46. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec, najskôr len, že prokuratúra nie je vyšetrovací orgán, ale v poriadku. Na prokuratúre takúto vec nateraz neevidujeme a z tých verejne dostupných informácií nedisponujeme takými skutočnosťami, ktoré by zakladali podozrenie z konkrétneho trestného činu. Ale vzhľadom na rozsah tých zverejnených listín, tých Epsteinových spisov, je prípadná otázka a nepochybne je to potrebné analyzovať a tá otázka analýzy by bola skôr v danom štádiu vecou alebo úlohou pre iné bezpečnostné zložky štátu, prípadne aj v ich súčinnosti. A na základe výsledku tej analýzy, ak budú zistené konkrétne skutočnosti, ktoré by zakladali podozrenie z trestného činu, tak potom by už konali orgány činné v trestnom konaní.

Ďakujem veľmi pekne, pán generálny prokurátor. A ďakujem vám veľmi pekne aj za vaše vyjadrenia, ktoré doteraz zazneli. Ja mám ešte jednu doplňujúcu otázku práve v kontexte aj tých rôznych alebo teda tej novely zákona, ktorá bola prijatá aj naposledy, ktorá sa týkala teda toho horalkového zákona, kde boli aj nové trestné činy alebo skutkové podstaty trestných činov zadefinované. Jeden z nich je práve toto aj vmiešavanie sa tuším do vnútorných záležitostí alebo vnútorného diania v krajine. Ja sa chcem opýtať, či v tejto veci u vás evidujete na prokuratúre aj nejaké takéto, jak to nazvať, vyšetrovanie alebo nejaké takéto prešetrovanie situácie ohľadne toho obvinenia Veľkej Británie, že sa miešala do vnútorných záležitostí a do volebného procesu na Slovensku. Ďakujem veľmi pekne.

Poviem vám pravdu, nesledoval som to, ale nevylučujem, že mohlo byť podané nejaké podanie na základe ktorého koná aj prokuratúra, aj polícia, to nevylučujem. Ale teraz vám neviem, aby som neklamal, povedať či áno alebo nie. Ale dá sa to zistiť a viem vám to dať teda ako odpoveď.

Ako ste počuli od pani Petrík pred chvíľou nič, nerobíme nič. To je jej konštatovanie, to ste povedali, že nerobíme nič, napriek tomu, že som to tu vymenoval. No takto. Krivka nezamestnanosti áno, jemne stúpla v posledné mesiace ku koncu roka potom čo bola na historických minimách tá krivka a tá hladina. Tak najmä v decembri stúpla asi o 0,21 % pri tom hlavnom ukazovateli, čo vysvetlili aj analytici jednoducho, že naozaj dávka v hmotnej núdzi sa znižuje od štvrtého mesiaca, pán Hajko, je to tak. A je to vysvetlené tým, že ľudia, ktorí mali byť prepustení, radšej nastúpili ešte v decembri. Asociácie zamestnávateľských zväzov, čo by pravicové hnutie ako KDH malo oceniť, toto opatrenie, toto opatrenie ocenili, pretože naozaj im chýbajú ľudia. Máme 117 tisíc voľných pracovných miest. Priznávam, že nie po celom Slovensku, to treba povedať, a sa to zhoršilo. A v januári asi sa tiež ešte mierne zhorší, pretože naozaj tie sezónne práce počas tých mesiacov nefungujú, čo je bežné na prelome rokov. Ale ja nebudem teraz hovoriť, že nemôže sa tá situácia zhoršiť, ani to nehovorím, že ten vývoj budeme sledovať. Národná banka mala predikcie aj minulom roku nejaké a nenaplnili sa. Čiže jedna vec sú predikcie...
===== ...povedať a sa to zhoršilo. A v januári asi sa tiež ešte mierne zhorší, pretože naozaj tie sezónne práce počas tých mesiacov nefungujú, čo je bežné na prelome rokov. Ale ja nebudem teraz hovoriť, že nemôže sa tá situácia zhoršiť, ani to nehovorím, že ten vývoj budeme sledovať. Národná banka mala predikcie aj minulom roku nejaké a nenaplnili sa. Čiže jedna vec sú predikcie, druhá je reálny stav. Ja len hovorím, nestrašte. Nechoďte pred tie fabriky a nehovorte, že sa tu deje niečo mimoriadne, keď napokon vás konfrontujeme a ukáže ten čas, že to bolo ináč. Aj napríklad spoločnosť BEKO, Whirlpool. Teraz sú tam mierne prepúšťania. Nie je to hromadné prepúšťanie, ale videl som v televízii, že sa deje nejaká katastrofa v BEKO-u, ale nie. Ide len o nejaké cyklické záležitosti, kde na chvíľu prepustia, potom príjmu, atď. Opakujem, môže sa tá situácia zhoršiť, vidíme, aké sú globálne faktory a musíme byť na to pripravení. Zlepšili sme aj okrem iného aj schému kurzarbeit, kde sme teda rozšírili ten faktor, že v prípade, že je vonkajší, teda prekážka na strane teda zamestnávateľa, tak vieme, že medzi tie faktory sme zarátali aj také tie vonkajšie vplyvy, ako pokles objednávok a podobne. Ďalšie opatrenie z minulého roku, ktoré sme urobili.
Zopakujem. Otázka, čo ste urobili alebo čo robíte. Urobili sme to, že aktívne využívame aktívne politiky na trhu práce, či už finančné stimuly, zručnosti pre trh práce, vzdelávacie, rekvalifikačné kurzy. Takmer 10-tis. pracovných miest nových, 35-tis. udržaných, 120-tis. preškolených, prevzdelaných ľudí, pripravených na prácu. To je kompetencia ministerstva. Do toho špeciálne programy, právo na prvé zamestnanie, to by sa vám mohlo, pani poslankyňa, páčiť, aj ste kývali, že sa vám to páči. Už sme to v dvoch kolách 2 400 mladých ľudí zamestnaných, ale čo je dôležitejšie, 75 % z nich udržaných na trhu práce bez podpory štátu. Práca namiesto dávok, to sa vám, Progresívnemu Slovensku, nepáči, nenapadli ste to na Ústavnom súde, ako ste hovorili, ale prináša sa to tiež svoje výsledky. A nie len cez tie reštrikčné opatrenia, ale najmä cez tie motivačné faktory dobré. Viete, že keď niekto je na dávke v hmotnej núdzi, ale popritom si nájde aj prácu, tak dávku v hmotnej núdzi v určitých výškach ešte ponechávame 6 mesiacov, strašne sa to osvedčilo, je to fajn.
Ďalej máme ďalšie a ďalšie proste nástroje, ktoré jednoducho využívame. Čiže robíme, čo môžeme. Tá nezamestnanosť je zatiaľ na takýchto nízkych číslach, mali by sme sa všetci z toho skôr tešiť, ako z toho vyrábať nejaké kauzy. A pokiaľ sa to teda zhorší, tak budeme musieť na to reagovať. Ja som aj povedal, že pokiaľ by nezamestnanosť naozaj vystúpila do nejakých horibilných čísiel, že aj tú dávku v nezamestnanosti potom vrátime do toho pôvodného formátu. Ale keď raz máme 117-tis. voľných pracovných miest, tak aj zamestnávatelia nás žiadali, aby sme urobili čo najviac pre to, aby sme čo najrýchlejšie ľudí dostávali do práce. Takže toto sú tie nástroje, o ktorých teda môžme teda do nekonečna rozprávať, ale už by som sa proste, už by som sa asi proste opakoval. (Reakcia z pléna.) Nech sa páči, doplňujúcu otázku.

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Máte doplňujúcu otázku? Ale upozorňujem, že dokopy aj s odpoveďou ešte minúta štyridsaťosem.

Tomáš, Erik, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR
Možno nejaké riešenie by ste mohli dať nové, nový nástroj.

Môžem? Aha, výbore. Tak ja vám mám dávať, hej, nejaké riešenia, pán minister. No veď dobre, veď môžme si sadnúť niekedy a ja vám porozprávam. Tak poviem vám jedno napríklad, lebo hovoríte o tých 117 voľných pracovných miestach. Áno, tam naozaj treba povedať, že množstvo z tých miest nie je v tých regiónoch, kde je najväčšia nezamestnanosť a kde tie miesta sú najviac potrebné. Takže čo z toho, že máme voľné pracovné miesta v Bratislavskom kraji, keď ľudia v Rožňave nemajú prácu a dochádzať niekam ďaleko je pre nich skrátka ďaleko.
Ďalšia vec. Všetky tie vaše programy, o ktorých ste hovorili, sú naozaj fajn. Ale ja som hovorila s desiatkami zamestnancov a zamestnankýň, ktoré napr. prišli o prácu v DS Smith Turpak obaly v Turci, kde sa veľmi problematicky znovu zamestnajú, pretože majú po päťdesiatke, sú v takom veľmi rizikovom veku. A ja sa pýtam, že ktorý z tých vašich programov im pomôže znovu nájsť si prácu.
A posledná vec pre krátkosť času. Ja nehovorím, že to, že to máte riešiť len vy, ako minister práce, ale vy ste súčasťou vlády, ktorá túto situáciu spôsobila. Spôsobila ju rôznymi krokmi. Napríklad tým, že keď ľudia prídu o prácu v jednej firme, neexistuje žiadna nejaká nová firma alebo nový investor, ktorý by sem prišiel s novými pracovnými miestami, pretože tí ľudia sa radšej otočia z našej republiky a pôjdu radšej do Česka alebo niekde inde, kde je nižšie zaťaženie práce, kde sa nedusí ekonomika. Takže ja sa pýtam, to má širší kontext, pán minister. A potom ste mi neodpovedali na tú analýzu tej NBS-ky. To nie je moja analýza, to je analýza NBS, ktorá hovorí o 17-tis. miest, o ktoré ľudia prídu v roku 202.. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

No, ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja tento inštitút týmto spôsobom využívam prví raz, takisto, ako mnohí z nášho klubu, ale doba je vážna. A zazneli v posledných 24 hodinách veľmi vážne informácie, preto mám interpeláciu na pána ministra spravodlivosti Borisa Suska, ktorý tu teda sedí. Uvítala by som aj jeho odpoveď a dúfam, že bude. Pán minister Boris Susko, mám na vás interpeláciu. (Rečníčka sa otočila smerom k ministrovi.) Na vás mám interpeláciu. Mohli by ste aspoň toľko slušnosti prejaviť, že budete počúvať. A zároveň vzhľadom na charakter mojej interpelácie a vzhľadom na to, aké závažné informácie tu odzneli od pána generálneho prokurátora aj včera na tlačovke aj dnes. Vopred vyhlasujem, že podľa § 130 ods. 2 žiadam, aby Národná rada moju interpeláciu vyhlásila za naliehavú a určila na odpoveď lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní. Takže budem rada, keď sa o tomto bude hlasovať v najbližšom hlasovacom bloku.
