33. schôdza

Pani poslankyňa Gažovičová.

Ďakujem za slovo.
Ja som presvedčená, že tento zákon vychádza z veľkého nepochopenia toho, aj prečo a ako občianske orga... teda občiansky sektor a mimovládne organizácie fungujú a čo je ich účel. A jedno z týchto, nielen že to je základné nepochopenie vôbec toho, čo sú politické práva, ústavou garantované, a čo je právo na súkromie, ale jeden z tých základných nedorozumení je vidieť aj v tom, že ste teda cez schválený pozmeňovák zaviedli, že neziskové organizácie sú v zmysle infozákona povinné osoby, ak poberajú verejné prostriedky. A teraz možno naozaj na prvé počutie niekto, kto tomu že vôbec nerozumie, tak si povie, že veď áno, poberajú verejné prostriedky, tak nech dávajú verejné informácie. Ono to tak nefunguje. V tejto krajine povinné osoby v zmysle infozákona majú, má byť akoby štát, má byť ten, ktorý zaručuje fungovanie krajiny, to znamená napr. štátna správa, na ministerstve, tie majú povinnosť odpovedať na infozákon. Verejné prostriedky, štátny rozpočet, to každý jeden učiteľ, policajt, hasič v tejto krajine je platený zo štátneho rozpočtu a to neznamená, že by mal, že by sa malo narušiť jeho právo na súkromie a mal by byť teraz povinný odpovedať hocijakým otázkam. Ak niekto chce vedieť viac o tom financovaní z tých verejných zdrojov, tak tie infožiadosti majú smerovať na toho, kto im tie peniaze pridelil, či už to bola samospráva, to môže byť hocaká obec, alebo to môže byť štátna správa. Oni sú tí, ktorí, alebo oni zastupujú štát, oni sú tí, ktorí majú odpovedať, a nie občianske združenia, v ktorých sa združujú občania. To je úplné nepochopenie.

Pani poslankyňa Kramplová.

No, ak tu niekto zastrašuje, tak ste to len a len vy progresívci. Slovensko pozná také príslovie, podľa seba súdim teba. Tvrdili ste vo svojom príspevku, pán Vančo, že chceme týmto zákonom vyhadzovať ľudí z práce, takže takto je to asi v tom vašom svete, ktorý žijete. Máte plné ústa demokracie a slobody, ale občania Slovenska si veľmi dobre pamätajú, keď tu vládli, keď tu vládli Matovič, vlády Matoviča, Hegera a progresívneho Ódora. Pamätájú si túto hrôzovládu z rokov 2020 – ´23, kedy sa ľuďom zatvárali ústa, vypínali sa weby, dokonca pod hrozbou nejakého trestného stíhania sa im bránilo alebo zakazovalo, že čo si majú myslieť. Takže, pán Vančo, určite ak niečo hovoríte, dávajte pozor, aby ste to nehovorili zo svojho sveta na úkor niekoho iného. My takto nemyslíme ako vy.

Pani poslankyňa Kalmárová.

Ďakujem za slovo.
Viete, keby to nebolo také smutné, tak je to strašne zábavné, lebo namiesto kvalitného návrhu a poctivej diskusie tu máme koalíciu, ktorá je stratená vo vlastnej argumentácii, v úvodzovkách, v prospech návrhu, lebo raz je tá argumentácia nejaká, na ďalšíkrát iná a tak ďalej. Ja si preto myslím, že pán Vančo má pravdu, že z toho pôvodného návrhu ostalo len to, čo je kľúčové a dôležité, a to je pomsta mimovládkam alebo znepríjemnenie života mimovládok a výstraha jej súkromných podporovateľov. A skúsim to dokázať.
Čoho sa koalícia vzdala? Vzdala sa označenia zahraničného agenta, vzdala sa označenia organizácia so zahraničnou účasťou, vzdala sa lobingu. A čoho sa nevzdala? Nevzdala sa prehľadu súkromných podporovateľov, samozrejme od istej sumy, a nevzdala sa možnosti šikanovať mimovládky jednak výkazníctvom a jednak zaťažením povinnosti podľa infozákona. Chcem povedať, že možnože tomuto budú konzervatívni politici z radov koalície viac rozumieť. Podľa Starého zákona dar má iba polovičnú hodnotu, ak je známy darca, a mnohí darcovia sa podľa toho aj správajú. Im stačí vedomie, že pomohli dobrej veci, a nemusia sa tým chváliť verejne. Toto je aj podstata dobročinnosti, neviem, či tomu rozumiete.

