46. schôdza

... Jednoducho musí dostať tie peniaze jednoduchým spôsobom od toho zamestnávateľa, aby si mohla privyrobiť, mohli privyrobiť. Čo so skrátenými pracovnými úväzkami? Čo so zdieľanými miestami? Nemáme moderný Zákonník práce. Prečo by sa na jednej pracovnej pozícii nemohlo striedať viac ľudí? Sú štáty, ktoré to dokážu. Máme v Európskej únii, sme tretí od konca čo sa týka alebo druhý dokonca čo sa týka využívania skrátených pracovných úväzkov. A tie skrátené pracovné úväzky to sú možno pre tých, ktorí sa rozhodli mať rodinu a jednoducho vedia, sú schopní si rozložiť svoju pozornosť medzi rodinu a zamestnanie. Nie plné zamestnanie, čiastočné zamestnanie. A mohol by som pokračovať. Takýchto opatrení by mohlo byť veľmi veľa. Len to by sme skutočne úprimne museli chcieť a museli by sme si tento problém všímať. Vedľajším produktom, opakujem vedľajším produktom takejto politiky by bolo, že sa budú stierať rozdiely medzi platmi mužov a žien. Pretože, keď tá žena je menej pri dieťati, skôr naskočí opäť do zamestnania, kariérne môže postupovať. Nebude to pre ňu urobiť nejaký vážny problém. Nepredbehnú ju zatiaľ ďalší, ale jednoducho bude mať možnosť. Sú štáty, kde nastupujú ženy do zamestnania po dvoch mesiacoch od pôrodu. Ja osobne si to neželám, hej, pretože o deti sa treba starať, ale vytvorme im možnosť. Napríklad, už som to tu dnes spomínal, vytvorme im takú možnosť, že rodičovský príspevok bude flexibilný. Dostaneš ho, matka, otec, dostaneš ho. Vyčerpaj si ho ako chceš, keď naskočíš do toho vlaku zamestnania skôr je to tvoja vec.
Posledná vec ku ktorej sa vyjadrím je v podstate rezignácia zamestnávateľov. Viete, keď minister práce vyhlási, viete čo, dnes sme sa na tripartite dohodli, že vlastne všetci súhlasíme s tým, že tento zákon, o ktorom tu ideme rokovať, že v podstate s ním všetci súhlasia. No ja to pokladám za rezignovanie zo strany zamestnávateľov, pretože ctím si právo Európskej únie. Skutočne musíme prijímať smernice Európskej únie, nikdy nepôjdem proti tomu, ale mohli by sme byť trošku možno odvážnejší a nie takí, takí, koľko sme mali predpisov, ktoré sa prijímali dva roky po prijatí smernice, po povinnosti. Teraz, teraz ideme veľmi rýchlo to prijať možno že preto, že to je také ľúbivé. Zamestnávatelia, vidím, že rezignovali, aj keď jedným dychom hovoria o tom, že im to bude samozrejme robiť problémy. Mňa osobne najviac na tom znepokojuje, že nám vyrastá úplne nová byrokratická povinnosť pre firmy. Pre firmy, ktoré sú dnes ťažko skúšané z každého jedného konca, ktoré prestávajú investovať, ktoré prestávajú platiť dane, ktoré prestávajú mať zákazky, čo sa nám prejavuje na zastavené hospodárskeho rastu a napokon na poklese reálnych miezd. Môžeme to už očakávať podľa mňa tento rok, tak tieto firmy ideme zaväzovať novou povinnosťou, novou popri tom čo sme im doteraz navešali na krk, tak vláda ich bude zaväzovať novou ďalšou povinnosťou. Toto je prístup mňa. Predpokladám, že aj KDH vôbec k celej tejto problematike a ďakujem vám pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán poslanec. Na vaše vystúpenie tri faktické. Pán poslanec Horecký.