A teraz k tej interpelácii. Som veľmi rada, že je tu pán minister spravodlivosti Boris Susko, ktorý teda prišiel, že si našiel čas na hodinu otázok a interpeláciu. Bojím sa síce, že po týchto interpeláciách možno príde update, novela rokovacieho poriadku a budú zrušené interpelácie aj hodiny otázok, lebo však tejto vláde vadí všetko, čo robí opozícia. Každá jedna otázka, každá jedna kritika. Ale kým ešte nový rokovací poriadok neplatí, kým sa môžeme pýtať, kým máme 20 minút, tak ja mám interpeláciu na pána ministra Borisa Suska v súvislosti so závažnými informáciami, ktoré generálny prokurátor Slovenskej republiky predniesol včera na tlačovej konferencii a pred malou chvíľou tu v pléne. Pán generálny prokurátor Maroš Žilinka, ktorý naozaj nemôže byť odsudzovaný z toho, že by politikárčil, že by bol nejakým bielym koňom Progresívneho Slovenska, ako sa to tu teraz snažíte vykresliť, tak pán generálny prokurátor vám včera nastavil obrovské zrkadlo. povedal, že štát zlyháva vo vyšetrovaní korupcie, že nastal skokový katastrofický prepad vyšetrovania korupcie. Tie čísla sú 60 %, 70 %, pán minister spravodlivosti. A pán generálny prokurátor túto vec spojil priamo s vašou katastrofálnou hanebnou promafiánskou trestnou novelou a s reorganizáciou Policajného zboru. Povedané jeho slovami, experiment trestnou novelou sa nevydaril. Tak, pán minister Boris Susko, mňa by okrem iného zaujímalo a nebojte sa, doručím vám to aj písomne, aby ste na to museli odpovedať, či veci, ktoré tu zazneli od generálneho prokurátora a ktoré ste včera počuli, či vnímate ako osobné zlyhanie a či vyvodíte osobnú zodpovednosť. Lebo neboli ste tu na odvolávaní vlády. Však mohla by táto vláda padnúť a mala by táto vláda padnúť, pretože premiér tejto vlády sa škandalózne snažil ovplyvniť generálneho prokurátora, aby zmenil svoje stanovisko pre Správu o právnom štáte pre Európsku komisiu, ktorá nám dáva, Európska únia nám dáva peniaze cez eurofondy a záleží jej na tom, aby neboli zneužívané, aby neboli rozkrádané. A tuto sme sa dozvedeli nielen od Laury Kövesi minulý rok, že Slovensko nezvláda vyšetrovanie podvodov, ktoré súvisia s európskymi peniazmi, ale sme sa včera dozvedeli od generálneho prokurátora, že Slovensko nezvláda vyšetrovanie korupcie, že otvorilo brány korupčníkom. To sa stalo. To sa stalo a už len pre toto by mala padnúť vláda. Ale čo sa stalo naviac je, že premiér tejto krajiny namiesto toho, aby si zavolal vás, pán minister spravodlivosti Boris Susko, a ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka na koberec a aby ste včera obaja leteli takým fukotom, že by ste sa nestačili ani zbaliť z vašich pracovní, pretože toto je vaše osobné zlyhanie. Tak namiesto toho, aby si vás zavolal a vyhodil vás, tak premiér tejto krajiny bol za generálnym prokurátorom a snažil sa ho ovplyvniť, aby generálny prokurátor zmenil toto svoje stanovisko vo vzťahu k Európskej komisii.
A to je, vážené dámy a páni, ktorí toto pozeráte, pretože ja už ani sa neobraciam na túto stranu. (Rečníčka rukou naznačila ľavú časť poslaneckej snemovne.) Táto strana je výsmechom demokracie. To absolútne, to netreba tam hľadať žiadnu morálku, žiadnu chrbtovú kosť a potom, čo Bartek predviedol dnes ráno na adresu pána Františka Mikloška, osobnosti novembra, to prosto, to je úplne, to to nestojí za reč. Ale ja sa na vás obraciam, milá verejnosť, generálny prokurátor tu povedal, že táto vláda svojou trestnou novelou, škandalóznou trestnou novelou, nechala padnúť boj proti korupcii. To znamená, že táto vláda, konkrétne tento minister tu za mnou, pán minister spravodlivosti, ktorý sem v decembri 2023 prišiel s trestnou novelou pod pazuchou a presadil ju valcom. A my sme ich na to upozorňovali. On je za to osobne zodpovedný, tak premiér tejto vlády namiesto toho, aby ho rovno odvolal, bol ovplyvňovať generálneho prokurátora a snažil sa, aby toto zatajil. Toto je škandál. O tomto by sa malo, za toto by sa malo demonštrovať na námestiach. Pretože to nie je normálne v demokratickej krajine, aby sa premiér tejto krajiny snažil ovplyvniť generálneho prokurátora zatajiť nejaké údaje. A za toto by mala padnúť vláda. Je tu príležitosť, aby títo ľudia tu na tejto strane za to nehlasovali, teda za to hlasovali, aby vyjadrili nedôveru tejto vláde, ale oni sú neschopní to spraviť. Nemajú chrbtovú kosť. Oni túto vládu podržia, čiže vy voliči a voličky by ste im to mali ukázať.
A preto sa ja pýtam pána ministra spravodlivosti Borisa Suska, či toto vníma ako svoje osobné zlyhanie. Pretože on sem tú trestnú novelu doniesol, on ju presadzoval, on ju obhajoval, on tvrdil, že ako je potrebné znížiť tresty a premlčacie lehoty, okrem iného za majetkové trestné činy a korupciu. Čiže presne to tvrdil, že je, že ide urobiť, čo sme mu my hovorili, že keď spraví, tak sa stane, že sa nebude bojovať proti korupcii, že to celé tu zlyhá, že každý si tu bude môcť kradnú a podplácať. A ono sa to stalo. Naozaj. Generálny prokurátor to tu pred malou chvíľou nám všetkým povedal. A my by sme mali zdesení, zdesení. Pretože viete, čo sa stalo? Slovenská republika sa rúti do 90. rokov, do toho eldoráda mafiánov a korupčníkov, kedy jediná, jediné pravidlo, ktoré tu fungovalo, bolo pravidlo silnejšieho. Ten, kto mal prachy, si hocičo vybavil na najvyšších miestach politiky, hocikde. A ten, kto mal ...
===== ...zdesený, pretože viete, čo sa stalo? Slovenská republika sa rúti do 90. rokov do toho eldoráda mafiánov a korupčníkov, kedy jediná, jediné pravidlo, ktoré tu fungovalo, bolo pravidlo silnejšieho. Ten, kto mal prachy, si hocičo vybavil na najvyšších miestach politiky, hocikde a ten, kto mal väčšiu silu, si tu na ulici sa tu strieľali ľudia a tu vybuchovali autá, sa tu unášali prezidentovi, prezidentov syn. Toto sa tu deje, k tomuto my smerujeme, keď týchto ľudí nezastavíme, pretože títo ľudia, konkrétne minister spravodlivosti, sem doniesli zákony, ktoré toto umožnili. Okrem iného znížili tresty pre korupčníkov, znížili premlčacie lehoty a to nie je opozícia, ktorá by tu robila nejakú kampaň pre zlodejov, že kradnúť sa oplatí. To oni urobili kampaň pre svojich kamošov, ktorí kradnú, o tom, že kradnúť sa oplatí, že korumpovať sa oplatí a včera a dnes im to generálny prokurátor povedal a nastavil im zrkadlo a zrušili NAKU, národnú, zrušili NAKU, ktorá mala za úlohu vyšetrovať organizovaný zločin aj korupciu a generálny prokurátor povedal, že rozvrat boja korupcii, proti korupcie, spôsobený práve re-organizáciou policajného zboru, čiže okrem ministra spravodlivosti, ktorého osobným zlyhaním toto je, by tu mal stáť minister vnútra Matúš Šutaj Eštok a zodpovedať sa za to, čo spravil, pretože on doviedol policajný zbor takmer ku kolapsu. Reorganizoval ho tak, že policajný zbor nie je schopný vyšetrovať. Policajný zbor nie je schopný vyšetrovať malú korupciu a ani tú korupciu na najvyšších miestach. Ak vám budú hovoriť, že sa korupcie na najvyšších miestach nedeje a že preto sa nevyšetruje, to je klamstvo. To je klamstvo tých, ktorí priamo tú korupciu umožnili a sú na nej zúčastnení, takže im neverte. Oni to spôsobili a Matúš Šutaj Eštok a Boris Susko by sa za to mali zodpovedať. Oni by mali byť odvolaní za nich, za ich zlyhania a za to, čo robí tento premiér, by mala padnúť táto vláda, pretože nás ožobračuje, pretože vy dostanete teraz v januári a vo februári dostanete výplatné pásky a uvidíte, o koľko vám narástli odvody. Živnostníci si to už dávno prerátali, radšej zatvárajú svoje živnosti, rozmýšľajú, že pôjdu do Českej republiky, kde sa im to oplatí viac alebo prosto si povedia, že svoje živnosti jednoducho zatvoria, lebo sa im, lebo nezarobia toľko, aby zaplatili tie zvýšené sociálne a zdravotné odvody, ktoré od januára musia platiť a ten minimálny odvod, ktorý ich čaká od leta. Mnohí na to nezarobia a títo ľudia sa musia pozerať na to, ako si títo ľudia za mnou kupujú machové steny za státisíce, spotrebiče Miele do svojich kuchyniek v kukurici a budú nám tvrdiť, že Miele, že mikrovlnka za 1 500 eur, to je taká ľudová cena. Jasné, jasné, mercedes céčko nie je luxusné auto, nakúpme si ich. Zdvihnime si platy, z