35. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie s faktickou poznámkou
16.6.2025 o 22:59 hod.
Mgr.
Vladimíra Marcinková
Videokanál poslanca
Ďakujem.
Najprv k faktickej poznámke pani Čavojovej zo SMER-u. Viete, prečo sa mi pripisuje vlastne autorstvo tej novely? Pretože ten prílepok, za ktorý sme tu všetci hlasovali, ten som napísala ja. Ja som ho napísala. A keď chcete hovoriť o metodickom pokyne, ktorý má desať strán, aj ten som napísala ja a pripomienkovali sme ho na ministerstve. A prečo som nehlasovala za celý ten zákon? Pretože to boli školské zákony, to bol prílepok k školskému zákonu. Nemal absolútne žiaden súvis s tým, čoho súčasťou bol. No, keď niečo nesúvisí s tým, čo pripravujete, tak je logické a keďže poznáme aj zákony, že to nepodporíte. Ale, samozrejme, všetci sme za ten prílepok hlasovali, pretože čo už sme mali robiť, keď ste to neboli schopní dať do lepšieho legislatívneho procesu. Nevadí.
Podstatou je, že my nebojujeme za práva detí len pre nejakú politiku, aj preto tu asi sedím a už štvrtú hodinu, to ste si asi nevšimli, lebo vy ste tu neboli, a preto čakám na moje vystúpenie, aby som mohla aj o 11-tej pripomenúť, tak potom ste ma asi nevideli, keďže som tu bola s vami, aby som mohla pripomenúť všetkým nám, čo tu sedíme, že sme viazaní Medzinárodným dohovorom o právach detí. Aby sme každú jednu činnosť, každý zákon, každú novelu, ktorú tu predkladáme, jednoducho podriadili najlepšiemu záujmu dieťaťa. Tak to tam stojí a tak je to explicitne našou povinnosťou. A to sa tu nedeje. Jednoducho vy tu predkladáte novelu, ktorá hovorí znova o právach dospelých, ale nehovorí nič o tom, kde je postavenie dieťaťa a že máme dbať na jeho najlepší záujem. Ak by ste priniesli takúto novelu, tak na ňu prikývnem. Ale zase sa tu bavíme len my dospelí o právach nás dospelých a poškodzujeme tým deti. A preto tu sedím, aj tu budem sedieť a budem to pripomínať.
Ďakujem.
Rozpracované
Vystúpenia
22:14
Vystúpenie s faktickou poznámkou 22:14
František MikloškoZa 35 rokov vlastne prechádzame stále takýmito zápasmi, že stále tá akoby tendencia nejakého návratu pred ten november ´89. Doteraz sme ich všetky zvládli. Doteraz sme všetky nakoniec, posunuli sme vždy Slovensko ďalej. Ja som presvedčený, že aj tento zápas nejakým spôsobom zvládneme. Dáva mi tomu nejaký taký optimizmus tak naša historická skúsenosť, že v konečnom dôsledku sme to vždycky...
Za 35 rokov vlastne prechádzame stále takýmito zápasmi, že stále tá akoby tendencia nejakého návratu pred ten november ´89. Doteraz sme ich všetky zvládli. Doteraz sme všetky nakoniec, posunuli sme vždy Slovensko ďalej. Ja som presvedčený, že aj tento zápas nejakým spôsobom zvládneme. Dáva mi tomu nejaký taký optimizmus tak naša historická skúsenosť, že v konečnom dôsledku sme to vždycky zvládli. Dúfajme. (Potlesk.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
16.6.2025 o 22:14 hod.
RNDr.
František Mikloško
Videokanál poslanca
Ďakujem všetkým, ktorí mali faktickú poznámku.
Za 35 rokov vlastne prechádzame stále takýmito zápasmi, že stále tá akoby tendencia nejakého návratu pred ten november ´89. Doteraz sme ich všetky zvládli. Doteraz sme všetky nakoniec, posunuli sme vždy Slovensko ďalej. Ja som presvedčený, že aj tento zápas nejakým spôsobom zvládneme. Dáva mi tomu nejaký taký optimizmus tak naša historická skúsenosť, že v konečnom dôsledku sme to vždycky zvládli. Dúfajme. (Potlesk.)
Rozpracované
22:14
Vystúpenie v rozprave 22:14
Michal SaboMusím povedať teda, že od rána, odkedy tu sedím, tak táto celá diskusia je pre mňa osobne mimoriadne boľavá. Ale zároveň tu boli také malé pozitívne deviácie, ostrovčeky nádeje, ako napríklad vystúpenie mojej kolegyne Beáty Jurík, ktorá začala s tým, že predostrela rôzne svoje identity. A ja si myslím, že keby sme viacej rozprávali o svojich rôznych identitách, že...
Musím povedať teda, že od rána, odkedy tu sedím, tak táto celá diskusia je pre mňa osobne mimoriadne boľavá. Ale zároveň tu boli také malé pozitívne deviácie, ostrovčeky nádeje, ako napríklad vystúpenie mojej kolegyne Beáty Jurík, ktorá začala s tým, že predostrela rôzne svoje identity. A ja si myslím, že keby sme viacej rozprávali o svojich rôznych identitách, že by sme sa aj lepšie spoznali a že by sme si boli tak trošku bližšie a možno, nehovorím, že so všetkými, ale možno by sme si boli bližšie a že by sme tak nejak akože vedeli nájsť tú debatu.
Tak to skúsim teda, hej? Som progresívec, som Petržalčan, som farmár, som psíčkar, som vegán, som environmentalista, som publicista, som dobrovoľník, som syn, brat, strýko, som váš kolega, som člen LGBTI komunity, muž môjho muža, ale pre mnohých z vás som nejaká kultúrno-etická otázka. Ja teda úplne úprimne že mám dosť jasno v tom, že kto som a možno keby niektorí a niektoré z vás v sebe našli kúsok empatie, tak možno keby ste prišli a spýtali ste sa nielen mňa, ale aj iných LGBTI ľudí, tak by sme možno k sebe mali bližšie a možno by sme nemali ani túto diskusiu. Možno by ste presne vedeli, ako a čím žijeme, ako nám prípadne viete pomôcť k dôstojnejšiemu, k rovnejšiemu životu, takému aspoň sčasti ako má majoritná spoločnosť. Neboli by sme pre vás žiadna otázka, ani kultúrna, ani etická, ani žiadna iná. Vedeli by ste, že sme živé, cítiace osoby so svojimi túžbami, s emóciami, s cieľmi a videli by ste, že sme presne takí istí, ako ste vy.
Ale nie. Ja som dnes počul v tomto pléne rečniť pána podpredsedu parlamentu, pána Danka, ktorý nás tak konštantne nazýva títo ľudia. Nie je jediný, samozrejme. Títo ľudia sme pre viacerých z vás, ktorí aj o nás tak trochu chcete rozprávať, ale neviete vlastne ako a je vám to celé také akože nepríjemné, okúňate sa, tak akože ošívate sa, že ako o nás vlastne hovoriť, lebo je vám to vlastne trošku nepríjemné, tak pre vás sme títo ľudia, ľudia, s ktorými sa nejako treba vysporiadať, niekam nás prípadne odpratať, hodiť na nás nejakú čiernu deku, nech nás nevidno, nech neotravujeme, nech stále na seba neupozorňujeme. Títo ľudia. Koľkí z vás ani neviete vysloviť gay, lesby, bisexuáli, transrodové osoby. Pre vás sme jednoducho títo ľudia. Niečo medzi kultúrno-etickou otázkou a ukazovacím zámenom. Paráda. Jednoducho radosť žiť.
Pán podpredseda Danko teda dnes rečnil a okrem toho teda, že sme títo ľudia, fasa, tak povedal, a to ma celkom tak prekvapilo, to bolo aj zaujímavé, poďme sa rozprávať o tom, ako pomôcť párom rovnakého pohlavia. On, samozrejme, povedal mnoho ďalších vecí, ale teda zaznela aj táto veta. Vďaka za to. Ja som tak celkom akože vďačný, ak tento zámer alebo ten záujem je úprimný. Škoda, že túto diskusiu tak neriadene, pustením balónika, chce otvoriť najmenší koaličný partner po štyroch vládach SMER-u, pričom pre SNS to teda nie je tenkrát poprvé vo vláde. A najmä ak tento balónik vypúšťa, keď celý civilizovaný svet má absolútne jasno v právach párov rovnakého pohlavia. A má v tom jasno už pomerne dosť dávno. Ale okej, radšej neskoro ako nikdy. Vďaka za to, ak je ten záujem úprimný. Ale zároveň musím dodať, že ťažko tomu veriť, že tento záujem môže byť úprimný, keď podporíte pri hlasovaní pozmeňujúci návrh, ktorým chcete zakázať právne uznanie dúhových rodín.
Pán Danko dnes tiež povedal, a to ma teda úplne prekvapilo, citujem: "Poďme sa rozprávať, ako pomôcť transrodovým ľuďom." Mňa naozaj prekvapilo, že to vôbec vyslovil a bol som v šoku teda, že to vyslovil aj pomerne citlivo, ale naozaj ma to prekvapilo. No opäť, ja mám naozaj ťažký pocit, že môžem uveriť, že tento záujem je úprimný, ak zvažujete, že podporíte pozmeňujúci návrh, ktorým by sa zaviedol zákaz právnej zmeny pohlavia. Teda ak schválite ten pozmeňovák, tak transrodoví ľudia si už nebudú môcť zmeniť svoje meno, priezvisko, svoje rodné číslo v dokladoch a pohlavie už vôbec nie.
Ak ste sa dnes pýtali, viacerí ste sa pýtali, špeciálne som si zapamätal pána Hazuchu, že komu konkrétne táto zmena ústavy ublíži, no tak verte, že nielenže tá zmena ústavy, ak teda prejde, ublíži, už táto diskusia, ktorá sa tu dnes vedie, ubližuje. Ubližuje konkrétnym ľuďom, ubližuje dúhovým rodinám, ubližuje intersexosobám, ktoré ako keby ste ani nevideli, ubližuje transrodovým osobám, ubližujete nám LGBTI komunite, ubližujete a ublížite, ak novelizujete Ústavu Slovenskej republiky.
A verte mi, že je naozaj veľmi ťažké uveriť predkladateľom, keď na jednej strane hovoria, že ústavnou zmenou sledujú nejaký dobrý zámer, hej? Ale zároveň tiež hovoria, že rešpektujú dôstojnosť všetkých. Ja stále hľadám ten dobrý zámer. Dobrý zámer koho? Čo je dôstojné na tom, že chcete vedome komplikovať život konkrétnym ľuďom už v beztak komplikovaných životných situáciách?
Slovami premiéra Fica v diskusii o zmene ústavy odznelo toho mnoho, ale okrem iného povedal, že do ústavy sa dostane to, čo je normálne. A pritom, opravte ma, ak sa mýlim, to, čo je normálne, v ústave už dávno máme. To, čo je normálne, máme konkrétne teda v ústave v čl. 13, kde sa píše, citujem: "Všetci sú pred zákonom rovní a majú právo na rovnakú ochranu zákona." Ale zároveň to, čo je normálne, máme tiež v čl. 18, kde sa veľmi jasne píše o práve na dôstojnosť, ktoré sa považuje za základný princíp ochrany ľudských práv. No a potom je tam čl. 1 ústavy, kde sa píše, že Slovenská republika je demokratický právny štát, ktorý rešpektuje ľudské práva a základné slobody. Toto je normálne. Normálne vo všetkých slušných vyspelých demokraciách, v krajinách, ktoré rešpektujú každého a každú, všetkých ľudí bez rozdielu. V krajinách, kde politici a političky netriedia ľudí ako na separačnej linke na občanov prvej, druhej, tretej, štvrtej a neviem koľkej kategórie. Netriedia ľudí, lebo sa rozhodli, lebo teraz sa im to hodí, lebo môžu, lebo sa im chce, lebo si myslia, že tak to nejako má byť. Lebo krehkou väčšinou a bez širokej spoločenskej diskusie chcú rozhodnúť o tom, čo je normálne a podľa dnešnej diskusie v tomto pléne sa ešte aj prikrývajú nejakým pofidérnym prieskumom verejnej mienky pofidérnej prieskumnej agentúry. Nehnevajte sa, ale naozaj? Na toto sme si mali akože zvyknúť v tejto diskusii, že takto to budete robiť, že vy si objednáte prieskum nejakej pofidérnej verejnej prieskumnej agentúry a to budete dávať pomaly ešte do dôvodovej správy, že to je ono, to je ten dôvod, prečo to ideme meniť? Perfektné. Výborné. Gratulujem vám.
