43. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, neviem, či si koaliční poslanci naplno uvedomujú, čomu tu svojimi hlasmi pomáhajú. Poviem to ešte raz slovami, ktoré som vyjadril v rozprave k skrátenému legislatívnemu konaniu. Korumpujú, teda spolupodieľajú sa na ničení fungujúcej inštitúcie, ktorá plní nezastupiteľnú úlohu v budovaní dôvery občanov a občianok v spravodlivosť. A to má ďalekosiahle etické dopady na celú spoločnosť a preto sa chcem práve týmto etickým dopadom bližšie venovať vo svojom dnešnom vystúpení.
Možno to vyznieva abstraktne, ale v skutočnosti tu ide o niečo, čo hlboko zasahuje do života každého, každej z nás do spôsobu, akým pracujeme, ako sa rozhodujeme a ako budujeme dôveru v naše štátne a spoločenské štruktúry. Demokracia je totiž viac ako len politický systém. Demokracia je náš spoločný záväzok ku konkrétnym hodnotám, ktoré držia našu spoločnosť pohromade. Ak chcete, je to náš záväzok žiť podľa dohodnutých kultúrnych a etických noriem, ktoré vznikali počas dlhých stáročí našej civilizácie. Etika je vlastne akousi neviditeľnou architektúrou demokratickej spoločnosti. Etika dáva nášmu konaniu hranice a zmysel. Etika vytvára dôveru medzi občanmi, medzi inštitúciami a verejnosťou, medzi individuálnou zodpovednosťou a kolektívnou zodpovednosťou. Súčasťou etiky, ktorá drží našu spoločnosť pohromade, je aj požiadavka transparentnosti všade tam, kde sa prijímajú rozhodnutia a kde sa uplatňuje moc. Etika vyžaduje otvorenosť všade tam, kde majú naše rozhodnutia ďalekosiahle dôsledky na životy iných. Demokracia teda môže byť len taká silná, ako silný je etický základ, na ktorom spočíva. K etike modernej demokratickej spoločnosti patrí aj to, že ako občania a občianky sa neprizeráme či dokonca neodvrátime zrak, keď vidíme, že sa deje nespravodlivosť a podvody, ale naopak konáme a zasiahneme. K tejto etike patrí aj to, že chránime ľudí, ktorí odhaľujú nesprávne konanie, zneužívanie moci, porušovanie práva alebo ohrozovanie verejnosti. Oznamovatelia protispoločenskej činnosti alebo whistlebloweri, ako ich jedným slovom nazývame, nie sú protivníkmi inštitúcií, v ktorých pracujú. Tak ich chápu iba tí, ktorí zneužívajú postavenie moci v hierarchických štruktúrach inštitúcií a podnikov a cítia sa ohrození tými, čo poukazujú na ich chyby.
Whistlebloweri sú v skutočnosti etickými aktérmi, ktorí v rozhodujúcom momente uprednostňujú svoju morálnu zodpovednosť pred osobným prospechom a bezpečnosťou. Preto je dôležité, aby sme ich ochranu posilňovali a nie oslabovali tak, ako sa o to snaží koalícia rušením fungujúceho Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Whistlebloweri konajú v situáciách, v ktorých lojalita, strach o vlastné zamestnanie, zmysel pre povinnosť, svedomie a mnoho ďalších faktorov vstupujú do veľmi zložitého mixu vzájomného, hlbokého konfliktu. A v takýchto momentoch sa niektorí rozhodnú radšej mlčať alebo odvrátiť zrak od toho, o čom vedia, že nie je správne, ale stále je viac ľudí, ktorí sa rozhodnú prehovoriť. A tí, čo prehovoria, za to často platia vysokú cenu. Sú to profesijné nevýhody, sociálna izolácia, právna neistota, psychická záťaž, mnohé osobné riziká. A napriek tomu motiváciou týchto ľudí nie je upozorňovať na seba a vyrábať senzácie. Motiváciou týchto ľudí je ich osobná integrita a rozhodnutie konať eticky správne.
Demokracia stojí na pilieroch transparentnosti a zodpovednosti. Sú to oblasti, ktoré sú však náchylné na eróziu, lebo všade tam, kde sa rozhodnutia prijímajú za zatvorenými dverami, kde sa ekonomické záujmy dotýkajú politických záujmov, kde sa moc vykonáva bez kontroly, všade tam vznikajú šedé zóny, v ktorých sa deje všeličo. A whistlebloweri sú tí, ktorí odhaľujú to, čo demokratická verejnosť potrebuje vedieť, aby v nej mohla fungovať spravodlivosť. Whistlebloweri umožňujú nápravu, ktorá by bez ich odvahy nemohla prebehnúť. Predchádzajú škodám, finančným, morálnym aj sociálnym. A prispievajú k obnoveniu dôvery v inštitúcie. Mohli by sme povedať, že whistlebloweri sú často čímsi, čo by sme mohli nazvať ako systém včasného varovania demokracie. Ak teda whistlebloweri konajú v záujme verejnosti, tak potom má verejnosť morálnu povinnosť voči nim. A tá povinnosť zahŕňa niekoľko závažných komponentov, ktoré teraz podrobne pomenujem.
