3. schôdza

Ďakujem. Nemám procedurálny návrh, ale faktickú poznámku. Takže toto neviem presne ako vzniklo. Čiže to...

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Už je to opravené, pán poslanec Grendel, nech sa páči.

Grendel, Gábor, poslanec NR SR
Ďakujem pekne za slovo. Trinásty dôchodok nie je jediný predvolebný sľub, ktorý zostal v rovine sľubov a keď malo prísť na činy, tak, ako sa hovorí, skutek utek. Rovnako spľasli svaly premiéra Fica aj v oblasti napríklad boja proti nelegálnej migrácii. Ešte ako opozičný politik sľuboval vojakov každých 50 metrov na zelenej hranici. Aká je realita? Realitou je len jednorazová nočná razia v čase nulového záujmu nelegálnych migrantov prekročiť zelenú hranicu. A ešte ani počas tej jednej noci Ficova vláda nepostavila vojakov každých 50 metrov na zelenej hranici. Čiže presne ako so sľubovanými trinástymi dôchodkami v plnej výške už tento rok.
Rovnako sľubovali, že sa nebudú mstiť za historické úspechy v boji proti korupcii. Aj si to dokonca napísali do programového vyhlásenia. A aká je realita? Opäť presný opak. Presne ako s 13. dôchodkami v plnej výške už tento rok. Jedna vec sú slová a druhá vec, úplne opačná, sú skutky.
Požičiam si myšlienku, respektíve doslovný citát jedného koaličného politika: "Treba vždy v politike jedno rozprávať a tak aj konať." Andrej Danko, 2. november 2023. A ja s ním súhlasím.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Je dobré si pripomenúť všetky tie veci, ktoré sa schválili počas našej vlády a úprimne, pár vecí, ktoré si aj spomínal, Igor, neboli obsiahnuté v našom programovom vyhlásení vlády, napriek tomu sme ich schválili a o to osožnejšie sú dnes aplikované v praxi, napríklad 200 euro na dieťa. Rodičia sú spokojní, prilepšili sme ich príjem a jednoducho tak to má byť.
My sme postavení vlastne pred programovými vyhlásením vlády a máme tu dve cesty alebo teda dva názory.
Jeden názor je ten, ktorý mal by byť obsiahnutý v programovom vyhlásení vlády a zároveň aj kroky vlády, kto, k tomu by mali smerovať a všetko to, čo sľubovali pred voľbami, či trináste dôchodky zvýšené, alebo potom znížené úroky na hypotékach, zníženie cien potravín, na tomto si tá vláda nedala tak záležať a vidíme iba nejaký paškvil pri schvaľovaní trinástych dôchodkov, kde na druhej strane naozaj tých dôchodcov idú okradnúť.
Na druhej strane, ten druhý smer alebo teda druhý názor. Veľmi si dali záležať na tom, ako bude vyzerať Trestný poriadok, ale Trestný poriadok tým ľuďom nepomôže. Pomôže hlavne týmto politikom, ktorí sú dnes obvinení a dnes nám vládnu. Trestný poriadok je pri... prioritná vec pre túto vládu, aby si zachránila svoj zadok. Ale toto vám voľby, milí politici, nevyhrali. Zmena Trestného poriadku vám nevyhrala voľby, toto ste v kampani nesľubovali. Sľubovali ste zvýšené trináste dôchodky, znížené, cien, zníženie cien potravín, znížené úroky. Ale realita je pravdou. Vám predovšetkým ide o to, aby sa zmenil Trestný poriadok a tým aby ste si uchránili svoje zadky.

Ďakujem. Tak jedna vec, čo je na papieri, ten znesie veľa. Môžeme sa pozerať na pekné slová o sociálnych politikách. Skutky, ktoré prišli ešte pred predložením PVV, ale ukazujú, čo bude skutočnou agendou a politickou prácou. A namiesto čo nám je, čo bude s tým plnením sľubov, ten krásny príklad už si, Igor, spomenul, sú to tie trináste dôchodky. Tak namiesto toho, aby jednoducho splnili svoj sľub a dali tým dôchodcom proste jednoducho 640 euro, máme vybavené, sľub je splnený, ideme ďalej, tak namiesto toho zničia alebo teda zošklivia systém pomoci charitatívnym organizáciám, ktorým sa dá adresovať dve percentá. Po ceste zoberú z ľavého vrecka dôchodcovi zhruba 470 euro v priemere a potom blahosklonne prídu a doprajú mu len 150, akože sme splnili svoj sľub. Krásna sociálna politika. Čiže na papier sa dá napísať naozaj všetko, ľúbivé sľuby, ale keď vidíme ľudí, ktorí majú tieto sľuby plniť, tak tá dôveryhodnosť je na bode mrazu. Môžu byť krásne slová v programovom vyhlásení vlády, ale tá dôvera pred, po týchto krokoch je naozaj nulová.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Máš pravdu Igor, hovoria, že rozpočet je v katastrofálnom stave, ale pravdou je, že v rozpočte mali na svoje sľuby ešte 1 100 miliónov eur, čo vlastne potvrdila aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Namiesto toho ľuďom nedali sľúbené 640-eurové dôchodky. Idú zrušiť rodičovský dôchodok. Neziskovým organizáciám, ktoré sa starajú aj o choré deti, idú zobrať dve percentá z dane, zrušiť operácie v garantovanom termíne chorým ľuďom. Nevedia sa postaviť ani k predvolebnému sľubu o trojpercentných zľavách z úrokov hypoték, ktoré mali zaplatiť banky a štát. Zatiaľ v podstate predstavili len nejaký paškvil, ktorý zoberie peniaze hlavne samosprávam.