Ďakujem za slovo. Ďakujem ti za tvoje odborné a veľmi precízne vystúpenie. Absolútne sa stotožňujem ja, aj Kresťanskodemokratické hnutie, že žiadna žena nesmie byť diskriminovaná a dostať nižšiu mzdu za rovnaký objem práce a kvalitu len preto, že je žena. Toto je absolútne neprijateľné a nepredstaviteľné. Chcem podporiť tvoje vystúpenie jedným ilustračným príkladom, pretože z vážnych dôvodov nemôžem vystúpiť, nevystúpim v rozprave, tak len teraz. Ako riaditeľ, zamestnávateľ veľkej organizácie, školy, som mal v jednej chvíli šesťdesiat zamestnaných žien a päť mužov. Ukážem vám porovnanie dvoch žien. Obidve boli u mňa zamestnané desať rokov, jedna mala štyri deti a odpracovala na škole reálne tri roky. Druhá bola slobodná, nemala žiadne dieťa a celých desať rokov pracovala, naberala na seba pozície, funkcionality, bola tam od rána do večera. Obidve mali to isté zaradenie. Pri odmeňovaní som pozeral na to, že či mám odmeniť tieto dve ženy na rovnakej pozícii za to čo robia pre deti, ktoré sú v škole alebo za to čo robia pre deti, ktoré majú doma. Jedna štyri vlastné, druhá žiadne. Tá dilema je vám jasná, netreba ju nijako podrobnejšie rozoberať. Na škole sme to riešili tak, že sme veľmi pomáhali tej kolegyni maminke, ktorá častokrát pre tie štyri deti musela skôr odísť, byť na OČR-ke, nie zúčastňovať sa v tej miere ako tá slobodná učiteľka. Ale je dôležité, aby si túto úlohu podpory rodín plnil štát, aby sme ju nekládli na zamestnávateľov a podnikateľov, pretože tým deformujeme systém. Ďakujem.

Pán poslanec Viskupič.

Ďakujem pekne za slovo. Kolega Jožko Hajko, ďakujem za tvoje vystúpenie. Bolo založené na faktoch. To je kľúčové. Aj ja, a to hovorím úplne hneď na začiatok môjho príspevku, som jednoznačne za rovnaké odmeňovanie za rovnakú prácu, o tom nemôže pochýb, hej. Ale rovnako ako si hovoril, skutočne tie rozdiely v minulosti boli a existovali, ale aj zároveň je fakt, že sa postupom času skutočne zmenšujú, ten problém sa prirodzene tým vývojom sveta zmenšuje a dnes nie je zásadný, fakt nie je zásadný. A treba mať preto na pamäti, že každý zákon, ktorý prijímame, každý jeden zákon prináša skutočne nové povinnosti, novú byrokraciu, ale novú kontrolnú činnosť samozrejme. To sú inak aj nové náklady štátu a proste aj sankcie, hej. A toto všetko zasa jasne poškodí podnikateľské prostredie na Slovensku, poškodí. No a dnes mám pocit, že pomaly už najväčším stereotypom čelia podnikatelia, podnikateľky, zamestnávatelia, zamestnávateľky, že jednoducho, že oni sú nejakí tí zlí a už už mám pocit, že im treba akoby najviac pomáhať. Jednoducho Slovensko dnes najviac potrebuje pomôcť našej ekonomike. Ak pomôžeme ekonomike, pomôžeme všetkým, ktorí sú v nej zamestnaní, mužom, ženám, všetkým. No a to lepšie podnikateľské prostredie samozrejme pomôže viacej aj celej Európskej únii, lebo to je to, o čo tu dneska hráme, aby sme proste neprehrali ten, ten, ten ekonomický a druhá vec je aj vojenský súboj proste s ostatnými blokmi, aby sme boli jednoducho funkční. Čiže, majme, prosím, skutočne aj toto na pamäti. A končím zasa s tým, že ale áno, samozrejme, ja som prvý kto hovorí, aby za rovnakú prácu bolo rovnaké odmeňovanie. A poviem potom aj viacej. Ďakujem.

Pán poslanec Macášek.

Ďakujem za priestor. Ja som veľmi pozorne počúval tú štúdiu, ktorú ste tu predkladal a použijem slová klasika Lasicu po slovensky, nie po americky, fíha. Pretože tá štúdia poukázala na veľmi závažné alebo teda zaujímavé veci, ktoré sa týkali porovnania platov mužov a žien či v horizontálnej alebo vertikálnej rovine, ale ten záver, ktorý z toho vyplynul a ktorý ste vy teda tu nejakým spôsobom odprezentovali bol ten, že rovnosť platov medzi mužmi a ženami je len jeden z dielčích problémov celého systému. Na to, aby sa zvýšila populácia v rámci Slovenskej republiky alebo aby sa zlepšili životné podmienky, treba pripraviť a realizovať aj iné opatrenie, iné kroky sociálneho charakteru, ktoré táto vláda pripravuje a celkom určite rieši. Takže štúdia veľmi zaujímavá, som vás, opakujem fíha, pretože zo začiatku sa to ukazovalo, že tie rozdiely medzi mužmi a ženami nie sú až také veľké a naozaj je to pravda, ako spomenul aj pán Horecký, že je niekedy veľká dilema ako odmeniť muža aj ženu za rovnakých pracovných podmienkov a v rovnakom postavení. Ja som mal teda našťastie to šťastie, že som pracoval v odvetviach, kde takýto problém nebol, ženy aj muži sme mali rovnaké mzdy. Ale plne podporujem to, aby sa, ak je problém v niektorých tých zamestnávateľov, aby sa takýto zákon prijal a naozaj aby sa urobila rovnosť tak ako má byť.

