43. schôdza

Ďalší v poradí vystúpi... v rozprave prihlásená pani poslankyňa Biháriová.
Nech sa páči.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, ctené poslanecké plénum, no, ja som tu doteraz v tejto rozprave naozaj sa snažila vystupovať absolútne konštruktívne, úplne s čistou, chladnou právnickou hlavou. Nič z toho, čo som tu doteraz povedala by sa nedalo (povedané so smiechom) strihnúť na sociálne siete, z ničoho by nebol virál, lebo ja si myslím, že trestné právo sa naozaj nemá robiť ako, ako... hej, materiál na virálne videá, ale potom, teda čo cestou v taxíku, prosím pekne, 20 minút pred začatím rozpravy v druhom čítaní sa dostaneme k niečomu takému, ako zavádzanie nových trestných činov. Ja som toto robila, hej, a to len preberali, implementovali trestný čin genocídy, na to bola komisia, ktorá to robila, a vy ste spravili, že... že... že z rána, z večera do rána zavádzate nové trestné činy? Keď ste doteraz hovorili, že Matovič tu urobil nejaký chaos, prepáčte, tak to je derivát. Toto by ani akože Matovič na balkánsky spôsob neurobil, čo ste sem doniesli vy. Áno? Nehovoriac o tom, že znovu sa tu vybavujeme o kajúcnikoch. Už, prosím vás pekne, normálne nám povedzte, že koľkých teda sa to ľudí týka. A povedzme si, že koľko by ste potrebovali, aby sa to odškodnilo, tieto traumy aby sa zalátali. Ja som si istá, že ľudia spravia zbierku na Donio. Normálne sa vám odškodníme, vyzberáme, nech už tu netraumatizujete spoločnosť, nech sem nenosíte tieto traumy do Národnej rady, lebo my už všetci máme z toho traumy. My naozaj nemôžeme za to, ak sa stala niekomu právna skrivodlivosť. Už to opakujem, riešte to normálne cez orgány na to príslušné. Národná rada nie je orgán, ktorý vydáva takéto veci, a nemôžete ovplyvňovať veci svoje vlastné normotvorbou. To je zásah zákonodarnej moci do iných zložiek moci.
Ak ste odvolávali Miša Šimečku kvôli nejakému blábolu o protidemokratických neviem čo, tak čo je potom toto?! Toto má čo s demokraciou?! Ja si nepamätám, že by som niekedy bola v tejto, v tom... na tomto mieste tak nahnevaná, ako som naozaj vystúpila nahnevaná z taxíku. Že toto sa naozaj, do psej matere, nerobí!
Takisto Benešove dekréty, hej, toto je tá sloboda slova, rešpektujem iný názor? (Rečníčka máva návrhom v ruke k predsedníckemu pultu.) Hej, že, že... a to ešte otvárate veci ani naozaj že my sme neotvorili. Marenie, marenie volebnej kampane hej, že, že znovu vec, ktorú... keby som tu mali, naozaj teda že máme tu tie poctivo vypracované správy zo Slovenskej informačnej služby, lebo oni svojho času bývali, hej, ešte teda za predošlého vedenia. A naozaj sme tu mali detekované zásahy, ale z Ruskej federácie. Vtedy nebolo boha, kto by to predložil! Hej? Teraz sa tu potrebujeme vybavovať, v čase, kedy ľudia zúfalo čakajú, na to, čo ako budeme teraz riešiť ich bezpečnosť, kokos, lúpeže jak z Netflixu, vy prídete riešiť toto?! (Rečníčka máva návrhom v ruke k predsedníckemu pultu.) Naozaj si z nás už robíte hlupákov? To toto si tí ľudia zaslúžia? To na toto čakali, že s týmto prídete 20 minút pred druhým čítaním?! Naozaj?! Ja som veľmi zvedavá, ako toto budete zdôvodňovať, prosím pekne, zúfalo