49. schôdza

Sa nám podarilo dostať k tomuto zákonu. Prvýkrát sme ho mali prerokovávať tu v parlamente už včera večer, keď sme skončili hlasovanie. Žiaľ, neboli ste tu. Potom to malo byť dnes ráno. Opäť ste tu neboli, uprednostnili ste tlačovku, na ktorej ste nám oznámili, že rušíte to, čo ste zaviedli. Ale v poriadku. Ja myslím, že trochu emotívnejšie o tom bude hovoriť aj pán Pročko. Ale ja som tým chcel najmä poukázať na to, že my sme stále parlamentnou demokraciou a naozaj v rámci parlamentnej demokracie by ministri mali byť podriadení tomuto parlamentu a naozaj aj ten svoj program si tomu prispôsobovať a niečo podobné koniec koncov sľúbil aj pán prezident. Sľúbil to práve v prípade nejakej čistoty legislatívneho procesu postupov v rámci parlamentu. A dovolím si zacitovať z jedného článku, ktorý vyšiel 18. 3. Pellegrini kritizuje legislatívny proces. Zákony s prílepkami bude dôsledne posudzovať. Prezident skritizoval zneužívanie skráteného legislatívneho konania a prílepky k zákonom, ktoré spolu nesúvisia. Avizuje, že odteraz bude takéto prílepky dôsledne posudzovať a vracať späť do parlamentu. Úroveň legislatívneho procesu a tvorba nových zákonov na Slovensku sú zlé. Na stredajšej tlačovej konferencii to uviedol prezident Peter Pellegrini po stretnutí s predsedom Národnej rady Richardom Rašim. Obaja sú za stranu HLAS, za stranu, za ktorú ste aj vy, pani Érska. Z tohto dôvodu apeluje na vládu a parlament, aby sa vrátili k štandardnému legislatívnemu procesu. Hlava štátu tiež kritizovala zneužívanie skráteného legislatívneho konania a prílepky k zákonom, ktoré spolu vecne nesúvisia. Tvrdí, že pri podpisovaní takýchto prílepkov vždy uprednostnil obsah pred formou, no po poslednej schôdzi to podľa neho dosiahlo svoje limity. To je tá schôdza, ktorá bola posledná naozaj pred touto. Dopredu chcem upozorniť, tak parlament, ako aj vládu, že budem veľmi pozorne a dôsledne sledovať, či boli alebo neboli splnené náležitosti na prijatie niečoho v skrátenom legislatívnom konaní. A či je vôbec nejaký prílepok, čo je porušenie legislatívnych pravidiel, môže alebo nemôže byť schválený a podpísaný, a či má logický súvis. Dávam naozaj dôraz na to slovo logický súvis s pôvodne navrhovaným zákonom, uviedol prezident. Pri takýchto zákonoch bude podľa vlastných slov navrhovať vypustiť tieto prílepky alebo vrátiť zákony ako celok. Pretože v opačnom prípade sa kvalita legislatívneho procesu na Slovensku bude len a len zhoršovať, poznamenal pán Pellegrini. Raši súhlasil s prezidentom, že skrátené legislatívne konania a prílepky nezvyšujú dôveryhodnosť žiadnej inštitúcie. Považuje za dôležité, aby kvalita legislatívneho procesu bola čo najvyššia. Berie to nielen ako výzvu do vlastných radov, do radov poslancov Národnej rady, ale aj ako výzvu pre vládu Slovenskej republiky, lebo skrátené legislatívne konanie má svoje parametre a dôvody. Šéf parlamentu, teda pán Raši, zaujímavá strana, deklaroval, že v parlamente urobia všetko preto, aby sa s tým vysporiadali. Verím, že vláda Slovenskej republiky si to vezme za svoje a bude nám predkladať naozaj iba v nevyhnutných prípadoch skrátený legislatívny proces, podotkol. Prečo toto hovorím? Ono zdanlivo nehovorím k téme, ale, bohužiaľ, hovorím veľmi, veľmi úzko k téme. Pretože, pani Érska, vy predkladáte zákon o posudzovaní zhody výrobku. Tento už máme v druhom čítaní a ja myslím, že tento zákon je vo svojej podstate neškodný, že naozaj sa jedná iba o implementáciu európskych smerníc. Ale vždy, bohužiaľ, tak ako bolo deklarované prezidentom, tak ako bolo deklarované predsedom Národnej rady, bohužiaľ, vždy sú v tom také nejaké zádrhele, ktoré sa v tom procese vyskytnú a jeden z tých procesov nastal u nás na výbore pre hospodárske záležitosti. Prišiel k nám totižto večer pred rokovaním pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Mega k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa práve zákon o posudzovaní zhody výrobkov. A prosím pekne, hneď v tej prvej časti píše: V súlade so zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci návrh. Ešte raz. V súlade so zákonom Národnej rady o rokovacom poriadku. A keď si otvoríte tento zákon, tak tam nájdete § 94 ods. 3, kde sa píše: Pri prerokovaní návrhu zákona nemožno predkladať návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokovaným návrhom zákona. To je vlastne to, na čo sa odvolával pán prezident, na čo sa odvolával pán predseda Národnej rady. A odvtedy neobehla ani jedna schôdza Národnej rady. Máme tu hneď prvú po týchto všetkých vyjadreniach a zrazu tu máme prílepok. A teda pozrime sa, keď je tak veľmi v súlade so zákonom o rokovacom poriadku. Hneď v prvom čl. 2 sa rieši zákon č. 523 z roku 2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Ja sa pýtam, ako súvisí zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy so zákonom o posudzovaní zhody výrobku? Potom máme čl. 4. Tam sa zase mení zákon č. 142 z roku 2024 o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete. Ja sa pýtam opäť, ako toto súvisí so zákonom o posudzovaní zhody výrobku? Tento pozmeňujúci návrh je, prosím pekne, prílepok. Prílepok, ktorý prišiel na výbore, upozornil som na to pána Mega, upozornil som na to aj koaličných partnerov. A tí povedali, no tak viete, no.
