43. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, Simona, za zhrnutie. V podstate tie obavy asi máme viacerí že rovnaké, keď tak počúvam tú rozpravu. Ale ako si ty rozprávala o tých, poviem to že, nevyhovujúcich priestoroch, tak mne sa zjavili také tie zariadenia, ktoré máme že v kaštieľoch, že absolútne že hrozné niečo aké je to, ani nepoviem že nedôstojné, ale že mne je normálne ľúto ľudí, ktorí pracujú v tých podmienkach, lebo oni sa naozaj že snažia vytvárať to prostredie pre tých klientov také, aby bolo, poviem to že, prijateľné a aby sa tam cítili dobre, ale že proste jednoducho v tých podmienkach sa to nedá. My máme niekoľko v našom kraji takýchto zariadení a vždy veľmi tak akože skepticky, keď sa zjaví náhodou nejaká takáto, poviem to že, ponuka, že znovu niečo robiť v kaštieli, tak sme veľmi skeptickí, lebo naozaj to nie sú podmienky, ktoré v súčasnej dobe vyhovujú a nielen z pohľadu klienta, ale naozaj aj zamestnancov, že pracovať v takých podmienkach je hrozné. Tak to mi hneď tak vybehlo, ako si to spomenula.
A ja chcem povedať, že veľmi vítam ten váš návrh, lebo naozaj treba povedať, že to, že sa dávajú prostriedky v prvých troch stupňoch, že to je novinka, že to je výborné, že to vítame, ale že tiež ma mrzí, že sme išli do toho, že sme to dali len na formálnu starostlivosť. Naozaj aj z podnetov, ktoré som dostala aj z ľudí, s ktorými sa stretávam, tak by veľmi ocenili, keby aj tieto prvé tri stupne by mohli používať napríklad aj na tú neformálnu starostlivosť. Takže ja naozaj tento pozmeňovák veľmi vítam. Určite podporíme. Vďaka.

Ďakujem za slovo.
Ďakujem ti, pani poslankyňa, za tvoj príspevok. Ty si hovorila o nedostupnosti zariadení a nedostupnosti teda sociálnych služieb pre prijímateľov. Ja doplním, že aj opatrovateľská služba v domácnosti nie je dostupná pre všetkých, ktorí by ju potrebovali. Nie je dostupná pre ľudí s mentálnym znevýhodnením, pretože kurzy majú nastavené tak osnovy, že vedia zaopatriť len ľudí s obmedzenou schopnosťou pohybu. Ale napríklad rodičia, ktorí sa starajú o mentálne znevýhodnené deti alebo tí ľudia sú už dospelí, tak nemôžu si odľahčiť túto starostlivosť o opatrovateľskú službu ani odľahčovaciu, pretože nemáme personál v týchto službách, ktorý by zabezpečil im adekvátnu starostlivosť. Z poslaneckého návrhu zákona sa to nedá zmeniť, pretože je to v osnovách, tak apelujem a prosím pána ministra, aby doplnil tieto osnovy aj o túto zložku, aby mohli aj mentálne znevýhodnení čerpať túto opatrovateľskú a následne aj odľahčovaciu službu. Ďakujem.

Simona, ty si vo svojom príspevku veľmi dobre poukázala aj na ten dlhoročný problém v DSS-kách, ktorý sa týka práve nevyhovujúcich platových pomerov personálu, špeciálne pokiaľ ide o opatrovateľky a opatrovateľov, aj to, že dnes ich už je vlastne nízky počet, mnohí z nich už aj vo vyššom veku a robia to viac-menej z nadšenia. A veľmi veľa ľudí sa radšej zamestná v zahraničí na tejto pozícii ako doma na Slovensku. Treba povedať, že toto je naozaj dlhoročne pozorovaný trend, táto feminizácia vlastne odchodu týchto opatrovateliek do zahraničia, kde teda nahrádzajú tie pracovné pozície alebo obsadzujú tie pracovné pozície, ktoré vlastne už domáce obyvateľstvo už nechce vykonávať. Takisto sa to dnes už deje aj u nás, ale má to potom neblahý vplyv, samozrejme, aj na tie rodiny, to treba zdôrazniť, ktoré tu teda ostávajú a zároveň to má aj nepriaznivý vplyv na tú situáciu v tých DSS-kách. Ja sama som to osobne videla, aj keď som pomáhala počas covidu v zariadeniach pre seniorov mesta Bratislava, kde tá situácia, naozaj teda klobúk dole všetkým ľuďom, ktorí tam vtedy pracovali, už vtedy za tých ťažkých podmienok a nejakým spôsobom sa to veľmi nezlepšilo.
A preto sa pýtam, že si správne povedala, že by bolo treba naliať do toho systému peniaze. No bolo, lenže tie peniaze, žiaľ, nám uchádzajú cez kauzy ako voderadská slayáda, kde sa pýtam, že keby tých desať miliónov, o ktoré sa to predražilo, boli radšej naliate na platy opatrovateliek, tak dnes by možno sa sanovali viaceré zariadenia, ktoré trpia tým nedostatkom zamestnankýň a zamestnancov.