Ďalšia vystúpi v rozprave pani poslankyňa Jurík.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja sa veľmi ospravedlňujem, že takto okupujem tento rečnícky pult, ale ponáhľam sa nie domov, ale na tlačovú besedu dole, takže aj skrátim aj moje vystúpenie, ak dovolíte. Pán minister tu na začiatku povedal, že ženy sú nežnejšie pohlavie, takže budem sa snažiť byť aj nežná, priam filozofická.
Najskôr, pán minister, spôsobím problém tak trochu sebe, lebo vás pochválim, opäť raz, nielen teda za to, že tu takto diskutujeme, ale aj za to, že teda samozrejme podporíme, ako už povedala aj kolegyňa Petrík, tento návrh. No a teda spôsobím teda problém aj vám, keďže ho podporíme, pretože ja si veľmi dobre spomínam na rozpravu, ktorá tu bola o inej transpozície smernice a síce Women on Boards, to bola práve o tých kótovaných spoločnostiach a keď ju sem priniesol minister Susko, tak tu zožal takú kritiku, že sem vlastne prináša progresívne návrhy. Tak asi aj o vás to budú hovoriť. Tak sa ospravedlňujem, ale jedna jedna. No ale keďže mne remíza veľmi nevyhovuje, tak mi dovoľte ešte jednu poznámku a tá sa týka komunikácie vašej strany čo sa týka napríklad aj tohto návrhu zákona. Viete, cudzie perie nie je nikdy pekné, ani teda na pekných ľuďoch a chváliť sa tým, že toto je váš návrh zákona, keď áno, samozrejme, že ho predkladá vaše ministerstvo, ale na druhej strane ho tu máme vďaka tomu zlému Bruselu, tak to by sa asi skutočne nemalo diať. Áno, ja som bola v jednej diskusnej relácii s kolegom práve z vašej strany, kde sa ho teda opýtali na nejaký dobrý návrh, ktorý prináša strana HLAS na túto schôdzu. A on povedal tento. A ja súhlasím, že to je dobrý návrh, ale neprináša ho strana HLAS, ale musíme to robiť, pretože to je transpozícia smernice. Smernica, ktorá teda, ako ste aj vy hovorili, musí byť transponovaná do 7. júna 2026 a na ktorej sa skutočne dlho a odborne pracovalo. Ja som mala to šťastie, že som som na nej pracovala ešte v Európskom parlamente a som teda rada, že ju máme aj teraz tu v našom parlamente. Musím ale opraviť pani kolegyňu zo SMER-u, ktorá pred chvíľou povedala, že smernice nám umožňujú vyberať si podľa toho, že aké máme špecifiká v jednotlivých členských štátoch. No to je veľké nepochopenie toho ako funguje vôbec právo EÚ, pretože čo sa týka smerníc, tak oni zavádzajú minimálne požiadavky, ktoré musia členské štáty zaviesť. My si nemôžme vyberať niečo ako menu a la card čo sa nám páči, čo sa nám nepáči. My to musíme zaviesť minimálne v takej podobe v akej je tá smernica. A to si myslím, že sa stalo aj v tejto transpozícii, ale myslím, že s kolegyňou Petrík budeme pripravovať v druhom čítaní aj pozmeňujúce návrhy, pretože sú tam určite vylepšenia na ktorých, verím, sa dohodneme práve kvôli tomu, že nám ide, dúfam, o jednu vec. Nedá mi ale nezdôrazniť aj to, a zaznelo tu niekoľkokrát, že my sme za rovnosť medzi mužmi a ženami a nehovorím, že ste to povedali vy, pán minister, ale práve vystupujúci. My sme za rovnosť medzi mužmi a ženami, ale... Tak kolegovia, všetko čo je pred ale je nepodstatné, váš názor sa skutočne odzrkadľuje v tom čo poviete za tým ale. A to napríklad aj teda v tej kritike voči tejto smernice a špeciálne voči tomuto návrhu. Keďže sme v prvom čítaní, tak ja som sa chcela vyjadriť k vlastne cieľu tohto návrhu alebo k tej jeho základnej filozofii, ale už veľa povedal aj pán kolega Hajko z KDH o tom, aké je potrebné posilniť rovnaké odmeňovanie za rovnakú prácu, ako treba zvýšiť transparentnosť odmeňovania, aké dôležité je zefektívniť aj tie mechanizmy na to, aby keď už teda dôjde k nejakej diskriminácii, tak aby ten človek sa mohol domôcť spravodlivosti.