Tá prvá časť, ktorú má verejnosť ako povinnosť voči whistleblowerom, je ich ochrana. Spoločnosť, ktorej záleží na tom, aby sa nerozpadla, nezvlčila, nesmie nechať bez ochrany tých, ktorí odhaľujú nekalé praktiky. Tieto ochranné mechanizmy musia byť jasné, zrozumiteľné a spoľahlivé. V množstve vystúpení k tomuto návrhu zákona už kolegyne a kolegovia jasne ukázali, že existujúci Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti je fungujúci úrad. A túto ochranu účinne poskytuje. A ak sú nejaké nedostatky v tejto ochrane, tak je možné ich vykonať opravou existujúceho zákona a nie rušením celého úradu. To rušenie, ako sme už opakovane preukázali, je účelové.
Ďalšou povinnosťou verejnosti voči oznamovateľom je spravodlivosť. Áno, je možné, že ľudia sa pokúšajú zneužiť systém ochrany oznamovateľov, preto je nevyhnutné, aby prebiehalo spravodlivé posúdenie ich konania. A to sa aj dialo. A existujúci úrad to robí. Sporné prípady skončili na súdoch a ukazuje sa, že súdy dali úradu za pravdu. Ako spoločnosť teda taký úrad a jeho prácu máme oceniť a nie ho diskreditovať návrhmi na zrušenie tak, ako to robí koalícia.
Ďalšou povinnosťou verejnosti voči oznamovateľom je ich uznanie. Odvaha, samozrejme, nemusí byť heroizovaná. Nie je potrebné vyrábať hrdinov, ale odvahu prehovoriť pri protispoločenskej činnosti nemožno trestať. Náhle zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov, ten návrh na možnosť odobratia udelenej ochrany či riziko zneužitia poskytnutých informácií voči oznamovateľom, ktoré prináša predkladaný zákon o novom úrade, je všetkým iným, len nie uznaním odvahy a integrity tých, čo prehovorili o nekalých praktikách na svojich pracoviskách.
A napokon, čo ako posledné ako spoločnosť dlhujeme oznamovateľom protispoločenskej činnosti, je rozvíjanie kultúry zodpovednosti. Musíme sa učiť vnímať poukazovanie na chyby, nie ako hrozbu, ale ako príležitosť na zlepšenie. Len tak môže vzniknúť prostredie, v ktorom odhaľovanie nekalých praktík nebude vnímané ako nelojalita, ale práve ako lojalita, ako služba pre spoločnosť.
Žijeme v dobe, keď sa informácie šíria rýchlejšie, organizácie sú komplexnejšie a rozhodnutia majú väčší dosah ako kedykoľvek predtým. V tomto svete úloha oznamovateľov protispoločenskej činnosti bude naďalej naberať na význame. Preto maximálne nezodpovedne koná ten, kto oslabuje fungujúci úrad na ochranu oznamovateľov tým, že ho ruší a namiesto neho vytvára úrad so zmiešanou agendou a v kuloároch už sa šušká o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré novému úradu majú priradiť ešte ďalšiu agendu. S narastajúcou technickou a organizačnou komplexnosťou rastie aj zodpovednosť spoločnosti za vytvorenie jasných etických usmernení.
Ak nám záleží na demokracii, tak pre budúcnosť potrebujeme inštitúcie, ktoré dokážu rozpoznať a napraviť chyby. Potrebujeme mechanizmy, ktoré odhaľujú nezrovnalosti skôr, ako spôsobia veľké škody. Potrebujeme ľudí, ktorí sú ochotní konať morálne, aj keď je to ťažké a napokon potrebujeme spoločnosť alebo potrebujeme byť spoločnosťou, ktorá týmto ľuďom nielen načúva, ale ich aj chráni. Whistlebloweri nie sú problém. Sú prejavom toho, že spoločnosť je schopná riešiť svoje problémy.
Pokúsil som sa vo svojom vystúpení poukázať na to, aká významná je súvislosť medzi demokraciou a etickým konaním. Oznamovatelia protispoločenskej činnosti sú tými, ktorí predstavujú spojenie medzi ochranou demokracie a etickým konaním. Pripomínajú nám, že sloboda nespočíva len v tom, že môžeme voliť v demokratických voľbách, ale aj v tom, že preberáme zodpovednosť jeden za druhého, že nestrácame schopnosť pomenovať chyby, ktoré ohrozujú súdržnosť našej spoločnosti. Pripomínajú nám, že demokracia je viac ako politický systém, že demokracia je náš spoločný záväzok ku konkrétnym hodnotám, ktoré držia našu spoločnosť pohromade a pripomínajú nám, že pravda nie je vždy príjemná, ale je vždy potrebná.
