35. schôdza

Teraz sa chcem opýtať, či sa hlási do rozpravy niekto ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Pán poslanec Viskupič, nech sa páči.

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne pár slov teda k skrátenému legislatívnemu konaniu. Celý tento problém má, samozrejme, viacero rovín, začnem tou najužšou a teda potom pôjdem tak nejak akoby hore.
Skutočne teda máme pred sebou skrátené legislatívne konanie, kde samotné znenie zákona je zmena, že čiarky a pridávajú sa štyri slová „nepredvídateľné nadnárodné hospodárske okolnosti". Tu si myslím, že jednoznačne tie problémy existujú, vnímame, ako sa situácia s clami mení, čiže reagovať treba. Čiže toto úzke reagovanie, že mať možnosť použiť kurzarbeit aj pri, zjednoduším to, colnej vojne medzi Európou a USA, je dobrá vec. Myslím si, že tu keď sa bavíme fakt že o tomto konkrétnom riešení, ani sa nemusíme baviť, že či je skrátené legislatívne konanie zlé. Hospodárske škody tu hrozia, súhlasím, je to tak krátke, že vlastne tie štyri slová ani ako ich, lepšie sa vyštrngajú. Takže z tohto pohľadu v podstate som okej aj so skráteným legislatívnym konaním, aj so samotnou teda zmenou, zmenou zákona. Je dobré, ešte raz to zopakujem, mať možnosť reagovať aj pri colnej vojne tak, že teda bude môcť fungovať kurzarbeit. To je tá jedna rovina.
No a potom máme teda ďalšie roviny, povedzme, že tá širšia a slovenská. Poďme touto. Jasné, Slovensko je automobilová veľmoc, vyrábame najviac vozidiel na hlavu, tak to je dlhodobo, môžme sa baviť, či to je dobré alebo zlé, samozrejme, určite je to dobré v tom, že vlastne práve ten automobilový priemysel posunul Slovensko niekam, vytvoril veľa príležitostí proste pre zamestnanie, áno, máme tu štyri automobilky, stavia sa ďalšia, takže toto všetko je v poriadku. A napriek tomu, že teda európsky automobilový priemysel má problémy a zďaleka len nie spôsobené colnou vojnou, ale teda spôsobené aj tým povinným prechodom na elektromobilitu a vôbec akože byrokraciu Európskej únie a čo všetko, čiže tých problémov je veľa, tak na Slovensku jednoducho sa ho nemôžme a nesmieme vzdať. Jasné, že treba riešiť aj iné oblasti, ale jednoducho automobilový priemysel tu je a bude tu. A aj keď teda tá výroba akoby sa presúva do Číny, alebo teda že Čína sa rozhodla, tak ako sa 25 rokov dozadu rozhodlo, rozhodla Južná Kórea, že bude automobilovou veľmocou a podarilo sa jej to, hej, tak to sa, preto sa dneska rozhodla Čína a podarí sa jej to, bohužiaľ, tak to je, tak ale, samozrejme, nie všetci možno vedia, Volvo je dnes čínska automobilka. Ak bude Čína vyrábať vozidlá na Slovensku, stále je to určitá šanca pre Slovensko, nielen pre zamestnanosť vo výrobe, ale aj teda vývoj a všetky tieto ďalšie veci. Čiže určite sa nesmieme vzdať automobilového priemyslu. Robme veľa pre diverzifikáciu, pozerajme možno napríklad aj pre zbrojársky priemysel, ten tiež bude mať asi najbližšie desaťročie čo robiť, ale jednoducho jasne si povedzme, že automobilový priemysel tu je, bude a je našou povinnosťou nás všetkých robiť všetko preto, aby bol v dobrej situácii.
A tu je teda tá ďalšia rovina, že nemôže si ani vláda, ani pán minister sociálnych vecí, ani vôbec my všetci povedať, že a teraz hurá, už sme pomohli. Pozor, kurzarbeit vie pomôcť v konkrétnej krátkodobej situácii, ale, samozrejme, nie je to dlhodobé riešenie. Nie je to dlhodobé riešenie ani pre automobilky, ale, samozrejme, ani pre krajinu a z dvoch dôvodov. Jedna vec je, samozrejme, kurzarbeit stojí peniaze, ktoré dnes nemáme, vieme to všetci, a ďalšia vec je tá, že my potrebujeme ako krajina, aby ľudia pracovali, jednoducho my potrebujeme robustnejší hospodársky rast a ten jednoducho sa dá dosiahnuť jedine tým, že bude viac ľudí pracovať. Proste nie je dlhodobé riešenie, aby ľudia sedeli doma a mali teda zaplatených 80 % platu, z čoho teda 60 % zo štátu a 20 % od zamestnávateľa. To je len čiastkové riešenie. Toto treba mať na pamäti a tu si aj ja myslím, že nejaký čas už bol stratený a treba sa posúvať ďalej, ako vlastne pomôcť tomu automobilovému priemyslu na Slovensku. Lebo keď aj v Európe sa bude vyrábať menej áut, stále to ešte môže byť, že zrušia sa fabriky, ja neviem, to je jedno, v Belgicku, možno vo Francúzsku a budú fungovať tie naše. Takže tuto treba pozerať.
