43. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Veľa tu toho odznelo. Som rada, Ondrej, že si tak to dovysvetlil, že to je podstatou rozpravy a diskusie tu, že sa pýtame otázky predkladateľa a teda aj zástupcu predkladateľa. Mňa mrzí, že, ja chápem, že minister zdravotníctva asi nie je šťastný z toho, že zrovna na neho to vyšlo. Neviem prečo alebo možno mu to nevadí, len teda naozaj nás tie otázky trápia, lebo nám záleží na tom, na čo sa pýtame, a nedostávame tie odpovede. Tak a z toho brblania, ak si teda poukazoval na to, že tam prebehla nejaká výmena, to nebolo nič vecné, samozrejme, čiže nič som sa nedozvedela.
Ale naozaj, pán minister, máte možnosť sa prihlásiť do rozpravy. Skúste nám aspoň vysvetliť, že ako to na tej vláde prebehlo, čo ste mali vysvetlené z týchto všetkých otázok, ktoré tu kladieme, a že či aspoň niečo, alebo či sa nikto nič nepýtal a všetci boli takí uspokojení, že všetko je v poriadku.
Pán poslanec Bartek, čo sa týka novely trestných kódexov, koľkokrát ste to opravovali? Štyri, päť? Ja už ani neviem, koľko toho bolo, a bolo to práve kvôli výhradám Európskej komisie, tak sa netvárme, že všetko bolo v poriadku a že nič ste nemuseli robiť. Veď my tu sedíme, my vieme, čo robíte, tak si to vieme spočítať. To proste nás tu nemusíte klamať, to možno funguje na nejakých vašich voličov, ale my tu sedíme a vieme, čo sa tu deje. A čo sa týka napríklad novely ústavy, tak predsa bolo aj spustené konanie, čo sa týka infringementu, čiže teraz má vláda dva mesiace na vysvetľovanie, takže netvárme sa, že nič z toho nie je pravda.
A ja by som bola práveže rada, kebyže tu schvaľujeme zákony, ktoré nás nedostávajú do konfliktu s Európskou úniou a ktoré neohrozujú napríklad aj tie európske fondy. Ale vám je to zjavne jedno, lebo vy rad radom tu prijímate takéto zákony a na ten možný konflikt s právom Európskej únie vás upozorňuje teraz napríklad aj generálny prokurátor. Tak ja neviem, prečítali ste si jeho list, alebo nie, alebo vám je to jedno. Veď to nehovoríme my.

Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Vančo.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážene kolegyne, vážení kolegovia, v normálnej politickej kultúre a v normálnom legislatívnom procese, ak by dochádzalo k takýmto zmenám, tak by sme mali medzirezortné pripomienkové konanie a, samozrejme, aj dotknutý úrad, ktorý teda by mal byť podľa slov ministra vnútra transformovaný a nie zrušený, by mal možnosť sa vyjadriť jednak v rámci toho MPK, mal by prístup aj do debaty, ktorá prebieha v parlamente, napríklad na príslušnom výbore, ústavnoprávnom, a možno v ideálnom prípade aj v pléne. K tomu, samozrejme, nedošlo, pretože toto je pokus o zrušenie tohto úradu. Robí sa to, žiaľ, na hulváta spôsobom, ktorý je absolútne neakceptovateľný. Nehovoriac o tom, že pani predsedníčka úradu bola na ústavnoprávnom výbore ešte minulý týždeň, kedy bol na programe návrh zákona pána Barteka, ktorý sa snažil vlastne zlikvidovať len tú ochranu a tie procesy, ktoré s ňou súvisia. Ešte vtedy sme nevedeli, že jeho stranícky šéf chystá vyslovene likvidáciu celého, celého úradu.
No a keďže zástupcovia a zástupkyne Úradu na ochranu oznamovateľov nemajú možnosť v tejto diskusii vystúpiť, tak ja by som prečítal vyjadrenie, ktoré sa zameriava na vyvrátenie jednotlivých tvrdení, ktoré sú zavádzajúce alebo klamlivé a ktoré teda majú odôvodniť zrušenie tohto úradu.