Demokratická spoločnosť, ktorá chráni oznamovateľov, je spoločnosť, ktorej záleží na vlastnej budúcnosti v rýchlo sa meniacom svete. Demokratická spoločnosť, ktorá koná na etických základoch, posilňuje dôveru svojich občanov a občianok v inštitúcie štátu. A demokratická spoločnosť, ktorá dokáže spojiť oba tieto aspekty, zostáva živá, schopná učiť sa a spravodlivá.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
No, tento rozmar, ktorý si niekto vymyslel minulý piatok a potreboval ho urgentne schváliť vládou v sobotu bez toho, aby o ňom ministri vedeli, a o ktorom tu rokujeme od utorka bez toho, aby boli splnené dôvody na skrátené legislatívne konanie, doteraz vyšiel ľudí v tejto krajine na 220 000 eur. Toľko nás stoja len platy tu sediacich 150 poslancov, ktorí sa mali zaoberať úplne inými témami, než je zrušenie nezávislej inštitúcie, ktorá vraj podľa navrhovateľa vlastne ani nebude zrušená a ktorá je podľa neho závislá len preto, že nerozhoduje tak v jeho vlastných prípadoch, ako by si to želal, pretože táto inštitúcia uplatňuje zákon.
A, pán minister, my sme za posledné dni čelili na Slovensku viacerým ľudským tragédiám. V požiaroch vo vylúčených komunitách prišli o život malé deti, ktorých jediným prehreškom bolo, že sa narodili do generačnej chudoby, ktorú si sami nevybrali. U mňa v okolí Zvolena zas vyčíňal iný živel, voda, a viete čo? Ja by som tam radšej bola. Ja by som radšej pieskovala a čistila bahno, ale nie, musím tu sedieť a riešiť vaše boliestky. A nemyslíte si, že by sme teraz mali všetci robiť niečo iné, riešiť skutočné problémy ľudí a aj tie peniaze, ktoré tu doslova presedíme, tak by mali ísť skôr práve na pomoc tým ľuďom a nie na tento váš rozmar?

Pán poslanec Prostredník, dve veci k vášmu vystúpeniu. Jednak ja teda neviem, že aké sú tie nedostatky vo fungovaní úradu, ktoré by mali byť opravené, lebo ste hovorili, že ak, ak sú nejaké nedostatky, tak netreba rušiť celý úrad, však zmeňme ten zákon, ale predkladatelia nepomenovali žiadne reálne nedostatky vo fungovaní úradu. Ten úrad je nastavený dobre. Ten úrad bol nastavený na základe požiadaviek, ktoré prišli z Európskej únie, bol nastavený za vlády SMER-u a bol to jeden z tých zákonov, ktorý vytvoril nezávislú a dobre fungujúcu inštitúciu, nejako im to ušlo. Čiže ak by boli nedostatky, jasné, bavme sa o tom, ale to, čo oni vnímajú ako nedostatky, nedostatky nie sú, lebo to, že je ochrana oznamovateľov dostatočne silná, nie je nedostatok toho zákona. To, že zákon chráni viac oznamovateľov ako ich zamestnávateľov, nie je nedostatok zákona. To, že je možné udeliť ochranu nielen oznamovateľovi, ktorý nahlási nejaké, nejaké konanie, ktoré je protispoločenské alebo trestné a týka sa priamo jeho zamestnávateľa, ale aj sa týka nejakej inej osoby, to nie je chyba toho zákona, to je naopak, to je požiadavka Európskej smernice. Čiže keby sme to tam nemali, tak, tak je problém, je to rozpor s európskym právom.
A druhá vec, ktorú chcem stručne povedať, je ten dôležitý vzťah medzi etikou a demokraciou, na ktorý ste poukázali, a tam to vidím veľmi, veľmi priamo, lebo v minulosti boli spochybňované etické normy korupciou, zneužívaním moci a dnes je už zo strany vládnej moci spochybňovaná aj demokracia ako politický systém.

Ďakujem pekne.
Kolegyňa Jurík poukázala na ďalší etický aspekt celej tejto obludnej veci, že sa nám v spoločnosti dejú iné dôležité veci, ktoré by sme mali v etickej zodpovednosti riešiť a konať a nerobíme to. Robíme, tu sme, zamestnávame sa nejakou nezmyselnou zmenou, ktorá, ktorá vyhovuje iba, iba niekomu.
Kolega Dostál, áno, ja som tam dal tú podmienku ak a vychádzal som z toho, že práve predsedníčka úradu vo svojich verejných vystúpeniach takto formulovala to, čo by sa mohlo udiať, tak možno ona vie o nejakých veciach, ktoré, ktoré by sa v zákone, o ktorých by sa dalo debatovať, že by bolo možné ich nejakým spôsobom riešiť, ale áno, súhlasím, ten, ten súčasný zákon a konanie úradu je nastavené dobre a ukazuje, že slúži správne svojmu účelu.
Ďakujem.

Vážené kolegyne, milí kolegovia, dostal som takú správu, v ktorej mi napísal jeden fanúšik, resp. volič, resp. priaznivec, že prečo tri dni rokujeme o zákone, keď niektorí aj tam povedali, že sú dôležitejšie veci ako tento zákon. A odpísal som mu, že áno, súhlasím, sú dôležitejšie veci ako tento zákon, ale toto choď písať, prosím ťa, pánovi ministrovi vnútra, že sú dôležitejšie veci v čase, keď konsolidujeme, tak nie rušiť Úrad na ochranu oznamovateľov a nezaoberať sa tým, že pani predsedníčka nie je zo SMER-u, ale treba riešiť drahé potraviny, treba riešiť to, že konsolidujeme a peniaze, ktoré my ušetríme, tak oni rozdávajú svojim kšeftárom. Na to mi odpísal, ešte som mu napísal, že vieš, je dôležité, aby sa opozícia v tomto spojila, lebo to je po Trestnom zákone ďalšia, ďalšia hanba Slovenska, že my si vlastne ideme zrušiť úrad, ktorý má... (Rečník sa odmlčal.)
