33. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som sa aj ja vyjadril k návrhu zákona v druhom čítaní.
Ako som už hovoril pri vyhodnocovaní skráteného konania, tak k tomuto zákonu, tak myšlienka využiť peniaze, ktoré sú zhromaždené v úsporách sporiteľov v II. pilieri na projekty, ktoré sa týkajú Slovenska, je stará. Je stará a zaoberá, zaoberali, zaoberali ste to, zaoberali sa tým aj vlády, ktorých bolo KDH v minulosti. Takže tá myšlienka tu je, hovorí sa o nej roky.
Ona má, samozrejme, svoju logiku, pretože ak máme dnes nedostatok investícií a sme na tom najhoršie zo všetkých okolitých štátov, tak každá možnosť, ako, akým spôsobom investovať na Slovensku, je dobrá. Samozrejme, že musí spĺňať určité, určité predpoklady, a o tom chcem práve hovoriť.
Problémom pri tejto, pri takomto spôsobe investovania je, že máme proti sebe v podstate postavené dva záujmy. Je tu záujem vlády, ktorá, ktorá chce, aby sa na Slovensku investovalo, napr. do infraštruktúrnych projektov, a je tu záujem, záujem sporiteľov, ktorí chcú, samozrejme, na tejto investícii zarobiť čím väčšie peniaze, aby sa im zhodnotili. Kým vláda, pochopiteľne, sa snaží získať prostriedky za čím nižší úrok, sporiteľ na druhej strane chce čím vyšší výnos, takže to sa bije. A bude sa to biť vždy, pri všetkých takýchto projektoch sa to bude biť. Ale v každom prípade poskytnutie takejto možnosti je legitímne, je skutočne legitímne a vlastne rozširuje portfólio tých dôchodcovských správcovských spoločností, kam investovať prostriedky.
Dnes dôchodcovské správcovské spoločnosti investujú do štátnych nástrojov, sú to štátne dlhopisy. Investujú aj slovenské banky do týchto nástrojov, investujú aj zahraniční investori, takže opäť opakujem, že to je legitímny nástroj. No, ale tu, samozrejme, tu, samozrejme, sa musím pristaviť, pretože nemám celkom dôveru v to, ako, akým spôsobom sa vláda stavia k hospodáreniu s verejnými prostriedkami. Dlhodobo kritizujeme, akým spôsobom konsoliduje verejné financie. Mňa osobne zaráža, že máme, sme v strede druhého balíka konsolidačného. Prvý sme prijali ešte na konci roku 2023, stále ho nemáme vyhodnotený. Stále nevidím od ministerstva financií, vlastne ako sa podarilo naplniť tie opatrenia. Ak si pamätáte, tak ich minister financií ukazoval na obrazovke, boli tam stovky miliónov eur, a stále, stále nemáme vyhodnotenie, či sa to vlastne podarilo.
Hovorím, sme v druhej, v polovici tej druhej konsolidácie, a vidíme, čo sa deje okolo transakčnej dane. Vidíme, akým spôsobom, akým spôsobom štát opäť nedokáže, nedokáže vyhodnocovať a reagovať na to, že čo sa deje v spoločnosti, a aké nové opatrenia prijímať, a už sa hovorí o treťom balíku, ktorý nám zase len narastá vo verbálnych vyjadreniach ministra financií, nám narástol zrazu z 800 mil. na 2 mld. eur, takže nemám, nemám veľkú dôveru v to, akým spôsobom investuje vláda. Je tu, je tu veľa nehospodárnosti.
Ako príklad uvádzam, ministerstvo cestovného ruchu a športu, kde 17 % výdavkov tohto ministerstva a jeho rozpočtu ide na prevádzkové náklady, kam počítam aj nákupy tovarov a služieb, nielen mzdy a prenájom a tak ďalej, 17 % zhltne samé, sama, sám tento in... táto inštitúcia, aby mohla vydať tie prostriedky, aby pretiekli cez ňu, cez tie prostriedky pre, pre subjekty o ktoré, o ktoré, ktoré zastrešuje. A rozpočet ministerstva, tohto ministerstva, ktorý mal byť pôvodne 100 mil. eur, je takmer 240 mil. eur v súčasnosti.
A vrátim sa, vrátim sa k téme, k téme možnosti investovať do, do produktov infraštruktúrnych. Ja som skritizoval skrátené legislatívne konanie, nepatrí sa takéto zákony prijímať v skrátenom legislatívnych konaní, nech je v tomto prípade dôvod akýkoľvek, ak teda, ak teda skutočne nehrozia nejaké hospodárske škody – myslím si, že to tak nie je –, pretože toto skrátené konanie v prvom rade nám nedáva možnosť pripomienkovať celý zákon. A druhá vec je, že nastáva to... jednoducho krátkosť času. Ja som musel v tom krátkom čase komunikovať aj s predstaviteľmi dôchodcovských správcovských spoločností a s ministerstvom práce takisto, aby som si sám niektoré veci dokázal vyjasniť. Pochopiteľne, že už na začiatku sa hovorilo o tom, že investovanie do týchto produktov bude dobrovoľné. Ale chcel som to skutočne, skutočne počuť, že je dobrovoľné, a uistil som sa, že to bude ozaj dobrovoľné. Bude, bude na, na tých správcovských spoločnostiach, aby oni zvážili mieru rizika a mieru výnosu, a jednoducho sa rozhodli, že či do týchto produktov budú investovať. Nie je to nič výnimočné, sú takéto produkty aj inde vo svete, takže z tohto pohľadu je to v poriadku.
