40. schôdza

S reakciou pán poslanec Viskupič.

Ďakujem pekne za slovo, ďakujem obom kolegom za reakciu. Začnem Ondrom Dostálom. Presne tak. Dobré časy, zlé časy. Jednoducho ekonomika nie je priamka. Ekonomika sú vždy sínusoidá, sú dobré časy, keď ekonomika rastie, sú zlé časy, keď je jednoducho ekonomika klesá, alebo je aj recesia a jednoducho úloha štátu je presne tak pomáhať a zabezpečiť, aby dokázala krajina preplávať cez obe časti ekonomického cyklu. No a potom by to ale malo fungovať tak, ako to majú vždy zodpovedné krajiny, že keď sú dobré časy, tak sa robí všetko preto, aby rozpočet bol prebytkový, aby sa dlhy znižovali, aby sa jednoducho šetrilo, aby sa pripravovalo na dobré časy, pardon, na zlé časy a jednoducho, keď sú tie zlé časy, áno, vtedy je úlohou krajiny pomôcť a teda vtedy vie byť rozpočet a môže byť rozpočet deficitný. Bohužiaľ, tá realita Slovenska je, že za vyše 30-ročnú históriu sme nikdy nemali vyrovnaný a už teda vôbec nie prebytkový rozpočet a to je teda veľká obžaloba všetkých vlád, ale teda z veľkej časti samozrejme aj aktuálnej vlády a vidíme to aktuálne aj teraz, čo sa deje. No, Grécko. Jednoducho ideme po gréckej ceste, môže hovoriť, kto chce, čo chce a skutočne, ono si treba pozrieť, čo to potom znamenalo. Prišiel Medzinárodný menový fond, hej, prišla Svetová banka a proste normálne nariaďovali Grécku tie reformy. Inak a tie reformy aj pomohli. My dnes, keby sme sa pozreli, ako funguje Grécko, tak má primárny prebytok rozpočtu. Samozrejme, že splácajú dlhy, čiže vo finále stále majú deficit, ale jednoducho primárny prebytok majú. To znamená tie reformy urobili a celé to funguje a možno by sme sa práve tým mali inšpirovať. No, čo sa týka kolegu Iva Štefunka, presne tak. Francúzsko je ten príklad, po ktorej ceste vlastne tiež ide Slovensko. Veľmi pekne si to povedal, tak len ďakujem za túto pripomienku. Presne tak. Ďakujem.

Pán poslanec Janckulík nie je v sále, takže stráca poradie. Pán poslanec Hajko, nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister. V prvom vystúpení za klub som sa venoval celkovému rozpočtu. Minister financií tu nebol, ale dúfam, že vtedy prítomný minister spravodlivosti mu sprostredkoval informácie z môjho vystúpenia. Dnes sa budem venovať rozpočtu ministerstva kultúry. Hneď na začiatku musím konštatovať, že v tomto rezorte akoby bežala permanentná konsolidácia naprieč volebnými obdobiami, ktorá stále necháva kultúru na chvoste záujmu a okrem nedostatku finančných zdrojov, ktoré sa podpisujú na jej provizórnom fungovaní a nemožnosti väčšieho rozletu, jej rany často s nezvrátiteľnými následkami vrážajú politici, ktorí svojou revanšistickou politikou rúcajú to, čo bolo horko ťažko vybudované v predchádzajúcom období.
Točíme sa v kruhu štvorročných funkčných období vlád. Stratégie rozvoja kultúry a umenia končia však v zásuvkách bez ich celoplošného akceptovania a vždy nanovo sa začína tvoriť to, čo sa neodvážim nazvať kultúrnou politikou štátu, ale len politikárčením na úkor kultúry samej. Či zdroje sú alebo nie sú, kultúra dostáva stále rovnako a garnitúra pôsobiaca teraz na ministerstve aj túto obvyklú výšku prostriedkov míňa na realizáciu úzkych záujmov a cieľov svojej straníckej politiky a v tomto spomedzi všetkých garnitúr vyniká tá súčasná vedená ministerkou Martinou Šimkovičovou. Dovolím si to tvrdiť preto, že tento zákon roka nebola schopná prísť ministerka Šimkovičová obhajovať ani na výbor pre kultúru a médiá. Namiesto toho nás cez sociálne siete informovala, že uprednostňuje rokovanie o problematike štátneho jazyka. Netvrdím, že toto nie je dôležité, ale išlo o parciálne stretnutie, ktoré sa dalo určite odložiť, či časovo preložiť, pretože obhajovať rozpočet pre pred parlamentným výborom, ktorý je určený na kontrolu ministerstva je jej povinnosťou. Poďme však k rozpočtu, ktorý ministerstvu kultúry pridelil 3,5 milióna eur, o 3,5 milióna eur viac ako v tomto roku. Nejde o zvýšenie, ako by sa na prvý pohľad zdalo, lebo keď odpočítame mandátne výdavky teda tie viazané na valorizačné mechanizmy v zákonoch, rezort kultúry dostal o 15,9 milióna eur menej ako mal dostať. To je teda podiel, ktorým sa ministerstvo podieľa na konsolidácii verejných financií. V dôsledku valorizačného mechanizmu sa podpora cirkví a náboženských spoločností zvyšuje o necelých 10 miliónov eur. V prípade podpory cirkví ide o finančný príspevok, ktorý kompenzuje ich činnosť a službu v mnohých oblastiach života, spoločnosti, sociálnej, zdravotnej, vrátane duchovnej službe a iných. Benefity, ktoré sa nedajú vyjadriť a hodnotí len materiálnej, či výškou podpory. Napríklad platy duchovných, ktoré boli roky pod úrovňou minimálnej mzdy, je tak možné dorovnať do jej úrovne. Ak by sa niekto pýtal, prečo sa v čase konsolidácie nesiahne aj na tento príspevok, odpovedám, lebo je to spravodlivé a je dobré, že v zákone tento valorizačný mechanizmus je. Ďalším mandatórnym výdavkom je príspevok na úrovni 0,12% z hrubého domáceho produktu pre Slovenskú televíziu a rozhlas, ktorý jej pripísal navyše, takisto necelých 10 miliónov eur. Ide o...

