43. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Beáta, veľmi pekne ti ďakujem za tvoj príspevok. Samozrejme, sa veľmi teším na druhé čítanie, kde budeš rozprávať bližšie ohľadom porušenia tých smerníc, ktorých sa dopúšťa pri schválení tohto zákona súčasná vláda. Ale nedá mi nepripomenúť a musím súhlasiť, že to déja vu ako funguje, ako sa tu schvaľujú zákony, ako tu chodí to, ako prichádzajú SLK-čka, že je to hrôza. A opäť budem apelovať na vládnych poslancov. Vládni poslanci, dva roky ste tu neurobili nič pre obyvateľov, ste tu zvýšili ceny, dane, poplatky, zvýšila sa kriminalita, je zvýšená vnímaná korupcia, kritizujú nás rôzne európske úrady, Európska komisia, protikorupčné neziskové organizácie, po novom v rámci tohto zákona aj komora advokátov, generálny prokurátor. Sa spamätajte. Fakt sa spamätajte, lebo ženiete Slovensko do katastrofy.
Ďakujem.

Veľmi pekne ďakujem kolegyni Jurík za vaše vystúpenie. Áno, naviac sa, akože veľa vecí, samozrejme, ktoré ste hovorili, sa mi páči. Najviac sa mi ale páčil ten začiatok, že vy ste nevstúpili do politiky, aby ste si očistili vlastné meno, ale aby ste slúžili ľuďom. Myslím si, že väčšina z nás, ktorí tu sedia, aspoň teda na tejto strane tohto pléna je tu preto, lebo naozaj niečo chcú urobiť, niečo chce dosiahnuť, niečo chce zmeniť, pretože má ten záujem tu žiť, ale tak, aby tu mali akože naši potomkovia, naše deti budúcnosť, aby tu mali nejaké svetlo na konci tunela, že naozaj sa tu oplatí žiť, že naozaj tu žijeme pre niečo, že jednoducho chceme dosiahnuť to, aby v tejto krajine sa lepšie žilo, lepšie podnikalo, aby jednoducho sa ľudia cítili slobodnejšie. A v prípade, že sa to jednoducho kazí a kriví, tak aby tí ľudia jednoducho sa mohli voči tomu brániť. A to, čo tu práve zažívame, je absolútne krivenie spravodlivosti, v podstate likvidácia ďalšieho, ďalšej mozaiky tej našej budúcnosti. Zo Slovenska sa naozaj stáva krajina krivých zrkadiel, kedy tí, ktorí sú bojovníci za to, aby táto krajina bola normálnou krajinou, tak tí zostávajú napospas a ešte im hrozí, že budú v podstate aj prenasledovaní. Tak trošku mi to pripomína bojovníkov proti komunizmu, ktorých v podstate perzekuovali, perzekuoval bývalý režim a ktorý im fakt že zničil život a napriek tomu sa už nikdy nepodarilo tieto životy napraviť. A nejak takýmto spôsobom sa snaží brániť, takýmto klasickým komunistickým štýlom aj táto vládna garnitúra. Jednoducho sa vyhráža tým, ktorí by mohli ohroziť to ich korupčné správanie, a takto to potom vyzerá.

.

