35. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, aj za tvoj príspevok, pán poslanec. Mne tá situácia, ktorú si popisoval aj ty v tvojom vystúpení v rozprave, pripomína tú istú, ktorá sa dnes deje na Slovenskej pošte. My sme mali na Slovensku v roku 2005 1 591 pôšt, z toho bolo vtedy 59 stratových. Dnes v roku 2025 máme na Slovensku 1 365 pôšt a po tých štrnástich rokoch vlád Fica je takmer 1 100 stratových. A veľmi podobná paralela je tu aj s týmito tzv. najmenej rozvinutými okresmi, po novom prioritnými, kupodivu po štrnástich rokoch vlád Roberta Fica a spol. sa počet okresov navyšuje neustále, najnovšie teda z 19 na 25 po roku a pol tejto vlády. Okej, niektoré parametre sa tam menili, čiže tie dôvody sú aj prozaické a niečo za nimi stojí, ale kde to až môže skončiť, keď tu budeme aj naďalej takto bez dát, dokonca bez toho, aby sme zanalyzovali tie šetrenia NKÚ, ktoré sme navrhovali my na výbore a neprešlo to, dokedy budeme takto navrhovať zmeny, experimentovať, skúšať, koľko tie samosprávy, koľko tie okresy, koľko tie regióny na Slovensku ešte vydržia? Pretože ja sa obávam, že tú gumu šponujeme až dovtedy, že ona naozaj praskne, tie regióny, tie samosprávy jednoducho už ďalšie takéto experimenty nevydržia. Tých peňazí tam ide stále menej, nemá to žiadny nejaký výsledok, nikto to nemeria, tú efektivitu, viac sa k tomu vyjadrím potom asi v samotnej rozprave.

Ďakujem pekne. Kolegovia z PS, ja by som sa chcel vyjadriť, aby som to lepšie vysvetlil. Samozrejme máme názor na rozvoj, na regionálny rozvoj, myslím si, že skoro rovnaký, rozdiel je v tom, že ja keďže tá skúsenosť, aj žijem v tom najmenej rozvinutom okrese, aj pozerám na to optikou toho občana toho najmenej rozvinutého okresu a viacej cítim, naozaj viacej cítim tú nemohúcnosť, ktorú tí ľudia tam majú z objektívnych príčin, z objektívnych príčin, a ako sa pozeráte vy, lebo vy sa pozeráte, žijete aj vyrastali ste tuná v rozvinutom okrese. Čiže troška tie, troška tie pohľady máme iné. Troška tie pohľady máme iné, názor na riešenia máme v podstate stejný, ale naozaj treba, treba pozerať aj na tie najmenej rozvinuté okresy tou ich optikou, lebo možno to poviem na jednoduchom príklade. My keď, ja som dostal na starosti na ministerstve vlastne zavádzanie eurofondov do regiónov, aby o tom rozhodovali vyššie územné celky a my sme do každej, na každý jeden ten vyšší územný celok vycestovali a sme im hovorili tú metodiku a celé, ako to bude fungovať. Viete čo, my sme boli všade, ale v Bratislave sme neboli ani raz, lebo tí úradníci z Bratislavy sa poznajú s tými úradníkmi na ministerstve, dajú si kávu, vysvetlia si to a celé to funguje. A najviac, kde sme chodili, a najväčší problém sme mali, lebo tie kontakty a celé to spojenie bolo, najhoršie bol Košický a Prešovský kraj, čo je, čo je, ja to chápem dneska ako prirodzené, že tí ľudia majú menej kontaktov, nevedia hneď, okamžite komu majú zavolať, aj keď zavolajú, nemajú tie osobné vzťahy. Takže, takže o tom rozprávam, že naozaj čím ďalej ten región je od centra, tak tým musíme brať naňho väčší ohľad a tá, tú optiku pozerania musíme zmeniť.

Dobre, ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ja najprv musím zareagovať ešte na pána Ledeckého a áno, súhlasím, že človek, ktorý žije v týchto dotknutých okresoch, tak určite vie oveľa lepšie nacítiť tie problémy, ktoré tam sú, ale aj napriek tomu si myslím, že v tých zásadných veciach sa zhodujeme a chápeme ako keby že kde je tá podstata, že kde je ten problém.
Sme teda v druhom čítaní o zákone o najmenej rozvinutých okresoch a po novom teda o prioritných okresoch, začnem asi tým najpodstatnejším, čo som aj spomínala už, že si myslím, že tento zákon mal byť stiahnutý a prepracovaný tak, ako sme k tomu vyzývali teda po prvom čítaní a rovnako aj keď nás teda pán minister pozval k tomu okrúhlemu stolu, čo, samozrejme, naozaj oceňujem, aj keď teda nedospeli sme k žiadnym zásadným zmenám, ktoré by nejako výrazne ovplyvnili zmenu tohoto zákona, čo je podľa mňa zase škoda.
Dovoľte mi však ale dnes hovoriť nielen ako občianka, ale ako človek, ktorému naozaj záleží na tom, aby sa naše regióny rozvíjali a nielen teda Bratislava...
=====

výrazne ovplyvnili zmenu tohto zákona, čo je podľa mňa zase škoda. Dovoľte mi však ale dnes hovoriť nielen ako občianka, ale ako človek, ktorému naozaj záleží na tom, aby sa naše regióny rozvíjali a nielen teda Bratislava a nielen Košice, ale aj Revúca, Rimavská Sobota, Kežmarok, Poltár, Gelnica, miesta, teda kde ľudia naozaj dennodenne čelia krutej realite dopadov Ficových vlád, pretože problémy týchto regiónov, ja mám pocit, ako keby naozaj politici a političky, ktorí sedia aj v tomto pléne, ako keby nevnímali častokrát a mám pocit, ako keby ich tu ani vôbec neriešime.
Vo vládnej koalícii častokrát vidíme, že sa tu rieši múka z hmyzu, ktorá tu bola, myslím, včera schválená, alebo dve pohlavia v ústave, alebo znižovanie trestov teda pre ľudí blízkych vládnej koalícii, alebo teda zvyšovanie platov, ale teda ja sa pýtam, ako, ako tieto veci naozaj pomôžu ľuďom, ktorí žijú naozaj v tých najchudobnejších a najmenej rozvinutých okresoch na Slovensku? Asi si všetci uvedomujeme, že nijak.