A tu je kopa iných vecí, zasa to závisí tu u nás, od vás, od koalície, kde teda vytvárame podmienky pre ten automobilový priemysel a to je ďaleko dôležitejšie a tu ja vidím veľmi málo. Lebo ak niekto potrebuje stabilitu, a to je to najcennejšie, tak je to automobilový priemysel, pretože ich výrobný cyklus je, v podstate jeden model vyrábajú štyri roky, malý facelift, ďalšie tri roky, povedzme, sedem-osem rokov, predtým je vývoj cca tri roky. Tie zmluvy sa robia vždy na dlhé obdobia. A toto je veľmi, keď sa spýtate, čo by potrebovali ľudia z automotive slovenského, tak práve tú stabilitu, aby sa nemenili zákony z večera do rána, z týždňa na týždeň, aby jednoducho oni tie zmluvy, ktoré urobili, vedeli, a oni tam aj majú proste nejaké doložky, že mierne zvyšovanie, aby to celé vedelo mať stabilitu.
Takže tá skutočná pomoc to nie je len kurzarbeit, tu treba fakt to celé prostredie ekonomické, podnikateľské prostredie a tu, bohužiaľ, sa urobilo veľa zlého a možno, alebo teda nie že možno, určite je teraz ten správny čas, keď skutočne tá colná vojna, už ako to dopadne, ale nejaká bude, kde by bolo dobré pomôcť automobilovému priemyslu. A to skutočne je zníženie daní, zjednodušenie pravidiel, zjednodušenie rôznych povinností, proste takisto aj rôzne zmeny Zákonníka práce. Čiže koniec koncov myslím si, že tuto veľmi jasne to hovoria zástupcovia slovenského automotive a myslím, že to hovoria aj vláde, viem o tom, čiže musí nasledovať taká tá dlhodobá pomoc, hej? A tá dlhodobá pomoc nemôže teda znamenať nejaký útlm automobilového priemyslu, ale teda pomôcť, aby vedel fungovať.
No a zároveň ale teda skutočne treba mať na pamäti, že tu sme už asi ten strop asi dosiahli, hej. Možno ešte teda keď to Volvo nabehne, že ešte budeme dokázať vyrábať viacej vozidiel, ale jednoducho my už sme na strope a treba skutočne vnímať, že, a tým, ako aj postupuje automatizácia, robotizácia a toto všetko, že ten automobilový priemysel do budúcna bude zamestnávať menej ľudí i pri rovnakých výkonoch už len preto, že tie elektromobily sú jednoduchšie, je tam menej súčiastok, menej operácií, proste jednoduchších. Čiže ten kurzarbeit musí byť len ten krok a musíme rozmýšľať, čo ďalej. Budeme riešiť, možno už tento minister sociálnych vecí bude riešiť, ako presúvať ľudí, šikovných schopných ľudí z automobilového priemyslu, ktorí majú to know-how európske, proste že fakt robia so špičkovými technológiami, ako ich presúvať do iných odvetví a proste takto zabezpečiť vlastne tú diverzifikáciu a teda zachovanie zamestnanosti na Slovensku. Tu si myslím, že je fakt veľmi dôležité, a to dáva zmysel, vlastne podpora skutočne toho zbrojárskeho priemyslu alebo teda strojárskej výroby v oblasti zbrojárstva, nie, prosím, také, ako sú úvahy, že zbrojárstvo malo jeden dobrý rok, hej, teraz sme normálne že nula, 9% HDP robí zbrojárstvo, čo je inak na úrovni USA, tak prvé nápady, čo som zachytil, joj, darí sa im, treba im dať nejakú mimoriadnu daň. Niekedy tá najväčšia pomoc je nechať ich pracovať, nevytvárať im zhoršenie podmienok. A zasa, ak niekto vedel vyrábať motory, autá, všetky tieto strojárske veci, určite bude vedieť vyrábať aj teda v inej oblasti strojárstva a teda aj zbrojárstva.
Takže skutočne tam, kde vláda musí niečo spraviť, je teda nelikvidovať iné odvetvia, ktorým sa napr. začína dariť, ale teda skôr im pomôcť alebo aspoň ich nechať žiť a robiť všetko preto, aby nie tí ľudia, že budú na kurzarbeite šesť mesiacov alebo rozložených na dva roky a budú sedieť doma a čakať, či sa zlepší situácia v automobilovom priemysle, nie, my potrebujeme, aby títo ľudia sa posunuli, kľudne teda aj ukončili svoju prácu pre automobilku a posunuli sa do inej fabriky a robili, pracovali, vytvárali dodatočnú hodnotu, lebo, zasa, hospodársky rast, tak sa dá vyrásť z problémov.
Mám posledných 45 sekúnd, dovolil by som ešte skutočne upozorniť, včera Republiková únia zamestnávateľov dala jasný návrh, jasné, konkrétne riešenia konsolidačné, ktoré nie sú na strane zvyšovania daní, brzdenia ekonomickej aktivity, ale práve naopak, na strane zjednodušenia štátu, áno, aj prepustenia určitých zamestnancov štátu a majú tam skutočne, nestihnem, ale majú tam iks konkrétnych riešení fakt v celkovej sume vyše šesť miliárd, ktoré by teda, za jedno, skonsolidovali a, za druhé, bez toho, aby to znamenalo brzdenie a zhoršovanie podmienok pre ekonomický, ekonomickú proste časť alebo vôbec produktívnu časť ekonomiky, tak... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Na vaše vystúpenie dve faktické poznámky.
Pán poslanec Ledecký.