Pani poslankyňa Petrík, dotkla si sa tam vo svojom príspevku aj platov opatrovateliek a vôbec pracovníkov v sociálnych službách a to, že sľúbená valorizácia zasa nebude, si budú musieť počkať. No opakovane sme na výboroch túto požiadavku dávali na pána ministra. Odpoveď bola, tak ako si skonštatovala, že jeho sa to netýka, lebo on nie je priamo zamestnávateľ, zamestnávateľmi sú obce a mestá. Ale musím povedať, že ani samotná valorizácia tých tabuľkových platov nespadá pod ministerstvo práce, ale očakávala som, že pán minister vyvinie aktivitu, aby sa to stalo. Čo už ale pod pána ministra spadá, tak to sú tie motivačné alebo aké sú to tie príspevky? (Reakcia z pléna.) Stabilizačné príspevky, ktoré jednak sú pre sociálne služby vo veľmi nízkej sume, ale zároveň niektoré profesie na ne nárok nemajú a to sú práve profesie, ktoré nielen v Bratislave, ale na východnom Slovensku sú už nedostatkové. A to sú napríklad údržbári v sociálnych zariadeniach, kuchárky, upratovačky. Už tieto pozície za minimálne mzdy naozaj nemá kto robiť. Nehovoríme len o opatrovateľkách, kde sú zariadenia, že museli znižovať kapacitu práve preto, lebo im chýbali opatrovateľky. A, žiaľ, obávam sa, že ani týmto návrhom, touto novelou nebudeme tento stav riešiť alebo ho nevyriešime. Ďakujem.

Ďakujem vám, kolegyne.
No ja len možno opäť na pána ministra, že vidíte, pán minister, že bavíme sa tu o týchto veciach, pretože tá reforma ich skrátka nepokrýva. A to sú napríklad presne platové pomery, o ktorých hovorili obidve moje kolegyne.
A, Zuzka Števulová, správne si podotkla, že keby sa tu lepšie hospodárilo, menej kradlo, veď tu bola európska prokurátorka Kövesi, ktorá povedala, že tu máme obrovské úniky na DPH, teraz tu máme voderadskú slayádu, presne tak, to je desať miliónov. Pán minister povedal, že 33 miliónov dajú v roku 2027 župám na vykrytie zvýšených nákladov spojených s novými kompetenciami. Takže vlastne tretinu by mohol dať navyše, tretinu z týchto 33 miliónov, keby voderadská slayáda nebola voderadskou slayádou. No tak ja len, aby sme si vedeli pozrieť na to, že kde nám tie peniaze utekajú, kde tie peniaze sú, lebo častokrát sa tu hovorí, že musíme mať konsolidáciu, lebo peniaze nie sú. No ale prečo nie sú? Lebo zle hospodárite, šafárite kade-tade a to bol váš človek pán Peter Kmec, z vašej strany, ktorý musel odísť z úradu vicepremiéra práve kvôli, nielen kvôli tejto voderadskej slayáde, ale kvôli 200 miliónovým eurofondovým kauzám. Takže to sú všetko obrovské peniaze, a my sa tu bavíme o tom, že desiatky miliónov eur na krvácajúce sociálne služby nemáme.
A ešte teda k Martine, k tej deinštitucionalizácii. Áno, na jednej strane chceme deinštitucionalizovať, chceme tých ľudí dávať do menších priestorov a zrazu tu máme potom tému navyšovania maximálnych počtov lôžok. Ja som za, aby sme sa o tom rozprávali, ale chcela by som skutočne počuť, aké sú tie ekonomické dôvody, prečo by sa tieto lôžka mali navyšovať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, reforma sociálnych služieb je kľúčová a dlho očakávaná. Mala byť zmenou, ktorá prinesie istotu zdravotne znevýhodneným, ich rodinám aj poskytovateľom sociálnych služieb. No podľa môjho názoru neboli vypočuté ani len požiadavky sociálnych pracovníkov z 13. marca tohto roku, keď zúfalo a ticho protestovali. Títo ľudia majú nielen veľké srdcia, ale aj hypotéky, rodiny a bežné výdavky. Nikdy neurobia taký veľký protest, že neprídu do práce, lebo naozaj majú sociálne cítenie, ale tu sa nejakým spôsobom toho 13. marca zomkli a vyjadrili svoje požiadavky, ktoré neboli vypočuté. Nemôžu donekonečna pracovať za 700 eur mesačne, keď ich náplňou práce je náročná fyzická aj psychická práca, prebaľovanie, polohovanie, kŕmenie a celodenná podpora o odkázaných ľudí, o seniorov a zdravotne znevýhodnených. Opatrovatelia nie sú postavy z rozprávok, ktoré lusknú prstom a majú bezproblémových klientov a respektíve prijímateľov sociálnych služieb. Oni nesú reálnu každodennú starostlivosť o týchto ľudí. Preto v tomto návrhu vidíme priestor na zmeny a predkladáme pozmeňovacie návrhy.
Tento zákon neochraňuje neformálnych opatrovateľov, ktorým zomrie odkázaná osoba. V súčasnosti platí, že pokiaľ zomrie odkázaná osoba, opatrovateľovi sa ten príspevok poskytne v tom mesiaci, v ktorom zomrela aj nasledujúcom mesiaci po smrti. Teraz to už platiť nebude. Mnohí z nich sú rodičia, ktorí sa starali o svoje dieťa celý život. Vďaka nim mohlo dieťa zostať doma, vo svojom prirodzenom prostredí a nemuselo ísť do zariadenia pre zdravotne znevýhodnených, ktoré má okrem iného oveľa vyššie ekonomicky oprávnené náklady, ako je teraz príspevok na opatrovanie. Neformálni opatrovatelia šetria teda verejné financie.