To, ako aj táto debata prebiehala na výbore a teda to, ako aj tu v podstate v prvom čítaní len odzrkadľuje fakt, že tejto vládnej koalícii podľa mňa je úplne jedno naozaj, ako sa ľuďom žije niekde v Lučenci či v Rimavskej Sobote, alebo teda v tých okresoch, ktorých sa tento zákon týka. Ja si myslím, že pán premiér Fico oklamal týchto ľudí, ktorí v dotknutých regiónoch žijú, a naozaj podľa mňa by sa mal hanbiť. A nepomôžu mu ani jeho falošné výjazdové rokovania vlády, kde teda rozdáva, ako aj kolega spomínal, netransparentným spôsobom dotácie, teda najmä starostom, ktorí sú nejako spätí s vládou koalíciou alebo teda nosia to správne stranícke tričko. Ale však ja to, na druhej strane to chápem, lebo však čo iné sme videli za jeho vlád ako podobné spôsoby v politike.
Zákon o podpore najmenej rozvinutých okresov, teda zákon, ktorý má byť nádejou pre tieto dotknuté okresy, sa stal tak len ďalším dôkazom toho, aké malé ambície máme pre tieto dotknuté územia. Bol to zákon, ktorý mal naozaj meniť osudy ľudí v týchto dotknutých okresoch. Ale keď sa naň dnes pozrieme s odstupom, musíme si položiť otázku: pomáha skutočne tam, kde to je najviac treba? Alebo ide len naozaj o ilúziu pomoci.
Ja by som sa teda chcela aj venovať konkrétne niektorým teda výhradám ohľadom tohto zákona. Už som to aj spomínala v mojej faktickej, že po prvé teda smeruje tam veľmi málo peňazí a za málo peňazí spravíme teda asi len málo zmien. A začnime teda rovno tými číslami. Do týchto okresov putuje teda pár miliónov ročne rozdelených medzi však desiatky okresov. Niektoré okresy dostanú od 400-tisíc po, dajme tomu po tých 800-tisíc a teda naozaj sa zamyslime, že či takáto suma peňazí dokáže vyriešiť tie problémy, ktoré v týchto daných regiónoch sú, ako sú, teda či už to infraštruktúrne deficity alebo odliv mladých ľudí, alebo teda aj tá nezamestnanosť, ktorá bola doteraz hlavným kritériom, kde sa zohľadňovalo to, ktoré okresy budú patriť medzi najmenej rozvinuté.
Treba povedať, že tieto peniaze, ktoré sa prerozdeľujú medzi tie okresy, za to možno opraviť jednu strednú školu a nie očakávať, že tu prinesú nejaké zásadné zmeny. A teraz si to napríklad porovnajme, lebo teda jak som to už spomínala, že na nové ministerstvo športu dodáme desiatky miliónov eur, ale pre okresy, kde nezamestnanosť dosahuje dvojnásobok národného priemeru a kde mladí ľudia hromadne odchádzajú, je to naozaj že symbolická almužna, to, čo tam smeruje. A dokonca teda, tiež som to spomínala, že dôvodová správa hovorí o tom, že objem peňazí sa má ešte znížiť, čo teda bude znamenať, že ešte vlastne tá pomoc bude menej adresná.
Pomoc doteraz prúdila teda do devätnástich okresov, po novom ich bude 25, a teda áno, jednoduchá matematika, ak máte rovnaký balík peňazí pre viac okresov, pomoc bude, ako som hovorila, nižšia aj menej adresná. Žalostné je však aj to, ako to číslo vzniklo a ja vám možno poviem ako. Váš predchodca, ktorý ten návrh pripravoval, si uvedomil, že ak zmení kritériá pre výber okresov, tak automaticky niektoré okresy vlastne vypadnú. A to, samozrejme, teda pán exminister nechcel dopustiť a tak sa teda rozhodol, že navýši ten počet okresov, čo si myslím, že úplne popiera ako keby filozofiu toho celého zákona, kam by to malo smerovať, ale áno, ono to je také typické smerácke, keď to tak môžem pomenovať.
A myslím si, že tu sa aj obraciam na vás, pán minister, že mali ste mať viac podľa mňa politickej odvahy v tomto smere a myslím si, že v tomto ste slabý minister, keď ste nevedel lepšie zasiahnuť a možno aj buchnúť po stole, aj keď teda viem, že ste ten zákon nepripravoval, ale mala, malo sa na toto lepšie pozrieť, že ak tam tie peniaze už idú, že ich je málo, proste snažiť sa vydolovať od ministra financií viac peňazí a nemal sa ten zákon, veď sme o tom aj hovorili pri tom okrúhlom stole, že nie je správne, ak sa počet okresov navyšuje. Veď dokedy ich budeme navyšovať? Za chvíľu ich bude štyridsať? Päťdesiat? Alebo koľko, hej? Čiže naozaj stráca sa celá, celá podstata toho, čo asi chceme docieliť.
Po druhé. Podľa mňa zákon je bez vízie a bez adresnosti. Zákon, ktorý mal byť nejakým záchranným lanom, musí byť naozaj, alebo má byť záchranným lanom pre tie dotknuté okresy, má byť cieľavedomý, odvážny a naozaj dôsledný. A čo tu máme dnes? To je proste podľa mňa sústava všeobecných opatrení, často neadresných a odtrhnutých od reality daného regiónu.
Miesto toho, aby sa zákon teda zameral na špecifické potreby každého okresu, dostávame súhrn všeobecných výziev, ktoré sú často len ťažko merateľné. Ako keby sme podľa mňa chceli liečiť pacienta bez diagnózy, len podľa toho, čo asi potrebuje. Zákon je bez teda, bez konkrétnych cieľov, bez merateľných výsledkov, bez jasných priorít a hlavne bez dôrazu na dlhodobú udržateľnosť. A to sme vám aj hovorili pri tom, keď sme vlastne chceli, aby Najvyšší kontrolný úrad teda vyhodnotil dopady týchto príspevkov, že podľa mňa je veľmi dôležité to, že ak sa tam aj vytvárali pracovné miesta, či naozaj boli udržateľné. A to nám dneska nikto nevie povedať, že či tie pracovné miesta, ktoré tam boli vytvorené, stále ešte existujú, alebo zanikli po tej dobe, na ktorú museli byť vytvorené.