Pýtam sa, kde je teraz ZMOS, ktorý protestoval proti daňovému bonusu na dieťa, keď sme ho zavádzali my, ale daňový bonus na hypotéky im nevadí? Namiesto toho rozprávajú o katastrofálnom rozpočte, aby zakryli svoju neschopnosť a to, že im investori neveria, že budú normálne spravovať peniaze. Očakávajú zhoršené ratingy, za ktoré si ale môžu sami, pretože fakty nepustia. Konsolidácia na úrovni pol percenta je smiešna. My sme dokázali v krízach za jeden rok skonsolidovať o približne tri percentá medzi rokmi 2021 a 2022.
Dokázali sme hospodáriť s lepším deficitom ako priemer krajín Európskej únie alebo eurozóny. Namiesto sociálnych istôt sľubujú len ďalšie dane. Zrušenie bonusu na dieťa, to je zvýšenie daňového zaťaženia rodín. Zvýšenie daní z príjmov fyzických osôb, zvýšenie daní z nehnuteľností, bankový odvod, ktorý sa odrazí práve na obyčajných ľuďoch, klientoch bánk. Toto nie je sociálna demokracia, ako sa hrdíte a akú ste ľuďom sľúbili. Bohužiaľ, Igor, aj táto schôdza je toho dôkazom, toho, ako k tomu pristupujú. Dve skrátené legislatívne konania, aj keď v tom programovom vyhlásení vlády máte napísané, že ich obmedzíte.
Premiér nepripravený do rozpravy, ktorý sa tu ospravedlňuje, že si príhovor ani nenapísal a ktorý hovo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Keďže reagovali poslanci z nášho poslaneckého klubu, tak sa patrí povedať, že áno, máte pravdu. A áno, to, čo ste aj teda pripomenuli, si myslím, že teda, áno, mal som, mal som to povedať a ešte som to nestihol v tom, v tej, v tom vystúpení povedať, že napríklad sľúbili alebo hovorili celý čas o tom, ako my teda zdierame domácnosti, lebo sme im nezabezpečili nižšie ceny, ceny energií a ten plyn a teplo nemali tak vzrásť. A ja naozaj čakám, že teda kedy konečne dostanem to avízo, kedy mi pípne nejaká esemeska, že zrazu teda SMER, HLAS, SNS a neviem, kto to ešte s vami vládne (povedané so smiechom), že zrazu teda idete realizovať znižovanie cien za plyn, za teplo. A ja si teraz normálne vsadím čokoľvek, že vy od nového roka ceny za teplo a plyn ľuďom, teda domácnostiam najmä zvýšite. Sľúbili ste znížiť, ale zvýšite.
Takisto potom vy sľubujete to, že je nevyhnutné posilniť úlohu štátu v strategických energetických podnikoch. No a čuduj sa svete, keď ste pred jedenástimi rokmi dostali na zlatej tácke od privatizérov možnosť odkúpiť späť podiely v mene štátu, vy ste vtedy povedali, že nemáme peniaze. Tvárili ste sa ako tie tri opičky. Ani nepočuli ste, nevideli ste, ne, neviem čo ešte. A nehovorili ste tichučko, len aby to nejako prehrmelo, aby to kamaráti kúpili z EPH, aby teda vlastne biznis bol niekde inde, ale nie v štáte. A teraz zrazu sľubujete, že to získate späť? No že vám nie je hanba.
A potom to o tom extrémnom zadlžovaní. Viete, o koľko ste vy zadlžili štát počas krízy v roku 2009? Z 22,6 % HDP ste zvýšili dlh na 37,1 % HDP. To je skoro 15 percentuálnych bodov. Hovorím o čistom zadlžení štátu. A viete, o koľko my počas tých troch mimoriadne ťažkých rokov? Počas rokov 2020 až 2022? O štyri percentuálne body. Čiže vy o 15, my o štyri percentuálne body.

Vážené dámy, vážení páni, rada by som tento môj príhovor adresovala aj členom a členkám vlády, ale situácia je taká, že nielenže neprišli prezentovať za svoje rezorty svoje plány na najbližšie štyri roky, ale nemajú žiadny záujem si vypočuť ani diskusiu k ich vlastnému programovému vyhláseniu vlády, česť výnimkám. Myslím si, že je to naozaj smutný obraz a neúcta k tomu, ako sa má pristupovať k tomuto základnému dokumentu, ktorý bude určovať najbližšie štyri roky ich vládnutia.
Tento týždeň to bude 34 rokov, odkedy si ľudia na Slovensku vybojovali slobodu a demokraciu. Žiaľ, ani po tak dlhej dobe nie sú samozrejmosťou. Programové vyhlásenie novej vládnej koalície vyvoláva oprávnené obavy, či princípy, ktoré ľudia na námestiach požadovali, zostanú zachované. Ochrana vlastných ľudí, čistky v polícii, zastrašovanie policajtov, vyhrážanie sa sudcom, aj kroky na presadenie vlastných ľudí v súdnictve nasvedčujú, že musíme byť ostražití a pozorne sledovať každý jeden krok tejto vlády aj jej poslancov a poslankýň. A presne to robiť budeme.
Preto mi dovoľte začať už dnes tým základným dokumentom, v ktorom vláda načrtla, ako chce najbližšie štyri roky so zverenou mocou nakladať. Uvidíme, ako k tomu pristúpi, či rovnako ako k samotnej dnešnej diskusii a v rozprave.
V programovom vyhlásení vlády si prečítame, že vláde osobitne záleží na štandardizácii demokratického politického systému a zdravej súťaži politických strán. Vláda uznáva aj úlohu mimovládnych organizácií, nemôže však akceptovať, aby politicky zamerané subjekty, často financované zo zahraničia, netransparentne ovplyvňovali demokratickú politickú súťaž.