Druhá vec je, že či týmto spôsobom zase nerozvirujeme hladinu v II. pilieri, pretože na konci, hovoril som o prvom konsolidačnom balíku na konci roka 2023, sa znížili odvody do II. piliera na 4%. Súčasné 4, pripomeňme si, že na začiatku to bolo 9, teraz máme 4, menej ako polovicu, a rozmýšľal som nad tým, že čo spraví tento zákon, ak bude schválený vlastne s tým II. pilierom.
Počujeme tu, že môže byť tie, môžu byť tie prostriedky sporiteľov ohrozené. Priamo ohrozené, nepredpokladám, že by mohli byť tým, že budú ivest... budú, budú investovať do týchto nových produktov, pretože je tam báza dobrovoľnosti. Toto som už povedal.
A druhá vec je, že či sa predsa len na tento II. pilier nesiahne, pretože spomínal som tretí konsolidačný balík, a vždy tu bolo pokušenie, a vlastne aj vlády Roberta Fica to pokuš... tomu pokušeniu neodolali, že buď ten II. pilier otvorili, alebo, alebo siahli na sadzby odvodov do tohto II. piliera, tak som špekuloval nad tým, že čo tento zákon vlastne spôsobí. A skôr, skôr mi vychádza z toho to, že ak sa zafixuje takýto nový spôsob investovania v tom II. pilieri, že to pokušenie možno nebude menšie, ale že to jednoducho bude ťažšie, ťažšie vykonateľné.
A preto som sa aj zaujímal o postoj ministra práce, čo sa týka ďalšej existencie II. piliera, a som rád, že tu máme, myslím si, že rovnaký názor, aby sme ostali v tom II. pilieri aspoň tak, ako sme dnes. To znamená, že nečaká nás, nečaká nás nejaká demontáž toho, toho II. piliera, čo je v tejto situácii pre mňa úplne najdôležitejšie. Jednoducho aby sme ten pilier nechali na pokoji tak, ako je aspoň teraz.
Posledná vec, ktorú poviem, že ide o nástroj, ktorý príde do praxe o mnoho mesiacov, nie je to vôbec jednoduché to prichystať celé, a je celkom možné, že tento nástroj vstúpi do platnosti už za pôsobenia novej vlády. Poviem to rovno, lebo tá situácia politická je turbulentná, vidíme to, vidíme to, čo sa deje, a je celkom možné, že, že tie voľby prídu skôr, ako sa, ako sa očakáva, a jednoducho vláda, ktorá nastúpi, tak bude mať v rukách nejaký nový nástroj, ktorý, ktorý sa tu, ktorý sa tu vyprodukuje, takže, keď hľadím na to z dlhodobého pohľadu, tak jednoducho bude tu nejaký legitímny nástroj, s ktorým vláda bude môcť pracovať.
A vlastne ešte jednu vec som chcel povedať, ktorá je dôležitá, že medzi tou vládou a tými správcovskými spoločnosťami bude súkromný sektor. Aspoň tak som to pochopil, bude tam súkromný sektor. To znamená, že máme tu, máme tu tri inštitúcie, ktoré do toho vchádzajú, máme tu vládu, máme tu súkromný sektor, napr. cez PPP projekty, a máme tu dôchodcovské správcovské spoločnosti. Ak máme pochybnosti voči vláde – a ja ich mám, to som povedal –, tak skúsme, skúsme sa zamyslieť nad tým, že do akej miery tie dôchodcovské správcovské spoločnosti budú obozretné a budú obozretne spravovať majetok sporiteľov, napokon sú pod dohľadom inštitúcií takisto. A ten súkromný sektor, ktorý je vlastne v strede toho, tak takisto bude mať nejaké, nejaké svoje záujmy a tiež si bude vypočítavať efektívnosť tých projektov, takže zdá sa mi to taká dostatočná poistka, aby, aby vláda vlastne si nerobila, nerobila, čo chcela, a to hovorím, nech to je akákoľvek vláda.