Po tretie, veľmi dôležité. Tie prostriedky sú podľa mňa častokrát využívané veľmi neefektívne. A problém teda nie je len v tom, že teda tých peňazí je málo, ale aj v tom, ako sa teda používajú. Veľká časť financií ide na projekty, ktoré síce vyzerajú dobre na papieri, ale v realite neprinášajú žiadnu zásadnú zmenu. Namiesto toho, aby sa peniaze sústredili na systematické rozvíjanie ekonomického potenciálu regiónov, čiže na podporu regionálnych firiem, remesiel, poľnohospodárstva, často sa míňajú naozaj na nesúvisiace a... a..., pardon, aktivity bez dlhodobého efektu.
Ja som, ja som to teda už spomínala, ja som predložila na poslednej schôdzi teda to uznesenie, o ktorom sme rokovali minulý týždeň, a teda chceli sme zaviazať Najvyšší kontrolný úrad, aby urobil kontrolu využívaných príspevkov cez tento zákon, aby vyhodnotil efektivitu aj tú udržateľnosť, teda že kam sme vďaka týmto príspevkom, teda tie okresy posunuli. Mňa teda mrzí, že koalícia toto nepodporila, ešte teda aj kolegovia, už pán, kolega jeden je ešte tu, z nášho výboru, ale teda hovorili, že im to nedáva význam, že však tie peniaze boli vynaložené dobre, áno, ale tak to si môžme my myslieť, ale ideálne by bolo, keby sme si to teda nechali potvrdiť úradom, ktorý tu na to máme, aby nám povedal, že či naozaj tie financie boli vynakladané efektívne a aj transparentne.
Najvyšší kontrolný úrad síce robil takúto kontrolu, len, kolegyňa ju aj spomínala, keď sme rokovali o tom uznesení, len tam skôr bola zameraná na ten proces. Oni tam potom aj dávali odporúčania presne na toto, čo aj my sme navrhovali, aby sa potom pozrelo na tú efektivitu tých príspevkov, ale teda priamo ako na tú efektivitu kontrola robená nebola. Ja si myslím, že ono aj by to bolo také pekné, symbolické, že dneska máme, teda v tomto roku máme desať rokov, odkedy tu máme platný tento zákon, a ja si myslím, že ak sa nemáme čoho báť, tak každý jeden poslanec a poslankyňa by mal zdvihnúť ruku za to, aby sa takáto kontrola spravila. Veď ako inak sa tu potom máme rozhodovať, ak nie na základe faktov a dát. No však ono to tu tak potom aj vyzerá, že sa tu rozhodujeme, aj tuto podľa SNS, podľa hoaxov z rôznych stránok tu prinášajú zákony a potom tak aj vyzerá celá táto Národná rada aj tie zákony, ktoré tu sú. Ale ja si myslím, že by sme sa mali v prvom rade rozhodovať na základe reálnych výsledkov, aké majú dopady tie dané zákony.
Po štvrté. Podľa mňa svojou politikou vytvára táto vláda Slovensko za chvíľku bez mladých ľudí a bez budúcnosti. A to ma asi mrzí najviac, že, že smerujeme tam, kde asi nikto z nás nás nechce vidieť a vidíme to, že tí mladí ľudia odchádzajú z týchto regiónov a my to častokrát aj na našich výjazdoch počúvame, že, že tie mamy sa nám sťažujú, že deti sa nám nevrátia už domov, nevieme, že či sa bude mať kto o nás postarať a nemajú dôvod sa sem vrátiť, do týchto regiónov. Prešli sme viaceré regióny, ktoré teda patria aj medzi najmenej rozvinuté, a my to vidíme, že tejto koalícii naozaj na mladých ľuďoch nezáleží a potvrdzujú nám to aj hlasovania, my, lebo však my sme tu napríklad s kolegyňou Beátou Jurík predkladali napríklad aj zákon, aby mohli mladí ľudia voliť v komunálnych a regionálnych voľbách od šestnásť rokov, čo by ich viac teda zapájalo do toho diania a motivovalo. Takisto sme prinášali zákon, ktorý mal umožniť mladým ľuďom podnikať od šestnásť rokov. Znova by to dokázalo naštartovať alebo motivovať tých mladých ľudí, aby, lebo pretože podľa mňa mladí ľudia naozaj už aj v tom veku, ja mám syna, ktorý má šestnásť rokov a ja vidím na ňom, že tiež by rád možno už teraz podnikal alebo niečo robil, alebo má nápady, ale proste je obmedzený tým, že na Slovensku sa to proste nedá.
A ak chceme naozaj, aby tieto okresy žili, musíme dať mladým ľuďom dôvod ostať. Musíme im dať prácu, musíme im dať školu, komunitu, ale namiesto toho im podľa mňa dávame len signál hľadajte si budúcnosť inde. A oni to aj robia. Odchádzajú za prácou, štúdiom a za životom do zahraničia. A potom sa čudujeme, že tieto regióny starnú, upadajú, že tam chýba tá potrebná energia. Ale ako ju možno mať, keď investujeme viac do následkov, než do príčin.
Problém vášho návrhu, pán minister, je to, že nič z toho, čo som vymenovala, podľa mňa nerieši. Vás podľa mňa nezaujíma, kam táto pomoc prúdi, ani ako efektívne je minutá. Nezaujíma vás, že väčšina zdrojov, ktoré sa používa, je presunutá pomoc z minulých rokov, pretože firmy túto pomoc ani nechcú častokrát čerpať. A vôbec vás podľa mňa nezaujíma to, ako ju zatraktívniť, ako ju spropagovať, ako ju naozaj aby ju využívali najmä tí šikovní ľudia, ktorí vďaka nej dokážu rásť a naozaj že tým môžeme pomôcť dotknutým regiónom. Podľa mňa by sme sa oveľa viac mali zamerať na to, lebo ja som si teda dala tú námahu, že som si pozrela viaceré zápisnice z riadiacich orgánov, z okresných úradov a teda ja musím konštatovať, že ja som bola až zdesená niekedy, že čo som sa tam dočítala, keď po desiatich rokoch sa tam píše, že kvalita projektov je nízka, že starostovia a starostky častokrát nemajú potrebné informácie, častokrát to majú len ľudia, ktorí teda poznajú niekoho z riadiaceho výboru, častokrát aj tie podporené projekty, mi príde, že sú to veci, ktoré teda, ja neviem, či na poslednú chvíľu alebo kto ako keby rozhoduje o tom, že čo podporíme. Ja to ani radšej už nebudem vymenovávať, lebo to je naozaj že častokrát desivé, alebo že sú to firmy, ktoré sú blízke ľuďom, ktorí sedia v tých riadiacich orgánoch. Čiže naozaj že treba, treba sa nad týmto zamyslieť, že akým spôsobom teda my vôbec pristupujeme k tomu zákonu a čo sa dá, už keď nie teda cez tento zákon, ak teda dneska prejde, tak čo vieme urobiť aspoň z hľadiska toho procesu aj možno mimo tohto zákona, aby sme...