Aké sú však najzásadnejšie problémy, ktorým demokracia dnes čelí? Sú to dezinformácie, hoaxy a nenávistné prejavy. K nim však programové vyhlásenie vlády nehovorí nič. Absolútne nič. A sú to práve tieto fenomény, ktoré škodlivo ovplyvňujú demokraciu, ako aj demokratickú politickú súťaž. Videli sme to aj v poslednej volebnej kampani. Rozumiem, že vláda proti dezinformáciám a nenávistným prejavom bojovať nehodlá, keďže sú ich primárnymi nositeľmi a museli by sa tak v prvom rade pozrieť na seba. V programovom vyhlásení vlády nájdeme aj túto vetu: "Prostredníctvom zodpovedných personálnych opatrení a nominácií prispeje ku skvalitneniu činnosti ústavných inštitúcií a mechanizmu štátu." To je krásna veta, ale pozrime sa na realitu, ktorá doslova iba pár hodín po uplyvní... ktorú pocho... doslova pár hodín po uchopení moci dokonale ukázala, ako chcú túto ambíciu napĺňať.
Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok, ktorý sa zatiaľ stále nedostavil, ktorému ešte ani nebola vyslovená dôvera, okamžite po nástupe do úradu začal s čistkami v polícii. Kým pri odvolaní a prevelení policajného prezidenta Štefana Hamrana na druhý koniec republiky išlo skôr o akt hulvátstva, keďže o pár dní by vo funkcii na základe vlastného rozhodnutia skončil, tak pri postavení vyšetrovateľov mimo službu či pozbavení funkcie viceprezidenta policajného zboru išlo o konanie v rozpore so zákonom. To medzičasom potvrdilo aj prvé neodkladné opatrenie súdu. Ján Čurilla a jeho kolegovia majú totižto status chránených oznamovateľov. K personálnemu rozkazu, ktorým minister Šutaj Eštok pozbavil vyšetrovateľov výkonu štátnej služby, preto potreboval súhlas na ochranu oznamovateľov úradu. To sa minister vnútra sám rozhodol absolútne ignorovať a stavať sa tak nad zákon. Súhlas nielenže nezískal, ale o neho úrad ani nepožiadal. V prípade absencie súhlasu je v zmysle zákona potom takýto úkon neplatný.
Zároveň minister nerešpektoval ani metodické usmernenie jeho vlastného ministerstva. To podrobnejšie upravuje, čo má byť obsahom personálneho rozkazu, ktorý sám vydal. Má konkretizovať, prečo nemožno ponechať policajtov vo výkone štátnej služby, to znamená, aký dôležitý záujem štátnej služby by jeho ponechaním v službe bol ohrozený. Respektíve ako by policajt mohol ohrozovať priebeh objasňovania jeho konania, ak by nebol dočasne pozbavený výkonom štátnej služby. Súčasne je potrebné priložiť s vecou súvisiaci spisový materiál. Takéto zdôvodnenie však v personálnom rozkaze ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka nenájdete. Personálny rozkaz ministra vnútra sa zmohol iba na jednu vetu bez akéhokoľvek zdôvodnenia. V zmysle zákona je zároveň možné dočasne policajta pozbaviť výkonu štátnej služby iba na dobu nevyhnutne potrebnú na objasnenie protiprávneho konania. Najviac však na dĺžku šesť mesiacov. O prípadnom predĺžení má rozhodovať minister vnútra. Ani túto požiadavku personálny rozkaz nespĺňal. Toto všetko robí minister vnútra len z dvoch dôvodov. Čistky, ktoré zabezpečia ochranu smeráckym našim ľuďom a pomsta. Navyše keď prišlo prvé rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení, minister vnútra sa neváhal vyhrážať sudcovi. Hrozil mu disciplinárnym stíhaním či prípadne aj trestnoprávnymi následkami. Za sudcu sa tam postavili aj jeho kolegovia a kolegyne i stavovské organizácie, ktoré takýto krok ministra odsúdili. Minister sa medzičasom za toto svoje konanie voči sudcovi ospravedlnil, to však nestačí. Za to, čo doposiaľ vykonal a akým spôsobom postupoval, by mal jednoznačne odstúpiť.
Čistky ministra vnútra však nestačia. Robert Fico pri uvedení ministra spravodlivosti Suska do funkcie opäť zdôraznil, že chcú meniť aj trestný systém. Chcú znížiť jednotlivé trestné sadzby ekonomickej a majetkovej trestnej činnosti a tento princíp a zámer sa odráža aj v programovom vyhlásení vlády. Zo slov a činov Roberta Fica je zrejmé, že ide o presne o také trestné činy, za ktoré boli odsúdení alebo sú trestne stíhaní ľudia z éry jeho predchádzajúceho vládnutia. A zmeny v Trestnom poriadku a trestnom práve sa pokúsia urobiť evidentne rýchlo. Presne tak rýchlo ako sa potrebovali zbaviť nepohodlných vyšetrovateľov. Je rovnako rýchlo potrebné postarať sa aj o smeráckych našich ľudí, ktorí čelia trestným stíhaniam alebo im trestné stíhania hrozia. K hladkému prijatiu zmien im má určite pomôcť aj personálne obsadenie Súdnej rady. Chcú tak zmeniť pomery v súdnictve a opäť to vláda Roberta Fica robí rýchlo. Už stihli odvolať troch ľudí v Súdnej rade a nahradiť ich vlastnými nominantmi s okamžitou účinnosťou a bez udania dôvodov na odvolanie, a to v rozpore so svojím vlastným právnym názorom, ktorý prezentovali v podaní pred Ústavným súdom, kde teda konkretizovali, že bezdôvodne odvolať člena Súdnej rady je politizácia a ohrozenie nezávislosti tohto orgánu. Tak sa môžme spýtať, teraz teda nejde o politizáciu Súdnej rady či ohrozenie jej nezávislosti? Zaujímavé.