Ale ja by som chcela, keďže teda mám veľmi málo času, hovoriť najmä o rozdieloch medzi príjmovou a platovou nerovnosťou, pretože na jednej strane máme príjmovú nerovnosť a to je vlastne širší pojem, ktorý zahŕňa vôbec celú tú nerovnosť medzi mužmi a ženami v spoločnosti a kde sa neporovnáva len samotný príjem a teda príjem za rovnakú prácu na hodinu, ale je to jednoducho situácia, ktorá popisuje to, že ženy zarábajú menej, pretože pracujú zväčša v profesiách, ktoré sú pre našu spoločnosť síce nesmierne dôležité, ale zároveň sú veľmi podhodnotené. Len taká zaujímavosť pre vás. Analýzy ukazujú, že keď aj ženy pracujú v takejto podhodnotenej pozícii, tak akonáhle sa tam nejakými mechanizmami zvýši počet mužov, tak tam stúpajú aj platy. A naopak, keď je nejaká profesia v ktorej pracujú väčšinou muži a vyrovná sa to tam a príde tam viac žien, tak tam tie platy klesajú. Tak si myslím, že teda to len dobre ilustruje to, že skutočne máme problém, diskriminačný problém konkrétne. No ale čo sa týka teda tej príjmovej, tak tam samozrejme musíme započítať aj kariérne prestávky, ktoré väčšinou majú teda ženy čo sa týka materskej, rodičovskej, že majú menej nadčasov, pretože jednoducho majú na svojich pleciach ešte aj starostlivosť či už o deti alebo napríklad potom aj o starších ľudí. Napríklad aj to, že sú menej v manažérskych pozíciách a to tu tiež aj pán Hajko spomínal, že hoci ženy sú čím ďalej tým vzdelanejšie a viac a viac absolventov našich vysokých škôl sú práve ženy, čiže absolventky, tak napriek tomu sa ženy často nedostávajú práve do tých vrcholných pozícií, nehovoriac o tom, že čo sa týka vzdelania, tak samozrejme sú viac orientované k sektorom, ktoré sú opäť raz menej platené. Dáta hovoria, že ten priemerný rozdiel čo sa týka príjmovej stránky tak je 13 percent na hodinu. A teda kým muž zarobí sto eur, tak na ženu to pripadá len na 88 eur. Najvyššie rozdiely majú v Lotyšsku, najnižšie v Belgicku, v Taliansku. Sú to väčšinou krajiny, ktoré podporujú rodovú rovnosť...
===== hovoria, že ten priemerný rozdiel, čo sa týka príjmovej stránky, tak je 13 % na hodinu, a teda kým muž zarobí 100 eur, tak na ženu to pripadá len na 88 eur. Najvyššie rozdiely majú v Lotyšsku, najnižšiu v Belgicku, v Taliansku. Sú to väčšinou krajiny, ktoré podporujú rodovú rovnosť a ktoré sa starajú vlastne o to, aby ženy v tej spoločnosti mali rovné postavenie alebo rovnaké postavenie ako muži.
Na Slovensku sme v prípade príjmovej rovnosti medzi pätnástimi a dvadsiatimi percentami. Čo je však horšie, je to, že namiesto toho, aby tento rozdiel klesal, tak zatiaľ čo v rokoch ´20-´21 priemerne 0,83 eura na každé euro, ktoré zarobil muž, čo predstavovalo rozdiel 17 %, tak v I. kvartáli ´25 dosiahol tento rozdiel už 18,7 % a priemerná mesačná hrubá mzda žien bola v porovnaní s mužmi nižšia o 365 eur. Čiže toto všetko spôsobujú, ovplyvňujú faktory, o ktorých som hovorila.
Zároveň tu ale teda máme platovú nerovnosť, a to je vlastne ten pay gap a odpoveďou na túto platovú nerovnosť je smernica, ktorú dnes aj Slovensko transponuje. A opäť opakujem, transponuje, pretože musí. A tá platová nerovnosť je o tom, a toto aj často šokuje ľudí a spomínala to aj kolegyňa Petrík, že na rovnakých pozíciách majú za rovnakú prácu ženy stále menej ako muži. A to dúfam, že sa zhodneme v tomto pléne, že skutočne nie je normálne. Keď si porovnáme mzdu alebo teda plat a kvalifikáciu, zodpovednosť, pozíciu, tak jednoducho nie je dôvod na to, aby tam bol akýkoľvek rozdiel.