lebo je to spravodlivé a je dobré, že v zákone tento valorizačný mechanizmus je. Ďalším anatúrnym výdavkom je príspevok na rovných dvanásť stotín percenta z HDP pre Slovenskú televíziu a rozhlas, ktorý jej pripísal navyše takisto necelých 10 mil. eur. Ide o naplnenie minimálnej možnej podpory vzhľadom na stav verejných financií a hoci táto spodná hranica podpory sa stane nadlho jedinou možnou. Takže slovo najmenej v zákone, ktoré tvorilo pre STVR nádej pracovať aj v rozvojovom scenári, tak je teraz úplne zbytočné. Materiál k rozpočtu uvádza, že konsolidačné opatrenia sa dotknú najmä 5 % krátenia mzdových prostriedkov, 10 % na tovaroch a službách a 15 % na kapitálových výdavkoch a to ako ústredného orgánu, tak aj príspevkových organizácií ministerstva. Zákonite tak dôjde k redukcii činnosti organizácii na úrovni vo výške 29 mil. eur. Obávam sa, že to bude veľký problém, keďže už teraz poddimenzované príspevkové organizácie pôsobiace sú na hranici plnenia svojich zákonných povinností. Ostáva len dúfať, že sa divadelné a koncertné stany nezačnú napĺňať prenájmami rôzneho účelu a kvality a to len v záujme dosiahnuť stanovené príjmy. Čo je však smutnejšie, o ich rozvoji nemôže byť ani reč. Za všetky jeden príklad. Veľmi mi leží na srdci osud štátnej opery v Banskej Bystrici. Nie preto, že pochádzam pôvodne z Banskobystrického kraja, ale tejto inštitúcii sa podarilo za roky nevídané, vzbudiť pre obyvateľov priľahlých okresov a miest zo žánrov opery, baletu, operety žiadaný artikel, za ktorým sú ľudia ochotní cestovať desiatky kilometrov. Zo záverečného účtu, ktorý pred polrokom taktiež ministerka neprišla obhajovať, sme sa dozvedeli, že plánované prostriedky vo výške 9,6 mil. eur na rekonštrukciu budovy opery sa nepreinvestovali a rozpustili sa do iných projektov. Očakával som, že sa aspoň časť z nich objaví v tomto návrhu rozpočtu. O opere však nie je žiadna zmienka a nielen o plánovanej rekonštrukcii, ale ani o rozpočte ako takom. A je smutne známe, že ak sa do konca roka nenájde 700 tis. eur, štátna opera môže od 1. januára budúceho roka prestať fungovať. A rozpustiť súbor znamená zánik inštitúcie. Preto apelujem na ministerku a ministerstvo, aby s tým urgentne niečo urobili. Takéto neinformovanie o mnohých ďalších inštitúciách je úplne ako princípom vôbec návrhu rozpočtu ministerstva kultúry. Ako veľmi nezodpovedné vnímam opätovné krátenie rozpočtu pre podpornú schému Obnovme si svoj dom na 8,3 mil. eur. Ako protiargument sa môže zdať alokácia 6 mil. eur na kapitálové prostriedky v rámci Fondu na podporu umenia. Skúsenosť s aktuálnym spôsobom prerozdeľovania prostriedkov radov fondu i účet na ktorý môžu byť peniaze poskytnuté však skôr nahráva do karát podobne spriazneným subjektom ako kultúrnym pamiatkam, ktoré akútne potrebujú pomoc. Je veľká škoda, že ministerstvo sa nedrží odborného regionálne proporčného systematického prístupu, aký roky úspešne fungoval pri programe Obnovme si svoj dom. Podobne by som mohol hovoriť o Fonde na podporu umenia, ale pre krátkosť času