===== Prílepok, ktorý prišiel na výbore, upozornil som na toho pána Mega, upozornil som na to aj koaličných partnerov. A tí povedali: „No tak, viete, no tak je to treba, lebo vlastne musíme, lebo plán obnovy, lebo financie.“ A naozaj, predstavte si, aj v tom odôvodnení sa to píše. Plán obnovy a odolnosti, teda míľnik v tomto pláne je definovaný tak, že investičný proces bude štandardizovaný pre všetky projekty, ktoré sa budú hodnotiť centrálne už v počiatočnom štádiu. Ale Ministerstvo financií Slovenskej republiky na základe uznesenia vlády ešte v roku 2004 navrhlo zmenu tohto míľnika, a to zvýšenie hranice hodnotenia pre investičné projekty. Túto zmenu komisia dňa 16. 12. povedali by ste, že 2025, nie? Nie, 2024 odmietla, a to najmä z dôvodu špecifických ustanovení zákona 142/2024. V roku 2024 prišli nejaké výhrady. A my teraz prílepkov riešime k úplne nízko visiacemu zákonu riešime to, aby sme nejakým spôsobom neprišli o peniaze z plánu obnovy. Ale pozor, tuto tá story nekončí. Toto nie je iba, že prílepok. Totižto tento istý prílepok sa, prosím pekne, nachádza ako riadny bod programu v prvom čítaní. Predkladá ho pán Daniel Karas. Je to vlastne úplne to isté. Pozrite si číslo parlamentnej tlače 1250. Takže máme tu prílepok, ktorý ide k zákonu, k nesúvisiacemu zákonu, robí presne to isté, na čo upozorňoval a čo kritizoval prezident Slovenskej republiky. Čo kritizoval predseda Národnej rady? A ja sa, pani Érseková, pýtam, či ste o tom vedeli, pretože nám pán Mego tvrdil, že áno, že je to dokonca s vaším požehnaním, aby mohol on priložiť prílepok k vášmu zákonu a takýmto spôsobom ho ohroziť, pretože... Pán poslanec, ešte vás na chvíľku prerušujem, lebo chcel som ešte privítať a nestihnem, keď mi odídu študenti zo Strednej odbornej školy Jána Antonína Baťu v Partizánskom. Vitajte. Prepáčte, môžete pokračovať. Ďakujem pekne. Aspoň som využil chvíľku, aby som si našiel ešte raz tú citáciu prezidenta: Pri takýchto zákonoch budem navrhovať vypustiť tieto prílepky alebo vrátiť zákony ako celok. Pani Érseková, dávam vám teraz priestor, aby to naozaj nemuselo dôjsť takto ďaleko, aby to nemuselo ísť k prezidentovi, aby vám to musel vrátiť a potom sa to tu schvaľovalo tou parlamentnou väčšinou. Ja navrhujem, aby sa tento zákon vrátil z tohto pohľadu na dopracovanie, aby ste sa postarali o to, aby odtiaľ tento prílepok bol vypustený, aby sme ho mohli prerokovať riadne v rámci parlamentnej tlače, ktorú predtým predkladá pán Daniel Karas. Takže, pani spravodajkyňa, poprosím vás, aby ste zaznamenali, že vraciam tento zákon na dopracovanie. Ďakujem veľmi pekne. Teraz sa pýtam, či sa hlási do rozpravy niekto ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a

V roku 2026 som bola poverená uviesť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251 z roku 2012 o energetike. Cieľom vládneho návrhu zákona je predovšetkým úprava podmienok pre odber elektrickej energie a plynu za sadzbu určenú pre domácnosť v prípade, ak odberateľ odobranú elektrinu a plyn nepoužíva na vlastnú spotrebu. Na základe odberateľov sa na strane odberateľov navrhuje zaviesť výslovnú povinnosť pri uzatváraní zmlúv predložiť vyhlásenie, že elektrinu alebo plyn bude odoberať ako odberateľ v domácnosti. Tento údaj sa stane novou povinnou náležitosťou zmluvy o dodávke elektriny, zmluvy o združenej dodávke elektriny, zmluvy o dodávke plynu a zmluvy o združenej dodávke plynu. Na strane dodávateľov sa navrhuje naplnenie pravidiel vedenia evidencie odberateľov elektriny alebo plynu v domácnosti. Ide o charakter odberu na odbernom mieste, teda či ide napríklad o odber v byte, dome, záhrade, garáži, ktorý bude tiež súčasťou zmluvy. Podrobnosti o klasifikácii charakterov odberu ustanoví Ministerstvo hospodárstva vyhláškou. Vládny návrh zákona ďalej navrhuje zaviesť register objektov spotreby tepla, čím sa vytvorí jednoznačný zoznam subjektov napojených na centrálne zásobovanie teplom. Vládny návrh zákona tiež zavádza povinnosti týkajúce sa poskytovania údajov na účely zriadenia takéhoto registra pre dodávateľov tepla a koncových odberateľov tepla. Aby bolo možné flexibilne reagovať na aktuálnu situáciu na trhu s energiami, navrhuje sa ustanoviť okruh zraniteľných odberateľov nariadením vlády Slovenskej republiky. Vládny návrh zákona tiež navrhuje, aby sa pri vykonaní cenovej regulácie individuálnej tarify ustanovili kritériá na určenie koncových odberateľov elektriny nariadením vlády. Aplikácia týchto kritérií zostáva naďalej v pôsobnosti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Na účel uplatnenia individuálnej tarify za systémové služby Úrad pre reguláciu sieťových odvetví na základe splnomocňovacieho ustanovenia vyhláškou určí podrobnosti a podmienky ich uplatňovania. Cieľom vládneho návrhu zákona je tiež úprava povinnosti regulovaných subjektov v elektroenergetike, plynárenstve, tepelnej energetike podávať cenové návrhy každoročne z dôvodu, aby sa nepoužilo cenové rozhodnutie vydané pred dvoma alebo troma rokmi. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu zákona. Ďakujem. Ďakujem pekne, pani Érska, pán poslanec Šimko z Výboru pre hospodárske záležitosti, určený spravodajca. Nech sa páči.

K vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov z neskorších predpisov, a ktorým sa mení a dopĺňajú niektoré zákonné tlače 1229. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetovom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu zákona. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu. Ďakujem. Ďakujem pekne, pán spravodajca. Predtým, než otvorím všeobecnú rozpravu, dovoľte a spolu so mnou privítajte študentov zo základnej školy Komenského v Nesvadách a zo

Základnej školy v Liptovskom Mikuláši. Dobrý deň. Vitajte. A teraz teda otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som dostal tri písomné prihlášky a pozývam k mikrofónu, zárečnícky pult pána poslanca Štefunka za klub PS. Pani Érska, pán predsedajúci, priznám sa, že budem musieť hovoriť kratšie, lebo

Som na vás čakal už od včera rána skoro. Ale ja vás toto, ale sa ospravedlňujem, že budem hovoriť kratšie, takže bude to stručné, možno menej presné a tak ďalej, ale o to, o to bude rozhorčenejšie. A o 7 minút máme teda tlačovku k tejto veci, takže vám poviem skrátenú verziu. Po dvoch a pol roka vyhadzovanie peňazí cez okno, doslova, lebo to teplo proste, ktoré dotujeme, tú elektriku a všetky tie energetické nosiče, do ktorých sme vyhodili vyššie stovky miliónov €, sme sa rozhodli prostredníctvom Ministerstva hospodárstva zacieliť. A zacieliť, čuduj sa svete, 90 % občanom. A hovorili sme si už minulého apríla, teda presne pred rokom, že konečne to bude spravodlivé, čestné a presné. No takto sme v apríli ďalší rok a máme tu ďalšie a ďalšie spresňovanie zákonov o energetickej pomoci, o tej, ktorá mala byť veľmi presná a cielená. Takže bude toto riešenie, pani Érska, konečne to správne? Konečne bude vychytané, budú vychytané všetky problémy? Lebo ja mám pocit, že tento návrh, ktorý ste, ako keby, že veľmi dobrý a v zásade taký, ktorý by v zásade nebol opravovaním, ale len, nazvime to, ešte pokračovaním toho vášho návrhu. Mám pocit, že tým neriešite mnohé veci. Napríklad neriešite veci, že keď niekto býva niekde a trošičku bude v tom byte podnikať ako živnostník, či sa to bude rátať do toho, že je podnikateľ, alebo je to človek, ktorý býva v tom byte a teda má nárok na energetickú pomoc. Pripomínam, že v našej krajine žije 400 000 živnostníkov a mnohí ľudia pracujú cez počítač alebo majú prenesenú dielňu doma. To znamená, že budú žiť v čiernej zóne alebo v šedej zóne, že niečo si dorobia doma a tým pádom už budú podnikať a teda nebudú mať nárok na energopomoc. Podobné veci sú aj to, že napríklad máte nárok na energopomoc, ale jednu izbu prenajímate, lebo nevychádzate s tými peniazmi. Ten byt, na ktorý máte energopomoc, teda už je využívaný na podnikanie alebo je využívaný na bývanie. To znamená, že je to znova ďalší chaos v praxi, ktorý mám pocit, že tu zavádzame, a zároveň ešte len pripomínam, že dnes sme sa aj dozvedeli, že šeky na energopomoc zase pošta nedistribuuje. To znamená, že bude alebo nebude energopomoc v najbližšom období. To znamená, že ďalší problém, ktorý v tom vidíme, je, že ste hovorili zo začiatku, keď ste to obhajovali, že to bude automatické, že štátny systém, do ktorého ste dali veľa peňazí, bude automaticky vyhodnocovať. Dnes to je tak, že bude na občanovi, aby posielal nejaké vyhlásenia, aby sa dokladoval, že či má nárok na energopomoc alebo nemá nárok na energopomoc. A to je vlastne problém, že reálne po roku roboty sme znova tam, že si každý občan bude musieť dokladovať, že či na niečo má nárok alebo nie, bude to musieť nanovo zisťovať. To znamená, že je to skôr taký akože predvolebný guláš za stovky miliónov €, ktorý vôbec nie je ani precízny, ani fungujúci a my sme tu už pred siedmimi rokmi prostredníctvom poslanca Valáška presadzovali, že príspevok na bývanie je niečo, čo môže pomôcť každému človeku a nemuseli do toho ísť ťažké miliardy eur. To znamená, že moja otázka je, bude to konečne fungovať, tento systém, ktorý je niekoľkokrát opravovaný a ktorý niekoľkokrát sme vám dokázali, že nie je cielený, ale je to vlastne rozhadzovačka zo strany Smeru a Hlasu pred voľbami. A znova upozorňujem, že v skutočnosti tí najzraniteľnejší, tí, ktorí kúria drevom a teda tuhým palivom, túto energovú pomoc nedostanú a ľudia, ktorí vlastnia niekoľko bytov, takúto energovú pomoc dostanú. To znamená, že sociálna demokracia v praxi na Slovensku funguje tak, že rozhadzuje peniaze zbytočne a nedáva to tým, ktorí na to majú nárok. Ďakujem veľmi pekne. Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Galek. Nech sa páči.

Ale dovolím si naozaj zopakovať niektoré veci, pretože tento zákon, ktorý máme v parlamente, opäť rieši tú zbabranú energopomoc. Naozaj inak sa to nedá nazvať. Je v tom naozaj obrovský chaos. Čakali sme pritom na to 2 1/2 roka. Prišiel akýsi guláš, ktorý sa dnes rieši už X-tou novelou a v tomto prípade nie jednou, ale hneď piatimi. Pretože mení sa zákon o energetike, mení sa zákon o regulácii, mení sa zákon o registri obyvateľov, o tepelnej energetike a samozrejme aj ten zákon o adresnej pomoci. Tento systém, ktorý bol teda vymyslený, predstavený, zavedený do praxe, aj keď ťažko povedať, či reálne niekedy bol, pretože stále to funguje iba nejakým spôsobom.
===== Tento systém, ktorý bol teda vymyslený, predstavený, zavedený do praxe, aj keď ťažko povedať, že či reálne niekedy bol, pretože stále to funguje iba nejakým spôsobom. Pokus o milosť, sú tu tisícky, tisícky sťažností ľudí, ktorí sa k tejto pomoci nedostali. Častokrát sú to rodinní dôchodcovia žijúci z minimálnych dôchodkov. Ktorí to nedostali, pretože im ostali prihlásený trvalý pobyt nejakých rodinných príslušníkov a druhej strane to dostali milionári, dostali to mnohí poslanci. Dostal som to aj ja. Keď som sa bol odhlásiť, tak mi bolo povedané, to sa nedá. Treba vyplniť taký formulár, odniesť na ministerstvo. Súčasne táto energopomoc nám priniesla viacero problémov. Asi pred dvoma týždňami som upozornil na únik dát, únik 20 000 rodných čísel. Došlo k tomu práve z Ministerstva hospodárstva. A boli to paradoxne rodné čísla práve tých, ktorí nechceli, aby o nich boli zbierané osobné údaje. Ja si myslím, že naozaj z tejto energopomoci sa skôr teraz stala iba taká nejaká politická potápajúca sa loď strany HLAS, pretože táto energopomoc škodí ľuďom, škodí aj vám, pani Érska. A nevidíme naozaj to svetlo na konci tunela, kedy by sa dalo povedať, že konečne to bude fungovať. Naozaj jediným