To prvé tvrdenie je, že Úrad na ochranu oznamovateľov prejde transformáciou. Nie je to pravda. Nazvime to pravým menom. Nejde o transformáciu, ale o účelové zrušenie s cieľom zbaviť sa súčasného vedenia a nahradenie dobre fungujúcej nezávislej inštitúcie novou, do ktorej bude politicky dosadené vedenie.
Druhý, druhé tvrdenie je, že úrad je spolitizovaný. Takisto to nie je pravda. Pravda je, že jeho predsedníčka bola zvolená v náročnom a veľmi transparentnom výberovom procese, v ktorom výberová komisia zložená z viacerých zástupcov preverila všetky tie predpoklady, všetky jej predpoklady na výkon funkcie. Následne bola zvolená v parlamente. Zamestnanci úradu otvoreným listom deklarovali, že nikdy nepociťovali tlak rozhodovať v záujme akýchkoľvek politických strán ani iných záujmových skupín alebo jednotlivcov.
Ďalšie nepravdivé tvrdenie. Ak chce zamestnávateľ vykonať pracovnoprávny úkon voči zamestnancovi a ten podá oznámenie na svojho suseda, politika alebo kohokoľvek iného, môže sa dožadovať ochrany. Pravda je, že takto to nefunguje. Status chráneného oznamovateľa udeľuje prokurátor alebo správne orgány iba za oznámenia, ktoré poukazujú na závažné porušenie zákona. Oznamovateľ môže nahlásiť porušenia, o ktorých sa dozvedel pri výkone svojej práce, čiže nie inde, iba pri výkone svojej práce. Nemôže ísť o oznámenia na kohokoľvek. Oznámenie musí predchádzať pracovnoprávnemu úkonu, ktorý oznamovateľ považuje za odvetu, nie naopak.
Ďalšie tvrdenie, ktoré nie je pravdivé. Predsedníčka úradu neupozorňovala na to, že súčasná legislatíva je zlá. V skutočnosti úrad dlhodobo upozorňoval na to, že súčasná legislatíva má isté nedostatky a inicioval aj otvorenie tejto témy, no bez odozvy. Zmeny, ktoré sú obsiahnuté v aktuálnom návrhu zákona, však na ne vôbec nereagujú a neprebehla ani odborná diskusia, ktorej cieľom by bolo identifikovať nedostatky v aktuálne platnom zákone. Takto sa zákony nemenia. K tomuto dám aj nejaký svoj komentár, pretože to je to, čo jediné vlastne minister vnútra tvrdí, že sú nejaké nedostatky pri udeľovaní, udeľovaní ochrany a tam je ten hlavný, hlavný dôvod, prečo to celé je dokázateľne nie iniciatíva, nie legislatívna iniciatíva v dobrej viere. Pretože ak máme nejaké problémy, ktoré sa týkajú udeľovania ochrany, tak sa netýkajú, tak sa netýkajú Úradu na ochranu oznamovateľov, pretože tie ochrany udeľuje prokuratúra, 78 % bolo udelených prokuratúrou a 22 % inšpektorátmi práce. Čiže ak by sme chceli naozaj poctivo upraviť nejaký stav, ktorý nie je funkčný alebo vykazuje nejakú chybovosť, tak by sme sa zamerali na ten proces udeľovania ochrany, nie na zrušenie daného úradu.