ktorých neplatíme dane, pretože väčšinu z toho tvoria paušálne náhrady, ale ľuďom zdvihnime zdravotné a sociálne odvody a potom príde generálny prokurátor a povie, že Slovensko rezignovalo na boj proti korupcii a títo ľudia sa nás snažia presvedčiť, že generálny prokurátor buď nemá správne dáta alebo politíkárči. Títo ľudia, čo kradnú ako po nebohom a ktorí umožnili, že korupcia sa v tomto štáte prestala stíhať. Tak si, prosím, otvoríme oči a pozrime sa na to, čo v skutočnosti je táto vláda. Čo je v skutočnosti táto vláda? Táto vláda je banda, ktorá tak ohla trestný zákon, ktorá sem doniesla dve novely trestného zákona, ktorých jediným cieľom bolo pomôcť svojim obvineným a obžalovaným kamošom. Jeden z nich je podpredseda tejto vlády a ďalší sú sponzori SMER-u. To je kvôli možno desiatim ľuďom, kvôli desiatim ľuďom sa tu v priebehu dvoch rokov tak zmenilo trestné právo, že Slovenská republika kľakla na kolená a nedokáže vyšetrovať trestné činy korupcie. Kvôli tomu, aby svojich kamošov ochránili pred basou. To je najväčší zločin proti nám, obyvateľom tejto krajiny, ktorí tu platíme dane, tie zvýšené dane, zvýšenú DPH-čku a zvýšené odvody. Oni sa nám smejú do očí. Oni si myslia, že my seno žerieme, že my nevieme, že my to nepochopíme, že to môžu robiť, ale to tak nie je. My to vidíme a my im to budeme opakovať a budeme využívať, kým sa dá, kým to nezrušia každý jeden inštitút, ktorý tento rokovací poriadok umožňuje, vrátane týchto interpelácií, ako to dnes budete vidieť, pretože my sme sa ešte nikdy takto do interpelácií neprihlásili, ale dnes je ten čas, pretože už sa ďalej nedá. Dnes využijeme každý jeden nástroj, aby táto vláda, ktorá tu teraz musí sedieť, aspoň z časti a ktorá nenabrala odvahu, ktorá zbabelo, včera bola zalezená doma a neprišla sem ani len sa obhájiť, zatiaľ čo moji kolegovia a kolegyne tu nonstop ťahali odvolávanie, tak dnes im to ukážeme cez tieto interpelácie, lebo tu sedieť musia, bez ohľadu na to, že možno zajtra sem donesú novelu, ktorou nám to zakážu, takže moje otázky na ministra Suska: vyvodíte osobnú zodpovednosť a vnímate ako osobné zlyhanie, že Slovensko otvorilo brány korupcii a že zlyháva vyšetrovanie korupcie? Nemala by padnúť vláda za takéto vážne zlyhanie a nemala by padnúť vláda už len preto, že premiér tejto krajiny sa opovážil ísť za generálnym prokurátorom, ho ovplyvňovať, aby túto informáciu zatajil? Vy nie ste tým šokovaný, pán minister spravodlivosti Boris Susko, ak vôbec rozumiete, čo to slovo spravodlivosť na tej vašej budove znamená? Ja som presvedčená, že nerozumiete. Ja si myslím, že po zvyšok vášho mandátu by vám tam mali doplniť N a E, pretože vaše ministerstvo pod vami je, že ministerstvo nespravodlivosti, pretože toto, čo vy robíte, je kilometre od spravodlivosti ďaleko a tiež sa pýtam, povedzte nám, aké opatrenia ste hneď po včerajšej tlačovke začali robiť? Pretože ja mám za to, že keď ste si teda nenašli čas sem prísť na odvolávanie vlády, ani len štipku odvahy ste nemali sa sem postaviť, tak asi ste boli zdesení tým, čo povedal Maroš Žilinka, veď každý normálny minister spravodlivosti, každý normálny minister spravodlivosti v krajine, kde by sa postavil generálny prokurátor a povedal by, že o 70% kleslo vyšetrovanie korupcie v krajine, že skokový prepad a nazval by to slovami katastrofa, tak každý minister spravodlivosti v normálnej európskej demokratickej krajine by o 5 minút mal vlastnú tlačovku, kde po prvé by na nej podal demisiu a po druhé by povedal, čo okamžite robí jeho rezort, aby toto zmenil, čiže ja chcem vedieť, vy ste včera tu neboli na tom nočnom rokovaní na odvolávaní vlády, lebo už prebiehajú nejaké pracovné skupiny, kde riešite ako zmeniť trestný zákon, tak aby sa toto zastavilo, lebo máte vytvorenú nejakú pracovnú skupinu s ministerstvom vnútra a riešite, že ako policajný zbor ide zlepšiť svoju činnosť? Toto ste začali hneď včera robiť? To by som chcela vedieť, že čo teda idete urobiť, aby sa situácia okamžite, nie že o dva roky, okamžite zlepšila, lebo asi toto vás zaujíma, keď nemáte čas chodiť do parlamentu. No a tiež sa chcem spýtať, pretože generálny prokurátor nie je prvý, ktorý na toto poukázal. Bola tu pani Laura Kövesi, európska prokurátorka a to vám budeme tiež obúchavať o hlavu, ktorá nás upozornila pred pár mesiacmi, že Slovensko zlyháva aj vo vyšetrovaní trestných činov súvisiacich s európskymi peniazmi, že sme rajom DPH-čkárskych podvodov, že tu končia peniaze vo fiktívnych právnických firmách, z ktorých sa potom odlievajú do tretích krajín, odkiaľ ich už nikdy do nášho rozpočtu nedostaneme, ani do rozpočtu Európskej únie a čo, sme sa dopočuli, že Laura Kövesi si to tiež pomaly vymýšľa a ona by mala riešiť Rumunsko. No, tí, ktorí toto hovoria, by si v prvom rade mali naštudovať, že európska prokurátorka rieši trestné činy v rámci Európskej únie. Ona nemá čo riešiť Rumunsko, takže, prosím vás, chcem vedieť aké opatrenia robíte aj v súvislosti s tým, čo nám vytýka pani Laura Kövesi. To je tiež dôležité. Doteraz ste sem neprišli do Národnej rady a nepovedali ste nám, ako ste sa postavili k týmto jej zisteniam. No a moja posledná otázka súvisí s Úradom na ochranu oznamovateľov, vážený pán minister spravodlivosti, na poslednej decembrovej schôdzi ste dali prednosť všetkému inému, ste dali prednosť zrušeniu Úradu na ochranu oznamovateľov pred všetkými ostatnými vecami, ktoré trápia túto slovenskú spoločnosť a tu tvrdili ste, že je absolútne nutné v skrátenom legislatívnom konaní zrušiť Úrad na ochranu oznamovateľov, pretože sú dramaticky porušované práva obetí trestných činov a tieto obete prosto nutne potrebujú vznik nového úradu, ktorý tento Úrad na ochranu oznamovateľov nahradí. Tak, ja sa chcem spýtať, keďže Úrad na ochranu oznamovateľov sa nepodarilo zrušiť, keďže vás stopol Ústavný súd, čo tie obete? Ste sa tu tvárili, aké je to dramatické pre nejak nevznikne ten nový úrad a že tie ich práva sú nenávratne poškodené. Tak čo robíte? Ako, aké sú teraz, v akom stave sú tie práva tých obetí, teda keď ten nový úrad nevznikol a čo robíte, aby tie ich práva neboli tak dramaticky porušované ako ste nám to tvrdili alebo to bola ďalšia lož? A chcem vám prečítať, z listu generálneho prokurátora, pretože ja som tu jeho, tu jeho informáciu o tom skokovom prepade korupcie dostala aj písomne ako odpoveď na moju otázku z minulého týždňa, kde som sa ho pýtala aj na Úrad na ochranu oznamovateľov a on mi odpovedal: „Plánované legislatívne zmeny súvisiace s ÚOO sú nepochybne spôsobilé negatívne ovplyvniť efektívnosť boja proti korupcii“, takže sa chcem spýtať, že či vo svetle týchto informácií, napriek tomu, že generálny prokurátor zastáva názor, že ak aj ÚOO bude zrušené, tak ešte to zhorší vyšetrovanie korupcie, či plánujete naďalej trvať na tom vašom legislatívnom návrhu, že ÚOO zrušíte a vznikne, vznikne nový úrad, ktorý bude mať za úlohu aj ochranu práv obetí. Pán minister Boris Susko, pán minister nespravodlivosti, ja žiadam od vás, táto situácia je vážna. Naozaj v každej krajine, kde by generálny prokurátor povedal, že je katastrofálna situácia v oblasti odhaľovania korupcie, by ste tu stáli, ospravedlňovali by ste sa a hovorili by ste o tom, čo idete urobiť, aby sa to hneď zlepšilo. Takže ja vám ponúkam, tu sa postavte, máte teraz príležitosť, ste tu, naberte chrbtovú kosť, ak ešte niekde je a povedzte nám, čo idete robiť, aby ste toto zvrátili, pretože my sa tu bavíme o peniazoch z daní nás všetkých. Vy všetci, ktorí teraz idete platiť zvýšené odvody, sociálne, zdravotné dane, vy všetci sa skladáte na to, že tieto peniaze sú tu slobodne rozkrádané a nemajú ich kto vyšetriť toto rozkrádanie, čiže je v záujme obyvateľov Slovenskej republiky, aby ste nám tu povedali, že ako s tým idete naložiť a či vyvodíte za toto osobnú zodpovednosť a keďže situácia je vážna, ako som povedala, žiadam, aby Národná rada vyhlásila moju interpeláciu za urgentnú a ak to nespravíte, tak to bude znak toho, že vám je úplne jedno, čo sa s touto republikou a jej obyvateľmi deje, že vám ide len o vaše vlastné prachy a vlastné funkcie a to je hanba. (Potlesk v sále.)