funkčným systémom adresnej pomoci bolo to, čo sme vám navrhovali od začiatku, čomu ste sa tak intenzívne bránili, a to, aby si o tú pomoc ľudia požiadali, aby vydokladovali, že naozaj ju potrebujú. Tento systém funguje v Českej republike. Nebudem sa už po x-krát opakovať. Ja iba zopakujem to, čo ste nám vtedy povedali, že vy ste chceli pripraviť systém, ktorý nebude administratívne náročný, ktorý ľudí nebude vyháňať na úrady, ale stal sa presný opak. Ľudia musia chodiť na úrady, prehlasovať si trvalé pobyty, zisťovať, prečo vlastne nemajú nárok. Áno, tí, ktorým ho dostali a ktorí nemali, tak tí sú ticho zvečera, aj keď aj tí sa niekedy ozvú. Takže naozaj je to jeden chaotický systém, celý tento návrh zákona vnímam ako akýsi pokus, zúfalý pokus celé to zlepiť a nejako vám nepomáha ani to, čo už spomenul kolega, že energetické, ktoré mali byť vyplatené v tej druhej vlne, tak zrejme nebudú, pretože pošta nedostala žiaden pokyn. Vláda pokračovanie energopomoci v tejto oblasti neschválila. A naozaj neviem, prečo to tak bolo nastavené. Nestačilo istým ľuďom ísť jedenkrát na poštu, ale mali ísť štyrikrát a teraz evidentne boli iba raz a tie tri razy jednoducho budú vypustené. Ja už som to raz spomínal tu v parlamente. Bolo to práve pri tom zákone o energopomoci, kedy som ho naozaj prirovnal práve k tomu automobilu z toho seriálu Simpsonovci, kedy ten Homer dostal možnosť zostaviť si ten vlastný automobil. Namontoval tam všetko možné, držiaky na držiaky na vodu, rôzne čačky, ktoré nemali vôbec žiaden súvis s fungovaním toho auta. Samozrejme, bol to veľký prepadák. Práve takým veľkým prepadákom je aj celý tento zákon. A táto novela, ktorá k nám prišla do parlamentu do prvého čítania, iba pridáva nejaké ďalšie dve-tri anténky, nejakú cúvaciu kameru, ale ešte aj tú kameru montuje kdesi dopredu na nárazník. Keď sme boli na Ministerstve hospodárstva, tak sme razili jednu teóriu a naozaj bolo to dosť prísne aj uplatňované. A to bola metóda „one in, two out“. To znamená, jeden zákon príde, ale dva by mali vypadnúť. To je jednoducho to zjednodušovanie, sprehľadňovanie administratívy, legislatívy, jednoducho to, čo vie reálne pomôcť. To, čo sme videli napríklad v prípade rovnej dane, keď je naozaj rovná daň, zjednodušila mnohé procesy a ľudia si radšej povedali, ja budem radšej platiť tú daň, ako robiť nejakú optimalizáciu. Ale v prípade tohto zákona zase vidíme 5 108 navyše, pribúdajú tu mnohé povinnosti, povinnosti najmä pre dodávateľov. Ktorí si, myslím, tých povinností, stačí sa ich opýtať, aké majú voči regulačnému úradu, majú už dnes dosť. A spomeniem konkrétne jeden, ktorý sa týka dodávateľov tepla. V § 3 sa zatiaľto návrhom má doplniť písmeno f), ktoré znie: vedie sa register objektov spotreby tepla, v ktorom ku každému objektu spotreby tepla eviduje sa adresa v rozsahu kraj, okres, obec, časť obec, ulica. A teraz pokračujeme: súpisné číslo, orientačné číslo, katastrálne územie a číslo listu vlastníctva, na ktorom je objekt spotreby evidovaný. Človek sa opýta, prečo to tu je, ale veď to predsa je úloha štátu, nie? Veď máme dneska prepojené registre, prečo by mali dodávatelia dodávať do takýchto registrov takéto údaje. Ja vám poviem prečo. Pretože takúto výzvu dostali dodávatelia tepla mailom do svojich schránok. A ministerstvo ich teda žiadalo o to, aby k tým jednotlivým odberateľom doplnilo všetky tieto veci, ktoré ministerstvo má, aby to verifikovalo, ale aj doplnilo. Častokrát veci, ktoré sú napríklad z katastra. A napríklad združenie Slovenský zväz výrobcov tepla na to reagovalo aj tlačovou správou, že to odmietli. Raz mi to odmietli, naozaj veľmi jasne povedali, úlohou dodávateľov tepla je poskytovať štátu úplné a pravdivé informácie o odberných miestach, vrátane adresy poskytnutej odberateľom pri podpise zmluvy, ako aj údaje o cenách a objemoch dodaného tepla. Túto povinnosť si teplárenské spoločnosti združené v Slovenskom zväze výrobcov tepla riadne a včas plnia. To znamená naozaj všetko, kde mali nejakú povinnosť, tak túto si aj splnili podľa ich vlastného vyjadrenia. Avšak informácie nad rámec toho, čo sú dodávatelia tepla povinní evidovať, poskytovať nemôžu, pretože nimi ani nedisponujú a nemôžu ani za ne niesť zodpovednosť, uviedol predseda predstavenstva Slovenského zväzu výrobcov tepla Stanislav Janiš. Dodávatelia sú podľa neho naďalej pripravení poskytovať spotrebiteľom informácie týkajúce sa cien tepla, vyúčtovania alebo spôsobu fakturácie. Čo to znamená? Ministerstvo teda chcelo nejaké informácie, ktoré výrobcovia nemajú k dispozícii. Chcelo, aby to za nich dohľadali a aby im to dodali. A výrobcovia povedali: „Ale prečo? Prečo? Veď vy ste štát. Vy máte mať tieto informácie predsa na jednom mieste. Vy máte byť schopní si ich doplniť a je vôbec otázne, či ich naozaj potrebujete, či to nie je nejaká tá dvadsiata anténka na tom aute Homera Simpsona.“ No a keďže sa im to nepodarilo po dobrom, tak skúšajú po zlom. A pani Érska to vkladá priamo do zákona. Ja sa naozaj pýtam, či je toto potrebné. Či naozaj, tak ako aj Ivan Štefunko sa pýtal, či je toto posledná zmena, posledná novelizácia, ktorá súvisí práve s týmto zákonom o zbabranej energopomoci. Či naozaj nie je lepšie vrátiť sa z tejto, by som povedal, že kratšej cesty, ale táto cesta už je pomerne dlhá, blatistá, kamenistá. Ako pokračovať ďalšími zmenami zmenených zmien doslova a do písmena? Ja dúfam, že mi dáte k tomuto nejaké vysvetlenie, že k tomu nepristúpite tak ako v predošlom zákone, kde som sa pýtal, ako budete postupovať práve v prípade tohto prílepku na zdravie. A že mi dáte odpoveď aj na to, ak teda tento zákon prejde, či sa postaráte o to, aby sme sa aj k tomuto zákonu nedočkali nejakých iných prílepkov. Teším sa teda, ak prejde ten zákon ďalej na diskusiu, či už na výbore alebo priamo tu v parlamente. Oceňujem, že naozaj tentoraz, na rozdiel od toho predošlého, no vlastne toho druhého zákona o energetickej pomoci, ktorý menil ten prvý zákon o energetickej pomoci, toto nejde v skrátenom legislatívnom konaní. Konty škody vznikajú. Ale škody teraz nevzniknú tým, že tento zákon nebude prijatý v skrátenom legislatívnom konaní, ale tie škody vznikajú zo samotnej podstaty zákona o energopomoci. Ďakujem veľmi pekne a prosím o odpoveď, pani Érska. Ďakujem veľmi pekne. By mala byť pani poslankyňa Števulová, ale nevidím ju. V sále stráca možnosť. Teraz sa pýtam, či sa hlási do rozpravy niekto ústne?