Posledné nepravdivé tvrdenie. Zamestnávateľ nemá pri udelených ochranách možnosť opravného prostriedku. Pravda však je, že na to nemá dôvod. Udelená ochrana je vecou medzi oznamovateľom a štátom, ktorý mu takúto ochranu garantuje. Ak chce zamestnávateľ spraviť pracovno-právny úkon voči oznamovateľovi s ochranou, musí sa obrátiť na úrad. Ak poskytne presvedčivé argumenty, že dôvodom na tento personálny zásah nie je odveta za podané oznámenie, náš úrad súhlas s úkonom poskytne. Deje sa to tak v približne v 50 až 60 percentách prípadov. Chránený oznamovateľ nie je na svojom pracovnom mieste zabetónovaný, chránený je len pred pomstou za oznámenie. Presne tak. Akýkoľvek zamestnanec, ktorý dostane ochranu, tak to neznamená, že sa s ním nedá nič robiť a teraz on si môže, on si môže robiť čokoľvek u toho zamestnávateľa, trebárs si aj neplniť pracovné povinnosti, nechodiť do práce a podobne, to jednoducho nie je pravda. Táto osoba si musí poctivo a riadne vykonávať svoje pracovné povinnosti, inak nebude podliehať, nebude podliehať ochrane. Naozaj ide len o tú odvetu, ktorá hrozí v prípade, že teda niekto oznámi, dá podnet na protispoločenskú činnosť, ktorá sa týka priamo toho zamestnávateľa, kde je zamestnaný, tak, samozrejme, je tu prirodzená obava, že ten zamestnávateľ sa bude chcieť pomstiť a pred touto pomstou alebo nejakým odvetným opatrením od zamestnávateľa je chránený tento zamestnanec. Nič iné.
No a kým ešte mám čas, tak by som ešte sa vyjadril k tomu, čo hovoril pred malou chvíľou pán poslanec Bartek vo svojej faktickej poznámke, ktorý sa tváril, že vlastne oni tu všetko vyhrali a všetko je, všetko je v poriadku. No tak chcem sa ho spýtať, že koľkokrát táto koalícia musela opravovať Trestný zákon, a to ešte sme neskončili, čaká nás, práve po tejto rozprave nás čaká ďalšia oprava novelizovanej novely Trestného zákona. A to sú všetko veci, ktoré sme im hovorili. On to teraz nazýva strašením, no ale ľudia cítia, ako to je, že tá kriminalita stúpa. Máme najnovší prieskum verejnej mienky, kde 68 % ľudí hovorí, že kriminalita sa podľa ich vnímania a podľa ich skúseností zvýšila. Toto sme im presne hovorili, že nemôžu zlikvidovať ten systém len tak, bez náhrady, len aby ochránili svojich ľudí a na ostatných sa vykašlú. Šesťdesiat osem percent ľudí dnes na Slovensku cíti dopady vašej novely, pán Bartek, a vy môžete si zakrývať oči, môžete... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie pléna do pondelka. Prajem vám všetkým príjemný víkend.

(Prerušenie rokovania o 15.58 hodine.)

(Prestávka.) (Zaznievanie gongu.) Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram piaty rokujúci deň 43. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali páni poslanci pán Baška, Čellár, Demečko, Habánik, Janckulík, Lešo, František Majerský, Milan Majerský, Mikloško František, Simona Petrík, Petro, Podmanický, Radačovský, Sitkár, Šmilňák, Vašečka, Záhorčák. Na zahraničnej pracovnej ceste sú poslanci Ferenčák, Beáta Jurik, Tittel a Škripek. Pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o Úrade na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti, tlač 1123. Prosím pána ministra vnútra, Matúša Šutaja Eštoka, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov a spravodajcu z ústavnoprávneho výboru, pána Lučnaského, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov. S faktickými poznámkami sú na vystúpenie poslanca Vanča z piatka z 28. novembra prihlásení poslanci pán Jakab, pán Šipoš, pán Grendel, pán Dostál a pán Bartek. Takže budeme pokračovať faktickou poznámkou pána Jakaba. Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Pán Vančo spomínal pána ministra, takže pána ministra vítame dnes medzi nami, pretože v piatok tu nebol. Bol tu minister zdravotníctva, ktorý nedokázal odpovedať vlastne na nič. Nedokázal predstaviť tento návrh zákona, aj keď ho vyzýval aj pán Vančo. Počas svojho príhovoru ho vyzýval, aby išiel niečo povedať k tomuto zákonu, tak sa zatajoval, skrýval sa tu popod balkóny a potom tu máme takú situáciu, že my sme počuli všetci vyjadrenia o tom, ako teda potom, že keď má Kmec skončiť, tak musí skončiť aj Ráž. No a vidíme, aká je situácia dnes. Dnes je taká, ako hovoril pán Drucker, že strana HLAS je za handru v súčasnej vláde a v strane SMER, čo sa ukázalo pri hlasovaní o otvorení schôdze na odvolanie ministra Ráža. Takže toto sú výsledky pána ministra Šutaja Eštoka, toho času predsedu strany HLAS, ktorý v skrátenom legislatívnom konaní predložil zákon na zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov. Hovoril, že to mal dlhodobo pripravené, ale potreboval to urobiť v sobotu, rýchlo zvolať vládu a predložiť to v skrátenom legislatívnom konaní. Odvtedy nepočujeme absolútne nič, iba zahmlievanie. Dokonca aj jeho vlastní poslanci nevedia, čo ten, čo s tým úradom idú robiť. Neviem, či pán predseda odsledoval si svojho poslanca Kalivodu, ktorý hovoril tu minulý týždeň, že ten úrad nejdú zrušiť, ale v skutočnosti ho idú zrušiť a bol celý dopletený, presne takisto ako sú dopletení všetci vaši poslanci. Jediní, ktorí o tom jasne vedia hovoriť, sú v podstate poslanci a predstavitelia vládnej strany SMER, ktorí jasne hovoria, že tento úrad rušia a že chcú prepustiť vedenie tohto úradu, pretože im to politicky nevyhovuje a potrebujú sa vysporiadať s čestnými vyšetrovateľmi, ktorí jednoducho odhaľovali pravdu. Je to hanba, ale vitajte pán minister späť v ringu.

Pán poslanec Šipoš.

Ďakujem pekne za slovo. Chcem poďakovať pánovi poslancovi Vančovi za jeho vystúpenie, ktoré sme mali ešte minulý týždeň. Samozrejme vtedy tu neboli, keďže bol pracovný deň, neboli tu poslanci koalície. Dokonca ešte tak ako hovoril môj predrečník, minister vnútra nedokázal odpovedať na tie otázky, tak tu poslal zástupcu, svoju spojku, ministra zdravotníctva, ktorý o tom nevedel, že absolútne nič. No a dámy a páni, dnes máme pondelok. Pre tých, ktorí to sledujú, je 11:04. Všetci ľudia na Slovensku, ktorí potrebujú pracovať, ktorí potrebujú zarábať peniaze, aby mali pre svoje rodiny, aby mali na hypotéky, aby mali, aby ich rodiny mohli prežiť, tak sú poctivo v práci, ale koaliční poslanci postupnem niektorí teraz štyria, tuná pozerám, že prišli do roboty alebo piati. Zo 79 poslancov koalície, ktorí by mali byť v práci, ktorí by mali vysvetľovať, argumentovať, obhajovať toho ministra vnútra Šutaja Eštoka, aký super krok idú robiť, tak nie sú v práci a aj tí štyria, čo sú tu, tak predpokladám, že nebudú k tomu hovoriť nič, lebo nevedia k tomu nič povedať. Nevedia odôvodniť, prečo tento dôležitý úrad, ktorý sami oni zriadili, sám Šutaj Eštok to zriadil, keď bol ešte vedúci úradu vlády, prečo ho idú rušiť? Takže veľmi správne poznamenal pán Vančo na to, že nie sú žiadne dôvody na to, aby boli zrušené. Ja dodávam k tomu, že poslanci koalície si neplnia svoje povinnosti, nechodia do roboty, nevedia argumentovať. Minister vnútra už je v tom úplne sám. Ešte aj keď ho ide ten Gašpar obhájiť, tak tam splieta tie svoje znôžky, ktoré si tam pozapisoval, keď bol v base, vo väzbe, ale nič k veci. Nič k veci, žiadny argument. Ešte aj keď ho Gašpar požiada toho ministra, aby zaujal miesto navrhovateľa, tak ho ignoruje. To je výsmech toto.

Pán poslanec Grendel.