A úplne na záver poviem toľko, že mrzí ma, ja som to povedal aj pri tom vystúpení k skrátenému konaniu, že sa tu hľadajú nejaké investičné nástroje pre vládu, ale vláda nevie využiť investičné prostriedky, ktoré tu máme. Tento rok sa má, teda štátny rozpočet počíta s tým, že, že z eurofondov a z Plánu obnovy a odolnosti sa minie takmer 3,5 mld. eur. Ak hovoríme o tomto nástroji, tak ten v tom maxime, to znamená, 5 % by dali všetky správcovského spoločnosti do tohto nástroja, tak v súčasnom finančnom vyjadrení by to mohlo byť niekde, niekde pod 1 mld. eur. To znamená, to, čo vláda má v rozpočte, s čím má počítať, tvorí viac možno štvornásobok toho, o čom sa tu dnes rozprávame, a tam je to, žiaľ, skutočne veľmi zlé. Vidíte, aké je čerpanie eurofondov, držím palce novému ministrovi investícií, ale to čerpanie je skutočne mizerné. A neznamená to len, že investovať táto vláda nevie, nedokáže, a nejde sa teraz, nejdem to rozoberať, že prečo to tak je, ale čo je dôležitejšie, tieto prostriedky sú nevyhnutné na to, aby tá konsolidácia dostala nejakú formu, pretože Rada pre rozpočtovú zodpovednosť upozorňuje na to, strážca verejných financií upozorňuje na to, že ak vláda má, má možnosť tie konsolidačné ciele dosiahnuť, tak musí, musí tieto prostriedky dokázať vyčerpať a tam, tam mám, tam mám väčšie obavy, preto akékoľvek poistky, ktoré vedú k tomu, aby vláda tento nástroj, o ktorom dnes hovorím, nezneužila, tak beriem, a už som tu teda spomenul, že vchádzajú do tohto procesu vlastne ďalšie súkromné inštitúcie, dá sa povedať a myslím si, že tieto súkromné inštitúcie si dokážu postrážiť.
Ako vysvedčením, vysvedčením vláde, že ak tento nástroj bude chcieť nejakým spôsobom zneužiť, myslím si, že bude to, že tie správcovské spoločnosti do toho produktu investovať nebudú. Alebo – a to budeme sledovať – môže to byť opak, že ak tie očakávania alebo, alebo tá ústretovosť vlády bude taká veľká, že tie, že tie náklady na, na vlastne na tie úroky budú také vysoké, že budú až také príťažlivé pre správcovské spoločnosti, že neodolajú, tak potom my musíme to sledovať, či vláda to nepreháňa, a ukazovateľom na to, že ako, ako to vyhodnocovať, je, je štandardný nástroj, a to je, aké sú, aké sú, za aké peniaze si požičiava štát, ako vieme, tak štát si už tento rok požičal takmer polovicu prostriedkov, ktoré potrebuje na dlhovú službu, a, a tento, tento úrok je pre nás, pre nás skutočne ten referenčný a s tým sa to dá porovnávať.
A úplne na záver poviem, lebo tak mi to povedal pán minister, ako keby sa tešil, že ratingová agentúra Standard & Poor’s, že možno nám prehodnotí rating a skutočne očakávame v najbližších týždňoch, že sa vyjadrí táto agentúra. Netešilo by ma to. Skutočne by ma to netešilo, neviem, koho by to vlastne tešilo, že, že nám prehodnotí rating a tým pádom si vláda bude musieť požičiavať za väčšie úroky, väčšie úroky na svoj dlh. Skutočne ma to neteší, pretože keď si uvedomím, zase spomeniem Radu pre rozpočtovú zodpovednosť, tak tá, tá dlhová služba rastie, rastie šialeným tempom, my už hovoríme o miliardách eur len na úroky, ktoré bude, ktoré bude musieť vláda, táto vláda a budúca platiť. To znamená, že budeme, budeme sledovať, či v tomto prípade vláda príliš nepreháňa tú ponuku pre tie správcovské spoločnosti, len aby, aby získala vlastne prostriedky tých sporiteľov.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

... o postoj ministra práce čo sa týka ďalšej existencie druhého piliera a som rád, že tu máme, myslím si, že rovnaký názor, aby sme ostali v tom druhom pilieri aspoň tak, ako sme dnes. To znamená, že nečaká nás, nečaká nás nejaká demontáž tohoto druhého piliera, čo je

v tejto situácii pre mňa úplne najdôležitejšie. Jednoducho aby sme ten pilier nechali na pokoji tak, ako je aspoň teraz.
Posledná vec, ktorú poviem, že ide o nástroj, ktorý príde do praxe o mnoho mesiacov, nie je to vôbec jednoduché to prichystať celé, a je celkom možné, že tento nástroj vstúpi do platnosti už za pôsobenia novej vlády. Poviem to rovno, lebo tá situácia politická je turbulentná, vidíme to, vidíme to, čo sa deje, a je celkom možné, že, že tie voľby prídu skôr, ako sa, ako sa očakáva, a jednoducho vláda, ktorá nastúpi, tak bude mať v rukách nejaký nový nástroj, ktorý, ktorý sa tu, ktorý sa tu vyprodukuje, takže, keď hľadím na to z dlhodobého pohľadu, tak jednoducho bude tu nejaký legitímny nástroj, s ktorým vláda bude môcť pracovať.