Ďakujem za slovo. Ja mám interpeláciu na pána ministra Šaška, ktorý tu teda nie je a nebol tu ani pri svojom odvolávaní včera, ani vlastne celú noc. Ja som v tejto budove momentálne už niečo viac ako 30 hodín a teda je to veľká hanba, že sa tu pán minister neukázal za celú tú dobu ani raz. Vizitkou pána Šaška sa stal záchrankový tender, tender za miliardu eur, ktorý mal byť symbolom modernizácie a zlepšenia záchrannej zdravotnej služby. Namiesto toho sa z nej stal symbol netransparentnosti. Pán minister, vy možno, ak to náhodou počúvate, tak veríte, že ste postupovali správne, ale problém je v tom, že ste vytvorili situáciu, v ktorej nikto nevie čomu a komu má veriť a to je pri miliardovom tendri, pri záchrannej službe naozaj absolútne neprijateľné. No a kým sa tu mesiace rieši tender a spory a tam budú smerovať aj moje otázky, tak sa prehlbuje jedna z najväčších kríz dneška, ktorá sa práve vášho rezortu priamo týka. Je to kríza duševného zdravia, týka sa špeciálne mladých ľudí a je to zároveň jedna z oblastí, ktorá je pre nás v Progresívnom Slovensku, mimoriadne ju považujeme za za podstatnú a dôležitú. Dlhodobo sa jej venujú kolegovia Sabo, ale aj Oskar Dvořák a a iní. Mladí ľudia dnes žijú pod permanentným tlakom na výkon, tlakom sociálnych sietí a tlakom drahoty a inflácie, ktorá v podstate vytvára úplne novú generáciu večných nájomníkov a večných dlžníkov. Generáciu, ktorá sa začína báť budúcnosti a štát im na to ponúka čo presne? Pán minister, máme žalostný nedostatok psychologických a psychiatrických ambulancií, s čakačkou na dlhé mesiace, ak máte šťastie a niekoho vôbec nájdete. Pomoc, ktorá často nepríde vtedy, keď ju najviac treba, lebo pokiaľ vám ide o život a je vám najhoršie, tak naozaj nemôžete čakať mesiace. No a minister zdravotníctva na toto dodnes nemá odpoveď a ten problém pod povrchom buble, odborníci a odborníčky dlhodobo prízvukujú, že štát zlyháva v systematickom riešení radikalizácie mladých ľudí. Na Slovensku je alarmujúci nedostatok...
===== a je vám najhoršie, tak naozaj nemôžete čakať mesiace. No a minister zdravotníctva na toto dodnes nemá odpoveď. A ten problém pod povrchom buble, odborníci a odborníčky dlhodobo prízvukujú, že štát zlyháva v systematickom riešení radikalizácie mladých ľudí. Na Slovensku je alarmujúci nedostatok školských psychológov a v praxi štát zväčša presúva problémových žiakov z jednej školy do druhej. Tragickým mementom k tomu je tragédia zo Spišskej Starej Vsi. Včera v Novom meste nad Váhom opäť otriasol podobný prípad Slovenskom, pretože šiestak počas prestávky postrelil svojich spolužiakov airsoftovou zbraňou. Mohol ich naozaj veľmi vážne zraniť napriek tomu, že to teda nie sú ostré náboje. Pán minister, ak teda chcete so svojimi kolegami a kolegyňami chrániť rodiny a deti, tak ochrana pred radikalizáciou naozaj nesmie zostávať témou na nejaké odborné konferencie, no a žiaľ ja mám pocit, že ministerstvo zdravotníctva k tomu tak dlhodobo pristupuje a nie vďaka vám, ale vďaka neziskovkám, na ktoré sa spoliehate. Spoliehate sa na to, že vašu prácu urobia iní a občianske iniciatívy dúfate, že budú suplovať to, čo má robiť štát. Vďaka nim sa mladí ľudia alebo ľudia všeobecne, ktorí potrebujú vôbec niekam dovolajú, keď je im najhoršie. Sú to organizácie, ktoré často fungujú len vďaka grantom, len vďaka donorom a ľuďom, ktorí tam buď pracujú zadarmo, alebo za sumy, za ktoré by v komerčnej sfére naozaj nikto ani nezdvihol telefón a vy ste si z nich spravili lacnú barličku. Keď treba, potichu sa o nich opriete, aby systém úplne neskolaboval. Keď sa to politicky hodí, tak vám prekážajú. Keď sa opovážia náhodou kritizovať vládu, tak na ne občas nakydáte, spochybňujete ich financovanie, robíte z nich terč, naznačujete, že sú tieto organizácie politicky angažované a podobné veci. A je to podľa mňa úplne cynické a absolútne nezodpovedné. Štát nemôže fungovať tak, že nechá základné služby upadať a potom sa tvári, že to majú zachraňovať dobrovoľníci, donori a nejakých pár preťažených ľudí na preťažených linkách pomoci. Vážený pán minister, vy ste v októbri ako minister zdravotníctva podpísali memorandum o spolupráci s modelovým parlamentom Slovenska. A pri tejto príležitosti ste sa verejne alebo teda ste verejne deklarovali, že duševné zdravie mladých ľudí je jednou z priorít vášho ministerstva a že memorandum otvára priestor pre aktívny dialóg s mladou generáciou. Vo svojom vyhlásení ste konkrétne uviedli, že aj spoločným partnerstvom vytvárate platformu, kde mladí ľudia môžu spolu rozhodovať, prinášať svoje skúsenosti a nápady na zlepšenie preventívnych programov, dostupnosti psychologickej pomoci a zvyšovanie povedomia o starostlivosti o duševné zdravie a že spolupráca nie je len formálna, ale je to záväzok počúvať, konať a spolupracovať. No, situácia duševného zdravia mladých ľudí na Slovensku je podľa dát z rokov 2024 a 2025 kritická a vyžaduje si okamžité riešenia. Len organizácia IPčko v roku 2025 eviduje 73 % kontaktov práve od ľudí do 30 rokov a zároveň v roku 2025 dokázali odpovedať len na štvrtinu volaní o pomoc cez telefón a chat. Takže v súvislosti s týmto vašim záväzkom, pán minister, by som sa chcela opýtať, aké konkrétne aktivity a stretnutia sa uskutočnili v rámci memoranda o spolupráci s modelovým parlamentom Slovenska od jeho podpísania, kedy sa konali pracovné stretnutia, koľko zástupcov mladých ľudí sa na nich zúčastnilo, aké konkrétne témy boli prerokúvané. Moja druhá otázka s podotázkami teda znie, ktoré konkrétne návrhy a podnety vzišli od mladých ľudí v rámci tejto platformy a ako boli zapracované do politík ministerstva zdravotníctva. Či sa prípadne nejako zmenila dostupnosť psychologickej pomoci pre mladých ľudí za toto obdobie, alebo boli prijaté nejaké iné kroky na zlepšenie preventívnych programov. Tretia otázka je, akým spôsobom ministerstvo zabezpečuje, že mladí ľudia skutočne spolurozhodujú, ako ste napísali a ich hlas je rešpektovaný pri tvorbe politík, ako je zabezpečená takáto nejaká spätná väzba o implementácii ich podnetov. Štvrtá otázka je, aký je počet finančných prostriedkov, resp. aký je rozpočet na aktivity spojené s touto spoluprácou a aké konkrétne výsledky priniesla k tomuto mesiacu, k januáru 2026 táto spolupráca v oblasti zlepšenia starostlivosti o duševné zdravie mladých ľudí. Vážený pán minister, takéto verejné vyhlásenia vzbudzujú u mladých ľudí nádej a mladí ľudia sú naozaj skupina občanov a občianok, ktoré veľmi intenzívne čelia problémom s duševným zdravím. A práve preto je nevyhnutné, aby sme vedeli, či za týmito slovami nasledujú aj nejaké konkrétne činy. Mladí ľudia si naozaj v tejto krajine okrem formálnych gest zaslúžia najmä skutočné riešenia a teda reálnu účasť na rozhodovaniach. Keď už ich k tomu prizvete na rozhodovanie, špeciálne v oblastiach, ktoré ovplyvňujú ich životy. Ďakujem veľmi pekne za vaše odpovede a teda interpeláciu vám doručím aj písomne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Prajem príjemné poobedie. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, páni ministri, pani ministerka, mojou interpeláciou sa obraciam v mene miest, obcí a ľudí, ktorí v nich žijú v prvom rade na ministra financií pána Kamenického a v ďalších bodoch na pána ministra vnútra Šutaja Eštoka. Samosprávy sú základom fungovania štátu, sú najbližšie k občanom, zabezpečujú základné služby a v praxi suplujú zlyhania centrálnej moci. Napriek tomu sa k nim štát dlhodobo správa, ako k podriadeným organizačným zložkám, nie ako k partnerom. Moja interpelácia sa týka takých piatich oblastí. Prvou je financovanie samospráv, potom je to rozdelenie kompetencií medzi štátom a obcami, byrokratickej záťaže, transparentného a dobrého riadenia a napokon profesionalizácie samosprávnych úradov. Ešte skôr než položím konkrétne otázky považujem za dôležité pomenovať základný problém, ktorý ich všetky spája. Tieto témy, financovanie samospráv, chaos v kompetenciách, nadmerná byrokracia, slabá metodická podpora či nerovnaká kvalita riadenia obcí, nie sú izolované zlyhania. Sú to dôsledky jednej zásadnej veci. Slovensko už viac než 20 rokov nemá uskutočnenú komunálnu reformu. Komunálna reforma, ktorá by jasne nastavila...

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Chcem poprosiť všetkých v sále, aby sa utíšili a nerušili vystúpenie. Nech sa páči, môžete pokračovať.

