46. schôdza

Pán poslanec Dostál.

Pán podpredseda Gašpar, obracajúc sa na mňa ste povedali, že všetko, čo idete meniť, sa týka nielen opozičných, ale aj koaličných poslancov. Teoreticky to sedí, prakticky to má ale dva problémy.
A jeden problém je, že koalícia nejako nepotrebuje diskutovať v parlamente. Keď schválite obmedzenie na dvanásť hodín, tak reálne sa z toho využije tak šesť, možno šesť a pol hodiny, opozícia využije komplet alebo takmer komplet svoj čas a využila by aj viacej času. Koalícia, ako sme radi, keď vôbec niekto dá nejakú faktickú poznámku. Čiže reálne sa to opozície dotkne oveľa viac, ako sa to dotkne koalície. Plus, samozrejme, v bode 16 pozmeňujúceho návrhu, ktorý rieši dĺžku času na rozpravu, uvádzate, že na návrh aspoň dvoch poslaneckých klubov môže Národná rada rozhodnúť o predĺžení, alebo o skrátení času na rozpravu. Čiže ak by koalícia z nejakého neznámeho dôvodu potrebovala diskutovať dlhšie, tak si to môže odsúhlasiť, lebo dva poslanecké kluby máte a budete ich mať, aj keď sa pán poslanec Muňko vráti. Aj my máme dva poslanecké kluby ako opozícia, ale samozrejmé, že rozhodne o tom parlamentná väčšina, čiže vy. Čiže nie je to rovnaké pre koalíciu a opozíciu.
A mňa podobne ako pána poslanca Krúpu tiež zarazilo, že vy ste vôbec neodôvodnili tie zmeny, s ktorými prichádzate. Vy ste tu hovorili o zruboch, o tom, čo škaredé kto o vás povedal, čo by ste vy škaredé mohli povedať o niekom. Dozvedel som sa zaujímavú tézu teda, že o vine už nerozhoduje súd, ako to predpokladá ústava, ale stačí, keď orgány činné v trestnom konaní niečo konštatujú a už je to, už je to proste fakt a už, už je tým preukázaná vina. Ale o tom, prečo s takýmito zásadnými zmenami prichádzate v tom pozmeňujúcom návrhu, sme sa nedozvedeli. Ani o tom, prečo napríklad meníte a vypúšťate veci, ktoré boli dohodnuté na pracovnej skupine, ani o tom, prečo práve takýmto spôsobom idete upraviť napríklad rozpravu, prihlasovanie sa do rozpravy, čas na rozpravu a aj tie disciplinárne opatrenia.

Pani poslankyňa Števulová.