A vlastne ešte jednu vec som chcel povedať, ktorá je dôležitá, že medzi tou vládou a tými správcovskými spoločnosťami bude súkromný sektor. Aspoň tak som to pochopil, bude tam súkromný sektor. To znamená, že máme tu, máme tu tri inštitúcie, ktoré do toho vchádzajú, máme tu vládu, máme tu súkromný sektor, napr. cez PPP projekty, a máme tu dôchodcovské správcovské spoločnosti. Ak máme pochybnosti voči vláde – a ja ich mám, to som povedal –, tak skúsme, skúsme sa zamyslieť nad tým, že do akej miery tie dôchodcovské správcovské spoločnosti budú obozretné a budú obozretne spravovať majetok sporiteľov, napokon sú pod dohľadom inštitúcií takisto. A ten súkromný sektor, ktorý je vlastne v strede toho, tak takisto bude mať nejaké, nejaké svoje záujmy a tiež si bude vypočítavať efektívnosť tých projektov, takže zdá sa mi to taká dostatočná poistka, aby, aby vláda vlastne si nerobila, nerobila, čo chcela, a to hovorím, nech to je akákoľvek vláda.
A úplne na záver poviem toľko, že mrzí ma, ja som to povedal aj pri tom vystúpení k skrátenému konaniu, že sa tu hľadajú nejaké investičné nástroje pre vládu, ale vláda nevie využiť investičné prostriedky, ktoré tu máme. Tento rok sa má, teda štátny rozpočet počíta s tým, že, že z eurofondov a z Plánu obnovy a odolnosti sa minie takmer 3,5 mld. eur. Ak hovoríme o tomto nástroji, tak ten v tom maxime, to znamená, 5 % by dali všetky správcovského spoločnosti do tohto nástroja, tak v súčasnom finančnom vyjadrení by to mohlo byť niekde, niekde pod 1 mld. eur. To znamená, to, čo vláda má v rozpočte, s čím má počítať, tvorí viac možno štvornásobok toho, o čom sa tu dnes rozprávame, a tam je to, žiaľ, skutočne veľmi zlé. Vidíte, aké je čerpanie eurofondov, držím palce novému ministrovi investícií, ale to čerpanie je skutočne mizerné. A neznamená to len, že investovať táto vláda nevie, nedokáže, a nejde sa teraz, nejdem to rozoberať, že prečo to tak je, ale čo je dôležitejšie, tieto prostriedky sú nevyhnutné na to, aby tá konsolidácia dostala nejakú formu, pretože Rada pre rozpočtovú zodpovednosť upozorňuje na to, strážca verejných financií upozorňuje na to, že ak vláda má, má možnosť tie konsolidačné ciele dosiahnuť, tak musí, musí tieto prostriedky dokázať vyčerpať a tam, tam mám, tam mám väčšie obavy, preto akékoľvek poistky, ktoré vedú k tomu, aby vláda tento nástroj, o ktorom dnes hovorím, nezneužila, tak beriem, a už som tu teda spomenul, že vchádzajú do tohto procesu vlastne ďalšie súkromné inštitúcie, dá sa povedať a myslím si, že tieto súkromné inštitúcie si dokážu postrážiť.
Ako vysvedčením, vysvedčením vláde, že ak tento nástroj bude chcieť nejakým spôsobom zneužiť, myslím si, že bude to, že tie správcovské spoločnosti do toho produktu investovať nebudú. Alebo – a to budeme sledovať – môže to byť opak, že ak tie očakávania alebo, alebo tá ústretovosť vlády bude taká veľká, že tie, že tie náklady na, na vlastne na tie úroky budú také vysoké, že budú až také príťažlivé pre správcovské spoločnosti, že neodolajú, tak potom my musíme to sledovať, či vláda to nepreháňa, a ukazovateľom na to, že ako, ako to vyhodnocovať, je, je štandardný nástroj, a to je, aké sú, aké sú, za aké peniaze si požičiava štát, ako vieme, tak štát si už tento rok požičal takmer polovicu prostriedkov, ktoré potrebuje na dlhovú službu, a, a tento, tento úrok je pre nás, pre nás skutočne ten referenčný a s tým sa to dá porovnávať.