prosím, tak aby ste ani raz nespomenuli, čo sa z vás komu stalo, lebo to nikoho nezaujíma. Táto pôda nesmie byť zneužívaná na to, čo sa vám stalo! (Rečníčka búcha v takte reči rukou o rečnícky pult.) My nemáme ani mandát, ani morálny, ani zákonný na to, aby sme reparovali justičné krivdy! Ak sa také stali, musíte to riešiť tak ako iní občania, cez na to príslušné orgány. Súďte sa, ja neviem čo, ale nemeňte ná... nemeňte návrhy zákonov tak, aby vyvolali účinky vo vašej veci, lebo ak niečo je proti demokratické tak je to rušenie trojdeľby moci! A to je toto. Toto si naozaj nelajstol nikto, kto v tomto zbore niekedy zasadal alebo s niečím prišiel. Toto sú najhoršie proste veci, ktoré si slovenská demokracia pamätá! Toto, s čím vy sem chodíte! Že my tu donemláto počúvame hentaký kajúcnik, taký Juhás, taký policajt, taká väzba. Ja sama som sa, pán, pán Gašpar, vám ospravedlnila, hoci s tým nič nemám. (Rečníčka sa obrátila k predsedníckemu pultu.) Povedala som, že mňa to mrzí, že ste tým museli prejsť. Naozaj mňa mrzí, že ste tým museli prejsť. Akokoľvek to bolo. Ja nie som sudca, ja to nedokážem posúdiť. Mrzí ma, akákoľvek vec sa stala, a ak sa stala neprávom, ale my naozaj nemôžeme byť do nemoty s týmto zaťažovaní. My ako Národná rada a tobôž ako občania, ktorí si zaslúžia riešenia pre nich. Nie pre ľudí, ktorých niekde nejaký kajúcnik niečo, hej, a my tu znova riešime toto. A riešime to spôsobom, ktorý naozaj že, že vytvárať nové trestné činy je megaveľká vec, je megazásadná vec, ktorá sa robí poctivou diskusiou, ktorá sa nerobí v skrátenom legislatívnom konaní, ktorá sa robí v nejakých odborných komisiách, ktorá sa robí proste, hej, v širšom pléne! A nerobí sa prílepkom 20 minút pred začatím druhého čítania! Jak mám teraz pokračovať k tomu, k čomu som mala?
Fakt, že, že, no, moja mama by na to povedala jednu vec, ale, hej, že toto nerobí ani šamorínsky, toto (povedané so smiechom), čo tu vy vnášate. Dobre, tak ja sa skúsim teda nejak, nejakou, hej, nejak ukľudniť a premostiť sa k tomu, kvôli čomu sme tu mali byť od začiatku, k tomu, na čo ľudia čakajú, že s čím prídete, čo budete riešiť, lebo doteraz ste im hovorili talafatky, buď teda že majú pocitovú, hej, máme pocitovú kriminalitu. Ja neviem, čo to je pocitová kriminalita. Keď vás vylúpia, hej, maskovaní muži v zlatníctve, že či ste teda mali len zlý pocit? Alebo teda naozaj vás vylúpili, alebo teda, hej, to tak štatistika to tak nejak zle, zle vyčíslila? Tí ľudia si tak asi, hej, mali z toho také zlé pocity. Potom nám hovoríte, že za to, za to môže opozícia, lebo ona teda má takúto komunikačnú kampaň?! No, ak je to vec komunikačnej kampane, tak, prosím pekne, znovu sme v zlej aréne, tak sa normálne sa zídite na centrálach svojich strán, tam si sadnite s vaším komunikačným a vytvorte kontranaratív! Načo to tu meníme, hej? Keď to je problém komunikácie, keď je to dezinformačná kampaň opozície, vytvorte kontranaratív, nemeňme legislatívu! To nemá... potom načo to meníme, hej, keď to je vlastne len problém nejakých rečí a nejakých mediálnych, teda, hej, útočných dezinformačných kampaní. To potom nemáme nič, to nedokáže meniť legislatíva.
