43. schôdza

Jozef, mne sa páčia tvoje pragmatické vystúpenia a že to tak pragmaticky dávaš späť na zem, že koľko zdrojov budeme potrebovať na vykrytie jednak reformy, ale aj celkovo demografických zmien na Slovensku. Určite súhlasím s tým trojzložkovým financovaním aj to, čo si spomínal, že je to určitým spôsobom aj bič na ďalšie vlády, ktoré budú musieť hľadať zdroje už teraz aj na teda dorovnávanie dôchodkov, ktoré tu schválila snemovňa a teraz, samozrejme, aj táto reforma bude mať určité dopady.
Ja by som chcel len možno trochu poopraviť, myslím, že aj v dôvodovej správe bolo, že koľko platia zdravotné poisťovne v súčasnosti za ošetrovateľskú starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb. Tak len keď to zhruba zrátame, že máme 7 400 zazmluvnených lôžok krát 365 dní krát 12 eur na deň, tak to vychádza už teraz len plus-mínus 32 miliónov, čiže do 40 miliónov platia aktuálne zdravotné poisťovne. V zariadeniach sociálnych služieb hovoria, že je to stále málo, mali by platiť viac. O to viac je dôležité, aby sme zbierali dáta, aby sme naozaj vedeli dokladovať, že ktoré lôžka potrebujeme ešte viac finančne ohodnotiť a ktoré lôžka by prakticky možno nejakú podporu mať nemuseli, pretože ide o bežnú ošetrovateľskú starostlivosť alebo nízku potrebu zdravotnej starostlivosti, tak ako som to spomínal.
Takže ďakujem ti za tento príspevok a myslím, že bol dobrý, aj tá pripomienka, že, áno, platia zamestnanci už 16 % odvodov do zdravotnej poisťovne. Tie očakávania sú veľké, ale naozaj jedno percento do zdravotnej starostlivosti vôbec nejde. Takže to si tiež treba, treba uvedomiť, ak sú nároky na zdravotnú poisťovňu. Ako donekonečna toto nie je mlynček var, že máme nekonečné zdroje. Sú obmedzené, treba ich spravodlivo rozdeliť.

Ďakujem za slovo.
Ďakujem ti, kolega Jozef Hajko, za tvoje vystúpenie, osobitne za ten štátnický apel, aby politiky, ktoré sa masívne týkajú ľudí, občanov, potencionálne všetkých občanov v krajine, ako sú sociálne politiky, ako sú zdravotníctvo, ako sú školstvo, vzdelávanie a ktoré majú dosah až na dlhú trať, boli robené naprieč politickým spektrom so zodpovednosťou a na dlhú trať aj s rozpočtovým dosahom. Preto je veľmi dôležité, tak ako ty často pripomínaš, sústrediť sa nielen na túto výdavkovú, ale aj na príjmovú časť štátneho rozpočtu. To znamená postarať sa o to, aby ten hospodársky koláč a to financovanie, ktoré je viaczložkové, zaručovalo a zabezpečilo to, čo potrebujeme. Ak budeme ignorovať demografický vývoj, ak budeme ignorovať udržateľnosť verejných financií, tak, samozrejme, že skončíme veľmi zle. Vidíme to aj v makro, povedzme, živote, kedy naše opatrovateľky masívne odchádzajú do Nemecka, do Rakúska, kamkoľvek inam, kde dostanú násobok a našich starých ľudí nemá kto opatrovať.
Ďakujem ti, že si pripomenul aj teda to, že pri tých viaczložkovom financovaní sa miešajú alebo respektíve nezohľadňujú dostatočne peniaze, ktoré idú z rezortu zdravotníctva, ktoré idú z rezortu ministerstva sociálnych vecí, práce a rodiny. A to, aby sme tie peniaze, ktoré máme obmedzené, užili efektívne, je aj môj apel na to, aby sme rúcali bariéry toho rezortizmu a pozreli sa tam, kde sa dajú efektívne prostriedky využiť a zdieľať služby.