Ale ešte raz. To, čo je normálne, už v ústave máme. Všetci sú pred zákonom rovní a majú právo na rovnakú ochranu zákona. Toto je normálne, kolegovia, kolegyne, v civilizovanej spoločnosti. Čiže tí z vás, ktorí zvažujete, že pri hlasovaní podporíte novelizáciu ústavy, tým pádom slovenskej verejnosti hovoríte niečo také, ako pred zákonom sú si rovní a právo na rovnakú ochranu zákonom majú iba tí, ktorí povieme my. Nikto iný. My sa rozhodneme, kto má právo na ochranu. My a nikto iný. Viete, ono je nekonečne únavné a otravné a boľavé a nechutné, že vôbec stále sme objektom riešenia. Že počúvame, akí sme, čo chceme a že vôbec niečo si dovoľujeme chcieť, čo môžeme, čo nemôžeme, že sme zneužívaní na vytĺkanie lacných politických bodov a že toto celé musíme konštantne počúvať vždy, keď sa niekto rozhodne, že práve teraz potrebuje si trošku nahnať v prieskumoch nejaké body, že to padá, tak to ideme vylepšiť. Je to ubližujúce a hlavne je to perfídne, keď od navrhovateľov počúvame, ako na jednej strane tieto škodlivé zmeny navrhujú, a zároveň tvrdia, že rešpektujú ľudskú dôstojnosť. A že určite ale garantovane nikomu nechcú nijako ublížiť, nikdy v živote nechcú nikomu ublížiť. A pritom celé to, čo robíte a ako o tom rozprávate, ako to prezentujete, je ubližujúce a predsa to robíte. Robíte to vedome. Vedome ubližujete a možno aj ublížite, ak táto novela prejde.
Nikomu touto novelou nepomôžete, iba ublížite. A najviac zo všetkého ublížite tej najmenšej možnej menšine zo všetkých menšín na Slovensku, a nielen na Slovensku, ale na celom svete. Najmenšou možnou menšinou zo všetkých menšín sú transrodové osoby. Mňa by naozaj úprimne zaujalo, keďže mám viacero ľudí, s ktorými som v kontakte pravidelnom z tejto komunity, že či ste sa vôbec aspoň s jednou transrodovou osobou ako navrhovatelia, navrhovateľky rozprávali, či ste sa vôbec stretli, pýtali ste sa, počúvali ste aktívne. Ja o tom naozaj úprimne, úprimne pochybujem.
Čl. 14 ústavy, už budem končiť, čl. 14 ústavy píše, štát zabezpečuje ochranu práv menšín. A preto, ak novelizáciou ústavy idete obmedziť práva transrodových ľudí, zameriavate sa na najmenšiu zo všetkých menšín. Zameriavate sa na ani nie 1 % populácie, a pritom trans ľudia nie sú dôvodom, prečo sú na Slovensku drahé potraviny. Trans ľudia nie sú dôvodom, prečo na Slovensku padajú mosty a v nemocniciach padajú plafóny. Trans ľudia nie sú ani dôvodom, prečo ľudia na Slovensku tak kriticky majú nedostupné bývanie. Trans ľudia nie sú ani dôvodom, prečo slovenskí žiaci a slovenské žiačky zlyhávajú v čitateľskej, či matematickej gramotnosti. Trans ľudia nie sú dôvodom, prečo Slovensko nedokáže efektívne čerpať eurofondy. Trans ľudia nie sú ani dôvodom, prečo je naša krajina tak fatálne zraniteľná a nepripravená na dopady klimatickej zmeny. Trans ľudia nie sú ani dôvodom, prečo pol milióna ľudí žije v obciach bez dobudovaných vodovodov a poldruha milióna ľudí v obciach bez dobudovanej kanalizácie. Trans ľudia nie sú ani dôvodom, prečo je vybúchaná PP-ačka a tak ďalej a tak podobne. Trans ľudia naozaj nie sú dôvodom, prečo štyri Ficove vlády po takmer dvoch desaťročiach nedokážu krajinu opravovať, rozvíjať, budovať tak, aby Slovensko prosperovalo.
Kolegovia, kolegyne, ak hľadáte dôvody, prečo Slovensko v roku 2025 naozaj nie je úspešným príbehom, tak ja neviem.
Vážení navrhovatelia, vážené navrhovateľky, mrzí ma to, ale naozaj sa zameriavate na zlé 1 % populácie. Skúste napríklad u seba (Potlesk.)
Dobrý večer, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia.
Musím povedať teda, že od rána, odkedy tu sedím, tak táto celá diskusia je pre mňa osobne mimoriadne boľavá. Ale zároveň tu boli také malé pozitívne deviácie, ostrovčeky nádeje, ako napríklad vystúpenie mojej kolegyne Beáty Jurík, ktorá začala s tým, že predostrela rôzne svoje identity. A ja si myslím, že keby sme viacej rozprávali o svojich rôznych identitách, že by sme sa aj lepšie spoznali a že by sme si boli tak trošku bližšie a možno, nehovorím, že so všetkými, ale možno by sme si boli bližšie a že by sme tak nejak akože vedeli nájsť tú debatu.
Tak to skúsim teda, hej? Som progresívec, som Petržalčan, som farmár, som psíčkar, som vegán, som environmentalista, som publicista, som dobrovoľník, som syn, brat, strýko, som váš kolega, som člen LGBTI komunity, muž môjho muža, ale pre mnohých z vás som nejaká kultúrno-etická otázka. Ja teda úplne úprimne že mám dosť jasno v tom, že kto som a možno keby niektorí a niektoré z vás v sebe našli kúsok empatie, tak možno keby ste prišli a spýtali ste sa nielen mňa, ale aj iných LGBTI ľudí, tak by sme možno k sebe mali bližšie a možno by sme nemali ani túto diskusiu. Možno by ste presne vedeli, ako a čím žijeme, ako nám prípadne viete pomôcť k dôstojnejšiemu, k rovnejšiemu životu, takému aspoň sčasti ako má majoritná spoločnosť. Neboli by sme pre vás žiadna otázka, ani kultúrna, ani etická, ani žiadna iná. Vedeli by ste, že sme živé, cítiace osoby so svojimi túžbami, s emóciami, s cieľmi a videli by ste, že sme presne takí istí, ako ste vy.
Ale nie. Ja som dnes počul v tomto pléne rečniť pána podpredsedu parlamentu, pána Danka, ktorý nás tak konštantne nazýva títo ľudia. Nie je jediný, samozrejme. Títo ľudia sme pre viacerých z vás, ktorí aj o nás tak trochu chcete rozprávať, ale neviete vlastne ako a je vám to celé také akože nepríjemné, okúňate sa, tak akože ošívate sa, že ako o nás vlastne hovoriť, lebo je vám to vlastne trošku nepríjemné, tak pre vás sme títo ľudia, ľudia, s ktorými sa nejako treba vysporiadať, niekam nás prípadne odpratať, hodiť na nás nejakú čiernu deku, nech nás nevidno, nech neotravujeme, nech stále na seba neupozorňujeme. Títo ľudia. Koľkí z vás ani neviete vysloviť gay, lesby, bisexuáli, transrodové osoby. Pre vás sme jednoducho títo ľudia. Niečo medzi kultúrno-etickou otázkou a ukazovacím zámenom. Paráda. Jednoducho radosť žiť.
Pán podpredseda Danko teda dnes rečnil a okrem toho teda, že sme títo ľudia, fasa, tak povedal, a to ma celkom tak prekvapilo, to bolo aj zaujímavé, poďme sa rozprávať o tom, ako pomôcť párom rovnakého pohlavia. On, samozrejme, povedal mnoho ďalších vecí, ale teda zaznela aj táto veta. Vďaka za to. Ja som tak celkom akože vďačný, ak tento zámer alebo ten záujem je úprimný. Škoda, že túto diskusiu tak neriadene, pustením balónika, chce otvoriť najmenší koaličný partner po štyroch vládach SMER-u, pričom pre SNS to teda nie je tenkrát poprvé vo vláde. A najmä ak tento balónik vypúšťa, keď celý civilizovaný svet má absolútne jasno v právach párov rovnakého pohlavia. A má v tom jasno už pomerne dosť dávno. Ale okej, radšej neskoro ako nikdy. Vďaka za to, ak je ten záujem úprimný. Ale zároveň musím dodať, že ťažko tomu veriť, že tento záujem môže byť úprimný, keď podporíte pri hlasovaní pozmeňujúci návrh, ktorým chcete zakázať právne uznanie dúhových rodín.
Pán Danko dnes tiež povedal, a to ma teda úplne prekvapilo, citujem: "Poďme sa rozprávať, ako pomôcť transrodovým ľuďom." Mňa naozaj prekvapilo, že to vôbec vyslovil a bol som v šoku teda, že to vyslovil aj pomerne citlivo, ale naozaj ma to prekvapilo. No opäť, ja mám naozaj ťažký pocit, že môžem uveriť, že tento záujem je úprimný, ak zvažujete, že podporíte pozmeňujúci návrh, ktorým by sa zaviedol zákaz právnej zmeny pohlavia. Teda ak schválite ten pozmeňovák, tak transrodoví ľudia si už nebudú môcť zmeniť svoje meno, priezvisko, svoje rodné číslo v dokladoch a pohlavie už vôbec nie.
Ak ste sa dnes pýtali, viacerí ste sa pýtali, špeciálne som si zapamätal pána Hazuchu, že komu konkrétne táto zmena ústavy ublíži, no tak verte, že nielenže tá zmena ústavy, ak teda prejde, ublíži, už táto diskusia, ktorá sa tu dnes vedie, ubližuje. Ubližuje konkrétnym ľuďom, ubližuje dúhovým rodinám, ubližuje intersexosobám, ktoré ako keby ste ani nevideli, ubližuje transrodovým osobám, ubližujete nám LGBTI komunite, ubližujete a ublížite, ak novelizujete Ústavu Slovenskej republiky.
A verte mi, že je naozaj veľmi ťažké uveriť predkladateľom, keď na jednej strane hovoria, že ústavnou zmenou sledujú nejaký dobrý zámer, hej? Ale zároveň tiež hovoria, že rešpektujú dôstojnosť všetkých. Ja stále hľadám ten dobrý zámer. Dobrý zámer koho? Čo je dôstojné na tom, že chcete vedome komplikovať život konkrétnym ľuďom už v beztak komplikovaných životných situáciách?
Slovami premiéra Fica v diskusii o zmene ústavy odznelo toho mnoho, ale okrem iného povedal, že do ústavy sa dostane to, čo je normálne. A pritom, opravte ma, ak sa mýlim, to, čo je normálne, v ústave už dávno máme. To, čo je normálne, máme konkrétne teda v ústave v čl. 13, kde sa píše, citujem: "Všetci sú pred zákonom rovní a majú právo na rovnakú ochranu zákona." Ale zároveň to, čo je normálne, máme tiež v čl. 18, kde sa veľmi jasne píše o práve na dôstojnosť, ktoré sa považuje za základný princíp ochrany ľudských práv. No a potom je tam čl. 1 ústavy, kde sa píše, že Slovenská republika je demokratický právny štát, ktorý rešpektuje ľudské práva a základné slobody. Toto je normálne. Normálne vo všetkých slušných vyspelých demokraciách, v krajinách, ktoré rešpektujú každého a každú, všetkých ľudí bez rozdielu. V krajinách, kde politici a političky netriedia ľudí ako na separačnej linke na občanov prvej, druhej, tretej, štvrtej a neviem koľkej kategórie. Netriedia ľudí, lebo sa rozhodli, lebo teraz sa im to hodí, lebo môžu, lebo sa im chce, lebo si myslia, že tak to nejako má byť. Lebo krehkou väčšinou a bez širokej spoločenskej diskusie chcú rozhodnúť o tom, čo je normálne a podľa dnešnej diskusie v tomto pléne sa ešte aj prikrývajú nejakým pofidérnym prieskumom verejnej mienky pofidérnej prieskumnej agentúry. Nehnevajte sa, ale naozaj? Na toto sme si mali akože zvyknúť v tejto diskusii, že takto to budete robiť, že vy si objednáte prieskum nejakej pofidérnej verejnej prieskumnej agentúry a to budete dávať pomaly ešte do dôvodovej správy, že to je ono, to je ten dôvod, prečo to ideme meniť? Perfektné. Výborné. Gratulujem vám.
