40. schôdza

Ďakujem pekne.
Pani kolegyňa, spomenuli ste, komu ste adresovali aj tú výčitku teda tých papalášskych výhod, lebo my teda nemáme žiadne výhody, my, nieto ešte papalášske, nemám o tom vedomosť.
Čo sa týka odborov, ja som odborár a vážim si ich prácu a uznávam ich opodstatnenie, ale teda počúval som prejav z tribúny, čo sa stadiaľ nieslo od pani predsedníčky, a nebolo to ani pravdivé, ani korektné. Je o pani predsedníčke všeobecne známe, že ku komu politicky inklinuje, s nami na pivo nechodí, ani sa s ňou od nás nikto neopíja. Teda poznámka nebola k odborom ako takým, ale k pani predsedníčke a bola to moja poznámka kolegovi, možno troška hlasnejšia, keď to pani kolegyňa počula, hej, ale rozhodne som nevykrikoval, to máte vo zvyku vy vykrikovať, to je váš zvyk, nie môj.
Ďakujem.

Veronika, ďakujem ti veľmi pekne za tvoje vystúpenie. Ja nadviažem na to, že ako vláda znevažuje zamestnávateľov. Je to naozaj hanba, lebo práve zamestnávatelia a zamestnanci sú tí, ktorí znášajú tri vlny konsolidácie a budú znášať aj štvrtú vlnu konsolidácie. Táto vláda nemá predstavu, akým spôsobom sa tvoria hodnoty, ako ťažko je naozaj podnikať bez štátnych dotácií a bez malých ... (nezrozumiteľne vyslovené, pozn. prepis.) a bez rôznych kšeftov, lebo to je ich predstava podnikania. Vlastnou hlavou niečo vytvoriť, to nie. Odráža to naozaj aj štatistika Eurostatu, ktorá jasne hovorí, že za vlád SMER-u sme v hospodárení na samom konci Európskej únie. A potvrdzuje to aj konštatovanie predsedu NKÚ, ktorý jasne povedal, že efektivita hospodárenia je na úrovni roku 1995. To je rok, kedy bola Slovenská republika dva roky samostatná, kedy sme sa učili fungovať v trhovom hospodárstve, kedy sme boli v zásade ako keby deti, ktoré boli zvyknuté, že všetky peniaze sú neviem odkiaľ a môže sa s nimi šafáriť, tak takto hospodárite aj teraz. Po tridsiatich rokoch samostatnosti sme na samom začiatku, efektivita hospodárenia na úrovni roku ´95, kedy sme sa naozaj učili, ako fungovať v trhovom hospodárstve.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, v kapitole 4.14 hlavnej knihy návrhu rozpočtu verejnej správy na rok 2026, ktorá sa týka kultúry, je uvedený aj tento údaj. Medziročný rast výdavkov na prevádzku cirkevných ústredí je 9,6 mil. eur v nadväznosti na novelu zákona o finančnej podpore činnosti cirkví a náboženských spoločností. Z tabuľky 144 sa dozvedáme, že na rok 2025 rozpočtovaná výška príspevku pre cirkvi činí 60,3 mil. a odhadované skutočné plnenie je ešte o 3 mil. vyššie, teda na úrovni 63,7 mil. eur. Rozpočet na rok 2026 počíta s čiastkou 69,8 mil. eur a výhľad na rok 2027 je o ďalších 10 mil. vyšší, na úrovni 79,2 mil. eur. Podotýkam, že v týchto čiastkach nie sú zahrnuté ďalšie výdavky štátneho rozpočtu, ktoré plynú na podporu činnosti cirkví. Napríklad pre ordinariát a ekumenickú pastoračnú činnosť v ozbrojených silách a ozbrojených zboroch v roku 2024 tieto dve organizačné zložky ministerstva obrany podľa údajov samotného ministerstva obrany činili 1,4 mil. eur. Čiastku rozpočtovanú pre tieto dve zložky, teda pre vojenských, policajných duchovných, nie je možné zistiť, pretože ministerstvo obrany to neuvádza zatiaľ. Predpokladám však, že aj tam bude táto čiastka rásť. Okrem toho štátny rozpočet cez kapitolu ministerstva školstva pokrýva náklady na vyučovanie náboženstva formou mzdových nákladov pre učiteľov náboženstva, ako aj nákladov na prípravu, výrobu a distribúciu učebníc náboženstva. Ďalšie státisíce na cirkevné projekty plynú pravidelne z rezervy predsedu vlády, stačí pohľad na správy o čerpaní tejto rezervy.