Pán poslanec Hajko, vo svojom vystúpení ste pomenovali zaujímavý paradox, ktorý je spojený s týmto návrhom zákona. Jednak ste uviedli, že je to najdôležitejšia reforma, ktorá zásadným spôsobom mení prístup k odkázaným osobám, a na druhej strane ste poukázali na to, že rokujeme o nej v skrátenom legislatívnom konaní.
Tak o najdôležitejších reformách by sa asi v skrátenom legislatívnom konaní rokovať nemalo. A ja nechcem byť prehnane kritický, lebo máme tu skrátené legislatívne konania, pre ktoré vôbec neexistuje žiadny dôvod okrem toho, že teda predkladateľom je asi nepríjemné, ak by sa naťahovala rozprava o tej téme, a preto sa ju snažia mať čím skôr za sebou a rýchle niečo upratať. Toto nie je ten prípad, aby som povedal teda, že ako to vidím.
A naozaj by sa tam našli aj prvky nejakého racionálneho zdôvodnenia, že prečo sa postupuje v skrátenom konaní. Aj to, čo hovoril, myslím, že to bolo ešte minulý týždeň, pán minister, že uprednostnil v tomto prípade tú diskusiu predtým, ako išiel návrh zákona do parlamentu a vydiskutovanie toho návrhu s dotknutými aktérmi predtým, ako sa bude postupovať v parlamente. Teda že keď si mal vybrať, že či to skráti v tej fáze pred alebo až počas rokovania parlamentu, tak sa mu zdalo zmysluplnejšie, aby dôkladnejšia diskusia bola predtým, čo do istej miery možno akceptovať a možno aj akceptovať ten tlak z Plánu obnovy. Ale, áno, je to tak, že v takýchto zásadných veciach by sa diskusia skracovať nemala ani v tej fáze parlamentného prerokovania, najmä keď má tak mnoho aspektov, ako vyplynulo aj z vášho vystúpenia.

Ďakujem veľmi pekne.
No keď pani poslankyňa povedala Jožko, tak mňa až trhlo, lebo mne hovoria Jožko.
Ale, Jožko, veľmi dobre ste vystúpili. Povedali ste, že vláda žiada od samospráv šetrenie, ale vláda nevie šetriť. Od samospráv nielen, ona, vláda žiada šetrenie od každého jedného občana tejto republiky, vláda, aby šetrili ľudia a ľudia šetria. A tie peniaze by sa mali používať teda naozaj na to, čo je najdôležitejšie a to je pre sociálne odkázaných, sociálne slabých, zdravotne postihnutých, pre ľudí, ktorí nemôžu za to, čo im osud doprial a čo im osud dal. Ale táto vláda ušetrí peniaze na nás, na nás a tie peniaze nejdú pre tých, ktorí to potrebujú.
Takže, Jožko, fantasticky ste to povedali. Ďakujem.

Ďakujem za reakcie aj pekné oslovenie. Ja k tomu dodám na záver toľko, že čo som nestihol jednu vec povedať, a spomínal to kolega Stachura aj ďalší, a to je demografia, lebo tomu sa hovorí, že môžeme pracovať so statickými alebo dynamickými prepočtami. My musíme brať do úvahy, že tá demografia je ťaživá a nezmeníme na nej okamžite nič v podstate, aj keby sme sa akokoľvek snažili. Je to strašný valec, ktorý sa otáča v podstate vo veľmi dlhých obdobiach, desaťročiach by som povedal.
Ja som nepovedal na začiatku to, čo som povedal pri skrátenom konaní, pri mojom vystupovaní v skrátenom konaní a to je, že nám hodnotovo táto reforma sedí v KDH, sedí nám, pretože je správna. Ale mrzí ma, že aby sa k takejto reforme pristúpilo, tak sme vlastne potrebovali covid. Poviem prečo. Pretože po covide prišiel plán Európskej komisie na Plán obnovy, ktorý, na ktorý si prvý raz v histórii Európska komisia požičala peniaze vôbec ako sama, aj ho bude musieť zaplatiť ten účet, preto som aj hovoril, že Plán obnovy zaplatíme všetci a že vlastne toto musel byť ten impulz zvonka, aby sme sa dali na takúto reformu.