Ale ešte raz. To, čo je normálne, už v ústave máme. Všetci sú pred zákonom rovní a majú právo na rovnakú ochranu zákona. Toto je normálne, kolegovia, kolegyne, v civilizovanej spoločnosti. Čiže tí z vás, ktorí zvažujete, že pri hlasovaní podporíte novelizáciu ústavy, tým pádom slovenskej verejnosti hovoríte niečo také, ako pred zákonom sú si rovní a právo na rovnakú ochranu zákonom majú iba tí, ktorí povieme my. Nikto iný. My sa rozhodneme, kto má právo na ochranu. My a nikto iný. Viete, ono je nekonečne únavné a otravné a boľavé a nechutné, že vôbec stále sme objektom riešenia. Že počúvame, akí sme, čo chceme a že vôbec niečo si dovoľujeme chcieť, čo môžeme, čo nemôžeme, že sme zneužívaní na vytĺkanie lacných politických bodov a že toto celé musíme konštantne počúvať vždy, keď sa niekto rozhodne, že práve teraz potrebuje si trošku nahnať v prieskumoch nejaké body, že to padá, tak to ideme vylepšiť. Je to ubližujúce a hlavne je to perfídne, keď od navrhovateľov počúvame, ako na jednej strane tieto škodlivé zmeny navrhujú, a zároveň tvrdia, že rešpektujú ľudskú dôstojnosť. A že určite ale garantovane nikomu nechcú nijako ublížiť, nikdy v živote nechcú nikomu ublížiť. A pritom celé to, čo robíte a ako o tom rozprávate, ako to prezentujete, je ubližujúce a predsa to robíte. Robíte to vedome. Vedome ubližujete a možno aj ublížite, ak táto novela prejde.
Nikomu touto novelou nepomôžete, iba ublížite. A najviac zo všetkého ublížite tej najmenšej možnej menšine zo všetkých menšín na Slovensku, a nielen na Slovensku, ale na celom svete. Najmenšou možnou menšinou zo všetkých menšín sú transrodové osoby. Mňa by naozaj úprimne zaujalo, keďže mám viacero ľudí, s ktorými som v kontakte pravidelnom z tejto komunity, že či ste sa vôbec aspoň s jednou transrodovou osobou ako navrhovatelia, navrhovateľky rozprávali, či ste sa vôbec stretli, pýtali ste sa, počúvali ste aktívne. Ja o tom naozaj úprimne, úprimne pochybujem.
Čl. 14 ústavy, už budem končiť, čl. 14 ústavy píše, štát zabezpečuje ochranu práv menšín. A preto, ak novelizáciou ústavy idete obmedziť práva transrodových ľudí, zameriavate sa na najmenšiu zo všetkých menšín. Zameriavate sa na ani nie 1 % populácie, a pritom trans ľudia nie sú dôvodom, prečo sú na Slovensku drahé potraviny. Trans ľudia nie sú dôvodom, prečo na Slovensku padajú mosty a v nemocniciach padajú plafóny. Trans ľudia nie sú ani dôvodom, prečo ľudia na Slovensku tak kriticky majú nedostupné bývanie. Trans ľudia nie sú ani dôvodom, prečo slovenskí žiaci a slovenské žiačky zlyhávajú v čitateľskej, či matematickej gramotnosti. Trans ľudia nie sú dôvodom, prečo Slovensko nedokáže efektívne čerpať eurofondy. Trans ľudia nie sú ani dôvodom, prečo je naša krajina tak fatálne zraniteľná a nepripravená na dopady klimatickej zmeny. Trans ľudia nie sú ani dôvodom, prečo pol milióna ľudí žije v obciach bez dobudovaných vodovodov a poldruha milióna ľudí v obciach bez dobudovanej kanalizácie. Trans ľudia nie sú ani dôvodom, prečo je vybúchaná PP-ačka a tak ďalej a tak podobne. Trans ľudia naozaj nie sú dôvodom, prečo štyri Ficove vlády po takmer dvoch desaťročiach nedokážu krajinu opravovať, rozvíjať, budovať tak, aby Slovensko prosperovalo.
Kolegovia, kolegyne, ak hľadáte dôvody, prečo Slovensko v roku 2025 naozaj nie je úspešným príbehom, tak ja neviem.
Vážení navrhovatelia, vážené navrhovateľky, mrzí ma to, ale naozaj sa zameriavate na zlé 1 % populácie. Skúste napríklad u seba (Potlesk.)
Rozpracované
22:29
A predovšetkým ďakujem tebe, kolega Sabo, za tvoju otvorenosť a úprimnosť, ktorá naozaj nie je ani jednoduchá, ani samozrejmá, ani bežná. Ja som presvedčená, že úprimnosť je tiež dôležitá hodnota a už predtým pri príspevku od kolegu Prostredníka sme veľa hovorili o tom, že koľko pokrytectva je aj v tejto spoločnosti, aj v tejto konkrétnej rozprave a poviem, aj v tejto konkrétnej koalícii.
Je to pokrytecké tváriť...
A predovšetkým ďakujem tebe, kolega Sabo, za tvoju otvorenosť a úprimnosť, ktorá naozaj nie je ani jednoduchá, ani samozrejmá, ani bežná. Ja som presvedčená, že úprimnosť je tiež dôležitá hodnota a už predtým pri príspevku od kolegu Prostredníka sme veľa hovorili o tom, že koľko pokrytectva je aj v tejto spoločnosti, aj v tejto konkrétnej rozprave a poviem, aj v tejto konkrétnej koalícii.
Je to pokrytecké tváriť sa, že tu musíme vyzdvihovať nejaké tradičné hodnoty a de facto tým tabuizovať alebo útočiť na menšiny. A o to viac si vážim toto vystúpenie, ktoré bolo úprimné a myslím si, že keď sa tu bavíme o legislatíve, ktorá má dopad na nejakú konkrétnu skupinu ľudí, tak by sme mali týchto ľudí počúvať. A presne ako to aj odznelo, ja neviem, koľkí z vás sa rozprávali s transrodovými ľuďmi na Slovensku, ale odporúčam vám, že ak budete hlasovať za pozmeňovák, ktorý okliešťuje ich práva, porozprávajte sa s nimi. Porozprávajte sa s nimi a zistite, že čo v skutočnosti riešia. Alebo si povedzte, že vás ich životy nezaujímajú, lebo sa chcete venovať väčším témam, lebo sa chcete venovať zdravotníctvu a mostom a cenám potravín a tým veľkým témam, nazvem to, ale potom im nekomplikujte život.
Ešte raz ďakujem za tvoje vystúpenie.
Nash, Natália, poslankyňa NR SR
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Michal, ďakujem ti za tvoj príspevok. Ja sa naozaj veľmi hanbím za spoločnosť, ktorá nedokáže prijať vás a chcem povedať, že je skvelé, že máš stále výdrž a chceš hovoriť ten svoj príbeh a už poobede si sa mi páčil, keď si v nejakej faktickej povedal, že ty s tvojím manželom a s tvojimi dvoma psíkmi ste najnudnejšia rodina na vašej ulici a podľa mňa je to hrozne pekné.
A ja si tiež myslím, že tento návrh a chcem to teda odkázať navrhovateľom, že ubližuje queer ľuďom a vyháňa týchto ľudí z krajiny. Moja sestra odišla z tejto krajiny pred dvadsiatimi rokmi, pretože to, ako sú tu nastavené pravidlá pre queer ľudí, tak jej nestačilo na to, aby žila svoj život podľa svojich predstáv, ako ho chcela žiť. Takže žije v Anglicku, žije v Londýne, vydala sa a žije tam veľmi spokojne so svojou manželkou. Do tejto krajiny sa nemieni vrátiť, pretože tu by jej manželku nikto neuznal.
A ja si myslím, že v 21. storočí my akože naozaj takto sa nemôžeme chovať k občanom tejto krajiny. A ja som sa dnes tiež rozprávala s transrodovou ženou, ktorá sem poctivo chodí na každý takýto návrh a je úžasná a tiež obdivujem tú jej výdrž, že ako toto vôbec dokáže, hej? Chodí sem vlakom niekde z Považia a naozaj je tu vždy, keď sa tu riešia tieto otázky. A je mi naozaj trápne, keď to sem stále prinášate.
Takže ďakujem ti, Michal, ešte raz, bol to skvelý príspevok, ďakujem. (Potlesk.)
Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Pán poslanec Lackovič.
Lackovič, Marek, poslanec NR SR
Ďakujem za slovo.
Tvojím vystúpením si mi, Michal, pripomenul jeden taký rozhovor, ktorý som čítal, respektíve počúval cez víkend. Bol so šachovým veľmajstrom, Slovákom známym, Jánom Markošom, ktorý povedal, že tie dve pohlavia v ústave sú prejavom zúfalej túžby po jednoduchom svete. A aj mne to tak celé pripadá. To doslovné znenie, ktoré tam má po novom byť, že Slovenská republika uznáva len pohlavie muža a ženy, tak ono v skutočnosti sa to tak zdá a javí, že vy by ste tam najradšej vpísali také vaše zbožné želanie, že prajeme si, aby bol svet jednoduchý a prehľadný, bezpečný, aby všetko zostalo po starom. No lenže problém je, že už svet taký nie je. Svet sa mení a aby všetko ostalo po starom, si jednoducho želať v 21. storočí nemôžeme. Čiže tá zúfalá túžba po jednoduchom svete jednoducho neobstojí, pretože svet sa posúva a to bolo asi aj také memento toho tvojho výstupu, takže ďakujem ti veľmi pekne.
Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa Kleinert.
Ďakujem za slovo.
A predovšetkým ďakujem tebe, kolega Sabo, za tvoju otvorenosť a úprimnosť, ktorá naozaj nie je ani jednoduchá, ani samozrejmá, ani bežná. Ja som presvedčená, že úprimnosť je tiež dôležitá hodnota a už predtým pri príspevku od kolegu Prostredníka sme veľa hovorili o tom, že koľko pokrytectva je aj v tejto spoločnosti, aj v tejto konkrétnej rozprave a poviem, aj v tejto konkrétnej koalícii.
Je to pokrytecké tváriť sa, že tu musíme vyzdvihovať nejaké tradičné hodnoty a de facto tým tabuizovať alebo útočiť na menšiny. A o to viac si vážim toto vystúpenie, ktoré bolo úprimné a myslím si, že keď sa tu bavíme o legislatíve, ktorá má dopad na nejakú konkrétnu skupinu ľudí, tak by sme mali týchto ľudí počúvať. A presne ako to aj odznelo, ja neviem, koľkí z vás sa rozprávali s transrodovými ľuďmi na Slovensku, ale odporúčam vám, že ak budete hlasovať za pozmeňovák, ktorý okliešťuje ich práva, porozprávajte sa s nimi. Porozprávajte sa s nimi a zistite, že čo v skutočnosti riešia. Alebo si povedzte, že vás ich životy nezaujímajú, lebo sa chcete venovať väčším témam, lebo sa chcete venovať zdravotníctvu a mostom a cenám potravín a tým veľkým témam, nazvem to, ale potom im nekomplikujte život.