Dobre, ale teda prišli ste s niečím, chvalabohu, dobre, už nech je to akokoľvek zdôvodňované, dobre, proste naozaj ja som zatvorila oči, uši, ústa a snažila som sa k tomu naozaj veľmi, veľmi vecne pristupovať. V predošlých rozpravách som sa snažila vlastne celou tou, celým tým lajtmotívom bolo dostať sa k odpovedi, že či nám táto predostretá úprava, tak ako teda je, je dnes, teda včera bola, bola predmetom, teda návrhom, o ktorom sme mali rokovať v tom znení, že či na konci dňa pomôže riešiť ten problém, ktorý teda je skutočný. Snažila som sa ilustrovať, snažila som sa vysvetliť tú komplexnosť a tú zložitosť práva, trestného práva. No a potom, ak je mnoho iných inštitútov a ja som ich tu menovala, ilustrovala, nastavených tak, že je kompletne trestné právo vychýlené v prospech páchateľa, aj hmotnoprávnych, aj procesnoprávnych inštitútov, tak touto jedinou izolovanou zmenu nedosiahneme, žiaľ, ten úplný želaný efekt, aby sa nám veci vrátili aspoň teda čiastočne, hej, reštitúcia v integrum, že aby to aspoň teda nemalo takto veľmi vypuklý problém. Ilustrovala som to na, hej, cez teóriu, cez prax. Vždy sa rozprávame teda k tej otázke, že či sa to vôbec oplatí, neoplatí, a teda túto tému možno uzavriem jedným veľmi zrozumiteľným príkladom, na ktorej budete vi... na ktorom sa dá vidieť, že či sa naozaj vytvoril taký Trestný zákon, kedy sa oplatí páchať majetkovú a hospodársku kriminalitu.
Napríklad podvod, § 221. Ak teda podvodom spôsobíte malú škodu, hej, to znamená, že od 701 do, do 20-tisíc, tak môžte byť teda v znení tej základnej skutkovej podstaty potrestaným trestom odňatia slobody až na dva roky, a ak tento istý trestný čin spáchate so škodou od 20 001 euro do 250 000 euro, do 250 000 euro, do 250 000 euro, tak môžete byť do čtyri rokov. Ale prečo som (povedané so smiechom) sa to snažila v tých predošlých rozpravách vám vysvetliť, že to neznamená, že páchateľ dostane štyri roky. On ich nedostane, v tom je ten problém, lebo na začiatku Trestného zákona sú nastavené nejaké, nejaké zásady ukladania trestov a ja som ich tu vysvetľovala, že, že prečo sa vlastne nedostaneme k tomu trestu odňatia slobody, pretože je expressis verbis, hej, v tých zásadách ukladania trestov sudcovi uložené, páchateľovi nesmie byť uložená sankcia spojená s ujmou na osobnej slobode páchateľa, ak možno účel sankcie dosiahnuť uložením sankcie nespojenej s ujmou na osobnej slobode páchateľa. Si predstavte nejakého otca, vo Volkswagene robotníka, živí tri deti, lízing, hypotéka, spotrebný úver a naozaj je to prvotrestaný človek, ak sa dopustil takéhoto teda podvodu v tej kvalifikovanej skutkovej podstate. Tak áno, ak ten sudca by naozaj, hej, keď zohľadní všetky okolnosti, by s najväčšou pravdepodobnosťou, hej, teda vôbec neuvažoval o nepodmienečnom treste, mohol by teda rátať s nejakými alternatívnymi, áno, tu možno mi pán minister povie, že ale veď najprv by musel uhradiť spôsobenú škodu. No možno aj nemusel, možno by stačilo, teda že, že sudca vyhodnotí osobu páchateľa, tak ako som ju popísala, že bola pod vplyvom nejakej, nejakej objektívnej sociálnej ťaživej tiesne, a teda niekto, kto sa podvodom obohatil o 250-tisíc euro, môže skončiť s náramkom.
Čiže toto je tá trestná politika, ktorá implikuje záver, že kradnúť sa oplatí. A teraz ja som na vine, že som to povedala? Alebo je na vine, ja neviem, novinár, ktorý ma teraz odcituje? Alebo je na vine verejnosť, ktorá sa, nedajbože, podľa toho zariadi? Nie náhodou je na vine ten, kto takúto legislatívu nastavil, kto takto nastavil trestnú politiku? To naozaj je taký problém aspoň akože mať toľký chochmes a prevziať na seba tú zodpovednosť a prísť sem s tým, že dobre, tak možno niektoré veci v tom chvate, hej, v tom expresnom konaní, v akom sme robili trestnú reformu, neboli možno úplne premyslené do praktických dôsledkov, ale sme pripravení to korigovať. Lenže teda mi to nekorigujeme, my to nekorigujeme celú tú filozofiu trestania tak, ako je nastavená, lebo naozaj to je obrovský proces. To sa nerobí tak, jako sa to robilo pred Vianocami v roku 2023, ale teda prichádzame aspoň s nejakou malou náplasťou na dieru v Titanicu, ale teda dobre.