Hanuliaková, Jana, poslankyňa NR SR
Komunálna reforma, ktorá by jasne natavila kompetencie, financovanie a zodpovednosť samospráv je systémové riešenie, ktorému sa vlády Roberta Fica dlhodobo vyhýbali. Namiesto reformy sa problémy odsúvali, riešili sa ad hoc a prenášali sa na mestá a obce bez toho, aby mali reálne nástroje ich zvládať. Dnes už neplatíme cenu za abstraktné politické rozhodnutia minulosti. Dnes na ich dôsledky doplácajú konkrétni ľudia. Starostovia, ktorí nevedia zostaviť rozpočet, obce, ktoré nezvládajú prenesené, ani niektoré originálne kompetencie a občania, ktorým sa zhoršuje kvalita verejných služieb. Všetky otázky, ktoré dnes budem klásť preto nesmerujú len k aktuálnemu stavu, ale k tomu, či má táto vláda vôľu konečne otvoriť tému komunálnej reformy. Reformy, bez ktorej sa problémy samospráv budú len prehlbovať a regionálne rozdiely ďalej rásť. Prvou teda témou sú financie, teda financovanie našich miest a obcí. Dovolím si teda túto tému smerovať na pána ministra kamenického. Finančná stabilita samospráv je dnes jedným z najväčších problémov regionálneho rozvoja. Mestá a obce sú existenčne závislé od podielových daní, ktoré nie sú nastavené stabilne ani predvídateľne. Každá zmena daňovej politiky štátu má okamžitý dosah na rozpočty samospráv bez toho, aby mali možnosť sa na ňu pripraviť. Samosprávy pritom musia plánovať dlhodobo. Investície, opravy škôl, ciest, verejných budov a bez stabilného financovania toto nie je možné. A preto sa pána ministra pýtam, aké kroky plánuje ministerstvo financií podniknúť, aby mali samosprávy stabilné a predvídateľné financovanie. Ďalej prečo štát opakovane presúva dôsledky svojich rozhodnutí na obce a mestá bez kompenzácií. A či považujete súčasný systém financovania samospráv za udržateľný a aké sú vaše riešenia na zastabilizovanie ich príjmov. Toto sú všetko otázky, ktoré sa nás pýtajú aj starostovia a starostky na našich regionálnych výjazdoch a skutočne tá situácia dneska dospela do štádia, kedy mnohé obce doslova prežívajú a nevedia, akým spôsobom dokážu zabezpečiť po prvé tie základné služby, alebo tie kompetencie, ktoré musia naplniť a po druhé je to teda ten rozvoj, ktorý samozrejme každý jeden občan a občianka od svojho starostu, starostky, primátora, primátorky očakáva, že obec nebude len fungovať v nejakých takých klasických tých veci, ktoré musí zabezpečiť ako je osvetlenie, či odvoz odpadu, ale že tá obec sa bude aj nejakým spôsobom rozvíjať. A dneska treba povedať, že jediným zdrojom peňazí, kde obec má možnosť dávať do nejakých investičných projektov sú eurofondy, ktoré vy aktuálne naozaj že svojim konaním častokrát ohrozujete. A s týmto súvisí aj to, že tie obce potrebujú na projekty teda aj peniaze, ktoré sú na projektovú dokumentáciu, čiže tie obce naozaj potrebujú značnú časť finančných prostriedkov na to, aby dokázali zabezpečiť ten potrebný rozvoj. V ďalšej oblasti by som chcela smerovať svoje otázky na pána ministra vnútra, Šutaja Eštoka, pod ktorého teda patrí verejná správa. Je to aj najväčšia sekcia ministerstva vnútra a tu druhým zásadným problémom je teda neustále rozširovanie kompetencií samospráv, bez primeraného financovania. Štát prenáša zodpovednosť, ale teda častokrát nie zdroje, ktoré sú potrebné na zabezpečenie jednotlivých kompetencií. Obce dnes zabezpečujú oblasti, ktoré by mali byť buď spoločnou zodpovednosťou so štátom, alebo jasne financované z centrálneho rozpočtu. Výsledkom tohto je rovnako chaos a frustrácia starostov a nerovnosť medzi regiónmi. Preto sa v tejto oblasti pána ministra vnútra Šutaja Eštoka pýtam, že či prebieha na vašom rezorte systematické vyhodnocovanie prenesených kompetencií a či plánuje vláda nejakú revíziu toho, čo má riešiť obec a čo štát, aby sme fungovali efektívnejšie a aby boli služby prístupnejšie pre všetkých občanov. A zároveň aj ako chcete zabrániť tomu, aby sa samosprávy ďalej, alebo ako chcete zabrániť tomu, aby sa samosprávy teda ďalej zadlžovali kvôli povinnostiam, ktoré im ukladá štát. Tak treťou takou oblasťou, kde by som sa pána ministra vnútra chcela opýtať na konkrétne riešenia je oblasť byrokracie a administratívnej záťaže našich samospráv. Samosprávy dnes trávia obrovské množstvo času administratívou, výkazmi, kontrolami a duplicitnými procesmi. Starostovia a primátori sú zahltení papierovaním, namiesto toho, aby sa venovali rozvoju obcí. Mnohé malé obce nemajú personálne kapacity zvládať túto záťaž. Štát však často natavuje pravidlá, akoby každá obec mala profesionálny aparát. Preto moje otázky k tejto téme na pána ministra sú nasledovné. Aké konkrétne kroky robí ministerstvo vnútra na zníženie administratívnej záťaže samospráv. Prečo sa pri tvorbe legislatívy systematicky nehodnotí dopad na malé obce a či sa plánuje zjednodušenie procesov a digitalizáciu, ktorá bude reálne použiteľná aj mimo veľkých miest. Štvrtou takou oblasťou, ktorú považujem za dôležitú spomenúť a rovnako sa pýtam na konkrétne veci je transparentnosť, kontrola a dobré riadenie. Transparentnosť a riadenie samospráv sú legitímnou požiadavkou verejnosti. Problém však nastáva vtedy, keď sa kontrola stáva
===== spomenúť. Rovnako sa pýtam na konkrétne veci, je transparentnosť, kontrola a dobré riadenie. Transparentnosť a riadenie samospráv sú legitímnou požiadavku verejnosti. Problém však nastáva vtedy, keď sa kontrola stáva samoúčelnou a represívnou, namiesto toho, aby pomáhala zlepšovať fungovanie obcí. Samosprávy často čelia nejednoznačným výkladom pravidiel a spätnej kontrole rozhodnutí, ktoré boli v čase prijatia v súlade s dostupnými informáciami. Preto sa pána ministra pýtam, ako zabezpečí ministerstvo jednotný a férový výklad pravidiel pre všetky samosprávy, či sa plánuje posilniť metodická pomoc namiesto sankčného prístupu a ako chcete podporiť dobré riadenie samospráv bez ich paralyzovania strachom z nejakých chýb. Poslednou oblasťou, kde by som sa chcela pána ministra opýtať na riešenia, je oblasť nejakej profesionalizácie úradov a podpora starostov. Toto považujem za veľmi dôležitú tému, pretože tu častokrát doplácame aj na problémy spojené s čerpaním eurofondov v našich obciach. Ja spomeniem analýzu, ktorá sa robila, kde na Slovensku obce do veľkosti 250 obyvateľov nevyčerpali ani jedno euro, ani jedno euro na obyvateľa. Čiže v týchto obciach v podstate prakticky neexistuje žiadny rozvoj. Títo starostovia a poslanci a úradníci, ktorí pracujú v takýchto obciach naozaj pracujú často v podmienkach, kde nemajú dostatočné vzdelanie, podporu, ani metodické vedenie. Mnohé obce nemajú odborníkov na právo, verejné obstarávanie, či projektové riadenie. Štát však od nich očakáva profesionálne výstupy. Preto by som sa chcela pána ministra vnútra Šutaja Eštoka opýtať, aké systémové nástroje ponúka ministerstvo vnútra na vzdelávanie a podporu samosprávnych predstaviteľov. Zároveň, či sa plánuje dlhodobý program profesionalizácie samosprávnych úradov a ako chcete zabezpečiť, aby kvalita verejnej správy nezávisela od veľkosti obce alebo regiónu. Páni ministri, ktorým som teda položila otázky, ktoré samozrejme doručím aj písomne, ak chceme hovoriť o rozvoji Slovenska, musíme hovoriť o silných a funkčných samosprávach, o silných celkoch. Rozdrobenosť samospráv nám najviac bráni v rozvoji. Bez nich nebude fungovať štát, regionálny rozvoj ani dôvera občanov v politiku. Očakávam teda naozaj konkrétne odpovede a konkrétne plány, aké chcete urobiť na to, aby sme zlepšili fungovanie našich samospráv. Nie nejaké prázdne deklarácie, ale skutočne by sme očakávali po dvoch rokoch nejaké systémové riešenia, aj keď samozrejme, mali sme možnosť vidieť a veľakrát to tu s kolegom spomíname, že táto vláda neprišla za dva roky naozaj so žiadnymi legislatívnymi návrhmi, ktoré by pozitívnym spôsobom ovplyvňovali fungovanie našich obcí a miest napriek tomu, že dneska samosprávy čelia, v tých oblastiach, ktoré som vymenovala, či sú to financie alebo kompetencie, problémom, ktoré mnoho z nich nedokážu samé riešiť, a preto by som očakávala, že práve príde iniciatíva z úrovne vlády pretože aj keď síce pán premiér ešte na začiatku volebného obdobia teda zadal takú požiadavku, keď chceli samosprávy dofinancovať, že teda áno, dofinancujeme ich, ale iba v prípade, ak teda prídu s nejakým návrhom reformných krokov. Už aj pokiaľ viem, tak je už nejaký dokument pripravený, ktorý by mali teda 13. marca SK8 a ZMOS predstaviť na konferencii. Tak ja dúfam, že aj toto bude taký výkop do tej diskusie a že teda bude to také nejaké začatie naozaj serióznej diskusie k tejto dôležitej téme, pretože doplácame dneska na to, že vlády Roberta Fica za tri vlády predchádzajúce a ani tejto štvrtej skutočne v tejto téme nerobili a nenavrhovali žiadne reformné kroky, ktoré by viedli k tomu, aby sme v našich samosprávach dokázali fungovať efektívnejšie. A dnes ja si reálne myslím, že ak sa nič neurobí, tak podľa mňa nie je žiadna šanca, aby sme dokázali naštartovať aj regionálny rozvoj pri tejto rozdrobenosti a pri tomto spôsobe fungovania aj financovania našich obcí a miest. Dneska sa nám to ukazuje, že z regiónov odchádzajú ľudia. Máme tam problémy zabezpečovať aj ohľadom nejakého kvalifikovaného personálneho zabezpečenia na našich úradoch a toto bude jeden obrovský problém a musíme si uvedomiť, že 2 890 obcí, kde my máme 1 850 obcí pod tisíc obyvateľov, tak tieto obce skutočne potrebujú jasnú víziu a ukázať to, akým spôsobom ich vieme zastabilizovať aj v oblasti financovania, aj kompetencií, aby sa dokázali ďalej rozvíjať. A jedinou cestou je to, aby sme vytvárali silnejšie, nejaké funkčné celky, ktoré by dokázali lepšie čerpať eurofondy, efektívnejšie spravovať úrady a naozaj by to malo podľa mňa veľký posun aj v našom alebo vplyv na ten regionálny rozvoj. Takže, ja dúfam, že dostanem teda aj nejaké konkrétne odpovede od pánov ministrov a budem sa tešiť na ďalšiu diskusiu k tejto téme. Ďakujem.