nepôjdem do podrobností. Chcem upozorniť na inú veľmi dôležitú vec. Vákuum podpore, ktoré vzniká nie je nahradené ani žiadnymi inými nástrojmi podpory. Teraz nám na mysli sponzorský zákon, či podporu donorstva a filantropie, o ktorých ministerstvo neviem z akého dôvodu mlčí. Svojim konaním tak amputovalo zdravú nohu kultúry, avšak bez potrebnej náhrady, aby kultúra mohla v nejakom režime vôbec fungovať. Ešte raz musím konštatovať, že je to veľmi nezodpovedný a likvidačný krok a predložený rozpočet, ani legislatívny plán na najbližší rok nijaké záchranné koleso pre tento segment kultúry neponúka. Tu skutočne ozaj zdôrazňujem, že sponzoring, donorstvo, filantropia atď. treba veľmi silno zakotviť do nášho systému. Ak sa pýtate, akým spôsobom chce konsolidovať a aký názor má na konsolidáciu KDH, tak vám hovorím, že tu je krásny priestor, ako do kultúry tie chýbajúce zdroje, ktoré budú chýbať aj v dôsledku konsolidácie, ako ich dostať z iných oblastí, to znamená najmä zo súkromnej sféry. A nič sa v tom nerobí. Roky sa v tom nič nerobí, takisto ani tento rok sa v tom nič nerobí. Rozpočet ministerstva kultúry sa nedá komentovať len na základe čísel v tabuľke, ale najmä podľa toho, akým smerom sa s nimi naloží. Ministerstvo kultúry za dva roky prichádza len s amputovaním tepien predchádzajúceho systému fungovania a preskupovanie finančných prostriedkov nesystematicky z jedného chlievika do druhého a to bez toho, aby predstavilo a uskutočňovalo potrebné systémové zmeny, ktoré by kultúru nechali závislou len na podpore štátneho rozpočtu, pri kreovaní ktorého ako ukazuje aj tento rozpočet, napriek miernemu zvýšeniu prostriedkov ostáva kultúra stále na chvoste záujmov štátu. Absencia adresnosti v hľadaní úspor a naopak celoplošné od zeleného stola riadené percentuálne šetrenie pre všetkých, je cestou k likvidácii toho, čo tu roky fungovalo, na úkor toho, o čom rozpočet mlčí. Teraz mám na mysli obrovskú sumu v kapitole tvorba a implementácia politík, ktorá je rukách ústredného orgánu. Uvidíme, aká bude účelnosť a efektívnosť vynaložených prostriedkov, napríklad na služobné cesty pani ministerky, alebo kde končia milióny eur, ktoré sú odložené vo Fond na podporu umenia, opäť pre priority ministerstva kultúry a podobne. Takže keď to zhrniem na záver, v návrhu rozpočtu ministerstva a kapitoly kultúry vidíme absenciu skutočne nejakých vážnych zámerov v konkrétnych oblastiach a to, čo opäť zdôrazním a zase na konci to poviem ešte raz, nevidíme žiadnu snahu dostať do kultúry prostriedky z iných zdrojov, ako zo štátneho rozpočtu. Nevidíme. Pritom priestor je na to obrovský, stačilo by aby sa vláda postavila ministerstvu kultúry zvlášť, aby sa postavila nejakým spôsobom k sponzorstvu, filantropii. Sú ľudia, ktorí sú ochotní investovať, alebo vložiť peniaze do kultúry. Nie je to len na štýl, ja neviem renesancie v Taliansku v začínajúcom novoveku, ale skutočne takéto niečo veľké nemôžeme čakať, ale je priestor na to, aby sa našli prostriedky aj z iných zdrojov ako zo štátneho rozpočtu.