Okrem toho teda – a to zase treba tiež súdne povedať – nielenže by na to, aby sme dosiahli želaný efekt, muselo prísť k zásadnej teda reforme trestného práva a tu teraz promlúvam aj k opozičným kolegom, lebo určite sa, hej, mnohí z nás stretávate s tými otázkami, že ak by ste raz teda vy vládli, vrátite to naspäť. No ja vždy odpovedám, že, že ale určite nie tak, ako si to predstavujete, že nebudeme robiť trestné právo, ak by sme teda raz mali ten mandát, však ja sa nehlásim do exekutívy, hovorím to všeobecne, na to sa naozaj robia, tak ako to vidíte pri Občianskom zákonníku, na to sa robia komisie, ten proces trvá dlho a musí byť urobený naozaj poctivo, lebo áno, aj predtým si to trestné právo pýtalo, samozrejme, samozrejme, korekcie, ale nemôže sa to robiť v skrátenom legislatívnom konaní a nemôže sa to robiť tak, ako sme to teda zažili, byť teda, hej, uvedo... upovedomení a uzrozumení s tým, že tá reforma sledovala teda zjavne celkom iné, iné ciele. Čiže ak na to príde, teda tá reforma musí byť naozaj dlhodobým procesom.
Nasledujúca vláda, nech už to bude ktokoľvek, bude možno v úvode musieť urobiť nejaké rýchle fixis, ale tá, tá zmena celého toho konceptu si bude musieť vyžadovať ďaleko viac práce. Ale teda v kontexte toho horalkového paragrafu, aj keby sme dnes boli v tom štádiu, to nebude celkom vyčerpávajúca... vyčerpávajúci, hej, všeliek, pretože znovu máme tu ďalšiu kalamitu, ktorá prispieva k situácii, ktorej, ktorej dnes čelíme, a tým je dramaticky zhoršená sociálna situácia. Trestné právo, nástroje trestného práva nemôžu, naozaj nemôžu sanovať aj nejaké sociálne patológie spôsobené kalamitnou a katastrofálnou sociálnom politikou štátu, kde sa za úspech, prosím pekne, vydáva, že koľko ľudí sme obrali o dávku v hmotnej núdzi. A čo sme tým ľuďom teda vlastne povedali, že čo majú už robiť? No tak pôjdu asi sa živiť nelegálne. Však? A potom budeme hovoriť, že to je pocitová kriminalita. Čiže tým druhým, hej, systémovým riešením, aby sme dosiahli ten efekt pri tomto vypuklom probléme, ktorý teraz hasíme, sa teda, áno, nezaobíde bez určitých zásahov aj v sociálne politike.
No a do tretice a možno to je jedno z takých tých najdôležitejších pre túto chvíľu, nezaobíde sa bez... bez zmien v Policajnom zbore, pretože, a teraz dúfam, že hovorím o správnom meste, že si to dobre pamätám, uvediem to ako príklad, mesto Zvolen, kde sú, myslím, že, no neviem, Inge je zo Zvolena, môžeš ma opraviť. Myslím, že Zvolen má 48-tisíc zruba obyvateľov plus-mínus, a teda podľa toho, čo som zachytila, majú, majú dve hliadky. Teraz si predstavte, že mnohé tie trestné činy sú prečiny, to znamená, že sa, že sa vyšetrujú v skrátenom vyšetrovaní, a teraz tá hliadka sa musí rozhodnúť, že či ide ratovať niekde nejaký násilný trestný čin, musí urobiť výjazd, alebo teda ide riešiť teda nejak, hej, to, čo tam teraz pristálo ako prečin a čo si vyžaduje zase nejaký iný typ práce. Skrátka nedokážu, nedokážu alokovať svoje kapacity tak, aby pokryli potrebu vzniknutú teda zvýšenou mierou kriminality na jednej strane a nedostatkom personálnych kapacít na strane druhej.
To... toto som vlastne možno zhrnula do takej skratky a skondenzovala to, čo som hovorila v tých predošlých rozpravách, keď som sa snažila dopracovať alebo naviesť vás k odpovedi, že či toto samotné (kýchnutie v sále) – na zdravie – bude, bude dostatočné na to, aby odstránilo teda, hej, šibnutím zázračného prútika ten problém, a nie... ale, hovorím, boli sme ochotní to podporiť, pretože, hej lepšie, lepšie niečo ako, ako vôbec nič.