Teda vláda Roberta Fica cirkvám sľúbila viac peňazí a teraz tento sľub aj plní, a to aj napriek zlému stavu verejných financií, napriek drastickým konsolidačným opatreniam, ktoré doliehajú na bežných ľudí. A pritom platí, že počet veriacich v Slovenskej republike kontinuálne klesá, zatiaľ čo príspevok pre cirkvi skokovo rastie. To ma vedie k nasledovným otázkam. Je Slovenská republika nábožensky neutrálny štát? Neslúži práve priama i nepriama finančná podpora štátu pre cirkvi k tomu, aby sa takto vytvárali podmienky na zneužívanie náboženstva na politické ciele? Napríklad aj na to, aby politici, ktorí sú práve pri moci, mali istotu, že predstavitelia cirkvi nebudú verejne kritizovať ich koketovanie s Putinom, ich vulgárnu rétoriku a podlé útoky na menšiny, ich spochybňovanie novembra ´89. Zato však budú vždy lojálni, keď pôjde o ich podporu vo voľbách či pri presadzovaní novely ústavy útočiacej na menšiny a spochybňujúcej naše ukotvenie v hodnotovom rámci Európskej únie?
Výsledky nedávneho výskumu Slovenskej akadémie vied, ktorý bol nazvaný Generácie a viera, zisťovali postoje slovenskej verejnosti k viere všeobecne, ale aj k usporiadaniu vzťahu štátu a cirkvi. A tieto výsledky ukazujú, že model financovania cirkví a náboženských spoločností, ktorý je momentálne v Slovenskej republike platný, nie je dlhodobo udržateľný. Viac ako polovica Slovákov a Sloveniek nie je spokojná s terajším modelom priameho paušálneho príspevku štátu cirkvám. Z výskumu tiež vyplýva, že tretina opýtaných si myslí, že cirkvi by mali svoju činnosť financovať výlučne z vlastných výnosov a z darov svojich členov. Pritom to nie je len názor ľudí, ktorí sa k cirkvám hlásia a sú členmi cirkvi a náboženských spoločností, je to aj názor mnohých veriacich a zo svojich rozhovorov s veriacimi to môžem potvrdiť. Na jednej strane je zrejmé, že systém odmeňovania duchovných na Slovensku nie je spravodlivý a transparentný, prispieva k tomu napr. aj fakt, že Slovenská republika nepristupuje rovnoprávne ku všetkým skupinám veriacich, pretože skupiny veriacich, ktorí sú v registrovaných cirkvách, dotuje finančne spomínaným finančným príspevkom, zatiaľ tie menšie cirkvi, ktoré nie sú uznané štátom a nemajú šancu splniť veľmi prísne podmienky na registráciu, tie prístup k tomuto štátnemu príspevku nemajú. Preto je ten systém nespravodlivý a netransparentný. Napokon často je to aj tak, že väčšina duchovných skutočne nemá žiadne vysoké príjmy, hoci tiež viacero je takých, ktorí na tento štátny príspevok ani nie sú odkázaní.
Na druhej strane je aj v samotných cirkvách stále viac ľudí, ktorí chápu, že paušálne príspevky štátu cirkvám sú prežitkom a nepatria do modernej spoločnosti. Okrem toho mnohí dodávajú, že im je naozaj trápne, že zvýšenie príspevku dohodli predstavitelia cirkví práve s vládou Roberta Fica. Pri súčasnom počte ľudí hlásiacich sa k cirkvám by pritom výška štátneho príspevku na platy duchovných rozpočítaná na členov cirkvi činila iba 16 eur na osobu ročne. Chcem sa preto spýtať, či to stále väčšie, väčšiemu počtu veriacich skutočne nestojí...
=====

počte ľudí hlásiacich sa k cirkvám by pri tom výška štátneho príspevku na platy duchovných rozpočítaná na členov cirkvi činilia iba 16 eur na osobu ročne.
Chcem sa preto spýtať, či to stále väčšiemu počtu veriacich skutočne nestojí za to, aby sa tohoto pocitu hanby zbavili? Sme svedkami zvláštneho paradoxu. Spoločnosť je pripravená na zmenu tohto nespravodlivého systému, ale politici a predstavitelia cirkvi robia všetko pre to, aby ho nielenže udržali, ale ešte aj posilnili štedrejším rastom v budúcnosti. Prečo je tento spôsob financovania cirkvi popretím sekulárneho charakteru štátu? Sekulárny štát je postavený na oddelení štátu a cirkvi. V sekulárnom štáte dôsledne rozlišujeme, čo je verejný záujem, ktorého napĺňanie financujeme z verejných zdrojov, a čo verejným záujmom nie je. Verejným záujmom je napríklad bezpečnosť a obrana, sociálna a zdravotná starostlivosť, vzdelanie, kultúra, fungovanie samospráv a áno, aj fungovanie demokratického politického systému. Príslušnosť k cirkvi je však osobným rozhodnutím každého človeka. Šírenie a udržiavanie náboženskej viery určitej konkrétnej náboženskej skupiny je jednoznačne záujmom tých, ktorí sa k danej skupine hlásia, a nie je verejným záujmom. Okrem toho cirkvi a náboženské spoločnosti sú vo svojej podstate exkluzivistické. Teda navzájom sú v určitom napätí. A ak niekto z nejakej cirkvi prestúpi do inej, tak sa to vo vnútri tej cirkvi chápe ako zrada.