Ešte raz ďakujem za tvoje vystúpenie.
Nash, Natália, poslankyňa NR SR
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Michal, ďakujem ti za tvoj príspevok. Ja sa naozaj veľmi hanbím za spoločnosť, ktorá nedokáže prijať vás a chcem povedať, že je skvelé, že máš stále výdrž a chceš hovoriť ten svoj príbeh a už poobede si sa mi páčil, keď si v nejakej faktickej povedal, že ty s tvojím manželom a s tvojimi dvoma psíkmi ste najnudnejšia rodina na vašej ulici a podľa mňa je to hrozne pekné.
A ja si tiež myslím, že tento návrh a chcem to teda odkázať navrhovateľom, že ubližuje queer ľuďom a vyháňa týchto ľudí z krajiny. Moja sestra odišla z tejto krajiny pred dvadsiatimi rokmi, pretože to, ako sú tu nastavené pravidlá pre queer ľudí, tak jej nestačilo na to, aby žila svoj život podľa svojich predstáv, ako ho chcela žiť. Takže žije v Anglicku, žije v Londýne, vydala sa a žije tam veľmi spokojne so svojou manželkou. Do tejto krajiny sa nemieni vrátiť, pretože tu by jej manželku nikto neuznal.
A ja si myslím, že v 21. storočí my akože naozaj takto sa nemôžeme chovať k občanom tejto krajiny. A ja som sa dnes tiež rozprávala s transrodovou ženou, ktorá sem poctivo chodí na každý takýto návrh a je úžasná a tiež obdivujem tú jej výdrž, že ako toto vôbec dokáže, hej? Chodí sem vlakom niekde z Považia a naozaj je tu vždy, keď sa tu riešia tieto otázky. A je mi naozaj trápne, keď to sem stále prinášate.
Takže ďakujem ti, Michal, ešte raz, bol to skvelý príspevok, ďakujem. (Potlesk.)
Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Pán poslanec Lackovič.
Lackovič, Marek, poslanec NR SR
Ďakujem za slovo.
Tvojím vystúpením si mi, Michal, pripomenul jeden taký rozhovor, ktorý som čítal, respektíve počúval cez víkend. Bol so šachovým veľmajstrom, Slovákom známym, Jánom Markošom, ktorý povedal, že tie dve pohlavia v ústave sú prejavom zúfalej túžby po jednoduchom svete. A aj mne to tak celé pripadá. To doslovné znenie, ktoré tam má po novom byť, že Slovenská republika uznáva len pohlavie muža a ženy, tak ono v skutočnosti sa to tak zdá a javí, že vy by ste tam najradšej vpísali také vaše zbožné želanie, že prajeme si, aby bol svet jednoduchý a prehľadný, bezpečný, aby všetko zostalo po starom. No lenže problém je, že už svet taký nie je. Svet sa mení a aby všetko ostalo po starom, si jednoducho želať v 21. storočí nemôžeme. Čiže tá zúfalá túžba po jednoduchom svete jednoducho neobstojí, pretože svet sa posúva a to bolo asi aj také memento toho tvojho výstupu, takže ďakujem ti veľmi pekne.
Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa Kleinert.
Rozpracované
22:29
Táto koalícia sa tu dneska oháňala tými dátami, áno, nejakej agentúry, a teda že ako teraz zrazu vnímame nejaké dáta, ktoré potrebujeme hneď zakomponovať do ústavy. Ale keď sa tu menil Trestný poriadok a znižovali sa tresty za korupciu, tak vtedy 77 % opýtaných nesúhlasilo so znižovaním trestu za korupčné tresty a dokonca to boli aj voliči vládnej koalície, SMER, HLAS, SNS, z ktorých bolo 72 % voličov HLAS-u, 70,9 voličov SNS a 65,7 % voličov SMER-u. Ani oni nesúhlasili s týmito zmenami Trestného poriadku, a vtedy to ignorovali títo ľudia, pretože oni si idú iba svoje, ale že iba svoje. A to ubližovanie už asi majú v DNA, ja už naozaj nerozumiem, ako to takto môže byť.
A asi pred rokom, keď sme riešili tie trestné zákony, som tak v rýchlosti vypočítala, ako tu strávime deň a že to stojí nejakých 50-tisíc eur. Teraz som si to znova hodila do kalkulačky po novom a je to zhruba 75-tisíc eur za deň, je to, čo platia daňoví poplatníci nás, parlament, ktorý tu dnes je a ktorý neurobil nič pre ľudí dobré, naopak, im ublížil. Ja nechápem, že toto vy chcete, že pod toto sa chcete podpísať, že s týmto chce... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Ďakujem ti, Michal. Ja som pred chvíľkou videla na mojom Instagrame fotky dvoch mladých žien, ktoré odchádzajú zo Slovenska. Odchádzajú za iným životom tam, kde budú rešpektované. Jedna z nich sa napríklad tu na Slovensku starala o seniorov v Senior House. A takíto ľudia, ktorí aj pomáhajú dennodenne iným, slabším, tak proste od nás odídu, lebo nemajú prečo počúvať tieto otrasné a zraňujúce reči, ktoré sú namierené voči nim od tejto koalície. A to je proste naozaj smutné a pridávam sa aj k tomu trápnemu pocitu, ktorý opisovala Natália.
Táto koalícia sa tu dneska oháňala tými dátami, áno, nejakej agentúry, a teda že ako teraz zrazu vnímame nejaké dáta, ktoré potrebujeme hneď zakomponovať do ústavy. Ale keď sa tu menil Trestný poriadok a znižovali sa tresty za korupciu, tak vtedy 77 % opýtaných nesúhlasilo so znižovaním trestu za korupčné tresty a dokonca to boli aj voliči vládnej koalície, SMER, HLAS, SNS, z ktorých bolo 72 % voličov HLAS-u, 70,9 voličov SNS a 65,7 % voličov SMER-u. Ani oni nesúhlasili s týmito zmenami Trestného poriadku, a vtedy to ignorovali títo ľudia, pretože oni si idú iba svoje, ale že iba svoje. A to ubližovanie už asi majú v DNA, ja už naozaj nerozumiem, ako to takto môže byť.
A asi pred rokom, keď sme riešili tie trestné zákony, som tak v rýchlosti vypočítala, ako tu strávime deň a že to stojí nejakých 50-tisíc eur. Teraz som si to znova hodila do kalkulačky po novom a je to zhruba 75-tisíc eur za deň, je to, čo platia daňoví poplatníci nás, parlament, ktorý tu dnes je a ktorý neurobil nič pre ľudí dobré, naopak, im ublížil. Ja nechápem, že toto vy chcete, že pod toto sa chcete podpísať, že s týmto chce... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Rozpracované
22:29
Ja zareagujem na pána poslanca Saba, ktorý aj vyzdvihoval teda, že komu to ubližuje. Ja skôr poviem, komu to pomáha. Hľadal v tom dobrý zámer, tak ja poviem najmä ten, ktorý som v tom našiel a mimo nášho videnia poviem aj o niečom inom.
Úrad komisára pre deti mi dnes adresoval list, v ktorom hovorí všetkým poslancom Národnej rady a politickým stranám k novelizácii ústavy. Budem citovať niektoré pasáže. Preto považujem...
Ja zareagujem na pána poslanca Saba, ktorý aj vyzdvihoval teda, že komu to ubližuje. Ja skôr poviem, komu to pomáha. Hľadal v tom dobrý zámer, tak ja poviem najmä ten, ktorý som v tom našiel a mimo nášho videnia poviem aj o niečom inom.
Úrad komisára pre deti mi dnes adresoval list, v ktorom hovorí všetkým poslancom Národnej rady a politickým stranám k novelizácii ústavy. Budem citovať niektoré pasáže. Preto považujem navrhovanú zmenu za dôležitý krok k posilneniu ochrany detí.Dieťa má vyrastať v rodinnom prostredí a prípadná jeho náhradná starostlivosť sa má v maximálnej možnej miere realizovať v prostredí manželského zväzku. Podporujem preto aj ústavný zákaz surogátneho materstva. Zákaz surogátneho materstva je výrazom dôstojnosti dieťaťa ako ľudskej bytosti, a zároveň signálom, že práva dieťaťa sú viac ako túžby dospelých. Osobitne vítam ústavné zakotvenie rovnosti odmeňovania mužov a žien. Rovnaké ohodnotenie rodičov bude vytvárať pevnejšie ekonomické zázemie rodiny a bude prispievať k jej stabilite. Podotýkam, že táto pasáž sa týka pozmeňováku HLAS-u. Návrhy ústavných zmien by nemali byť predmetom politických škriepok, ale vážnym predmetom spoločenskej diskusie, v ktorej centre bude dobro detí. Z uvedených dôvodov preto vyjadrujem návrhu novely Ústavy Slovenskej republiky svoju podporu. Predstavuje posilnenie právneho rámca, ktorý napomáha chrániť deti a ich najlepšie záujmy v ich rodinnom a spoločenskom živote. Prof. MUDr. Jozef Mikloško, PhD.
Podotýkam aj vo vzťahu k niektorým konzervatívnym poslancom, ktorí dnes tu vyjadrovali nejaké pochybnosti, že toto je dosť vážna inštitúcia a práve za tieto deti ja tiež budem zajtra hlasovať.
Ďakujem pekne.
Ďakujem.
Ja zareagujem na pána poslanca Saba, ktorý aj vyzdvihoval teda, že komu to ubližuje. Ja skôr poviem, komu to pomáha. Hľadal v tom dobrý zámer, tak ja poviem najmä ten, ktorý som v tom našiel a mimo nášho videnia poviem aj o niečom inom.
Úrad komisára pre deti mi dnes adresoval list, v ktorom hovorí všetkým poslancom Národnej rady a politickým stranám k novelizácii ústavy. Budem citovať niektoré pasáže. Preto považujem navrhovanú zmenu za dôležitý krok k posilneniu ochrany detí.Dieťa má vyrastať v rodinnom prostredí a prípadná jeho náhradná starostlivosť sa má v maximálnej možnej miere realizovať v prostredí manželského zväzku. Podporujem preto aj ústavný zákaz surogátneho materstva. Zákaz surogátneho materstva je výrazom dôstojnosti dieťaťa ako ľudskej bytosti, a zároveň signálom, že práva dieťaťa sú viac ako túžby dospelých. Osobitne vítam ústavné zakotvenie rovnosti odmeňovania mužov a žien. Rovnaké ohodnotenie rodičov bude vytvárať pevnejšie ekonomické zázemie rodiny a bude prispievať k jej stabilite. Podotýkam, že táto pasáž sa týka pozmeňováku HLAS-u. Návrhy ústavných zmien by nemali byť predmetom politických škriepok, ale vážnym predmetom spoločenskej diskusie, v ktorej centre bude dobro detí. Z uvedených dôvodov preto vyjadrujem návrhu novely Ústavy Slovenskej republiky svoju podporu. Predstavuje posilnenie právneho rámca, ktorý napomáha chrániť deti a ich najlepšie záujmy v ich rodinnom a spoločenskom živote. Prof. MUDr. Jozef Mikloško, PhD.
Podotýkam aj vo vzťahu k niektorým konzervatívnym poslancom, ktorí dnes tu vyjadrovali nejaké pochybnosti, že toto je dosť vážna inštitúcia a práve za tieto deti ja tiež budem zajtra hlasovať.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
22:29
Chcel by som sa len tak, akože poznámka pod čiarou, spýtať pána poslanca Šimka, že tá verejná celospoločenská diskusia, že kedy prebehla a kde, na akej platforme. Alebo sme si ju nevšimli, pretože taká bola verejná, že nás nezasiahla? Alebo, že kedy, kde? Viete mi to, prosím vás, pripomenúť? Naozaj. A možno, keby ste tu viacej sedeli cez deň, tak nájdete aj odpovede na svoje otázky, ktoré ste čítali v...