Vďaka pán predsedajúci, mám hneď dve interpelácie a obe sa týkajú rezortu obrany. začnem možno tou aktuálnejšou. Doslova dnes ráno sa objavila v médiách správa, že tie nákladné automobily Tatra, ktoré rezort obrany nakupuje a že ich teda nakupuje hojne. Tá rámcová zmluva predpokladá nákupy až v objeme vyše jednej miliardy. Že tieto nákladné automobily nie sú kupované priamo od výrobcu, sú kupované cez sprostredkovateľskú firmu, s veľmi podobnými názvami, ale úplne odlišnou alebo čiastočne odlišnou právnickou, vlastníckou štruktúrou. A to najdôležitejšie, že rozdiel, rozdiel medzi výrobnou cenou týchto automobilov a cenou, za ktorú si účtuje za to sprostredkovateľ predstavuje 8%. Na prvý pohľad možno málo, 8%, poviete si, čo je to za peniaze, toto nemá žiadne hmatateľné následky. Ale vraciam sa k tomu, čo som povedal pred pár minútami. Bavíme sa tu o nákupe, ktoré sú celkovo v počte niekoľko stovák kusov. Vzhľadom na to, že ide o špecializované vozidlá, nie bežné náklaďáky, tak jednotková cena je primerane vysoká. Spolu, spolu tá rámcová zmluva opäť presahuje až vyše jedni miliardu. Osempercentný rozdiel teda predstavuje rozdiel rádovo vo výške minimálne desiatok miliónov eur. Len dodám, čo to znamená na kusovom rozdiele za jednu možnú cenu za jeden kus. Bavíme sa tu o rozdiele pre jeden konkrétny typ vozidla, jedna verzia tej Tatry, ktorú kupujeme, rozdiel je 530-tisíc. To je cena, za ktorú to predáva priamo výrobca, verzus 580-tisíc, cena, za ktorú predáva toto vozidlo sprostredkovateľ Slovenskej republike, Českej republike a iným. V reakcii na tieto odhalenia zareagoval minister obrany tým, že toto je problém dodávateľa a nie nákupcu alebo kupujúceho, konkrétne ministerstva obrany. Že si týmto spôsobom dodávateľ prerozdelil alebo kontroluje spôsobom, akým sa prerozdelí zisk. To aby bolo, tu je podstatné vedieť, že ten výrobca, firma Tatra, nie je vlastnená len jednou právnickou spoločnosťou, má aj minoritných majiteľov. To čo sa v praxi stalo je, že tým, že nepredáva priamo výrobca, ale predáva sprostredkovateľská firma, v ktorej už títo minoritní majitelia nie sú zastúpení, v praxi sa stalo to, že ten zisk ostáva majoritnému majiteľovi Tatry a vynecháva toho minoritného majiteľa. To je jedna interpretácia, interpretácia ponúkaná ministrom obrany. Ja dodávam, že je možná interpretácia iná a vážna a naformulujem ju z hľadiska vážnosti aj právnych následkov takto. Ak by chcel výrobca danej technológie, ak by chcel výrobca danej technológie nastaviť tie zmluvy tak, aby sa nemusel podieľať alebo aby nemusel zdieľať informácie o prípadnom zisku a prerozdelení prípadného zisku s minoritným akcionárom, neurobil by to inak. Tým, že zmluva išla priamo cez sprostredkovateľa, nie priamo cez výrobcu, vynechali minoritných akcionárov nielen zo zisku, ale aj z rozhodovaní o tom, ako je tento zisk prerozdelený. To samozrejme otvára rôzne vážne obvinenia, na ktoré alebo podozrenia, na ktoré bude musieť odpovedať hlavne výrobca, ale otvára to aj množstvo otázok v súvislosti so samotným kupujúcim, a to konkrétne teda ministerstvom obrany. Je totiž možné, že Českej republike, ktorá týmto spôsobom rozhodla uzavrieť svoju vlastnú akvizíciu a Slovenská republika len prebrala tento model po Českej republike. Je totiž možné, že Českej republike tento spôsob nakupovania nevadil. Má na to v podstate aj možný legitímny dôvod. Tatra je hlavne česká firma, áno, časť tých automobilov sa bude vyrábať na Slovensku, ale je to prioritne česká firma, ktorá ju vlastní. A tu treba vedieť, že Česká republika, ako takpovediac hosťovská krajina, ktorá sa bude podieľať tým pádom aj na zisku, aj na daniach, ktoré s tým súvisia s výrobou týchto automobilov, so zamestnaním ľudí, ktorí sa na výrobe týchto automobilov budú podieľať. Že Česká republika mala možno aj dobrý dôvod prižmúriť oko nad osempercentnou prirážkou. Česká republika si totiž v podobe iných tých ziskov, ktoré som spomenul, tie daňové príjmy za ľudí, ktorí sa vďaka tomuto kontraktu zamestnajú v Českej republike. Česká republika si časť tých 8% takpovediac nájde, lepšie povedané, časť tých 8% si nájde cestu späť do českého štátneho rozpočtu. Slovenská republika, Slovenská republika v tejto situácii nebude. A teraz, vzhľadom na to, že minister obrany sám ho obhajoval tento nákup ako najlepší možný, parafrázujem jeho odôvodnenie čo najpresnejšie ako viem, snáď by Česká republika predsa nedohodla zlé podmienky pre seba. Preto, keď pristupujem k českému riešeniu za českú cenu nemôže tu byť ani náznak podozrenia, že sa deje niečo nekalého. Ja sa pýtam, napadlo vám, že Česká republika bude mať trošku iný postoj k vlastnej firme, vzhľadom na situáciu, vzhľadom na možné zisky, ktoré Česká republika bude mať cez daňový príjem, príjem zo zamestnaneckej dane a iné, ktoré samotná výroba týchto automobilov prinesie pre českú pokladnicu, ale nie pre slovenskú? Ak je to takto, že vám ušlo, že Česká republika je tu v trošku inom vzťahu k spomenutému výrobcovi týchto automobilov, tak potom neplatí, neplatí, že ste automaticky našli najlepšiu možnú cestu. Z toho vyplývajú aj ďalšie otázky, ktoré predložíme ministrovi obrany, pán predsedajúci, aj písomne. Pýtam sa či by nebolo v danom prípade vhodnejšie cestou súťaže z dvoch príčin. Jednak by to samozrejme eliminovalo ten biased, tú náklonnosť, ktorú Česká republika mala v prospech vlastného výrobcu, vzhľadom na to, že z toho, že to zadá vlastnému výrobcovi, budú pre ňu plynúť tie daňové výhody, ktoré som spomenul a rozhodovali by sme sa o cene automobilu takpovediac nezávisle na tých záujmoch, ktoré mala Česká republika vo vzťahu k firme Tatra a k majiteľom tejto firmy. Zároveň platí, že vzhľadom na to, že nebola súťaž, sme sa vlastne nedozvedeli či tu nie je iná a reálne možnosť získať ešte lepšiu cenu ako tú, ktorú vyrokovala Česká republika pre vlastné tatrovky. Opakujem, vzhľadom na to, že výrobca išiel cestou predaja, nie cez priamo cez výrobcu, ale cez sprostredkovateľa a tento sprostredkovateľ si prihodil 8%, tak sa otvára reálne možnosť, že kebyže robíme súťaž a kebyže sa do tej súťaže prihlásia výrobcovia, nie sprostredkovateľské firmy, tak sme si mohli tých 8% pokojne ušetriť. Opäť, týmto nechcem spochybniť samotný nákup nákladných vozidiel. Naše ozbrojené sily sú v ... si prihodil 8 %. Tak sa otvára reálna možnosť, že kebyže robíme súťaž a kebyže sa do tej súťaže prihlásia výrobcovia, nie sprostredkovateľské firmy, tak sme si mohli tých 8 % pokojne ušetriť. Opäť, týmto nechcem spochybniť samotný nákup nákladných vozidiel, naše ozbrojené sily sú v úbohom stave, prešiel som si osobne dnes už, dovolím si povedať, väčšinu vojenských zariadení v tomto štáte a kam človek ide, tam nachádza ešte staré vetriesky, staršie pomaly ako aj tí najstarší tu v tejto sále. Takže rozhodne podporujeme modernizáciu ozbrojených síl, aj konkrétne výmenu tých mnohých starých nákladných automobilov v našich ozbrojených silách, naši vojaci a vojačky si skutočne zaslúžia lepšie ako tie staré vetriesky, ktoré pravidelne na základniach vídavam, ale moje otázky smerujú k výberu, spôsobu výberu a ku kritériám, ktoré prezident, pardon, ktoré minister obrany a podpredseda vlády v tomto konkrétnom prípade zvolil. Lebo vzhľadom na to, tie zverejnené informácie, že to kupujeme s prirážkou minimálne 8 % oproti tomu, čo si za ne účtuje výrobca, si myslím, že sa nanovo vyvstáva úplne legitímna obava, že sme si možno nezvolili tú najlepšiu možnú cenu alebo ten najlepší možný postup z hľadiska nákladnosti tejto objednávky.
To je moja prvá interpelácia, opäť predložím ju ako samostatnú interpeláciu ministerstvu obrany a ministrovi obrany a podpredsedovi vlády.
Mám aj druhú, ktorú mi dovoľte predložiť v tomto momente, pán predsedajúci. Týka sa dokumentu, ktorý vydala Rada pre rozpočtovú zodpovednosť koncom minulého roka. Bol to dokument, ktorý bol už vo svojej podstate šokujúci, konštatoval, že deficit bude ešte vyšší ako predpokladajú tie pesimistické odhady vlády a rozvíjal sa, rozpracoval v tomto dokumente aj dôvody, prečo ten deficit je taký, aký je. Nás, ktorí sa v tejto sále a mimo tejto sály venujeme obrane, zaujala iná informácia v tomto dokumente. Bol tam taký ironický kompliment, kompliment pre ministerstvo obrany, že vlastne pomohlo vylepšiť fiškálnu situáciu Slovenskej republiky tým, že nevedelo vyčerpať svoj rozpočet. Tá konkrétna suma nie je malá. Ministerstvo obrany Slovenskej republiky vyčerpalo oproti pôvodným plánom v roku 2025 o 595 miliónov menej ako pôvodne plánovalo a predpokladalo. Len na ilustráciu, to je v podstate že takmer celkový objem priemernej ročnej sumy, alebo celková priemerná ročná suma, ktorú my tradične vyhradzujeme a vyčleňujeme, pardon, na modernizáciu, tá suma sa pohybuje medzi 600 až 800 miliónmi. Nevyčerpať, nevyčerpať skoro 600 miliónov nie je nejaká malá chybička na, proste v kategórii zaokrúhlenia, nevyčerpať 600 miliónov znamená v podstate nevyčerpať objem peňazí, ktorý predstavuje takmer kompletný rozpočet alebo tú časť rozpočtu, ktorá je vyčlenená z rezortu obrany na modernizáciu.