=====

Hanuliaková, Jana, poslankyňa NR SR
Naozaj, že treba, treba sa nad týmto zamyslieť, že akým spôsobom teda my vôbec pristupujeme k tomu zákonu a čo sa dá. Už keď nie teda cez tento zákon, ak teda dneska prejde, tak čo vieme urobiť aspoň z hľadiska toho procesu aj možno mimo tohto zákona, aby sme vylepšili, lebo tá informovanosť naozaj nemusí byť v tom zákone, to vieme urobiť. Myslím, že máte dosť ľudí na ministerstvách, na ministerstve. Čiže možno väčšiu, väčšiu snahu dať aby, aby boli proste dostatočne informovaní ľudia aj, aj všetci, všetky dotknuté osoby, ktoré sedia či už v riadiacom orgáne alebo teda, aby sa tie informácie dostávali tam, kam to treba, aby proste tie projekty boli naozaj napriek tomu, že tých peňazí je málo, aby sa teda už pod podporovalo to, čo už teda aspoň nejakú, nejaký význam v tom danom regióne prinesie, aby to neboli neviem, my tu stále spomíname s kolegom tie mantinely, ale to je taká krásna ukážka proste tej absurdnosti toho celého, hej alebo jak to je pri tých dotáciách nákupy cédéčiek a neviem čo všetkého. Čiže neviem toto ako ľuďom v skutočnosti pomáha.
Ďalej spomeniem, že, že zavádzate teda nové kritériá, určili ste desať ukazovateľov, ktoré ste rozdelili do troch kategórií s odôvodnením, že ich môžu ovplyvniť obce a že ich merateľnosť je dostupná na úrovni okresov. Druhý argument ja však považujem za veľmi slabý, pretože samotný fakt, že nejaký údaj zbierame, ešte nie je dôvod na to, aby naozaj, že bol použitý. Krásny podiel, krásny príklad je podľa mňa podiel adries s dostupnosťou internetu minimálne 100 MB/s. Takže toto je jeden, jeden z kritérií, hej, ktoré ideme hodnotiť. Takže podľa mňa, že ja sa pýtam, že či pre regionálny rozvoj, že či máme akože posudzovať to, že či ľudia majú nejaký vysokorýchlostný internet namiesto toho, aby sme teda keď už niečo posudzujeme, posudzovali napríklad, či majú ambulanciu všeobecného lekára alebo prístup k základným potravinám, hej, v týchto okresoch. Ale teda posudzujeme rýchlosť pripojenia na internet, to je presne ako s tým, keď my hovoríme, že v obci nie je voda a kanalizácia s kolegom Michalom Sabom, ale máme tam neviem, interaktívne lavičky alebo ja neviem čo, hej, že, že proste a vidíte tam tú babku jak chodí proste s krčahom si po vodu, aby si mohla s prepáčením, spláchnuť záchod doma. Čiže to je také tie desivé obrazy nášho Slovenska po 14-tych rokoch vlád Roberta Fica.
No a ďalej, no a teda presne to, že ak posudzujeme teda takéto kritériá ako napríklad teda ten rýchlo, rých, vysokorýchle, rýchlostný internet, tak akože v poriadku, ale asi je to asi ja neviem, že či potom naozaj, keď sa tých ľudí pýtame, tých ľudí bez práce niekde v Rimavskej Sobote alebo Vranove nad Topľou, že teda či to, čo to. No, či toto ich trápi alebo či ich trápi teda to, aby vznikli nejaké nové pracovné miesta alebo teda aby sa zlepšili služby v danom okrese. Lebo presne podľa mňa, že tento signál vysielate, že zamestnanosť nestačí, lebo treba posudzovať aj iné ukazovatele a potom tam vložíte úplne, že podľa mňa od brucha rýchlosť internetu. A teda, čo sa týka nových kritérií podľa mňa, je tam viacero takých anomálií. Tie ostatné zmeny, ktoré tam prinášate, teda nie vy, ale váš predchodca, napríklad, zriadenie tých riadiacich výborov, zmenu administratívy alebo zmenu prípravy plánov z 5 rokov na 3 roky, to sú podľa mňa také, že v podstate kozmetické zmeny, ktoré nijako nenásobia, nedelia tú reálnu pomoc o ktorú podľa mňa by malo ísť.