Ale zase na druhej strane som rád, že vláda sa k tomuto pilieru, tomuto pilieru nevyhla a išla do toho. Preto o to ma viac mrzí, že ak takáto reforma, ktorá bude veľmi háklivá na aplikovanie, tak bude podliehať v budúcom období častým novelizáciám, to vám garantujem. A bol by som veľmi nerád, ak by skĺzla až do toho, že ju niekto potom vyslovene nabúra len preto, že na ňu nebudú peniaze.

Milé kolegyne, milí kolegovia, máme tu zákon, ktorý vítame všetci, naozaj všetci, opozícia, koalícia, všetci ho vítame. Konečne zákon, ktorý, jako už aj povedala pani poslankyňa Turčanová, pomáha ľuďom. Naozaj pomoc ľuďom je veľmi dôležitá. Už tridsať rokov pracujem v treťom sektore a tu vedľa mňa sediaci pán minister v časoch našej rannej mladosti, keď bol odo mňa mladší o desať rokov, tak sme naozaj spoločne chodili po podujatiach a robili sme neziskové akcie, z ktorých výťažok išiel pre sociálne odkázaných a pán minister to robil nezištne, za čo mu Pán Boh zaplať. Ale žijeme v dobe, kedy sa biznis zo sociálnej odkázanosti stal dobrý a výnosný. Pani Tomanová, pamätáte si pani Tomanovú? To bol odborník na kšefty. Dcéra dostávala, pfff, obrovské peniaze pre svoj podnik. A aj teraz niektorí politici a niektorí, nazvem ich šikovní ľudia, vedia, ako sa majú obracať a robia si rôzne sociálne podniky, robia si rôzne sociálne, sociálny biznis. Ale na tomto by sa nemalo zarábať, na pomoci pre ľudí by sa nemalo zarábať, určite nie.
Ja naozaj chcem apelovať na pána ministra, ktorý povedal, že musíme zvážiť vyrovnávacie príspevky pre sociálne podniky, nie sú na ne peniaze, ministerstvu chýba 17 miliónov (reakcia z pléna), no koľko? (Reakcia z pléna.) Tak 100 miliónov ročne, dobre. Tak ja viem, ja viem pánovi ministrovi, kde by zobral 17 miliónov. Nekupujte Voderady. Váš kolega zo strany pán Kmec nech zruší Voderady a máme 17 miliónov. A takto je to so všetkým. Takto je to s lietadlom, ktoré kúpil pán Ráž. Ako moja predrečníka kolegyňa rozprávala, že daňové výbery by sa mali zlepšiť. Veď tie peniaze sú. My ľudia, teda ľudia, Slováci, milé Slovenky a milí Slováci, ako hovoria niektorí koaliční poslanci, vy dávate zo svojich daní, zo svojich odvodov, zo svojich rôznych platieb do štátu obrovské peniaze. Veď konsolidujete, konsolidujeme, každý jeden človek konsoliduje. A kde sú tie peniaze? Kde sú tie peniaze, ktoré konsolidujeme?
Už som to hovoril v jednej svojej faktickej, že štáty ako Dánsko, Fínsko, Švédsko, Nórsko a myslím, že pani poslankyňa Petrík tiež hovorila, že má kolegyňu alebo kamarátku, ktorá hovorí vo Švédsku, že ona nevie, kto je tam minister, ale to nepotrebujú tí ľudia vedieť, lebo ich občianska zodpovednosť je veľmi dôležitá. Ale tí ministri, tí ministri tie peniaze nedávajú svojim ľuďom, nekšeftujú. Ja mám v Dánsku, v Dánsku mám veľmi blízkeho priateľa, ktorý tam žije, ktorý mi povedal, Jožo, ja nemám problém zaplatiť obrovské dane, lebo z tých daní mi to štát vráti. Ale tu keď zaplatíte dane tak, máte postihnutú dcéru, tak tú dcéru si musíte ešte vy, vy si ju musíte financovať, nie štát, štát vám nepomôže. A to je choré, to je smutné.
