40. schôdza

Ďakujem.
Začnem tým, čo si povedal posledné, že vláda si chce predĺžiť funkčné obdobie. A je to logické pri ľuďoch, ktorí celý život nerobili nič iné, len majú hrable, ktoré hrabú k ním. Takže čím dlhší čas máš na hrabanie s tými hrabľami, tak tým viacej si k sebe nahrabeš. To je logické. Čiže poďme si predĺžiť funkčné obdobie. Budeme mať čas na rozdávanie svojim ľuďom. A to je ich hobby, ktoré som už spomínal, o tom, že Fero má milión, ja budem mať 20. Keď bude mať Fero 40, ja budem mať 50, ide. A druhá vec, naozaj si spomínal, že pri 15 kapitolách v rozpočte je pokles, pri pätnástich, ale pri 25 kapitolách sa rozpočet zvyšuje. Rozpočet by mal byť stabilný, rozpočet by mal byť o tom, aby sa naozaj šetrilo a rozpočet musí naozaj zohľadňovať situáciu, ktorá je. Ale v 25 kapitolách sa rozpočet zvyšuje. Tak máme nižší deficit, rozprávate, že sme to tu rozkradli. Počkajme, kým si pofotí tamto pán poslanec vpravo. Pofotili ste si? Dobre, výborne. Takže pofotil si pán poslanec. Super. Takže naozaj máme tu rozpočet, ktorý by mal vyjadrovať, vyjadrovať situáciu. Ale tento rozpočet čo robí?
No berie chudobným a bohatým dáva. A to budete stále počúvať. Tento rozpočet je zase ďalšia zlodejina na ľuďoch.
A môžete si to fotiť. Foťte si to, lebo to je pravda.

Pán poslanec Pollák.

Ďakujem ti Igor za tvoju rozpravu a aj tento stav tohto pléna značí situáciu v krajine, kde vládni poslanci, 78 koaličných poslancov, ktorí dnes rozhodujú o osude Slovákov a Sloveniek na Slovensku, nemajú záujem vysvetľovať otázky občanov SR. A jasne sa pýtajú. A ty si položil tie otázky, že keď sa už zrušilo tých 200 eur na dieťa a ušetril sa tam nejaký balík peňazí, kde dali tie peniaze? A ľudia tak oprávnene čakali, že okej, však zrušili ste 200 eur na dieťa a Robert Fico v minulosti kritizoval tento návrh zákona, alebo teda návrh 200 eur na dieťa, že toto je pre cigáňov do osád, ideme si kupovať cigáňov do osád, hej, s prídavkami a s daňovým bonusom. Tak ľudia tak oprávnene čakali, že s čím príde ten Robert Fico. S čímkoľvek sme prišli, všetko kritizovali. Tak dámy a páni, za 15 rokov vlád Roberta Fica, ja sa pýtam teda ľudí, aby odpovedali na to, čo vám také Robert Fico dal. Slov a rečí tu bolo naozaj strašne veľa. A úplne upierali sa zraky občanov SR, že tak keď už Fico hovorí, že nepodporí takýto sociálny návrh, tak asi niečo v tom bude. Tak čakáme, že Robert Fico predloží niečo lepšie ešte ako Matovič. Vieš, čo im predložil, Igor? Vyššie dane, vyššie poplatky, sebe udelil dvojnásobný plat, udelil si rentu, dali si beztrestnosť. No a v takomto Slovensku žijeme. Je to obrovská hanba. Ja sa pýtam aj koaličných poslancov, na ktorých dnes vlastne stojí osud Slovenska, ktorí budú hlasovať za tento rozpočet, ktorí hlasovali za konsolidáciu, či si vstúpia niekedy do svojho svedomia?

Pán poslanec Dušenka.

Ďakujem pekne za obe faktické poznámky. Je to presne tak, ako ste spomínali.