Pán podpredseda Gašpar, ja som vás pozorne počúvala, aj keď ste teda povedali, že tu nie som, tak som vás dole pozorne počúvala. Žiaľ, kojím malé dieťa, tak si neviem vybrať, kedy tu som, alebo nie som, ale počúvala som vás. A vy ste nijakým spôsobom nevyvrátili to, čo som načrtla. Len ste povedali, že som vešticou nejakej temnej budúcnosti, ale vôbec ste sa nevenovali tomu, čo som povedala. Ja som načrtla najhorší scenár, ktorý je možný podľa vášho pozmeňujúceho návrhu a vy ste sa nijako k tomu nevyjadrili, k tej podstate.
Tak poprite, prosím vás, že nebude možné od 15. mája, keď toto vstúpi do účinnosti, že prídete do parlamentu s kontroverzným návrhom, skrátite rovno rozpravu o tomto návrhu na 12 a pol hodiny a potom si rezervujete, že tým, že si teda rezervujete dopredu ešte čas, teda, pardon, inak to chcem povedať, skrátite rozpravu na 12 a pol hodiny a potom ešte horší návrh podáte v druhom čítaní ako pozmeňujúci návrh, ako to robíte, ale tak, že ho tu neprečítate v pléne, lebo to bude možné a my už nebudeme mať čas. Budeme mať vyčerpaný čas na to, aby sme mohli na ten váš horší návrh reagovať. Lebo podľa toho nového rokovacieho poriadku, ktorý navrhujete, toto bude možné. A my nebudeme vedieť dopredu, že či sa vy v druhom čítaní chystáte predložiť ešte niečo horšie, k čomu by sme sa teoreticky mohli napríklad v treťom čítaní vyjadriť, alebo ešte počas prebiehajúceho druhého čítania.
Čiže budeme musieť kalkulovať vždy s tou možnosťou, že vy možno v druhom čítaní, tak ako to doteraz robíte, prídete s pozmeňovákom, ktorý tu možno ani neodznie, bude len prosto podaný, zverejnený a áno, bude tretie čítanie, lenže keď si vyčerpáme dovtedy čas, lebo nebudeme rátať s tým, že podáte, tak už ten čas nebudeme mať. Takže potom môžete vo svojej reakcii vysvetliť, či takýto scenár, ako hovorím, nie je... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Mikulec.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán Gašpar, vy ste celej krajine, celému Slovensku len ukázali vaším vystúpením, že ste strašne nervózny. Veľmi nervózny z kauzy Očistec. Zase ste nejako využili tu čas na svoju obhajobu, ale už sme vám ix-krát povedali, to si nechajte na súdy. Tam budete môcť sa obhajovať, lebo to, že ste obžalovaný zo závažných zločinov, to je fakt.
Vy ste tu hovorili niečo o mojom zrube a keby ste čítali s porozumením, ja som aj verejnosti povedal presne, koľko to stálo, a nemám s tým vôbec problém. Ja to priznám aj v majetkovom priznaní, na rozdiel od vášho syna, na rozdiel od vás a na rozdiel od vašich kolegov, koaličných, napríklad Kaliňáka. Takže ak ja som podľa vás podozrivý, čo vy už nie ste dávno OČTK ani policajný prezident, napriek tomu, že ste tam zostali zabrzdený, pán Gašpar, no tak potom váš syn už by mal dávno byť v base za to, že nedokázal ani, okrem toho, že si zarobil, povedať, kde nadobudol svoj majetok.
Ak ste hovorili o príklade zo škôl, pán Gašpar, áno, aj my vnímame tie dotazy zo škôl, že teda parlament by sa mal správať slušne a mal by byť výkladnou skriňou, no tak ja vás vyzývam, odíďte z parlamentu a to bude najlepší príklad pre všetkých školákov a pre všetkých slušných ľudí na Slovensku. Pretože keď vidia vás v parlamente sedieť, no tak samozrejmé, že oni potom povedia, keď tam môže byť Gašpar, prečo by tam nemohol byť ten alebo onen. Lebo vidia tú "výkladnú skriňu", teraz podotýkam, vo vašej osobe. Je to obrovská hanba rovnako tak, ako je hanba, že váš syn je riaditeľom Slovenskej informačnej služby, ktorý po dopravnej nehode nebol schopný ani sa opýtať, či niekto bol, alebo nebol zranený.
Takže, pán Gašpar, ak tu chcete niekomu hovoriť o slušnosti a o tom, ako sa má správať, tak sa pozrite do zrkadla. (Potlesk.)

Pani poslankyňa Gažovičová, ale nevidím ju tu, takže stráca možnosť.
Pán poslanec Dušenka.

