43. schôdza

Pán poslanec Dušenka, nech sa páči.

Pani kolegyňa, ďakujem pekne za vaše vystúpenie. Ja by som chcel takisto apelovať na pána ministra, prečo si za rukojemníkov berie obete trestných činov. Čo mu tie obete spravili, že ich ide trestať znova? Podľa vás tie obete trpeli málo? Kvôli tomu ich od budúceho týždňa idete poslať na úrad, ktorý nemá ani ľudí, nemá know-how, nemá ani peniaze, nemá absolútne nič, ako by tým obetiam trestných činov dokázala pomôcť. To je ako keby ste pacientov od lekárov posielali do železiarstva, nech si idú tam kúpiť lieky, lebo ani v železiarstve nemajú lieky, ani tam nemajú farmaceutov, ktorí sa tomu rozumejú. Alebo miernejšie, ako keby ste pacientov poslali na farmaceutickú fakultu. Tí ľudia raz budú vedieť podať správne lieky tomu pacientovi, ale nie v tejto chvíli. Nemáte tam absolútne žiadne prechodné obdobie, nemáte vyriešené, ako sa na tento úrad dostanú zamestnanci, ktorí sa tejto agende rozumejú. Obete trestných činov si vytrpeli dosť a nespôsobujte im ďalšiu druhotnú viktimizáciu.
Koho toto mohlo napadnúť? No len niekoho frustrovaného a niekoho, kto baží len a len po pomste. Lebo tento návrh zákona je len výsledkom frustrácie a pomsty. A pripomínam, že rozhodnutia úradu o pokutách, ktoré vám boli udelené, potvrdili aj súdy. Čiže to by sme asi mali byť aj radi, že vlastne ešte nejdete rušiť súdy. Alebo počkať, aha, tak vlastne už aj o rušení súdov je tu diskusia, o rušení Špecializovaného trestného súdu. Takže takýmto spôsobom.
A ten pohľad na plnú sálu o pol dvanástej v noci, človek by si povedal, že ako idete pomáhať ľuďom, ale nie, idete pomáhať neschopnému ministrovi, ktor... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Blcháč, nech sa páči.

Ďakujem za slovo, vážený pán predseda.
Kolegyne, kolegovia, ja sa pokúsim na vystúpenie pani kolegyne Plavákovej aj k tomu, čo potom nasledovalo. Napríklad pán Hargaš nás tu ide odvolávať z primátorských kresiel aj s pánom Janasom v Považskej Bystrici. Mne stačilo, keď som si vypočul, viete, tie dva dokumenty od Zoroslava Kollára „Odkaz Hargašovi".
No, tak teraz na pani Plavákovú. Pani Plaváková, podľa môjho názoru vám, nesluší vám rola obete. Vy ste sa nám tu začali predstavovať, ako vy trpíte a potom ste začali útočiť. A teda nesvedčí vám ani úloha sudcu. Prečo by ste vy mali si mysl... nám mali diktovať o tom, čo si máme my myslieť, ako máme konať, ako máme hlasovať a podobne, čo ste nám tu ako sa snažili prezentovať? A nesvedčí vám ani úloha a rola dezinformátora, pretože na základe vašej dezinformácie, že tu ideme niečo rušiť, potom vystupovali aj ďalší kolegovia, že tu ideme niečo rušiť a pán Hargaš na základe toho, že my ideme zahlasovať za zrušenie, nás chce zlikvidovať ako primátorov miest. No tak chcem vám povedať, že nič sa rušiť nejde, ide sa len nahradiť jeden úrad druhým a rozšíriť, tak to treba aj komunikovať, prosím vás, do budúcnosti.
A k tomu stanovisku o tých právnikoch, neviem, koľko ich bolo, nedočítali ste do konca, viete, platí, že keď chcete ísť chytať ryby, musíte si ísť kúpiť udicu. No a vy ste si túto udicu nejak zariadili, nám ju teraz tu predkladáte ako písmo sväté, no ale my sme presvedčení o tom, že tento návrh zákona, ktorý je, bude zákonným spôsobom riešiť ďalšiu existenciu Úradu na ochranu oznamovateľov. No a ostatné veci sa riešia podzákonnými normami, to by ste asi mali ako právnička tiež ovládať.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Sabo.