Chcel by som sa len tak, akože poznámka pod čiarou, spýtať pána poslanca Šimka, že tá verejná celospoločenská diskusia, že kedy prebehla a kde, na akej platforme. Alebo sme si ju nevšimli, pretože taká bola verejná, že nás nezasiahla? Alebo, že kedy, kde? Viete mi to, prosím vás, pripomenúť? Naozaj. A možno, keby ste tu viacej sedeli cez deň, tak nájdete aj odpovede na svoje otázky, ktoré ste čítali v tom texte.
Takže ešte raz, všetkým kolegom a kolegyniam vďaka za podporu, ale myslím si, že najväčšiu vďaku si za Progresívne Slovensko zasluhuje naša vlajkonosička Lucia Plaváková. Bez nej by sme neboli až takí viditeľní (potlesk) v tejto téme. Takže ďakujeme.
Ďakujem všetkým za vaše faktické.
Chcel by som sa len tak, akože poznámka pod čiarou, spýtať pána poslanca Šimka, že tá verejná celospoločenská diskusia, že kedy prebehla a kde, na akej platforme. Alebo sme si ju nevšimli, pretože taká bola verejná, že nás nezasiahla? Alebo, že kedy, kde? Viete mi to, prosím vás, pripomenúť? Naozaj. A možno, keby ste tu viacej sedeli cez deň, tak nájdete aj odpovede na svoje otázky, ktoré ste čítali v tom texte.
Takže ešte raz, všetkým kolegom a kolegyniam vďaka za podporu, ale myslím si, že najväčšiu vďaku si za Progresívne Slovensko zasluhuje naša vlajkonosička Lucia Plaváková. Bez nej by sme neboli až takí viditeľní (potlesk) v tejto téme. Takže ďakujeme.
Rozpracované
22:29
Som rada, že zareagujem po faktickej poznámke, ktorú mal kolega a v ktorej použil dosť silné slová. Hovoril o právach dieťaťa, ktoré sú viac ako túžby dospelých a citoval pána komisára pre deti, pána Mikloška. Akože nechcem tu zachádzať do politických reálií, ale keďže som bola na vypočutí pána Mikloška, keď sa uchádzal o funkciu komisára, tak si...
Som rada, že zareagujem po faktickej poznámke, ktorú mal kolega a v ktorej použil dosť silné slová. Hovoril o právach dieťaťa, ktoré sú viac ako túžby dospelých a citoval pána komisára pre deti, pána Mikloška. Akože nechcem tu zachádzať do politických reálií, ale keďže som bola na vypočutí pána Mikloška, keď sa uchádzal o funkciu komisára, tak si veľmi dobre pamätám, ako sa odmietal vyjadriť proti strane ĽSNS a jej predstaviteľom a tomu, že spochybňovali holokaust. Tak keď si ctíme históriu, aj práva dieťaťa, tak by som si spomenula, koľko detí počas holokaustu zomrelo. A toto mu neviem zabudnúť, a preto jeho slová neviem brať vážne ani v iných kontextoch a som jeho kritikom napriek tomu, že viem vyzdvihnúť, keď spraví niečo užitočné.
No, a práve o tom chcem hovoriť, akým spôsobom ublíži deťom táto novela ústavy. Pretože už keď sa pozriete na dôvodovú správu navrhovaných zmien, ktorá má aj doložku vybraných vplyvov, tak pri napríklad vplyvoch na životné prostredie - dobré, rodinné prostredie, vplyvy na manželstvo, rodičovstvo - žiadne, vplyvy na služby verejnej správy - žiadne, vplyv na rozpočet - žiadne. Jednoducho v každej jednej kolónke máte zaškrtnuté, že táto novela ústavy nemá žiadne pozitívne vplyvy, pretože nemá žiadne vplyvy podľa navrhovateľa, teda ani pozitívne, na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, čo sa tu snažia niektorí poslanci povedať. Lenže o čom som presvedčená, že tu malo byť zaškrtnuté, že má negatívne vplyvy. K tomu sa dostanem neskôr a prečítam aj list človeka, ktorý vyrastal v detskom domove a prečo si myslí, že táto novela ústavy a konkrétne článok, o ktorom tu nebola reč a ktorý sa týka osvojenia detí, je problematický. Napriek tomu, že je prevzatý zo zákona o rodine, je problematický. Novela v tomto článku a v tomto návrhu zmeny hovorí len o právach dospelých. Nehovorí nič o najlepšom záujme dieťaťa, nehovorí nič o deťoch.
Znova sa staviame do tej roly, že dospelý stojí nad dieťaťom, znova sa pozeráme len na tých, ktorí si majú osvojiť deti a zužujeme nejaký ich výber, ale nehovoríme o tom, čo je najlepšie pre dieťa. A pre dieťa je najlepšie, aby sa adopčný systém a adopcie riadili potrebami detí a nie potrebami politikov, nie potrebami dohodnúť sa tu alebo uzákoniť si tu nejaké svoje hodnotové presvedčenia.
Z odbornej témy, z témy naozaj vysoko odbornej a ľudsko-právnej ste urobili týmto návrhom odporným spôsobom tému politickú. Aj napriek tomu, že je to úplne rovnaké znenie, bude mať inú právnu silu. V prípade, že dôjde napríklad k nejakej adopčnej reforme a my prídeme na to, že sú tu lepšie mechanizmy ako zabezpečiť každému dieťaťu milujúcu rodinu a, áno, aj rodiny jedného rodiča sa dnes stávajú veľmi funkčnými mechanizmami na zabezpečenie potrieb dieťaťa, ktoré mohlo byť dlhé roky v centre pre rodiny a deti, v detských domovoch. A práve tá rodina jedného rodiča u desiatich detí, ktoré sú v detských domovoch a podarilo sa ich osvojiť, sú tri v takýchto rodinách jedného rodiča. Jednoducho tu bolo celkom vysoké percento tých, ktorým sa podarilo osvojiť si dieťa, aj keď neboli v manželskom zväzku, aj keď boli jednotlivcami. A my vidíme, že aj toto je funkčný model. Aj keď je to ťažké rozhodnutie a aj odvážne rozhodnutie, ale je to milujúci domov pre tie deti.
A mne je naozaj odporné, že ani pán komisár pre deti nie je schopný v tomto vidieť, ako obchádzame potreby dieťaťa a ako ignorujeme vlastne všetko, k čomu sme sa doposiaľ zaviazali napríklad v Dohovoroch o právach dieťaťa. Ešte sa tu ideme nejakou odbočkou a nejakým spochybňovaním našich medzinárodných záväzkov a európskych záväzkov dopustiť oslabovania aj pozícií detí, pretože aj toto, aj táto identita Slovenska a všetko, čo sa tam snažíte strčiť, v konečnom dôsledku bude oslabovať práva dieťaťa. A rámce ochrany detí, ktoré tu dnes máme, môžu byť v rozpore s tým, čo si vy predstavujete, ako napríklad v tomto návrhu ústavy, že by malo byť to najlepšie pre dieťa. Vôbec sa nepozeráte na potreby dieťaťa, lebo tam dieťa ani len nespomínate. Hovoríte len o tom, kto ho má, kto ho nemá adoptovať, aký úzky má byť tento okruh. A jediné o čo vám ide je z toho vytĺkať politické body a zapáčiť sa tým najkonzervatívnejším, ktorí si mýlia svoje konzervatívne hodnoty so skutočnou naozaj medziľudskou toleranciou a pochopením.
A ja prejdem k otvorenému listu, ktorý všetkým nám poslal Peter Jozefík k tejto navrhovanej zmene.
"Vážené poslankyne a vážení poslanci,
tento list Vám adresujem k návrhu na zmeny v Ústave Slovenskej republiky k adopciám. Prial by som si, aby ani jedno dieťa nemuselo vyrastať v detskom domove, aby každé zostalo vo svojej rodine. V takej, ktorá mu dokáže poskytnúť bezpečie, lásku, oporu a stabilitu. Žiaľ, realita je iná a práve preto existujú detské domovy. Vyrastať v detskom domove nie je žiadna životná výhra. Viem to, pretože som jeden z tých, ktorí prešli bránami tejto inštitúcie. Detský domov nie je domov, je to inštitúcia. Poskytne základné potreby, ale neponúkne to najdôležitejšie, to nehmotné, čo každého mladého človeka formuje, a to je láska, podpora a zdravý životný štýl pri budovaní vzťahov, sebavedomie, pozitívne vzory, racionálne myslenie a pocit, že niekam patrí. Nie s nálepkou dieťa z domova.
Dnes sa otvára téma adopcií, ktorá sa snaží presadiť, aby si dieťa mohli adoptovať len zosobášení muž a žena a môže sťažiť možnosť adopcií dieťaťa jednotlivcami. Ale je sobášny list skutočne tým, čo rozhoduje o tom, či bude dieťa vyrastať v milujúcom a bezpečnom prostredí? Deti v ústavnej starostlivosti majú omnoho ťažší štart do života. Často odchádzajú bez dokončeného vzdelania, čo im sťažuje šance na dobrú prácu. Nemajú rodinné zázemie, kam by sa mohli vrátiť v ťažkých chvíľach. Keď vyrastáte v detskom domove je to jednosmerná cesta. Keď inštitúciu opustíte, už sa nemáte kam vrátiť. Ak v živote zlyháte, aj v rannej dospelosti, nemáte nikoho, kto by vás podržal."
Ináč, neviem si kúpiť vodu a naozaj mám problém, že mám veľmi sucho v ústach, tak neviem, ako to teraz vyriešiť v tomto čase. Tak dúfam, že to zvládnem.
"Ak v živote zlyháte, aj v rannej dospelosti, nemáte nikoho, kto by vás podržal. V rodine túto možnosť väčšinou máte. Deti z detských domovov majú menej príležitostí naučiť sa, čo znamená dôvera, zdravý vzťah a pocit bezpečia. Mnohí sa ocitnú v sociálnej núdzi, pretože nemajú nikoho, kto by im pomohol v prvých rokoch dospelosti. A ak sa im v začiatkoch nepodarí uspieť, ich cesta sa stáva len ťažšou a ťažšou.
Na Slovensku žije tisíce detí v ústavnej starostlivosti. Tieto deti, ktoré sú v domovoch, sú deti, o ktoré sa nevedeli, nechceli alebo nemohli postarať ich biologickí rodičia. Preto by sme sa mali pýtať, ak dieťa nemôže vyrastať vo svojej biologickej rodine, ako mu zabezpečiť najlepší a najbezpečnejší priestor na život a vývoj. No, tým najprirodzenejším riešením je práve milujúci domov.
Ročne sa na Slovensku podáva len niekoľko stoviek žiadostí o pestúnsku starostlivosť alebo osvojenie dieťaťa. Podľa štatistík občianskeho združenia Návrat až pätina žiadateľov o osvojenie nežije v manželstve. Ak sa zmení ústava, práve tieto páry alebo jednotlivci môžu byť z procesu adopcie vylúčení a deti tak stratia šancu na domov. Prečo bránime deťom v tom, aby našli bezpečný domov len preto, že ich noví rodičia nie sú zosobášení a sú jednotlivcami? Prečo neumožníme jednotlivcom dať dieťaťu domov?
V detských domovoch sa o deti počas služby stará jediný jeden vychovávateľ. Zažil som to, žil som tam. Prečo môže mať tento človek naraz na starosť aj dvanásť detí, ale to jedno dieťa nedovolíme milovať jednému človeku? Pokiaľ ide o adopciu detí slobodnými osobami alebo nezosobášenými pármi, dostupné výskumy naznačujú, že kľúčovým faktorom pre zdravý vývoj dieťaťa je stabilné, láskyplné, rodinné prostredie bez ohľadu na jej štruktúru. Štúdie nepreukázali rozdiely v emocionálnom a psychologickom vývoji detí adoptovanými zosobášenými pármi oproti tým, ktorých vychovávali slobodní osvojitelia alebo páry nezosobášené. Adopčný proces nie je jednoduchý, ani rýchly, je komplexný a ide o dlhodobé rozhodovanie, kde sa hodnotí stabilita, podpora v rodine, prístup k zdrojom a schopnosť rodičov reagovať na potreby dieťaťa. Výber potenciálnych adoptívnych rodičov sa zameriava predovšetkým na kvalitu a stabilitu prostredia, ktoré môžu dieťaťu poskytnúť práve ľudia bez ohľadu na ich rodinný stav.