Jedna faktická. Pán poslanec Dostál.

Pán poslanec Hajko, ten prístup ku kultúre, na ktorý ste poukázali vo svojom vystúpení je asi odrazom takého širšieho nastavenia tejto vládnej koalície a teda hovorili ste o tom, že vláda nemá žiadnu snahu nastaviť systém tak, aby do kultúry prišlo viacej zdrojov aj odinakadiaľ ako z verejných prostriedkov, tak to je v zásade ich spôsob uvažovania, lebo v podstate oni uvažujú iba cez štát a iné subjekty sú pre nich buď teda zdrojom financií, že ich môžu zdaňovať, príp. že tie iné subjekty miesto nich niečo robia, tak takýmto spôsobom uvažujú. A zaujalo ma aj teda to vaše konštatovanie o plošnosti tých úsporných opatrení, lebo tak viackrát už sme viacerí aj upozorňovali na to, že kým tie konsolidačné opatrenia na strane príjmov sú konkrétne, spočívajú vo zvýšení daní, v minulosti v zavádzaní nových daní, v zvyšovaní daňových sadzieb, alebo v zmene parametrov, tak tie úsporné opatrenia sú naozaj iba všeobecné, ale ako ste povedali plošné, teda nejak sa podelilo, že kto má koľko ušetriť, ale nie je za tým žiadna predstava, nie sú za tým žiadne reformy, nie je za tým predstava, že povedzme tieto činnosti by štát nemusel vykonávať vôbec. Tieto činnosti by mohol vykonávať úplne iným spôsobom a od toho by sa malo odvíjať, že zruší sa nejaký úrad, zredukujú sa nejaké súčasti inštitúcií a na niečo treba menej peňazí, nie, aj toto sú schopní robiť iba plošne.

Ďalším vystupujúcim... Aha pán poslanec Hajko s reakciou, pardon.

Kolega Dostál, ďakujem za podporu tých mojich myšlienok, ktoré som tam predniesol. Áno, je to plošné, sú to nejaké plošné opatrenia, konkrétnosti človek tu veľmi ťažko hľadá a opakujem znovu, že nevidíme žiadnu snahu získať pre kultúru nejaké zdroje z iných zdrojov ako zo štátneho rozpočtu. Ja len ešte v tejto reakcii poviem, že akým spôsobom sa ťažko dostávalo vôbec k tomu rozpočtu. Návrh bol schválený v piatok 10. októbra vládou, odoslaný s prílohami na e-mailové adresy poslancov, v piatok o 17 však bol ohlásený výpadok internetu Národnej rady celý víkend, čo skomplikovalo dostupnosť tohto materiálu. V pondelok sa o ňom rokovalo vo výboroch a v utorok išiel materiál do pléna. Prosím vás pekne, takto to išlo, takýmto spôsobom. A to je kapitola kultúry. Rovnaké problémy mali ďalší kolegovia poslanci, vyhodnotiť takýto zákon roka v priebehu skutočne niekoľkých doslova dní, nehovorím ani pracovných, lebo to išlo cez víkend. No neviem ako to nazvať inak ako pohŕdanie vlastne parlamentom a pohŕdanie, keď pohŕdate parlamentom a poslancami, tak pohŕdate aj tými voličmi, ktorí volili týchto poslancov, ktorí tu sedia v parlamente. Takže je to o to smutnejšie, že hovorím o rozpočte kultúry a tento prístup bol vyslovene nekultúrny. Toto nie je kultúra, ale obávam sa, že týmto spôsobom bude pokračovať vládna koalícia aj v budúcnosti, pretože sa to stalo doslova normou. Ďakujem za pozornosť.

Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Kišš.