to ďalšie navyše náklady pre tú obec. A dovoľte, poviem svoj názor, ja si myslím, že samospráva by mala byť tak financovaná, že by takéto úvery nemusela brať, aby vedela si naplánovať povedzme na 5-10 rokov opravu takejto infraštruktúry, lebo je to kritická infraštruktúra pre danú obec alebo pre daný kraj.
Takže vás pekne, pán minister, poprosím, že ak tento zákon podporíme, ja som veľmi otvorený diskusii, ako pomôcť samosprávam do budúcnosti tak, aby povedzme ten, to zvyšovanie ďalších daní, tá konsolidácia a to všetko, čo prichádza tento rok, aby už neprichádzalo v budúcnosti.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo.
Opäť tu odzneli nejaké slová aj o zaťatých sekerách do rozpočtov, alebo do rozpočtov miest a obcí ako takých z toho predchádzajúceho obdobia, ale my nemôžme zabúdať na to, že aj v tomto období, keď už teda vládne táto nová vláda, už je to rok a pol, tak tu bola zaťatá 327-miliónová sekera. A to tu máme len naozaj relatívne krátky čas za nami. Keď si spočítame 60 mil. na podielových daniach, teda mínus v tomto roku, 180 mil. cez vyššiu 23-percentnú dépeháčku, to sú odhady ZMOS-u, a 87 mil. cez tú tzv. 800-eurovú jednorazovú odmenu, to sme už na 327 miliónoch. A to tam ešte nerátam transakčnú daň z Venezuely, ktorou ste sa teda inšpirovali aj na Slovensku a od dnešného dňa, od 1. apríla tu platí a máme ju, pretože to nikto nevie vyčísliť, aké škody to v regiónoch napácha, najmä teda v dopravných podnikoch, ktoré sa jej nevyhnú. A rovnako tak sa na budúci rok prejavia, v roku 2026 aj cirka 100 mil. tam je odhad, ktoré vezmete cez tzv. rodičovské dôchodky. Čiže aj toto je tá vizitka vlády po roku, čiže drahota pre ľudí, drahota pre mestá. Nie je to naozaj dobrá vizitka. Čiže na 327 miliónoch sme a to tu ste ešte len rok a pol. To som tam ešte nerátal transakčnú daň, rodičovské dôchodky na budúci rok. Čiže zďaleka nie ste takí dobrí, ako si teda myslíte, a oproti tomu Igorovi Matovičovi ste už len v tesnom závese, naozaj.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, no, myslím si, že už tu v rozprave padlo toho veľa. Dovolím si teda aj ja pár slovami sa ešte k tejto téme vyjadriť, ale začnem úplne od konca.
Áno, to, čo tu máme predložené ako návrh zákona, ktorý teda doplatí za ten máj 50 mil. vúckam a 100 mil. samosprávam, resp. nie doplatí, ale presunie cash flow z konca roka teraz, aby teda vykryli, vykryli tieto problémy, s tým sa v podstate nedá nič iné, než súhlasiť a podporiť, hej? Tak to aj urobíme, len jasne treba povedať, že nie je to žiadne systematické riešenie, nie je to dokonca v tomto momente ani že euro navyše pre obce a ani to nerieši ani jeden z tých problémov, ktoré tu boli spomínané, ale teda okej. Tento návrh treba podporiť, len teda už po roku a pol vládnutia aktuálnej vlády už by to chcelo aj viac než len teda zasa lepenie veľkej diery hrubou záplatou, ale už by to teda chcelo systematické riešenia.
Ešte úplne na začiatok by som chcel poprosiť pána ministra, skutočne, myslím si, že celá táto debata sa vedie vo veľmi rozumnom a konštruktívnom duchu. Všetci kolegovia vystupovali úplne že k veci. Pán minister, ja ťa chcem poprosiť, že keby si vedel vystúpiť v rozprave, tak aby sme každý dostali aspoň tie dve minúty a mohli ešte potom reagovať vlastne na ten tvoj pohľad. Čiže ak je to len trošku možné, prosím v rozprave, nie v záverečnom slove. Myslím si, že fakt táto debata a... si to fakt zaslúži. Dobre.