No, a prichádzam teda k záveru. Teda, vážení kolegovia, kolegyne, zákon o podpore najmenej rozvinutých okresov mal byť podľa mňa šancou, ale dnes je to skôr odrazom zlyhania tejto vlády. Chýba mu podľa mňa ambícia, chýba mu konkrétnosť a chýba tomuto zákonu hlavne zodpovednosť. A ak to myslíme so Slovenskom vážne a naozaj podľa mňa, že úprimne a ak nechceme krajinu dvoch rýchlostí, kde niektoré regióny prekvitajú a iné zomierajú, musíme jednoznačne zmeniť prístup. Nemajú to byť almužny, majú to byť investície. Nemajú to byť soft projekty, ale tvrdé riešenia a tvrdé opatrenia. Nemáme sa rozhodovať na základe pocitov a dojmov, ale na základe faktov a dát. Nemáme používať všeobecné frázy, ale konkrétne ciele, ktoré vieme zmerať a vieme ich skutočne vyhodnotiť. Lebo ak tento zákon nezmeníme, tak nepomáhame týmto okresom, len si kupujeme tichý súhlas, že môžu naďalej zaostávať. A to nie je politika, to je podľa mňa kapitulácia. Toľko asi za mňa. Ja viem, že ja už som si tu na to zvykla, že mi tu rok a pol sa snažíme prinášať nové návrhy alebo upozorňovať vás na mnohé nedokonalosti jednotlivých zákonov alebo noviel zákonov, ktoré sem prichádzajú. Mňa veľmi mrzí, že tá debata sa posunula do takého štádia dnes, a teda, keď sme práve Progresívne Slovensko prvýkrát súčasťou tohto parlamentu, že vy ste úplne rezignovali na akékoľvek fakty, vy ste rezignovali na akúkoľvek diskusiu. Že, že častokrát tu hovoríme o veciach na ktorých, na ktoré prídete až potom a opakovane sem potom tie zákony prinášate. Či to bolo transakčná daň, Trestný zákon a mrzí ma to, že nás nepočúvate vtedy keď, kedy máte. Hej, že, že podľa mňa s tým strácame zbytočne čas. Mohli by sme ho využiť oveľa lepšie a akože mne sa aj páči to, že nás pán minister zavolal, len ja si myslím, že keď už niečo robíme, tak má byť z toho aj nejaký naozaj konkrétny výsledok. Keď, keď ste nás už zavolal, tak malo sa to pretaviť do toho, aby sa tie veci aspoň niektoré, ktoré bolo možné zmeniť, aby sa zlepšili. Lebo ináč to bol len zabitý čas, vypitá káva, vypité džúsy, ale proste nič viac, hej a nič menej. Čiže keď už niečo robíme, tak sasme, snažme sa to robiť proste dôsledne. My sme sem z Progresívneho Slovenska naozaj prišli na to, aby sme tie argumenty stavali na faktoch, stavali na dátach, aby sme si tu nevymýšľali naše dojmy, naše pocity, keď niečo robíme alebo keď niečo predkladáme alebo keď aj niečo kritizujeme. Mňa to mrzí, že kolegovia tuto, tú celú diskusiu vždy obracajú presne na tú zlú stránku a nás obviňujú. Mne sa zdá, že tu sa, tu sa stalo za tejto vlády dobro zlom a zlo dobrom. Čiže to je taká, tak, taký obraz, ktorý si ja nesiem aktuálne aj z našej spoločnosti alebo z toho, z toho akým spôsobom vládne táto koalícia. A vrátim sa teda ešte k tomu zákonu, že asi teda prejde v takej forme akej je, ale naozaj, rozprávajme sa o tom, máte veľké ministerstvo, máte tam veľa ľudí, možno nemáte až takú silnú politickú podporu, ale aspoň to, čo viete z vašej pozície spraviť ak to naozaj chcete využiť, tak mali by ste tie veci meniť tak, aby sme videli tie výsledky a tieto kozmetické veci, ktoré sa spravili, strávime tu nad tým dve hodiny alebo keď to zrátam aj so všetkým aj s výbormi aj s prvým čítaním, tak dobre, nech sú to tri. Ale ak to nemá priniesť reálny efekt pre tých ľudí, ktorí žijú v tých najmenej rozvinutých okresoch, teda po novom prioritných okresoch, tak, tak naozaj spravme z nich tie prioritné okresy. Ale tie prioritné okresy nespravíme s tým, že dáme tam naozaj smiešne peniaze a ešte pre viac okresov a naozaj tá pomoc už podľa mňa nebude ani taká aká bola doteraz.
Ďakujem veľmi pekne.

Hajko, Jozef, poslanec NR SR
Ďakujem za slovo. Pani kolegyňa, vy ste spomínali, že Najvyšší kontrolný úrad by sa mal pozrieť na využitie tých prostriedkov, ktoré sa venovali pre doteraz najmenej rozvinuté okresy a ja s vami plne súhlasím. Len mám obavu. Mám obavu, však vystupuje tu aj predseda Najvyššieho kontrolného úradu aj na výboroch, dokonca by som povedal, že tie správy, ktoré, ktoré vychádzajú tento rok a už teda aj minulý rok z NKÚ, tak sú veľmi odvážne. Skutočne veľmi odvážne, by som povedal, že až s veľmi s až, až niekedy s nejakým politickým podtónom niekedy až, až tak ako by som to vnímal, ale to je tak asi všetko. To znamená, Najvyšší kontrolný úrad niečo zverejní a, a v podstate sa nedeje nič. Takže ja teraz nechcem byť skeptik, musíme žiadať, aby NKÚ pracoval ďalej a aby samozrejme apeloval na to, aby sa jeho závery aj preniesli do praxe. Ale mám obavy, že, že sme ozaj v štádiu zlyhávania inštitúcií alebo nerešpektovania inštitúcií. Ale stojím za tým takisto, že nech NKÚ kontrolu to čo, to čo teda, to čo štát, štát minie. Však napokon NKÚ môže kontrolovať aj samosprávy po novom, takže aj tam je priestor.

Luščíková, Darina, poslankyňa NR SR
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pani kolegyňa, musím sa podpísať pod všetko čo si hovorila, pretože naozaj, ten nedostatok dát je šokujúci, respektíve tá neochota vyhodnocovať dáta. Ja kým som nebola v politike, mala som pocit, že takéto dôležité zákony, ale to nejde len o tieto zákony, pretože som vo finančnom výbore a viem ako sa vyhodnocujú možno oveľa dôležitejšie zákony s ešte s väčším finančným dosahom na ľudí, tak sa vrátim k tomu, že ja som mala naivný pocit, že vláda, parlament pracujú odborne. Pracujú na základe nejakých dát dôkladného rozboru vyhodnotenia čísel a rozumejú tomu a postupujú odborne a racionálne. Ale mne sa to naozaj v tomto prípade absolútne nezdá. Ja sa vrátim k tomu NKÚ. Áno, presne, je smutné, že výsledky kontrol NKÚ nie sú nijako brané do úvahy, sú úplne bagatelizované, respektíve sa na nich vôbec neprihliada a nevyvodzuje sa absolútne žiadna zodpovednosť, lebo to sú naozaj veľmi veľké zlyhania o ktorých NKÚ hovorí. A ja som sa chcela pýtať rovnako ako ty, že vlastne na základe akých dát teda sa mení tento zákon. Na základe čoho sa pridávajú nové kritériá, ktoré majú vyhodnocovať okresy, ktoré budú spadať pod túto pomoc, pretože nevyhodnotilo sa ani to, čo nefungovalo predtým. Neviem, takáto analýza okrem toho, čo konštatovalo NKÚ, nikde som ju nevedela, nevidela, nikde som sa nestretla, možno ste to na ministerstve niekde preberali, ale prečo to nefungovalo predtým? Prečo pred piatimi rokmi NKÚ povedalo, že z osemnástich okresov dvanásť okresov nesplnilo tie kritériá, nenarástla tam zamestnanosť tak ako sa chcelo. Takže táto pomoc naozaj nie je adresná a tak ako povedal kolega Ledecký, nie sú v regiónoch ľudia, ktorí by implementovali túto pomoc tak ako vy si predstavujete.

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Poslankyňa Hanuliaková.