Každý má, samozrejme, právo vyznávať náboženskú vieru sám alebo spolu s ostatnými, alebo byť bez náboženskej viery, alebo zmeniť náboženskú vieru. Práve exkluzivistický charakter náboženskej viery však nemôže byť potvrdením toho, že si zasluhuje podporu z verejných zdrojov. Zachovávanie takéhoto systému nemôže byť verejným záujmom, práve naopak, podpora takéhoto systému je popretím sekulárneho charakteru štátu. A toto popretie sekulárneho charakteru štátu predkladaný návrh štátneho rozpočtu ešte potvrdzuje a udržiava štedrejším príspevkom pre cirkvi.
Aj preto tento rozpočet nepodporím.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja žiadam, aby predsedajúci zabezpečili, že poslanci v tomto pléne nebudú osočovať ľudí, ktorí tu nie sú a ktorí nie sú poslancami alebo poslankyňami Národnej rady. Ja si veľmi dobre spomínam, ako ste pred pár týždňami upozornili môjho kolegu Vanča, keď len povedal, že europoslanec Kaliňák spomínal, že generálnym prokurátorom by sa mohol stať pán Para alebo Lintner. Teraz tu dochádza k osočovaniu pani Uhlerovej takým spôsobom, ktoré je skutočne neakceptovateľné, že tu chodí niekde piť, že je opitá a podobne, takže žiadam, aby ste zabezpečili, aby sa takéto veci tu nediali. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, ak má mať konsolidácia verejných financií zmysel, musí byť spravodlivá. Musí platiť, že každý sektor prispeje podľa svojich možností a že štát nebude robiť výnimky tam, kde ide o čistý biznis na ľudskej slabosti. A to presne vidíme teraz, keď sme sa oboznámili s návrhom štátneho rozpočtu.
Vláda sa rozhodla, že hazard bude patriť medzi chránené druhy. Odvod z hazardu ste pri konsolidácii zvýšili len symbolicky, z 27 na 30 %. Tri percentá. V čase, keď vláda zvyšuje dane pracujúcim, ruší sviatky a berie samosprávam, je toto úplne nedostatočné a nespravodlivé. Čiže pomáhať hazardu, arogantne ignorovať naše otázky a žiadosti o vysvetlenie a spokojne ďalej zdierať ľudí. KDH navrhovalo, aby sa odvod z hazardných hier zvýšil minimálne o 10 percentuálnych bodov. Je to férové, realistické a ekonomicky obhájiteľné. Hazard je sektor s rekordnými ziskami, s vysokou maržou a minimálnou pridanou spoločenskou hodnotou. Ak niekde vieme zvýšiť príjem štátu bez dopadu na bežných ľudí, tak je to práve tu.
Minister financií veľa hovoril o zodpovednej konsolidácii, ale toto je presný opak. Vláda sa vzdáva, dobrovoľne vzdáva potenciálne desaťnásobne vyšších príjmov, než sama priznáva. Minulý piatok ste upravovali poplatky za výherné prístroje v herniach. To sú tie najprimitívnejšie herné terminály, ktoré hráča len ako takého škrečka nechávajú klikať a ako sa hovorí medzi mládežou, točiť ovocko, teda tie akože výherné kombinácie symbolov. Podľa materiálov, ktoré prešli vládou, sa v tomto prípade očakáva výpadok vo výške 7 miliónov eur v dôsledku úprav tohto poplatku. Lenže keď sa pozrieme na počty zariadení a objem vkladov, táto matematika jednoducho nesedí. Oficiálne totiž nikto presne nevie, koľko výherných prístrojov na Slovensku funguje. V registri chýbajú presné dáta. Podľa našich odhadov a toho, čo prijímajú samotní stávkari, čo priznávajú samotní stávkari, ide o 10-tisíc až 13-tisíc terminálov na Slovensku. Ak ste pri každom jednom výhernom prístroji dobrovoľne odpustili niečo viac ako 4-tisíc eur, ktoré ste nám občanom nasľubovali v rozprave pri konsolidácii, tak je tá strata ešte výrazne vyššia. Ak totiž tieto čísla dosadíme do výpočtu, strata 7 miliónov, ktorú vláda predpokladá, je jednoducho nereálna. Ak je tých automatov len 10-tisíc, tak to vychádza, že ste sa vzdali viac ako 40 miliónov eur.
Buď teda niekto nevie počítať, alebo sa zámerne znižuje očakávaný výnos. Hazard je zjavne zdroj, ktorý sa štát bojí využiť. Ak sa štát dobrovoľne vzdáva príjmov z hazardu, hoci by mohol tieto zdroje využiť na liečbu, prevenciu či financovanie športu a kultúry, alebo systematickej práce s mládežou, s deťmi, potom to nie je len ekonomická chyba. Je to morálne zlyhanie. Slovensko dnes každý rok prichádza o stovky miliónov eur v dôsledku patologického hrania. Priamo aj nepriamo. Strata pracovnej produktivity, rozpad rodín, nárast sociálnych dávok, exekúcie, psychické ochorenia. Odborníci hovoria o obrovských celospoločenských nákladoch, prevyšujúcich sto miliónov eur ročne. A štát si pritom nechá ujsť desiatky miliónov, ktoré by mohol z tohto sektora dostať, keby mali odvahu nastaviť férové a prísnejšie pravidlá.
