43. schôdza

Ďakujem za reakcie, kolegovia.
A teda, kolegovia, tá skratka je ÚOOTČOPČ. Tak si to, prosím vás, zapamätajte, lebo keď sa toto tu schváli, tak to budete potrebovať, takže navrhovala by som, trénujte doma, lebo budeme to používať.
A čo sa týka teda rozporu či už tejto legislatívy alebo legislatívy o STVR s právom Európskej únie, tak ja teda súhlasím s tým, že naďalej ten rozpor ostáva. A ten rozpor nie je iba s tými smernicami a nariadeniami príslušnými, ale ten rozpor je aj so základnou zmluvou o Európskej únii, pretože článok 4 základnej zmluvy hovorí o takzvanej zásade lojálnej spolupráce a to znamená, že členské štáty nebudú prijímať legislatívu, ktorá je v rozpore s tou európskou legislatívou napríklad ani v prípade STVR, keď tá legislatíva ešte len ide platiť.
A ja som nad tým rozmýšľala, že vlastne ledaže by to bolo tak, že vlastne po prijatí tej novely ústavy, sa toto vzťahuje na tú klauzulu o tej národnej identite. A ja som sa vtedy pýtala, že čo to je tá národná identita a nikto mi na to nedal odpoveď. Ale ja to teraz už začínam tušiť, že vlastne v tomto prípade tá národná identita je vlastne korupcia a jej ochrana a to je vlastne nadradené tomu právu EÚ. Takže my môžme prijať takú legislatívu, ktorá je vlastne v rozpore s európskou legislatívou, lebo je to naša národná identita. Takže do toho, kolegovia. (Potlesk.)

Pani poslankyňa Hanuliaková.
Pripraví sa poslankyňa Bihariová.

