40. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, veľmi krátko k tomuto návrhu zákona, lebo využijem to na to, aby som vlastne aj takto vcelku plasticky nastavil zrkadlo, že ako si tu vlastne žijeme a ako niektoré procesy obchádzame, maskujeme a čo vlastne k tomu využívame. Ja si pamätám, že ešte niekedy dávno, keď som bol prvýkrát poslanec, tak sa predkladala tzv. zelená správa o lesoch sa predkladala v pléne. Potom som si dal tú prácu, že som si naštudoval jednu, druhú, tretiu, urobil som takú komparáciu, zistil som, že veľa sa z toho opisuje a zistil som, že sú tam totálne, pardon za výraz hausnumerá. Vyriešilo sa to tak, že sa tá správa prestala predkladať v pléne. Už sa predkladá iba na výbore a tam teda samozrejme, že záujem minimálny, ale viete faktom je, že problém zostal. Problém zostal. On sa neodstránil tým, ale teda tak ako vizuálne ako keby sa to vyriešilo a dokonca ten problém graduje, graduje a graduje a tie lesy vidíme ako vyzerajú. A teraz že máme tu takú obdobu toho a to chcem na to upozorniť a tým skončím, to bude fakt rýchle, že tam robíme nielen o veterinárnej starostlivosti, ale robíme aj 152, to je o potravinách a tam sa vypúšťa, by ste neverili, celý § 24. A celý § 24, že o čom je taký § 24 v zákone o potravinách a hovorí o ochrane potravinovej bezpečnosti štátu. Celý tento paragraf sa en bloc vypúšťa. Ten paragraf hovoril o tom, že tí, čo majú nejaké potraviny, ktoré sú kritické a tak, tak proste sa to reportuje, raz za pol roka sa to reportuje, že aké sú stavy. Viete, tam som to niekde čítal v nejakej dôvodovke, že odstránenie byrokracie. Nuž teda to aby, pardon, že riadne veľká byrokracia dvakrát za rok poslať niekde papier, že koľko ton ja neviem pšenice mám na sklade. To mne nepríde také že hrozne obťažujúce. Hovorilo sa tam aj o tom, že v čase krízy a mimoriadnej situácie, čo sme boli, tak sa to reportovanie zvyšuje, to je pravda a hovorí sa aj o tom, že v čase mimoriadnej situácie, že vývoz treba hlásiť a nejak je podmienený. Už neviem, či je podmienený súhlasom a treba ho minimálne hlásiť. Podľa mňa to boli ustanovenia, ja neviem, či toto zrovna bola vec, ktorá nás tu takto akože páli. Komu to tam vadilo, alebo že prečo si nedal tú prácu, že celú tú 24 vypustil, keď ona hovorila, aj sa tak volá, ochrana potravinovej bezpečnosti štátu. Mám pocit, že to máte aj v programovom vyhlásení vlády, že teda budete tú potravinovú bezpečnosť štátu nejak zlepšovať, zvyšovať, nuž a toto mi tak príde ako protismer, že teda že paragraf, ktorý vlastne visel ako taký Damoklov meč nad niekým, že sa to reportuje a nejako verifikuje cez niečo, no tak ho proste dáte preč. To je taký fakt že, taká tá ruská metóda, že vypnem zapnem, alebo päťkilové kladivo po tom tresnem, však možno sa to rozbehne. Čiže toto som chcel ľuďom našim povedať z fachu, zo sektoru, čiže potravinová bezpečnosť štátu sa rieši takým spôsobom, že paragraf, ktorý o tom hovoril sa zo zákona vypustí. To tam naozaj máte. A keď už robíte tie potraviny, tak by som chcel dať do pozornosti a tu aj po tom, že to mám aj navnímané, aj nakonzultované, že nemusí to ísť do zákona, ale je to vo vyhláške, len že vraj to tam nejako mrzne, tak nech to už tak nemrzne a myslím si, že ľudia majú právo a aj naši pekári majú právo proste v niečom aby im tento štát pomohol. Už keď im, keď im už v inom nie, tak aspoň v tom by im mohol, že a vlastne aj zákazníkom, žeby sa niečo korektne označilo, lebo to je taká tá triky metóda, že teda čerstvo dopečené, viete, že čerstvo dopečené vám to