To je prvá vec. Kolega Erik Tomáš mal materiály k dispozícii, ale keďže sa hlasovalo o 500 zákonoch alebo o čom? 50, pardon. Veľa odišiel a volali mu 15 minút pred 19.00 a povedal, že už je doma. Takže ja som si zabezpečila veci a bola som PN. Dneska ráno sa vláda začínala o 9.30, aby som stihla prvý bod prerokovanie ceny palív na Slovensku. S tým, že pán minister Migál má dva zákony a presne to tak vychádzalo, že po prvom bode sem stíham prísť. Keďže sa pán minister Migál rozhodol z nejakých dôvodov druhý zákon nepredložiť, tak som nestihla prísť, ale pardon, pán poslanec, mienila som prísť. Bolo to celé nastavené, že kvôli mne a môjmu bodu vláda začínala 9.30, aby som po dvoch zákonoch pána Migála stihla prísť. To len na vysvetlenie. A termínované body som nemala. Lebo vraj ešte bolo, že ani na termínovaný bod neprídem. Neboli moje body termínované. Čo sa týka tohto zákona. Škoda, že tu nie je pán poslanec Štefunko, pretože asi začnem po tých pár poznámkach. Pravidlá energopomoci sa nemenia. Energopomoc nie je pre podnikateľov, ale je pre domácnosti. Fyzické osoby a tieto fyzické osoby, sa im berú do úvahy všetky príjmy a vypočítava sa bonita. Čo sme v zákone robili, sa nedotýkame žiadnych živnostníkov, pretože si uvedomujeme, že sú tzv. voľné živnosti, ktoré využívajú jednu miestnosť v normálnom obytnom priestore daného človeka a na tie sme zatiaľ nesiahali. Čo sme dávali prísny zákaz, je, aby hlavne dodávatelia boli pokutovaní za to, že niekomu, kto má IČO, dajú tarifu domácnosti. A opravujeme, pán poslanec. To, čo sme zdedili po vás, 55 000 podnikateľov sa v roku 2022 a 2023 prehlasovalo na tarify domácnosti. A teraz sa pekne musia naspäť prehlásiť na tarify podnikateľské. To hovorí tento zákon. A ak tak dodávatelia s podnikateľmi nespravia, tak budú pokutovaní. Takže upravujeme túto časť. Ďalej, čo bolo? Nie, to možno to mám. A keď ešte sa bavíme o pravidlách energopomoci, pravidlá energopomoci sa vôbec nemenia. V tých veciach, ktoré sme dali do zákona, nie sú zmenené žiadne pravidlá energopomoci. Jediné, čo tam zohľadňujeme, je to, že máme okruh zraniteľných odberateľov, ktorých vzhľadom na to, čo nás čaká v oblasti energetiky, celú Európsku úniu, chceme reagovať pružnejšie. Podobnú novelu zákona, čo sa týka ale pohonných hmôt, presne robí Česká republika, že veľa vecí, ktoré majú v zákone, tak vynímajú zo zákona a chcú určovať nariadením vlády, aby to bolo pružnejšie, pretože parlament zasadá niekoľkokrát do roka a vláda zasadá každý týždeň. A vzhľadom na to, ako sa nám menia podmienky v rámci energetickej bezpečnosti, tak si dovoľujem aj tieto veci navrhnúť, aby sme vedeli reagovať operatívnejšie. Ďalej, čo sa týka tých teplárov a šéfa teplárenského zväzu, že mal nejaké výhrady k danému registru. My hovoríme o tom, že správcovia a spoločenstvá budú poskytovať údaje zmluvnému partnerovi, dodávateľovi tepla. Budú poskytovať do registra vedeného úradom. Teraz úradu hlásili o odbernom mieste rôzne údaje a bez akýchkoľvek pravidiel. Tak len zavádzame systém, aby každý hlásil rovnaké údaje. Je zohľadnené, aby mali čas.
===== Údaje a bez akýchkoľvek pravidiel. Tak len zavádzame systém, aby každý hlásil rovnaké údaje. Je zohľadnené, aby mali čas prvýkrát do registra chýbajúce údaje, ktoré nedávali, aby ich mohli tam naplniť. To sú všetky asi body, ktoré som chcela obsiahnuť. Ešte raz opakujem, pre živnostníkov sa nič nemení. A hlavne tých, ktoré majú voľné živnosti. Najprv budeme sedieť so živnostníkmi a mali sme už naplánované nejaké stretnutia, aby sme aj, čo sa týka energopomoci, ktorá náhodou ide živnostníkom, tak, aby bola, aby bola odstránená, ale najskôr o tom budeme s nimi hovoriť. Ešte raz opakujem, je tam prísny zákaz pre dodávateľov, aby tí, kto mali IČO, boli dané tarify domácnosti. To je úplný základ. A keď sa pýtate tých uniknutých dát, pán poslanec Galek. Ja by som veľmi ocenila, keď ste poslanec. A máme ísť príkladom, aby ste príslušný kľúč odovzdali orgánom činným v trestnom konaní. Budeme ten deň v ten deň. Sme kontaktovali NBÚ, aby spravili znalecké preskúmanie a USB kľúč je najdôležitejší dôkaz v tom, kto tie dáta vyniesol. Ďakujem veľmi pekne. Pán spravodajca, máte záujem vyjadriť sa k rozprave? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pán poslanec, pán minister Figeľ je v sále, lebo

A pán Michal to ide odstrániť a, keď o tom hovorila, tak pán Raši doširoka otvoril oči, prestal pozerať do mobilného telefónu. Takže tiež si myslím, že pravá ruka nevie, čo robí ľavá ruka. A tam budú ešte určite nejaké nezhody, ale tak to je ich zariadenie. Si života kolegyňa hovorila o tom, že pán Vigal zriadil Medi Development firmu za 40 miliónov, ktorá, ktorá a nikto nevie, aký má cieľ, čo má robiť, ale už sa míňajú peniaze na projekty. Je smutné, keď si minister Migaľ dá spraviť posudok a nechá si poradiť v tom a zaplatí štátne peniaze za to, ako má riešiť sociálne siete. To je smutné. Obrovské peniaze míňa minister Migaľ na rôzne posudky, na rôzne posudzovania vecí. A môj názor a nielen môj názor je, že vlastne takýmto spôsobom sa dá veľmi dobre kšeftovať. Pán Migaľ je v tom veľký odborník. On aj počas covidu dostal covidovú pomoc, ktorú minul na videoklip pre svoju dcéru. A o charaktere pána Migaľa a o tom, ako míňa peniaze, svedčí aj fakt, že pred voľbami tri dni urobil nahrávku, klamlivú nahrávku o tom, ako má Igor Matovič kaštieľ, čo bolo odporné, odporné klamstvo a to vydieranie, ktoré pán Migaľ robí, sa prejavilo aj do toho, že je z neho minister. Je z neho minister, ktorý míňa naše milióny na svoje účely. Pani poslankyňu Hanuliakovú nevidím. Strácam možnosť do rozpravy teraz.