Neruším vás, pán minister, hej? Ďakujem. Škoda, že viete, beriete iba mňa, ale keby ste ich brali tam vzadu, ako sa rehoce pán minister vnútra pri tom, jak sa zabáva. Aspoň, aspoň to by malo byť také, že každú chvíľu nás upozorňujú, že sa máme správať. Je to tak.
Čiže oni idú rušiť úrad, ktorý by mal chrániť čestných ľudí a je to o egu. Ego a arogancia. Aj teraz tu pán minister vnútra predviedol svoje ego a svoju aroganciu, keď sa tam vybavuje a rehoce sa tam vzadu a ja si myslím, že to, čo som napísal tomu pánovi, že by sme sa mali spojiť a že sme sa spojili celá opozícia a ukazujeme, naozaj ukazujeme aj v tej rozprave a preto je tá rozprava taká dôležitá, preto tú rozpravu aj zaradili na pondelok, kedy oni, nikto z nich nepríde, možno dvaja-traja prídu do práce, takže je to veľmi dôležité. On mi odpísal ešte takú veľmi zaujímavú vec a povedal, že Jozef, ale ako sa dá proti tomu brániť? No ja hovorím, no my máme jedinú zbraň tu v parlamente, a to je rozprávanie. My tu v parlamente môžeme predkladať zákony, aj predkladáme, máme možnosť predkladať zákony, ktoré môžu byť aj kontraproduktívne proti tomuto zákonu a môžeme dávať aj pozmeňovacie návrhy, ale do zákona, v ktorom zrušíme úrad, my tie pozmeňovacie návrhy zbytočne budeme dávať.
Málokto z vás doma vie, že tento zákon, ešte sa chcem vrátiť k egu. Pán Gašpar keď tu vystúpil, tak naozaj veľmi dôrazne rozprával o tom, že predsedníčka (rečník si odkašľal), prepáčte, predsedníčka tohto úradu je, je manželka člena strany Progresívne Slovensko. No a keď som si ja pozrel verejné funkcie, keď som si ja pozrel, koho dosadzujú do, do svojich straníckych funkcií, tak to je niečo neskutočné. Ako teda nie do straníckych, ale do štátnych funkcií, to sú samí straníci. To sú samí, kde sa pozriete, tak to je okresný predseda strany SMER, je to krajský predseda strany SMER, je to člen strany SMER, každá jedna dôležitá funkcia, a nielen SMER, je to HLAS. Napríklad výmena, výmena okresných prednostov bola za dva dni, my sme to realizovali skoro tri mesiace, ale po, až po roku, a to bolo naozaj na základe výberových konaní a oni to vymenili za dva dni. A keď si pozriete prednostov okresných úradov, tak to je smerák, esenesák, hlasák, to je keď každého jedného, keď si zoberiete, tak to je niekto, kto je blízky týmto koaličným stranám. A pán Gašpar rozprával o tom, že pani predsedníčka je manželka člena strany Progresívne Slovensko.
Mne sa strašne páčilo jedno video, som videl, ako redaktorka sa spýtala, lebo pán Glück rozprával o tom, že áno, že to isté, čo teda, čo pán Gašpar, oni tak spolu si rozumejú veľmi, veľmi si rozumejú, a on je taký jeho učeň a tak rozprával presne v tej relácii to, čo pán Gašpar a keď mu pani, keď mu pani (povedané so smiechom) moderátorka povedala, že ale pán Gašpar má syna v SIS, tak začal koktať a začal, začal tam rozprávať o tom, že áno, ale to je iné, lebo je to iné.
Čiže u nich je to iné. Keď je syn podpredsedu parlamentu, šéfom syn, tak je to iné. To je niečo úplne iné, ako keď je a, pardon, pán, pán, pán podpredseda parlamentu je, je aj podpredseda strany SMER, tak je to úplne iné, ako keď je manželka, manželka člena strany Progresívne Slovensko, šéfka toho úradu.
Málokto z vás doma, ktorí teraz pozeráte, vôbec aj viete, o čom je ten úrad. A namiesto rušenia tohto úradu by mala vláda tejto krajiny a minister vnútra zvlášť propagovať tento úrad, pretože málokto z ľudí vie, že môže dostať aj ochranu. Ja som si spravil takú malú minianketu doma, vo svojom prostredí so svojím priateľom a viete, že z desiatich ľudí traja vedeli, že existuje takýto úrad? Že vlastne keď poznáte zamestnávateľa u vás doma alebo ste v štátnej funkcii niekde na úrade, tak veľa ľudí nevie, že môže nahlásiť, môže nahlásiť korupciu, môže nahlásiť kšeftovanie a málokto, málokto vie, že dostane ochranu, že ho štát, vlastne nie štát, ale že ho táto organizácia ochráni.