ako evokuje čerstvo dopečené, ako keby aj vyrobené, len čerstvo dopečené, dovezené, zamrazené z Belgicka. Čiže to treba podľa mňa spotrebiteľ má právo na to, aby bol jasne informovaný, že síce možno je to čerstvo dopečené, tá finálna úprava sa realizovala tu, ale to miesenie cesta, tie suroviny a všetky tie procesy, kde u nás tiež aj ja mám pekáreň, čiže viem, čo to je za robotu, keď to miesite, čiže to sa dialo možno v Belgicku. Nič proti Belgičanom a proste niekde inde, len to treba podľa mňa korektne informovať. Takto mi to príde trochu triky, že človek má pocit, že teda pomaly že kúpim si ten rožok a podporím našich pekárov, ale nie je to celkom pravda. Takže to myslím, že ten zväz už dal ten návrh tej vyhlášky. Ak môžem tu na niekoho apelovať, tak by som poprosil, prosím vás nemusí to ísť ani do pléna, dá sa to riešiť vyhláškou. Nikto nehovorí, že to nemá byť, že sa to nemôže z toho Belgicka doviesť, to nikto nehovorí. Ja len hovorím a asi aj s pekármi spolu, že teda korektne informovať, že je to síce dopečené u nás, ale vyrobené niekde inde a už ten zákazník nech sa rozhodne ako k tomu
===== ...tak by som poprosil, prosím vás. Nemusí to ísť ani do pléna, hej. Dá sa to riešiť vyhláškou. Nikto nehovorí, že to nemá byť, že sa to nemôže z toho Belgicka doviesť, to nikto nehovorí. Ja len hovorím, asi aj s pekármi spolu, že teda korektne informovať, že je to síce dopečené u nás, hej, ale vyrobené niekde inde. A už ten zákazník nech sa rozhodne, ako k tomu pristúpi. Takže to bola taká malá odbočka. Ďakujem, že som mohol povedať, ale priamo čo sa toho zákona týka. Takže potravinová bezpečnosť štátu sa rieši tak, že zákon, ktorý ju pomenúval a čiastočne ochraňoval a chránil, tak sa zo zákona vypustí. Nuž, aj takto sa dá pracovať. Ďakujem pekne.

Ja len v krátkosti by som sa vyjadril a spojil by som to ku obidvom zákonom. Samozrejme, je nás tuná veľa, ako pán poslanec Hlina obyčajne hovorí vždycky, že rozoznať kravu od jalovice je problém, čiže o to sa nemusí obávať, taký sa tu nachádzame. A je potrebné povedať a poukážem na tú poslednú stať, ktorá tu bola, povedané zase od kolegu Hlinu, čo sa týka tých rožkov. To ma zaujalo pretože ja tie rožky ozaj milujem, obľubujem, ale chcem tým povedať, že spotrebiteľ si obyčajne kupuje tam, kde vie, kde je kvalita. Ja nikdy nekupujem voľačosi také, čo je kdesi zabalené a urobené a neviem od koho to je a mal by som to konzumovať. A dneska máme, však on sám povedal pán poslanec, že má svoju pekárničku a myslím si, že nemá problém pretože, keď má kvalitné pečivo, tak to pečivo mu ľudia dennodenne vykúpia a má spotrebu a má to čo je dané. A čo sa týka všetkých tých vecí, ktoré boli tu spomenuté v rámci rozpravy aj pri prvom, aj druhom zákone, musíme si uvedomiť jednu vec, že áno, poľnohospodárstvo je v určitej miere také, ako bolo, keď sme boli my malí a poznali sme ho. Zmenila sa mechanizácia, dneska sa na inom robí, ale čo je hlavné v poľnohospodárstve sa zmenilo plodiny, ktoré sa pestujú. Dakedy sa pestovalo na poľnohospodárstve primerane všetko, dneska sa na poľnohospodárstve produkuje to, čo je predajné. Preto kade chodíme vidíme samú kukuricu, kde chodíme vidíme plodiny, ktoré sú vo veľkom množstve dané, prečo? Pretože ten farmár, či už je veľký alebo malý, nemá dôvod, aby jednoducho pestoval to, čo potom nebude vedieť speňažiť a nebude mať prostriedky na to, aby mohol ďalej rozvíjať tú farmu. Čiže len v krátkosti. No a zároveň chcem pán podpredseda oznámiť, že hlasovanie k obidvom zákonom budeme mať o 17. hodine.