A ja len doplním, že tá konsolidácia mala vyzerať inak, aj ten štátny rozpočet mal vyzerať inak. Lebo toto je vydláždenie cesty do pekla a do Grécka. Vaša sociálna spravodlivosť je taká, že zbrojárske firmy, ktoré sa tu momentálne kvôli konfliktu na Ukrajine topia v peniazoch, prevádzkovatelia hazardu, ktorí sa tu topia v hazardoch, v peniazoch, tak tým dane takmer znižujete, respektíve zvyšujete len veľmi symbolicky, ale živnostníkov, tých fakticky mnohých pochováte. A vrátim sa ešte k tým voľbám. Je to naozaj obrovská hanba, keď táto vláda porušuje jeden svoj volebný sľub za druhým, humpluje ekonomiku, ožobračuje ľudí a ešte má tú drzosť nastoliť tu otázku, že oni by si zaslúžili ešte aspoň rok navyše. Lebo ešte nestihli. Nestihli si ešte dosť nakradnúť? Alebo ešte nestihli dosť ožobráčiť ľudí? Alebo sa ešte nestihli dostatočne priblížiť ku gréckemu scenáru, k bankrotu krajiny?

Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Hargaš.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia.
Som vystúpil už aj v písomnej časti rozpravy, tak teraz v ústnej to tak možno nejak iba zhrniem. A ako by som to zhrnul, zhrniem to veľmi jednoducho. Nerobíte to dobre. Naozaj. A nerobíte to dobre, lebo vás usvedčujú vaše vlastné čísla, a mňa, viete, najviac ma mrzí to, že vlastne nemáme o tomto tú debatu. Že je tu podobné zloženie, ako keď som bol v písomnej rozprave včera, ale ani vtedy sa nikto nezapojil do debaty. A by som naozaj veľmi rád mal nejak s vami debatu o tom, že prečo vy

Nerobíte to dobre. Naozaj. A nerobíte to dobre, lebo vás usvedčujú vaše vlastné čísla a mňa, viete, najviac ma mrzí to, že vlastne nemáme o tomto tu debatu, že je to podobné zloženie, ako keď som bol v písomnej rozprave včera, ale ani vtedy sa nikto nezapojil do debaty. Ja by som naozaj veľmi rád mal nejak s vami debatu o tom, že prečo vy si myslíte, že toto je dobrý rozpočet, lebo všetky čísla nejak ukazujú, že to nebude dobrý rozpočet, ale vy očividne ste presvedčení, že je, lebo budete asi za to hlasovať, takže je mi veľmi ľúto, že jediné dva príspevky v rozprave k zákonu roka boli od pána Karasa, tu spravodajcu, a pána Muňka. A to je tak všetko. Sem-tam nejaká faktická poznámka, ale, ale to je bieda.
No prečo si myslím, že to nerobíte dobre, hovoril som to už v písomnej časti, pretože ekonomický rast sa spomaľuje a smerujeme do stagnácie, smerujeme do recesie. To neoklamete, jednoducho tá ekonomika vám dáva nejaké vysvedčenie, ideme do recesie, tak niekde je problém. A dostanem sa k tomu, že čo sú vaše výhovorky. Dlh sa zvyšuje, čiže napriek tomu, že jedno zo základných vašich výhovoriek je, že to tí predošlí zvyšovali dlh a vy to musíte opravovať, tak vy robíte vlastne, ešte rýchlejšie zvyšujete dlh. Tak neviem, čo je to za opravovanie, keď ešte rýchlejšie zvyšujete dlh. Zvyšujete deficit, pretože pri nástupe ste mali deficit 4,8 %, pri odovzdaní budete mať 5,1 %. To sú vaše čísla, nie moje, vaše, vaše výpočty. No a máme najvyššie daňové zaťaženie v histórii.
