46. schôdza

Ďakujem za slovo pán predsedajúci. Ja len drobná poznámka. Nepočúval som ťa úplne celého, kolega Viskupič, ale zachytil som tam to slovné spojenie, ktoré ja keď počujem, tak sa mi už ježia všetky chlpy na tele, že finančné dopady na samosprávy, dokonca na tento rok, tam môžu nejaké potenciálne proste byť a vzniknúť aj v kontexte toho, čo teda avizuje minister financií, nie úplne samozrejme minister práce, v kontexte tých podnikov a kadejaké na to naviazané veci, ktoré môžu mať nejaké potenciálne dopady na samosprávy na tento rok. Prosím vás, nebláznime. Tu mesiac po tom, ako si tie samosprávy mnohé schvaľovali svoje rozpočty na tento rok, mnohé ich nestihli do toho 20. novembra. Schvaľovali potom teda vyrovnané, poťažmo, prebytkové tie rozpočty. Nebavme sa prosím vás mesiac po tom, ako tu samosprávy, naozaj obce, mestá schvaľovali svoje rozpočty o tom, že tu môžu vzniknúť ďalšie nejaké negatívne, potencionálne, finančné dopady na tento rok. Už tá sekera, ktorá bola zaťatá, takmer 400-miliónová za posledný rok, na tento rok, ktorá je projektovaná na úrovni takmer teda 400-miliónov je katastrofálna, akumuluje sa to neuveriteľne rýchlym spôsobom ,ktorý nie schopné, nie je schopná tá samospráva jednoducho abstrahovať. To sú naozaj ďalekosiahle dopady, ktoré vznikajú na poslednú chvíľu. Aj na túto schôdzu, ja to poviem opäť, aj keď nie je to úplne k tomu, čo dnes, ale reagujem na pána Viskupiča v tom, že nepredkladá sa tu ani jeden jediný zákon, ani jedna jediná legislatíva na túto schôdzu, ktorá by zlepšovala tú aktuálnu situáciu samospráv. Čiže opäť do apríla sa neudeje nič a v apríli, v máji skrz vratky na DPFO sa stane opäť to, že jednoducho v tých samosprávnych účtoch, na tých samosprávnych účtoch nebude žiadna hotovosť. Čiže len opäť by som poprosil to, že prosím vás, naozaj sa nebavme o negatívnych dopadoch na ... (Presušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Viskupič.

Ďakujem pekne za slovo pán predsedajúci. Ďakujem všetkým kolegom za reakcie. No, ja to vidím tak, že preto som aj povedal, že som rád, že to skrátené legislatívne konanie vlastne sa teda zrušilo a máme dosť štandardný priestor. O tomto je parlament. Áno, veď je normálne mať aj rôzne názory. Tu je presne to plénum, tá pôda, kde sa má o tom diskutovať, kde máme jeden druhého presviedčať. A presne o tom to je podľa mňa táto rozprava. Je slušná, je vecná, je odborná a jednoducho jej výsledkom budú určite námety, ktoré možno pán minister, možno niekto ďalší prenesie do pozmeňovákov a proste výsledkom bude lepší zákon. Takto nejak si to ja predstavujem, takto nejak by to malo byť. No, čo sa týka aj tých daní, jednoznačne proste nemalo by sa to miešať, to ja zopakujem, za tým si stojím. Proste tá dépeháčka by mala byť rovnaká. Absolútne súhlasím, že ten pokus v decembri, áno, ono to bolo na 19, že by tam bolo zostalo nejaké zvýhodnenie, to je samozrejme pravda. A zároveň bolo to na poslednú chvíľu. Čiže celé to nebolo nijak štandardné. Samozrejme, nie je normálne, aby proste sa v polovici decembra dozvedali firmy, akékoľvek, či sociálne podniky, či obce, či ktokoľvek o pravidlách, že sa zmenia vlastne v priebehu dvoch týždňov. Toto samozrejme ten proces sa chváliť nijak nedá, hej. Ale tak aj to by mohlo byť dobré a zrovna, myslím, že pán minister to v celku akoby dodržiava, že treba vytvárať ten priestor na štandardnú legislatívnu robotu, v štandardných termínoch, v štandardných procesoch a potom je výsledok lepší zákon, ktorý vlastne potom je lepší pre všetkých, bez ohľadu na to, koho volia. Ďakujem pekne ešte raz všetkým.