Ale nadviažem trošku aj na to, čo tu už v tejto sále zaznelo. Pani kolegyňa sa venovala najmä problému míľniku plánu obnovy a odolnosti a riziku nevyčerpania za štyri mesiace efektívneho nevyčerpania 100 miliónov €, o ktoré môžeme prísť. K tohto sa dotknem len stručne a to takýmto spôsobom. 100 miliónov € vyčerpať správnym spôsobom na informačné technológie za štyri mesiace je ukážkový príklad rizika traťovodu, peňazovodu, ktorým informačné technológie sú. A to nie je vždy len zo zlých úmyslov. Je to niekedy aj z titulu nekompetentnosti alebo zložitosti problému. Osobitne preto, že IT technológie treba obnovovať a pokrok ide stále dopredu. Tak sú tu všetky okolnosti na to, aby sa veľké peniaze, ktoré štát potrebuje a potrebuje ich užiť účelne, minuli zle, narýchlo a niekedy kontraproduktívne. Naozaj. Sme toho svedkami aj v prípade inej životnej situácie, na ktorú sa odvoláva pán minister Drucker so svojimi e-prihláškami, kedy znovu za 10 miliónov € plus k tomuto dátumu sa buduje systém, ktorý zle funguje, ktorý oberá rodičov o možnosť vybrať pre dieťa školu, na ktorú to bude prijaté, ak je prijaté na dve školy, ale necháva to na automate, necháva rodičov čakať tri, štyri mesiace, kam ich dieťa bude poslané. A to robí, prosím pekne, cez systém e-prihlášky, ktorý je životnou situáciou, ktorú, keď som bol ministrom, tak som odmietol, že toto naši rodičia nepotrebujú, lebo štát má všetky dáta, všetky nástroje, má školské výpočtové stredisko, má portál, kde to rodičia vidia na jednom mieste, majú školské systémy, ktoré sú funkčné, ktoré sú dokonca špičkovým produktom porovnateľným s ESET-om, používaným v 200 krajinách sveta, v Nemecku ako hlavný školský informačný systém. My potrebujeme na Slovensku vyplieskať desiatky miliónov a teraz možno aj stovky na to, aby sme vybudovali niečo paralelne k tomu, čo už máme. Ak sme v ohrození toho, že nesplníme míľnik a prídeme o 100 miliónov, prečo sa to nenachádza v dôvodovej správe k predloženému návrhu zákona, novele zákona č. 95 z roku 2019 o informačných technológiách vo verejnej správe? Prečo v dôvodovej správe nie je ani ťuk? O životnej situácii občanov, o tom, čo sa týmto sleduje a že to musíme vyčerpať za štyri mesiace a že je na to alokovaných 100 miliónov a preto to ide údajne v ESLK. V dôvodovej správe o tom nie je ani slovo. Ja vám prečítam len dve vety z dôvodovej správy a k nim sa potom vyjadrím. Cieľom návrhu zákona je reflektovať na aplikačné problémy v praxi súvisiace s výkladom niektorých ustanovení zákona č. 95/2019 o informačných technológiách vo verejnej správe. Zdôrazňujem, aplikačné problémy v praxi. Budem sa tomu venovať aj podrobnejšie ešte v druhom čítaní. Ďalším cieľom návrhu zákona je precizovať kompetencie vládnej jednotky CIRD a s tým súvisiacu úpravu právnych vzťahov medzi zákonom č. 95 z roku 2019 a zákonom č. 69/2018 o kybernetickej bezpečnosti. A teraz na objasnenie, ako to vyzerá v praxi. V praxi je to tak, že dnes platí zákon z dielne Národného bezpečnostného úradu o kybernetickej bezpečnosti. K tomu vychádzajú vyhlášky, podľa ktorých musia postupovať orgány štátnej správy a orgány verejnej správy. Takže máme zákon, máme vyhlášky. Naposledy vyšla takáto vyhláška 1. septembra minulého roku, ktorá priniesla, počúvajte dobre, 150 taxatívne vymenovaných povinností pre orgány verejnej a štátnej správy, ktoré majú aplikovať na to, aby sa správne vysporiadali s kybernetickou bezpečnosťou. To je zákon Národného bezpečnostného úradu č. 69 o kybernetickej bezpečnosti a jeho vyhlášky. A máme tu teraz zákon č. 95 z roku 2019 o informačných technológiách vo verejnej správe, ktorého gestorom a predkladateľom tejto novely je MIRRI. Takže máme tu typickú dvojkoľajnosť. Máme tu zákon, podľa ktorého musia postupovať všetky orgány štátnej verejnej správy v oblasti bezpečnosti IT technológií a kybernetickej bezpečnosti, čo zrejme aj my tu v sále považujeme takmer za synonymum, ktorý sa musí realizovať na všetkých orgánoch štátnej verejnej správy podľa minimálne troch odlišných alebo teda neharmonizovaných noriem. A teraz, podľa vyhlášky o kybernetickej bezpečnosti, tá, ktorá priniesla v septembri 150 ďalších ustanovení, povinností, tak si musí každý takýto orgán urobiť audit kybernetickej bezpečnosti minimálne raz za dva roky. Kolegovia, tento audit stojí 6 až 10 000, niekde aj viac podľa veľkosti toho orgánu, tej organizácie, ktorá ho robí. Samotné MIRRI, ministerstvo, priznáva v doložke k dôvodovej správe, že tu budú aj negatívne dopady na verejnú správu, aj teda na finančný rozpočet. Ale čo považujem za nefér a nepoctivé, je, že uvádza v rozsahu takmer 80 000 na mzdové náklady každý rok na dvoch pracovníkov, ktorých kvôli tomu musia angažovať. Prosím vás, na MIRRI, kde máte mať takýchto odborníkov, musia angažovať ďalších dvoch pracovníkov, ale takisto to budú musieť multiplikovať na všetkých ďalších orgánoch. Keď pridávate robotu, keď robíte tú istú vec dvomi-tromi paralelnými cestami, tak musíte regrutovať ľudí. V tejto sále sme veľa hovorili počas tohto volebného obdobia o konsolidácii. Je to akoby plus a mínus našich debát. Áno. Nebudem teraz zabrdať o tom, čo si myslím o tej konsolidácii, ktorá naozaj skôr prehlbuje náš dlh a zaťažuje občanov a firmy, že nie je dobre urobená, ale skúsim sa na to pozrieť konštruktívne. V rámci tých debát o konsolidácii tu zaznievajú aj z našich opozičných rád návrhy typu, že zoštíhliť štát. Právom žiadame vládu Slovenskej republiky a verejné, a teda vládnucu koalíciu, aby nešetrila na občanoch, nezaťažovala len podnikateľov, zamestnávateľov, ale aby šetrila na sebe. A čo to znamená, keď sa to urobí zle, keď sa tu hovorí o tom, že treba prepustiť úradníkov a plošne? Tak povedzme si pravdu. Keď prepustíte úradníkov, úradníci nie sú škodná. Nejde o to vyhodiť ľudí z práce. Úradníci sú tí, ktorí doručujú tie služby občanom. Politici veľmi častokrát si o nich utierajú ústa. Hovoria o nich ako o škodnej, o žabe na prameni. Ale to nie úradníci robia tieto zákony, tieto normy. Nie úradníci manažujú tieto úrady a nastavujú procesy, viacnásobné pečiatky, potvrdenia, byrokraciu, ktorá nás len zavaľuje a dusí podnikanie, vyháňa podniky odtiaľto. To robia manažéri, ministri predovšetkým. A tuto máte excelentný príklad. Keď ideme paralelne so zákonom 69 o informačných technológiách verejnej správy ukladať povinnosti orgánom štátnej verejnej moci a máme zákon 69, ktorý je pred veľkou novelou a my nepočkáme naň. My ideme teraz znovu nastaviť pravidlá, povinnosti pre osobné úrady, pre úrady, ktoré úradníkov a odbory, ktoré sú ekonomické, ktoré riešia IT sektory, databázy, registre, a oni budú musieť znovu-znovu investovať prácu na to, čo ďalšia novela bude znovu meniť. To je Kocúrkovo. Prečo sa to vlastne robí? Pre tých 100 miliónov? Pre tú príležitosť akých mínus za 4 mesiace? Nerobte to. Neprihadzujte ďalšie úlohy ľuďom, ktorí majú slúžiť, aby tento štát bol efektívny a rýchly. A jedna rada. Ak chceme všetci šetriť na štáte a chceme všetci urobiť dobrú konsolidáciu, tak nezačnime od konca. Nevyhadzujte úradníkov. Zrušte, lebo škodná nie sú úradníci. Škodná sú tieto paralelné prebyrokratizované procesy. Zrušte procesy, mnohé, zbytočné, paralelné. Odprezenteujte štát. Lebo keď im necháte tú robotu a tú húštinu pečiatok, cez ktoré sa treba, hovorím to ľudovo, prejsť.