Ďakujem za slovo, tebe, Luci, za tvoje vystúpenie. Len pripomeniem, že minister ráno vo svojom úvodnom slove tak falošne tvrdil, že tento návrh zákona nie je účelový, ale že ide o systémovú zmenu. Tak ja neviem, ako to máš ty, ale ja myslím, že systémová zmena by mala vyzerať úplne inak, napríklad, že systémová zmena by na rokovanie parlamentu prišla po pripomienkovom konaní napríklad, po ktorom budú zodpovedané všetky sporné aj elementárne otázky, nie, že sa tu budeme pýtať a nebudeme dostávať tie odpovede. Systémovú zmenu by si podľa mňa zodpovedná vláda mala napísať do programového vyhlásenia vlády, ale toto v programovom vyhlásení vlády nebolo. A iba mimochodom, chcem povedať, že práve v týchto dňoch je v pripomienkovom konaní, lebo aspoň niečo teda ešte dávajú do MPK, aj plán legislatívnych úloh na rok 2026. A ak by sme sa teda bavili o systémovej zmene, tak táto úloha tam predsa je. Ale nie, nie je tam.
A keď to spomínam, tak dajme si taký malý teaser ministerstva vnútra na rok 2026. Tak aby ste vedeli, v pláne legislatívnych úloh na budúci rok má pán minister napr. novelu o ochrane pred praním špinavých peňazí alebo financovaním terorizmu, čo asi tak bolo inšpiráciou? Potom je tam tiež novela zákona o politických stranách a politických hnutiach, lebo veď zvolebnieva sa, treba konsolidovať moc, ale zase je fér, že dávajú vopred vedieť, aspoň v tomto sú transparentní. No a potom je tam novela o hlavných kontrolóroch, nateraz nie o Najvyššom kontrolnom úrade. Ale nekričme hop.

Pani poslankyňa Plaváková s reakciou na faktické.

Ďakujem veľmi pekne, kolegovia, kolegyne. No, keď som videla, že sa prihlásili nejakí poslanci a poslankyňa za koalíciu, tak som sa nádejala, že teda dostanem nejaké odpovede aspoň na jednu z mojich otázok, ale opäť nič, zostala som sklamaná.
Pani Puškárová nejakým spôsobom spochybňovala teda to odborné stanovisko, alebo teda že nereprezentuje celú odbornú obec a chýbajú jej tam ľudia z Právnickej fakulty Univerzity Komenského. Tak ja som nečítala celý zoznam, ale teda je tam podpísaný aj profesor Lysý, vedúci katedry právnych dejín a právnej komparatistiky Právnickej fakulty UK, a docent Andrej Beleš z Ústavu európskeho práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, a keďže práve tie výhrady sa týkali aj európskeho práva, tak neviem, zdá sa mi to celkom relevantné a je to teda z tej inštitúcie, ktorú ste presne spomínali. Ak vám to nestačí, tak ešte je tu aj stanovisko Slovenskej advokátskej komory, ktorá má rovnako výhrady a združuje advokátov a advokátky na Slovensku. Ale teda ja som sa v tom mojom príspevku aj pýtala, že či máte vy nejaké iné stanovisko nejakých iných uznávaných právnikov a právničiek, ale nič.
Čo sa týka pána Janasa, tak hejt. No, tak ja neviem, ale ja viem veľa o hejte a tu som to nezachytila. A že všetko musí byť zákonné, ste povedali. Áno, úrad zákonne rozhodol, potvrdili to aj súdy, a vy keďže neviete zákonne odstrániť predsedníčku tohto úradu, tak ho idete rušiť. To je také zhrnutie tej reality.
A, pán Blcháč, podzákonné normy? Ja som sa pýtala na to, ako bude fungovať ochrana obetí trestných činov, napríklad ako či prejdú pracovnoprávne na nový úrad. To chcete robiť podzákonnými normami? Tak to nefunguje. Ja som sa pýtala konkrétne otázky, ktoré so žiadnymi podzákonnými normami nesúvisia, hovoria o procese a prechode agendy z ministerstva spravodlivosti na ten úrad, čo má nastať vyhlásením, keďže vyhlásením nastáva účinnosť a nič.

Ďalší v rozprave za kluby vystúpi pán poslanec Čaučík.
Nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, včera koaličná väčšina v neštandardnom čase, pred polnocou, schválila návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o Úrade na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Tento návrh bol schválený vládou tiež veľmi neštandardne, v sobotu 22. novembra, na neštandardnom sobotňajšom mimoriadnom rokovaní vlády. Pod návrhom, ako nám prišiel do parlamentu, bol podpísaný Robert Fico, predseda vlády Slovenskej republiky, a Matúš Šutaj Eštok, minister vnútra Slovenskej republiky. KDH opakovane upozorňovalo, že vláda Roberta Fica systematicky obchádza štandardný legislatívny proces zneužívaním inštitútu skráteného legislatívneho konania. Tento postup sa, žiaľ, stal pravidlom, nie výnimkou a predstavuje podľa nás vážne ohrozenie právneho štátu.