Rovnako nevidím dôvod, prečo by poskytovateľ sociálnych služieb, ak má vytvorené podmienky, nemohol svojim prijímateľom poskytovať kvalitné odborné terapie, ako sú napríklad muzikoterapia, arteterapia, hipoterapia, kanisterapia, biblioterapia, hydroterapia, aromaterapia či činnostná terapia. Tieto všetky terapie sú momentálne ukotvené v zákone o sociálnych službách, ale po schválení reformy tam tento paragraf, tento odsek už nebude. Pre mnohých prijímateľov sú práve tieto aktivity kľúčové pre ich rozvoj, stabilitu a kvalitu života. Musíme si uvedomiť, že zariadenia sociálnych služieb sú ich domovom nie na týždeň, nie prechodne, ale často na celý život. Preto im musíme vytvoriť čo najlepšie podmienky, aby nežili len v zariadeniach, ale v prostredí, kde sa môžu rozvíjať a cítiť dôstojne.
Vážené kolegyne, kolegovia, táto reforma je šancou urobiť niečo zásadné a urobiť to správne. Nie pre nás, nie pre tabuľky, nie pre štatistiky, ale pre ľudí, ktorí celý život bojujú s prekážkami, ktoré si sami nevytvorili. Neignorujme hlas odborníkov, rodín, opatrovateľov aj organizácií, nepremrhajme príležitosť, ktorá sa nemusí zopakovať a spravme všetko preto, aby sociálne služby na Slovensku neboli len pro forma povinnosťou štátu, ale aj výkladnou skriňou našej ľudskosti, zodpovednosti a moderného prístupu a rešpektu.
A ešte doplním, dúfam, že táto reforma dopadne lepšie ako reforma posudkovej činnosti, lebo aj napriek štatistikám naozaj máme príbehy ľudí, ktorí nám píšu. Včera mi písala jedna žiadateľka o peňažný príspevok na opatrovanie, ktorej bolo povedané, že ho dostane najskôr v marci. Žiadosť podala v septembri, a pretože nie sú údajne nejaké vzory na rozhodnutiach nové, takže na tento vzor sa čaká. Tak verím tomu, že táto reforma dopadne lepšie ako reforma posudkovej činnosti.
A teraz by som prečítala pozmeňovací a doplňujúci návrh.

Gašpar Tibor, podpredseda NR SR
Poprosím zastaviť čas pani poslankyni. Nech sa páči.

Veslárová, Veronika, poslankyňa NR SR
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Veroniky Veslárovej a Simony Petrík k vládnemu návrhu o príspevku na pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osobe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1134.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o príspevku na pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1134.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujeme tieto zmeny a doplnenia:
1. V čl. I § 5 ods. 2 sa na konci pripája táto veta: "Ak je odkázanej osobe poskytovaná neformálna starostlivosť a táto odkázaná osoba zomrie, príspevok sa poskytne za celý kalendárny mesiac, v ktorom táto odkázaná osoba zomrela a za kalendárny mesiac, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom táto fyzická osoba zomrela.".
2. V čl. XII sa za bod 30 vkladá nový bod 31, ktorý znie:
"31. V § 40 ods. 11 sa za slová "externou formou štúdia” vkladá čiarka a slová "dennou formou štúdia".".
Ostatné novelizačné body v čl. XII sa primerane prečíslujú.
3. V čl. XIII sa vypúšťa bod 43.
Ostatné novelizačné body v čl. XIII sa primerane prečíslujú.
Ďakujem pekne.

Už ma to prihlásilo, ďakujem.
Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia, ja najprv chcem povedať, že ešte stále som nerozdýchal správu, ktorú nám dneska pán minister na výbore povedal, ako pozitívne nerozdýchal, že sťahuje, sťahuje pozmeňujúci návrh o vyrovnávacích príspevkoch, znižovanie vyrovnávacích príspevkov a naozaj pokladám za dôležité to, že vytvoríme čas na to, aby sa sociálne podniky mohli na to pripraviť a sociálne podniky by naozaj mali pozorne sledovať túto legislatívu, lebo ja predpokladám, že nejakým spôsobom sa podmienky sprísnia, tak jakože naozaj by mali nad tým uvažovať, že čo robiť, ako sa pripraviť, lebo v tom čase sa tie podmienky sprísnia a chvalabohu, že sa to meniť nebude, meniť od 1. 1., lebo si myslím, že ten čas na tú prípravu by nebol žiadny.
A teraz k téme. Reformy je potrebné robiť, akékoľvek reformy. My tu potrebujeme reformu v každej jednej oblasti. Ja keď si, keď si pomyslím, že v Poľsku robili reformu verejnej správy niekedy v 90. rokoch a pokladajú túto reformu za jednu z najlepších a dokonca hovoria, že jediná efektívna alebo jediná, ktorá prináša pozitívne výsledky pre všetkých - pre samosprávy, pre verejnú správu, pre ľudí. Všetci ju vnímajú pozitívne a my máme obdobnú regionálnu správu a obdobnú verejnú správu ako malo Poľsko, takže mali by sme sa inšpirovať. Aj tu je praktický príklad prečo tie reformy treba robiť.
Čiže prvý pozitívny bod, že nejaká forma reformy v sociálnych službách bola potrebná a chvalabohu, že, že sa začala robiť. Je v oveľa užšom rozsahu, ako sa pôvodne hovorilo, ako sa pôvodne počítalo, že sa bude financovať, a tak predpokladám, že to nebude koniec, ale že nejakým spôsobom aj tie ďalšie oblasti sa budú reformovať. Čo mi vadí, to je skrátené legislatívne konanie, aj keď, samozrejme, pán minister hovoril, že si to chcel so všetkými vyštrngať, ale to nie je nová vec.