Takže naozaj propagácia takýchto organizácií, takýchto úradov je nesmierne dôležitá, aby sa korupcia na Slovensku nerozvíjala, ale pán minister vnútra a vláda Slovenskej republiky ide tento úrad zrušiť. A ja by som vám chcel len, keďže niektorí, a urobil som si naozaj takú anketu, že o čom ten úrad je, tak málokto vie, že ten úrad, ak ste oznamovateľ a aby ste mohli oznámiť nejaký nekalý skutok, tak musíte splniť tri podmienky, a to je, že, prvá podmienka je, že ak ste sa o tej nekalej podmienke dozvedeli v súvislosti s prácou, tak tento úrad vie ochrániť len ľudí, ktorí oznámia túto nekalú praktiku, o ktorej sa dozvedeli v súvislosti s výkonom svojej práce. A môže ísť, oni tu stále splietajú tých zamestnancov, a môže ísť o zamestnancov, ale aj pracovníkov v obdobnom pracovnom pomere, napríklad samostatne zárobkovo činné osoby, dobrovoľníkov, pracovníkov na absolventskej praxi, ale aj bývalých zamestnancov či účastníkov výberového konania a obchodných partnerov. To znamená, ak ste aj bývalý zamestnanec a vedeli ste o niečom, čo váš bývalý zamestnávateľ nekalé robil, tak aj to ste mohli oznámiť. No a to im vadí, pretože predstavte si, že nejaký čestný človek, ktorého táto vládna koalícia vyhodila, tak sa rozhodne, že bude rozprávať o praktikách, ktoré sa tam dejú. No tak to tomuto chlapovi alebo tomuto človeku treba ale rýchle zatvoriť pusinku, rýchle.
Ďalšia podmienka je, že oznámenie podávate v dobrej viere. Čo to znamená? To znamená, že informácia, ktorú uvádza ten oznamovateľ, nie je klamlivá (rečník si odkašľal) a oznamovateľ, prepáčte (rečník si opäť odkašľal), oznamovateľ je presvedčený, že informácia, ktorú má, je pravdivá a vec treba preveriť.
No a tretie je, že keď došlo k ohrozeniu verejného záujmu, tak verejný záujem znamená, že ide o niečo, čo presahuje záujmy jednotlivca. Naozaj že v tom úrade sa kradne, že v tom úrade sa kšeftuje.
Oznamovateľom napríklad je štandardne v pracovnoprávnom alebo inom obdobnom vzťahu osoba, alebo môže to byť aj osoba, a toto je veľmi zaujímavé, ktorá urobí oznámenie a koho pracovnoprávny vzťah alebo iný obdobný vzťah skončil, sa dozvedela o tej, o tej informácii, napríklad môže to byť aj dobrovoľnícka činnosť, stáž, činnosť na základe zmluvy a podobne, a to je úžasné! To je naozaj skvelé, že naozaj je tu široká možnosť a ten, ten úrad vás ochráni. Teda mal by vás ochrániť, ak je tam vedenie, ktoré je čestné a ktoré hneď nezodvihne telefón a povie, Robo, počúvaj, takýto chlapík z Nižnej-Vyšnej urobil takúto vec, oznámil tohoto a tohoto, čo s ním? No riešte ho. Poriešte ho. A toto tu chcú (povedané so smiechom). Toto tu chcú spraviť.
Ak ste v súvislosti s výkonom svojej práce odhalili porušovanie, a toto je veľmi zaujímavé, milí Slováci, ak ste v súvislosti s výkonom svojej práce odhalili porušovanie zákonov, či už nejaký trestný čin, alebo správny delikt, je niekoľko spôsobov, ako to môžete oznámiť. A teraz, môžete to oznámiť interne svojmu zamestnávateľovi, ak sa teda nejedná o zlé činy zamestnávateľa, ale niekoho iného, a ak máte dôveru v toho zamestnávateľa, môžete to oznámiť externe Úradu na ochranu oznamovateľov a príslušným orgánom. No a čo sa stane, keď vám hrozí odveta, keď vám hrozí vendeta, ako som tu už hovoril pred malou chvíľou, keď niekto z nového úradu zavolá, počúvaj, Robo, máme tu takého a takéhoto, čo s ním? Tak ho poriešte. Ale teraz, teraz ten úrad, ak mu hrozí odveta, tomu oznamovateľovi, tak, ešte vám musím povedať, že čo sa rozumie odvetou. Viete, že môžu vám hroziť výpoveďou alebo okamžitým skončením pracovného pomeru, skončením v skúšobnej dobe, alebo nepredĺžením pracovného pomeru, odvolaním, preradením na nižšiu pozíciu alebo odmietanie na povýšenie. Môže to byť neposkytnutie odbornej prípravy, disciplinárne opatrenia, poškodzovanie dobrej povesti, odstúpenie od zmluvy, zrušenie licencie alebo povolenia. Naozaj je veľmi veľa spôsobov, ako vám môže ten zamestnávateľ škodiť. A tento úrad na ochranu oznamovateľov vás ochráni. Teda mal by. No a vy môžete oznámiť aj tú odvetu, vy môžete oznámiť aj tú odvetu a to je úžasné.