Ďakujem pekne.
Po 15. máji sa toto už naozaj nebude miesto na diskusiu, to už nebude parlament, to bude len obyčajná hlasovňa a bohohlasovňa. Sa čudujem, že tu nezavediete elektronický systém, že len zašleme mail, či sme za, alebo proti nejakým návrhom zákona, lebo tá diskusia sa tu úplne vynulováva. Hovoríte o slušnosti, ale jediné, čo riešite, je oblečenie poslancov namiesto toho, aby ste riešili alkohol. No ale základom je naozaj obmedzenie diskusie. Zavádzate 37 a pol hodiny, čo v priemere vychádza 15 minút na jedného poslanca a ešte aj ten úbohý časový fond si dávate poistku, že aj to môžete skrátiť na 12 a pol hodiny. A takou perličkou je, že skrátenie času na, v priemere päť minút na jedného poslanca si zavádzate pri skrátených legislatívnych konaniach. Pri tých návrhoch, o ktorých nikto nič nevie, tak o návrhu na skrátené legislatívne konanie bude môcť každý rozprávať maximálne päť minút. To isté obmedzenie sa bude týkať aj v návrhoch, ktoré sú v druhom čítaní opakovane, čiže o návrhoch vrátených prezidentom.
No a výška pokuty. Tak tu si, prosím, uvedomme, že výška pokuty vo všeobecnosti reflektuje závažnosť nejakého protispoločenského konania. Ak dnes niekto ide stotridsiatkou cez obec, dostane 800-eurovú pokutu. Ale ak niekto si opakovane oblečie tričko alebo mikinu v pléne, tak tá pokuta sa môže vyšplhať na jeden poslanecký plat, na šesťtisíc eur. Tak mi povedzte, v čom je nebezpečné konanie, keď niekto príde v tričku alebo v mikine alebo v rifliach do pléna, aká je tá spoločenská nebezpečnosť v porovnaní s tým, keď niekto ide stotridsiatkou cez obec? (Potlesk.)

Pán poslanec Pollák.

Ďakujem pekne.
Pán poslanec Gašpar, ja som vás pozorne počúval a mňa tam vyrušil ten dvojaký kilometer od vás. Tak vám prekážalo, keď sa tam postavil Igor Matovič za premiérom Robertom Ficom, ale vtedy, keď ja som tu rečnil o druhej ráno a prišiel Robert Fico do tohto pléna a mňa prerušoval počas rozpravy, keď sa tam nakláňal a niekoľkokrát ma prerušoval počas rozpravy, tak vtedy ste boli ticho. Predsedal vtedy Peter Pellegrini ako predseda parlamentu. Nechal plynúť schôdzu. A vaši kolegovia zo SMER-u mi tu nadávali do cigáňov, do opíc a tak ďalej. Nikto sa vtedy neozval! Vtedy ste nemerali takýmto metrom! Ale teraz vám prekáža, že Igor Matovič sa postavil iba za premiéra Roberta Fica, vedľa, ani na kamere nebol. Tak toto vám prekáža. A mohol by som ďalej takto pokračovať, pán Gašpar.
Vám vadilo vtedy, ste trestali ľudí, keď písali nejaké nenávistné prejavy na premiéra Fica, keď ho postrelili. Ale vtedy, keď zomreli štyri rómske deti, ktoré zhoreli vo Veľkom Šariši a písali tam nechutní ľudia nepríjemné, skazené naozaj názory na to, že dobre, o cigáňa menej. Tak vtedy ste mlčali! A môžem takto ďalej pokračovať.
Teraz cez tento návrh zákona alebo teda cez tento rokovací poriadok chcete zatvoriť ústa alebo teda chcete trestať všetkých tých, ktorí majú nepríjemné názory na vás. Ale vy cez extrémistický návrh, kde chcete schvaľovať a znižovať trestné činy za extrémizmus, tam, tam vám to nevadí. Keď budete ubližovať ľuďom, ktorí sa ani nevedia brániť. Takýmito krokmi vediete Slovensko do autokratického režimu, do diktatúry a toto vám neprekáža. Ukázali ste svoju pravú tvár. A to, že hovoríte iba o slušnosti, z vás slušného človeka nerobí, lebo by ste nehlasovali za tie zákony, ktoré ubližujú ľuďom.
Toto je slušnosť v prvom rade, pán Gašpar. Toto je slušnosť. (Potlesk.)