Ďakujem pekne za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predsedajúci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 78/2015 Z. z. o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 887. Návrh zákona bol vypracovaný na základe plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2025. Cieľom návrhu zákona je zabezpečiť efektívnejšie a flexibilnejšie využívanie elektronického monitoringu výkonu niektorých rozhodnutí vydaných v trestnom konaní a to vytvorením tzv. hybridného režimu využívania technických prostriedkov, a teda využívanie technických prostriedkov vo vlastníctve štátu a technických prostriedkov vypožičaných napríklad na základe rámcovej nájomnej zmluvy. Návrh zákona nadväzuje na správu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky z roku 2023, ktorý v jej záveroch uviedol, že je na ministerstve, aby s plnou zodpovednosťou prijal rozhodnutie, ako bude ďalej postupovať v situácii, kedy je využiteľnosť technických zariadení na monitoring obvinených a odsúdených osôb v rámci systému tzv. ESMO, preukázateľne na veľmi nízkej úrovni, avšak servisné náklady na jeho prevádzku sú neúmerne vysoké. Rovnako odporučil prijať také opatrenia, ktoré sa zamerajú na zvýšene intenzity využívania systému ESMO, ako aj opatrenia k odstráneniu ním zistených nedostatkov. Poukázal aj na aplikačnú prax iných členských štátov Európskej únie, v podmienkach ktorých je monitoring obvinených a odsúdených osôb nakupovaný ako služba a monitorovacie zariadenia spolu so softvérom, údržbou a prevádzkou monitorovacieho programu si prenajímajú od externej spoločnosti prevažne na základe zmluvy o lízingu za fixný mesačný poplatok. Napríklad Belgicko, Španielsko, Rakúsko, Švédsko, Fínsko, Portugalsko a ďalšie krajiny. Svoj záver národný kontrolný úrad podporil tvrdením, že ak by tento fixný mesačný poplatok predstavoval napríklad sumu 5 až 6 eur za jeden deň monitorovania jednej obvinenej alebo odsúdenej osoby, ako je tomu v rámci napríklad belgického justičného systému, potom by napríklad za šesť rokov v rokoch 2016-2021 prevádzky ESMO ako služby za servisné služby a spotrebný materiál pri existujúcom počte monitorovaných osôb, Slovenská republika nepreinvestovala viac ako 20 mil. eur, ale by vynaložila maximálne 2 mil. eur. Pri porovnaní s ďalšou krajinou Európskej únie, napríklad Španielskom, ktorá taktiež nakupuje monitoring obvinených a odsúdených osôb ako službu, kde náklady na jeden deň monitorovania obvinenej alebo odsúdenej osoby predstavovali 3,72 eur, potom by pri prerátaní prostriedkov vynaložených na jeden deň cez uhradené náklady na servisné služby a spotrebný materiál za šesť rokov prevádzky systému ESMO, by jeden deň monitorovania osoby Slovenskú republiku stál 63,48 eur. Záverom teda je, že ak by Slovenská republika postupovala rovnako ako vyššie uvedené krajiny, ktoré nakupujú monitoring obvinených a odsúdených osôb ako službu na základe zmluvy o lízingu za fixný mesačný poplatok, potom náklady na monitoring by aj v našich podmienkach boli niekoľkonásobne nižšie. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky má ako subjekt verejnej správy počas využívania verejných prostriedkov povinnosť zachovávať princíp hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti. Cieľom návrhu zákona je rešpektovať uvedené princípy a v konečnom dôsledku naplniť požiadavky Programového vyhlásenia vlády, ktoré akcentujú využívanie alternatívnych postupov trestania vo významne väčšej miere ako doteraz. Z tohto dôvodu si dovoľujeme navrhnúť tento krátky návrh novely zákona, ktorý umožňuje využívať aj alternatívne možnosti nakupovania prostriedkov pre elektronický monitoring osôb nielen z hľadiska vlastnenia štátu. Návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý bol zároveň určený za gestorský výbor a výsledky prerokovania sú uvedené v spoločnej správe o prerokovaní návrhu zákona a so závermi uvedenými v spoločnej správe vyjadrujem súhlas a odporúčam ich schváliť. Ďakujem pekne za slovo.