Ďakujem za slovo.
Prihlásil som sa do faktickej po jednom momente a medzitým tu odznelo toľko všelijakých faktov a argumentov, že už ani neviem, že ku ktorému sa mám vlastne vyjadriť. Tak poviem asi toľko. Veľa sa tu hovorí, že ide o akt pomsty. Pomsta, pomsta, pomsta. Podľa mňa až takto nejde o pomstu, skôr ide o zúfalý, veľmi zúfalý premyslený ťah, ako zachrániť svoju vlastnú tvár pred svojimi voličmi. Lebo ich obalamutili tým, že sú všetci nevinní. Hrôzovlády a predstavitelia tých hrôzovlád ich tu nevinných protiprávne stíhali, perzekvovali a že keď prídu k vláde, tak všetkých, všetkých vyhodia všeckými sa vysporiadajú, vyženú ich odtiaľto, lenže sa im to nedarí. Nedarí sa im to zákonne robiť, nedarí. Na vine sú médiá, na vine je opozícia, na vine je každý, nakoniec už zaútočil aj na generálneho prokurátora cez krajského prokurátora Žiliny a teraz ten, kvôli čomu sa im to nedarí, je tu akože zaujatá predsedníčka Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Tak aj tú treba zlikvidovať a ukázať voličom, my by sme to aj robili, len vidíte, títo nám v tom bránia, lebo všetci sú zaujatí, všetci nám chcú ubližovať.
Lebo tá zaujatosť tej predsedníčky tu bola argumentovaná nejakým manželským vzťahom. Absurdné je, že hovorí to práve ten, ktorého syn je šéf SIS-ky, ktorá má byť absolútne nezávislá, absolútne, oveľa nezávislejšia, nekontrolovateľný úrad pomaly, je absolútne závislejší a dôležitejšie, aby bol závislý, či vlastne nezávislý ako Úrad na ochranu oznamovateľov. No, takže všetci im v tom bránime, tak nás treba zrušiť. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo a ďakujem ti, Bea, za tvoje vystúpenie, v ktorom si veľmi dobre poukázala na tú analógiu s novelou Trestného zákona, resp. s tým procesom, kde sa novelizovala novela novely a aké to bolo absurdné. Výborne si vlastne demaskovala to, že účelom tohto, o čom tu rokujeme, je jednoducho zbaviť sa súčasného vedenia úradu, ten predĺžený návrh je jednoducho paškvil, s ktorým má problémy aj Európska komisia. A oni vlastne počítajú s tým, že ho budú musieť opravovať, budú musieť meniť, možno až do stavu, že sa vlastne nič nezmení okrem toho súčasného vedenia úradu, predsedníčky, podpredsedu, jednoducho ľudí, s ktorými má táto vládna koalícia problém. No a prečo? Pretože im nevyhovujú ich nezávislé rozhodnutia voči ministrovi vnútra Matúšovi Šutajovi Eštokovi a to je podľa mňa dokonalá, ba presná definícia pomsty.
Mňa veľmi na celej tejto situácii mrzí ale jedno, že je to vlastne pokračujúca snaha rozkladať dôveru v inštitúcie, ktoré tu na Slovensku naozaj systematicky vidíme posledné dva roky, lebo táto dôvera v inštitúcie sa naozaj, naozaj ťažko buduje naspäť. Naozaj sa to ťažko napráva. Vidíme to všade. A podľa mňa tým hroziacim dôsledkom jednoducho bude to, že tu už nikto nebude veriť v nič, ani ľudia sebe navzájom. Toto je podľa mňa jednoznačná cesta do pekla a toto je to, čo rozkladá našu spoločnosť vďaka vládnej koalícii.