A ja by som sa tak spýtal, že keď vy si myslíte, že toto je dobré, že tieto ukazovatele sú podľa vás dobré, tak hľadám aj vlastne, že kde máte vlastne podporu, že kto vlastne ešte si myslí, že to je dobré, okrem vás, okrem koalície, že kde, kto z verejného priestoru sa vlastne vyjadril, že tento rozpočet je dobrý, že to robíte dobre. A naozaj nikto. Ak máte niekoho, prosím vás, povedzte, že kto vo verejnom priestore povedal, že dobre to robí tá koalícia. Chápem, ťažké časy, neviem, čo všetko, ale dobre to robia. Nikto z relevantných ani ekonómov, ani inštitúcií, NKÚ vám to skritizovala, tripartita vám to kritizuje, opozícia vám to kritizuje, a ja by som bol veľmi rád, keby ste priniesli niekoho, kto vám povie, že to robíte dobre, alebo že kto, kto tam bude s vami v jednom šíku, ale nemáte nikoho. Aj to o niečom hovorí.
A rozmýšľal som, že k čomu to vlastne prirovnať? Lebo teda pozeral som si aj, akým spôsobom vy sa to snažíte vysvetliť verejnosti, že čo tu robíte a prečo podľa vás to je niečo dobré. Pozeral som si aj na sociálnych médiách, aj nejaké tlačové vyhlásenia a podobne a v zásade veľa z toho, čo vy hovoríte tej verejnosti, mne prišlo, že vlastne vy to vysvetľujete výhovorkami, že vlastne robíme to, robíme to nejak, lebo to spôsobili iní, lebo za to môžu Matovič, Heger, Ódor, lebo za to môže Nemecko, Francúzsko, lebo keby bola táto opozícia pri moci, tak by bolo ešte horšie, že akoby nestaviate sa za svoju robotu, že naša robota je skvelá, ale hovoríte, že naša robota je taká, aká je, lebo za to môžu nejakí iní ľudia a my čo už máme, chúďatká, robiť, my už to len tak nejak znášame, že tie výhovorky. A rozmýšľal som, že čo mi to vlastne pripomína. A potom mi to došlo, že mne to vlastne pri... každý, každý to možno poznáte zo života, že takého opravára. Teraz nechcem uraziť opravárov, ale podľa mňa každý raz zažil v živote či už automechanika, alebo opravára, ja neviem, pračka sa vám pokazila a prišiel opravár, a mne sa to teda osobne stalo párkrát, že proste vždy ten opravár, ktorého si zavoláte, tak on najprv strašne skritizuje tú robotu tých predošlých opravárov. Čokoľvek by vám na tom aute robili, tak on povie, ježíš, no to, jak to tu spravili, však to tu ani nedrží poriadne, no tak to máte celé zle. To vám úplne, zle vám to robili roky. A mne príde, že takýmto spôsobom vy obhajujete zákon roka, že za všetko môžu tí pred vami a čo už vy, chúďatká, máte robiť, len vy to musíte nejak strpieť. Ale viete, na konci dňa to, čo rozhoduje, že či si toho opravára ja zavolám aj druhýkrát po tomto frflaní, je, ako budem spokojný s výsledkom jeho práce, ako budem spokojný s tým, čo spraví. Môže frflať, koľko chce, ale pozriem sa na konci dňa, tak opravil mi to, alebo neopravil? Podľa toho sa rozhodnem, či ho zavolám.
Takže ja myslím, že aj vo vašom prípade bude platiť, že tie čísla jednoducho neoklamete a môžete frflať na okolie, koľko chcete, môžete frflať na predošlú vládu, môžete frflať na Nemecko, Francúzsko a neviem čo a na konci dňa budú nejaké výsledky, za ktoré sa budete musieť zodpovedať, lebo to už budú vaše výsledky a tie rozhodnú o tom, že či dostanete od ľudí mandát, alebo nie. A skôr si myslím, že nie. Čiže ako ten opravár.