Ďalší v rozprave prihlásený, pán poslanec Dubovický. Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dobrý deň, pán minister. Milé kolegyne, milí kolegovia, chcem vám v prvom rade popriať peknú nedeľu a v druhom rade pán minister, ja hneď na úvod začnem, že ... pekný piatok, pardon, ježiš (povedané s pobavením.). Hneď na úvod, pán minister, by som vám chcel povedať, že ja ďakujem za takýto zákon, ktorý prichádza do parlamentu lebo je veľmi dôležité si uvedomiť, že sociálne podniky majú obrovský problém na Slovensku v súčasnosti. Majú obrovský problém s tým, že posledné roky ukázali, že sú sociálne podniky, ktoré využívajú proste tento systém ako je nastavený pri dépeháčke veľmi výrazne a dochádza ku, povedzme si úprimne, že dochádza k určitým podvodom. Vieme o tom. Ja súhlasím aj s ministrom financií, keď prišiel minulý rok a povedal, že sú sociálne podniky, ktoré využívajú nadmerné dépeháčky, aby dostali nejaký príjem povedzme do kasy a aj na úkor nejakých verejných obstarávaní. Ja absolútne s týmto súhlasím, pán minister. Ale aby sme sa bavili o tomto zákone, ktorý je v prvom čítaní a samozrejme tá debata bude asi skôr asi detailnejšia v druhom čítaní, keď príde ministerstvo financií so svojimi pozmeňujúcimi návrhmi. Tak aby som povedal, že s čím nemôžem súhlasiť v rámci toho je, keď sa bavíme o nejakom koeficiente náročnosti a vyrovnávacieho príspevku, ktorý sa má znížiť na úroveň minimálnej mzdy, ja to považujem ako zásadný problém. Lebo vy ste povedali, pán minister, že ide to na úroveň minimálnej mzdy. Ale v súčasnosti máme zákon, povedzme zákon, ktorý hovorí o tom, že ak pracuje niekto povedzme, povedzme je to elektrikár a tá náročnosť, ten stupeň náročnosti je vyšší ako je minimálne mzda, tak automaticky ten zamestnávateľ, ten súkromný zamestnávateľ mu musí dať minimálne takúto mzdu, v ktorej triede náročnosti je. A ja verím tomu, lebo aj z našej skúsenosti v rámci sociálneho podniku v meste Prešov je to, že my máme aj elektrikárov, ktorí povedzme tento koeficient, nechcem povedať, že využívajú, ale majú lebo ide o prácu, ktorá je náročnejšia ako je tá bežná práca. A s týmto si myslím, že bude dosť veľký problém, že ak sa toto zmení, že odkiaľ budú práve tieto sociálne podniky v priebehu tohto roka hľadať tie ďalšie financie práve na, povedzme na ten rozdiel, rozdiel toho. Rozdiel tých financií v rámci tej mzdy. To je otázka možno, že bude fajn, ja budem veľmi, keď to vysvetlíte, s čím mám ďalšiu otázku, že vy ste aj napísali v rámci dôvodovej správy a ste napísali, že nebude to mať negatívny vplyv na rozpočty miest a obcí, resp. že ten vplyv je žiadny. Ja si osobne myslím, že práve obce a mestá môžu mať určitý negatívny vplyv. A opäť je to na diskusiu lebo neviem čo s takýmito sociálnymi podnikmi, kde práve zriaďovateľ sú tie mestá a obce. A nebavme sa povedzme o tých sociálnych podnikoch, ktoré sú zriaďované súkromnými osobami. Ďalej, aby som prišiel, ja, aby sme sa o tom rozprávali, lebo my sa musíme už o tom rozprávať ako o celku, lebo aj ministerstvo financií, v rámci tej vízie, ako by mali vyzerať tie sociálne podniky, v rámci nejakého daňového zvýhodnenia mali by fungovať aj od budúceho roku. Ja nemôžem súhlasiť, povedzme že s pánom Viskupičom ohľadom DPH. Lebo sú štáty napríklad a sú to konkrétne štáty ako je Nemecko alebo je to Španielsko alebo Taliansko, kde majú práve buď zníženú alebo dokonca žiadnu DPH na služby, ktoré majú verejnoprospešný charakter. A to sú práve tie sociálne podniky, ktoré sú zriaďované mestom a obcami, ktoré slúžia práve pre obyvateľov, alebo slúžia práve pre tú obec. Že my sa vôbec nebavíme v rámci toho, ako by mali vyzerať povedzme tie verejnoprospešné podniky v rámci nejakých verejných obstarávaní, lebo vtedy áno, budem s vami súhlasiť, že povedzme tá DPH v rámci nejakého, v rámci keď idú tie sociálne podniky do nejakej veľkej súťaže, tak tá dépeháčka áno, súhlasím vtedy, mala by byť na úrovni 23%, ale nemôžem súhlasiť s tým, že ak tá obec poskytuje povedzme, že varia napríklad pre dôchodcov a tak ďalej, že by mali platiť tú 23-percentnú DPH. Takže ja v tom vidím dosť veľký problém. Ja som si tu dosť napísal tých poznámok. Môžme sa ďalej pobaviť, čo sa týka tej doby z 12 na 4 mesiace, že by mala byť zamestnaná osoba v tom