Tým dôvodom, tým dôvodom, ktorý pripúšťa aj samotná Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, je meškanie dodávok vojenskej techniky, pripúšťam, to sa stáva a nie vždy je to pod kontrolou ministerstva obrany, napriek tomu to otvára celú sériu otázok, na ktoré nemáme odpoveď a na ktoré, si myslím, že každý z nás, ktorému záleží na obranyschopnosti tejto krajiny, potrebuje vedieť odpovede. A dovoľte mi ich teraz, pán predsedajúci, prečítať.
Tá prvá otázka je na pána ministra v súvislosti s odhadom Rady pre rozpočtovú zodpovednosť: Aký je váš odhad skutočného čerpania rozpočtu oproti schválenému rozpočtu? My sme vlastne nepočuli nikdy tú konečnú sumu, ktorú ministerstvo obrany v konečnom dôsledku vyčerpalo.
Druhá otázka: V súvislosti s avizovaným rozpočtom na obranu predsedom vlády Slovenskej republiky, ktorý hovoril o výdavkoch, pardon, ospravedlňujem sa, druhá otázka znie: V súvislosti so znížením výdavkoch rozpočtu ministerstva obrany na rok ´25, aký je váš odhad výsledného percentuálneho zníženia výdavkov na obranu v pomere k HDP? V súvislosti s pôvodne rozpočtovanou výškou výdavkov na obranu v objeme 2 % HDP očakávate, že tento spojenecký záväzok nesplníme? A aký je váš upravený odhad výdavkov na obranu, vyjadrený percentom HDP na rok 2025? Informovali ste o tejto zmene spojencov?
Krátky dovetok k tomu, prečo sa na túto tému pýtame. Tí, čo sledujete obranu, dobre viete, že rozpočet na obranu nie je len tak úplne v rukách alebo na samostatnom rozhodnutí vlády Slovenskej republiky, sú tu aj určité medzinárodné záväzky, ku ktorým sme sa prihlásili, už aj táto vláda nedávno na samite vo Walese. Tým záväzkom je konkrétne, aby rozpočet nešiel pod 2 % HDP a aby postupne narastal až do výšky, ten čistý obranný, 3,5 % HDP, duálne výdavky ďalších 1,5 % HDP. Toto je záväzok, ktorý vláda zdedila nie po premiérovi Hegerovi, nie po premiérovi Ódorovi, nie po premiérovi Matovičovi, toto je záväzok ministra, pardon, prezidenta Slovenskej republiky Petra Pellegriniho, tak ako mu ho odobrila vláda Roberta Fica. Ak teda sa stalo, že Slovenská republika sa síce zaviazala investovať minimálne 2 % HDP, ale potom reálne vyčerpala o takmer 600 miliónov menej, čo je zhruba 0,3 % HDP, tak predpokladám, že sme nenaplnili náš medzinárodný záväzok investovať minimálne 2 % HDP a bolo by dobré počuť vysvetlenie zo strany ministerstva obrany.
Tretia otázka: Stotožňujete sa s rámcovým vysvetlením Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, že dôvodom je primárne meškanie dodávok vojenskej techniky? Meškanie ktorých dodávok a v akom objeme toto zníženie na výdavkovej strane rozpočtu spôsobilo? A boli okrem meškania dodávok techniky aj iné dôvody zníženia výdavkov rozpočtu Ministerstva obrany Slovenskej republiky? Opäť, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť nešla do veľkých detailov, vypichla hlavne tie meškajúce dodávky, bolo by dobré vedieť, či sú tu aj iné dôvody. A tu je namieste zdravá skepsa, tu treba vedieť, že spôsob, akým ministerstvo obrany rozpočtuje a potom míňa pridelené prostriedky, vyvoláva mnoho otázok už v minulosti. Tak tento rok, tento uplynulý rok 2025, tak v roku 2024 boli minuté stovky miliónov doslova na poslednú chvíľu. V roku 2024 to boli stovky miliónov minuté na bližšie nešpecifikované semináre a iné podujatia, školenia, o ktorých reálnom účele sme sa nikdy nedozvedeli napriek tomu, že Progresívne Slovensko podalo nie jednu, ale už dve infožiadosti na ministerstvo obrany v tejto veci. A vzhľadom na to, že ministerstvo obrany rozpočtuje tak mizerne, ako rozpočtuje, a gazduje s peniazmi tak mizerne, ako s nimi gazduje, je úplne namieste sa pýtať, či tu boli aj iné dôvody na to, že tých 600 miliónov prepadlo, ako meškanie dodávok techniky zo strany zahraničných dodávateľov.
Ďalšia otázka: V prípade zníženia rozpočtu z dôvodu meškajúcich dodávok materiálu, v akom časovom predstihu sa ministerstvo obrany dozvedelo o riziku meškania jednotlivých dodávok? Viete, prečo sa pýtame? V princípe, a to je predmetom ďalšej dodávky, otázky, je možné prostriedky, u ktorých existovalo riziko ich prepadnutia z dôvodu omeškania, efektívne presmerovať na iné účely, napríklad na výcvik, bežné nákupy materiálu, rekonštrukcie a podobne. Stalo sa tak? Pokúsili ste sa? A ak nie, tak prečo? Ak ste nechali tých 600 miliónov jednoducho prepadnúť, prečo ste tak konali?
A posledná otázka: V súvislosti s avizovaným rozpočtom na obranu predsedom vlády Slovenskej republiky, ktorý hovoril o výdavkoch nepresahujúcich 2 % HDP aj pre rok 2026, bude vašou ambíciou, pán minister obrany a podpredseda vlády, nevyčerpané prostriedky z minuloročného rozpočtu čerpať v aktuálnom účtovnom roku nad rámec tých premiérom avizovaných 2 % HDP? Ak ste 600 miliónov nestihli minúť tento minulý rok a ak by to bolo aj z objektívnych príčin, že to nedodali, tak logicky, ak vám teraz prídu a ak ste nerátali s tým, že vám prídu až v ´26, ale prídu až v ´26 a vy ste už na ´26 naplánovali 2 % HDP, tak v roku ´26 neminiete 2 % HDP, mali by ste minúť až zhruba 2,3 % HDP. Ale predseda vlády tvrdil, že to nebude viac ako 2 %. Čo teraz? To idete účelovo škrtať iné plánované výdavky len preto, aby ste neprekročili to, čo minister, čo predseda vlády stanovil ako absolútny limit pre ministerstvo obrany? Ak áno, v konečnom dôsledku na to, samozrejme, doplatia len naši vojaci a vojačky.
Vďaka, pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem za slovo.
Vážení kolegovia, kolegyne, tak po roku sme sa včera poobede dočkali toho, že konečne prišlo na rad aj odvolávanie vlády, ktoré tu naozaj pri niektorých ležalo vyše roka. Následne sme tu strávili celú noc, celú noc, niektorí kolegovia naozaj vôbec nespali a aj tak to dnes bolo uťaté a väčšina z nás sa počas toho odvolávania ani nedostala k slovu. Ja som bola prihlásená, poviem to, bola som asi tak tridsiata pod čiarou, keď to dneska uťali. Naozaj nebola šanca, aby som vystúpila a aby som predniesla, čo považujem za dôležité.
Mám interpeláciu na ministra školstva pána Tomáša Druckera, poviem aj celý kontext, ktorý som bola pripravená povedať aj pri odvolávaní vlády, a prednesiem aj konkrétnu interpeláciu, ktorú tiež som už dlhšie pripravovala a po vlastne mojom ústnom prednese ju následne odovzdám, odovzdám aj písomne.
Minister školstva Drucker nebol medzi tými, ktorí mali byť jednotlivo odvolávaní, ale jeden z tých návrhov bol aj na odvolávanie celej vlády. Pretože sme hlboko presvedčení, že táto vláda ako celok, vláda, ktorú vedie Robert Fico, a vláda, ktorej súčasťou je aj Tomáš Drucker, škodí tejto krajine, škodí budúcnosti našej krajiny a tým ohrozuje aj to, čo z tejto krajiny odovzdáme pre ďalšie generácie. To znamená, že keď sa pozeráme aj na pôsobenie Tomáša Druckera, a ja sa zameriam na jeho rolu ako ministra školstva, nebudem sa zameriavať na to, že aký, s prepáčením, bordel prebral na úrade po podpredsedovi Kmecovi, tak aj keď sa bavíme o školstve, aj keď sa bavíme o mladých ľuďoch, tak nemôžme tú debatu zúžiť iba na to, čo sa aktuálne deje, neviem, v školských zákonoch a čo sa aktuálne deje na školách. Mimochodom keby to niekoho zaujímalo, tak na školách sú učitelia, riaditelia, často aj rodičia v totálnom strese z toho, koľko zmien sa deje, aj dneska sa musel Tomáš Drucker brániť na tlačovej konferencii a napriek tomu som v kontakte s mnohými riaditeľmi, ktorí hovoria, že naozaj tých zmien je tak veľa, že nevedia, čo skôr, nedostávajú včas odpovede a nestíhajú akoby zapracovávať všetky tie zmeny, ktoré prišli z ministerstva.