A druhá vec, ktorá, ktorá mi tak napadla, keď som si pozeral, že ako vy obhajujete tento rozpočet, o ktorom si ja myslím, že je zlý, ale vy si myslíte, že je dobrý, je, že vy vlastne hovoríte tým teda ľuďom, že je tam veľa strašenia, veľa strašenia, že keby tu bola opozícia, súčasná, tak je to ešte horšie. V takomto nejakom duchu to, to tej verejnosti ponúkate. Že my to možno nerobíme najlepšie, ale oni by to robili ešte horšie, bu-bu-bu, strašenie. Alebo hovoríte, že my to nerobíme síce dobre, ale aspoň sa o vás postaráme. To som tam veľmi cítil z tých príspevkov, ktoré dávate, že aspoň sa o vás postaráme. To znamená, že plošná energopomoc, to znamená, že plošné trináste dôchodky, že aspoň sa o vás postaráme. Čiže vlastne aj priznávate, že vyhliadky do budúcnosti sú zlé, hej, lebo tie čísla neoklamete, ale aspoň krátkodobo sa nejak o vás postaráme.
A využijem, že tu teda zastupuje pána ministra financií pán minister školstva, lebo trochu mi to pripomína ako v školstve, v škole, žiaci, že keby si žiak mohol vybrať, podľa mňa, že tiež mám deti, že moje deti by si tiež radšej vybrali, ja neviem, že sa budú hrať, krátkodobý nejaký benefit, verzus nejaká dlhodobá investícia, že keby som sa ich spýtal, že decká, chcete sa učiť, aby ste sa mali v budúcnosti lepšie, alebo chcete sa teraz hrať, tak myslím, že veľká časť detí by povedala, že chcem sa pohrať, chcem sa hrať, chcem tie krátkodobé benefity. A ja si myslím, že to je aj to, čo vlastne vy robíte voči slovenskej spoločnosti, že im dávate nejaký pocit krátkodobých benefitov, ale v skutočnosti ich oberáte o tú budúcnosť. Lebo keby sa naše deti neučili, tak majú horšiu perspektívu v budúcnosti. Ja si myslím, že to robíte presne s týmto rozpočtom, že rozdávate peniaze, rozhadzujete peniaze mirnix-dirnix, aj keď vy sami viete, že to nemôžeme dovoliť, že ten dlh rastie, že deficity neklesajú, ale sa zvyšujú za tejto vlády, že z dlhodobého hľadiska to táto ekonomika nevydrží, ale z nejakého cynického dôvodu vám to je jedno. Ja neviem, v čo dúfate, nejaké zjavenie alebo niečo, nejaký zázrak, ale v zásade, že dlhodobo to takto nepôjde ďalej, dobre, ale vy to ste ochotní obetovať, lebo krátkodobé benefity si myslíte, že ľudí presvedčia o tom, že vlastne je to fajn. A to je podľa mňa veľmi krátkozraké, veľmi cynické, veľmi nezodpovedné. Takto by som to nejak zadefinoval, to je ten rozpočet.
No posledná, posledné dve poznámky. Prvá je, že veľmi ma mrzí, že tu nie je pán minister Kamenický. Nič proti pánovi ministrovi školstva, vlastne ste ma naviedli na nejakú paralelu, takže som rád, že ste tu, ale predsa len je to najdôležitejší zákon ministerstva financií v tomto roku, chcelo by to, aby tu proste bol pán minister Kamenický. Inokedy tu sedel, ja neviem, prečo tu teraz nie je. Prečo dnes nediskutuje s nami, neoponuje, neobhajuje si svoju prácu a tak som si vlastne uvedomil, že celý tento rozpočet je svojím spôsobom neobhájiteľný a po tejto rozprave ostal aj neobhájený, pretože minister si ho neobhájil.
No a posledná poznámka, ktorú by som povedal, a to chcem na záver už teraz každého vystúpenia hovoriť, že nie sme na toto odkázaní. Naozaj nie sme odkázaní na vládu, ktorá bude budúcnosť prejedať v súčasnosti, ktorá sa cynicky bude stavať k ľuďom na Slovensku, že hlavne že my sa tu teraz máme dobre, čo na tom, že naše deti budú opúšťať túto krajinu, že nie sme na to odkázaní a myslím si, že ľudia na Slovensku si naozaj zaslúžia vládu, ktorá bude mať nejakú víziu, nejakú predstavu, dlhodobú, nielen krátkodobé benefity, nielen cukríky rozdávať, ale že budeme pracovať na tom, aby všetci sme mali viac cukríkov, aby všetkým nám tu bolo v dlhodobom horizonte lepšie a nielen v krátkodobom horizonte si tu prejedať budúcnosť, pretože to v skutočnosti robíte, žiaľ, vy a ja si myslím, že príde čas, keď ľudia si povedia, že vlastne už ma z tých krátkodobých cukríkov trošku bolí brucho a mrzí ma, že moje deti musia odchádzať do zahraničia, pretože tu nevidia perspektívu a že príde čas, keď tu bude vláda, ktorá bude mať nejakú víziu a bude mať perspektívu pre túto krajinu a nielen bude prejedať, prejedať budúcnosť.
