39. schôdza

Ďakujem za vaše vystúpenie, pán poslanec. Na vaše vystúpenie je päť faktických poznámok, prvá od pána poslanca Vašečku.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
17. novembra, to bude zhruba o dva mesiace, nebudeme mať voľno, hej, nepokladá ho za, z nejakého dôvodu, za podstatný táto vládna garnitúra, asi je to u každého individuálne, ale väčšina isto nie. A tu práve sa rozprávame o výdobytkoch toho novembra, napríklad aj o tom, aby sme mohli teda mať slobodný parlament, diskutovať. Tu sa pôvodne rátalo, že tu sa stretnú na dva týždne na jar, na jeseň komunistickí poslanci SNR a odhlasujú, čo pripravil ústredný výbor, ale to sa zmenilo a teraz tu môžme debatovať, ale máme s tým problém, pán poslanec o tom jasne hovoril, že nemáme čas sa venovať tak dôležitej téme ako je školstvo, tak dôležitej téme.
Druhá vec, ktorá patrí k tomu je sloboda, sloboda rodičov vybrať si školu alebo lepšie povedané vzdelávanie pre svoje deti. Pre mňa je to veľmi podstatný výdobytok tej Nežnej revolúcie, že rodič si môže povedať, dobre, tak dám ho do nejakej spádovej najbližšej školy, hovorme o základnej, alebo z nejakých dôvodov ho chcem dať do cirkevnej školy, alebo do takejto súkromnej školy, alebo niektorí rodičia, je ich veľmi málo, ale sú takí, si povedia, že chcem dieťa vzdelávať doma z takých a takých dôvodov.
Toto sú všetko veľmi dôležité slobody, za ktoré sa oplatilo a oplatí bojovať. A my tu bojujeme, nechceme nikomu nadávať, nechceme urážať nikoho osobne, ale je to dosť veľká vec, aby sa to oplatilo za to sa aj trocha rozhorčiť, aj možno zvýšiť hlas, aj možno do toho dať emócie, lebo to by bola veľká škoda, keby po nejakých 35 rokoch sme o toto mali prísť. A my naozaj tam tieto veci, bohužiaľ, vidíme.
Takže ďakujem za vystúpenie, pán kolega, že ste na to upozornili.

S faktickou pán poslanec Horecký.

Ďakujem za slovo.
Martin, pán kolega, ďakujem ti veľmi pekne za tvoje vystúpenie a úplne chápem tvoj emotívny náboj, ktorý si do toho vložil, pretože si hovoril nielen zo svojho rozumu, skúseností, ale aj zo srdca, pretože povolanie učiteľa sa naozaj nedá robiť neosobne. Neosobne sa jednoducho nedá vychovávať a vzdelávať a obetovať svoj život a kariéru v rezorte, kde sa zarobiť nedá.
Všetci sa zhodneme na tom, že naše školstvo je v neutešenom stave a neprodukuje nám takú kvalitu ľudských síl, akú by sme pre konkurencieschopnosť Slovenska potrebovali. Na tomto sa všetci zhodneme, tak preto vyzývam pána ministra aj vládu Slovenskej republiky, aby sme nekonzervovali školstvo v tomto stave, aby sme ho nechali ďalej produkovať inovácie práve tam, kde vznikajú v najväčšej miere, čiže na cirkevných a súkromných školách, aby sme neodrezávali zo systému školstva dva dôležité piliere, cirkevné a súkromné školy, kde deti sú vzdelávané a vychovávané najlacnejšie, sú to najlacnejší žiaci z hľadiska verejných financií pre celý systém. Veď sme v HDP, čo sa týka zdrojov, ktoré Slovenská republika venuje pre vzdelávanie a školstvo na chvoste Európy. Zároveň sme sa ocitli v čase, kedy už tretí rok hovoríme o konsolidácii, ktorá dopadá na nás všetkých. Osobitne v tejto situácii a atmosfére, keď potrebujeme nájsť najlepšie praxe, konvergovať k nejakému úspešnejšiemu modelu vzdelávania, tak, prosím vás, nezarežte sliepku, ktorá prináša tieto zlaté vajcia, inovácie a potrebné služby pre naše deti.

Pán poslanec Krajčí.