Tá, tá prvá etapa tej reformy bola vlastne sociálna inšpekcia. Tá sa schválila ešte za bývalej vlády. Ja osobne som mal problém, mal som niekoľkokrát diskutoval s ministrom, lebo sa mi zdalo, že tie, tá sociálna inšpekcia má príliš veľké kompetencie, príliš veľa môže do toho zasahovať. Nakoniec sa to nejakým spôsobom obmedzilo a je tam naozaj 140 ľudí, ako bolo plánované. A preto si myslím, že aj táto, táto oblasť je dostatočne personálne pokrytá, finančne, že naozaj tie sociálne služby a tie zdroje, ktoré do tejto oblasti idú, by sa nemali, nemali zneužívať. Čo mi, čo mi vadí pri tej reforme, ktorá bola predložená, že tým, že sociálna inšpekcia vlastne funguje dva roky, že som sa nedostal k žiadnej správe, k žiadnym číslam, že ako tá sociálna inšpekcia vlastne funguje, či, či funguje dobre, či ju treba nejakým spôsobom zmeniť. Tam nejaká legislatívna zmena malá bola ešte aj za tejto vlády, hej? Ale, ale naozaj pri tak veľkej reforme by ma zaujímalo, že to, čo sa pred dvomi rokmi schválilo, že akým spôsobom funguje. A ja teraz neviem ani negatívne, ani pozitívne to nejakým spôsobom hodnotiť, ale by som chcel naozaj reálne, reálne výsledky.
Čo mi vadilo, že my sme schvaľovali túto reformu na výboroch rôznych a ja som vo výbore sociálnych vecí a som aj vo výbore regionálneho rozvoja verejnej správy a my sme ten výbor mali minulý týždeň a na tom výbore neboli pozmeňujúce návrhy. Prišiel štátny tajomník a deklaroval, že budú pozmeňujúce návrhy vlastne v oblasti, ktorá nás zaujímala, a tie pozmeňujúce návrhy sú ešte v procese prípravy. Ja osobne neviem si predstaviť, ako môže poslanec schváliť niečo, čo nemá pred sebou alebo čo nemal dostatočný priestor si to naštudovať, tak mačku vo vreci schvaľovať. Čiže, čiže osobne mi to zvolanie výboru vadilo, že výbor sa zvolal, a materiály ešte neboli. Nedáva mi to logiku.
Chvalabohu alebo žiaľbohu, náš výbor sociálny tieto materiály mal k dispozícii, chvalabohu, žiaľbohu, že prišli v piatok a naozaj tí ľudia, ktorí, s ktorými ja komunikujem, ktorí sú manažéri alebo riaditelia sociálnych služieb, cez víkend sa mi len na to tak povrchne pozreli a prišiel som v kraji dneska zastupiteľstvo, tak proste ma ignorovali. Čiže podľa mňa si to pozreli veľmi slabo. Takže nejak výrazne na to nebudem ani ja reagovať.
Ďalej čo mi vadí v tej reforme, že veci, ktoré sa neriešia, poviem konkrétny príklad. Celé financovanie je na vyšších územných celkoch. A teraz si predstavte obec alebo mesto, ktoré je na hranici, to je tej, toho vyššieho celku a tí klienti majú bližšie do tej druhej VÚC-ky, dokonca môže to byť aj susedná samospráva, ktorá má nejaké to takéto zariadenia a napriek tomu, samozrejme, keď je to financované cez VÚC-ky, tak dôležitý je tam trvalý pobyt, že nejakým systémom, neviem zápočtom alebo, alebo čím, sa tento problém vôbec neriešil. Ale to len som chcel upozorniť na jeden konkrétny, na jeden konkrétny problém, ktorý, ktorý vnímajú tí predstavitelia odborov sociálnych vecí na tých vyšších územných celkoch a vlastne, áno, bránia sa, aby z tej druhej VÚC-ky toho človeka nezobrali, lebo podielové dane berie na neho niekto, niekto iný.
Táto novela ide do života a my v krátkej dobe, my v krátkej dobe uvidíme, čo táto novela prinesie. A ani pán minister sa netvári tak, že je to perfektné, je to čierne na bielom a žiadne zmeny nebudú. Práve naopak, hovorí, že jasné že ešte nejaké zmeny sa pripravujú a nejaké zmeny budú. A ja si myslím, že každá reforma prinesie veci, kde sa to bude nejakým spôsobom musieť meniť. Ale podľa mňa je o to horšie, že sa to robilo v skrátenom legislatívnom konaní. To znamená kratší čas na pripomienkovanie, všetko na jednej schôdzi a tak ďalej. Čiže naozaj si myslím, že keby ten čas bol v normálnom legislatívnom procese, tak že tých, tie problémy by sme si možno lepšie odstránili, že tých, že tých noviel alebo tých, tých vecí, na ktoré prídeme počas toho, je, bude menej.
Ja, keď povedali, že sa ide robiť reforma sociálnych služieb, tak mňa napadli také otázky, že budú lepšie sociálne služby pre klientov? Lebo celé je to o tých klientoch, nie o niečom inom, ako o tom ako servise alebo o tej, o tom systéme okolo, ale aby ten klient mal lepšie podmienky. A ďalšia otázka bola, budú naše ženy naďalej chodiť do zahraničia, do Rakúska, do Nemecka a ďalších vyspelých krajín, ktoré sú v našom okolí, opatrovať alebo proste sa zamestnajú v našich opatrovateľských službách? Budú znesiteľné podmienky pre opatrovateľskú službu doma? Lebo všetci vieme, že inštitucionalizované zariadenie sú oveľa drahšie, ako keď sa o nich starajú doma v domácom prostredí a nielen o peniaze, ale, samozrejme, o kvalitu služieb a aj to o ten komfort, lebo určite ten odkázaný sa lepšie cíti a, a lepšie funguje, keď mu to poskytujú a vedia poskytnúť tú službu jeho, jeho blízki.