Preto sa pýtam, je tento návrh zmeny ústavy skutočne premyslený a konzultovaný s odborníkmi na adopcie, alebo je len súčasť politickej hry? Každá zmena ústavy, ktorá ovplyvňuje adopčný proces by mala byť predmetom odbornej diskusie s inštitúciami a organizáciami venujúcimi sa deťom z detských domovov, ako aj so psychológmi a psychiatrami. Je dôležité si uvedomiť, že niektorým deťom sa kvôli tejto ústavnej zmene sťaží možnosť vyrastať v rodine, aj keď len v jednorodičovskej.
Dávate tejto zmene väčšiu právnu silu. A možnosť osvojenia tým môžete obmedziť len na manželstvá, čo by v praxi znamenalo zníženie počtu potenciálnych osvojiteľov a predĺženie pobytu detí v detských domovoch. Dôležité nie je to, či dieťa vyrastá v tradičnej rodine, jednorodičovskej domácnosti alebo v pestúnskej starostlivosti. Podstatné je, aby vyrastalo v bezpečí a podpore. Dieťa, ktoré tieto hodnoty dostane, má šancu vyrásť v človeka silného a sebavedomého, ktorý sa dokáže postarať nielen o seba, ale aj o druhých. A to naša spoločnosť potrebuje.
Dlhodobo nám z detských domovov vychádzajú deti, ktoré majú minimálne šance na úspešný život. Chodím prednášať do detských domovov, viem to. Pýtam sa ich, čím by chceli byť, keď vyrastú. Väčšinou odpovedajú, že by sa chceli stať záhradníkom, pekárom, murárom či maliarom. Keď sa tú istú otázku spýtam na škole, kde boli deti z rodín, odpovede boli úplne iné, lekár, veterinár, inžinier, programátor. Viete, kde je ten rozdiel? V podpore, v tom, čo im spoločnosť, v ktorej vyrastajú, ukazuje ako možné. Na jednej strane sa hovorí, že remeslo má zlaté dno a v súčasnosti to platí ešte viac, napriek tomu mnohé deti z detských domovov nedokončia ani stredné odborné vzdelanie bez maturity. Koľko lekárov, vedcov, murárov či politikov, ktorí by dnes mohli sedieť vedľa vás, sme stratili len preto, že nemali podporu svojho okolia? Kiež by mal každý z nás rovnakú štartovaciu čiaru. Žiaľ, pre mnohých najmenších je tá už vopred odsúdená na neúspech. A teraz je aj vo vašich rukách, môžete ju pomôcť narovnať, nie obmedziť.
Na záver vám chcem povedať, že keď som bol v detskom domove, vyrastal som v jednej izbe s ôsmimi chalanmi. Ich osudy po odchode z domova boli rôzne. Väčšina nedokončila žiadne vzdelanie. Niektorí si našli stabilný život, no iní skončili vo väzení, v závislostiach, na ulici alebo prišli už o život. Čo ak by mali niekoho, kto by im už v detstve ukázal, že život sa dá žiť aj inak, že existuje podpora, bezpečie, láska, ktorej môžu dať šancu na lepšiu budúcnosť. Možno by ich cesty viedli úplne iným smerom.
Deti z detských domovov nepotrebujú hory materiálnej pomoci. Nepotrebujú ani zmeny v ústave. Potrebujú to nehmotné, to, čo v inštitúciách chýba.
Vážené poslankyne a poslanci, zákony by mali chrániť deti, nie im brať šancu na domov.
S úctou a s nádejou, že vaše rozhodnutie bude tým najlepším, čo naše deti potrebujú.
Peter Jozefík, odchovanec detského domova."
Považovala som za dôležité, aby zaznel aj hlas človeka, ktorý pozná situáciu detí, pretože jedným z týchto detí sám bol. A okrem tohto pre mňa aj veľkého hodnotového rozporu k tomu, čo ste predložili, pretože ako som už povedala, absolútne tam absentuje záujem o práva dieťaťa a jediné, na čo myslíte, sú práva dospelých, je pre mňa aj taká filozofická dilema ako poslankyne, ktorá keď tu skladala sľub pred celým národom a stávala sa poslankyňou, sľubovala na Ústavu Slovenskej republiky. Sľubovala na ten najvyšší zákon, ktorý sa vy snažíte zmeniť.
Ak zložíte sľub s výhradou, tak jednoducho sa poslancom nestanete, poslankyňou takisto. Ústavu náš systém deľby moci a jednoducho zákonodarstva dal na to najvyššie miesto, čím sa máme my ako poslanci riadiť pri výkone nášho mandátu. A ja si naozaj kladiem otázku, či by sme na to nemali myslieť my aj ako normotvorcovia, ako zákonodarcovia, ktorí sa tu meníme v čase pri výkone moci a práve preto by sme mali mať zodpovednosť k tomu základnému dokumentu, na ktorý tu všetci sľubujeme. Aby medzi nami nevytváral rozpory, aby bol naozaj nejakým konsenzom medzi demokratickými silami, na ktorý môžeme s hrdosťou a spokojne sľubovať a nebudeme ho plichtiť a meniť a jednoducho atrofovať takýmito zmenami, ktoré napríklad ja mám s nimi problém. A nemám s nimi problém z nejakého vnútorného presvedčenia, mám s nimi aj právny problém. A podľa mňa by sme mali mať všetci, ktorí tu jednoducho sľubujeme na to, že budeme dodržiavať nejaké základné princípy. Ja som presvedčená, že niektoré veci, ktoré tu navrhujete, sú dokonca v rozpore s inými ustanoveniami ústavy.
A ak budeme takýmto spôsobom, takýmto tempom vlastne ničiť ten základný dokument, od ktorého sa tu odvíja naša práca a na základe ktorého si máme strážiť, čo prijímame, tak ja to považujem skutočne za veľké oslabovanie demokracie. A to už nehovorím o tom strete s európskym a medzinárodným právom, ktoré by malo byť takisto pre nás nejakými hranicami toho, kde pôsobíme, akú politiku robíme.
Čiže aj keď sa mi pôvodne zdalo, že táto vaša politická snaha o novú tému a jednoducho naozaj nejaké zaberanie verejného priestoru takouto hrou na ústavné zmeny je neškodná a že tým len politikárčite, čím hlbšie sa do tej problematiky dostávame a všetkým, čo tu dnes zaznelo, by sa mal každý súdny človek presvedčiť o tom, že žiadna z týchto zmien Slovensku nepomôže, nepomôže ani nám zákonodarcom a našu prácu sťaží, skomplikuje a podľa mňa oslabí aj našu dôveru v túto inštitúciu a vo všetkom, čo sa tu snažíme teda konať v súlade s ústavou, ktorá by mala byť naozaj v súlade aj s naším nejakým všeobecným presvedčením, ako má táto krajina fungovať a aký má mať právny rámec.
Ďakujem.
(Ruch v sále.) Kolegovia, môžem vás poprosiť? Už mi beží čas, prosím, utíšme sa, ďakujem.
Som rada, že zareagujem po faktickej poznámke, ktorú mal kolega a v ktorej použil dosť silné slová. Hovoril o právach dieťaťa, ktoré sú viac ako túžby dospelých a citoval pána komisára pre deti, pána Mikloška. Akože nechcem tu zachádzať do politických reálií, ale keďže som bola na vypočutí pána Mikloška, keď sa uchádzal o funkciu komisára, tak si veľmi dobre pamätám, ako sa odmietal vyjadriť proti strane ĽSNS a jej predstaviteľom a tomu, že spochybňovali holokaust. Tak keď si ctíme históriu, aj práva dieťaťa, tak by som si spomenula, koľko detí počas holokaustu zomrelo. A toto mu neviem zabudnúť, a preto jeho slová neviem brať vážne ani v iných kontextoch a som jeho kritikom napriek tomu, že viem vyzdvihnúť, keď spraví niečo užitočné.
No, a práve o tom chcem hovoriť, akým spôsobom ublíži deťom táto novela ústavy. Pretože už keď sa pozriete na dôvodovú správu navrhovaných zmien, ktorá má aj doložku vybraných vplyvov, tak pri napríklad vplyvoch na životné prostredie - dobré, rodinné prostredie, vplyvy na manželstvo, rodičovstvo - žiadne, vplyvy na služby verejnej správy - žiadne, vplyv na rozpočet - žiadne. Jednoducho v každej jednej kolónke máte zaškrtnuté, že táto novela ústavy nemá žiadne pozitívne vplyvy, pretože nemá žiadne vplyvy podľa navrhovateľa, teda ani pozitívne, na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, čo sa tu snažia niektorí poslanci povedať. Lenže o čom som presvedčená, že tu malo byť zaškrtnuté, že má negatívne vplyvy. K tomu sa dostanem neskôr a prečítam aj list človeka, ktorý vyrastal v detskom domove a prečo si myslí, že táto novela ústavy a konkrétne článok, o ktorom tu nebola reč a ktorý sa týka osvojenia detí, je problematický. Napriek tomu, že je prevzatý zo zákona o rodine, je problematický. Novela v tomto článku a v tomto návrhu zmeny hovorí len o právach dospelých. Nehovorí nič o najlepšom záujme dieťaťa, nehovorí nič o deťoch.
Znova sa staviame do tej roly, že dospelý stojí nad dieťaťom, znova sa pozeráme len na tých, ktorí si majú osvojiť deti a zužujeme nejaký ich výber, ale nehovoríme o tom, čo je najlepšie pre dieťa. A pre dieťa je najlepšie, aby sa adopčný systém a adopcie riadili potrebami detí a nie potrebami politikov, nie potrebami dohodnúť sa tu alebo uzákoniť si tu nejaké svoje hodnotové presvedčenia.
Z odbornej témy, z témy naozaj vysoko odbornej a ľudsko-právnej ste urobili týmto návrhom odporným spôsobom tému politickú. Aj napriek tomu, že je to úplne rovnaké znenie, bude mať inú právnu silu. V prípade, že dôjde napríklad k nejakej adopčnej reforme a my prídeme na to, že sú tu lepšie mechanizmy ako zabezpečiť každému dieťaťu milujúcu rodinu a, áno, aj rodiny jedného rodiča sa dnes stávajú veľmi funkčnými mechanizmami na zabezpečenie potrieb dieťaťa, ktoré mohlo byť dlhé roky v centre pre rodiny a deti, v detských domovoch. A práve tá rodina jedného rodiča u desiatich detí, ktoré sú v detských domovoch a podarilo sa ich osvojiť, sú tri v takýchto rodinách jedného rodiča. Jednoducho tu bolo celkom vysoké percento tých, ktorým sa podarilo osvojiť si dieťa, aj keď neboli v manželskom zväzku, aj keď boli jednotlivcami. A my vidíme, že aj toto je funkčný model. Aj keď je to ťažké rozhodnutie a aj odvážne rozhodnutie, ale je to milujúci domov pre tie deti.
A mne je naozaj odporné, že ani pán komisár pre deti nie je schopný v tomto vidieť, ako obchádzame potreby dieťaťa a ako ignorujeme vlastne všetko, k čomu sme sa doposiaľ zaviazali napríklad v Dohovoroch o právach dieťaťa. Ešte sa tu ideme nejakou odbočkou a nejakým spochybňovaním našich medzinárodných záväzkov a európskych záväzkov dopustiť oslabovania aj pozícií detí, pretože aj toto, aj táto identita Slovenska a všetko, čo sa tam snažíte strčiť, v konečnom dôsledku bude oslabovať práva dieťaťa. A rámce ochrany detí, ktoré tu dnes máme, môžu byť v rozpore s tým, čo si vy predstavujete, ako napríklad v tomto návrhu ústavy, že by malo byť to najlepšie pre dieťa. Vôbec sa nepozeráte na potreby dieťaťa, lebo tam dieťa ani len nespomínate. Hovoríte len o tom, kto ho má, kto ho nemá adoptovať, aký úzky má byť tento okruh. A jediné o čo vám ide je z toho vytĺkať politické body a zapáčiť sa tým najkonzervatívnejším, ktorí si mýlia svoje konzervatívne hodnoty so skutočnou naozaj medziľudskou toleranciou a pochopením.