A úplne na záver poviem, lebo tak mi to povedal pán minister, ako keby sa tešil, že ratingová agentúra Standard & Poor’s, že možno nám prehodnotí rating a skutočne očakávame v najbližších týždňoch, že sa vyjadrí táto agentúra. Netešilo by ma to. Skutočne by ma to netešilo, neviem, koho by to vlastne tešilo, že, že nám prehodnotí rating a tým pádom si vláda bude musieť požičiavať za väčšie úroky, väčšie úroky na svoj dlh. Skutočne ma to neteší, pretože keď si uvedomím, zase spomeniem Radu pre rozpočtovú zodpovednosť, tak tá, tá dlhová služba rastie, rastie šialeným tempom, my už hovoríme o miliardách eur len na úroky, ktoré bude, ktoré bude musieť vláda, táto vláda a budúca platiť. To znamená, že budeme, budeme sledovať, či v tomto prípade vláda príliš nepreháňa tú ponuku pre tie správcovské spoločnosti, len aby, aby získala vlastne prostriedky tých sporiteľov.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

Vážené dámy, vážení páni, vážený pán minister, pán podpredseda, včera som sa zastavil na prerokovaní ku skrátenému legislatívnemu konaniu a zachytil som vaše záverečné slovo, pán minister a ste ma vyzývali, aby som sa k tomu vyjadril, aby som prehovoril svojich kolegov, a tak som sa bavil s mojimi kolegami a, a prehovorili ma, oni mňa, že proste prečo by som sa nemal týmto až tak zaoberať, ale ja som ich nepočúval a začal som sa tým zaoberať oveľa viac a pochopil som pár vecí.
Prvá vec je taká, že zásah do dôchodkového systému sa nerobí v skrátenom legislatívnom konaní, a vysvetlím vám prečo. Po prvé napríklad preto, že v tejto debate vôbec nebol zapojený hospodársky výbor. Ja chápem, že asi úradníci alebo manažment Národnej rady pochopil – á, sociálne veci, dôchodky a potom finančný výbor, lebo prevod financií –, ale v skutočnosti sa to oveľa viacej týka rozvoja infraštruktúry, hospodárstva a tak ďalej a my sme sa vôbec o tom ako na hospodárskom výbore nerozprávali. Tam, kde nám chodia ministri dopravy, štátne tajomníčky, tam, kde nám chodia ministerka hospodárstva alebo štátni tajomníci. Skrátka tí, ktorí by tú infraštruktúru mali rozvíjať, tí, ktorí v zásade dávajú dopyt po takýchto infraštruktúrach a tak ďalej, takže napríklad to je taká prvá chyba, ktorá sa udeje, keď sa všetko robí v skrátenom legislatívnom konaní.
Druhá vec je, že ja osobne som v skutočnosti bol kritikom a sú na to, sú na to dokumenty aj, aj články to, ako sa robila tá prvotná dôchodková reforma. Myslím si, že tak, ako to robil Kaník s jeho suitou, že vycestovali do Čile a prišli s nejakým receptom a proste to v nejakom ošiali druhej Dzurindovej vlády rýchlo spravili, túto reformu, tak v zásade v tom období nebola diskusia, a keďže nebola poriadna diskusia, keď neboli všetci ľudia do toho zahrnutí, napríklad vy ste nemali ten, anglicizmus použijem, ownership, tak to proste neustále akože torpédujete, ničíte, pripomienkujete, meníte počnúc ministrom, bývalým ministrom Richterom, jeho štátnym tajomníkom Ondrušom, vami a tak ďalej a proste nemáte pocit, že tento dôchodkový systém alebo tento druhý pilier patrí vám a v zásade tým pádom ho, sa k nemu správate tak macošsky.
To znamená, že keby sa to robilo cez ozajstnú debatu, keby sa to robilo na základe konsenzu, keby boli do toho zahrnutí všetci aktéri, možno by bol oveľa väčší, oveľa väčší konsenzus, oveľa viac by sme sa s tým vedeli aj my stotožniť. A možno by ste prišli aj na iné veci, že netreba rozprávať len o tých veciach, ktoré ste tam spomenuli, tomu sa budem venovať neskôr, ale možno by ste prišli aj na to, že treba podporiť aj iný sektor v tejto oblasti.
Vypočul som si vaše vystúpenie dnes a potom som si vypočul aj, aj reakcie vašich kolegov z koaličných lavíc. No hovoríte o tom, že je to úžasná šanca, akým spôsobom môžu Slováci a Slovenky investovať do firiem na Slovensku, resp. do, do projektov na Slovensku. Ale bola to vaša vláda v roku 2015, ktorá cez Vianoce spravila takú novelu zákona o investovaní, kde ste v skutočnosti dovolili a oslobodili od dane investovať do zahraničných fondov. To znamená, že keď vy kúpite nejaké akcie alebo ETF-ká, tak vlastne o rok už nemusíte platiť z toho daň. To znamená, že vaša vláda podporovala veľmi masívne investovanie do zahraničných bondov, do zahraničných akcií, do zahraničných ETF-iek. Je to vy ste podporili investovanie do zahraničia na rozdiel od toho, aby ste podporovali investície do, do malých a stredných podnikov na Slovensku.
Viete, že keď kúpite na Slovensku alebo investujete na Slovensku do nejakej eseročky, ktorá je veľmi inovatívna, a v skutočnosti ju predáte o desať rokov, tak platíte reálne efektívnu daň 38,5 % z toho? Ale keď kúpite americké akcie a rok ich držíte, tak z toho žiadnu daň neplatíte! Smerácka vláda podporuje americký kapitalizmus, čínsky kapitalizmus. Ste to.. (Reakcia z pléna.) Ako áno, nebol to HLAS, lebo vtedy ste neexistovali, ale boli ste vtedy dobre usadení v SMER-e. To znamená, že nehovorte, pán minister, že, že my tu nechceme podporovať malé a stredné podniky alebo slovenské podniky. My sme tí, čo sme tu, čo tu bojujeme, proste ktorí chceme obhajovať slovenský záujem.