Za posledný rok bol tento mimoriadny postup použitý pri viacerých kontroverzných návrhoch, ako bola napríklad hanebná novela Trestného zákona, ktorá bola následne šesťkrát opravovaná, Huliakov hazard či pri zmenách fungovanie Environmentálneho fondu. V tomto prípade cez skrátené legislatívne konanie vláda presadzuje zákon o Úrade pre obete trestných činov a ochranu oznamovateľov, ktorým ruší doteraz fungujúci úrad pre whistleblowerov bez toho, aby boli splnené podmienky na skrátené legislatívne konanie. Všetkým je nám jasné, že podmienky pre SLK neboli naplnené. Tento zákon nespĺňa ani jeden zo zákonných dôvodov, nehrozí ohrozenie ľudských práv, nehrozí vznik závažných hospodárskych škôd a nejde ani o neodkladné plnenie medzinárodných záväzkov. Skrátené konanie bolo teda opäť použité proti duchu aj litere zákona. Naopak, týmto spôsobom nastáva podľa nás ohrozenie právneho štátu, obchádzaním riadneho legislatívneho procesu dochádza k porušeniu ústavných princípov právnej istoty, k oslabeniu kontroly zákonodarného zboru a k vytváraniu precedensu, ktorý môže vláda používať kedykoľvek a na čokoľvek.
KDH po zverejnení zákona v Zbierke zákonov bude zbierať podpisy poslancov potrebné na podanie návrhu a podáme návrh na preskúmanie ústavnosti a na pozastavenie jeho účinnosti. Zároveň požiadame o stretnutie generálneho prokurátora, verejného ochrancu práv s cieľom, aby sa aj oni v tejto veci obrátili na Ústavný súd. Ak tento zákon koaličná väčšina pretlačí, sme presvedčení, že Ústavný súd musí zasiahnuť. Hoci bol Ústavný súd v minulosti v tejto oblasti zdržanlivý, súčasné nadužívanie a zneužívanie skráteného legislatívneho konania si vyžaduje jeho zásah. Opakované obchádzanie zákonov zo strany vlády považujeme za vážne ohrozenie právneho štátu. Slovensko potrebuje vládu, ktorá rešpektuje zákony a inštitúcie, a nie vládu, ktorá si ich upravuje podľa vlastných potrieb.
Vážené kolegyne a kolegovia, dnes stojíme pred rozhodnutím, ktoré sa netýka len jedného zákona, jedného úradu alebo jednej politickej epizódy. Dnes rozhodujeme o tom, či bude v tejto krajine ešte existovať nezávislá inštitúcia, ktorá dokáže postaviť zákon nad politickú moc. Rozhodujeme o tom, či ľudia, ktorí majú odvahu odhaliť korupciu, zneužívanie právomocí, manipulácie vyšetrovaní alebo nezákonné zásahy do bezpečnostných zložiek, budú mať v štáte oporu, alebo či zostanú vydaní napospas tým, proti ktorým sa rozhodli vystúpiť. O to sa tu jedná. Úrad na ochranu oznamovateľov vznikol preto, že Slovensko už raz zažilo obdobie, keď tí, ktorí upozorňovali na zlo, boli prenasledovaní, zosmiešňovaní, profesionálne likvidovaní a niekedy aj kriminalizovaní. Vznikol preto, že štát potreboval nezávislý orgán, ktorý dokáže poskytnúť ochranu aj vtedy, keď porušovateľom zákona je ten, kto má moc. Nie nižší úradník, nie periférny policajt, ale minister, policajný prezident, štátna tajomníčka alebo oligarcha s telefónnymi linkami do kabinetu. A práve preto je tento úrad dnes terčom. Lebo ten, kto má moc, neznesie, aby existovala autorita, ktorá mu môže povedať: konáte nezákonne. A v tomto prípade to nie je teória ani predpoklad, ani politická interpretácia, v tomto prípade existujú konkrétne skutky, rozhodnutia a právoplatné rozsudky.