Takže, žiaľbohu, veľa z tých otázok, ktoré som si kládol, odpovede nie sú, lebo proste rôznych oblastí tá reforma sa nedotýka. Ale chvalabohu aj za to a ja osobne dúfam, že keď sa vyskytnú nejaké, nejaké problémy, čo sa vyskytnú, lebo to proste pri každej reforme sa musia vyskytnúť, tak že to bude, bude sa na to myslieť, bude sa to opravovať, aby, aby sme ten systém skvalitňovali a nie naopak, lebo keď som prešiel sociálne zariadenia na východe a žijem v regióne, kde naozaj tých pracovných príležitostí nie je málo, a teraz hovorím o novom zariadení, ktoré vzniklo prednedávnom, tak tá riaditeľka mi vraví, že vôbec to tak nefunguje, že na jedno pracovné miesto sa jej prihlásilo množstvo ľudí. Naozaj tie platy sú tam minimálne a vraví, že skôr musela oslovovať ľudí, lebo ten počet bol taký, že naozaj na to jedno pracovné miesto bol reálne jeden človek, a to ešte tá kvalita toho človeka, že či tomu vyhovovala, to je otázne.
Takže toľko z mojej strany. Ďakujem.

Vážený pán minister, pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, sme v druhom čítaní. Mám zopár poznámok a potom budem čítať pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Takže potom poprosím aj o zastavenie času.
Najprv by som sa chcel vyjadriť k tomuto návrhu, k tejto reforme. Časť vecí som už povedal v rozprave k prvému čítaniu. Povedal by som teraz trošku ešte obšírnejšie, pretože mám trochu viac času. My sme stále očakávali alebo očakávame od pána ministra alebo od reformy, ktorá príde, odpoveď na tri základné otázky. A ešte raz ich zopakujem, čo je pre každú reformu dôležité. Jednak financovanie, mať pokryté financovanie, mať zabezpečený personál a mať zabezpečenú kapacitu aj výhľadovo na nasledujúce obdobie.
Poďme sa venovať chvíľku najprv tej prvej oblasti, to znamená financovaniu. Je to skutočne komplexná téma. Nebudem teraz hovoriť úplne detailne do toho, s čím prichádza tento nový návrh. Skôr by som chcel povedať tak vo všeobecnosti, vizionársky, že akým spôsobom vlastne Slovenská republika chce zabezpečiť udržateľnosť financovania sociálnych služieb do budúcnosti, pretože ako vieme, demografická situácia na Slovensku sa nevyvíja dobrým smerom, nerodí sa dostatok detí. Tá medzigeneračná dohoda, ktorá bola vždy základom všetkých sociálnych a zdravotných systémov, sa rúca, to znamená, máme stále menej detí alebo pracujúcich ľudí, ktorí by mali pracovať na starých, chorých, odkázaných alebo chudobných, a teda nie je to len problém Slovenska, ale aj iných krajín. O to viac by sme sa mali zamerať na to, ako nastaviť systém, tak aby bol finančne udržateľný aj dlhodobo. Tu by som chcel povedať, že každý zákon by nemal byť, len teda musí byť spravodlivý. Mal by byť spravodlivý voči ľuďom, ale mal by byť aj férový. Mali by sme sa venovať tomu, aby boli nastavené spravodlivé podmienky.
No a keď sa pozriete len na niektoré veci, ktoré sa nachádzajú v našom systéme, tak nestačíte sa diviť vlastným očiam. Keď som si dobre pozrel štatistiky, tak máme 68 % ľudí v stupni odkázanosti päť. To sú enormné čísla, obrovské čísla. Neverím, skutočne, že toľko ľudí je v stupni odkázanosti číslo päť. Potrebujeme sa intenzívne zaoberať aj tým, že akým spôsobom došlo k uznávaniu takéhoto stupňa odkázanosti, či naozaj každý, ktorý má tento stupeň odkázanosti, má ho aj oprávnene. A treba si tieto veci hovoriť pravdivo do očí, nato tu sme. My by sme nemali teda len hovoriť niečo ľubivé, aby nás voliči volili, ale máme hovoriť aj pravdu a toto je takisto jedna z dôležitých vecí. Obávam sa, že táto reforma takéto zásadné veci významným spôsobom nerieši, hoci čo sa týka kontroly a čo sa týka teda tých komisií, ktoré by mali rozhodovať napríklad aj o stupeň odkázanosti, tak sa presúva z VÚC-iek na iné orgány, čo je, samozrejme, pozitívny krok. Ja len dúfam, že bude skutočne spravodlivo rozdelená vrstevnica, kto má skutočne aký stupeň odkázanosti.
Môžeme hovoriť aj o tom, ako si niektorí ľudia predstavujú svoju starobu, že či vôbec my ako spoločnosť dostatočne rozmýšľame nad tým, ako budeme mať zabezpečenú starostlivosť v starobe. Viem, že sú modely v zahraničí, kde sa vydali cestou pripoistenia ošetrovateľského alebo opatrovateľského pripoistenia, konkrétne v Nemecku to percento rastie. Samozrejme, môžeme diskutovať o tom, že či pri zaťažení, ktoré máme na Slovensku, chceme ešte toto zaťaženie ešte navýšiť. No ale ako som spomínal na začiatku, keď máme veľmi negatívne sa vyvíjajúcu demografickú krivku, tak či chceme alebo nie, raz to jednu vládu dobehne. Tieto peniaze budeme potrebovať a ľudia si sami musia uvedomiť, že pokiaľ nebudú si šetriť na svoju starobu, pokiaľ si nebudú šetriť na svoje služby, tak tieto služby nebudú byť možné ufinancované.