Súdna rada má dosah na obsadenie súdov a tak ďalšími na rade budú pravdepodobne sudcovia a sudkyne, ktorí sú nepohodlní. Všetkými svojimi povolebnými činmi len potvrdzujú, že problémy obyvateľstva Slovenska ich absolútne nezaujímajú. Jedine o čo im ide, je rehabilitácia trestne stíhaných ľudí a pomsta. Spravodlivosť a vzájomná súdržnosť v spoločnosti nebudú fungovať, pokiaľ budú tí, čo majú moc, naďalej ignorovať zraniteľné skupiny.
Programové vyhlásenie vlády, v ktorej sú dve údajne sociálnodemokratické strany, úplne opomína realitu najohrozenejších skupín obyvateľstva a najohrozenejších slovenský rodín. Namiesto toho, aby hovorili o výzvach, ktorým rodiny na Slovensku čelia, dookola opakujú floskuly o ochrane manželstva. To už je pritom ako jedinečný zväzok muža a ženy dávno zakotvený ústavou a ako to komu pomohlo? Slovenské domácnosti ale neohrozujú LGBTI+ ľudia túžiaci po základnej rovnosti, ohrozuje ich chudoba. Dvanásť percent domácností je jednorodičovských a v drvivej väčšine ich tvoria ženy s deťmi. Sú to práve tieto rodiny, ktoré sú najviac ohrozené chudobou. A ako sa táto vláda sociálnej demokracie chystá riešiť ich problémy? Zdá sa, že nijako. Podľa programového vyhlásenia vlády ani neexistujú.
Takisto sa vôbec nezmieňujú o snahe bojovať proti nerovnému odmeňovaniu žien či rodovo podmienenému násiliu. Pritom pomaly každý deň rezonuje ďalší prípad ďalšej ženy, ktorá sa stala obeťou násilia či dokonca vraždy zo strany jej partnera. Vláda však pre ženy neponúka žiadne riešenia, žiadnu pomoc. Pre sociálnodemokratické strany by mala byť rodová rovnosť samozrejmosťou. Pre Fica je ale zakázaným slovným spojením.
Vláde nič nehovorí ani odstránenie segregácie rómskych detí, odškodnenie sterilizovaných rómskych žien či zabezpečenie rovnosti párov rovnakého pohlavia ich rodín a detí. Ak by som mala ďalej menovať, ktoré kľúčové oblasti ľudských práv v programovom vyhlásení vlády ignorujú, boli by sme tu aj do rána. Hovorím, ignorujú, no niektoré výroky predstaviteľov tejto vlády skôr naznačujú, že tie najohrozenejšie skupiny v spoločnosti im budú obetným baránkom. Útoky na menšiny poslúžia na odvracanie pozornosti od neschopnosti riešiť skutočné problémy či od ohýbania spravodlivosti a útokov na právny štát. Zvaliť vinu na niektorú z menšín a vyburcovať nenávisť je vždy jednoduchšie, ako zodpovedne a čestne pracovať pre krajinu. Stačí sa pozrieť na Ficove absurdné divadlo na hraniciach, ktorého jediným cieľom bolo zakryť čistky ministra vnútra.
Ako sme už ale avizovali, my sme a budeme tvrdou opozíciou. Nebudeme odvracať zrak od neprávosti. Budeme upozorňovať na snahu o zneužitie moci, prekročenie právomoci či ohrozenie nezávislosti štátnych orgánov. Budeme presadzovať ochranu ľudských práv, presadzovať rovnosť ako jeden zo základných, ústavných, demokratických princípov, nepoľavíme a nenecháme sa odradiť. Programové vyhlásenie vlády jasne ukazuje, že to nebude ľahký boj. My sme však pripravení.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, kolegyne, kolegovia, veľa zástupcov asi vládnej koalície tu vystupovať na tejto schôdzi nebude, preto ak dovolíte, ja mám hlavnú úlohu skôr prezentovať isté názory a postoje poslaneckého klubu strany SMER - sociálna demokracia a zároveň vyjadriť aj postoj, ako budeme postupovať pri hlasovaní, keď asi vás neprekvapí, keď na začiatku hneď poviem, že sme pripravení v plnej miere podporiť programové vyhlásenie vlády. Ale predsa len možno niektoré veci je treba trošku viacej povedať a nech mi je odpustené, ja už trošku trpím diagnózou po ôsmich rokoch fungovania na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny, že sa budem trošku viacej venovať tým sociálnym otázkam, ktoré sú tu a, a ktoré si myslím, že v tomto programovom vyhlásení vlády sú aj v dostatočnej miere konkrétne pomenované.
Východiská, aká je východisková pozícia, to vo svojom úvodnom slove povedal pán premiér, ja len zopakujem, že počas tých troch rokov vlád, či už pána Matoviča, Hegera, sa Slovensko prepadlo medzi najchudobnejšie krajiny Európskej únie a to nie je nejaké naše tvrdenie. Bohužiaľ, všetky štatistiky Eurostatu, ktoré sa venujú problematike, tieto, tieto čísla ako konštatujú a aj tam, kde sme boli štvrtí, piati, možno desiati od konca, dnes sme úplne, úplne na, na tých nelichotivých miestach. Tu treba povedať, že len v roku 2022 stúpol počet ľudí ohrozených rizikom chudoby alebo sociálneho vylúčenia o 47 000, takmer na 890 000, čo je miera 16,5 % viacej ako o tri percentá vyššie, ako bola predtým. Za dva roky je to, ten počet ľudí ohrozených chudobou sa zvýšil takmer o 150 000 ľudí. To, to sú čísla, ktoré hovoria samé za seba a dalo by sa k nim veľmi veľa hovoriť, analyzovať. Áno, a možno sa aj prekárať o tom, kto čo zavinil a spôsobil, ale zodpovednosť tu mala pred nami nejaká iná vláda a ten východiskový stav, ktorý pomenovávame, je tu po tých troch vládach Matoviča, Hegera a prípadne Ódora.