No čo sa týka ale, že kam ďalej? Ja možno poviem, že ten systém, že obce sú založené, alebo gro ich financovania obcí a celé financovanie vúciek je založené len na jednej jedinej dani, dani z príjmu fyzických osôb, v podstate roky fungovalo, hej? Ten systém fungoval práve v tom, že vo finále daňové zaťaženie práce a teda občanov rástlo. Zároveň takisto dosť významne rástli aj príjmy, to treba tiež povedať, a tým pádom rástol aj výnos tejto dane a bola to viac-menej asi v dlhodobom horizonte najrýchlejšie rastúca daň. Čiže ono to nejaké tie roky skutočne fungovalo, zabezpečovalo to rast príjmov obcí, zabezpečovalo to rast príjmov vúciek a v podstate ten systém akoby do nejakej miery išiel. No, veď okej, aj nedokonalý systém v nejakom časovom horizonte vie fungovať. No, následne ale prišli zásahy, fakt tá veľká sekera, kde sme to aj my kritizovali a nielen kritizovali, ale boli sme proti tomu za bývalej vlády vlastne, daňový bonus, ktorý, okej, zásadne prilepšil rodinám, zároveň ale zásadne ubral samosprávam a jednoducho tá trhlina, vlastne to naviazanie na tú jednu daň sa ukázalo, tu sa ukázala tá slabina toho systému.
Zároveň teda, aj keď sa už to do nejakej miery vylepšilo, stále, stále to vlastne len a len ukazuje, že do budúcna už tá cesta nie je, aby dokázali obce fungovať, len na jednej jedinej dani. Ja poviem, aj preto nie, pretože my sa nevyhneme tomu, aby sme znižovali daňovo-odvodové zaťaženie práce a v podstate akokoľvek by sa znížila daň z príjmu fyzických osôb, čo teda áno, pomôže ekonomike, pomôže podnikateľom, pomôže k tomu, aby sme ako Slovensko boli konkurencieschopnejšie, no ale zároveň to, že vlastne nie na tej istej lodi plávajú aj tie samosprávy, tak pre nich to znamená automaticky zase zníženie ich príjmov. Preto si myslím a bolo by dobré teda, keby z pôdy MF SR prišiel nejaký návrh vlastne na nejaký daňový mix. Už to, áno, aj kolega Hajko z KDH to spomínal, myslím si, že aj kolegovia z PS-ka. Všetci to cítime, že je potrebné dostať ten štát a samosprávy na jednu loď, aby to financovanie bolo vyváženejšie a aby to bolo teda nejakým daňovým mixom. Takisto aj my máme takéto niečo v našom programe a som presvedčený, že naviazať financovanie obcí na povedzme že tri základné dane, daň z príjmu fyzických osôb, daň z príjmu právnických osôb a daň z pridanej hodnoty, a takto vlastne, takto nastaviť toto financovanie by určite pomohlo stabilite, pomohlo by, pomohlo by prediktabilnosti a jednoducho celé, celé by to vedelo fungovať lepšie.
Plus, ďalšia vec je, že by bolo veľmi dobré, aby sa tam dostal parameter, že, ono sa to hovorí, že nie na mojom dvore, hej? Častokrát to tak funguje, že aj štát podporuje investície, ale proste každý sa bojí a toto má nejaký vplyv. Jednoducho, dnes tie samosprávy dostatočne nie sú motivované, aby priťahovali vlastne tú ekonomickú činnosť alebo ekonomickú aktivitu na svoje územie. Čiže popritom že nejaký daňový mix by bolo dobré do toho celého systému zapojiť aj toto. Aby sa oplatilo samosprávam podporovať ekonomický rozvoj, aby ťahali tie investície k sebe a aby potom následne z tej ekonomickej aktivity, samozrejme, končilo niečo viac než len napríklad teda daň z nehnuteľnosti v ich rozpočtoch. Takže toto je tá nejaká vízia, ktorú teda my opoziční poslanci môžme z rôznych strán pomenúvať, ale teda tú šancu má len vláda a bolo by dobré s tým niečo urobiť.
No ale zároveň teda hovorím, že ale tak, aby neprichádzalo k zvyšovaniu celkového daňovo... daňového zaťaženia v tomto prípade. Pretože, áno, jeden návrh som počul a viem, že sa teda o ňom rokuje medzi zástupcami samospráv a ministerstvom financií, a to je teda zvyšovanie dane z nehnuteľností. Tu by som si dovolil povedať, že, áno, som saskár a my hovoríme, že všetky dane treba skôr znižovať alebo teda aspoň držať na nejakej úrovni, vôbec nie zvyšovať, ale tuto to platí ešte špeciálne, pretože, áno, súhlasím, že ako krajina máme nižšie dane z nehnuteľností, než je nejaký priemer Európskej únie. Áno, ale je to jedna z mála konkurenčných výhod, jedna z mála takých tých pozitívnych bonusov, ktoré máme ako krajina. Ak sa teraz proste príde k dohode, že sa akýmkoľvek spôsobom, či formou zvýšenia sadzieb, alebo prenosom tých rozhodnutí na štát, alebo zdaňovaním násobne druhej a tretej nehnuteľnosti, akokoľvek keď sa tá daň z nehnuteľnosti zvýši, tak proste fakt to spôsobí viac škôd ako úžitku, pretože prídeme o ďalšiu, možno jednu z posledných konkurenčných výhod a ja sa pýtam, že a čím by sme ju nahradili. To je jedna vec.