S reakciou pán poslanec Vančo.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Pani Kramplová, to už robíte, to, čo som spomínal, čo sa týka ministerstiev, úradov, podobne, vyhadzujete ľudí, ktorí majú nejakým spôsobom, sa vám zdá, že majú nejaké politické zafarbenie alebo sa vám nejakým spôsobom nepozdávajú, takže to nie je že podľa seba súdim teba, ale to je realita, ktorá sa deje od začiatku volebného obdobia. A teda hlavne ja by som čakal, že vysvetlíte teda, ako sa tých ostatných mimovládok nedotknú tie povinnosti, keď toto ste tvrdili. Ja som vás na to vyzýval aj včera svojím spôsobom, aj dnes, ale to ste neurobili, kľudne sa prihláste do rozpravy a môžte to vysvetliť, nech sa páči, nemusíte teraz rozprávať.
Ešte poviem jednu vec, rozdiel medzi politickými stranami a mimovládkami je ten, že politické strany, pokiaľ sú zvolené do parlamentu, prípadne získajú v tom parlamente väčšinu, zložia koalíciu a majú vládu, tak disponujú mocou, jednak mocou nastavovať pravidlá a potom štátnym donútením, teda mocou tie pravidlá vynucovať, aby sa dodržiavali, aby sa ľudia podľa nich správali. Čo z toho, čo z tohto majú mimovládky? Nič. Prečo potom porovnávame, že vlastne mimovládne organizácie by mali mať rovnaké povinnosti ako politické strany alebo štát? Veď to je absolútne disproporčné a, samozrejme, aj kvôli tomu protiústavné. Vy nemôžete jednoducho dávať také povinnosti, ktoré v konečnom dôsledku tie mimovládky zničia, pretože budú musieť jednak nad tým stráviť veľa času, veľa kapacity, nehovoriac o tom, že potom, ako povedala aj kolegyňa Kalmárová, jednoducho budú tam mať nejaké chybičky... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Ruch v sále.)