Málokto vie zo Slovákov, že vlastne čo je ten Úrad na ochranu oznamovateľov. Takže je to nezávislá inštitúcia, opakujem, nezávislá inštitúcia s pôsobnosťou, sídlo má v Bratislave a jej poslaním je chrániť oznamovateľov, ktorí upozornili na nekalé praktiky. Úrad na ochranu oznamovateľov bol zriadený na základe zákona č. 54 o ochrane oznamovateľov. Je to rozpočtová organizácia a ako nezávislý, opakujem, nezávislý orgán štátnej správy nespadá pod žiadne ministerstvo ani Úrad vlády. A toto je veľmi zaujímavé a dôležité, zodpovedá sa iba Národnej rade, ktorej raz ročne predkladá správu o svojej činnosti a stave ochrany oznamovateľov na Slovensku za predchádzajúci rok.
No a prečo teda nechcela táto ctená Národná rada, toto plénum, prečo nechceli koaliční poslanci, aby sem prišla pani predsedníčka, aby im porozprávala, veď keď niekoho obviňujete z niečoho, a ako pán Gašpar rozprával tuná svoje klamstvá, tak dajte šancu brániť sa tomu človeku a porozprávať, veď to je normálne, nie je to normálne?! Nie je normálne, keď niekoho obviníte z niečoho, tak dať mu právo vystúpiť?! Nie. Nie. Vy ste, vy ste naozaj koalícia, ktorá valcuje nielen právo, spravodlivosť, ale aj morálku, ale aj morálku, pretože vy chcete, aby sa ľudia báli. Vy chcete, aby normálny človek, ktorý vie, že sa v jeho okolí kradne a takých úradníkov je veľmi veľa, lebo sú naozaj čestní, zodpovední, spravodliví úradníci, tak týchto ľudí poďme ubiť, poďme im, poďme im poriadne naložiť.
Čo sa tu deje aj v týchto rozpravách počas tohoto, je, je, reagujem na rozpravy naozaj, a to, čo sa tu dialo, je tu pár ľudí a vždy vystúpi, vystúpi nejaký poslanec, tak toto, to, viete, oni nám povedia, že choďte k veci, ale nepočúva predsedajúci, čo rozprávam, a potom vás upozorňuje a povie, že vy nejdete k veci, vy nerozprávate, alebo vo faktickej. Oni nepočúvajú, rehocú sa. Arogancia moci. Veď ako pozrite, nesedí tu nikto, nesedí tu ani spravodajca a nesedí tu ani predkladateľ, a to je, všimnite si, rokovací poriadok hovorí, že tu má sedieť. Ja som si to pozrel. Tu, nie v sále, tu má sedieť spravodajca. Tu má. To, že tu nesedí minister a ja som to počas nášho vládnutia alebo počas vládnutia vlády Matoviča a Hegera alebo Ódora nikdy nezažil, že by tu minister nesedel. Ja som zažil, že tu ministri pokorne sedeli. Ja som zažil to, keď odvolávali napríklad Mikulca, tak osemkrát sme dali a súhlasili sme, aby ho odvolávali. Ministra vnútra nevieme dať na, alebo aby predstúpil sem a obhájil si svoje veci. Rok, rok, rok odkladáte. Nehanbíte sa? Nie je vám hanba?! No nie je vám hanba. Nie je vám hanba!
Nie je vám hanba odsúhlasiť odporný zákon, v ktorom ste si udelili amnestie. Nie je vám hanba teraz zrušiť Úrad na ochranu oznamovateľov. A rozprávate, my ho rušíme preto, lebo tento úrad nefungoval dobre, lebo je tam predsedníčka, ktorá je, ktorá má manžela člena PS. A tým je to ako čo, tým je to zlý človek? Tým je to zákerný človek? Vy keď počujete PS, hnutie SLOVENSKO, SaS alebo KDH, tak vy ste normálne, vám, vám sa pretáčajú panenky a to všetko ide preč. Vy neposudzujete človeka podľa odbornosti. Vy neposudzujete človeka podľa toho, aké má schopnosti, profesijné danosti, aké ma kvality, či už ľudské, alebo profesionálne. Vy jednoducho keď počujete, že to je niekto z opozície, preč, preč. A dosadíte tam takých lúzrov, ale takých lúzrov, že to nie je možné! Je to hanba a ja osobne pociťujem hanbu, že okrem toho, že tu vystúpim v rozprave a upozorním na to, tak nemám žiadne právo. Vy máte tú moc. Vy máte moc. Ale ako povedal pán Paška, vyhraj voľby a môžeš všetko.