No pekný dobrý večer vám prajem všetkým.
Nebudem teda ani taká vtipná, ani taká kreatívna (povedané so smiechom) ako moja kolegyňa, ale pokúsim sa teda zhrnúť nejaké tie fakty ohľadom tohto návrhu.
Takže, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa teda vyjadrila k návrhu na zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Na začiatok zopakujem to, čo som tu už povedala v prvom čítaní. Už dva roky sledujeme kroky tejto vlády, ktorá systematicky oslabuje piliere právneho štátu. Zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry, následné zrušenie NAKA a teraz snaha zlikvidovať aj Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti nie sú jednotlivé náhodné rozhodnutia. Je to mozaika krokov, ktoré smerujú k jedinej veci - k oslabeniu nezávislej kontroly moci. A to by malo byť naozaj varovným signálom pre každého z nás.
Prečo je táto téma zásadná? Pred nami dnes nestojí obyčajná novela zákona. Pred nami stojí rozhodnutie, ktoré sa priamo týka kvality právneho štátu, ochrany verejného záujmu a bezpečnosti ľudí, ktorí sa odhodlajú upozorniť na korupciu, zneužívanie právomocí či systémového pochybenia v inštitúciách štátu. Úrad na ochranu oznamovateľov vznikol práve preto, že dlhé roky vládol na Slovensku strach, strach zamestnancov v štátnej aj v súkromnej sfére, že ak upozornia na porušovanie zákona, nebudú odmenení, ale potrestaní. Tento úrad bol reakciou na desiatky konkrétnych prípadov, kde oznamovatelia prišli o prácu, o kariéru, o osobnú bezpečnosť. Zrušenie tejto inštitúcie nie je technická úprava. Je to krok, ktorý vracia Slovensko späť do čias, keď sa muselo mlčať. A ako opozícia nemôžeme mlčať, keď sa ide demontovať jeden z účinných nástrojov boja proti korupcii. Táto koalícia by síce bola rada, keby aj my tu v parlamente mlčíme, ako to tu už viackrát teda kolegovia z koalície hovorili, a neupozorňujeme vás na chyby, ktoré robíte pri schvaľovaní zákonov. A som hrdá, že opozícia je v tomto jednotná a odhodlaná brániť každú nespravodlivosť, o ktorú sa táto vláda pokúša. A naozaj neodradíte nás ani tým, že musíme rokovať poväčšine takto až do noci. Je to od vás ale pokrytecké, ak si to vy odhlasujete a potom tu koalícia, z koalície skoro nikto nesedí. Vy si máte tento návrh obhájiť a odpovedať na otázky, ktoré sa my pýtame.
Úrad na ochranu oznamovateľov bol zriadený na základe skúseností zo štátov, ktoré s ochranou oznamovateľov pracujú. Vychádzal z odporúčaní Európskej komisie a z medzinárodných štandardov, ktoré hovoria jasne - ochrana oznamovateľov musí byť nezávislá, nie súčasť ministerstva, nie pod politickou kontrolou, ale oddelená inštitúcia so špecifickými právomocami.
Zo strany vlády počúvame, že úrad vraj nemal požadované výsledky. Tieto argumenty sú klamstvo a pán minister nepredložil jeden odborný argument, ktorý by potvrdzoval jeho tvrdenia. V koaličnej argumentácii zaznieva aj to, že úrad je politický alebo že robil rozhodnutia motivované politickým bojom. V opozícii opakovane upozorňujeme, že ide o tvrdenia, ktoré neboli preukázané a často sa odvolávajú viac na dojmy než na fakty.
Ochrana oznamovateľov je právny proces, nič viac, nič menej. Ak niekto požiadal o ochranu preto, že upozorňoval na možné porušenia zákona, nie je to politický boj, je to výkon práva každého občana. Ako opozícia máme vážne obavy, že jedným z dôvodov prečo sa tak táto vláda ponáhľa so zrušením úradu, je snaha oslabiť nezávislé mechanizmy kontroly v čase, keď sa sústreďujú podozrenia smerujúce ku konaniu tejto vlády. Vláda zasahuje do nezávislých inštitúcií s neobvyklou rýchlosťou. A práve ochrana oznamovateľov môže byť pre niektorých nepohodlná, pretože poskytuje ľuďom právnu istotu pri nahlasovaní nekalých skutkov.
Ak zrušenie úradu zoslabí odvahu zamestnancov prehovoriť, bude to mať vážne následky pre celú spoločnosť. Riziká, ktoré zrušenie úradu prináša, je najmä návrat k mlčaniu. Aby bolo jasné o čo ide. Tento krok môže viesť k tomu, že ľudia, ktorí upozornia na porušovanie zákona, nebudú cítiť dostatočnú oporu a bez nezávislej inštitúcie sa vystavujú riziku odplaty - prepustenia, šikanovania v disciplinárnom konaní, preradenia na nižšiu pozíciu či ekonomickému tlaku. Toto nie sú hypotetické scenáre. Toto je prax, ktorá existovala pred vznikom úradu a ktorá sa môže vrátiť.
Európska komisia opakovane upozorňuje, že ochrana oznamovateľov má byť funkčná, nezávislá, dostupná a odborná. Zrušenie úradu tieto parametre nespĺňa, naopak, ide o oslabenie systému v čase, keď Slovensko potrebuje viac kontroly, nie menej.
Dovoľte mi upozorniť aj na ďalší aspekt, ktorý koaličná väčšina ignoruje. Ochrana oznamovateľov nie je len domácou politickou otázkou, je to záväzok, ktorý Slovensko prijalo vstupom do Európskej únie. Zrušenie úradu bez adekvátnej náhrady môže viesť ku kritike v rámci hodnotenia právneho štátu, k negatívnym dopadom na čerpanie fondov, zhoršeniu hodnotenia v oblasti dobrej správy veci verejných, podkopaniu dôvery zahraničných investorov. Slovensko už dnes čelí otázkam o stave právneho štátu. Tento krok naše postavenie v Európe len zhorší.
Argument, že je treba konsolidovať, je zavádzajúci. Náklady na úrad sú zanedbateľné v porovnaní s finančnými stratami zo škôd spôsobených korupciou. Každé odhalenie nezákonného konania šetrí štátu milióny eur v neefektívnych zákazkách, náklady na súdne spory či reputačné škody. Ak zrušíme úrad, nebudeme šetriť, budeme platiť viac, len to nebude vidieť v rozpočte úradu, ale v rozpočte štátu.
Čo by mala urobiť dobrá vláda? Ak je cieľom zlepšiť ochranu oznamovateľov, vláda mala urobiť presný opak toho, čo robí dnes. Mala posilniť nezávislosť úradu, zlepšiť jeho kapacity, podporiť odborné procesy, zjednodušiť prístup občanov k ochrane. Namiesto toho robí vláda krok, krok smerom k systému, v ktorom budú oznamovatelia bez opory.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, otázka, ktorú by sme si dnes mali položiť, je jednoduchá. Chceme žiť v štáte, kde sa oplatí mlčať alebo v štáte, kde sa oplatí povedať pravdu? Je našou povinnosťou zabrániť tomu, aby Slovensko urobilo krok späť. Preto v mene opozície vyzývam koalíciu, aby tento návrh zrušenia úradu stiahla, prepracovala, aby namiesto demontáže nezávislej ochrany pracovala na jej posilnení, lebo štát, ktorý trestá tých, ktorí hovoria pravdu, nie je demokratický. A štát, ktorý sa bojí nezávislého dohľadu, má teda asi čo skrývať.
Ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec Šmilňák.