Hanuliaková, Jana, poslankyňa NR SR
Ďakujem za slovo, aj za vaše faktické. Áno, že mňa veľmi mrzí fakt, že tie správy Najvyššieho kontrolného úradu nám prinášajú veľmi dobré dáta, veľmi dobré odporúčania, to čo treba urobiť, že nájdeme tam naozaj veľmi veľa zlyhania. Mňa mrzí, že táto vládna koalícia absolútne nereflektuje na tie, na tie správy a je to podľa mňa veľká škoda, lebo však aj ten úrad nás niečo stojí a podľa mňa, že cieľom toho úradu je pomáhať tomu, aby sa naša krajina posúvala a asi každý z nás čítal tú správu, ktorý, ktorú dal Najvyšší kontrolný úrad o stave teda našej republiky. A akože tá správa bola dosť desivá, tak neviem, kolegovia by sa mohli nad tým zamyslieť, či teda tak dobre riadili a riadia Slovensko ako teda o tom hovoria, keď Najvyšší kontrolný úrad zhodnotí, že teda nemáme tu žiadnu víziu, žiadne stratégie a ideme na nejakú zotrvačnosť. A ja zopakujem, že podľa mňa aj táto kontrola, ktorú sme my navrhovali mohla nám ukázať a odhaliť niektoré veci, možnože kolegovia to nechcú počuť, že zatvárajú si predtým oči a možno sa boja, že čo by zase táto kontrola odhalila, tak jak nám mnohé iné kontroly tu odhalili tie nedostatky. Takže no nič iné nám nezostáva len vydržať, vymeniť túto vládnu koalíciu a ukázať to, že sa to dá robiť inak a počúvať aj to, čo hovorí najvyšší kontrolný úrad a snažiť sa tie veci potom proste pretaviť do tých návrhov zákonov.

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Pokračujeme v rozprave, pán poslanec Lackovič.
===== ... tie veci potom proste pretaviť do tých návrhov zákonov.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia. No nezačínate úplne dobre, pán minister, hoci ku cti vám slúži, že ste si teda prišli sa s nami zvítať, podať ruky a tak ďalej, ale začínate prílepkami, pán minister. Hneď prvá vec, ktorá prišla od vás sem do tohto pléna, je zalepená prílepkom, ktorý prišiel navyše, schválne som si to teraz pozeral, 18.34 v predvečer výboru, ktorý začínal ráno o siedmej, sme 6.40 čakali na výbor a ani nie pred dvanástimi hodinami prišiel, dvanásť hodín predtým prišiel prílepok, ktorým ste tam teda lepili, nie vy konkrétne, ale cez poslancov to išlo pána Cecha myslím, pána Ferenčáka. Čiže nezačínate dobre, pán minister a hneď prvá vec bude takto dolepená prílepkom. To už sa s vami bude ťahať, viete, potom už na večné veky, ako sa hovorí. To ma tak trochu mrzí, že začínate takto, ale budiš každý si vyberá cestu, ktorou bude kráčať, vy ste si teda vybrali takúto. Poďme ale teda k veci. Čo vyčíta vášmu ministerstvu alebo ministerstvu kde teraz ministrujete Najvyšší kontrolný úrad a čo sa vôbec nerieši. MIRRI po prvé nevedie zoznam skutočne vytvorených pracovných miest. Vy vediete zoznam len tých, ktoré boli podporené, ale počet pracovných miest, ktoré boli skutočne vytvorené, dodnes neviete, nevieme. Po druhé. Absentuje vykonávanie finančných kontrol na mieste u prijímateľov, ktorých projekty boli rizikové z pohľadu nenaplnenia účelu zmluvy, respektíve nedodržania podmienok zmluvy, čo bolo sčasti ovplyvnené dobre aj situáciou spôsobenou pandémiou COVID-u. V období 2019 až 2020 MIRRI vykonalo iba jednu takúto kontrolu u povinnej osoby. Jednu kontrolu za tri roky. Po tretie. Zápisnice z rokovaní výborov neobsahovali informácie o kritériách, na základe ktorých sa výbor rozhodoval pre zaradenie projektu do návrhu ročných priorít. Transparentné kritériá neboli ani len súčasťou víziou. Po štvrté. NKÚ konštatuje, že takmer 60 % z disponibilných finančných prostriedkov na rok 2020 pre najmenej rozvinuté okresy s akčnými plánmi na obdobie 2016 až 20 tvorili nevyčerpané zostatky z predchádzajúcich rokov. Najmä kvôli nízkemu počtu zapojených projektov a ich nízkej transparentnosti. NKÚ okrem iného odporúča výrazne zlepšiť informovanosť. V čom teda spočíva tá naša kritika toho, čo je tu dnes predložené a prinesené. Po prvé. Ja to sa snažím najprv zostručniť a potom k tomu poviem aj viac. Po prvé. Dotácie smerujú častokrát do firiem, ktoré niekedy nemajú ani len tržby, nemajú zisky, niekedy vznikli doslova len pár mesiacov alebo skôr týždňov pred získaním dotácie. Po druhé. Našli sa dokonca aj prípady, kedy členovia komisie osobne poznali dotované firmy, či dokonca išlo o rodinných príslušníkov týchto členov komisie. Známy je napríklad prípad prednostky okresného úradu za túto vládnu koalíciu. No a napokon po tretie. Nikto nemeria efektivitu, nikto nemeria efektivitu tejto pomoci, čiže teoreticky sa môže stať, že ja neviem, napríklad miestny podnikateľ si založí, dajme tomu, ja neviem, pekáreň, dostane na ňu dotáciu a skúsi podnikať. Nikto sa nezamýšľa, či nepreberie napríklad kľúčových klientov dvom či trom iným pekárňam alebo nejakým podobným prevádzkam, ktoré kvôli tomu skrachujú. Môže sa to pokojne stať, potom zostáva a vyvstáva otázka, že či je toto celé urobené tak ako na začiatku zákonodarca zamýšľal. Ja si to úplne nemyslím. V čom pojednáva teda zákon o prioritných okresoch. Zvyšujeme alebo navrhujete zvýšiť počet okresov z 19 na 25. Bude to menej adresné, vyzerá to navyše tak, že nedostanú ani len viac peňazí a tu by mohlo stáť za zmienku, pán minister, že či sa vám podarilo vyboxovať aspoň viac peňazí pre tieto okresy, pretože to ste ešte nevedeli povedať pár týždňov dozadu, čiže možno prvá otázka na vás, či dostanú tieto okresy aspoň viac peňazí. Bez garancie tejto, že tých viac peňazí dostanú, je to nepodporiteľné, nemôžme to podporiť a to nehovoríme len o nejakom symbolickom náraste sumy, ktorá by sa mala zvýšiť, tu sa treba vážne zamyslieť, že ako to celé zreformovať a naozaj celé zmodernizovať, prípadne postaviť nanovo. Zaradenie okresov má spočívať v posudzovaní viacerých kritérií či už tá demografia, infraštruktúra. Aké však budú zmeny oproti tomu, kedy platilo len jedno kritérium. Zvyšuje sa to na 25 pre absenciu možno politickej odvahy niektorý okres vyradiť? Ak by som vás mohol poprosiť, páni, že by sme tu mohli sa počúvať navzájom. Namiesto, keby som vás mohol poprosiť, že by sme sa aspoň 20 minút ... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Môžte, ale neorganizujte sálu, pán minister má aj zvukový záznam, takže určite si to vypočuje. Nech sa páči.