===== Mnohé zbytočné paródie, odprocesujte štát. Lebo keď im necháte tú robotu a tú húštinu pečiatok, cez ktoré sa treba, hovorím to ľudovo, prejsť, tak to potom znamená, a pošlete, ja neviem, čo len 10 % úradníkov preč. A čo si myslíte, koho pošlú preč? Svojich ľudí, ktorých si tam dosadili na riadiace miesta? Pošlú tých, ktorí vykonávajú tú prácu. Tak keď dneska niekto čaká šesť mesiacov na nejaké rozhodnutie úradu, napríklad v stavebnom konaní, tak bude čakať deväť mesiacov. Lebo keď neubudne robota, ubudnú len robotníci, tak to bude trvať dlhšie. To, čo treba urobiť, je odprocesovať štát, zjednodušiť procesy tak, aby sa tu dalo podnikať, žiť a pracovať lepšie, slúžiť ľuďom lepšie. A tento návrh zákona je typickým učebnicovým príkladom, ako sa to robí opačne. Ako sa zauzľuje tá paralelnosť tých procesov, ako sa nepočká na návrh zákona, respektíve na serióznu novelu zákona o kybernetickej bezpečnosti z MÚ, ako sa to nerobí spolu. Ale ako sa ide paralelne dvomi cestami z dvoch centier. Takto nevyzerá dobre spravovaná krajina a takto to jednoducho fungovať nebude. No. Viacej a podrobnejšie budem hovoriť teda k tomu návrhu zákona v prvom či v druhom čítaní, kedy prednesiem aj pozmeňujúci návrh. Teraz na konci len dávam do pozornosti návrh. Podávam návrh, aby sa v rokovaní o tomto návrhu zákona ďalej nepokračovalo. Povedal som dôvody. Je to preto, lebo treba vytvoriť jednu normu, funkčnú, štíhlu, ktorá bude riešiť alebo harmonizovať aspoň tie dve normy, 69 a 95, a nejísť paralelne dvomi cestami. Preto podávam návrh zákona, aby sa v rokovaní o tomto návrhu ďalej nepokračovalo. Ďakujem za pozornosť. Pán spravodajca si zapísal tento váš procedurálny návrh. Pýtam sa, či sa hlási do rozpravy.

O tom, že ako sa na dedinskú búdu ide dať z envirofondu 700 000 a ešte aj to sa zdá niekomu málo, ešte väčšiu moc chce mať, ale keď už som tu, vravím, využijem aj toto IT, lebo to mne dosť teda celkovo tieto informačné systémy, ako sa hovorí, pília nervy. A poviem teda, že prečo. A nebude to kalibrácia, bude to taká výpoveď o stave spoločnosti. Slušným ľuďom, keď niečo dáte, tak s tým robia slušne. Keď dáte niečo do rúk zbojníkom, tak rozmýšľajú, že ako to pretvoriť na svoj obraz. Niekedy sa kradlo na betóne. Ale s betónom vedeli byť problémy. Lebo prišiel znalec, prísne za tieto pomeral. Potom sa nalialo, vybabrali s tým na vodohospodárskej, lebo že vraj sa nalialo státisíce kubíkov. Tam už pod ten Dunaj to nešiel merať nikto, čiže tam sa využilo, čo to šlo. Ale ja to poviem tak, že pri tom betóne aspoň niečo z toho bolo, lebo niekto ho namiešal, niekto ho doviezol. Viete, že aspoň niečo sa medzi ľudí potratilo z tých peniažkov, ktoré sa išli urvať. Ale tie IT-čka sú nebezpečné v tom, že z toho raz, bože, nikto nič nemá. Iba tí, ktorí na tom špekulujú a kradnú. A to je úplne zaľúbenie. Ja si pamätám toho magni fiča Počiatka, ktorý sem prišiel, úplne žiaril ako slniečko, keď mal ďalšie nejaké IT riešenie. Každé IT bolo jedno CD-čko, čo kúpite za neviem, za 10 centov, 20, ale 5 miliónov, minimálne pod 5 miliónov nešiel. Ako pán Počiatek na riviére, ako sa darí? Viete, že toto má zmysel? Určite to má zmysel. Treba to robiť. Ale prečo sme to my IT riešili? Prečo sa tak spodobuje hrozným spôsobom, že sme to už tak prešpekulovali? A krásne nám to ukázali, by som povedal, aj tie vizuálne obrazy, ktoré dokážu skoncentrovať to, čo vlastne visí vo vzduchu. Sú garáže, kde sa tvorila budúcnosť. Apple, Google, Microsoft, neviem čo, tí všetci začínali v garážach. U nás v garážach bola Interblue, podvodníci s emisnými povolenkami a teraz máme ďalší prípad Kežmarku. Hej, že proste nie sú garáže ako garáže. A toto krásne hovorí o nás, kto sme a čo sme. A tu chcem apelovať, ak sa ešte na niekoho apelovať dá. Dajte už s tým svätý pokoj. Dajte už tým svätý pokoj. Niekde deti pijú z potoka. Normálne piješ potok. Iné robia, aj pijú. A prosím vás, tie deti raz budú robiť na moje, vaše dôchodky. Ja by som sa teda, priznávam, skôr venoval im. Ako nejakému IT-čku pre špekulantov, aby to potom mohli v taškách vyviesť do Dubaja. Lebo tam je tomu dobré. Takže áno, považujem za dôležité pri zákone o informačných technológiách upozorniť na to, že informačné technológie majú slúžiť ľuďom. Majú uľahčovať, majú zjednodušovať. Majú robiť život lepšie. Ale prečo karpatská sociálna demokracia vyhodnotila IT ako príležitosť, príležitosť pre nás a pre naše deti? Jak tí Skaličania s tou šibenicou, nie? Poznáte to, nie? Nepoznáte? Nepoviem. To inokedy to poviem. Takže prosím vás, všetkých tých, ktorí sa okolo toho motáte, už dajte s tým svätý pokoj. Ministerstvo, ktorému sa prioritne venujem, poľnohospodárstva, už myslím, že za 24. rok alebo 25., už neviem, kto by si to pamätal, ale podľa mňa to bude to isté aj v jednom, aj v druhom. 