43. schôdza

Pani poslankyňa Plaváková.

Ďakujem pekne za slovo.
Bea, ty si spomínala, teda že máme tu na stole, okrem toho, že sa menia iné ustanovenia ochrany oznamovateľov, aj samotné zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov. My sme tu v tomto pléne veľa počuli o tom, že však to nejde o nejaké zrušenie, dokonca pán poslanec Blcháč mi tu hovoril, že som nejaká dezinformátorka, keď toto hovorím, tak len odporúčam si prečítať § 7 návrhu zákona, o ktorom diskutujete a za ktorý chcete hlasovať, lebo tam v ods. 1 sa dočítate, že: „Úrad na ochranu oznamovateľov zriadený podľa doterajších predpisov sa ku dňu účinnosti tohto zákona zrušuje." Takže neviem, kto tu šíri nejaké dezinformácie a kto tu klame v tomto pléne. Tak len skúsme sa držať faktov a toho, čo tu prerokovávame.
Zároveň som rada, že si pomenovala ďalšie odborné výhrady, tentoraz týkajúce sa práve Európskej únie, s ktorou sa dostávame aj týmto návrhom zákona do konfliktu. A myslím, že symptomatické je, že ani za 20 minút si nestihla vlastne pomenovať všetky, takže je ich naozaj dosť. A už včera sme tu kládli množstvo otázok odborného charakteru, ktoré sa týkajú tohto návrhu zákona, a zatiaľ sme nedostali absolútne žiadnu odpoveď, iba rozprávky zo spisov obžalovaného podpredsedu parlamentu, potom tu bol nejaký trollý výlev pána ministra vnútra a koaliční poslanci sa pokúšali párkrát reagovať, ale teda tiež to nebolo odborne a vecne. Tak mňa by naozaj zaujímali tie argumenty a tie odpovede. Aj samotný pán minister sa tu zavzdušňoval, že teda nie je tu vecná diskusia a pritom napríklad toto bol totálne vecný príspevok týkajúci sa práva EÚ a výhrad, ktoré sa spájajú s týmto návrhom zákona. Tak vám, koaliční poslanci, poslankyne, vám na tom nezáleží, alebo vy nechcete tie odpovede, že či to je problém, nie je to problém? Čo teda presne je v tom liste z Európskej komisie? Stále sme ho nevideli, tak opätovne ho pripomínam. Čiže zaujímate sa vôbec o to? Či len tak stlačíte gombík a hotovo?

Pán poslanec Prostredník.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Kolegyňa Bea Jurík veľmi podrobne nasvietila, do akého konfliktu tento zákon dostáva Slovenskú republiku s právom Európskej únie. A to je, myslím, že veľmi dôležitý moment, ktorý musíme stále zdôrazňovať. Sme súčasťou Európskej únie, Európska únia má svoj súbor hodnôt. Tieto hodnoty, medzi tieto hodnoty patrí aj boj proti korupcii, protispoločenskej činnosti, pretože každému, kto chráni demokraciu, je jasné, že korupcia rozkladá demokraciu, rozkladá dôveru v inštitúcie. Mňa preto naozaj bude veľmi zaujímať, ako budú predkladatelia tohto zákona vysvetľovať to, že sa týmto nedostávame do konfliktu s európskym právom a s hodnotami Európskej únie. Už si možno kladiem aj otázku, či nevytiahne niekto koncept národnej identity a či nezačne argumentovať tým, že no veď však to je naša národná identita, my s tou korupciou až taký problém nechceme mať, a preto sa nám do toho nemontujte, nestarajte sa, my sme si do ústavy napísali, že sme v týchto veciach zvrchovaní, a preto nám nesiahajte na to, ako my chceme riešiť korupciu v Slovenskej republike.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Števulová.