Ďakujem pekne, kolega, ja by som chcel na teba reagovať. Ty si sa zameriaval na ten automobilový priemysel, ja si myslím, že to platí celkovo na celé hospodárstvo Slovenskej republiky, že naozaj by sme mali sledovať, ako sa to vyvíja, lebo ten automobilový priemysel v konečnom dôsledku, si myslím, že tá Európska únia s tými Spojenými štátmi sa nejak dohodnú a že tento problém, tento problém zvládneme, ale ten svet sa tak rozkýval, že skôr či neskôr príde nejaká ďalšia hrozba a niečo nás postihne a musíme byť na to pripravení. A naozaj je potrebné sledovať, aby to hospodárstvo, aby tá zamestnanosť a nie nezamestnanosť, ale zamestnanosť Slovenska sa udržiavala na takej úrovni, lebo my čelíme takým rôznym výzvam, že za posledných päť rokov 35-tisíc ľudí na Slovensku je menej, hej, tým, že sa málo ľudí rodí a ročníky, ktoré boli silné, odchádzajú a ešte ľudia sa odsťahujú do zahraničia, hej, tým, že, tým, že naozaj my musíme riešiť aj tie víza tých pracovníkov, citlivo s tým narábať, aby tá zase nezamestnanosť sa nezvyšovala a tie parametre, ktoré sa musia robiť fakt na úrovni hospodárstva, sú veľmi, veľmi, veľmi dôležité, lebo my ten štát nedokážeme financovať, vyrábame stále dlhy a veľké dlhy a pokiaľ sa tá zamestnanosť ešte zníži, tak o to väčší problém budem mať nejako konsolidovať a udržať to hospodárstvo.
Čiže veľmi, veľmi dôležité je myslieť na celé hospodárstvo, myslieť na zamestnanosť, aby tú zamestnanosť za každú cenu sme udržali, aby tí ľudia, čo sú zamestnaní, naozaj platili tie dane, odvody a tak ďalej a dokázali sme z toho financovať od dôchodkov a cez zdravotníctvo a cez všetky sektory, ktoré nám nejakým spôsobom fungujú.
Ďakujem.