Nie je to však len otázka financií, ale ako pripomíname, prevádzkovanie hazardu má aj svoj morálny rozmer. Hazard nie je bežné podnikanie. Je to oblasť, ktorá má preukázateľne deštruktívne účinky na spoločnosť. Vláda by preto mala dať, mať jasno. Ak hľadáme peniaze do rozpočtu, hľadajme ich tam, kde zisky vznikajú na úkor zdravia a dôstojnosti ľudí. Nie v rodinách, nie u pracujúcich, nie v regiónoch, ktoré už dnes ledva dýchajú. Namiesto toho robí vláda pravý opak. Rozširuje ponuku hazardu, dokonca umožňuje slovenským spoločnostiam pôsobiť aj v zahraničí a vníma hazard ako legitímny exportný artikel. To je úplne pomýlené uvažovanie. Hazard nie je sektor, ktorý by mal štát rozvíjať. Je to problém, ktorý by mal štát regulovať.
V Kresťanskodemokratickom hnutí budeme preto aj naďalej dôsledne presadzovať, aby sa odvody z hazardných hier zvýšili minimálne o desať percentuálnych bodov, aby sa sprísnila kontrola výherných prístrojov a zaviedla povinnosť presného a verejného registra.
Vážení kolegovia a kolegyne, štát, ktorý sa pri hľadaní peňazí radšej obráti na hráčov, než na hazardné firmy, je štát, ktorý sa vzdal svojich morálnych princípov. A ja verím, že aj v tejto sále sa nájde dostatok poslancov, ktorí to takto nechcú.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne za možnosť vystúpiť.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, úprimne nie celkom chápem, že na čo sa potom ľudia vlastne píšu do tej diskusie, keď vlastne nevystúpia a potom to celé to rozhádže ten systém, ale asi to nevedia.
Veľa bolo povedané, veľa sme sa už aj dočítali, možno ešte niečo bude povedané v ústnej. Keby som chcel a mal takú malú ambíciu povedať možno niečo, čo ešte nebolo, aby to nejako osviežilo a posunulo, tak možno skúsim, neviem, či sa mi to úplne podarí, ale niečo naozaj k tomu treba povedať. Naozaj je to zákon roka, rozpočet je zákon roka a treba k tomu pristupovať naozaj zodpovedne.
My sme robili taký protest na Námestí SNP a spojený s pochodom a vystúpila tam jedna pani, ktorá je zrakovo znevýhodnená, teda nevidí. A ona to tak uviedla to svoje vystúpenie, že som síce slepá, ale už sa nemôžem na to pozerať, čo teda aj trhlo kútikom, bolo to z tohto pohľadu zaujímavé, a ona tam povedala inú krásnu alegóriu alebo nejaký príklad z histórie, ktorý ma zaujal, a tým by som teda ja chcel začať moje vystúpenie. A ona spomínala, že keď sa topil Titanic, tak tie prvé záchranné člny boli poloprázdne. Tie prvé boli poloprázdne, lebo ľudia neverili, že niečo také ako Titanic sa môže potopiť, hej, a vlastne nevyužívali tú šancu, ktorá bola do tých člnov nastúpiť, dokonca ešte to chcem povedať, v tom filme ešte kapela hrala, hej, no potom už keď bolo zrejmé, že ten Titanic sa potopí, už nebolo kde nastúpiť. A ja tu teda nejdem hroziť, ja som od podstaty človek pozitívny človek, ale naozaj dajme pozor, lebo sme sa vydali na takú jazdu, ktorá nemôže v zásade skončiť dobre. Nemôže, lebo to je princíp, to je ekonomika. Viete, to je, ekonomika je taká pľuha, hej, že proste nemôžete ju ničím vybabrať. Stále je to, proste to je exaktná veda. Toľko a toľko je vždy toľko, pokiaľ teda nespochybňuje metrické jednotky a vlastne úplne základné veci, čo u vás si človek nie je istý, hej, lebo vy ešte môžete vytvoriť tú ilúziu, že 2 + 2 nie sú štyri, ale to už možno by som išiel moc ďaleko. Takže ono to fakt nepustí. Ono to nepustí. Ono sa to dá chvíľku maskovať, dá sa chvíľku hrať ako na tých husliach, dá sa vytvárať ilúzia, že všetko funguje a proste je to v poriadku, ale nie je to v poriadku. A však to tu aj zaznelo. Koniec koncov to viete aj vy, aj pán minister Kamenický to vie a ľudia, ktorí sú proste, majú akože rozum pri sebe, vedia, že to nefunguje.