Ďalšou vystupujúcou v rozprave bude pani poslankyňa Plaváková. (Reakcia z pléna.) Vystupujúci spravodajca je niekto, navrhovateľ je pán poslanec Lučanský, nie pani poslankyňa. Už sme včera to riešili, už ona nemohla, stala sa chyba, zle to jej bolo vysvetlené, neprihlásila sa do poradia, preto nemohla vystúpiť, lebo sme si mysleli, že bude môcť vystúpiť ako navrhovateľka, nemohla, vysvetľoval som to minule, teda vysvetľoval som to včera. (Reakcie z pléna.) Asi vo faktickej.
Pani poslankyňa Plaváková, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo aj za toto intro.
Kolegovia, kolegyne, tak sme tu teda v treťom čítaní, v ktorom môžeme diskutovať o schválenom pozmeňujúcom návrhu, ktorý ale v podstate kompletne mení pôvodný návrh zákona, ktorý sme tu mali na stole, ale že úplne. To znamená, že my by sme prakticky mali byť opätovne v prvom čítaní, ani nieže v druhom, ale v prvom. A proces, ktorým sme sa sem dostali, je naozaj jedna obrovská legislatívna tragédia a ako vždy, keď sa niečoho chytí SNS alebo teda smerácki vlci, či ako sa nazývajú. A najprv sme tu mali teda pôvodný návrh zákona, ktorý mal nejakých jedenásť strán, potom predložil pozmeňujúci návrh poslanec, predkladateľ Lučanský, a to ešte na ústavnoprávnom výbore, pozmeňujúci návrh, ktorý sme dostali len na poslednú chvíľu, ten mal 31 strán, inak, mimochodom, pán poslanec Lučanský teda stále tu nepreriekol ani teda včera v tom druhom čítaní, ani dnes v tomto treťom. Ani tu nie je, samozrejme.
Druhý pozmeňujúci návrh potom predložil pán poslanec Čellár priamo v pléne parlamentu a taktiež úplne na poslednú chvíľu, hoci teda na ústavnoprávnom výbore sme počúvali ubezpečenia, že dostaneme tento návrh dostatočne včas. Nestalo sa tak, takže 20-stranový pozmeňujúci návrh bol predložený a vlastne uverejnený na stránke NR SR už v podstate po začiatku rozpravy. A teraz tu máme ešte ďalší pozmeňujúci návrh, ktorý opravuje pozmeňujúci návrh, ktorý kompletne zmenil pozmeňujúci návrh, ktorý menil pôvodný návrh zákona. Ja neviem, ja už len keď to vyslovím, tak mi to príde ako dosť trápna hanba a babráctvo. A myslím si, že by ste to mali naozaj skutočne čím skôr zabaliť a poslať hlavne tento návrh zákona tam, kam patrí, teda úplne do zabudnutia.
A myslím si, že už len tento prehľad toho legislatívneho procesu dokonale podčiarkuje vaše zlé úmysly. Dookola opakujete, že si vážite prácu tých dobrých mimovládnych organizácií, ktoré robia sociálnu či charitatívnu činnosť, a vadia vám len tie zlé, bu-bu-bu, politické mimovládky. No a teda kľudne môžete, pani Kramplová, reagovať a vysvetliť nám, ako sa to nedotkne tých mimovládnych organizácií, ktoré vy teda považujete za dobré, keď už ich takto kádrujete.
Pravdou však je, že vám vadia ľudia, ktorí si len uplatňujú svoje politické práva, ktoré majú ústavou garantované. A tento váš ruský zákon postihuje všetkých a vy ste dokonca dostali niekoľko listov práve od mimovládnych organizácií, ktoré sa venujú tej oblasti sociálnej činnosti a charitatívnej práci, a ja som z nich aj niektoré tu čítala a títo ľudia, o ktorých vy hovoríte sami, že ich považujete za tých dobrých, tak vás žiadajú o to, aby ste ten zákon stiahli a aby ste ho neschvaľovali. Takže ja stále by som rada počula vysvetlenie, ako sa ich to teda nedotkne, keď oni sami vás žiadajú o to, aby ste ho neprijali. Tak môžte nám to tu vysvetliť, pani Kramplová, kľudne sa prihláste do faktickej poznámky a radi si to vypočujeme.
V rozprave som sa tiež aj ja a ďalší kolegovia a kolegyne pýtali, ktorá mimovládna organizácia teda s týmto vaším návrhom súhlasí, a teda mali sme tu nejakú, myslím, že deväťhodinovú rozpravu včera a nepočuli sme ani jednu mimovládnu organizáciu, ktorá by to teda nejakým spôsobom schvaľovala, takže opäť je tu priestor sa prihlásiť a menovať nejaké mimovládne organizácie, ktoré s tým súhlasia. Ale zdá sa, že v tomto prázdnom pléne, kde teda z koalície nie je prakticky žiadne zastúpenie, sa nič nejaké normálne nedozvieme.