Ďakujem pekne za slovo.
Bea, ty si spomínala, teda že máme tu na stole, okrem toho, že sa menia iné ustanovenia ochrany oznamovateľov, aj samotné zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov. My sme tu v tomto pléne veľa počuli o tom, že však to nejde o nejaké zrušenie, dokonca pán poslanec Blcháč mi tu hovoril, že som nejaká dezinformátorka, keď toto hovorím, tak len odporúčam si prečítať § 7 návrhu zákona, o ktorom diskutujete a za ktorý chcete hlasovať, lebo tam v ods. 1 sa dočítate, že: „Úrad na ochranu oznamovateľov zriadený podľa doterajších predpisov sa ku dňu účinnosti tohto zákona zrušuje." Takže neviem, kto tu šíri nejaké dezinformácie a kto tu klame v tomto pléne. Tak len skúsme sa držať faktov a toho, čo tu prerokovávame.
Zároveň som rada, že si pomenovala ďalšie odborné výhrady, tentoraz týkajúce sa práve Európskej únie, s ktorou sa dostávame aj týmto návrhom zákona do konfliktu. A myslím, že symptomatické je, že ani za 20 minút si nestihla vlastne pomenovať všetky, takže je ich naozaj dosť. A už včera sme tu kládli množstvo otázok odborného charakteru, ktoré sa týkajú tohto návrhu zákona a zatiaľ sme nedostali absolútne žiadnu odpoveď, iba rozprávky zo spisov obžalovaného podpredsedu parlamentu, potom tu bol nejaký trollý výlev pána ministra vnútra a koaliční poslanci sa pokúšali párkrát reagovať, ale teda tiež to nebolo odborne a vecne. Tak mňa by naozaj zaujímali tie argumenty a tie odpovede. Aj samotný pán minister sa tu zavzdušňoval, že teda nie je tu vecná diskusia a pritom napríklad toto bol totálne vecný príspevok, týkajú sa práva EÚ a výhrad, ktoré sa spájajú s týmto návrhom zákona. Tak vám, koaliční poslanci, poslankyne, vám na tom nezáleží, alebo vy nechcete tie odpovede, že či to je problém, nie je to problém? Čo teda presne je v tom liste z Európskej komisie? Stále sme ho nevideli, tak opätovne ho pripomínam. Čiže zaujímate sa vôbec o to? Či len tak stlačíte gombík a hotovo.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Kolegyňa Bea Jurík veľmi podrobne nasvietila, do akého konfliktu tento zákon dostáva Slovenskú republiku s právom Európskej únie. A to je myslím, že veľmi dôležitý moment, ktorý musíme stále zdôrazňovať. Sme súčasťou Európskej únie, Európska únia má svoj súbor hodnôt. Tieto hodnoty, medzi tieto hodnoty patrí aj boj proti korupcii, protispoločenskej činnosti, pretože každému, kto chráni demokraciu, je jasné, že korupcia rozkladá demokraciu, rozkladá dôveru v inštitúcie. Mňa preto naozaj bude veľmi zaujímať, ako budú predkladatelia tohto zákona vysvetľovať to, že sa týmto nedostávame do konfliktu s európskym právom a s hodnotami Európskej únie. Už si možno kladiem aj otázku, či nevytiahne niekto koncept národnej identity a či nezačne argumentovať tým, že no veď však to je naša národná identita, my s tou korupciou až taký problém nechceme mať a preto sa nám do toho nemontujte, nestarajte sa, my sme si do ústavy napísali, že sme v týchto veciach zvrchovaní a preto nám nesiahajte na to, ako my chceme riešiť korupciu v Slovenskej republike.
Ďakujem.

Bea, ja som veľmi rada, že si stihla svoj príspevok a že si kvôli nemu aj skôr odišla z prijatia tej zahraničnej delegácie, pretože je 10.23 h, o jedenástej máme hlasovať, ak teda túto debatu násilne neutnú o pár minút, tak nebude o čom hlasovať. Čiže som naozaj veľmi zvedavá, že koľko ľudí po tebe, ešte vlastne máme tu približne 22 prihlásených diskutujúcich, vôbec stihne v tomto prvom čítaní povedať svoj príspevok a že či vôbec ti minister vnútra, či už teraz alebo neskôr na výboroch, odpovie na tie otázky, ktoré sa týkajú európskeho práva. Lebo my sme sa ich pýtali včera, ty si sa ich pýtala dnes. Je tu okrem teda európskeho práva, toho, že tento návrh zákona je v rozpore so smernicou o whistlebloweroch aj celý rad otázok, ktorý sa týka ochrany obetí trestných činov. Včera si ich pán Čellár, predseda ústavnoprávneho výboru, zapisoval, verím, že má zapísané aj tieto tvoje z tvojho príspevku. A teda očakávame, že minimálne počas rokovaní ľudskoprávneho a ústavnoprávneho výboru, ktorí majú teda v tom druhom čítaní prerokovať tento návrh zákona, budú tieto naše legitímne a vecné obavy, ktoré vznášame celý čas, pretože všetky tieto príspevky sú vecné, čiže ja nevidím dôvod na to, aby sa tu nejaká debata mala ukončovať. Tak očakávam, že budú tieto naše výhrady a otázky zodpovedané. Ak nie, tak je to ďalší dôkaz toho, že jediné, o čo tu ide, je účelovo vyhovieť ministrovi vnútra, či už je to pre jeho osobnú pomstu, pre snahu urovnať znova takýmto spôsobom vzťahy vo vládnej koalícii, alebo preto, že našou národnou identitou má byť teraz asi kradnutie, neviem.