No ale prečo vlastne sa trošku bránime voči tomuto, tomuto zákonu? No a prečo napríklad sme skoro jediní v opozícii? No preto, lebo my proste vieme, akým spôsobom smerácka vláda a smerácki ľudia investujú. Veď, veď ja rád chodím do Banskej Bystrici po Pribine, ale mám pocit, že síce je to len niekoľko, ja neviem, 180 kilometrov, ale mám pocit, že to je 360 kilometrov, lebo tá diaľnica stála 360, teda dvakrát viac, hej, lebo proste vaše investície napríklad do PPP projektov, resp. vaše nakladania s verejnými peniazmi sú častokrát dvakrát drahšie, preto my máme trošku obavy, že vlastne vy aj keď dobrovoľne, aj keď, nazvime to, len 5 %, tak problém je v tom, že keď sa to bude diať vo vašom regulačnom prostredí a s vašimi ľuďmi, ktorí na to budú dozerať, tak to bude oveľa drahšie, preto s tým my máme problémy.
A tu sa prihováram kolegom z opozície, vy buďte v tejto oblasti dôslednejší. Viete, na Slovensku máme veľa inovatívnych firiem, ktoré vlastne nápad vznikne na Slovensku, ale už sa realizuje v Brne, preto, lebo tu nie je dobrá verejná infraštruktúra, v tomto prípade, čo sa týka univerzít. Najlepší študenti už, už idú študovať do Brna alebo, alebo do Prahy, lebo vedia, že tam si tie firmy založia, lebo tam je lepšie podnikateľské prostredie pre inovatívne firmy. Keby ste napríklad mali dlhšiu diskusiu, možno by vás napadlo, že čo, čo tak dať aspoň percento z toho, z týchto prostriedkov do tvorby lokálneho venture kapitálu, aby proste lokálne firmy vedeli, vedeli rásť s lokálnymi peniazmi, s peniazmi slovenských budúcich dôchodcov. Ale proste to vás nenapadlo, lebo je to narýchlo. Je to, je to proste niečo, čo, čo proste robíte, šijete horúcou ihlou.
Na Slovensku odchádzajú nielen ľudia, ale odchádza aj intelektuálne vlastníctvo. Už na začiatku sa intelektuálne vlastníctvo, to povestné IP registruje preč. No a to znamená, že v zásade my tu chceme stavať infraštruktúru a ja som za, ja som za. Ja proste chodím po Slovensku a mňa trápi, že sa vlastne viete dostať len po nejaké oblasti Slovenska, napríklad v Lučenci skončí diaľnica, a do Rožňavy alebo do Revúcej idete, do tej vašej Revúcej, pán Danko, idete po rozbitých cestách. Ja by som znova buchol do týchto koaličných partnerov, a že proste povedať im, že proste tá Revúca sa niky nerozvije, nerozvinie v tej, ak proste, nieže budú peniaze, ale ak sa to bude draho stavať, lebo ak sa bude diaľnica draho stavať, tak sa postaví len o polovicu menej.
No ale vráťme sa k tomu, do čoho teda chcete investovať – nájomné bývanie. Paralelne ide v skrátenom legislatívnom konaní, tiež novela ministra Ráža, kde chce podporiť nájomné bývanie. Ja len vám hovorím, že progresívci to vedia robiť. Pozrite sa, čo robí primátor Bratislavy Vaľo, spúšťa vlastné nájomné bývanie a vie to robiť.
Spomínal som už tú dopravnú sieť, to je druhý bod, tak tá Pribina je fakt teda, teda výhodná.
Energetická sieť, samozrejme, veľmi potrebné, ale myslím, že do energetickej siete vieme, vieme zohnať, vieme zohnať aj zahraničný kapitál, keby tu bolo dobré prostredie. Keby, keby ministerka Saková nemusela dennodenne bojovať so smeráckym nominantom Holjenčíkom, ktorý je proti všetkým zeleným zdrojom.
Vy tam spomínate, že to na rozvoj zelenej infraštruktúry. Ktorej zelenej infraštruktúry? Ktorá sa tu za rok a pol postavila, keď je ÚRSO v zásade proti tomu, kedy dáva vyhlášky, ktoré vlastne sankcionujú zelenú energiu, keď pripájanie do siete je náročné, kedy, kedy firmy nevedia plánovať svoje investície do zelenej infraštruktúry a tak ďalej, a tak ďalej. Takže my nie sme proti tomu, my nie sme proti tej idei, dokonca, dokonca my aj oceňujeme, že o tom rozmýšľate, ale po prvé, prečo tak v skrátenom legislatívnom konaní, prečo len tieto témy, a ako dokážete, že to nebude znova predražené?