A ja prejdem k otvorenému listu, ktorý všetkým nám poslal Peter Jozefík k tejto navrhovanej zmene.
"Vážené poslankyne a vážení poslanci,
tento list Vám adresujem k návrhu na zmeny v Ústave Slovenskej republiky k adopciám. Prial by som si, aby ani jedno dieťa nemuselo vyrastať v detskom domove, aby každé zostalo vo svojej rodine. V takej, ktorá mu dokáže poskytnúť bezpečie, lásku, oporu a stabilitu. Žiaľ, realita je iná a práve preto existujú detské domovy. Vyrastať v detskom domove nie je žiadna životná výhra. Viem to, pretože som jeden z tých, ktorí prešli bránami tejto inštitúcie. Detský domov nie je domov, je to inštitúcia. Poskytne základné potreby, ale neponúkne to najdôležitejšie, to nehmotné, čo každého mladého človeka formuje, a to je láska, podpora a zdravý životný štýl pri budovaní vzťahov, sebavedomie, pozitívne vzory, racionálne myslenie a pocit, že niekam patrí. Nie s nálepkou dieťa z domova.
Dnes sa otvára téma adopcií, ktorá sa snaží presadiť, aby si dieťa mohli adoptovať len zosobášení muž a žena a môže sťažiť možnosť adopcií dieťaťa jednotlivcami. Ale je sobášny list skutočne tým, čo rozhoduje o tom, či bude dieťa vyrastať v milujúcom a bezpečnom prostredí? Deti v ústavnej starostlivosti majú omnoho ťažší štart do života. Často odchádzajú bez dokončeného vzdelania, čo im sťažuje šance na dobrú prácu. Nemajú rodinné zázemie, kam by sa mohli vrátiť v ťažkých chvíľach. Keď vyrastáte v detskom domove je to jednosmerná cesta. Keď inštitúciu opustíte, už sa nemáte kam vrátiť. Ak v živote zlyháte, aj v rannej dospelosti, nemáte nikoho, kto by vás podržal."
Ináč, neviem si kúpiť vodu a naozaj mám problém, že mám veľmi sucho v ústach, tak neviem, ako to teraz vyriešiť v tomto čase. Tak dúfam, že to zvládnem.
"Ak v živote zlyháte, aj v rannej dospelosti, nemáte nikoho, kto by vás podržal. V rodine túto možnosť väčšinou máte. Deti z detských domovov majú menej príležitostí naučiť sa, čo znamená dôvera, zdravý vzťah a pocit bezpečia. Mnohí sa ocitnú v sociálnej núdzi, pretože nemajú nikoho, kto by im pomohol v prvých rokoch dospelosti. A ak sa im v začiatkoch nepodarí uspieť, ich cesta sa stáva len ťažšou a ťažšou.
Na Slovensku žije tisíce detí v ústavnej starostlivosti. Tieto deti, ktoré sú v domovoch, sú deti, o ktoré sa nevedeli, nechceli alebo nemohli postarať ich biologickí rodičia. Preto by sme sa mali pýtať, ak dieťa nemôže vyrastať vo svojej biologickej rodine, ako mu zabezpečiť najlepší a najbezpečnejší priestor na život a vývoj. No, tým najprirodzenejším riešením je práve milujúci domov.
Ročne sa na Slovensku podáva len niekoľko stoviek žiadostí o pestúnsku starostlivosť alebo osvojenie dieťaťa. Podľa štatistík občianskeho združenia Návrat až pätina žiadateľov o osvojenie nežije v manželstve. Ak sa zmení ústava, práve tieto páry alebo jednotlivci môžu byť z procesu adopcie vylúčení a deti tak stratia šancu na domov. Prečo bránime deťom v tom, aby našli bezpečný domov len preto, že ich noví rodičia nie sú zosobášení a sú jednotlivcami? Prečo neumožníme jednotlivcom dať dieťaťu domov?
V detských domovoch sa o deti počas služby stará jediný jeden vychovávateľ. Zažil som to, žil som tam. Prečo môže mať tento človek naraz na starosť aj dvanásť detí, ale to jedno dieťa nedovolíme milovať jednému človeku? Pokiaľ ide o adopciu detí slobodnými osobami alebo nezosobášenými pármi, dostupné výskumy naznačujú, že kľúčovým faktorom pre zdravý vývoj dieťaťa je stabilné, láskyplné, rodinné prostredie bez ohľadu na jej štruktúru. Štúdie nepreukázali rozdiely v emocionálnom a psychologickom vývoji detí adoptovanými zosobášenými pármi oproti tým, ktorých vychovávali slobodní osvojitelia alebo páry nezosobášené. Adopčný proces nie je jednoduchý, ani rýchly, je komplexný a ide o dlhodobé rozhodovanie, kde sa hodnotí stabilita, podpora v rodine, prístup k zdrojom a schopnosť rodičov reagovať na potreby dieťaťa. Výber potenciálnych adoptívnych rodičov sa zameriava predovšetkým na kvalitu a stabilitu prostredia, ktoré môžu dieťaťu poskytnúť práve ľudia bez ohľadu na ich rodinný stav.
Preto sa pýtam, je tento návrh zmeny ústavy skutočne premyslený a konzultovaný s odborníkmi na adopcie, alebo je len súčasť politickej hry? Každá zmena ústavy, ktorá ovplyvňuje adopčný proces by mala byť predmetom odbornej diskusie s inštitúciami a organizáciami venujúcimi sa deťom z detských domovov, ako aj so psychológmi a psychiatrami. Je dôležité si uvedomiť, že niektorým deťom sa kvôli tejto ústavnej zmene sťaží možnosť vyrastať v rodine, aj keď len v jednorodičovskej.
Dávate tejto zmene väčšiu právnu silu. A možnosť osvojenia tým môžete obmedziť len na manželstvá, čo by v praxi znamenalo zníženie počtu potenciálnych osvojiteľov a predĺženie pobytu detí v detských domovoch. Dôležité nie je to, či dieťa vyrastá v tradičnej rodine, jednorodičovskej domácnosti alebo v pestúnskej starostlivosti. Podstatné je, aby vyrastalo v bezpečí a podpore. Dieťa, ktoré tieto hodnoty dostane, má šancu vyrásť v človeka silného a sebavedomého, ktorý sa dokáže postarať nielen o seba, ale aj o druhých. A to naša spoločnosť potrebuje.
Dlhodobo nám z detských domovov vychádzajú deti, ktoré majú minimálne šance na úspešný život. Chodím prednášať do detských domovov, viem to. Pýtam sa ich, čím by chceli byť, keď vyrastú. Väčšinou odpovedajú, že by sa chceli stať záhradníkom, pekárom, murárom či maliarom. Keď sa tú istú otázku spýtam na škole, kde boli deti z rodín, odpovede boli úplne iné, lekár, veterinár, inžinier, programátor. Viete, kde je ten rozdiel? V podpore, v tom, čo im spoločnosť, v ktorej vyrastajú, ukazuje ako možné. Na jednej strane sa hovorí, že remeslo má zlaté dno a v súčasnosti to platí ešte viac, napriek tomu mnohé deti z detských domovov nedokončia ani stredné odborné vzdelanie bez maturity. Koľko lekárov, vedcov, murárov či politikov, ktorí by dnes mohli sedieť vedľa vás, sme stratili len preto, že nemali podporu svojho okolia? Kiež by mal každý z nás rovnakú štartovaciu čiaru. Žiaľ, pre mnohých najmenších je tá už vopred odsúdená na neúspech. A teraz je aj vo vašich rukách, môžete ju pomôcť narovnať, nie obmedziť.
Na záver vám chcem povedať, že keď som bol v detskom domove, vyrastal som v jednej izbe s ôsmimi chalanmi. Ich osudy po odchode z domova boli rôzne. Väčšina nedokončila žiadne vzdelanie. Niektorí si našli stabilný život, no iní skončili vo väzení, v závislostiach, na ulici alebo prišli už o život. Čo ak by mali niekoho, kto by im už v detstve ukázal, že život sa dá žiť aj inak, že existuje podpora, bezpečie, láska, ktorej môžu dať šancu na lepšiu budúcnosť. Možno by ich cesty viedli úplne iným smerom.
Deti z detských domovov nepotrebujú hory materiálnej pomoci. Nepotrebujú ani zmeny v ústave. Potrebujú to nehmotné, to, čo v inštitúciách chýba.
Vážené poslankyne a poslanci, zákony by mali chrániť deti, nie im brať šancu na domov.
S úctou a s nádejou, že vaše rozhodnutie bude tým najlepším, čo naše deti potrebujú.
Peter Jozefík, odchovanec detského domova."
Považovala som za dôležité, aby zaznel aj hlas človeka, ktorý pozná situáciu detí, pretože jedným z týchto detí sám bol. A okrem tohto pre mňa aj veľkého hodnotového rozporu k tomu, čo ste predložili, pretože ako som už povedala, absolútne tam absentuje záujem o práva dieťaťa a jediné, na čo myslíte, sú práva dospelých, je pre mňa aj taká filozofická dilema ako poslankyne, ktorá keď tu skladala sľub pred celým národom a stávala sa poslankyňou, sľubovala na Ústavu Slovenskej republiky. Sľubovala na ten najvyšší zákon, ktorý sa vy snažíte zmeniť.
Ak zložíte sľub s výhradou, tak jednoducho sa poslancom nestanete, poslankyňou takisto. Ústavu náš systém deľby moci a jednoducho zákonodarstva dal na to najvyššie miesto, čím sa máme my ako poslanci riadiť pri výkone nášho mandátu. A ja si naozaj kladiem otázku, či by sme na to nemali myslieť my aj ako normotvorcovia, ako zákonodarcovia, ktorí sa tu meníme v čase pri výkone moci a práve preto by sme mali mať zodpovednosť k tomu základnému dokumentu, na ktorý tu všetci sľubujeme. Aby medzi nami nevytváral rozpory, aby bol naozaj nejakým konsenzom medzi demokratickými silami, na ktorý môžeme s hrdosťou a spokojne sľubovať a nebudeme ho plichtiť a meniť a jednoducho atrofovať takýmito zmenami, ktoré napríklad ja mám s nimi problém. A nemám s nimi problém z nejakého vnútorného presvedčenia, mám s nimi aj právny problém. A podľa mňa by sme mali mať všetci, ktorí tu jednoducho sľubujeme na to, že budeme dodržiavať nejaké základné princípy. Ja som presvedčená, že niektoré veci, ktoré tu navrhujete, sú dokonca v rozpore s inými ustanoveniami ústavy.
A ak budeme takýmto spôsobom, takýmto tempom vlastne ničiť ten základný dokument, od ktorého sa tu odvíja naša práca a na základe ktorého si máme strážiť, čo prijímame, tak ja to považujem skutočne za veľké oslabovanie demokracie. A to už nehovorím o tom strete s európskym a medzinárodným právom, ktoré by malo byť takisto pre nás nejakými hranicami toho, kde pôsobíme, akú politiku robíme.
Čiže aj keď sa mi pôvodne zdalo, že táto vaša politická snaha o novú tému a jednoducho naozaj nejaké zaberanie verejného priestoru takouto hrou na ústavné zmeny je neškodná a že tým len politikárčite, čím hlbšie sa do tej problematiky dostávame a všetkým, čo tu dnes zaznelo, by sa mal každý súdny človek presvedčiť o tom, že žiadna z týchto zmien Slovensku nepomôže, nepomôže ani nám zákonodarcom a našu prácu sťaží, skomplikuje a podľa mňa oslabí aj našu dôveru v túto inštitúciu a vo všetkom, čo sa tu snažíme teda konať v súlade s ústavou, ktorá by mala byť naozaj v súlade aj s naším nejakým všeobecným presvedčením, ako má táto krajina fungovať a aký má mať právny rámec.