Treba povedať, že veľakrát aj napriek tomu, že sme v opozícii signalizovali, sa na ľudí jednoducho kašľalo. Istým, tie najťažšie časy, ktoré sa týkali aj extrémneho zdražovania, nakoniec sme sa my ujali z opozície nejakých návrhov na riešenie, pretože vláda v tom prípade, hlavne Ódorova, na túto otázku vôbec nereagovala. Nehovoriac o tom, že po nástupe do vlády sa začali bezdôvodne škrtať smerom hlavne k seniorom, k rodinám, k pracujúcim, nazvem to sociálne benefity, ktoré sme predtým doručili a presadili a schválili v Národnej rade Slovenskej republiky.
Budem konkrétnejší. Musíme ľuďom vyslať signál, že sa na nich nezabúda, že táto vláda nebude antisociálna. Nie, nebudeme rušiť sociálne výhody, ktoré boli zavedené. Písal sa dátum 5. 3. 2020, tlačová konferencia - Sulík, Matovič, Kollár, Kiska, nová koalícia. Pýtam sa, bolo tu spomínané, kto koho podviedol? Tu je konkrétna odpoveď. My musíme jednoducho vo viacerých veciach v tej sociálnej oblasti urobiť takzvaný kotúľ vzad. Vrátiť sa niekde na tie sociálne postavenia, sociálny štát a jeho úroveň a jednotlivé parametre, ktoré tu, ktoré tu boli v tom roku 2020.
Ďalší citát: "Obyčajní považujú zámer na zastropovanie dôchodkového veku za správny, 21. 5. 2018, výrok pána Matoviča. Hnutie SME RODINA je ochotné podporiť návrh na zastropovanie veku odchodu do dôchodku v Ústave Slovenskej republiky, 22. 5. 2018."
No a parlament schválil Krajniakovu reformu dôchodkov, ktorá v podstate zrušila strop a rieši penzijný vek na základe strednej doby dĺžky dožitia. Po štyroch rokoch absolútne zmenili a v čase, keď mali zodpovednosť za postavenie, a vrátili sa niekde tam, kde sme boli, boli predtým.
Samozrejmá vec, že je tu aj veľmi veľa vecí, ktoré sa týkajú ekonomiky ako takej. Ak niekto bude tvrdiť, že Slovenská republika nemá rozvrátené financie, asi klame aj sám seba. Má. Otázka je možno taká, okolo ktorej môžeme polemizovať, či tých 1,5 %, pardon, či tých 0,5 %, ktoré sa vláda zaväzuje ročne riešiť, či je dostatočné, či je málo dostatočné riešenie, no ale keď chceme zachovať tie sociálne výhody, ktoré tu jednoducho ľudia na Slovensku ešte v akej-takej podobe majú, no tak iné riešenie asi nie je možné. A preto tých 0,5 % je terajšie, terajšie, by som povedal, asi maximum, i keď ten vývoj môže byť potom v tých ďalších rokoch pozitívnejší a celkom iste sa dajú riešiť aj iné, iné úlohy.
To, čo je potrebné hneď zaviesť a na toto programové vyhlásenie vlády myslí, je krízový manažment. Na eurofondy a na plán obnovy. Niektoré veci možno reštartovať, vyrokovať inak, aby sa riešili reálne priority, ktoré v tomto smere sú, sú dôležité. Áno, asi je treba zaviesť bankovú daň s cieľom redistribuovať tie nadmerné zisky finančných inštitúcií, aby sa aj tieto banky spolupodieľali na financovaní základných verejných funkcií štátu. Možno presadzovať zavedenie osobitných finančných nástrojov a to aj smerom k nadziskom rôznych sektorov, korporácií, právnických alebo fyzických osôb s cieľom vytvoriť zdroje pre financovanie adresných verejných politík. Hospodárska politika, hlavný predpoklad, udržateľnosť hospodárskeho rastu a nízkej miery nezamestnanosti, k tomu zodpovedajúca legislatíva a možno aj z môjho pohľadu vrátiť sa tam, kde sme boli, riešiť aj otázku dlhodobo evidovaných nezamestnaných. Z toho sme odišli a tam sú miesta, tam sa to dá riešiť. My nemusíme byť závislí len na ľuďoch z Indie, Srbska, tam sa skôr zamerajme na odborníkov, ktorých potrebujeme, aby boli doplnení do pracovných stavov v tých firmách, kde, kde takéto odbornosti na Slovensku nie sú. Ale tá rezignácia riešiť dlhodobo evidovaných nezamestnaných je chybná. Tam je veľmi veľa, veľké percento ľudí, s ktorými sa pracovať dá, treba do nich investovať a som presvedčený, že sa nám to veľmi pozitívne jednoducho aj vráti.
Možno takéto najzákladnejšie veci, ktoré sa týkajú aj tých ekonomických otázok, ale predsa len vrátim sa k tým, k tým sociálnym otázkam. Je tu často diskutovaný, otázka 13. dôchodku, čo sľúbili, čo dali. No SMER - sociálna demokracia nikdy nesľuboval, že v ´23., pretože realita je taká, keď pani prezidentka odmietla júnový termín na predčasné voľby a bol daný jesenný termín, tak každému musí byť jasné, že reálna zmena legislatívy a všetko, čo s tým súvisí, nie je reálne možná. To pragmaticky nie je možné naplniť a preto som rád, že vláda hľadá aspoň riešenie v podobe, ktorej sa budeme venovať možno zajtra, pozajtra, ale každopádne na tejto schôdzi. Nejakú satisfakciu v podobe tých 150 eur na každého dôchodcu, ktorými by sme riešili tento kalendárny rok, a som presvedčený, že aj po rôznych diskusiách, ktoré asi budú tu ešte vedené, akým spôsobom riešiť ten, to vyfinancovanie toho budúceho reálneho a riadneho a priemerného 13. dôchodku, dospejeme k pozitívnym, pozitívnym riešeniam.