Ja mám jeden príklad, ktorý mám tiež z vlastného života. Moja mama má odrezané obidve chodidlá spodné a má cukrovku, má naozaj veľmi ťažký stav, ťažký stav a lekár jej povedal, že no viete čo, neuznáme vám opatrovateľa, pretože pani Pročková má syna, ktorý má auto. Ja sa postarám o svoju mamu, ja áno, ale koľko zo Slovákov sa vie postarať zo svojho platu o svoju mamu? Koľko Slovákov vie zo svojich peňazí pomôcť blízkemu, ktorý je odkázaný, ktorý je sociálne na dne? Koľkí? No strašne málo, strašne málo.
Pani Turčanová tu hovorila o tom, že pri piatom stupni odkázanosti dostáva odkázaný 1 100 euro a z tých 1 100 euro ide 740 na plat opatrovateľa, na plat opatrovateľa ide 740 euro, a keď zomrie opatrovaný na konci mesiaca, tak opatrovateľ nedostane nič, nič. Povedzte mi, koľko ľudí vyžije na Slovensku zo 740 euro? Ale my ideme kúpiť Voderady trojnásobne predražené. Je to choré. My žijeme v štáte, kde vláda investuje peniaze do našich ľudí, ale nie do ľudí, ktorí to potrebujú.
Ja som v minulom volebnom období naozaj stretával sa s ľuďmi, ktorí chodili za mnou a hovorili mi, že, Jozef, prosím ťa, poďte nám pomôcť, pretože my sme v predchádzajúcom volebnom období pani ministerku sociálnych vecí, práce, pani Tomanovú prosili, ale pani Tomanová nám nepomohla v ničom, v ničom. A vtedy to bolo naozaj ťažké obdobie, pán Stachura vie. Vtedy to bolo obdobie, kedy naozaj prišiel covid, prišli krízy a bolo treba pomáhať aj ľuďom, ale pomohli sme. Pomohli sme rodinám, dostali rodiny, rodiny dostali pomoc.
Ja som bol na jednom stretnutí pred dvomi týždňami s jednou pani, ktorá má postihnuté dieťa. Pani má postihnuté dieťa veľmi vážne a povedala mi, Jozef, chceme sa odsťahovať zo Slovenska preč, pretože v zahraničí, keďže mám postihnuté dieťa, nám viac pomôžu ako tu doma. Tak akí sme my národní, národní, pán Danko tu nie je, ale akí sme my národní hrdinovia, keď vlastným ľuďom nevieme pomôcť?
V tomto zákone ide o pomoc sociálne odkázaným, tak ja prosím pána ministra a prosím ho veľmi úprimne, veľmi, odsadol si, nevadí, nevadí, bavte sa. (Reakcia z pléna.) Jasné, jasné, jasné, tam dôležité je s pánom Druckerom sa porozprávať o živote. Nie, nie, nie v pohode, v pohode, pán minister. (Reakcia z pléna.) Nie, nie, nechýbate mi, len to je také, že viete, počas našich rozpráv to je strašné, keď napríklad je tu pán minister Šutaj Eštok a namiesto toho, aby počúval, aby vás počúval, lebo vás zvolili, zvolili vás preto, lebo chcete hovoriť a máte jediné právo hovoriť a on je arogantný. A tí ministri sem prídu, Susko sem príde, ten celý čas pozerá do mobilu, takže o tom to je, o tomto to je. Takže ja prosím pána ministra, aby vypočul si nás, pretože ani jeden môj kolega, ktorý tu dnes rozprával z opozície, nerozprával o tom, že toto je zlý zákon, ale rozprával o tom, že poďme týmto zákonom naozaj pomôcť ľuďom, pomôcť ľuďom. A naozaj pritom čo som robil za svoj život a koľko akcií som urobil a koľko som stretol ľudí, ktorí boli odkázaní sociálne, tí ľudia potrebujú pomoc a sú vďační za pomoc.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo, pán predseda.