Pán poslanec Muňko.

Pán poslanec, vláda reagovala veľmi rýchle a pružne, nakoniec konzultovala, bolo to prerokované so stavovskými organizáciami, pretože automobilový priemysel sa dostáva do obrovskej krízy. Nemci idú prakticky do krízy takej, že padlo zhruba tritisíc firiem a predpokladajú tú krízu, že minimálne tri roky, prakticky kde budú v recesii. Nehovoriac o tom, že Nemcom končia licencie, ktoré sú z hľadiska Číny nielen z hľadiska osobných áut, ale aj nákladných, čiže tá situácia v Európe z hľadiska automobilového priemyslu je veľmi zložitá, ale nielen v automobilovom, ale vôbec v celom strojárstve. Takže tento zákon je, bol veľmi potrebný a samozrejmá vec, pomôže firmám preklenúť tú zložitú situáciu, ktorá bude.
Druhá vec, otázka je, ako sa zachová bankový sektor proste v Európe, resp. americký bankový sektor, kde sú hlavne namočené európske banky. Táto recesia, ktorá je, tvrdia Nemci, že bude väčšia, ako bola v roku 2008. Takže tento zákon je správny a verím pevne, že vláda príde ešte s ďalšími opatreniami na to, aby pomohla firmám.

S reakciou pán poslanec Viskupič.

Ďakujem pekne za reakciu obom kolegom. Veľmi rýchlo.
Áno, pán kolega Muňko, v podstate absolútne súhlasím, súhlasím s týmto riešením, s ktorým prišla vláda, a rovnako ako si ty povedal, verím, že vláda príde s ďalšími zmysluplnými a potrebnými opatreniami.
Kolega Ledecký, jednoznačne len súhlasím.
A možno ten zvyšný čas využijem ešte na tú tretiu, tú najvyššiu rovinu, ktorú som nestihol povedať, a to je tá európska, že európsky automobilový priemysel má skutočne obrovské problémy aj preto, že Európa pripravila set nezmyselných, nezmyselných zákazov, nariadení, príkazov, napr. ako je teda povinné, alebo zákaz spaľovákov, to zjednoduším, čiže myslím si, že toto je ďalšia tá vec kľúčová, tá európska rovina, že aj Európska únia, aj Európska komisia musí urobiť veľa v tom, aby pomohla automobilovému priemyslu v Európe a to skutočne ja nejak vnímam, že už to stále viac aj členské krajiny tlačia. A tu je aj úloha Slovenska, pretože aby sme aj my hlásili, proste skutočne treba zrušiť ten zákaz spaľovákov, treba zabezpečiť technologickú neutralitu a treba zabezpečiť to, aby ten európsky automobilový priemysel dokázal fakt čo najviac dýchať, bol čo najmenej brzdený nezmyselnými pravidlami a tak sa zvýšila jeho schopnosť konkurovať tej Číne, lebo bez ohľadu na to, na clá, na to, ako dopadnú, ja som tiež presvedčený, rovnako ako kolega Ledecký hovoril vo faktickej, že ono sa to nejak uprace. Ale ten tlak Číny, proste to rozhodnutie Číny, že bude automobilovou veľmocou a bude dovážať aj do Európy, proste tu je a to nás bude veľmi, veľmi tlačiť a tam skutočne sú potrebné riešenia aj na európskej úrovni a veľmi rýchle.
Ďakujem.

Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Ešte pán minister požiadal sa vyjadriť k rozprave, nech sa páči. Ukončil som rozpravu a pán minister požiadal, že sa vyjadrí ešte ako navrhovateľ k rozprave.