A teraz aby som nebol len taký negatívny, a tak, a ten na vine, a henten a že prečo nefunguje. Viete, ono je to zase, znova, to nie je žiadna atómová fyzika, hej? Rozpočet. Tvorba rozpočtu je teda - má dať, dal. Hej? To znamená, na jednej strane pritečie a na druhej strane odtečie, vcelku jednoduché. Teraz robiť, treba robiť tak, aby čo najviac pritieklo a teda prizerať, aby odtieklo toľko, čo môže, v ideálnom prípade ešte niečo prišporiť. A kto by tu dneska vôbec o tom však rozprával, lebo viete, to máte tých biblických, raz dobre, raz menej dobre. Ja už som len zvedavý, že čo budeme robiť, keď bude menej dobre, lebo my sme konjunktúru nezvládli, konjunktúra bola, hej, bola výrazná. Robert Fico vlastne sa mu ako-tak darilo nie preto, že je Robert Fico (povedané so smiechom), ale napriek tomu sa krajine darilo, že Robert Fico, hej, a vlastne tá konjunktúra to vytiahla, hej, a by som povedal, zosanovala všetky tie chyby, lebo tá ekonomika bola našliapnutá. Teraz je klasický hospodársky cyklus, ideme, ideme do mínusu, ideme do recesie a teda že čo (povedané so smiechom)? Teraz čo? A máte ušporené? Viete, lebo to musíte mať ušporené. Musíte mať niečo...

!!! Vymazať nadbytočný prázdny rámček !!!
=====

...to, hej a vlastne tá konjunktúra to vytiahla. Hej, a by som povedal, zosanovala všetky tie chyby, lebo tá ekonomika bola našliapnutá. Teraz je klasický hospodársky cyklus. Ideme, ideme do mínusu. Ideme do recesie, a teraz, že čo. Teraz čo. A máte ušporené? Viete, lebo tu, musíte mať ušporené. Musíte mať niečo uložené na, na, na krízu, a teraz tá otázka príde, a ja už som len zvedavý, že ako sa tu všetci začneme, začneme tváriť. Takže naozaj, to žiadna ťažká veda, hej, že ak na to príjme to nevychádza, tak potom treba priškrtiť tie výdaje. Mne to tak trošku by to pripomenulo, že firma, ktorá vie, že ide to zle, peniažky nie sú, výroba stojí, zákazníci nekupujú, ale tak happy sa vytlieskajú na nejakej zasadačke, že do, na tie Maledivy pôjdeme. Lebo však sme si povedali, že pôjdeme na Maledivy na firemný večierok. Takže viete, ja by som ten firemný večierok sekol. Určite. Ale samozrejme, nemôžeme porovnávať entitu štátu s formou, to nie úplne, ale podľa mňa, niektoré zákonitosti platia. Takže ono je naozaj dobre ľuďom povedať pravdu, že na niečo nemáme. A keďže nemáme, tak to musíme proste vyriešiť. Ja viem, som to v nejakej relácii počul, že vám to vyhovuje, dokonca nás k tomu nepriamo navádzate, hej, ako aby sme my hovorili, že nebudú trináste dôchodky. A teraz vy poviete, akí my sme zlí, že nebudú trináste dôchodky. Lenže viete, ono trináste dôchodky nebude, nebudú preto, že my sme zlí. Trináste dôchodky by v zásade v určitý moment nemali byť preto, lebo nebudú na ne peniaze a nie preto, že my sme zlí. Pretože sme to tak nagazdovali. Viete, keď nagazdujete zle, tak potom to príde. Môžete to chvíľku odďaľovať, môžete to chvíľu tento. Čiže ja neprijímam tú hru. Hej. Ja len teda, ja viem, že mi to politicky moc nepomôže, ale ja myslím, že otvorene treba ľuďom povedať, že na niečo už nebude. Ale nie preto, že to nedoprajem niekomu. Ja by som doprial aj štrnásty aj pätnásty aj, aj dvojtisícové dôchodky, ale na to, by sme mali mať proste dobré hospodárenie. Ten štát by mal vedieť hospodáriť. Mal by vytvárať predpoklady, štát nemá podnikať. Hej. Štát nemá kúpiť, predať. Štát má vytvárať predpoklady. A otázka je, že a zanedbali alebo nezanedbali sme niečo na strane predpokladov na to, aby ste generovali príjmy, pán minister. To je podľa mňa v celku taká by som povedal, že dobrá otázka. Určite sa verím, že sa na mňa nehneváte. Hej. Vždycky sa to dá robiť lepšie. Otázka je, že či, že keď nemáme až také veľké očakávania od seba, že či by sme mohli mať aspoň očakávania, že nerobíme veľké chyby. Hej. A my robíme veľké chyby. Hej, že proste, tu, tá ekonomika stráca dynamiku. Hej. Tí, kto toro, tomu rozumejú, tak myslím, že budú so mnou súhlasiť. Ale viete, ťažko sa rozpráva s niekým, ktorý vypodnikal dieru v koláči. Viete, že to máte naozaj, že tuná ľudí, ktorí sa celý, celý svoj profesný život niekde premotajú. Hej. Proste tárajú sem, tárajú tam, hej. Proste to tu sa dá takto prežiť úplne v pohode a čoraz viac tých ľudí je. A ja sa pýtam, kto tu bude robiť. Tu naozaj treba robiť. Na mudrovanie