50 % kapitálových výdavkov dáva na IT riešenia a 20 % bežných výdavkov dáva na IT riešenia a ja sa pýtam, čo tie kravy z toho majú? Čo taká krava má z toho, že 50 % kapitálok ministerstva poľnohospodárstva ide na IT-čko. IT-čko sem, IT-čko tam, aplikácia, konfigurácia, kto by sa v tom vyznal. Čím viac anglicky to znie, tým viac peňazí za to schováš. Musíš rozprávať tak, aby ti nik nerozumel, a keď ti nikto nerozumie, tak sa nikdy nebude ani čudovať, že to toľko stojí. To je celý princíp. IT bolo stvorené na to, aby pomohlo ľuďom. Na to bolo primárne vytvorené. V Karpatskej kotline je to príležitosť pre darebákov, ktorí by sa ináč nevyživili, neuživili, ako sa dostať k peniazom. Takže tu chcem poprosiť aj predkladateľa, aj všetkých tých, čo sa okolo toho motajú, už sa okolo toho idú chýry, že čo to má byť, kde to má byť a neviem čo. Nerobte to už. Naša krajina bude mať obrovský problém. Nebudem hrať na základe funkcie štátu. My sme tu, plávame na oblaku, ktorý drží silou alebo neviem čo vlastne. Za chvíľku pôjde ako domček, ako domino. Budeme zháňať peniaze, budeme vymetať kulty. Prosím vás, naozaj, ak sa dá niekde niečo ušetriť, ak sa dá niečo optimalizovať, zefektívniť, tak to urobte, ale už nepoužívajte IT riešenia, akože zabezpečíme sa. Máme čo robiť. Máme kde dať peniaze. Máme do čoho dať peniaze. A do takýchto hlúpostí, ktoré tu predkladajú a budú sa predkladať, naozaj neskončím s tým, že to, že to je naozaj pravda. Že vlastne tamto ideme, dosvedčuje alebo dokladuje aj... Dva príklady si ešte dovolím povedať. Lesy. Lesy Slovenskej republiky majú nového generálneho riaditeľa, ktorý mne na stretnutí povedal, že áno, že považuje za veľmi dôležité, lebo takto obchádzal chýr, že sa ide meniť celý softvér a hardvér na lesoch. A pán generálny potvrdil, že áno, ide. A ja sa znova spýtam naivne ako chlapec z Oravy: A čo z toho tie smreky majú? Preboha, ja som dakedy chodil po horách, som brigádoval, bavilo ma, priemerkoval som, robil taxáciu lesa. Nebol počítač, nebolo nič a bola evidencia, nekradlo sa. A ja sa teraz pýtam, keď lesy idú mohutne investovať, už potom sa všetko vydrancovalo, do softvérovej a hardvérovej ešte načo? Načo? Alebo čo robili doteraz? Lebo keby to niekto spočítal, koľko tam šlo, a teraz ešte načo? No a to len dosvedčuje, že sa to stalo eldorádom, eldorádom ľudí, ktorí sa tvária ako múdri a neviem čo sofistikujú. Ideme dodávať IT riešenie. Naozaj, ja už mám zimomriavky z toho. Mám firmu, robíme výkony, niečo robíme. Prosím vás, moje IT riešenia, pomer nákladov, pomer, čo mám k tomu, je nič oproti tým výkonom. A sme efektívni, robíme. Tak prečo by to nemohlo fungovať aj inde? Prečo nemáme pomer nákladov na výnosov z IT riešení obludný? Keby to niekto dal do nejakej komparácie, že koľko vydávajú ktoré krajiny, dajme tu nejaký benchmark, ja neviem k čomu, k HDP alebo k rozpočtom. Ktoré iné krajiny? Aj Nemci dávajú toľko na IT? Z pomeru? Nie v absolútnom čísle, to určite viacej, ale z pomeru. Či sme my tak náhodou neušli, že sme tu taká IT karpatská veľmoc, garážová a Kežmarok. Viete, tam sa niekde blížime. Lesy. Včera som bol na výbore, prišiel predkladať správu z Pozemkového fondu. Prosím vás, výnosy z nájmu všetkej tej pôdy, 600 000 ha, na úrovni 60 miliónov. A viete, koľko skonzumuje taký SPF? On nekosí, on neorie, on nerobí nič. Sedí a prekladá papier. 1/3 z toho. 20 miliónov sú náklady. Ja sa pýtam, čo to je za šialenú krajinu, ktorá dokáže mať 60 miliónov výnosov z niečoho, čo s tým nič nerobí a 30 % z toho dá do nákladov a s tým nerobí. Rozumiete? Veď podnikateľ alebo človek, ktorý má rozum, je pri rozume, musí plakať. Plakať musí. Jednoduchý výpočet. To je vôbec možné? A pán riaditeľ povedal, však dovtedy sa na to nikto nepýtal. Ja neviem, prečo sa doteraz nikto... Ja sa teraz na to pýtam. A ja vám garantujem, že tých 30 % z tých nákladov na ten Pozemkový fond pôjde možno polovica na IT riešenia. IT riešenie. To bude čarovná formulka na pokrytie všetkého. IT riešenie. A od katastra, čo spadol kataster, register neznámych vlastníkov stále nie je nahodený. Stále nie je nahodený a už je to vyše roka a končím tým, čo som avizoval pred rokom. Mám podľa mňa odôvodnenú obavu, že je to špekulatívne. Že je to špekulát. Niečo sa už nahodilo na kataster a pôda neznámych vlastníkov sa na kataster nenahodila. Ešte sa to stále nedá dohľadať v tom formáte, ako to bolo. To znamená, asi sa pred... Ani pán riaditeľ, rozumiete, keď riaditeľ Pozemkového fondu nevie, ako to mám vedieť ja. Ani on nevedel, či sa robilo zrkadlenie, že aký bol stav pred útokom hackerským a po útoku hackerským. To stále nikto neurobil. Viete, koľko môže zmiznúť, kde nebude žiadny hluk, nebude súd. Podvodníci dobre vedia, o čom rozprávam. Takže toto takto budú čakať. Ozve sa niekto, neozve, keď sa neozve, prepíš to. To už nikto nikdy nezistí. Takže tieto IT riešenia majú naozaj čarovnú moc a na Slovensku výnimočnú. Takže pán minister, neviem, kde to má ísť tých 130, či koľko. Prosím vás, ak vás môžem... Pán poslanec, vypršal vám čas.