To, čo máme my v krvi tak celkom prirodzene - však štát sa postará - o chvíľku už nemusí platiť. Toto je veľmi dôležité, aby sme skutočne a medzi aj politickými stranami začali uvažovať nad tým, že ako chceme nastaviť ten systém, tak aby bol dlhodobo udržateľný. Prečo sa nerozprávame o reverzných hypotékach napríklad? Prečo je stále veľa prípadov, že osoba, ktorá ide do pobytového zariadenia, predá alebo daruje celý svoj majetok na svoje deti a jednoducho my nevieme alebo veľmi ťažko vieme vymôcť finančné prostriedky na opatrovanie alebo ošetrovanie tejto osoby, ktorá je odkázaná potom na pomoc štátu? Tieto veci v budúcnosti nebudú fungovať a myslím si, že aj táto reforma, škoda, mohla, mohla intenzívnejšie participovať alebo pôsobiť aj v týchto oblastiach.
Mimochodom, ešte jedna taká vsuvka, čo sa týka toho pripoistenia. Paradoxne ten nemecký systém je zaujímavý, že to pripoistenie zohľadňuje aj počet detí. Tí, ktorí nemajú deti, majú vyššie pripoistenie ako tí, ktorí deti majú, pretože deti sú určitým parametrom bezpečnejšieho starnutia, to znamená, že sa má o vás pravdepodobne, ak sú dobre vychované, kto postarať. Tí, ktorí deti nemajú z rôznych dôvodov, tak musia platiť vyššie pripoistenie. Toto sú všetko strategické nastavenia, ktoré mi v tejto reforme ale že úplne chýbajú. Myslím si, že nad tým sme sa celkovo veľmi nezaoberali a tvárime sa, že Slovenská republika bude mať na všetko dosť zdrojov a že budú dostatočne milí tí politici, ktorí budú takto rozdávať ako Mikuláš lízatká stále každý rok. No ale na to naozaj v budúcnosti nebude, to by som chcel poznamenať.
Čo sa týka ďalej, ďalších vecí, financovanie sme prešli v takom, v takom rýchlosti. Čo sa týka personálu, tu by som chcel takisto povedať niekoľko slov. Je veľmi dôležitá deľba práce, ako je rozdiferencované, kto v zariadeniach sociálnych služieb pracuje. Vydali sme sa cestou, že vzniká nový pracovník v dlhodobej starostlivosti. Nemáme presne úplne jasno v tom, že aké bude mať kompetencie. Je to tak vo všeobecnosti napísané, že mal by mať nejaké školenia. No tak chcem už vidieť nejaké firmy, ktoré povznikali, že budú týchto nových pracovníkov dlhodobej starostlivosti školiť. Určite to už tak je, že už sa niekto teší na mastnú odmenu za to, že ich bude ďalej vzdelávať, pretože aj náš pozmeňujúci návrh, ktorý sme pripravili, aby sa aspoň využili kapacity zdravotníctva či už stredných zdravotných škôl alebo vysokých škôl na dovzdelávanie, na kurzy týchto pracovníkov, ste odmietli. Čiže opäť, či táto deľba práce, ktorú ste nastavili, je správna, nechávam otvorenú otázku. Skôr si myslím, že to môže spôsobiť ďalšie trieštenie a hádky o tom, že kto, čo má robiť, akú kompetenciu má mať a tak ďalej.
Poďme sa pozrieť na sestry. Sestry sú neoddeliteľnou súčasťou aj v zariadeniach sociálnych služieb. Pracuje ich na Slovensku vyše dvetisíc, tuším 2 400, plus sú tam ešte iní zdravotnícki pracovníci, ktorí pracujú v zariadeniach sociálnych služieb. Vieme veľmi dobre, že je tu jasná priama kompetetívnosť, to znamená, pretekajú sa zdravotníctvo a sociálna oblasť, kto získa tieto sestry, ktorých je nedostatok na trhu. Tu by som chcel poznamenať, že v tom návrhu, ktorý som mal možnosť prečítať, nevidím, a možno ma pán minister opraví, nejaké dorovnanie platu, či naozaj zdravotné sestry, ktoré pracujú v zariadeniach sociálnych služieb, budú mať mzdy také, ako im určuje tabuľka pre zdravotníckych pracovníkov v ústavnej zdravotnej starostlivosti. Lebo potom, samozrejme, tie zariadenia sociálnych služieb majú problém takéto sestry získať a akvirovať.