Sú tu ďalšie výzvy, ktoré stoja pred nami, a to je otázka 60 % minimálna mzda k priemeru. Ja som osobne v tomto prípade dosť negatívne vnímal, že aj Konfederácia odborových zväzov nezabojovala v čase, keď mala zabojovať a ustúpila zo 60 % na 57 %, a to aj napriek tomu, že 60 % nie je nejaký slovenský výmysel. To sú odporúčania, to sú záväzky, ktoré sme my akceptovali aj prijatím medzinárodných zmlúv, hlavne smerom k Medzinárodnej organizácii práce. Som presvedčený, že treba túto otázku otvoriť a som presvedčený, že sa treba vrátiť aj k jednotlivým kategóriám a výškam minimálnej mzdy, ktorá v podstate bola zrušená. Ja som osobne presvedčený, že malo to opodstatnenie, malo to logiku a k tomu je treba zaviesť a viesť silný sociálny dialóg, a to nielen s tripartitnými partnermi, to znamená zamestnávatelia, zamestnanci, štát, ale ďaleko širšie, možno až na úroveň, ktorá tu, ktorá tu v minulosti bola, keď sme tu mali nejakú, nejakú radu, ktorá riešila, počúvala názor vysokých škôl, cirkvi, jednoducho ďalších sociálnych skupín, ako sú seniori, je nevyhnutné ďaleko viacej, ďaleko konkrétnejšie s nimi rokovať, diskutovať a počúvať aj ich názory, a potom prijímať opatrenia, ktoré budú v súlade aj s ich videním sveta.
Áno, v tomto prípade ja možno súhlasím aj s viacerými volebnými programami. KDH hovorí, že asi treba valorizáciu zmeniť tak, že musíme ďaleko viacej brať do úvahy aj rast priemernej mzdy. Asi áno, bude sa treba možno vrátiť k nejakej podobe toho bývalého švajčiarskeho modelu, ktorý porovnával a bral v úvahu pri valorizácii 50 % rast priemernej mzdy a 50 % rast dôchodcovskej inflácie. Postupne musíme nájsť objektívnejšie veci, pretože toto nikdy nemôže byť absolútne, pretože ten život prináša postupne nové okolnosti, nové výzvy, a v tejto sociálnej oblasti my musíme na to jednoducho reagovať.
Je dôležité, aby sme sa mimo týchto sociálnych vecí samozrejmé, že venovali aj otázke, ktoré súvisia s rozvojom a investíciami, pretože z toho sa môžu odvíjať ďalšie možnosti, ktoré budú pre riešenie a navýšenie tých, tých pozícií, ktoré súvisia so sociálnou politikou, ale vždy som sa držal kréda a myslím si, že v dostatočnej miere ho vyjadruje aj programové vyhlásenie vlády, že najlepšia sociálna politika je dať ľuďom prácu, samozrejme, ak o ňu stoja. K tomu je treba vytvoriť reálne podmienky aj pre zamestnancov. Jedna vec je tá 60-percentná minimálna mzda. Aj za minimálnu mzdu sa musí oplatiť jednoducho pracovať, vrátiť sa k tomu, čo som zaviedol a som rád, že programové vyhlásenie vlády toto akceptuje, a to je súbeh. Ak chceme, aby sa niekto zamestnal za minimálnu mzdu, nechajme mu na polroka, na rok sociálne dávky, ktoré bral ako nezamestnaný, resp. ako ten, ktorý bol odkázaný na hmotnú núdzu a plus tomu, plus k tomu tú minimálnu mzdu. Jednoducho on musí vidieť, že sa oplatí pracovať na Slovensku a nie čakať na zvyšovanie alebo valorizáciu sociálnych dávok. To sú veľmi dôležité veci, ktoré súvisia aj, aj s programovým vyhlásením vlády. Jednoducho my sme odišli od tej ambície, a to ešte raz hovorím, s dlhodobo nezamestnanými pracovať a my sa musíme k tejto, k tejto veci vrátiť.
Ono aj tá otázka, ktorú som riešil kedysi, že aj za tých, za ten základný príspevok je potrebné si odpracovať tých 32 hodín, mala svoju logiku. Dokonca mi vyšiel a dal za pravdu aj Ústavný súd. Nie je možné, aby aj tí, ktorí sú nezamestnaní a nepracujú, klepali na ten svoj dátum na poštu, otvorte a dajte nám výplatu. To si je treba zaslúžiť a možno zaslúžiť s tým, že si odrobí tých 32 hodín verejnoprospešných prác, to nie je dehonestujúce. To je prospech. To, aby aj tí ostatní ľudia videli, že majú aj títo nezamestnaní objektívny záujem pomôcť tej spoločnosti, pomôcť tej obci a tomu mestu pri realizácii nejakých tých konkrétnych úloh. Je to zložité, ale dá sa to.
Otázka rodinnej politiky, áno, mohol by som hovoriť o tom, čo sme všetko zaviedli my, ale tu chcem dať, možno ako veľmi prekvapujúco, Igor, za pravdu aj tebe. Tu je treba ohodnotiť aj pozitívne prvky, ktoré sa urobili v rodinnej politike aj v tom predchádzajúcom období, na ktoré treba jednoducho nadväzovať. Tu by som v tomto prípade videl aj tie pozitíva, samozrejmá vec, možno trošku inak prezentované, ako ich prezentuješ ty.