Ďakujem.
Rozpracované
22:44
Vystúpenie s faktickou poznámkou 22:44
Marcela ČavojováPani kolegyňa Marcinková, očakávala by som od vás trošku sebareflexie. Celý deň diskutujeme o zmene ústavy. Prišli ste si ale na svoje vystúpenie na záver, tak oceňujem aj to teda, že ste nechali detičky doma. Ale pripravili ste si príspevok do rozpravy, na sociálne siete a moralizujete.
Vám sa pripisuje, že vďaka vám je uzákonený sprievod rodiča s dieťaťom v nemocnici. Avšak vy ste za ten zákon ako celok v...
Pani kolegyňa Marcinková, očakávala by som od vás trošku sebareflexie. Celý deň diskutujeme o zmene ústavy. Prišli ste si ale na svoje vystúpenie na záver, tak oceňujem aj to teda, že ste nechali detičky doma. Ale pripravili ste si príspevok do rozpravy, na sociálne siete a moralizujete.
Vám sa pripisuje, že vďaka vám je uzákonený sprievod rodiča s dieťaťom v nemocnici. Avšak vy ste za ten zákon ako celok v treťom čítaní nehlasovali aj napriek tomu, že ste ho nedokázali presadiť, keď ste mali ústavnú väčšinu s pánom Matovičom, to len taký dodatok. Tak myslím si, že ste nehlasovali ako za celok.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
16.6.2025 o 22:44 hod.
Mgr.
Marcela Čavojová
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo.
Pani kolegyňa Marcinková, očakávala by som od vás trošku sebareflexie. Celý deň diskutujeme o zmene ústavy. Prišli ste si ale na svoje vystúpenie na záver, tak oceňujem aj to teda, že ste nechali detičky doma. Ale pripravili ste si príspevok do rozpravy, na sociálne siete a moralizujete.
Vám sa pripisuje, že vďaka vám je uzákonený sprievod rodiča s dieťaťom v nemocnici. Avšak vy ste za ten zákon ako celok v treťom čítaní nehlasovali aj napriek tomu, že ste ho nedokázali presadiť, keď ste mali ústavnú väčšinu s pánom Matovičom, to len taký dodatok. Tak myslím si, že ste nehlasovali ako za celok.
Ďakujem.
Rozpracované
22:59
Vystúpenie s faktickou poznámkou 22:59
Mária KolíkováPani poslankyňa, ja na rozdiel od mojej predrečníčky budem reagovať na príspevok. Veľmi oceňujem toto vystúpenie, lebo to je vlastne o tom, že či je to vlastne dobrý nápad, len tak si zobrať, čo je v zákone, dať to do ústavy a nemať k tomu absolútne žiadnu diskusiu. Veď v tom zákone naozaj už to máme jednak. Prečo to dávať do tej ústavy? A je to absolútne kľúčové, vlastne to súvisí aj s tým príspevkom predtým. Prečo...
Pani poslankyňa, ja na rozdiel od mojej predrečníčky budem reagovať na príspevok. Veľmi oceňujem toto vystúpenie, lebo to je vlastne o tom, že či je to vlastne dobrý nápad, len tak si zobrať, čo je v zákone, dať to do ústavy a nemať k tomu absolútne žiadnu diskusiu. Veď v tom zákone naozaj už to máme jednak. Prečo to dávať do tej ústavy? A je to absolútne kľúčové, vlastne to súvisí aj s tým príspevkom predtým. Prečo potrebujeme teraz do ústavy riešiť niečo, čo vieme, že už je dávno prekonané? Proste vieme to tu spoločne.
My musíme nájsť dialóg aj s našimi konzervatívnymi kolegami, ako to urobiť, aby ich obavy, ktoré súvisia s tradičnou rodinou, my ju vnímame ako prekonanú, kolegovia konzervatívni ju nepovažujú za prekonanú, ale musíme sa spolu rozprávať, lebo ja verím, že pri tom hlbšom dialógu nájdeme cestu, ako uznať ľudskú dôstojnosť každému.
A osobitne práve pri rodinách nájsť spôsob, ako sa v prvom rade pozerať na záujem dieťaťa, lebo tu sa nedá poprieť predsa, že tu sú deti vychovávané v rodinách, ktoré jednoducho majú dve matky, majú dvoch otcov, jednoducho je to tak a tým deťom je tam dobre. A absolútne to reflektuje ten najlepší záujem dieťaťa, takto to je. A o tom sa treba spolu rozprávať, že prečo ideme teraz dať do ústavy niečo, čo popiera vlastne to, čo tu máme a tu funguje. A nevychádzame tomu v ústrety. Že na ten záujem toho dieťaťa sa nepozeráme. A preto sa mi páčil tvoj príspevok, lebo presne na to si poukázala, že ideme riešiť záujem dieťaťa? Lebo ak ho ideme riešiť, tak toto nie je cesta.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
16.6.2025 o 22:59 hod.
Mgr.
Mária Kolíková
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne.
Pani poslankyňa, ja na rozdiel od mojej predrečníčky budem reagovať na príspevok. Veľmi oceňujem toto vystúpenie, lebo to je vlastne o tom, že či je to vlastne dobrý nápad, len tak si zobrať, čo je v zákone, dať to do ústavy a nemať k tomu absolútne žiadnu diskusiu. Veď v tom zákone naozaj už to máme jednak. Prečo to dávať do tej ústavy? A je to absolútne kľúčové, vlastne to súvisí aj s tým príspevkom predtým. Prečo potrebujeme teraz do ústavy riešiť niečo, čo vieme, že už je dávno prekonané? Proste vieme to tu spoločne.
My musíme nájsť dialóg aj s našimi konzervatívnymi kolegami, ako to urobiť, aby ich obavy, ktoré súvisia s tradičnou rodinou, my ju vnímame ako prekonanú, kolegovia konzervatívni ju nepovažujú za prekonanú, ale musíme sa spolu rozprávať, lebo ja verím, že pri tom hlbšom dialógu nájdeme cestu, ako uznať ľudskú dôstojnosť každému.
A osobitne práve pri rodinách nájsť spôsob, ako sa v prvom rade pozerať na záujem dieťaťa, lebo tu sa nedá poprieť predsa, že tu sú deti vychovávané v rodinách, ktoré jednoducho majú dve matky, majú dvoch otcov, jednoducho je to tak a tým deťom je tam dobre. A absolútne to reflektuje ten najlepší záujem dieťaťa, takto to je. A o tom sa treba spolu rozprávať, že prečo ideme teraz dať do ústavy niečo, čo popiera vlastne to, čo tu máme a tu funguje. A nevychádzame tomu v ústrety. Že na ten záujem toho dieťaťa sa nepozeráme. A preto sa mi páčil tvoj príspevok, lebo presne na to si poukázala, že ideme riešiť záujem dieťaťa? Lebo ak ho ideme riešiť, tak toto nie je cesta.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
22:59
Vystúpenie s faktickou poznámkou 22:59
Vladimíra MarcinkováNajprv k faktickej poznámke pani Čavojovej zo SMER-u. Viete, prečo sa mi pripisuje vlastne autorstvo tej novely? Pretože ten prílepok, za ktorý sme tu všetci hlasovali, ten som napísala ja. Ja som ho napísala. A keď chcete hovoriť o metodickom pokyne, ktorý má desať strán, aj ten som napísala ja a pripomienkovali sme ho na ministerstve. A prečo som nehlasovala za celý ten zákon? Pretože to boli školské zákony, to bol prílepok k...
Najprv k faktickej poznámke pani Čavojovej zo SMER-u. Viete, prečo sa mi pripisuje vlastne autorstvo tej novely? Pretože ten prílepok, za ktorý sme tu všetci hlasovali, ten som napísala ja. Ja som ho napísala. A keď chcete hovoriť o metodickom pokyne, ktorý má desať strán, aj ten som napísala ja a pripomienkovali sme ho na ministerstve. A prečo som nehlasovala za celý ten zákon? Pretože to boli školské zákony, to bol prílepok k školskému zákonu. Nemal absolútne žiaden súvis s tým, čoho súčasťou bol. No, keď niečo nesúvisí s tým, čo pripravujete, tak je logické a keďže poznáme aj zákony, že to nepodporíte. Ale, samozrejme, všetci sme za ten prílepok hlasovali, pretože čo už sme mali robiť, keď ste to neboli schopní dať do lepšieho legislatívneho procesu. Nevadí.
Podstatou je, že my nebojujeme za práva detí len pre nejakú politiku, aj preto tu asi sedím a už štvrtú hodinu, to ste si asi nevšimli, lebo vy ste tu neboli, a preto čakám na moje vystúpenie, aby som mohla aj o 11-tej pripomenúť, tak potom ste ma asi nevideli, keďže som tu bola s vami, aby som mohla pripomenúť všetkým nám, čo tu sedíme, že sme viazaní Medzinárodným dohovorom o právach detí. Aby sme každú jednu činnosť, každý zákon, každú novelu, ktorú tu predkladáme, jednoducho podriadili najlepšiemu záujmu dieťaťa. Tak to tam stojí a tak je to explicitne našou povinnosťou. A to sa tu nedeje. Jednoducho vy tu predkladáte novelu, ktorá hovorí znova o právach dospelých, ale nehovorí nič o tom, kde je postavenie dieťaťa a že máme dbať na jeho najlepší záujem. Ak by ste priniesli takúto novelu, tak na ňu prikývnem. Ale zase sa tu bavíme len my dospelí o právach nás dospelých a poškodzujeme tým deti. A preto tu sedím, aj tu budem sedieť a budem to pripomínať.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
16.6.2025 o 22:59 hod.
Mgr.
Vladimíra Marcinková
Videokanál poslanca
Ďakujem.
Najprv k faktickej poznámke pani Čavojovej zo SMER-u. Viete, prečo sa mi pripisuje vlastne autorstvo tej novely? Pretože ten prílepok, za ktorý sme tu všetci hlasovali, ten som napísala ja. Ja som ho napísala. A keď chcete hovoriť o metodickom pokyne, ktorý má desať strán, aj ten som napísala ja a pripomienkovali sme ho na ministerstve. A prečo som nehlasovala za celý ten zákon? Pretože to boli školské zákony, to bol prílepok k školskému zákonu. Nemal absolútne žiaden súvis s tým, čoho súčasťou bol. No, keď niečo nesúvisí s tým, čo pripravujete, tak je logické a keďže poznáme aj zákony, že to nepodporíte. Ale, samozrejme, všetci sme za ten prílepok hlasovali, pretože čo už sme mali robiť, keď ste to neboli schopní dať do lepšieho legislatívneho procesu. Nevadí.
Podstatou je, že my nebojujeme za práva detí len pre nejakú politiku, aj preto tu asi sedím a už štvrtú hodinu, to ste si asi nevšimli, lebo vy ste tu neboli, a preto čakám na moje vystúpenie, aby som mohla aj o 11-tej pripomenúť, tak potom ste ma asi nevideli, keďže som tu bola s vami, aby som mohla pripomenúť všetkým nám, čo tu sedíme, že sme viazaní Medzinárodným dohovorom o právach detí. Aby sme každú jednu činnosť, každý zákon, každú novelu, ktorú tu predkladáme, jednoducho podriadili najlepšiemu záujmu dieťaťa. Tak to tam stojí a tak je to explicitne našou povinnosťou. A to sa tu nedeje. Jednoducho vy tu predkladáte novelu, ktorá hovorí znova o právach dospelých, ale nehovorí nič o tom, kde je postavenie dieťaťa a že máme dbať na jeho najlepší záujem. Ak by ste priniesli takúto novelu, tak na ňu prikývnem. Ale zase sa tu bavíme len my dospelí o právach nás dospelých a poškodzujeme tým deti. A preto tu sedím, aj tu budem sedieť a budem to pripomínať.
Ďakujem.
Rozpracované