Lackovič, Marek, poslanec NR SR
Je zábavné, že my sa tu bavíme o najmenej rozvinutých okresoch na Slovensku a vám to príde také vtipné baviť sa o hobbyhorsingu a naozaj že už by som tak aj poprosil trochu, že buďme ešte ako tak, prosím vás, príčetní a pri zmysloch, lebo toto už je naozaj vrchol. Vráťme sa teda k najmenej rozvinutým okresom. Mimochodom, ak toto svedčí o tom, že aká naliehavá, aká vážna je to téma teda pre vládu, veselo, veselo sa zabávajme, veselo sa tu teda vtipkujme a naozaj najmenej rozvinuté okresy pomaly teda naozaj živoria a ešte zvyšujeme ich počet, lebo ich je málo, je ich 19, potrebujeme ich 25, toto je, takýto je výsledok. Ale okej. Problémom zákona, ako som hovoril, nie je to, že by pomoc smerovala do nesprávnych okresov, ale v efektivite samotnej pomoci. Na stretnutí ste teda aj povedal aj vy, pán minister, že nové kritériá ste vybrali tak, aby ich samosprávy mali možnosť ovplyvniť, a že granularita dát je na úrovni okresu, argumentovali ste tým, že granularita dát je teda na úrovni okresu, teda relatívne, relatívne podrobná, len je to pomerne slabí argument. Viete, my nemôžme zaraďovať okresy do kategórií len preto, že máme zrovna tak tie dáta granulované, tam potrebujeme o niečo väčšiu expertízu, o niečo väčší fokus, o niečo širšiu diskusiu. Nemôže sa to diať takto, že navyše chodia prílepky 18.34, keď na druhý deň ráno o siedmej je k tomu výbor a podobne. Čo sa týka ovplyvnenia zo strany samospráv, o ktorom ste hovorili, že tie samosprávy teda mali by mať možnosť to nejakým spôsobom mať na to nejaký vplyv, ovplyvňovať, tak sa na to pozrime. Podiel príjemcov v hmotnej núdzi z počtu obyvateľov v percentách. Toto neviem, ako to ovplyvní starosta? Ako starosta ovplyvní podiel príjemcov v hmotnej núdzi z počtu obyvateľov? Odkedy je starosta neviem aký lokálny zamestnávateľ. Do určitej mieri ako áno okej sa to dá, ale aké má nástroje motivovať ľudí nebiť v hmotnej núdzi. Nejaké má teda, ale sú pomerne naozaj obmedzené a chabé. Ďalšia vec je tam podiel uchádzačov o zamestnanie v produktívnom veku. Opäť ako toto ovplyvní tá samospráva? Priemerná nominálna mesačná mzda. Opäť ako ovplyvní starosta priemernú nominálnu mesačnú mzdu? Neviem teda index starnutia a index ekonomického zaťaženia osôb, hrubá miera prírastku je tam, akože čiastočne okej sa s tým možno súhlasiť dá, ale pýtam sa, že nekoreluje náhodou index starnutia hrubá miera prírastku? Nekoreluje náhodou podiel príjemcov v hmotnej núdzi a podiel uchádzačov o zamestnanie? Preverovali ste to? Potom tam sú také kritériá ako napríklad podiel obyvateľov zásobovaných pitnou vodou. Podiel ľudí napojených na kanalizáciu, podiel adries s dostupnosťou internetu, podiel detí navštevujúcich materské školy vo veku od 2 do 5 rokov. Lenže načo sledujete to, koľko ľudí je napojených na kanalizáciu, keď vy tie peniaze dávate na úplne iné veci. Na to, že niekto tam postaví, ja neviem, piváreň, pekáreň alebo farby laky tam bolo dokonca v minulom období som si tam všimol, že tam niekto nejakú novú prevádzku rozširoval, zamestnal ďalších ľudí. Načo sledujeme to, že koľko ľudí tam je pripojených na kanalizáciu, keď ty potom odporujete farby laky, pekárne, pivárne a podobne. Že okej je super, že to podporujete a že to chceme podporovať hoci totálne drobnými peniazmi, ale aký s tým má súvis to, že koľko ľudí je tam napojení na vodu na kanál. Tak tomu naozaj nerozumiem, načo ste tam dávali takéto rôzne kritériá. A keď už je tam aj teda internet, to tam nevieme nahodiť de facto čokoľvek? Však dajme tam aj prístup ľudí k potravinám napríklad, k základnej zdravotnej starostlivosti. Dajme tam aj zariadenia sociálnych služieb. Dajme tam prístup ľudí k verejnej doprave. Prípadne pravidelnosť odchodu autobusu alebo ja neviem, čokoľvek tam môžme dať, ale prečo práve týchto desať či koľko je tých kritérií, koľko ste tam dali. Netuším. Podľa mňa to neviete ani vy. Vy ste z toho urobili taký guláš, že tam už naozaj vieme dať prakticky všetko a pričom odpoveďou na všetky otázky je jeden kľúčový ukazovateľ a to je práca. Ak majú ľudia prácu, tak klesá počet ľudí v hmotnej núdzi a samozrejme stúpa priemerná mzda, klesá podiel uchádzačov o zamestnanie, klesá index starnutia, pretože mladí nemusia odchádzať, rovnako aj prírastok, pretože mladí zostávajú a dalo by sa pokračovať. Čiže práca, práca je dôležitá. Pri otázke smerujúcej k tomu, ako ste stanovili kritériá, sme dostali odpoveď, že ste nebrali do úvahy to, že ktoré okresy tam reálne budú, ale preverili ste si, či nové kritériá menia poradie okresov. Čiže to znamená, že vy ste si dali pozor na to, aby ste vlastne urobili to, že to nezostane po prijatí tejto vašej novely, tohto návrhu takisto ako doteraz. Čiže vy ste chceli ukázať, že ste to nejako zmenili, že tam je naozaj nejaká viditeľná zmena. Preto ste tam pchali aj to, koľko ľudí je pripojených