Takže toľko asi na záver.
Ďakujem pekne za vašu pozornosť.

Ďakujem pekne, pán poslanec.
Ďalší v rozprave prihlásený je pán poslanec Čaučík, ale nie je v miestnosti a stráca poradie.
Tým pádom vystúpi pán poslanec Grendel.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, vládna koalícia pred dvomi rokmi sľubovala lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie žiť. Takto nazvali programové vyhlásenie vlády na volebné obdobie 2023 - 2027. Sme v polovici volebného obdobia, teda je už najvyšší čas položiť si tri základné kontrolné otázky: Kto sa má dnes na Slovensku lepšie? Kto sa cíti dnes na Slovensku pokojnejšie? A komu sa dnes na Slovensku žije bezpečnejšie? A všetky tieto tri kontrolné otázky sú pomerne jednoduché politické odpovede.
Na otázku - kto sa má dnes na Slovensku lepšie - treba hľadať odpoveď v dvojnásobnom zvýšení platov ministrov a premiérov, premiéra. To sú jediní ľudia, ktorí sa dnes majú na Slovensku lepšie. Všetci ostatní pociťujú vo svojich peňaženkách drastické dôsledky konsolidácie a zdražovania a teda poklesu životnej úrovne.
Kto sa dnes cíti na Slovensku pokojnejšie? To sú podvodníci, ktorí vďaka hanebnej novele Trestného zákona, vďaka zníženiu trestných sadzieb, vďaka zrušeniu špeciálnej prokuratúry, vďaka rozpusteniu Národnej kriminálnej agentúry sa nemôžu a teda nemusia za svoje kriminálne skutky absolútne ničoho obávať, môžu teda pokojne spávať bez ohľadu na to, ako v minulosti kradli a korumpovali.
Komu sa dnes žije na Slovensku bezpečnejšie? Treba sa opýtať primátorov a starostov, ktorí veľmi jednoznačne varujú vládu Roberta Fica, že sa po novele Trestného zákona rozmohla kriminalita po celom Slovensku. To sú teda tri odpovede na tie základné otázky: kto sa má lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie, po dvoch rokoch v polčase vládnutia štvrtej vlády Roberta Fica. A keď sa pozriete do toho programového vyhlásenia, tak o zvýšení 900 poplatkov tam nenájdete ani čiarku, že sa vládna koalícia chystá zdražieť diaľničné známky, nenájdete tam ani čiarku, že sa zvýši na Slovensku DPH, ani toto vláda nesľubovala vo svojom programovom vyhlásení, čo je biblia každej jednej vlády, kde máte napísané krok za krokom, čo chce vláda urobiť, akú politiku chce robiť. Že sa zavedie na Slovensku transakčná daň? V programovom vyhlásení vlády o tom nenájdete ani čiarku, ani o keksoch, ani o džemoch, pán Kamenický. Ale hlavne, že sa ľudia majú lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie žiť, keď budú piecť keksy a variť džemy, aby ušetrili peniaze pre domáci rozpočet.
Z tohto sľubu - lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie žiť - ste za dva roky nesplnili vôbec nič. Čo naopak plníte na sto percent, je zavlečenie Slovenska do pekla na peknom bielom koni, o ktorom hovoril Robert Fico po podpise memoranda s Petrom Pellegrinim a Andrejom Danko o vytvorení tejto vládnej koalície, teda so SMER-om, HLAS-om a Slovenskou národnou stranou. Toto mohol byť skôr ten výstižný názov programového vyhlásenia vlády. Nie lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie žiť, ale do pekla na peknom bielom koni. O tom sú ostatné dva roky tejto vládnej koalície.