Keď sa teda následne posuniem k tej samotnej dikcii, čo ma tam – mňa osobne – zaujalo, je, že, že... teda zavádzame priestupkovú recidívu spôsobom priestupok – priestupok – trestný čin, áno, čiže ten tretí priestupok sa stane trestným činom. Ale zákonodarca nepamätal na situáciu, čo sa stane, kebyže máme trestný čin – priestupok – priestupok. My musíme tým pádom počkať na tretí priestupok, pritom už tá kriminálna minulosť začala, hej, on spáchal oveľa vážnejší, hej, teda závažnejší, hej, závažnejšie protiprávne konanie, nasleduje priestupok, druhý priestupok a stále teda, hej, ten druhý priestupok nie je dostatočný na to, aby sme to posúdili komplexne. Pritom je to iba vlastne recidíva v opačnom poradí. My poznáme, hej, na príklade som ti to tu narýchlo vytiahla, možnosť kedy je skutok, za ktorý bol páchateľ už odsúdený, a znovu ho zopakuje, ako možnosť prípustnej, teda tá sa... tá recidíva a je ako prípustný dôvod na prísnejšie trestanie. Príklad, pri úkladnej vražde v kvalifikovanej skutkovej podstate je, že sa páchateľ úkladnej vraždy potrestá prísnejšie, ak už bol odsúdený za daný trestný čin. Tá dikcia, ktorá je v tomto návrhu hovorí o tom, že páchateľ bol postihnutý, to znamená, že sa zrátavajú len priestupky, hej, lebo sa postih, sa dáva za priestupky a odsúdenie za trestné činy. Čiže je to také podľa mňa zvláštne a trochu, trochu nelogické, pretože by to malo sledovať aj teda nejakú preventívnu funkciu trestného práva a ide teda, ako som povedala, o rovnaké recidivujúce správanie, len to poradie, poradie je opačné. Áno, bude to mať zaujímavé konzekvencie podľa mňa aj v praxi, keď bude stáť OČTK pred otázkou, že teda máme potrestať páchateľa, ktorý už bol odsúdený za krádež, ale teraz si vybral lacnejší tovar, hej, a tým teda sa ocitol v tej priestupkovej rovine. No a zákon mu odpovie, že nie, lebo tentokrát je to zase len priestupok, hej, čiže nehľadí sa na to, že on už tú kriminálnu minulosť má, že on už recidivuje.
Ďalšia z vecí, ktorej som sa chcela dotknúť, včera som ju v krátkosti načala, je, ak by som to tak akože nejak eufemicky povedala, že tá pripravenosť naozaj nie je silnou stránkou tejto koalície, pretože aby to celé fungovalo, to sú jak ozubené kolesá, ktoré musia do seba zapadať. Máte zmenu v Trestom zákone, prijímate teda zmenu v exekučnom, čo znamená, že sú tam teda tie nástroje na vymoženie už teda uloženej sankcie, ale chýba nám priestupkový, ktorý teda síce meníte, ale ten vznikne, nadobudne účinnosť o šesť mesiacov neskôr. Čiže vy idete ako ten prvý a druhý priestupok v tejto chvíli sankcionovať, keď vlastne tá priestupková novela, ktorá reaguje na tento fenomén niekde – keď to tu doskrolujem z nej, aj, aj z dôvodovky prečítam –, že vlastne v šesťmesačnom sklze. Čiže tie ozubené kolesá vlastne nebudú môcť spolu, spolu fungovať. Hľadám, či tu nenájdem tú, tú dôvodovku, ale jak to je zaujímavé, že v tej dôvodovke priestupkovej sa zase záhadne už priznáva, teda že je tu ten, ten problém so zvýšenou mierou drobnej majetkovej kriminality. Nespomína sa tam len nejaká pocitová, a teda dôvodní sa tým potrebnosť zavedenia novej sankcie, menších tých obecných služieb alebo tak, tak nejak sa to volá.