Úrad na ochranu oznamovateľov udelil ministerstvu vnútra tri pokuty za nezákonné konanie voči tzv. čurillovcom. Správny súd v Bratislave zrušil personálny rozkaz ministra voči vyšetrovateľovi Pavlovi Ďurkovi a konštatoval porušenie zákona o ochrane oznamovateľov aj zákona o štátnej službe policajtov. Advokát poškodených policajtov jasne uviedol, že ďalšie žaloby sú po skutkovej aj právnej stránke identické, čo znamená, že ministerstvo očakávajú ďalšie rozsudky a ďalšie finančné odškodnenia. A čo sa deje následne? Minister predkladá návrh zákona, ktorým má byť zrušený ten istý úrad, ktorý mu uložením pokút a úspešnými súdnymi konaniami dokázal, že porušoval zákon. Toto nie je reforma, toto nie je transformácia, toto je učebnicové zneužitie moci.
Teraz si vypočujme slová samotného ministra, nie našej interpretácie, nie komentáre, ale jeho vlastné výroky. Vaše výroky, pán minister. Citujem: „Úrad na ochranu oznamovateľov sa stal politickým nástrojom a bude zrušený. Tento úrad nie je nezávislý, je to pokračovanie vojny polície. Nemôže tu existovať úrad, ktorý blokuje riadenie bezpečnostných zložiek. Je to relikt predchádzajúceho režimu a nepotrebujeme ho. Musíme to upratať a začať odznova." Toto sú vaše aktuálne alebo nedávne verejné vyjadrenia. A teraz niekoľko vašich starších výrokov pred rokmi, ešte pred súdnymi prehrami, pred pokutami a pred odhalením nezákonností. Citujem: „Úrad na ochranu oznamovateľov je nástrojom politickej polície. Je to zbytočný úrad vytvorený len na krytie ľudí z vyšetrovaní. Tento úrad treba zrušiť hneď, ako bude na to politická situácia.“ Dnes keď ste prehrali súdny spor, keď musíte platiť, keď vám úrad odkryl porušovanie zákona podľa vašej vlastnej logiky, tá politická situácia nastala. To je pre nás dôkaz úmyslu, to je dôkaz účelovosti, to je dôkaz, že motiváciou nie je zlepšiť systém ochrany oznamovateľov, ale potrestať úrad za to, že si dovolil postaviť zákon nad ministra.
Teraz prejdime k právnemu aspektu. Návrh zákona odoberá už priznanú ochranu oznamovateľom. To je retroaktivita. Poriadny právny štát je založený na tom, že ak štát niekomu prizná právny status, nemôže mu ho spätne odobrať len preto, že je to politicky výhodné. Princíp právnej istoty, princíp ochrany legitímneho očakávania, zákaz retroaktivity, to nie sú ozdoby právnej vedy, to sú základné piliere ústavnosti. Bývalí sudcovia Ústavného súdu, bývalá ombudsmanka, dekani právnických fakúlt a renomovaní právnici označili váš návrh za neprimeraný, protiústavný, zneužívajúci moc a odporujúci princípom právneho štátu. Takéto hodnotenia sa nevyslovujú ľahko. Toto nie je bežná kritika, toto je poplach.
Ďalej sa pozrime na európske právo. Smernica EÚ 2019/1937 zasahuje štátom, pardon, zakazuje štátom, aby znižovali úroveň ochrany oznamovateľov. Zakotvuje takzvanú non-regression clause, vyžaduje existenciu nezávislého externého orgánu. Tento váš návrh ruší nezávislý orgán, zužuje okruh chránených osôb, odoberá ochranu tým, ktorí ju už získali, a podrobuje systém politickej kontrole. To je priamy konflikt so smernicou. Ak tento zákon prejde, Slovensko bude čeliť konaniu voči Európskej únii, riziku sankcií, riziku pozastavenia financovania a reputačnej devastácii v oblasti právneho štátu. A nerobme si ilúzie, Brusel toto dianie sleduje veľmi pozorne.
A teraz možno najväčší paradox. V roku 2019 bol tento úrad zriadený ako vládny projekt. Podpisoval ho vtedajší premiér Peter Pellegrini. A kto bol v tom čase vedúcim Úradu vlády Slovenskej republiky a mal vplyv na legislatívne procesy? Matúš Šutaj Eštok. Teda ten istý človek, ktorý dnes tvrdí, že úrad je relikt, je nepotrebný, dokonca nebezpečný a treba ho odstrániť, tento istý človek bol pri jeho vzniku. To nie je len názorový posun, to je účelová zmena postoja podľa toho, či úrad slúži moci alebo prekáža.