Pozrite, čo sa deje. Niečo sa deje. Došiel Raši. (Povedané šepotom.) Ja mám faktickú, kľud... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Ja len, či vám neprivolám lekára, alebo niečo.

Pročko, Jozef, poslanec NR SR
Nie, nie, nie, netreba, len vás nechcem vyrušovať, lebo vy nepočúvate. Lekára treba asi vám trom, chlapci, lebo je schôdza a nevyrušujte. Veď toto si vybavte inokedy. Došiel už Andrej Danko, teraz došiel Raši. Pán Žiga, vy máte počúvať, vy nás máte počúvať, aby ste nás mohli prerušiť, keď nepôjdeme k téme. Čo vám teraz Raši rozpráva, kšefty, aké pôjdete? Alebo čo vám rozpráva? O tom, že to zrušíte? No, kľud. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Reagujte na predrečníka.

Pročko, Jozef, poslanec NR SR
Však reagujem na vás, čo ste doteraz trepali o lekárovi.
Takže pozrite sa naozaj, pani Jurík, fantasticky ste to vystihli. Pozrite, došiel Raši a teraz hovorí, počúvajte, chlapci, o jedenástej to zarežeme, nebojte sa.

No ja budem reagovať v prvom rade teda na pána Pročka, lebo si myslím, že nestihol dopovedať to, čo chcel. Ale skutočne sa tu niečo očividne deje a nebude to ani veľkým prekvapením asi, lebo to očakávame a potom sa pán predsedajúci čuduje, že aj s takým úsmevom odchádzam od toho pultu, pretože toto je skutočne tragikomické, že tu človek vystupuje s nejakým vecným, odborným príspevkom a pár minút nato bude pravdepodobne useknutá rozprava s tým, že sa tu opakujeme a že stále sme sa nedozvedeli nejaké argumenty a podobne. Pritom ja som napríklad ani nestihla celý ten svoj príspevok, ale však nevadí.
A ono je to také tragikomické, a to ma na tom aj tak pobavilo, lebo čo nám už iné ostáva ako smiech nad tým, čo tu robíte, že keď som sa tak pozerala okolo seba, na vaše tváre, tak som sa aj pýtala, že či vlastne tomu rozumiete alebo nie. Potom tam boli takí ľudia, od ktorých som očakávala, že možno rozumejú, a to bol napr. predseda ústavnoprávneho výboru a ten pritakával. A ja si vravím, on pritakáva, on si píše a potom zahlasuje za. No neviem, či sa mám smiať, či plakať. Že to je, to je to, čo je na tom proste tragikomické. Nehovoriac o tom, že teda ja som ten príspevok nestihla, ale aj tam sa pýtam sama seba, že ja som ho nestihla v prvom čítaní, tak snáď budem mať príležitosť v druhom čítaní, že neuseknete ešte aj to druhé čítanie, lebo napríklad v skrátenom legislatívnom konaní som nemohla vystúpiť, lebo ste z ničoho nič, tak ako som chcela, lebo ste z ničoho nič uťali tú rozpravu. No tak ja sa pýtam, že kde už vlastne máme tie argumenty aj predstavovať. No a pýtam sa aj, že či vám to celé stojí za to. Že ak vás niekto presviedča, že toto celé vlastne nič nespôsobí, lebo to sú len také zmeny maličké, ktoré potrebujeme, a vlastne sa nič nestane, tak si, prosím, v koalícii položte jednu jedinú otázku. Tak prečo to ten človek robí? A prečo nám sem ten zákon priniesol v skrátenom legislatívnom konaní, keď to vlastne nič dôležité neznamená? Pýtajte sa.