Kolega Jožo Pročko, veľmi dobre si to opísal. Súhlasím s tým, že tento zákon má určitým spôsobom pomáhať ľuďom. Ja tiež súhlasím s tým, že aj čo kolegyňa, aj kolegovia vystúpili, že sa snažia, povedzme, s tými pozmeňujúcimi návrhmi ešte zdokonaliť tento zákon. Ja absolútne nevylučujem a, áno, súhlasím s tým, že na pomoci pre ľudí sa nikdy nemá zarábať. A táto myšlienka sa ma dotkla, lebo ja stále som presvedčený, že nikto, nikto by nemal v živote zarábať, povedzme, na nešťastí iných ľudí alebo na pomoci iných ľudí. Stále by to malo byť to, čo si hovoríme všetci, že sme sociálni, že sme féroví a tak ďalej.
Ale čo ma zaujalo, že kde nájsť tie ďalšie milióny. No, pán poslanec, ale sám viete, že aký rozpočet sa tu schválil, aká konsolidácia sa tu schválila. Tie Voderady to je už iba kvapka v tom mori, v tom všetkom. Takže, samozrejme, súhlasím, že tie peniaze pre tých ľudí sú, ale v prvom rade asi vládna koalícia by mala začať od seba, že kde chcú šetriť, akým spôsobom chcú dať tieto peniaze tým ľuďom. Až vtedy sa môžme baviť nejakým spôsobom, ako by mal fungovať ozajstný, reálny sociálny štát.
Aj na ten príklad čo si ty povedal z tých severských krajín, lebo súhlasím s tebou, mám niekoľko kamarátov zo Švédska a aj tí mi potvrdili, že aj napriek tomu, že v tej krajine je všetko drahé, že služby sú drahé, odvody sú vysoké, tí ľudia sú šťastní. Tí ľudia sú šťastní, majú príjem, môžu si dovoliť, čo si potrebujú dovoliť, nemajú také problémy základné, civilizačné povedzme, ako my ľudia na Slovensku. Takže hovorím o tom, tam je sociálna vláda, ale tu sa tvária, že sú sociálna vláda.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci, aj za príspevok, pán poslanec Pročko. Vy ste spomínali vo svojom príspevku, vo svojom vystúpení vety ako, citujem, tento štát sa o vás nepostará alebo tento štát sa teda o ľudí nestará a nepostará. Máte úplnú pravdu. Častokrát je to aj v týchto týždňoch, mesiacoch, posledných dvoch rokoch tak, že do veľkej miery tu činnosti štátu suplujú samosprávy, obce, mestá, čiastočne aj kraje, samosprávne kraje, vyššie územné celky.
Lenže keď sa pozrieme aj na tie vyhliadky samospráv slovenských, bez ohľadu teraz na ich veľkosť, tak nie sú vôbec ružové. A nie sú vôbec ružové aj vďaka tomu, čo táto vláda pre nich robí, v zátvorke skôr nerobí, o tom, aký dialóg s nimi vedie, v zátvorke, samozrejme, nevedie, čiže aj v kontexte tých sociálnych podnikov, ktoré zrejme ak teda vôbec prídu na rad ešte vôbec tento týždeň, budeme pokračovať v tom a hlbšie nazrieme aj do tejto problematiky, tak máme tú možnosť vidieť, že aj v tomto, kde by človek čakal aspoň snahu o nejaký normálny, odborný, slušný dialóg, tak to jednoducho neprichádza. A mne už ani nedáva zmysel, že prečo aj naozaj že pri takýchto veciach, kedy by sa našiel široký konsenzus naprieč celým spoločenským, politickým spektrom, tak prečo ešte aj v takýchto situáciách máte tú potrebu siahnuť po proste skrátených konaniach, bez diskusie, narýchlo, skratkovito, na hulváta, bohužiaľ, častokrát. Nedáva to žiadny zmysel. Vy sa už úplne opúšťate.