A teraz by som ešte v skratke k nejakým ústavnoprávnym rozmerom tohto návrhu zákona, možno aj taká inšpirácia do Prezidentského paláca, keď by mohli teda tento návrh zákona vetovať, k čomu pána prezidenta aj vyzývame. V prvom rade teda zásah do práva na súkromie, o tom tu už bola do nejakej miery debata, je zakotvené teda právo na súkromie v čl. 19 ústavy a zároveň v čl. 8 dohovoru. A ide teda o to zverejňovanie súkromných darov od darcov, darkýň, ktoré teda naozaj má úplne iný rozmer, ako keď máte verejné financie, ktoré sa využívajú na akékoľvek činnosti. A tam, samozrejme, z pohľadu štátu je logické, že dochádza k nejakej kontrole, ale keď sa niekto rozhodne, že chce prispieť na, neviem, choré zvieratká alebo na akúkoľvek, napríklad mimoškolskú aktivitu nejakých detí, alebo čokoľvek, na čo si zmyslíte, tak neviem, prečo by mal týchto ľudí štát dávať do nejakých zoznamov. Lebo totižto čl. 8 dohovoru hovorí, že štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva, teda práva na súkromie, zasahovať s výnimkou prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom alebo zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, alebo ochrany práv a slobôd iných. No tak ja sa naozaj pýtam, že na čo z týchto legitímnych cieľov môže štát povedať, že teda to je ten dôvod, prečo môže žiadať tieto zoznamy ľudí, ktorí dávajú svoje vlastné peniaze na akúkoľvek činnosť mimovládnych organizácií. Aj verejný ochranca práv vás upozorňoval na to, že práve ten návrh môže byť, môže obsahovať aj zásah do práva na súkromie.
Ďalej tu máme združovacie právo, to je zakotvené v čl. 11 dohovoru a v čl. 29 ústavy. A podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva akýkoľvek zásah do práva na združovanie musí byť ustanovený zákonom jasným a predvídateľným spôsobom a musí sledovať legitímny cieľ, o tom som už tu hovorila, a byť nevyhnutný v demokratickej spoločnosti. A tieto ciele musí napĺňať navyše primeraným spôsobom. No a viaceré teda ustanovenia už aj toho pozmeňujúcimi návrhmi meneného pozmeňováku a pozmeňujúceho pozmeňujúceho vlastne sú stále dostatočne neurčité, vo svojej podstate vágne, v čoho dôsledku vytvárajú priestor aj pre svojvôľu orgánov, ktoré majú nejaké kompetencie vo vzťahu k tým jednotlivým ustanoveniam. To znamená, že nenapĺňa to ani tieto podmienky, ktoré vychádzajú z dohovoru alebo z ústavy.
No a potom tu máme ešte zákaz diskriminácie, to je čl. 12 ods. 2 ústavy alebo čl. 14 dohovoru. A jednak to boli tí lobisti, ktorí teda už nám tu vypadli týmto pozmeňujúcim návrhom, kde išlo o ten princíp, že vo vzťahu k rovnakej činnosti sa postihuje len časť spoločnosti, časť subjektov, čo, samozrejme, z povahy veci napĺňa princíp diskriminácie. No a obdobne to je aj v prípade toho infozákona, pretože tie povinnosti, keď mimovládne organizácie majú spadnúť pod povinné subjekty podľa infozákona, tak my tu máme aj rôzne iné subjekty, ktoré majú napríklad aj verejné zdroje a tie takýmto spôsobom tam spadať nemajú. To znamená, že opäť tu máme v rovnakej situácii rozdielny prístup k subjektom, ktoré nejakým spôsobom pôsobia v spoločnosti, čo teda podľa môjho názoru porušuje práve aj tento zákaz diskriminácie.
To sú také základné okruhy, ktoré teda verím, že možno aj pán prezident zváži pri svojom vete, ale my určite ich budeme zvažovať pri našom podnete na Ústavný súd, pretože nám záleží na tom, aby sme chránili práva všetkých ľudí na Slovensku, a takýmto spôsobom k tomu pristúpime. Ale stále je tu ešte priestor tento škodlivý ruský zákon neschváliť, takže opätovne apelujem na to, aby sa našlo pár hlasov, ktorí ho nepodporia, pretože naozaj máme za to, že okrem toho, že je mimoriadne škodlivý, tak je aj protiústavný.
Ďakujem veľmi pekne.