sociálnom podniku. Je to opäť na diskusiu. Skôr by ma zaujímalo, že či tie kontroly teraz v rámci takýchto sociálnych podnikov, lebo opäť budem odkazovať aj na ministra financií, ktorý hovorí, že dochádzalo, že a resp. že nedochádzalo ku kontrolám, či vôbec takéto sociálne podniky dodržiavali tie pravidlá, že mali zamestnaných ľudí, ktorí boli znevýhodnení určitým spôsobom, lebo pán minister financií tvrdil, že tie kontroly neboli, lebo nie sú ľudia, ktorí by to kontrolovali a stačilo to, že by daný sociálny podnik to iba deklaroval. Že či vôbec niečo také pomôže, keď stačí, že bude podnik deklarovať, že tak nie je to 12 mesiacov, sú to 4 mesiace, pýtam sa. Aby to bolo nejakým spôsobom jasné aj pre tie sociálne podniky do budúcna, akým spôsobom budú fungovať. Ďalej čo tu mám, no a áno, a čo sa týka flexibility práce, s čím nesúhlasím v tomto návrhu, a inak kolegovia, to je veľmi dobré si vypočuť, že ak pracujete v sociálnom podniku, že nemôžete mať iný pracovný pomer ani živnosť. Keď ste v tom sociálnom podniku. Ja v tomto vidím problém, že povedzme, že daný sociálny podnik môže poskytovať určitú službu pre daného zamestnanca, povedzme, že robí elektriku, ale zároveň je aj stolárom a nemôže si privyrobiť nejakým spôsobom ako stolár. Nemôže mať otvorenú živnosť na túto činnosť. S týmto ja, s týmto mám pocit, že by skôr dochádzalo na trhu k tomu, že práve takýto ľudia, takýto zamestnanci, ktorí jednu činnosť vykonávajú v sociálnom podniku a v druhej činnosti by skôr dochádzalo ku nejakej čiernej práci. S týmto by sme mali, pán minister, nejakým spôsobom porozmýšľať, že či táto podmienka by nemohla byť odstránená v druhom čítaní lebo ja v tom vidím zásadný problém. A áno, to povedal aj pán poslanec Ledecký, že dnes je trendom, že tá práca by mi mala byť flexibilnejšia. Niektorí ľudia povedzme vykonávajú nejakú činnosť, ktorá je ich hlavná činnosť, ale samozrejme vykonávajú aj činnosť, ktorá ich skôr baví a nejakým spôsobom sa snažia viac zarobiť. A tu by sme mali aj v rámci toho nepozerať sa na to iba na sociálne, ale tu by sme viac mohli pomôcť práve týmto ľuďom, ktorí majú reálne záujem ešte vykonávať ďalšiu činnosť, aby zarobili tie peniaze do tých rodín. Takže v tomto možno, že by sme dali aj my pozmeňovák, aby to bolo odstránené. Budeme mať o tom ešte nejakú diskusiu, ale myslím si, že práve toto určitým spôsobom veľmi znevýhodňuje práve týchto ľudí, práve týchto zamestnancov v sociálnych podnikoch a dokonca si dovolím povedať, že môže to mať zásadne negatívny vplyv práve na tom, že práve takýto ľudia, ktorí by určitým spôsobom mohli pomôcť tým sociálnym podnikom by neboli motivovaní pracovať v takomto sociálnom podniku lebo hneď na druhej strane mám obmedzenie, tak nemôžeš robiť toto, toto, toto, lebo si práve v tomto sociálnom podniku. Ja to považujem tak trošku aj, nechcem povedať, že protiústavné, ale tak, že bavme sa o tom, že je to proti mojej vôli, tak čo má byť potom toho výsledok? Bude výsledok toho, že práve títo ľudia budú pracovať na čierno v tej druhej činnosti? Takže táto podmienka nejakým spôsobom sa mi zdá celkom nefér, ale budem veľmi rád, keď pán minister to vysvetlíte určitým spôsobom a budeme sa o tom baviť, ale hovorím, dôležité je druhé čítanie v tomto prípade, že aké zmeny prídu z ministerstva. Či z vášho alebo z ministerstva financií. A môžem súhlasiť, čo tu bolo povedané x-krát, že práve takéto sociálne podniky by mali byť nejakým spôsobom inkubátorom toho, že ak ľudia povedzme skončia ten pracovný pomer v tom sociálnom podniku, aby v budúcnosti nešli na úrad práce, ale aby boli schopní sa zamestnať aj v iných podnikoch. Ja to považujem, áno, sociálne podniky nejakým spôsobom považujem ako štart, ale na druhej strane takéto sociálne podniky v určitých mestách a obciach skôr majú, skôr plnia rolu toho hlavného zamestnávateľa pre tých ľudí, ktorí si tak či tak nebudú vedieť nájsť tú prácu. A áno, a poďme sa ešte pobaviť v rámci tých sociálnych podnikov ako by mohli reálne tie sociálne podniky pomôcť povedzme, tak to poviem, priamo na východnom Slovensku alebo na južnom Slovensku, kde je tá zamestnanosť vyššia ako v iných častiach Slovenska. A práve sa bavím o marginalizovaných skupinách a podobne. Viac minút už nemám, takže ďakujem veľmi pekne.