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Kolega Pročko, vy ste spomínali, že by sa nemalo zarábať na sociálne slabých a zároveň aj že nie sú v štáte peniaze na to, aby sa pomáhalo skutočne ľuďom. No ono je to dosť náročné a dosť ťažké, pretože táto vláda vôbec nepracuje s dátami, nepracuje, neanalyzuje vlastne všetky predpoklady, aké by trebalo analyzovať.
A ja som si to predstavila, že vlastne celý ten ekonomický systém a sociálny systém sú ako drevené kocky, ktoré sme sa hrali ako deti a stavali sme také pyramídy, kde potrebovali ste pevný základ a potom ste stavali čo najväčšiu pyramídu. A ono táto vláda pokiaľ ide o sociálne veci, ale hlavne pokiaľ ide o ekonomiku, lebo vlastne potrebujeme pevnú a silnú ekonomiku, aby sme mohli sociálne utiahnuť aj sociálne slabších, tak táto vláda si vlastne vyberá kocky z tej celej pyramídy asi takým spôsobom, že do nich pichá a postupne čaká, že tie diery niečo vydržia a že sa to celé nezosype. Takže ono tá vláda si naozaj vyberá tie kocky úplne lárom-fárom, ako to povedala moja kolegyňa takýto výraz, a čaká, kedy sa to celé zosype. A neviem dokedy sa to takto bude dať fungovať, pretože ono sa takto dlho fungovať nedá. A pokiaľ nebude silná ekonomika a pokiaľ tie kocky budú padať, tak sa nám celá pyramída rozsype. A takto to vyzerá v celom našom štáte.

No, pán Pročko, ďakujem, že tu aj vy hovoríte o tom probléme vlastne jednak v opatrovateľskej sfére a nedostatku financií. Ja naozaj nemôžem inak, len znova a znova poukázať na to, čo sa tu posledné týždne dozvedáme, všetky tie kauzy od voderadskej slayády až po vážne vyhlásenia pani prokurátorky Kövesiovej o tom, že sme centrum dépeháčkárskych podvodov, naozaj to sme. Sa bavíme tu o stovkách miliónov eur, ktoré unikajú preč z nášho štátneho rozpočtu a ktoré by mohli byť použité na lepšie financovanie sociálnych služieb. A veľmi ma mrzí aj situácia vašej mami. Ja si viem veľmi dobre predstaviť ako rodinní príslušníci, vlastne ľudí, ktorí potrebujú opatrovanie, sú odkázaní a častokrát ako sa cítia a častokrát vlastne ten nedostatok peňazí v tom systéme ich núti vlastne do všetkých tých verejných zbierok, ktoré nám každodenne pristávajú aj v našich schránkach, kde nás nespočetné množstvo ľudí prosí o to, aby sme im poskytli nejakú finančnú pomoc. A vždy, keď to otvorím, sú to ľudia, ktorí sú buď odkázaní, alebo sú to ľudia, ktorí majú nejakú ťažko liečiteľnú chorobu a potrebujú peniaze na liek, ktorý im trebárs môžu dať len v zahraničí, alebo na nejakú terapiu, ktorú im môžu dať len v zahraničí. A tu by som sa pristavila pri tom, že tuto kolegyne našich kolegov zo SMER-u, dámy majú na programe tejto schôdze návrh zákona, ktorý napríklad má riešiť lieky na výnimky, dôležitý návrh zákona, o ktorom sme sa mohli v tomto pléne rozprávať, prípadne ho aj nejako vylepšiť, však chceli, aby to bolo účinné od 1. 1. 2026. Ale nie, my sme museli dať prednosť rušeniu ÚOO. Tak toto sú sociálne témy v podaní tejto koalí... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)