No a znova, pán minister, veď ja vás považujem, zase dostanem po hlave od nejakých, akože veľmi urputných protivládnych bojovníkov, ale za inteligentného človeka, ktorý relatívne v rámci medzí dobre manažuje rezort, však ste aj populárny, dá sa s vami normálne rozprávať, ako je možné, že z vášho ministerstva vyjde zákon v skrátenom legislatívnom konaní? Asi ste to robili narýchlo alebo robilo to AI, že doložka vplyvov hovorí, že nemá to vplyv na životné prostredie, keď hovoríte, že idete investovať do zelenej infraštruktúry, čo by malo mať vplyv na životné prostredie, a ešte nemá vplyv na manželstvo. Tak všetky svetové štúdie hovoria o tom, že keď sa postaví nájomné bývanie, ľudia sú flexibilnejší, môžu čím skôr odísť od rodičov, sa spájajú a sa berú, nežijú na kope len tak, ale majú svoju budúcnosť. To znamená má pozitívny vplyv na manželstvo.
Pán minister, spravte si tam poriadok! (Reakcia z pléna.) Ten samotný zákon. Áno, keď staviate, nájomné bývanie, má to pozitívny vplyv na manželstvo. A keď, keď sa z tohoto smejete, tak ste nemali robiť proste ústavnú zmenu, ktorá hovorí, že každý zákon musí mať posudzovanie vplyvu na manželstvo.
Ďakujem veľmi pekne.

už na začiatku sa intelektuálne vlastníctvo, to povestné RB registruje preč. No a to znamená, že v zásade, my tu chceme stavať infraštruktúru a ja som za, ja som za. Ja proste chodím po Slovensku a mňa trápi, že sa vlastne viete dostať len pod nejaké oblasti Slovenska, napr.

v Lučenci skončí diaľnica, a do Rožňavy alebo do Revúcej idete, do tej vašej Revúcej, pán Danko, idete po rozbitých cestách. Ja by som znova buchol do týchto koaličných partnerov, a že proste povedať im, že proste tá Revúca sa niky nerozvije, nerozvinie v tej, ak proste, nieže budú peniaze, ale ak sa to bude draho stavať, lebo ak sa bude diaľnica draho stavať, tak sa postaví len o polovicu menej.
No ale vráťme sa k tomu, do čoho teda chcete investovať – nájomné bývanie. Paralelne ide v skrátenom legislatívnom konaní, tiež novela ministra Ráža, kde chce podporiť nájomné bývanie. Ja len vám hovorím, že progresívci to vedia robiť. Pozrite sa, čo robí primátor Bratislavy Vaľo, spúšťa vlastné nájomné bývanie a vie to robiť.
Spomínal som už tú dopravnú sieť, to je druhý bod, tak tá Pribina je fakt teda, teda výhodná.
Energetická sieť, samozrejme, veľmi potrebné, ale myslím, že do energetickej siete vieme, vieme zohnať, vieme zohnať aj zahraničný kapitál, keby tu bolo dobré prostredie. Keby, keby ministerka Saková nemusela dennodenne bojovať so smeráckym nominantom Holjenčíkom, ktorý je proti všetkým zeleným zdrojom.
Vy tam spomínate, že to na rozvoj zelenej infraštruktúry. Ktorej zelenej infraštruktúry? Ktorá sa tu za rok a pol postavila, keď je ÚRSO v zásade proti tomu, kedy dáva vyhlášky, ktoré vlastne sankcionujú zelenú energiu, keď pripájanie do siete je náročné, kedy, kedy firmy nevedia plánovať svoje investície do zelenej infraštruktúry a tak ďalej, a tak ďalej. Takže my nie sme proti tomu, my nie sme proti tej idei, dokonca, dokonca my aj oceňujeme, že o tom rozmýšľate, ale po prvé, prečo tak v skrátenom legislatívnom konaní, prečo len tieto témy, a ako dokážete, že to nebude znova predražené?
No a znova, pán minister, veď ja vás považujem, zase dostanem po hlave od nejakých, akože veľmi urputných protivládnych bojovníkov, ale za inteligentného človeka, ktorý relatívne v rámci medzí dobre manažuje rezort, však ste aj populárny, dá sa s vami normálne rozprávať, ako je možné, že z vášho ministerstva vyjde zákon v skrátenom legislatívnom konaní? Asi ste to robili narýchlo alebo robilo to AI, že doložka vplyvov hovorí, že nemá to vplyv na životné prostredie, keď hovoríte, že idete investovať do zelenej infraštruktúry, čo by malo mať vplyv na životné prostredie, a ešte nemá vplyv na manželstvo. Tak všetky svetové štúdie hovoria o tom, že keď sa postaví nájomné bývanie, ľudia sú flexibilnejší, môžu čím skôr odísť od rodičov, sa spájajú a sa berú, nežijú na kope len tak, ale majú svoju budúcnosť. To znamená má pozitívny vplyv na manželstvo.