je tu už ľudí dosť. No. (Reakcia z pléna.) Na, na mudrovanie, na mudrovanie je tu už ľudí dosť. A viete, ono to krásne dosvedčuje taká skutočnosť, ktorú spomeniem. Tu sa dvaja nímandi, prepáčte za výraz, pán predseda, predsedajúci, ale v tomto kontexte mi naozaj ten výraz na jazyk šiel. Mladý Kaliňák a Blaha sa postavia pred Volkswagen, a začnú sa vyhrázať, vyhrážať Volkswagenu arbi, arbitrážou. Rozumiete? Najväčšiemu platiteľovi daní, sa dvaja nímandi zo SMER-u, ktorí nič, nikdy nič nevytvorili, nikdy nič nevyrobili, len okrem kopu drízdov a táranín, tak sa idú vyhrážať Volkswagenu? To je aká kultúra. Podpredseda vlády za SNS bývalý kotlebovec Taraba, sa celému HDP združenému v RÚZ sa do nich naváža, že sú to ľudia, ktorí sprivatizovali od Mečiara za euro. Ja som si to naschvál pozrel. Ja som si pozrel to RÚZ-tko, tam je myslím, že 21 individuálnych členov. A ja som tam videl firmu ako Amazon. Neviem, či tam neni Philip Morris, proste tam sú firmy, ja rozmýšľam, že odkedy ten Amazon od Mečiara čo kúpil. Rozumiete, že to je úplne neskutočné. Ale že, a teraz, že nieže, čo hovorí, ale aj, kto hovorí. Rozumiete? Nejakí špekulantík, podvodníček Taraba, ktorý vypodnikal tiež dieru v koláči, ktorý sa motal s ľuďmi, ktorí podvádzali ľudí o pozemky niekde pri Slovnafte. Prepisovali, zapisovali, podnikal s niekým obvineným z vraždy. Tento človek, o ktorom nič nevieme, že čo tu urobil, čo vytvoril. Vieme, že má nejaké apartmány v Kanade, lenže čo my z toho máme. Tak tento človek sa bude navážať do HDP Slovenska? Tam RÚZ je HDP celého Slovenska? To je to, čo tvorí tie príjmy tej krajiny. Tak ja rozmýšľam, že ako si taký hochštapler proste dovolí, proste do takto sa nejakým spôsobom navážať. Mňa nejaký Bartek, posiela preč. Že keď sa mi tu nepáči, tak mám ísť preč. Rozumiete? Sopliak 26 ročný, mňa, posiela preč. Ja nikam nejdem. Nejdem. Ja nikam nejdem. To vám garantujem, že ja nikam odtiaľto nejdem. Ja tu zostanem a budem hovoriť. Takže, kolegyne a kolegovia, (Reakcie z pléna.) dajte pozor, dajte pozor, že akú, akú atmosféru vy vytvárate v krajine, ako otrávite, otravujete studne, a že čo vlastne z tejto krajiny môžete, chcete urobiť. Lebo Bartek, túto krajinu neuživí, vám garantujem. Garantujem. Ani mladý Kaliňák, ani pán Mažgút alebo ja neviem, kto tu všetko tie vaše titáni neuživia. Naozaj. Bol by som veľmi, by som povedal taký akože slušný, lebo slušní by ste mali byť. Hej. Proste dať, dať naozaj pozor, že do koho sa kto naváža v akej príležitosti. Takže, ak nemáte príjmy, tak neviete vydať. Lenže vy potrebujete vydať, lebo si chcete kúpiť moc. Vy nechcete o tú moc súťažiť nápadmi, stratégiami, víziami, vy si ju chcete proste kúpiť. Žiaľ, na Slovensku sa dá kúpiť moc. Hej. Dobrou by som povedal sofistikovanou, na to ste chytrí. Hej. Proste manipuláciou ľudí si kúpite moc. Rozumiete, že vlajkovou loďou strany HLAS, no tu už mi je len za vlajková loď. Vlajkovou loďou strany HLAS je trinásty dôchodok. Ja len žasnem. Normálne ma to položí do kolien. Prorektorka ekonomickej univerzity poviem, že prorastovým opatrením na rozvoj ekonomiky je trinásty dôchodok. Rozumiete? Jasné, že nerozumieme. Hovoríte, že toto, tak sme to my dopadli. Karpatská sociálna demokracia, proste toto je vlajkovou loďou. To jak môžete s nimi súťažiť. To sa nedá. Môžete byť len väčší. Viete, väčší populista, väčší by som povedal v niečom možno až zlý človek alebo cynický chrapúň, prepáčte za ten výraz. Hej, že proste vy si moc kupujete. Áno, demokracia vám to umožní. Identifikovať nejakú množinu ľudí, len najlepšie je ich dostať do nejakej odkázanosti. Hej, lebo oni tie dôchodky sú pre ten, pre to malé, lebo tá ekonomika funguje ako funguje. A potom im teda samozrejme, vyhovoriť sa na Pribinu, na Štúra na všetkých možných. A potom im niečo sľúbiť a urobiť si z toho vlajkovú loď, ako vlajku. Áno, na to treba žalúdok. Kolegovia, kolegovia zo SMER-u, HLAS-u a SNS, prepáčte, pán predsedajúci, na to žalúdok majú. Hej, že proste dokážu predávať, predávať, no nepoviem to, že čo. Exkrement ako tortu. Viete. Čiže no asi sa nepohneme, znova to bude len taký zápas, hej, že akí my sme zlí a akí vy ste dobrí. Už som tu identifikoval ďalšieho pa, panáka, a už sa to tu objavuje. Pán Blcháč, aj vy ste si spomenuli. Však ste si