Druhá vec je, samozrejme, tá, že aj ten pohľad, no, že nemáme cenové mapy a tieto veci, to je ďalšia vec, ale aj ten pohľad, že to zdanenie druhej a tretej nehnuteľnosti, veď ale kto tam býva? Niekto, kto na tú nehnuteľnosť vôbec nemá, a vlastne zasa možno mladým sa zvýši, zvýši cena za podnájom. Čiže toto všetko treba veľmi-veľmi vážiť. My sme v špecifickej situácii, my sme, myslím, druhá alebo tretia krajina Európy, kde je najvyššie vlastníctvo nehnuteľností. To je jednou z našich, zasa jedným z našich špecifík a treba to tak zachovať a treba to vnímať. Častokrát práve my máme, za jedno veľmi veľa našich občanov mladých študuje v zahraničí, ale teda aj starších pracujú v zahraničí a so Slovenskom ich spája po 20-25 rokoch, čo žijú v zahraničí, posledná vec, a to to, že tu majú na Slovensku nehnuteľnosť, o ktorú sa starajú, ktorú proste zveľaďujú a jednoducho povedia si to, že áno, stojí mi to za to, to je ten kúsok mojej domoviny a pokiaľ tie dane nie sú nejaké extrémne, tak jednoducho ja to tak budem robiť. Čiže ak by sa ten problém financovania samospráv riešil práve vyšším zdaňovaním nehnuteľností, ja sa veľmi bojím, že veľa ľudí by si povedalo, že jednoducho už mi nedáva zmysel starať sa o tú nehnuteľnosť, platiť tie dane a dúfať, že jedného dňa sa vrátim na to Slovensko, lebo sa tu situácia diametrálne zmení a jednoducho budem mať takúto možnosť sa vrátiť. Takže aj toto treba mať vždy na pamäti, že nie vždy je cesta pozerať na nejaký európsky priemer daní a tam kde máme náhodou dane nižšie, tam ich ešte treba zvýšiť. Určite nie.
Dobre, toľko asi.
Ďakujem za pozornosť. Už toho asi viacej nestihnem. Ďakujem.

Ďakujem, Marián. Tiež by som z tohto miesta chcel apelovať, že ja si myslím, že táto debata v rámci tohto bodu bola veľmi konštruktívna, nebola vôbec o emóciách, verím, že takto bude pokračovať ďalej. Myslím si, že tak ako ty si povedal, aj my v PS, aj kolega z KDH, že proste záleží nám na tých samosprávach, aby fungovali, aby boli správne financované, aby nemuseli doplácať na tú konsolidáciu a aby boli správne financované.
Čo som chcel povedať ešte v rámci tvojho vystúpenia, je to, že čo sa týka nastavení tých daní, sme najlacnejší, nie sme najlacnejší. Máme niekde rozdiel medzi mestami, kde ozaj že mestá majú vysoké dane a niektoré obce majú že úplne že nízke dane na nehnuteľnosti. Možnože týmto spôsobom by som sa nejak na to pozrel, čo sa týka efektívnosti. Môžme sa rozprávať o odpadoch, že niektoré mestá doplácajú z daní na odpady, a pritom ak sa nemýlim, tak NKÚ tvrdí, že to tak nemá byť. Máme veľmi, príliš veľa nástrojov, ako bojovať, resp. ako lepšie financovať tie samosprávy, ale my ich nevyužívame. Takže tak.