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní návrhu zákona v ústavnoprávnom výbore. Národná rada pridelila návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, ktorý určila aj ako gestorský výbor a určila lehotu na prerokovanie návrhu zákona vo výbore. Ústavnoprávny výbor návrh zákona prerokoval a odporučil ho schváliť. Poslanci Národnej rady, ktorý nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Správa ústavnoprávneho výboru obsahuje dva pozmeňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča o nich hlasovať spoločne a schváliť ich. Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade schváliť návrh zákona aj ako celok. Spáva ústavnoprávneho výboru o prerokovaní návrhu zákona, tlač 887a bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru zo dňa 14. októbra 2025. Týmto uznesením ma zároveň výbor aj ako spoločného spravodajcu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, pán minister, ja mám základnú otázku, aký máte plán, reálny plán pre tento systém? Počuli sme, že to chystáte pre budúcu vládu, že vy to nejdete teraz meniť. Počuli sme potom aj nejaké iné vyjadrenia. Keďže ja som po prvom čítaní zverejnil informácie o tom, že na základe čoho tento systém funguje. Máme tam zmluvu, ktorá bola uzatvorená ešte za ministra Boreca a štátnej tajomníčky Jankovskej, ktorí boli nominanti SMER-u. Tá firma, ktorá vlastne prevádzkuje ten systém je vlastne jediná, ktorá má licenciu na území Slovenskej republiky takýto systém alebo tento systém prevádzkovať. Za tých desať rokov približne táto firma zarobila podľa mojich informácii 80 mil. eur. Navyše, podľa teda odborníkov, ktorí teda túto zmluvu poznajú, tak je táto zmluva nezákonná. Čiže je tam priestor na to, aby sa ten systém veľmi rýchlo menil, zvlášť, keď stojí príliš veľa peňazí a zároveň nie je využitý, je aj neefektívny. Aj vy sám hovoríte o tom, že konáte aj na základe podnetu Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý sa v tomto duchu vyjadruje tiež. No a zároveň máme tu konsolidáciu, už tretiu v poradí, máme tu novely trestného zákona a trestného poriadku, ktoré vytvárajú zároveň aj príležitosť na to, aby sa šetrilo, aby tento systém aj fungoval, áno, aby sa používal, keď ho už máme a je to aj akoby v záujme celej spoločnosti, ak v prípadoch odsúdených, ktorí jednoducho nie sú nebezpeční pre spoločnosť, zároveň vedia byť užitoční aj vo výkone trestu, tak je dobré, aby sa tento systém používal čo najviac. Zvlášť, keď naň míňame veľa peňazí a veľa peňazí bude stáť tak či tak, ale určite je to menej ako keď ten človek je vo výkone trestu odňatia slobody, kde tie náklady sú 38-tisíc eur. Tento systém vie ušetriť veľa peňazí, dať príležitosť tým ľuďom osvedčiť sa na slobode, teda aj s tým náramkom. No a teraz teda tá základná otázka je a ja by som bol rád, keby ste to povedali tu v pléne, aj ako verejný prísľub, aký máte plán s týmto systémom, čo urobíte so starým systémom, ktorý teda ako som povedal funguje na základe nezákonnej zmluvy, ktorý je predražený, ktorý sa veľmi ťažko využíva, aj mne to nepostačuje, tým nárokom, ktoré tu vlastne novely trestného zákona a trestného poriadku nám dávajú. Takže naozaj, aj vylúčiť tie pochybnosti, aj teda váš postup, aj plán, akým spôsobom k tomu idete pristupovať lebo naozaj je to niečo, čo a ja si myslím, že toto je príklad len, kde aj v iných rezortoch sú takéto zmluvy, sú takéto systémy, ktoré proste sú nefunkčné alebo neefektívne, kde bola príležitosť na tom aj ušetriť a zároveň aj zlepšiť fungovanie štátu lebo je to aj o tom, že ako tento štát, ako tento štát funguje, že sa plytvajú peniaze na veci, ktoré nefungujú tak, aby boli užitočné pre spoločnosť, ale sú užitočné trebárs pre jednu firmu, ktorá má proste licenciu, má zmluvu, ktorá vlastne sa nedá ukončiť alebo teda je na neurčitý čas a jednoducho zarábajú na tom obrovské peniaze, ale ten prínos pre spoločnosť je veľmi slabý. Takže, budem rád pán minister, ak nám poviete, aký máte plán konkrétny aj s tou zmluvou, aj s tým systémom. Teraz aj, ak sa tento zákon, tento návrh zákona schváli, ako budete postupovať. Ďakujem pekne.