na internet a koľko má z nich kanalizáciu a neviem čo všetko, pretože ste potrebovali vykázať nejakým spôsobom prácu, zmeniť to poradie a sami ste to povedali. To som netušil, že takto sa až prezradíte, lebo ste tým povedali, že kľúčový faktor pre tento guláš je za každú cenu nastaviť kritériá tak, aby sa menilo toto poradie. Inými slovami dajme tam, ja neviem, rýchlosť internetu hoci s ničím nesúvisí, naozaj s ničím v tomto. Starosta to neovplyvní nijako, hoci tam v predchádzajúcom píšete, že to má samospráva nejako aj ovplyvniť. Je to tak ustrelený ukazovateľ, že zmení poradie okresov a ostatné už doladíme tak, aby vyzeralo, že nás zaujímajú problémy ľudí. Čo na tom, že súvisia s prácou, hlavne nech to dobre vyzerá. Čiže guláš, naozaj chaos, neporiadok, naozaj to nie je dobre urobené. Tento zákon je nedostatočný. Od roku 2004 sa nezamestnanosť v okresoch na Slovensku znižovala v priemere o 70 %. Pozrime sa na jednotlivé okresy. Rimavská Sobota tam bola 68, Poltár 69 %, Kežmarok 62, Stará Ľubovňa 64, Vranov nad Topľou 60, jedine Trebišov bol nad 70 %, inými slovami všetky okresy, ktoré sú zaradené medzi najmenej rozvinuté, majú pomalší pokles nezamestnanosti ako zvyšok Slovenska. Ak nezvládajú riešiť jedno kritérium, tak ako budú zvládať desať kritérií? Nikoho to netrápi? Ja neviem, pán minister. K tomuto by som možno poprosil vaše vyjadrenie. Ani pozmeňujúce návrhy neriešia podstatu problému. Už som tu spomínal na poslednú chvíľu takzvané last minute prílepky. Viete, mňa nezaujíma, aj to čo ste tam dali do jedného pozmeňováku, že či administratíva jednotlivých výborov bude sedieť na okrese alebo u vás na ministerstve. To je detail. Pre mňa za mňa nech sedia aj v hradnej garáži, ale nech sú tie milióny na pomoc slabším rozdeľované efektívne a transparentne a my vidíme, že nie sú a či to budú robiť z jednej budovy alebo z okresného úradu alebo z ministerstva, je to úplne jedno. Nech to aj z lavičky z parku robia, ale nech to je poctivé, dobré, rozumné, odborné, efektívne, koncepčné, transparentné. Ani jedno z tohoto tento váš návrh nespĺňa. Keď sme navrhli uznesenie minulý týždeň na NKÚ, aby to preverilo s aktuálnymi údajmi, tak ...
=====

Ďakujem, pán predsedajúci. Chcem zdôvodniť, alebo zdôrazniť, že uvedený zákon je zákon o prioritných okresoch, ktorý bol vypracovaný dávnejšie ako pán minister nastúpil na funkciu, teraz ho predkladá. Musím zdôrazniť, že samotný pán minister prejavil ochotu komunikovať a samotný zákon aj vylepšiť, a v tomto prípade aj tí, ktorí kritizujete, mali ste príležitosť prísť s návrhmi, aby daný zákon spĺňal vaše predstavy a mohol byť taký ako mal teraz aj hodnotiť, čo by mal spĺňať. Ja som s pánom ministrom komunikoval, ja som uvedený pozmeňujúci návrh predložil a je to návrh, ktorý rieši dlhoročné problémy, ktoré samotné tieto okresy dostali do stavu, že sú najmenej rozvinuté a rieši problém, aby už najmenej rozvinuté neboli a musím vyzdvihnúť ochotu pána ministra, že takéto návrhy bol ochotný prijať a nie je to len štatistický návrh, alebo ten zákon aj vrátane týchto pozmeňujúcich návrhov, ale je to zákon, ktorý po akceptovaní týchto pozmeňujúcich návrhov rieši aj problémy týchto najmenej rozvinutých okresov. Takže nesúhlasím, že je to len štatistický návrh zákona, je to aj s konkrétnymi návrhmi ako samotné okresy dostať späť. Ďakujem.

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
S reakciou poslanec Lackovič.

Pán poslanec, ja som slovo štatistický nepoužil asi ani raz vo svojej rozprave, ja som priamo vypichoval veci, ktoré sú tam ak nie škodlivé, tak prinajmenšom vágne, rozporuplné, nejasné, nekoncepčné, nesystémové a nijakým spôsobom nepomôžu tým okresom po novom, ba práve naopak, výrazne zhoršia prostredie, a to už len tým základným mechanizmom, že počet, objem peňazí zostáva rovnakých, ale počet okresov sa navyšuje, čo znamená, preložené, zjednodušene, že tých peňazí bude pre jednotlivé okresy ešte menej než doteraz, čím sa ešte výraznejšie sťaží realizácia ich projektov, na ktoré už doteraz nebol dostatok peňažných prostriedkov, čiže už toto prvé základné kritérium, že objem peňazí zostáva rovnaký, ale počet okresov sa zvyšuje o šesť, spôsobí, že peňazí bude ešte menej a nepomôže to nikomu, pretože aj tie, tých nových šesť okresov, ktoré sa tam pridávajú, tak sa nepozeráme na tie ukazovatele, ktoré sú najdôležitejšie, ja som spomenul tú prácu a opísal som všetky tie synergické, dynamické efekty, ktoré sa jej dotýkajú, ale sledujeme tam kadejaké veci, od pripojenia na internet až po kanalizácie a neviem, čo, a pritom sa tam podporujú pekárne, pivárne, farby, laky a pod. Čiže je tam veľký guláš, veľký chaos, veľký mišung, ktorý ešte stále je možnosť radšej stiahnuť, cez leto poriadne sa o tom pobaviť, prediskutovať to a na september to môže ísť. Určite v lepšej kondícii ako to prišlo teraz. To je celé.