Tu opäť dáta. Sú krajiny, kde je ten rozdiel nulapercentný, nula, pretože majú efektívne zákony, ktoré pôsobia preventívne na túto diskrimináciu. Zároveň priemer Európskej únie je sedem percent. My na Slovensku sme na deviatich percentách. Inak povedané, či už čo sa týka príjmovej alebo platovej nerovnosti, tak ženy sú diskriminované počas celého svojho života len preto, že sú ženy. A celý svoj život platia takú pomyselnú daň za to, že sú ženy, pretože jednak čo sa týka tých príjmov alebo na starostlivosť na neplatenú prácu a podobne, tak jednoducho stále, a mohla by som hovoriť ešte aj napríklad o menštruačnej chudobe, tak celý svoj život platia niečo len preto, že sa narodili ako ženy. Zároveň musím povedať, že aj chudoba má ženskú tvár. To znamená, že ženy sú oveľa častejšie ohrozené chudobou aj postihované chudobou, a to aj v dôsledku práve príjmovej a platovej nerovnosti, ale napríklad aj nižšej zamestnanosti, ktorá je teda stále nižšia u žien ako u mužov.
Veľmi rýchla štatistika. Dve tretiny Slovákov nesúhlasia s rodovými rozdielmi v odmeňovaní. Väčšina Slovákov odmieta názor o nižšej kompetentnosti žien vo vedení, ale až 80 % vníma, že spoločnosť vytvára tlak na ženy, aby boli ideálnymi matkami a súčasne ideálnymi zamestnankyniami.
A ja teraz pozdravujem všetkých ľudí s kvietkami, psíkmi a ulovenými rybami, ktorí mi neustále píšu do komentárov, že moje deti sú hladné. Moje deti nikdy nie sú hladné, ešte aj pečiem doma, ale vidíte, takto to, žiaľ, funguje v našej spoločnosti.
Tieto rozdiely majú skutočne vážne dôsledky či už na dôchodky, alebo vôbec na, znižujú šancu žien na finančnú, na finančnú nezávislosť, napríklad v prípade, keď sa žena rozhodne odísť s deťmi z domácnosti. A aj preto, a opäť zdôrazním, že táto smernica nám prišla z toho veľmi zlého Bruselu. Som veľmi rada, že ju tu máme a že takýmto spôsobom veľmi konkrétne ideme zlepšiť situáciu žien na Slovensku. A opäť raz tu Európska únia pomáha v niečom, čo je každodenný praktický život žien a vôbec ľudí, pretože rovnosť ako taká profituje pre celú spoločnosti, a nielen pre tú diskriminovanú časť.
Toto všetko teda nie je o schopnostiach, ale o možnostiach a práve aj transpozícia tejto smernice takéto možnosti a hlavne dodržiavanie zákona zavádza a nedá mi, musím sa vrátiť jednou vetou aj k tomu, že v ústave už teda máme aj rovnaké odmeňovanie medzi mužmi a ženami, vraj teda vďaka strane HLAS. Ja si myslím, že pre stranu HLAS toto bola len výhovorka, aby mohli podporiť ústavu, aby sa stále mohli oháňať s tým, že ale my sme tam zaviedli, pretože toto sme do ústavy zavádzať nepotrebovali. Máme stále článok 12 v ústave, ktorý zakazuje diskrimináciu, a tým pádom to bolo dostatočné.
Čo sme ale nemali, tak bol efektívny zákon, ktorý by zaviedol práve účinný mechanizmus na to, aby sme toto mohli sankcionovať a aby sa jednoducho diskriminovaným osobám dostalo spravodlivosti. Práve vďaka tejto smernici ho mať budeme.
Na záver si neodpustím. Jedným z hlavných faktorov rovnosti spoločnosti je aj právo žien rozhodnúť sa, či a kedy sa stanú matkami. A toto jednoducho nie je oddeliteľné. Opäť raz rodová rovnosť nie je nejaké menu á la card, z ktorého si vyberáte. Áno, platové, platová rovnosť áno, ale právo na interrupciu nie. Takto to jednoducho nefunguje. A bez efektívne zabezpečeného práva na úplnú kontrolu nad svojím telom v skutočnosti v spoločnosti nikdy nedosiahneme rovnosť.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Dve faktické poznámky na vaše vystúpenie.
Pán poslanec Krúpa.