Len to má aj to druhé, môžete všetko, ale to všetko sa vám vráti a ľudia vám to vrátia, tak ako v 2019, kedy ste dali lustrovať chalana, ktorý písal o spravodlivosti, ktorého vychovali rodičia k cti, k cti ho vychovali, tak toho človeka, toho chalana zabili. Nezabili ho preto, lebo bol zákerný zlodej, ale zabili ho preto, lebo písal o tom, o čom teraz tí oznamovatelia rozprávajú. Písal o vašom svinstve! A toho človeka zabili! A teraz idete robiť to isté. Tých, ktorí sú čestní a spravodliví, idete ich umlčať. Idete ich umlčať! Pozor! Opováž sa niečo povedať! My tam budeme mať svojho šéfa! My tam budeme mať človeka, ktorý nás bude chrániť! Tak ako vás chránil Kováčik, tak ako chránil Kováčik vašu skupinku, tak ako vás chránil a teraz ste sa mu odvďačili! Veď v dejinách ja, ja si nepamätám, že by niekde v Európe prepustili na slobodu, minister spravodlivosti by prepustil právoplatne odsúdeného, odsúdeného človeka! Zločinca! Lebo sú tam také nezrovnalosti a tie nezrovnalosti, aké nezrovnalosti? Jediná nezrovnalosť, čo tam je, tak je to, že vás chránil, pán šesťdesiat jedna, že chránil vaše kšefty. A toto isté robíte teraz, teraz. Idete si chrániť svoje kšefty. Netreba, netreba ľudí, ktorí oznamujú nekalú činnosť, chrániť. Nie. Týchto ľudí treba perzekvovať.
Na záver by som chcel povedať, veľa mojich kolegov tu rozprávalo, že apelovalo na vašu česť a svedomie, na pána Gašparoviča tuná, starostu, ale ja keď ho vidím, ako on hlasuje za vaše zákony. Ja keď vidím, ako vy hlasujete, apelovali ste na poslankyne, ako tie poslankyne tu vykrikujú o tom, že aké je to nemorálne, keď niekto na nich kričí a pritom samy, samy svojich kryjú.
Všetko sa vám vráti. Všetko do bodky.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán kolega, vo svojom vystúpení ste spomínali, že už niekoľko dní tu rokujeme o tomto návrhu zákona. Áno, máte pravdu, dnes je štvrtý deň, v pondelok budeme ešte ďalší deň o tomto rokovať a mňa tiež mrzí, že v sobotu zasadala vláda, aby rozhodla o tom, aby zrušila fungujúci úrad, ale vláda by mala rokovať o veciach, ktoré sa dotýkajú priamo života ľudí v regiónoch. Vláda by mala napríklad rokovať ohľadom eurofondov. Ja som to už tu viackrát spomínal, že teraz hrozí pre viaceré samosprávy, že budú musieť vracať finančné zdroje z tohto dôvodu, že nestihnú realizovať výstavbu a prestavbu materských škôlok, škôl, domovov sociálnych služieb. Viacerí starostovia a primátori zo Slovenska mi volajú a prosia ma, aby sme im pomohli, aby sme presvedčili vládu, aby ten headline, ktorý je do konca apríla, čo sa týka ukončenia projektov, bol posunutý minimálne do konca augusta, lebo to nestihnú. Treba si uvedomiť, že ľudia, ktorí pracujú v Bratislave, tak Bratislava nie je Slovensko a v Bruseli by si mali tiež uvedomiť, že Bratislava nie je Slovensko. Tam sú úplne iné klimatické podmienky. Tam sa nedá v týchto mesiacoch stavať, budovať. Tí ľudia alebo pracovníci teraz pokrývajú strechy, v zimnom období. To je úplne nereálne. Ale ten termín, keď budú robiť, čo budú robiť, nemajú šancu, aby to stihli. To znamená, že tieto peniaze všetky budú musieť vracať. A to je veľká škoda, lebo tieto peniaze by veľmi pomohli tým samosprávam.
Preto prosím a žiadam vládu, zaoberajte sa tým. Skúste presvedčiť tých úradníkov v Bruseli, aby ten posun termínu bol.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vy ste, pán kolega, hovorili o tom, ako pán obžalovaný podpredseda Národnej rady kritizuje rodinný vzťah pani predsedníčky Úradu na ochranu oznamovateľov, o ktorom teda predpokladám, o tom jej vzťahu vedeli aj v roku 2019, keď ju tu prísediaci minister vnútra a vtedajší vedúci Úradu vlády, do tejto pozície nominoval. Ale ja by som sa chcela pristaviť pri tom, že obžalovaný podpredseda Národnej rady, už len to znie podľa mňa ako z nejakej komédie a takej veľmi zlej, ktorého syn sa stal šéfom SIS, povie niečo také. On, ktorý tak rád hovorí o dvojitom metri. A keď som ho s tým konfrontovala v jednej relácii tento týždeň, tak mi povedal, že to predsa nie je porovnateľné, lebo však on svojho syna nikde nenominoval, že, ja citujem: "Nikoho som nedosadil, vláda navrhla a prezident ustanovil, dobre?" Ja keď som mu povedala, že "a vláda, to nie ste náhodou aj vy, vaša strana?" Tak povedal, že nie, ja nie som kráľ Slovenska. No tak neviem, možno je to môj hodnotiaci úsudok, ale podľa toho, čo tu táto vláda predvádza a ako sa tu správajú a špeciálne teda aj pán podpredseda Národnej rady, tak to vyzerá, že sa riadi tým, že štát som ja, a pritom to tak nie je.