Samozrejme, tak ako včera pri zákone práca namiesto dávok som pripravený vystúpiť k tomu aj v rozprave, len chcem krátko zareagovať na predrečníkov. Mali sme diskutovať o skrátenom legislatívnom konaní, ale chápem, že sa tento priestor už využíva aj na širšiu debatu. V princípe chcem poďakovať všetkým za ich príspevky a teda dedukujem z toho, že zákon by mal hladko prejsť a že bude podporený naprieč politickým spektrom, ako som povedal, na sociálnom výbore získal absolútnu väčšinu.
Pán poslanec Hajko, len nerozumel som tým poznámkam typu, že vláda už mala skôr reagovať, skôr niečo riešiť, tak len si dajme taký časový harmonogram. Pán prezident Trump bol v januári len uvedený do funkcie, inaugurovaný, neviem, prečo sme už mali v januári nejakým spôsobom na to reagovať, a akonáhle boli tie clá teda na svete, ten pôvodný návrh, ktorý je teraz odložený, tak ja som 4. apríla, okamžite ako predseda tripartity zvolal tripartitu, teda sociálnych partnerov, kde sme sa rozprávali o riešeniach, ako vlastne predísť tej kríze, resp. ako najlepšie na ňu reagovať, a tam sme nasali tie návrhy z prostredia od zamestnávateľov. V princípe padli len dve konkrétne veci, prvá bola kurzarbeit a druhá vec šrotovné, ale skôr na európskej úrovni. Čiže počúvame prostredie, ktorého sa to týka. A potom následne sa pán premiér stretol na úrade vlády s predstaviteľmi automobilového priemyslu, ktorí by mali byť najviac zasiahnutí. Takže neviem, kde ste vy nevideli, citujem, nevideli ste nejakú iniciatívu vlády, pretože reagovalo sa okamžite.
A potom musíte uznať, keď sa toto v apríli celé udialo, my sme okamžite začali pracovať na novele zákona, ešte raz sme ho predstavili tripartite, ešte raz sa automobilový priemysel k tomu vyjadroval v rámci toho skráteného medzirezortného pripomienkového konania a teraz je schôdza, teraz je hneď po tom tá prvá schôdza, na ktorej to už predkladáme. Čiže neviem, kedy rýchlejšie sme mali konať a ako rýchlejšie.
Samozrejme, musíme, pán poslanec Viskupič, hľadať aj ďalšie riešenia, len bol by som rád, aby ste to nevideli len v oblasti rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny. Samozrejme, to je nadrezortný problém. My si teda domácu úlohu poctivo plníme a najrýchlejšie, ako len vieme.
No a opakujem aktuálnu informáciu, americký federálny súd rozhodol o tom, rozhodol o zablokovaní ciel od pána prezidenta Trumpa s vysvetlením, že prekročil svoje právomoci. Takže raz sme v takomto stave. Napriek tomu, ak ten zákon prijmeme, budeme pripravení aspoň po tejto stránke. Vychádzame pri tomto z nemeckého modelu kurzarbeit a je dobré, že túto definíciu vonkajšieho faktora takto rozšírime aj o nadnárodné, hospodárske, nepredvídateľné okolnosti.
Mám na vás ešte takú praktickú prosbu, ak teda budete akceptovať, budete, ak nie, samozrejme, budem rešpektovať, o jedenástej by sa malo hlasovať o skrátenom legislatívnom konaní a následne po balíku hlasovaní by mala pokračovať rozprava prvým čítaním. Pokiaľ by sme sa dohodli, že v prvom čítaní by sme nediskutovali o tomto zákone, ale až v druhom čítaní, tak vieme hneď pristúpiť aj k hlasovaniu po veľmi krátkej rozprave, aby bolo odhlasované aj prvé čítanie a mohli sme mať výbory počas obednej prestávky a tým by sme urýchlili celý proces a potom v druhom čítaní sme pripravení o všetkom diskutovať. Pokiaľ ale nie, pokiaľ, vážení kolegovia, kolegyne z opozície, chcete aj v prvom čítaní už diskutovať, tak budeme to rešpektovať a akceptovať a tým pádom sa to prvé čítanie predĺži až do poobedia a tak. Čiže toto je len prosba. (Reakcia z pléna.) Vy sa nezmeníte, pán poslanec, dobre, ja ostanem pri konštruktívnej debate. Čiže len to je prosba, pokiaľ by to tak mohlo byť, okej, pokiaľ nie, tak budem to rešpektovať.
Ďakujem veľmi pekne.