Ja len krátko, že by som chcela naozaj podporiť túto otázku alebo tieto otázky, ktoré nastolil môj kolega Vančo lebo nás naozaj zaujíma, že akým spôsobom v prípade, že bude táto zmena odsúhlasená, budú obstarávané tie prenájmy tých technických zariadení, ako to máte v pláne a teda kolega Vančo má vážne informácie, tak by sme boli radi, keby ste sa k tomu vyjadrili. a nastavil môj kolega Vančo, lebo nás naozaj zaujíma, že akým spôsobom v prípade, že bude táto zmena odsúhlasená budú obstarávané tie prenájmy tých technických zariadení ako to máte v pláne a teda kolega Vančo má vážne informácie, takže by sme boli radi, keby ste sa k tomu vyjadrili.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec Vančo v prvom rade by som chcel vyzvať na to, aby ste zverejnili zdroje informácií, ktoré máte čo ste hovorili na tlačovke po prvom čítaní ohľadne nejakých pripravovaných, pripravovaných nákupov resp. zmlúv, ktoré máme už pripravené na ako uzatváranie čo ste povedali na nájomné zmluvy do budúcnosti, pretože to je absolútne klamstvo. My nič také pripravené nemáme a túto informáciu, ktorú ste mediálne, mediálne absolútne zavádzali verejnosť, tak vás vyzývam, aby ste povedali zdroje odkiaľ takéto informácie máte, pretože to je absolútne klamstvo. No a pokiaľ sa pýtate, pýtate na naše zámery. My tak ako naša predchodkyňa pani poslankyňa Kolíková sme boli donútení podpísať dodatok k tejto zmluve a tá zmluva nie je nezákonná. To s tým nesúhlasím. Podpísať dodatok, pretože pokiaľ by sme to neurobili, tak by celý systém monitorovania, licenčného monitorovania osôb by padol a nemohli by sme ho, nemohli by sme ho ďalej prevádzkovať a tým pádom by sme nemohli ani, ani udržiavať systém kontroly osôb, ktoré sú v alternatívnych trestoch na náramkoch resp. s domácimi stanicami a podobne. Našim, keď sa pýtate na naše plány a zámery, našim zámerom je do konca volebného obdobia vysúťažiť alebo aspoň pripraviť ale dúfam, že sa nám to podarí vysúťažiť úplne novú zmluvu, úplne nový systém. Momentálne analyzujeme a pripravujeme podklady pre verejné obstarávanie ako tento systém má vyzerať. Bavíme sa so všetkými dotknutými stakeholdermi, bavíme sa s rôznymi odborníkmi na túto oblasť. Robíme si benchmarky zo zahraničia ako, ako tento systém funguje. Ako som aj povedal v úvodnom slove, že v niektorých krajinách funguje tento systém na princípe zasadia autorsingu na princípe toho, že sa dodáva celá táto služba v rátane, v rátane samotného monitoringu osôb a to je otázka, ktorú konzultujem momentálne, že či je potrebné, aby to robil, robil štát. Či je potrebné, aby to robilo ministerstvo resp. zbor väzenskej justičnej stráže alebo niekto iný. Alebo či je možné aj v našich podmienkach z hľadiska ústavných práv, z hľadiska ďalších vecí zákona o výkone trestu odňatia slobody a väzby, aby to mohla robiť externá firma na základe toho pripravíme alebo pripravujeme podklady pre verejné obstarávanie a budeme sa snažiť do konca volebného obdobia vysúťažiť nový systém tak, aby sme už nemuseli ďalej podpisovať dodatok k tejto existujúcej zmluve. Takže dúfam, že som dostatočne jasne ozrejmil naše plány. Ďakujem pekne.