spomenuli, že teda nový nepriateľ sa zjavil a už Križiacka výprava, už regimenty nastúpené, že ETS2. ETS 2,hej? A teda všímajte si ľudia, aj pre vás to dávam do pozornosti, že ETS2. To je znova hmla. Viete, tu všetko teda a teraz, že sa tu vytvorí nejaký, že tritisíc euro a teraz hrdinský zápas aj pán Blcháč zvedie, aj pán Bartek, aj pán Kalivoda už niečo poctivo píše, to bude za chvíľku vidieť tá tiráda slov a, a zachránia biedny ľud v Karpatskej kotline pred zlým Bruselom, ktorý chce od nich tritisíc euro. Koho by zaujímalo, že to nie je pravda. Koho? Nikoho. Samozrejme, vy, tú ilúziu ste vytvorili a v nej nebudete, budete pracovať. Ak by som ešte možno skúsil na niečo upozorniť, tak upozorním na to, že táto krajina, biedna krajina, v ktorej sa rozpadajú mosty. Kde vlastne na Oravu na hornú sa ku mne už pomaly nedostanem k mame, lebo tam tie mosty za chvíľku spadnú a pôjdem cez Poľsko. Tak v tejto biednej krajine, proste, je to IT veľmoc. Viete, že pomer tých výdavkov, ja som si naschvál dal tú robotu, a poviem to aj cez rezort, ktorému sa venujem. Dve tretiny kapitálových výdavkom ministerstva pôdohospodárstva idú na čo? Viete na čo? Na IT riešenia. No uznajte. Ja rozmýšľam, čo tie kravy z toho majú. Rozmýšľam, že aký teda to má benefit pre tú, pre ten rezort a samotnú kravu, ovcu, že teda tak do toho ITčka mi investujeme. Dve tretiny, dve tretiny kapitálových výdavkom ministerstva. Ja som si pozrel, prosím vás, to by ste neuverili, že čo všetko aj v tomto rozpočte nájde na IT. A kto všetko potrebuje IT? Národná rada naša dva a pol milióna, Úrad vlády potrebuje milión na IT. MIRRI 43. Ústavný súd milión. Každý potrebuje milión, pod milión sa nejde. Viete, dakedy sa kradlo na betóne, len potom sa zistilo, že to sa dá zmerať. Viete to plus, mínus zmerať. Síce, viete, aj keď to dáte pod zem jak v Gabčíkove, tam šli strašné peniaze, ale aj tam sa to plus, mínus ako tak dalo zmerať. Potom, prišiel génius Počiatek, a povedal, chlapci moji zlatí, vy ste blbí, vy ste za, vy ste tu sto rokov za opicami. Najlepšie sa kradne na softvéroch, a on nám to tu začal nosiť. Nejaké cédečko pre autoškoly, nejaké parkovacie, ja už neviem, ale všetko stálo, ja neviem, 50 miliónov. Viete, čiže, to je presne to. Nikto nikdy nezmeria. Nikto nikdy to neodhadne. Lebo však to je, ja neviem aké vlastníctvo a neviem čo. To sa nedá, proste zmerať. Betón sa dá. Miliarda. Keby to možno načítam aj tento rok aj pre ten ďalší rok, máte miliardu v ITčkách poschovávanú. Rozumiete? (Ruch v sále.) Rušia, no ale tak čo mám robiť. No. Naozaj, že tie IT výdavky sú brutálne. Ja, naozaj by ma zaujímalo, že načo ministerstvo financií potrebuje 141 miliónov na IT výdavky. Vnútro 137, zdravotníctvo 25, kultúra 8 a pol, cestovný ruch, cestovný ruch milión. Viete, a to sú také, že táraniny. Hej, že to sú, ten milión na cestovný ruch. Hej, že to sú nejaké systémy vnútornej správy, špecializované systémy a podpora infraštruktúr, milión. Tam schováte všetko, ale v praxi, to sú tri kábliky. Rozumiete? To sú tri kábliky, päť ľudí, ktorí sa chvíľku niekde pomotajú, budú sa tváriť múdro, ale faktúra príde. Ale milión odíde, len z toho ministerstva cestovného ruchu. Prosím vás, ja mať milión voľný, tak idem na, koľko by som vybavil cestovných tých, veľkých výstav po Európe, kde by som spravil nejakú expozíciu, toto má zmysel. Tie tri kábliky na tých najdrahších kanceláriách, ktoré sú, nemajú absolútne žiadny zmysel, ale pôjdu tam. Jasné, že tam pôjdu. Jasné, že tam pôjde, lebo už ste prichystaní. Veľa z vás je prichystaných, zamotaných, primotaných. Prosím vás, ja som to niekde počul, že Brhel, ten váš nejaký oligarcha, že ten je nejaký dodávateľ IT riešení. Nič v zlom, ja ho nepoznám. Ja som ho ešte nikdy nevidel, a neverím, že ten človek, možno rozozná hardware od softvéru. Ale pochybujem, že vie povedať, že aká je koncovka, že čo to, víla a neviem, viete také tie odborné. Pochybujem. Ale je to veľký dodávateľ IT riešení pre našu krajinu. Nech sa páči. Naozaj, nech sa páči. Takže, viete, krajina, ktorá, ktorej padajú mosty, šupne miliardu do ITčka. Krajina, ktorá ne, negeneruje tie, tie príjmy, ktoré by mala, ale to budem možno v inom rozprávať. Vyváža odtiaľto jak v koloniálnej Afrike Gulatin. Budem rozprávať pri, pri tomto.