... viac minút už nemám, takže ďakujem veľmi pekne.

Na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka.
Pán poslanec Pročko, nech sa páči.

Na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka. Pán poslanec Pročko, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. No, mne sa veľmi páčilo ako ste rozprávali o tom, že by naozaj viac mal štát dohliadať na to, aby to bolo efektívnejšie, ale... Ďakujem veľmi pekne.
No, mne sa veľmi páčilo, ako ste rozprávali o tom, že by naozaj viac mal štát dohliadať na to, aby to bolo efektívnejšie, ale ja sa ešte vrátim k tým 17 miliónom, lebo to s tým súvisí. Naozaj dávajme, rekvalifikujme ľudí a dávajme im vzdelanie nielen, aby upratovali a aby murovali, alebo mali naozaj, aby mali to vzdelanie či už v tej IT oblasti alebo aby boli nejakí odborní, odborne zdatní inštalatéri. Jasné, súhlasím s tým, ale aj to treba robiť efektívne, pretože ja som zažil toľko takýchto projektov, keď som robil v Nadácii Markíza so štátom, že štát naozaj urobil projekt a my sme sa tam do toho dali a potom zrazu sme zistili, že ten štát hlavne na propagáciu minul 50 % všetkých tých, tých investícií. Čiže naozaj efektívne treba využívať 17 miliónov, ktoré máme na to, aby sme rekvalifikovali. No ale keď si zoberiete, že máme 17 miliónov pre 200 ľudí a 85-tisíc to vychádza na jedného, tak to je, to, toto sú, toto je strašné, veď naozaj sa dá rekvalifikovať oveľa väčšie množstvo ľudí za 17 miliónov, efektívnejšie, dá sa to urobiť zodpovednejšie a dá sa to urobiť naozaj spôsobom, ktorý, ktorý z toho človeka urobí väčšieho odborníka na tú oblasť, do ktorej ho dávame. Ale ja stále hovorím o tom, že tento štát, žiaľbohu, na všetkom, čo robí, ide zarobiť. A ja neverím pánovi Daškovi, že tých 17 miliónov bude použitých na to, že sa rekvalifikuje 200 odborníkov a zrazu budeme mať 200 Rómov, ktorí budú schopní sa hneď zapojiť do, do pracovného procesu. Žiaľbohu, je to tak.

Reagovať bude aj pán Dubovický, nech sa páči, pán poslanec.