Čo sa týka riešenia tých otázok, otázok okolo zvýhodnenia dostupnosti tovarov, služieb, ktoré rodičom pomáhajú pri starostlivosti o deti, rozšírenie predškolských zariadení s garanciou miesta v materskej škôlke... (rečníkovi sa vypol mikrofón). Ďakujem. Z hľadiska prístupu, pretože mám tu jeden konkrétny príklad, ktorému celkom nerozumiem, možno kolegovia z PS, ktorí sú v tomto prípade vzdelanejší, čo sa rozhoduje a prečo, ako v Bruseli mi dajú odpoveď.
Poznám starostu, ktorý bol za mnou, ktorému zamietli projekt na dostavbu škôlky, pretože je treba rozšíriť z objektívnych dôvodov, a ten projekt musel byť zmenený tak, aby tam neboli WC len pre chlapcov a pre dievčatá, ale aby tam pribudlo tretie WC pre iných. Pýtam sa, pre ktorých iných? To pre tých, ktorí sa budú rozhodovať, či v budúcnosti budú chlapci, alebo dievčatá? Ale to nie je žart, toto je objektívna skutočnosť a na základe toho musel prerobiť a vrátiť ten projekt a vrátiť sa k tomu, aby tam mohli mať svoje postavenie aj tí iní. Neviem, možno som v tomto prípade málo vzdelaný, ja som, keď som končil ministra, vrátil do Bruselu viaceré dotazníky, v ktorých sa mali takéto kategórie tiež označovať, pretože som presvedčený, že je to nad rámec niečoho a minimálne by som bol rád, aby keď takéto niečo niekto žiada, aby nám to vysvetlil, v čom to je, lebo to nie je o tom, že by to malo byť pre deti, ktoré sú zdravotne ťažko postihnuté, to sa rieši úplne inak. To majú byť iní, ktorí sa, hovorím, raz rozhodnú, alebo ich rodičia, že či budú chlapci, alebo dievčatá. Ale tu treba povedať, že je ten základný prístup programového vyhlásenia vlády, tým relatívne veľkým prostriedkom, ktoré sú cez eurofondy, ale aj cez plán obnovy, ten pekne je tam pomenovaný. Ak niekto čakal, že tam budú úplne presné čísla, no to záleží od toho, čo sa vyrokuje v Bruseli, odkiaľ-pokiaľ nás pustia a čo bude ešte možné meniť v tých dokumentoch, ktoré sa týkajú aj plánu obnovy a samozrejmá vec, že eurofondov ako takých, čo dovolia medzifondovo zmeniť a proste riešiť úplne niekde inde.
Som rád, že programové vyhlásenie vlády rieši aj otázky, ktoré sa týkajú opatrovania a sociálnych služieb. Opatrovanie som kedysi navýšil z 250 na minimálnu mzdu, je jednoducho potrebné v tomto pokračovať. Nás čaká budúcnosť, keď budeme musieť ďaleko viacej sa zaoberať vekom obyvateľstva a s demografiou a jednoducho bude treba riešiť nielen kamenné domy z hľadiska sociálnych služieb, ale urobiť čo najviac pre to, aby ľudia mohli ostať čo najviac v svojom, prirodzenom, rodinnom prostredí, pokiaľ sa má o nich kto starať a už nehovoriac o tom, že sa to týka hlavne matiek, ktoré nemajú to šťastie, že by sa im boli bývali narodili úplne zdravé deti a potrebujú starostlivosť. To je obeta, viaceré tie ženy obetujú, by som povedal, aj kariéru a všetko ostatné. Venujú sa, ony musia byť dôchodkovo zabezpečené aj finančne zabezpečené, aby taká rodina nie prežívala, ale aby mala nejaký základný štandard a k tomu je potrebné sa jednoducho vrátiť a som rád, že aj toto programové vyhlásenie vlády jednoducho pomenováva.
V tom predchádzajúcom období veľmi veľa vecí sa riešilo takým postupom, že pokus-omyl, pokus-omyl. Nemôžme takto pokračovať, už tých omylov bolo veľmi veľa, práve preto je potrebné si veci ďaleko viacej rozanalyzovať, mať k tomu adekvátne podklady, až potom prijať a hľadať riešenia. Ak je tu kritika z opozičných radov, že pre niekoho je veľmi málo konkrétne to programové vyhlásenie vlády, priatelia, to programové vyhlásenie vlády, to nemôže byť tabuľka, kde budú nejaké čísla, z ktorých sa bude odvíjať. To programové vyhlásenie vlády sú ciele, a tie prostriedky, ako sa dostať k naplneniu tých cieľov, môžu byť v tomto prípade aj dosť rozdielne, ale o tom budeme tu hovoriť, keď prídu konkrétne návrhy zákonov. To znamená, priestor tu bude a som osobne presvedčený, že k tomu sa jednoducho aj dopracujeme, preto možno je ďaleko viacej treba riešiť aj otázku, ktorú som už predtým spomínal, a to je možno aj zaviesť toho vládneho splnomocnenca pre sociálny dialóg, to má logiku a opodstatnenie. To nie je nejaká vymyslená funkcia, lebo hovorím o sociálnom dialógu nie tripartitnom, ten patrí hospodárskej a sociálnej rade, ale hovorím o širšom, to znamená, ktorý by zahŕňal všetky spoločenské vrstvy a najmä sociálne skupiny, veľakrát aj znevýhodnené sociálne skupiny. Títo ľudia musia mať ďaleko viac priestoru a právo povedať o tom, ako, akým spôsobom riešiť ich problémy, ktoré sa ich bezprostredne dotýkajú. To sa jednoducho bez tých nedá.