A čo sa týka zahraničia, povedzme nejakej konkurencieschopnosti medzi štátmi alebo medzi okresmi. Neviem, tu mám trošku iný názor, lebo napríklad v zahraničí, povedzme v tých prvých desiatich krajinách povedzme, ktoré majú najdrahšie dane, majú, naopak, tú najvyššiu životnú úroveň, povedzme tie najlepšie sociálne služby, tak či tak tie podniky tam sú, tie platy sú tam vysoké. Skôr si myslím, že ide o nastavenie toho, ako by mohla fungovať tá samospráva a ako nie a aké služby sú poskytnuté, aké služby štát poskytuje svojim občanom. Ale hovorím, vždycky je to na diskusiu a nejaký zdravý stred, ako si vravel, nejaký daňový mix by sa vedel nájsť.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, Marián Viskupič. Ja by som chcel reagovať na teba asi v tom, že naozaj tie samosprávy sú v dosť veľkej finančnej mizérii. Ja sa stretávam so starostami a primátormi, dlhé roky som bol starosta a vlastne tí, čo sú služobne najstarší a sú tam naozaj tretie-štvrté volebné obdobie, tak hovoria, že taká situácia ešte nikdy nebola. Jednak tie finančné zdroje, ktoré prichádzajú, nie sú až také vysoké, ale ešte viacej ich trápi to množstvo finančných tokov, ktoré musia urobiť vďaka tomu, že vláda prijíma opatrenie, ktoré sa týkajú samosprávy. A ja naozaj si myslím, že je najvyšší čas začať riešiť reformu verejnej správy, aspoň tých malých obcí.
Tu pán minister sociálnych vecí sa chváli alebo prezentuje, že koľko našli péeniek, ktoré sú neoprávnené, a po každých voľbách v tých malých obciach to funguje tak, že ten nový starosta, aby vyplatil tomu starému to odstupné, na ktoré má nárok, sa hodí na péenku, lebo v tých malých obciach tie podielové dane naozaj gro alebo všetky idú na plat toho starostu, poprípade pracovníčky a vlastne my takýmto spôsobom vieme tú obec zabezpečiť jedine, že on sa dá na maródku a kým starosta berie odstupné, tak on si ten plat nevypláca. Však to je, to je smiešne.
Naozaj zoberme kompetencie alebo dohodnime sa s malými obcami aj s peniazmi, aby ich vykonával ten, kto ich vie robiť, kto ich vie robiť kvalitne. A nemusíme ísť ďaleko. Na Slovensku, myslím, že v okrese Bardejov je samospráva, ktorá vedie spoločnú úradovňu, kde je gro kompetencií a myslím, že má 82 obcí. Takže naozaj si zoberme skúsenosti, ktoré sú pozitívne na Slovensku, a zefektívnime to podľa toho.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem obom kolegom za faktické. Skúsim reagovať.
Áno, určite je nespochybniteľné, že obce, špeciálne malé obce sú v extrémne zložitej situácii, ale platí to, samozrejme, pre celú samosprávu, pre vúcky aj pre veľké mestá. Jednoducho rastú výrazne výdavky. Tie príjmy buď nie, alebo veľmi minimálne. Povedzme si na rovinu, 23-percentná dépeháčka, transakčná daň alebo inflácia celkovo, povinnosť vyplatiť 800-eurovú odmenu. Čiže skutočne tá situácia samospráv je v zásade zlá a proste stále zložitejšia. Absolútny súhlas.
No, čo sa týka, áno, určite treba urobiť, jedna vec je, že väčšia decentralizácia a zároveň ale opačne, tie malé obce, áno, aby sa tak nejak spájali. Som presvedčený, že toto musí ísť dobrým príkladom. A to, čo kolega Ledecký hovoril v bardejovskom okrese, táto dobrá lastovička určite je cesta, cesta správnym smerom. Ja by som si len dovolil upozorniť zasa na jednu, trošku síce staršiu, ale tiež výskum OECD, kde je jedným z odporúčaní pre Slovensko skutočne, že máme výrazne veľký priestor na hospodársky rast práve tým, ak by sme zabezpečili väčšiu decentralizáciu, a teda takú tú reformu samospráv, presne aj v tomto zmysle ako bolo spomínané. Skutočne by to mohlo výrazne pomôcť nášmu hospodárskemu rastu, lebo asi sa tu v priebehu dvoch minút nepodebatujeme na tú správnosť výšky daní, ale určite sa za tých zvyšných 20 sekúnd zhodneme na tom, že najjednoduchšie riešenie je vyrásť z tých problémov. To znamená zvýšiť robustnosť našej ekonomiky, zvýšiť produktivitu práce. Jednoducho zväčšiť ten koláč a potom sa z neho bude ďaleko jednoduchšie hľadať vlastne, ako ho rozkrájať na všetky potrebné, potrebné... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)