Bea, ja som veľmi rada, že si stihla svoj príspevok a že si kvôli nemu aj skôr odišla z prijatia tej zahraničnej delegácie, pretože je 10.23 h, o jedenástej máme hlasovať, ak teda túto debatu násilne neutnú o pár minút, tak nebude o čom hlasovať. Čiže som naozaj veľmi zvedavá, že koľko ľudí po tebe, ešte vlastne máme tu približne 22 prihlásených diskutujúcich, vôbec stihne v tomto prvom čítaní povedať svoj príspevok a že či vôbec ti minister vnútra, či už teraz alebo neskôr na výboroch, odpovie na tie otázky, ktoré sa týkajú európskeho práva. Lebo my sme sa ich pýtali včera, ty si sa ich pýtala dnes. Je tu okrem teda európskeho práva, toho, že tento návrh zákona je v rozpore so smernicou o whistlebloweroch aj celý rad otázok, ktorý sa týka ochrany obetí trestných činov. Včera si ich pán Čellár, predseda ústavnoprávneho výboru, zapisoval, verím, že má zapísané aj tieto tvoje z tvojho príspevku. A teda očakávame, že minimálne počas rokovaní ľudskoprávneho a ústavnoprávneho výboru, ktorí majú teda v tom druhom čítaní prerokovať tento návrh zákona, budú tieto naše legitímne a vecné obavy, ktoré vznášame celý čas, pretože všetky tieto príspevky sú vecné, čiže ja nevidím dôvod na to, aby sa tu nejaká debata mala ukončovať. Tak očakávam, že budú tieto naše výhrady a otázky zodpovedané. Ak nie, tak je to ďalší dôkaz toho, že jediné, o čo tu ide, je účelovo vyhovieť ministrovi vnútra, či už je to pre jeho osobnú pomstu, pre snahu urovnať znova takýmto spôsobom vzťahy vo vládnej koalícii, alebo preto, že našou národnou identitou má byť teraz asi kradnutie, neviem.

Pán poslanec Pročko.

Pozrite, čo sa deje. Niečo sa deje. Došiel Raši. (Povedané šepotom.) Ja mám faktickú, kľud... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Ja len, či vám neprivolám lekára, alebo niečo.

Pročko, Jozef, poslanec NR SR
Nie, nie, nie, netreba, len vás nechcem vyrušovať, lebo vy nepočúvate. Lekára treba asi vám trom, chlapci, lebo je schôdza a nevyrušujte. Veď toto si vybavte inokedy. Došiel už Andrej Danko, teraz došiel Raši. Pán Žiga, vy máte počúvať, vy nás máte počúvať, aby ste nás mohli prerušiť, keď nepôjdeme k téme. Čo vám teraz Raši rozpráva, kšefty, aké pôjdete? Alebo čo vám rozpráva? O tom, že to zrušíte? No, kľud. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Reagujte na predrečníka.

Pročko, Jozef, poslanec NR SR
Však reagujem na vás, čo ste doteraz trepali o lekárovi.
Takže pozrite sa naozaj, pani Jurík, fantasticky ste to vystihli. Pozrite, došiel Raši a teraz hovorí, počúvajte, chlapci, o jedenástej to zarežeme, nebojte sa.

S reakciou pani poslankyňa Jurík.

No ja budem reagovať v prvom rade teda na pána Pročka, lebo si myslím, že nestihol dopovedať to, čo chcel. Ale skutočne sa tu niečo očividne deje a nebude to ani veľkým prekvapením asi, lebo to očakávame, a potom sa pán predsedajúci čuduje, že aj s takým úsmevom odchádzam od toho pultu, pretože toto je skutočne tragikomické, že tu človek vystupuje s nejakým vecným, odborným príspevkom a pár minút nato bude pravdepodobne useknutá rozprava s tým, že sa tu opakujeme a že stále sme sa nedozvedeli nejaké argumenty a podobne. Pritom ja som napríklad ani nestihla celý ten svoj príspevok, ale však nevadí.
A ono je to také tragikomické, a to ma na tom aj tak pobavilo, lebo čo nám už iné ostáva ako smiech nad tým, čo tu robíte, že keď som sa tak pozerala okolo seba, na vaše tváre, tak som sa aj pýtala, že či vlastne tomu rozumiete alebo nie. Potom tam boli takí ľudia, od ktorých som očakávala, že možno rozumejú, a to bol napr. predseda ústavnoprávneho výboru a ten pritakával. A ja si vravím, on pritakáva, on si píše a potom zahlasuje za. No neviem, či sa mám smiať, či plakať. Že to je, to je to, čo je na tom proste tragikomické. Nehovoriac o tom, že teda ja som ten príspevok nestihla, ale aj tam sa pýtam sama seba, že ja som ho nestihla v prvom čítaní, tak snáď budem mať príležitosť v druhom čítaní, že neuseknete ešte aj to druhé čítanie, lebo napríklad v skrátenom legislatívnom konaní som nemohla vystúpiť, lebo ste z ničoho nič, tak ako som chcela, lebo ste z ničoho nič uťali tú rozpravu. No tak ja sa pýtam, že kde už vlastne máme tie argumenty aj predstavovať. No a pýtam sa aj, že či vám to celé stojí za to. Že ak vás niekto presviedča, že toto celé vlastne nič nespôsobí, lebo to sú len také zmeny maličké, ktoré potrebujeme, a vlastne sa nič nestane, tak si, prosím, v koalícii položte jednu jedinú otázku. Tak prečo to ten človek robí? A prečo nám sem ten zákon priniesol v skrátenom legislatívnom konaní, keď to vlastne nič dôležité neznamená? Pýtajte sa.