Pán minister, spravte si tam poriadok! (Reakcia z pléna.) Ten samotný zákon. Áno, keď staviate, nájomné bývanie, má to pozitívny vplyv na manželstvo. A keď, keď sa z tohoto smejete, tak ste nemali robiť proste ústavnú zmenu, ktorá hovorí, že každý zákon musí mať posudzovanie vplyvu na manželstvo.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne.
Pán kolega Štefunko z hospodárskeho výboru, zrejme tomu trošku nerozumiete, akciovým trhom, a tam ste sa opreli do tej smeráckej vlády, že v roku 2915 podporila vlastne investovanie akciových trhoch. Situácia vtedy bola taká, po kríze 2008 sa riešili opatrenia ako kvantitatívne uvoľňovanie prvé, druhé, tretie. Kvantitatívne uvoľnenie č. 3 znamenalo podporu akciových trhov. Podpora akciových trhov znamenala prílev peňazí z centrálnych bánk USA a Európy, mesačne 80 mld. dolárov a 80 mld. eur na podporu akciového trhu, to znamená doslova prísľub, že akciové trhy budú narábať... Zarábať, pardon, že budú narastať. To znamená banky mohli kupovať za lacné úvery s nulovým úrokom, ale iba akcie. A tu vlastne bolo jasné, že akciové trhy budú, pokiaľ táto situácia bude trvať, budú stúpať a extrémne stúpať, a tak sa aj stalo. Čiže v roku 2015 rozhodnutie tej zlej smeráckej vlády, ja som vtedy ešte nebol v politike a ako podpredseda Národnej koalície budem obhajovať toto rozhodnutie, znamenalo zarobiť sporiteľom DSS-iek peniaze.
Po desiatich rokoch je situácia zásadne iná. Jedno vyhlásenie Trumpa o clách zhodilo akciové trhy o 20 %, pre sporiteľov mínus 2 mld. v II. pilieri, zo 17 mld. na 15 klesol majetok týchto fondov.
Zase prezident Trump povedal, že tak to odložíme o 10, o 90 dní, akciové trhy hneď stúpili o 9 %, takže sú rozkývané, a v tomto prípade dať možnosť DSS-kám napr. investovať do domácich projektov je povinnosť tejto vlády. A treba ju za to pochváliť, a nie kritizovať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Ja si tiež myslím, že v skutočnosti ten prístup k tomu, že DSS-ky môžu byť trošku flexibilnejšie vo svojom investovaní, a je dobrý, taktiež ako spomínal aj kolega Štefunko, že by mali investovať predovšetkým do slovenských, na Slovensku, teda ale ja si oveľa viac myslím, že skôr práve do slovenských firiem, pretože, keď si poviete, položte si možno takú otázku, že kto z vás by chcel, aby vaše dôchodky boli investované do diaľnice do Košíc? To je, to je presne, že akú by ste tam mali návratnosť, pokiaľ by ste neboli nejaký kamarát so Širokým, alebo s niekým, ktorí asi na tom veľmi veľa zarobili, alebo možno iní, viacerí stavbári a ďalšie spriaznené firmy? Málokoho by ste asi namotivovali na to, že poďme teda investovať do týchto diaľnic, ktoré budete tam mať obrovské návratnosti, takže ja by som sa na to pozrel takto.
Vo všeobecnosti, ako hovoril aj kolega Štefunko, ten zákon má nejaké parametre a filozofiu asi dobrú, ale tak ako všetko aj s tou vládou, neskončí dobre.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne.
Chcel som sa prihovoriť kolegovi Ľuptákovi, ktorý povedal a odišiel. Ako mne je to ľúto, lebo vlastne chcel som s ním diskutovať, skrátka ešte raz teda zopakujem, ten zákon, ktorý sa urobil pred desiatimi rokmi, ktorý som spomínal vlastne reálne favorizuje len vlastne zahraničné akciové trhy, lebo na Slovensku sa na slovenskej burze, myslím, že do 10 titulov obchoduje. To znamená, že slovenské firmy sa na akcie... ako kebyže akciových trhoch regulovaných neobchodujú, a to som kritizoval, že vlastne smerácka vláda vlastne umožnila nezdaňovanie ziskov z akciových trhov, a zároveň 38,5 % zdaňuje rozdiel medzi kúpou a predajom podielov slovenských firiem. O tomto vám rozprávam. Myslím, že, že toto by sa malo do budúcnosti zmeniť kvôli tomu, lebo proste ľudia strácajú motiváciu zakladať firmy a nechať ich rásť, a naopak, vlastne ak to robia, tak tu majú tie firmy, tak berú z nich relatívne veľké dividendy, lebo sú akože tie dividendy menej zdaňované, a nemajú motiváciu nechať tie firmy rásť, ale to možno raz na chodbe niekde vysvetlím pánovi Ľuptákovi, ak si nájde čas a pochopí ma.

(Prosím, vymazať rámček.)