Ďakujem pán predsedajúci. Škoda, že pán minister sa neprihlásil do, do rozpravy alebo teda do faktickej, aby som ja mohol reagovať. Mohli sme tu mať tú, tú diskusiu. Tak skúsim iba ak dovolíte veľmi krátko. Ja tam mám jednu obavu, že ak bude sprivatizovaný ten

Ďakujem pekne za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predsedajúci predkladám na prerokovanie vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 314/2018 Z. z. o ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Predkladaný návrh zákona vychádza z plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2025. Reflektuje poznatky aplikačnej praxe Ústavného súdu Slovenskej republiky. Kľúčové zmeny sa týkajú zefektívnenia organizácie práce ústavného súdu. Napríklad zrušenie povinnej obmeny senátov ústavného súdu a niektorých procesných aspektov konania pred ústavným súdom vo všeobecnosti. Napríklad ustanovenia právneho zástupcu ústavným súdom v situáciách možno právneho zástupcu ustanoviť postupom podľa zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, či doplnenie subsidiárneho použitia správneho súdneho poriadku vzhľadom na charakter samotného konania pred ústavným súdom. Zmeny sa týkajú aj troch osobitných konaní a to konania o súlade právnych predpisov. Napríklad možnosť vecného odmietnutia zjavne neopodstatneného návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov. Konanie ústavnej sťažnosti ako (nezrozumiteľne vyslovené) sťažnosti orgánu územnej samosprávy. Zrušenie rozlišovania medzi nedostatkom právomoci na jej prerokovanie a neprípustnosťou takejto sťažnosti. Konania o sťažnosti proti uzneseniu súdnej rady Slovenskej republiky. Vypustenie tohto osobitného typu konania pred ústavným súdom vzhľadom na zrušenie článku 129 ods. 7 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý ustanovoval právomoc ústavného súdu rozhodovať o takejto sťažnosti. Účinnosť predkladaného návrhu zákona sa navrhuje od 1. decembra 2025. Návrh zákona prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý bol zároveň určený za gestorský výbor. Výsledky prerokovania sú uvedené v spoločnej správe o prerokovaní návrhu zákona kde so závermi uvedenej spoločnej správe súhlasíme a odporúčam schváliť. Dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní a následne o jeho podporu. Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne a páni poslanci. Dovoľte, aby som vás informovala o prerokovaní návrhu zákona v Ústavnoprávnom výbore. Národná rada pridelila návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru, ktorý určila aj ako gestorský výbor a určila lehotu na prerokovanie návrhu zákona vo výbore. Ústavnoprávny výbor návrh zákona prerokoval a odporúčal ho schváliť. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Správa Ústavnoprávneho výboru obsahuje jeden pozmeňujúci návrh. Gestorský výbor ho odporúča schváliť. Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade schváliť návrh zákona aj ako celok. Správa Ústavnoprávneho výboru o prerokovaní návrhu zákona bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru zo 14. októbra 2025. Týmto uznesením ma zároveň výbor ako spoločnú spravodajkyňu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informovali o výsledku rokovania výboru, predkladala návrhy podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku a výbor určil poslancov Glücka, Eliáša, Gašparoviča, Lučanského, Čellára a Gašpara za náhradníkov spravodajkyne. Pán predsedajúci otvorte prosím rozpravu.