Čiže, čiže áno, v skutočnosti ak by som to mala nejak dať do, do záveru, debatujeme o legislatíve, ktorá má reagovať na krízový stav v oblasti majetkovej kriminality, ktorý sama koalícia vyvolala svojimi, svojimi predchádzajúcimi krokmi. A teraz sa koalícia tvári, že ide dynamicky reagovať, hej. Žiaľ, táto reakcia je asi teda z rovnakého „dynamického“ (rečníčka prstami naznačuje úvodzovky) legislatívneho súdka, z akého bola aj tá pôvodná chyba. Naozaj na záver len toľko, že trestné právo sa nemôže robiť štýlom orného háka a motorovej píle. Už som to hovorila predtým, že to je tak citlivý proste mechanizmus, kde som takisto spomínala, že ten zákonodarca, keď čokoľvek upravuje, musí mať na zreteli, hovorila som o tzv. vitrínkových axiómach, že musí mať na pamäti, že na jednej strane je záujem štátu chrániť veľmi dôležité hodnoty tak cenné vo verejnom záujme, že je ochotný použiť teda nástroje ultima ratio trestného práva. Zároveň musí zohľadniť aj teda legitímne právo poškodenej osoby, tak aby bol trestný čin účinne vyšetrený a aby mala nejaký typ satisfakcie, zadosťučinenia povedzme v podobe spravodlivého potrestania páchateľa.
A ten tretí, hej, kontrapozičný, ale oprávnený záujem je ten, že musí dbať na to, že postihuje páchateľa, a tu znovu opakujem, ona ho... to... to musí ten trest postihnúť tvrdšie, než tá ujma, ktorú spôsobil. To nemôžu byť ekvivalentné ujmy, lebo to sa robí v občianskom práve, to som tiež už, už včera vysvetľovala, ale zároveň sa musí zastaviť, musí veľmi citlivo vybalansovať, aby tým, tým zásahom, tým trestajúcim zásahom nezasiahol nad mieru nevyhnutnú do jeho základných ľudských práv. A toto sa naozaj – so všetkou pokorou a úctou to hovorím – nerobí, nerobí, tak ako ste to robili vy, že, že ste to naozaj prešli jak motorová píla, lebo rozumiem, že boli ste vední inými záujmami. A znovu sa vraciam k tomu začiatku a tým to pre túto chvíľu aj ukončím, že plénum Národnej rady, a pre lásku božiu prosím, naozaj nie, trestné právo nemôže byť, nemôže byť, nijako nemôže byť tým nástrojom a tou cestou, na ktorom... cez ktoré si ako budeme vybavovať, hej, nejaké – či už oprávnené, neoprávnené – subjektívne vnímanie. Ja to naozaj nechcem hodnotiť, lebo ja som poslankyňa Národného zboru, ja nie som sudkyňa, ja nevidím do spisu, ja sa nemôžem hádať, že či ten dobre toto, hej, a tuto taký úkonáč, ten, hej, vyšetrovateľ, a či ten kajúcnik, a nemalo to byť, ja neviem, ja neviem, ja si nedovolím niečo k tomuto povedať, hej, rešpektujem prezumpciu neviny, preto som povedala, teda že mi je ľúto, že ak, ak sa teda akokoľvek aj v prípade pána podpredsedu konalo tak, že to vníma ako, ako ujmu. Počkajme, teda akokoľvek o tom rozhodnú súdy, lebo ja si to nedovolím, hej, z mojich úst ste nikdy nepočuli, aby som ja niekomu nadávala do mafiánov a zlodejov, a nikdy to robiť nebudem. Hej? Rešpektujem prezumpciu neviny, ale zároveň vás prosím, nezneužívajte Národnú radu na to, aby sme my suplovali orgán, ktorý má vydávať rozhodnutia vo veci samej, resp. aby sme tvorili legislatívu, ktorá má vyvolať účinky vo vašej veci. Veď to je, to je nehorázne! Toto naozaj, naozaj toto... Ja neviem, že či som niekedy niekde, ja si teraz fakt nevybavujem, že kto si toto dovolil v 20., v 21. storočí, že by ako zákonodarca vytváral sa vytváral zákony, a predpokladajúc, že sa dotknú prípadov, hej, na ktorých mu záleží. Toto je nedemokratické! Za toto sa má odvolávať z postu podpredsedu a z hocijakej inej funkcie. Toto, toto je nedemokratické. Toto, čo ste priniesli, je naozaj že (rečníčka zobral do rúk písomný návrh, ukazujúc ho plénu), že je urážka intelektu nás všetkých, je urážka právneho štátu a je urážka zákonodarného zboru. A neviem si predstaviť, naozaj si neviem predstaviť, s akým legitimizačným argumentom sem prídete, postavíte sa pred nás, pozriete sa nám do očí a poviete, že je to v poriadku.
Ďakujem. (Potlesk.)