Ale to nie je ten najväčší problém v tejto krajine. Najväčší problém je, čo robí táto vláda ako celok a pred čím si Tomáš Drucker ako keby zatvára oči. Často stojí vedľa, príde na rokovanie vlády, ale potom tvrdí, že nevie, či tam práve vystúpil pán Kotlár, pretože si na chvíľu odbehol, alebo sedí ticho vedľa premiéra Fica na diskusii so študentmi a nekomentuje, čo sa tam deje. Pričom Tomáš Drucker je nielen minister školstva, je aj podpredseda strany HLAS a je spoluúčastníkom všetkého toho, čo táto vláda robí a čo táto koalícia schvaľuje. Nekomentoval Trestný zákon, ktorý tu doniesol minister nespravodlivosti Susko hneď na začiatku volebného obdobia, a keď sa rušila, rušil Úrad špeciálnej prokuratúry. Dodnes sa nepostavil proti tomu, nedosiahol to, aby bol odvolaný podpredse... teda splnomocnenec vlády Kotlár, napriek tomu, že je to totálny výsmech všetkým vedcom v tejto krajine, všetkým ľuďom, ktorí sa snažia aj deťom, žiakom, študentom sprostredkovať dôležitosť vedeckého poznania. Nepostavil sa ani, keď sa na úrade vlády konala tlačová beseda, kde najvyšší ústavní činitelia šikanovali mladých ľudí za kriedové nápisy a bez hanby klamali o našej kolegyni Luščíkovej. Neozval sa ani, keď celá koalícia hlasovala za novelu ústavy, ktorou ústavne zasiahla aj do vzdelávania na školách a do práva detí na objektívnu sexuálnu výchovu.
A chcela by som sa zamerať na to, že akým spôsobom sa u nás prepája politika a školy a akým spôsobom niektorí sú tak trochu nad zákonom a tak ako to platí v iných oblastiach, ešte oveľa závažnejších ako je korupcia, ako je trestné právo, tak sa musíme pozrieť aj na to, ako to platí vo vzťahu k prípadnej politizácii škôl. A ja by som sa teda veľmi rada aj v mojej interpelácii zamerala na to a opýtala sa Tomáša Druckera a požiadala o jasné usmernenie toho, ako teda interpretuje ten zá...
===== ako to platí vo vzťahu k prípadnej politizácii škôl. A ja by som sa teda veľmi rada aj v mojej interpelácii zamerala na to a opýtala sa Tomáša Duckera a požiadala o jasné usmernenie toho ako teda interpretuje ten zákaz politickej činnosti, ktorú uvádza aj náš školský zákon a ktorý je zároveň je tam aj zodpovednosť priamo riaditeľov škôl a ďalej ako interpretuje tú čo by mala byť neutralita politickej diskusie v prípade, keď sa deje so žiakmi ako to uvádza samotné usmernenie ministerstva školstva. Lebo ja vám poviem z praxe, ja som poslankyňa, členka školského výboru, osoba, ktorá sa dlhodobo venuje školstvu a 15-20 rokov navštevujem školy a od kedy som v politike tak veľmi často mi povedia, že my sa radšej nestretneme. A je to taký paradox, lebo nám v politike často vyčítajú, že sme odtrhnutí od reality a že necestujeme po regiónoch alebo, že nevieme čo sa deje v praxi. Ale potom, keď to chceme vedieť a my to chceme vedieť a na všetkých našich výjazdoch organizujeme okrúhle stoly. Oslovujeme školy, aby sa stretli. Pýtame sa, zaujímame sa, chceme spätnú väzbu ako veci fungujú v praxi. Tak nám často povedia, že viete čo my máme obavy. My sa nemôžeme stretnúť s politikmi. Nás nesmú sami vidieť. Lebo to je tá prax. To je ten dopad aj tej polarizovanej spoločnosti aj toho obrazu politikov. Ale, keď premiér Fico povie, že ja idem navštíviť školu tak to dostanú riaditelia príkazom z hora. V poslednej dobe už sa naučili, že teda diskusie sa nemajú konať na pôde školy ale napríklad na pôde miestneho úradu. Ja som veľmi zvedavá na diskusiu, ktorú má mať pán premiér zajtra v Modre a zaujíma ma a dopytujem sa, odovzdám písomnú interpeláciu ako Tomáš Druckej interpretuje tento zákaz politickej činnosti a politickej agetácie na školách v kontexte toho čo na tých debatách hovorí premiér Fico. Pretože viaceré, viaceré záznamy boli zverejnené. Dokonca jedna z tých diskusií je priamo zverejnená a teraz pozor nie je zverejnená na stránke úradu vlády. Je zverejnená na facebookovej stránke strany SMER. Čiže sme priamo pri straníckej aktivite, pričom zákon explicitne hovorí, že je zakázaný propagácia politickej strany. Že, keď už tak by to asi mala byť akcia úrady vlády a nie strany SMER. Ale vďaka tomu máme aj videli sme, mali sme možnosť vidieť niektoré nahrávky toho čo premiér Fico hovorí žiakom. Mali sme možnosť dostať spätnú väzbu a tam sme si my celkovo ako spoločnosť vďaka medializovaným informáciám o tom čo sa na niektorých tých debatách hovorí a ja vám teda na rovinu poviem, že z toho čo som videla tak si nemyslím, že je to politicky neutrálne. Ani si nemyslím, že je v poriadku, keď premiér Fico hovorí, že 17. november bol komunistický puč. Ani si nemyslím, že je v poriadku, keď sa, počkajte, keď o referende o vstupe do Európskej únie hovorí, že bolo zmanipulované, lebo aj to odznelo. Keď opakuje vulgárne vyjadrenia pred žiakmi alebo, keď študentov posiela bojovať na Ukrajinu. Som presvedčená, že toto nie sú vyjadrenia, ktoré by mali spadať pod ten, ten princíp politickej neutrality a teda by ma zaujímalo a som zvedavá na odpoveď od pána ministra ako presne interpretované to právo, to ustanovenie, ktoré je v zákone a bude to zaujímať aj riaditeľ aj učiteľov, napríklad aj v kontexte toho, keď my máme úprimný záujem sa s nimi stretnúť a opýtať sa ako to funguje v školstve. Aby aj oni vedeli kde teda sú tie čiary a som presvedčená, že aj v tejto téme je nevyhnutné, aby pravidlá platili pre všetkých a aby platili tak ako sa vzťahujú napríklad aj pre opozičných členov školského výboru sa majú vzťahovať aj na ústavných činiteľov na úrovni vlády. Viete, táto vláda, táto vláda ohrozuje budúcnosť Slovenska na niekoľkých úrovniach. A hovorili sme o tom v noci v rôznych nočných hodinách ale tá rozprava mala byť ešte oveľa dlhšia. Ohrozuje naše zahranično-politické ukotvenie. Lebo sme sa stali nedôveryhodným partnerom pre našich partnerov v Európskej únii alebo v NATO. Keď sa náš premiér bez mandátu, bez mandátu čo je len vlády stretne s vojnovým zločincom Putinom tak je to medzinárodnopolitický signál a ohrozuje to. Sme krajina, ktorá má u nášho suseda vojnu. Kúsok za našimi hranicami. A my by sme mali urobiť všetko preto, aby sme boli bezpečnou súčasťou Európskej únie. A táto vláda to nerobí. A je to ohrozenie našej budúcnosti. Táto vláda ohrozuje naše verejné financie. A mali sme o tom výmenu z predsedom poslaneckého klubu Richterom o štvrtej v noci, pretože on aspoň jediný za SMER vystúpil. Akurát si to teda zúžil, že on chce hovoriť iba o tých sociálnych témach, lebo on je predseda Sociálneho výboru. No ale bol jediný, ktorý vystúpil pri odvolávaní celej vlády. A aj vtedy sme mu hovorili, že to nie je len o sociálnych politikách. Aj tie sú problematické. Ale ten hlavný problém je, že vy vyberáte dane a odvody a cez zvýšené ceny peniaze od ľudí do štátnej kasy, ktorá je deravá, ktorá je deravá, pretože je tam priestor na korupciu, ktorú nikto nevyšetruje. A to bol jeden z hlavných dôvodov prečo sme chceli odvolať ak chceme odvolať túto vládu. Prečo sme presvedčení, že táto vláda škodí. Preto odvolávame ministra Šutaja Eštoka. Predsedu strany HLAS, ktorému Tomáš Drucker je lojálny podpredseda. Pretože sa tu korupcia nevyšetruje. A počuli sme to aj dnes od generálneho prokurátora. A počúvame to pri každej príležitosti lenže vy to počuť nechcete ale verím, že vaši voliči počujú. Korupcia sa v tejto krajine nevyšetruje. Trestné právo sa ohýba. Ohýba sa spôsobom, aby sa nemohla vyšetrovať, aby sa ani spätne nemohla vyšetrovať. Ohýbate rokovací poriadok, keď ste tu v decembri prílepkom zmenili trestný poriadok, či ktorý to je. Práve preto, aby ste zabránili vyšetrovaniu. A toto všetko je to čo vplýva a čo preteká cez našu spoločnosť. To je to čo potom spôsobuje aj tú polarizáciu na úrovni spoločnosti, na úrovni škôl. To je to prečo sa zamestnanci ekonomickej univerzity ozvali proti tomu, že sú spájaní s takýmto hlasovaním. Lebo prorektorka univerzity je zároveň predsedníčka školského výboru a zároveň poslankyňa za HLAS. A zároveň zahlasovala za tento prílepok, ktorý bol promafiánsky. A potom riaditelia škôl písali verejný otvorený list, že aký vzor to dáva parlament mladý ľuďom. Toto všetko preteká. Čiže, keď sa bavíme o našej krajine tak sa nebavíme a bavíme sa o tom čo odovzdávame ďalším generáciám. Nebavíme sa len o školskom zákone. Bavíme sa o tom, že celá táto vláda škodí našej krajine a ohrozuje našu budúcnosť. A preto sme navrhli odvolanie pred rokom. A preto sme tu boli celú noc a preto tu hovoríme aj dneska v bode interpelácie. Pretože toto musíme nahlas povedať a aj keď sme momentálne politická menšina budeme to hovoriť pri každej príležitosti. Aj v tomto pléne, aj všade v krajine, aj v médiách, aj keď ste zmenili rokovací poriadok. Aby si ľudia uvedomili, že minister Šutaj Eštok si nezapamätáme ho podľa vodného diela na hraniciach. Ale podľa toho, že zabránil vyšetrovaniu korupcii v našej krajine a že ministra Kamenického si budeme pamätať aj podľa toho, že vyberal, vyberal peniaze ale do deravej kasy, z ktorej si niekto vycuciava ale to vycuciavanie nikto nevyšetrí. Ďakujem pekne.