No úplne na záver snáď len toľko. Toto programové vyhlásenie vlády, ktoré na rozdiel možno od tých predchádzajúcich, myslí, ja som osobne presvedčený, ďaleko viacej na ľudí. Namiesto rušenia nejakých sociálnych benefitov, ich bude aj rozširovať. No a takúto vládu ja v plnej miere podporujem a hovorím nielen za seba, ale hovorím za celý poslanecký klub strany SMER - sociálna demokracia, preto jednoznačný záver, budeme hlasovať za toto programové vyhlásenie vlády. Budeme hlasovať za podporu novej vláde Slovenskej republiky.
Ďakujem. (Potlesk.)

Dobre, ďakujem veľmi pekne.
Ďakujem veľmi pekne, pán Richter, že ste spomenuli naozaj tých 890-tisíc ohrozených chudobou. Ja práve na to chcem reflektovať, pretože mne v programovom vyhlásení chýba, kde je adresná pomoc práve pre tých najviac ohrozených, pre tie skupiny, ktoré si dnes už nevedia pomôcť, kde sú tie sľuby o lacnejších energiách a lacnejších potravinách práve pre túto ohrozenú skupinu, navyše ani žiadnym spôsobom nie je akoby zadefinovaná. A zároveň chcem povedať, že áno, zhodneme sa v tom, že potrebujeme v rámci tej opatrovateľskej služby zachovať odkázaných čo najdlhšie v domácom prostredí, ale práve v programovom vyhlásení vlády mi chýba to najdôležitejšie, stabilizácia personálu najmä na opatrovateľov, ale aj terénnej opatrovateľskej služby. Práve v týchto dňoch končí jedna výzva a obce už dneska bojujú s tým, že od decembra niektorí terénni opatrovatelia nebudú zaplatení.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Som rád, že svoje prvé vystúpenie v Národnej rade budem môcť venovať tematike chudoby.
Pán poslanec Richter, máte takú stratégiu v SMER-e hovoriť, že vlastne vy za nič nemôžete, lebo tri roky to tu mal v rukách Matovič a jeho partia. Okej, berme, že to možno je tak a možno vlastne niečo oni spôsobili. Ale poďme sa vrátiť ku najväčšej príčine chudoby, a to je nedostatok kvalitného vzdelávania. Vlastne my vieme, že vzdelávanie je prostriedok, ako funguje sociálna mobilita. To znamená, keď je niekto vzdelaný, tak získava viacej príležitostí pracovať, kde je viacej zaplatený. SMER mal v rukách a jeho, jeho partia mala v rukách vzdelávanie, ak to dobre rátam, dvanásť rokov a tu sa ukazujú výsledky. Dvanásť rokov ste so vzdelávaním nieže nespravili nič, ale ste ho zhoršili voči našim susedom. To je vlastne merateľný fakt, ktorý môžete si overiť v tabuľkách OECD a tak ďalej. A to je vlastne aj to, čo vlastne spôsobil taký bludný kruh, lebo tým, že vzdelávanie tu nie je dostatočné, to znamená, že odchádza veľmi veľa ľudí, mladých ľudí, ktorí by tu vytvárali firmy, a v zásade máme ešte druhý exodus a je to exodus talentu zo Slovenska. To znamená, že máte na svedomí dve vážne krivdy, ktoré sa udejú na budúcom ekonomickom rozvoji Slovenska. A možno ešte jedna taká vec, že vlastne ste povedali, že programové vyhlásenie vlády to nemá byť konkrétne, no mali by tam byť merateľné ciele. Mali by ste sa zaviazať, že spravíte toto, toto v percentách, v bodoch, v tabuľkách, v číslach atď., a to ste nespravili.
A posledná vec, ani raz nebolo spomenuté slovo energetická chudoba, ani raz v tom dokumente, pritom to je to, čo ľudí, chudobných ľudí najviacej trápi a na tých, mám pocit, že SMER nemyslí.

Pán Richter, spomenuli ste, že najlepšia sociálna politika je ľuďom dať prácu, to sa aj zhodneme. Asi sa zhodneme aj na tom, že je dobré im dať veľmi dobre zaplatenú prácu a z toho aj vyplývajúce aj veľmi dobré dôchodky. Ale čo zvyšuje v skutočnosti veľmi dobre zaplatenú prácu, čo zvyšuje mzdy a čo zvyšuje dôchodky? Zvyšuje to produktivita práce. A o tom, ako zvýšiť reálne produktivitu práce našich zamestnancov, v PVV nie je žiadna zmienka, žiaden systematický prístup k tomu a ako sa na toto pozerať. Podľa Eurostatu sme na chvoste v produktivite práce a takto, kým sa nepohneme s ňou vyššie, tak naozaj naše hospodárstvo nikam neposunieme a nebudeme mať ani väčšie mzdy, ani lepšie dôchodky. Celé PVV vôbec neobsahuje, ako sa popasovať aj s najväčšími výzvami, ktoré na nás idú, ako je napríklad automatizácia, kde podľa OECD sme jedni z najohrozenejších, alebo Slovensko je najohrozenejšie práve automatizáciou tým, že naši ľudia môžu potom prichádzať o prácu. Taktiež sa vôbec systematicky nevenuje tomu, ako sa postaviť výzvam, ako je nejaká umelá inteligencia, ako je digitálna transformácia aj spomínaná zelená transformácia. A taktiež súhlasím s pánom Štefunkom ohľadom toho vzdelávania.
Preto ja si myslím, že napriek takým že pekným rečiam na papieri, reálne mzdy nevzrastú tak, ako by mohli, keby nielen v PVV sa systematicky pristupovalo k týmto témam, ale naopak, keby sa aj hlavne robili.