Chcel by som upriamiť pozornosť ešte na jednu zaujímavosť. Niekedy si sami strieľame do nohy. Opäť táto reforma veľmi na toto nereflektuje a očakával som, že možno by mohla byť odvaha aj v tejto oblasti trošku zaintervenovať. Prečítam vám konkrétne v zákone 576, ktorý hovorí, že zariadenie sociálnych služieb, ktoré poskytuje ošetrovateľskú starostlivosť a očakáva, že zdravotná poisťovňa bude za túto starostlivosť platiť, tak musí mať takzvanú zodpovednú osobu. A táto zodpovedná osoba podľa zákona 576 je, a teraz vám to prečítam, môže teda mať maximálne dve zariadenia, kde musí byť menej ako desať lôžok, okej. Čo mňa zaujalo, že musí byť vysokoškolsky vzdelaná a musí mať vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa. Čiže my sme si dali do zákona, že zodpovedná osoba musí byť sestra magisterka. A teraz sa pýtam, že prečo má byť sestra magisterka? Prečo to musí byť magisterka, prečo nám nestačí bakalárka? Prečo to má byť magisterka? Potom má mať trojročnú prax. Samozrejme, nechceme, aby to bol nejaký človek hneď po škole, to je v poriadku, ale potom trváme ešte aj na odbornej spôsobilosti na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore ošetrovateľskej starostlivosti v, a teraz je tam vypísané zase, komunite, pediatrii, psychiatrii, vnútornom lekárstve, chirurgii, onkológii. Čiže zase a nájdite takúto zdravotnú sestru, magisterku, ktorá má trojročnú prax a ktorá má ešte aj špecializáciu a ktorá je ochotná pracovať v zariadení sociálnych služieb, keď má takúto vysokú špecializáciu a pravdepodobne chce robiť samostatne buď (nezrozumiteľne povedané), alebo chce vykonávať nejakú činnosť v ústavnej zdravotnej starostlivosti. Čiže my si sami strieľame do nohy. Ja som párkrát bol aj v zariadení sociálnych služieb, ktorí to masívne kritizovali, že mali by sa tieto kritériá napríklad uvoľniť. Nie je to teraz momentálne v tomto zákone, ale otvorme na túto tému aspoň diskusiu, či skutočne je nevyhnutné mať takto vzdelanú magisterku sestru, aby robila takzvanú zodpovednú osobu.
Môžme hovoriť ďalej o tom, ako už tu viackrát zaznievalo, skutočne tie ženy opatrovateľky, ktoré majú veľmi nízke platy, veď si tu konkurujeme so zahraničím, toto je obrovský problém. Neviem akým spôsobom to chceme ďalej riešiť. Stávajú sa tu naozaj paradoxy, že opatrovateľ má viac rokov ako klient, o ktorého sa starajú. A na túto tému naozaj tu musíme pravdepodobne aj po tejto reforme ďalej len dúfať, že sa to nejakým spôsobom ešte utrasie. Jasné odpovede na toto táto reforma nedáva.
Čo sa týka kapacít, tak tu by som sa takisto prizastavil. Kapacita tých zariadení sociálnych služieb je ďalší fenomén. Viete, nám sa tu pletú rôzne pojmy, dojmy, záujmy a tak ďalej. Ten istý neporiadok, ktorý je v zdravotníctve, žiaľ, musím konštatovať, je aj v sociálnych službách. Uvediem konkrétny príklad - hospice, kamenné hospice. Veľká časť klientov kamenných hospicov boli pacienti v permanentnom vegetatívnom stave, to znamená po starom apalici, ktorí tam ale skutočne nemali čo hľadať, nemali čo hľadať, ale v kamenných hospicoch sú, pretože sú aj zdrojom príjmov, ktoré tieto kamenné hospice doteraz mali. Pokiaľ my nevyčistíme ten systém, že povieme jasne, kto môže byť v kamennom hospici, kto môže byť a kto naozaj patrí do následnej starostlivosti, kto patrí do dlhodobej starostlivosti, kto potrebuje ošetrovateľskú starostlivosť, akú intenzitu ošetrovateľskej starostlivosti potrebuje, tak to nebude fungovať, lebo my naozaj tápame v tme a nevieme presne, aká má byť skutočná kapacita do budúcnosti. Čiže toto je tiež jedna z vecí, ktorá aj v tejto reforme a po tejto reforme sa obávam, že nebude úplne jasná. My nevieme presne povedať, koľko potrebujeme skutočne lôžok a výhľadovo do desať rokov napríklad pre pacientov v permanentnom vegetatívnom stave. My nevieme koľko skutočne budeme potrebovať lôžok pre pacientov s alzheimerom, ktorí budú mať vážne postihnutia a budú potrebovať vysokú intenzitu ošetrovateľskej starostlivosti. No a na základe toto, že nevieme plánovať, je potom problém to aj nejakým spôsobom správne nastaviť.
Ďalší veľký problém je, že dobre, rozhodli sme sa deinštitucionalizovať a povedali sme si, že chceme podporovať centrá, ktoré majú nízku kapacitu. V poriadku, je to jedna z možností. Na druhej strane tá udržateľnosť pri všetkej úcte desať rokov. Ja viem, že toto nebol náš výmysel, lenže je, to asi aj vychádza z Európskej únie, ale desať rokov? Čiže teraz sa urobia nejaké malé kvázi nízko kapacitné zariadenia sociálnych služieb a po desiatich rokoch sa predajú na byty? To akože kto toto vymyslel, hej, čo s tým? No ale viete, keď chceme, aby to bolo udržateľné, tak musíme vymyslieť niečo, aby sa to nestalo, aby to neskončilo naozaj tak, lebo to už si zase niekto mydlí ruky. Po desiatich rokoch si tu skasujem a budem mať krásne byty, popredávam a mňa nezaujíma, a potom, milý štát, staraj sa o týchto ľudí, ktorí ostanú na ulici. Toto je opäť veľmi dôležitá vec, ktorú by sme mali nejako uchopiť, keď vieme o tomto riziku, že čo s tým chceme, čo s tým chceme urobiť.
No tak za mňa asi toľko takých tých všeobecných dišpút o tom, ako táto reforma vyzerá. Ja som už spomínal aj v prvom čítaní, že je tam veľa dobrých vecí, čo kvitujem, aj odvahu ministra, že prišiel s takouto veľkou reformou, aj to, že nechal niektorých ľudí pracovať na tejto reforme, ktorí neboli z vášho salaša, nazvem to tak, že boli ešte z predchádzajúcej garnitúry. (Reakcia z pléna.) No tak všetci, to oceňujem, pretože tá kontinuita to nielen tu, ale všade nám chýba. Čiže v tomto som rád. Chcel som skôr pozrieť sa na to z takej tej vyššej perspektívy.