Vážená kolegyňa pani Hanuliaková, vy ste spomínali, že nemôžme teraz mlčať a že pán minister aj s touto vládnou koalíciou a s poslancami, ktorí ju podporujú, sa snažia akoby umlčať tých, ktorí odkrývajú, oznamujú trestnú činnosť a podvody.
A ja tu chcem poukázať popritom, čo ste povedali, pani kolegyňa, na dvojtvárnosť pána ministra, ktorý len pred pár dňami, pred pár týždňami so svojím kamarátom Tomášom Druckerom sa postavili pred študentov, žiakov, pred učiteľov a povedali im, že poďme spolu odkrývať šikanu, poďme spolu odkrývať na škole drogy, poďme spolu v školách odkrývať akúkoľvek nekalú alebo trestnú, alebo zlú činnosť a nazvali to že "Prelom ticho - Bezpečne na školách". A zobrali si takéto píšťalky, aké ja mám na krku teraz a pretože táto píšťalka je symbolom tých, ktorí sa odvážia a zapískajú, ktorí povedia aj vtedy, keď im niečo hrozí, tak prelom ticho, takto motivovali študentov a žiakov. Ale jedným dychom ako keby hovoril, prelom ticho, povedz to a potom ten niekto, komu to budeš hlásiť, to vlastne bude rodič agresora, ktorý ťa šikanuje a on potom o tom bude rozhodovať.
Mne sa zdá, pani Hanuliaková, že musíme na to poukázať, ako ste správne povedali, lebo pán Šutaj Eštok síce jedno hovorí a druhé robí a on chce tým oznamovateľom zapchať ústa a to nemôžme dopustiť.
Ďakujem.

Pán poslanec Dostál.

Pani poslankyňa Hanuliaková, to prirovnanie k obdobiu mečiarizmu je veľmi výstižné, pretože obdobie mečiarizmu a, žiaľ, aj súčasná doba ukazujú, že korupcia nie je len problém ekonomický, nie je to len problém nejakého individuálneho páchania trestných činov jednotlivcami, korupcia je problém systémový, je to problém morálny a je to aj problém politický. Lebo obvykle to nie je tá bežná kriminalita podplácania u lekára, ktorú, o ktorej spomínal pán poslanec Spišiak vo svojom vystúpení, ale korupcia, keď má organizovaný charakter, keď prerastá štruktúru vládnej moci, tak skôr či neskôr to vedie k deformáciám aj v celej spoločnosti z hľadiska morálky, ale aj z hľadiska politického systému, lebo keď tie korupčné štruktúry prerastú štátne orgány, tak potom si tie štátne orgány prispôsobujú a my sme boli dlho svedkami toho, ako boli tie štátne orgány prerastené korupciou. A iba vďaka personálnym nomináciám dokázali brániť účinnému stíhaniu korupcie. A keď sa im to raz na chvíľu vymklo z rúk, tak teraz začínajú úplne ničiť demokratické nezávislé inštitúcie, ktoré vymáhajú právo, chránia právo a stíhajú zločin aj organizovaný zločin. A teda už tam nejde iba o obhajobu korupcie, ale ide aj o nivočenie demokratických inštitúcií. To sa dialo za mečiarizmu a to sa presne deje aj v týchto dňoch.

Pani poslankyňa Gažovičová.

Ďakujem za slovo a ďakujem, kolegyňa Hanuliaková, ty si veľmi presne poukázala na to, že boj proti korupcii by mal byť práve vnímaný ako konsolidačné opatrenie. Ako všetci si uvedomujem, že žijeme ekonomicky ťažké časy a koľkokrát tu máme ťažké debaty o tom, čo si tento štát môže a nemôže dovoliť a koľko by sme vedeli ušetriť na tom, keby sa tie financie míňali vždy efektívne. A o tom práve je boj proti korupcii, aj o tom je to, aj o tej morálke, o ktorej sa tu hovorilo, a je to o celkovom charaktere krajiny, ale má to aj ten ekonomický rozmer.
A vidíme to aj teraz úplne aktuálne najnovšie kauza Parku Voderady, ktorý bol za štátne peniaze odkúpený pravdepodobne o desať miliónov drahšie, ako boli ekonomické odhady. Ani na trhu sa to nevedelo predať. Štát to odkúpil za 17 miliónov, hodnota bola odhadovaná na sedem miliónov, čiže minimálne tam tých desať miliónov vidíme, že išlo zo štátnych daňových peňazí niekam, kde nemali ísť. A my nevieme presne čo je za tým, samozrejme, ale toto sú presne tie prípady, kde to nikdy nie je iba jeden človek, ktorý o tom vie. Veď keď sa takého niečo deje v štátnej inštitúcii, tak tam sú vždy aj úradníci, ktorí často vidia tie jednotlivé kroky a my potrebujeme tých ľudí aj motivovať, aby sa vedeli ozvať a potrebujeme ich chrániť v prípade, keď sa ozvú. Minimálne aby sa tie veci ďalej prešetrovali. A presne o toto, presne toto tento zákon do budúcnosti tomu zabráni a o to viac sa otvoria dvere ďalšej korupcii, čo je míňanie, zbytočné míňanie verejných peňazí.

Pani poslankyňa Nash.