Ďakujem pekne.
Martin, vynikajúce vystúpenie, ozaj tlieskam, perfektne si pomenoval mnohé veci, ktoré budú mať ešte obrovské následky, pokiaľ sa nejakým spôsobom meniť nebudú. Pán minister sa snaží naozaj túto reformu nejakým spôsobom teraz opravovať. Robí to dosť invenčne a zároveň si myslím, že stále to neprinesie to, čo chce, skôr naopak. To, čo dobre fungovalo a štát to nestálo viac, ideme potrestať, zlikvidovať, zoštátniť. Cirkev aj cez svoje cirkevné školy robí vynikajúcu robotu a vždy robila. Samozrejme, vždy sú výnimky všade, ale naozaj aj priamo vedci zo Slovenskej akadémie vied konštatovali, že pre marginálne rómske komunity je najlepšie, keď starostlivosť o ich príslušníkov robia práve cirkvi. Hovoriť niečo iné, teraz aj pri tejto reforme, je nesprávne, zlé.
Z tohto pohľadu, Martin, ešte raz veľká vďaka za to, čo si ty aj na svojej životnej trajektórii doteraz urobil a ja verím, že pán minister ťa bude počúvať a že sa akceptujú čo najviac pripomienky, ktoré z praxe máš v tejto veci.
Ďakujem.

S faktickou pán poslanec Majerský František.

Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Martin, počúval som aj na chodbe, aj tu tvoju rozpravu a ja pevne verím, že pán minister, ktorého považujem za odborníka, si všetko podrobne zapísal. Hovorím to kvôli tomu, že ideme zlučovať rozpravu o sedem zákonov do jednej rozpravy, aby sme nemohli, aby ste hlavne vy, ľudia, poslanci Národnej rady, ktorí ste odborníci na školstvo, nemohli hovoriť o veciach, ktoré sú v tom zákone škodlivé. Ja nerozumiem pána ministra, že prečo sa tu vybral takouto cestou, ako jeho ostatní koaliční kolegovia, skrátiť rozpravu, nehovoriť o tom. Prečo? Je to kľúčová vec, aby sme sa tu rozprávali o budúcnosti, o vzdelávaní našich detí. A teraz pred chvíľočkou vám tu rozprával človek, ktorý dlhé roky viedol cirkevné gymnázium, ktorý vie, ako cirkevné gymnáziá a školy fungujú. Nehovoril vám človek teoretik, hovoril vám človek riaditeľ, ktorý zamestnáva ľudí, ktorý vychovával deti, vychovával ľudí v regióne, vďaka ktorému prešlo, mnoho detí dnes je lekárov, už vyštudovaných právnikov, šikovných ľudí, ktorí navštevovali jeho gymnázium a vie, o čom hovorí. Vy napriek tomu tu necháte rozpravu o tom len dvadsať minút, nech sa porozprávajú poslanci, ktorí sa venujú téme školstva, ale prečo? Veď idete robiť zásadnú reformu školstva, ale skrátene, bez odbornej diskusie a kolegov sa tu necháte len tak vyrozprávať.
Martin, ja ti ďakujem za tvoje posolstvo, lebo ja si myslím, že človek, ktorý pracuje v regióne na východnom Slovensku, kde máme problém, kde naozaj máme problém s rómskou komunitou, a to je problém tohto zákona, že tento problém, váš, pán minister, tento zákon nevyrieši, nevyrieši ho, nevyrieši ho.

S faktickou pán poslanec Majerský Milan.

Ďakujem veľmi pekne.
Žiadne dieťa nie je menej. Viacerí, ktorí sme tu v tomto pléne alebo aj tí, ktorí sú poslanci, tak majú buď svoje deti, alebo svojich príbuzných, alebo aj sami sú absolventi cirkevných škôl, alebo tam pôsobili ako kolegovia predrečníci Martin a Janko, nielen cirkevných, ale aj súkromných škôl. Pýtam sa, na čo sú vlastne tie územné hranice. Ja mám skúsenosť naozaj živú so svojimi deťmi, ja som do cirkevnej školy nedával svoje dve deti preto, že by spadali do nejakej hranice, do nejakého teritória, ale preto, že som hľadal ideu, ktorá im dá dobré vzdelanie, dobrú výchovu, dobrú podporu v ich duchovných činnostiach, aktivitách a táto škola to naplnila, tento odkaz bol naplnený. A som presvedčený, že rodičia, ktorí hlásia svoje deti na cirkevné či súkromné školy, robia to presne s týmto motívom.
Častokrát sa stretávame s takou myšlienkou alebo úvahou, keď sú v zastupiteľstvách debaty o normatívoch alebo pri VZN, že naše deti. No nie sú naše deti a ich deti. Rodičia týchto detí, ktoré navštevujú cirkevné školy alebo súkromné školy platia takisto dane ako rodičia, ktoré navštevujú verejné školy. Čiže zaslúžia si plnú podporu v ich vzdelávaní, nemôžme im krátiť toto vzdelávanie. Žiadne dieťa nie je menej, žiadne dieťa nie je menej. A ja aj možno tuším, čo povie pán minister, že toto, čo hovorí opozícia, nie je pravda. Ja pevne verím, že biskupi nehodia cez palubu ani rodičov, ani učiteľov, ani deti, ktoré navštevujú cirkevné školy. A videl som to aj, že sa dokázali postaviť za svoje cirkevné školy po tej zmätočnej tlačovke pána ministra.