Možno ešte poslednú vec, to stihnem povedať. Že, keby ste, ja, ja nie som celkom úplne ten fanúšik taký, že geniálnych riešení, a že vyriešime to tak, že, že poslanci si znížia platy. Ja s tým fakt nemám problém. Kľudne znížte, len, len to prosím vás neponúkajme ako geniálne riešenie. Problém je, že na strane príjmy sa negeneruje, že tam neni silná, zdravá ekonomika, ktorá pulzuje, pulzuje, pulzuje, štát prizerá, aby dobre danila. Toto je, toto nám fakt je probl, veľký problém. To nie je. Ale keď už sme začali tú veľkú hru. Viete čo ma zaujalo? Niekto mi to aj písal, a ja som s tým podľa mňa úplne okej. Však my máme paušálne náhrady okrem platu, a tie paušálne náhrady nám majú slúžiť za, na náklady spojené s výkonom funkcie. Tak, ak by som mohol dať nejaký návrh, tak dávam návrh, to by som bol zvedavý, že kto tu aké bločky bude nosiť. Viete, že to je. Viete, že by sme mohli potom skúsiť, keď teda v tomto vidíme spasenie, tak ja hovorím, dobre, okej. Spravme a uvidíme, že kto aké bločky bude nosiť tuná do pokladne si nechať preplatiť, lebo tam by ste si mali nechať preplatiť bloček za cestu, na nejaký obed, kde ste niekoho pozvali. Mali by ste to vydokladovať, že ste šli tam, že ste šli hentam. To by sme videli, kto by ako zháňal bločky po pumpách. Čo? A tváril sa, že niekde bol. To by bol trapas. Čo? Viete, takže naozaj, a toto je podľa mňa aj pre ľudí poctivo. Lebo vy, niekde musíte dokladovať, a všetci od vás tu chcú strašne dokladovať, tak dokladujme. Ja som úplne za. Ja som za. Kľudne zdokladujme, kto tých cirka 2 000 euro mesačne ako paušálne potrebuje vynahradiť, lebo je to spojené s výkonom jeho funkcie. To by sme tu odhalili ľudí, ktorí sa premotajú, preplávajú, tu sú už normálne skameneliny 20-ročné, ktoré neboli, boli, sa presunuli z jednej mestskej časti do druhej za voličom. Týždeň pred voľbami, ale celé štyri roky...
=====

... mesačne ako paušálne potrebuje vynahradiť, lebo je to spojené s výkonom jeho funkcie. To by sme tu odhalili ľudí, ktorí sa premotajú, preplávajú, tu sú už normálne skameneliny dvadsaťročné, ktoré neboli, boli sa presunuli z jednej mestskej časti do druhej za voličom týždeň pred voľbami, ale celé štyri roky nič. Hovorím, takže ak by ste chceli odo mňa nejaké riešenie, ale to je, to je nič, to je blcha hej. Ale, ale hovorím, že ako, ako na podnet na diskusiu tak skúsme by sme sa pozrieť prípadne na tie paušálne náhrady. Lebo ja by som, to mi príde v celku férovo aj voči ľuďom hej. Máte aktívneho poslanca, jazdí hore, dole jak motorová myš, minie na benzín, neviem čo spí hento. Áno no treba. A nevravím, že mu treba preplatiť všetko. Do tých 2 000, a keď minie viac, jeho problém hej. Ale to by bolo zaujímavé opačne hej, ako by tu kto deklaroval, že kde behal alebo nebehal. To by sme zistili, že niekto by si nemal aký bloček nechať preplatiť, lebo by musel napísať, že prečo. Však, pán Kalivoda. No. Ale to je kopu iných ľudí hej, o ktorých by to bolo zaujímavé, zaujímavé zistiť, že ako by to dopadlo. Takže ľudia moji dobrí nedopadne to dobre, nedopadne to dobre. Skončím tým Titanicom. Hej. Ešte stále, ešte stále sa to dá zaplátať, ešte stále sa to dá ako tak zachrániť. Ďakujem pekne.