No a teraz mi dovoľte ešte teda okomentovať môj pozmeňujúci návrh. Ešte využijem pár minút na jeho odôvodnenie a potom ho prečítam. Takže dovolil som si priniesť pozmeňujúci návrh spolu s Andreou Turčanovou, ktorý vlastne dáva povinnosť zariadeniam sociálnych služieb, aby viedli dokumentáciu. To, čo sme spomínali už predtým, aby bolo jasné, že aká je intenzita zdravotnej starostlivosti v zmysle ošetrovateľskej starostlivosti, ktorú pri svojich klientoch vykonávajú. A v 576, čiže už v zdravotníckom zákone je na to predpríprava, konkrétne príloha číslo 2, kde tabuľka jasne hovorí, že máme tri veľké kategórie klientov. Klienti, ktorí sa môžu dekompenzovať, to sú klienti, povedzme, typu A. Potom sú to klienti, ktorí majú nízku potrebu zdravotnej starostlivosti, to sú klienti, ktorí napríklad berú bežnú medikáciu okrem opioidov, teda liekov proti bolesti, silných opioidov, liekov proti bolesti, alebo ktorí majú subkutánne podávaný inzulín, teda veci, ktoré sa bežne v prirodzenom prostredí dejú prostredníctvom blízkej osoby. A potom je tu kategória C. To sú tí, ktorí majú vysokú potrebu zdravotnej starostlivosti. To sú napríklad pacienti s tracheálnou kanylou alebo sú to pacienti, ktorí potrebujú rôzne druhy výživy či už enterálnej, parenterálnej alebo majú veľké mokvajúce rany a tak ďalej, kde naozaj tá ošetrovateľská potreba je veľmi dôležitá. Prečo je to dôležité? No preto, aby sme sa tuná stále nehandrkovali, že koľko takých postelí má zdravotná poisťovňa zazmluvniť, aby sme jasne vedeli ukázať, že, milá zdravotná poisťovňa, tuná máš 3 500 klientov, ktorí bytostne potrebujú ošetrovateľskú starostlivosť a prosím pekne, zaplať nám ju, pretože keď ju zaplatíš u nás, tak je to vždy lacnejšie, ako keď my týchto pacientov budeme posielať do nemocnice. A tu som kľudne za to, aby sme povedali, že nie 12 eur na deň a osobu, ale nech je to možno 30, ale musíme si jasne vyšpecifikovať, že ktorí sú to tí pacienti, ktorí potrebujú vysokú intenzitu tejto ošetrovateľskej starostlivosti. No a potom sú tí ostatní a tam sa musíme baviť. To neznamená, že keď niekto dostáva lieky, ktoré mu predtým dávala manželka, len zato, že prišiel do zariadenia sociálnych služieb, tak už potrebuje nejakú ošetrovateľskú starostlivosť. No a tam potom je otázka, že či nie je tých 12 eur na osobu a deň príliš veľa.
Takže preto predkladám tento návrh, aby zariadenia sociálnych služieb mali povinnosť dokumentovať, aby mali povinnosť, ak sa dôjde k zmene tohto stavu, tak aby mali tento, povinnosť vlastne upraviť toto zaradenie klienta do inej, inej stupnice. A ako som spomenul, máme na to už návod ako, ako to urobiť. Takže teraz poprosím zastaviť čas a prednesiem môj pozmeňujúci návrh.

.

Pozmeňujúci návrh a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Stachuru a Andrey Turčanovej k vládnemu návrhu zákona o príspevku na pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1134. V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o príspevku na pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1134.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujeme tieto zmeny a doplnenia:
V čl. VII sa za bod 5 vkladá nový bod 6, ktorý znie:
"6. V § 10a sa za odsek 2 vkladajú nové odseky 3 až 6, ktoré znejú:
"(3) Zariadenie sociálnej pomoci, ktoré poskytuje ošetrovateľskú starostlivosť, je povinné viesť evidenciu o miere potreby zdravotnej starostlivosti osoby podľa prílohy č. 2. Evidencia sa vedie v zdravotnej dokumentácii osoby. Miera potreby zdravotnej starostlivosti sa určuje a aktualizuje
a) pri každej podstatnej zmene zdravotného stavu osoby,
b) najmenej raz za 30 dní.
(4) Evidencia podľa odseku 3 obsahuje najmä
a) zaradenie osoby do kategórie A, B alebo C podľa prílohy č. 2,
b) dátum hodnotenia,
c) meno a priezvisko zdravotníckeho pracovníka, ktorý hodnotenie vykonal,
d) stručné odôvodnenie zaradenia.
(5) Zariadenie sociálnej pomoci je povinné sprístupniť údaje z evidencie podľa odsekov 3 a 4 na vyžiadanie
a) ministerstvu zdravotníctva na účely kontroly správneho poskytovania ošetrovateľskej starostlivosti,
b) príslušnej zdravotnej poisťovni osoby na účely kontroly úhrad,
c) Národnému centru zdravotníckych informácií na účely štatistického zisťovania a spracovávania údajov podľa osobitého osobitného predpisu.
(6) Ministerstvo zdravotníctva všeobecne záväzným právnym predpisom ustanoví spôsob vedenia, formu zaznamenávania a elektronické zasielanie údajov o miere potreby zdravotnej starostlivosti.".".
Doterajšie odseky 3 až 9 v § 10a sa označujú ako odseky 7 až 13. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie som povedal v rozprave. Ďakujem, skončil som.