Teraz širší dôsledok. Ak sa niekto domnieva, že jednoduché zrušenie existujúceho Úradu na ochranu oznamovateľov a súčasné vytvorenie nového úradu zabezpečí rovnakú úroveň ochrany, tak si neuvedomuje podstatu problému. Nejde o názov inštitúcie, nejde o organizačnú schému, nejde o tabuľky, logá ani pečiatky. Ide o kontinuitu ochrany, o záväzky, ktoré už štát voči oznamovateľom prevzal, o rozhodnutia, ktoré boli vydané, o statusy, ktoré boli priznané, o životné situácie konkrétnych ľudí, ktorí sa spoliehajú na to, že štát ich nechá naplno dýchať a nebude ich vystavovať odvete. Preto je dôležité pomenovať ešte jednu zásadnú vec. Koľko oznamovateľov dnes máme? Koľko z nich sa nachádza v štádiu prebiehajúcej ochrany? Koľkí sú v pracovnom spore? Koľkí čelia tlaku zamestnávateľov? Koľkí sú v prostredí, kde sú na nich vyvíjané priame alebo nepriame represálie? Títo ľudia nežijú v teoretickom priestore, sú to policajti, vyšetrovatelia, zdravotníci, úradníci, zamestnanci samosprávy, pracovníci verejných inštitúcií, ktorí podali oznámenia v dobrej viere, že štát ich ochráni. Zrušením existujúceho úradu bez zaručenia úplného a automatického prechodu všetkých práv a rozhodnutí, bez toho, aby bola zabezpečená právna istota, bez toho, aby bola garantovaná neprerušená ochrana sa títo oznamovatelia ocitnú vo vákuu. Budú ponechaní napospas tým, ktorí proti nim už dnes podnikajú kroky, a budú vystavení riziku, že nový úrad ich situáciu začne posudzovať odznovu, prehodnocovať, spochybňovať alebo odsúvať. Tento stav môže byť pre nich existenčne likvidačný.
Pýtam sa, uvedomil si niekto v tejto vláde, v tomto parlamente a v predkladateľských rezortoch, čo to znamená pre konkrétne stovky ľudí? Uvedomil si niekto, že títo oznamovatelia už vykročili na cestu, ktorá je riskantná, psychicky náročná a spoločensky osamelá? Uvedomil si niekto, že ak im vezmeme garanciu kontinuity ochrany, vysielame im odkaz, že štátne sľuby sú dočasné, podmienené politickou vôľou a môžu sa rozplynúť zo dňa na deň? Ak chceme argumentovať tým, že nový úrad poskytne lepší systém, musíme najskôr preukázať, že existujúci systém zlyhal. Lenže tu nie je žiadna analýza. Nedostali sme žiadnu analýzu, žiadnu štatistiku, žiadnu odbornú oponentúru, ktorá by ukázala, že súčasný úrad nefunguje. Naopak, máme dôkaz, že funguje možno až príliš dobre. Funkčne, nezávisle, v súlade so zákonom a dokonca aj voči ministrovi, ktorý dnes predkladá jeho likvidáciu, a práve preto platí, že zrušenie existujúceho úradu a vytvorenie nového nezabezpečí ten istý výsledok. Nezabezpečí dôveru, nezabezpečí kontinuitu, nezabezpečí ochranu a nezabezpečí ani nezávislosť.
Ochrana oznamovateľov je vzťah založený na dôvere a dôvera raz narušená sa nedá administratívne nahradiť, a preto ak zrušíme Úrad na ochranu oznamovateľov, vysielame signál, neoznamujte korupciu, neoznamujte zneužívanie právomocí, neoznamujte manipuláciu vo vyšetrovaní, neoznamujte nezákonnosti voči nám, lebo štát vás nechráni a ak už aj ochranu dostanete, môžeme vám ju vziať, keď sa nám to bude politicky hodiť. Toto je studená sprcha pre každého čestného policajta, úradníka, lekára, učiteľa či pracovníka verejnej správy. To je návrat kultúry strachu, a preto vás, kolegovia z koalície, žiadam, aby ste sa na toto hlasovanie nepozerali ako na stranícku povinnosť, toto je test. Test toho, či ešte v tejto krajine existujú mantinely moci. Test, či sme pripravení akceptovať model, v ktorom ak sa inštitúcia znepáči vláde, jednoducho bude zrušená. Dnes je to Úrad na ochranu oznamovateľov, zajtra to môže byť verejný ochranca práv, pozajtra prokuratúra, potom súdy. Tento postup má svoju logiku a dejiny ju poznajú. Preto vás žiadam, nehlasujte za tento zákon. Nie kvôli opozícii, nie kvôli koalícii, nie kvôli politickému skóre, ale kvôli Slovensku, kvôli právnemu štátu, kvôli tým, ktorí potrebujú ochranu proti moci, nie podľa vôle moci.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk v sále.)