A návrh štátneho rozpočtu, o ktorom rokujeme, teda rozpočet na rok 2026, je už priam vstupná brána do tohto pekla. Konsolidácia, ktorá neznižuje zadlženosť krajiny, rozpočet, ktorý zvyšuje zadlženosť, ústretovosť k hazardu, to všetko je už vstupná brána, ku ktorej ste dokráčali na tom peknom bielom koni. A k tomu ešte treba pripočítať novelu Trestného zákona, ktorá zvýšila kriminalitu a zhoršila bezpečnosť obyvateľov Slovenska. Všetci bijú na poplach. Takáto zhoda tu ešte nikdy v histórii nebola. Zamestnávatelia, zamestnanci, odborári, živnostníci, rodiny s deťmi, ale aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, Najvyšší kontrolný úrad a tak ďalej a tak ďalej. Takáto zhoda tu ešte naozaj nikdy nebola. Štát na sebe nešetrí, štát svoje dlhy neznižuje a všetky úsporné opatrenia musia zaplatiť obyčajní ľudia, poctiví daňoví poplatníci, ktorí ešte na Slovensko nezanevreli.
Tak si povedzme niektoré varovania. Napríklad: Najvyšší kontrolný úrad vydal analýzu k návrhu štátneho rozpočtu a v tejto analýze hovorí okrem iného, že ide o rozpočet, ktorý má prívlastok konsolidačný, ale neplní dostatočným spôsobom túto funkciu...
===== ... niektoré varovania. Napríklad: Najvyšší kontrolný úrad vydal analýzu k návrhu štátneho rozpočtu a v tejto analýze hovorí, okrem iného, že ide o rozpočet, ktorý má prívlastok konsolidačný, ale neplní dostatočným spôsobom túto funkciu, pretože zvýšené príjmy nesmerujú do znižovania deficitov verejných financií, ale naopak ich zvyšujú. To nehovorí opozícia, to nehovoríme my poslanci z týchto lavíc, to píše Najvyšší kontrolný úrad vo svojej hodnotiacej správe k návrhu štátneho rozpočtu.
Alebo Konfederácia odborových zväzov. Citujem: "Z navrhnutej tretej konsolidácie až 814 miliónov eur zasiahne zamestnancov a zníži ich čisté príjmy." Toto ste nesľubovali v Programovom vyhlásení vlády. Vďaka tomuto ľudia na Slovensku nebudú ani lepšie, ani pokojnejšie, ani bezpečnejšie žiť. Republiková únia zamestnávateľov. Citujem: "Pokiaľ nebudeme investovať do budúcnosti, tak my vlastne vyháňame zahraničných investorov a nebudú tu žiadne ďalšie investície, pretože ďalšie zdaňovanie práce sa stáva pre našich podnikateľov neúnosné." Naozaj človek by mohol citovať stanoviská zamestnávateľov, zamestnancov, odborárov, finančných analytikov až do tej polnoci dokedy je rozprava, ale v skutočnosti je to hádzanie hrachu na stenu. Aby som to na záver zhrnul. Na základe tej ostatnej konsolidácie, ktorá zjavne nebola posledná, pretože už avizujete ďalšiu, a na základe budúcoročného štátneho rozpočtu začínam chápať prečo hovorí podpredseda parlamentu Tibor Gašpar o predĺžení volebného obdobia na päť rokov. Vy sa tej volebnej prehry naozaj brutálne obávate. Aj v budúcoročných komunálnych a župných voľbách, aj v parlamentných voľbách v roku 2027. A jediné východisko, ktoré z tohto ste našli je predĺženie volebného obdobia na päť rokov, zatiaľ na päť rokov. Ale aj Tibor Gašpar určite pozná filmového klasika, ktorý hovorí: "A není to málo, Antone Pavloviči?" Ďakujem za pozornosť.