Pán poslanec Pročko, aj mňa teda zaujal ten argument, ktorý používajú predkladatelia, najmä teda zo zvláštnych dôvodov práve pán podpredseda Národnej rady Gašpar o manželovi pani Dlugošovej, akoby toto bol nejaký argument, ktorý by bol relevantný a ktorý by nebol na prvý pohľad účelový, ale teda už sme si zvykli, že najmä SMER zvykne pokojne útočiť na rodinných príslušníkov politickej opozície a nemá s tým najmenší problém, no tak keď môže použiť takýto smiešny argument, tak ho použije. Ale hovorím, obzvlášť z úst Tibora Gašpara to pôsobí až absurdne vzhľadom na to, že kto je riaditeľom Slovenskej informačnej služby.
Druhá vec, ktorá ma zaujala, je, že ako to bude mať deštrukčný vplyv na celý systém ochrany oznamovateľov, lebo keď to zdeštruuje ochranu oznamovateľov, im je to v podstate jedno, ale nemyslím si, že toto je ich primárny záujem. Primárny záujem je zbaviť sa Zuzany Dlugošovej a ovládnuť úrad a nastaviť si výhodnejšie prostredie proti čurillovcom, ktorých sa minister vnútra hneď po nástupe do funkcie protizákonne zbavil, resp. postavil ich mimo služby. A je to podobné ako s tou novelou Trestného zákona, kde teda primárnym zámerom bolo ochrániť veľkých korupčníkov, zlodejov a podvodníkov, ale to, ako to spravili, spôsobilo masový nárast krádeží v obchodoch a tým sa budeme zaoberať hneď nasledujúcim skráteným legislatívnym konaním. Nebol to ich zámer, ale spôsobili to.

Pán kolega Pročko, ďakujem za vystúpenie. Pomenovali ste to presne, idú ovládnuť politicky ďalší úrad. Problém je aj to, že oznamovatelia majú svoje mená. Možno ste zaregistrovali, v médiách sa objavujú aj tí odvážlivci, ktorí neváhajú aj predstúpiť pred médiá a povedať o tom, že aj oni sú chránenými oznamovateľmi. Jedným z nich je aj pani Dunajová Družkovská, ktorá bola ešte v predchádzajúcej vláde štátna tajomníčka na ministerstve zdravotníctva a aj ona svedčí, a teraz počúvajte dobre, že svedčí vlastne o kauze, ktorá bola ešte za vlády pána Hegera, kedy bol ministrom zdravotníctva pán Lengvarský, a hovorí o prideľovaní 212 miliónov z plánu obnovy pre súkromné nemocnice AGEL a Penta. A ona je jedna z tých odvážnych tvárí, ktorých chráni tento úrad, aby sa jej nemstili napríklad riaditelia štátnych nemocníc, aby ju nevyhodili zo svojej pozície za to, že mala odvahu o niečom prehovoriť, že počas svojej funkcie natrafila na veci, ktoré neboli s kostolným poriadkom. A teraz sa obáva, a to by ste si mali prečítať, teraz sa obáva, že v prípade, že dôjde k tejto politickej zmene a ovládnutí celého úradu, tak ju môžete alebo môže ten dosadený riaditeľ nemocnice odvolať alebo prepustiť alebo ona sama teda už odíde zo Slovenska a úplne rezignuje.
Čiže ešte raz a ďakujem aj, pán kolega Pročko, tento krok skutočne a títo oznamovatelia majú mená, majú svoje príbehy a sú to naozaj odvážni ľudia a myslím si, že tento zásah, tento politický zásah do nezávislosti úradu je ďalším krokom do prázdna.

Ďakujem vám za slovo, pán podpredseda.
Chcel som pôvodne povedať niečo iné, ale kolega Stachura ma inšpiroval, ale bude to, samozrejme, v reakcii na kolegu Pročka, lebo ono to celé vlastne zapadá do seba. Ja som to už včera hovoril, ale mám potrebu to zopakovať, aby to tak nezaniklo, pretože je to dôležité.
Predstavme si čisto, ale naozaj že čisto teoretickú, pri tejto vláde teoretickú situáciu, že nejaký úradník alebo nejaká úradníčka na niektorom z ministerstiev príde na to, že pri niektorom z eurofondových projektov sa korumpuje a kradne. Hovorím ešte raz, čisto teoretická situácia, hej? Alebo pri niektorom z projektov plánu obnovy a tento človek toto korupčné správanie nahlási, resp. otázka, nahlási? No podľa mňa nenahlási, lebo ak by títo ministerskí úradníci boli zaradení ako svedkovia, tak tento nový úrad, ktorý chce koalícia zriadiť im nepomôže, pretože oznámenie by sa priamo netýkalo ich zamestnávateľa. Takže vybavené, vymaľované, Ende, Schluss. Ľudia, ktorí dnes pracujú na ministerstvách a majú žalúdok na mieste a nemôžu sa na to celé pozerať a vedeli by rozprávať, tak za týchto okolností asi iba sotva budú rozprávať. A prepnú, pochopiteľne, ovládač z módu oznamovateľ na mód autocenzúra. A presne o to tejto koalícii ide.