49. schôdza

Vážení pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. V súlade so zákonom o rokovacom poriadku som bol určený za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona tlač 1107. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. A tu si v zmysle rokovacieho poriadku dovolím doplniť kľúčové informácie k tomuto návrhu zákona. Ako už povedal pán Kazda, navrhovateľ, kolega Richard Vašečka, návrh zákona reflektuje prijatú novelu Ústavy Slovenskej republiky. A ja by som sa rád dotkol tejto veci z pohľadu praxe. Tridsaťpäť rokov som bol v práci v edukácii, kde som manažoval školy medzinárodného programu na štátnych školách, na súkromných školách i na cirkevnej škole. Vo všetkých typoch škôl, kde sa mimoriadne zadarilo, na tých, kde som mal tú česť pôsobiť, bola jedným z kľúčových bodov úspechu spolupráca rodičov a školy, čo je veľmi silná pointa pre podporu vzdelávania a výchovy detí a mladých ľudí, osobitne v záležitostiach, ktoré sú citlivé alebo vyžadujú osobitnú pedagogickú zručnosť, majstrovstvo a spoluprácu. K takým určite patrí formovanie sexuálneho správania, identity a intimity detí. To je mimoriadne citlivá oblasť. A teda, keď v Ústave Slovenskej republiky je jednoznačne priznaná primárna povinnosť vychovávateľov, rodičov v tejto oblasti, je veľmi dôležité, aby škola spolupracovala s nimi v tejto oblasti edukácie a výchovy. Čo to znamená? To nie je tak, že, ako to niekedy bolo, prepáčte, až dezinterpretované, že sa obchádza dobrý úmysel školy poskytnúť deťom potrebné informácie. Je to presne naopak. Keď musíte informovať rodiča o tom, že teraz bude takáto výchovno-vzdelávacia aktivita, tak to znamená, že ten rodič je prizvaný k tomu, aby túto mimoriadne dôležitú vec podporil a riešil spolu so školou. Ak ten rodič to nepodporí a povie, že on si neželá, aby sa dieťa zúčastnilo takejto výchovno-vzdelávacej aktivity, tak je to znovu excelentná príležitosť a tú absolútne na dobrej škole vždy využijú, pozvať si toho rodiča, prejsť si ten cieľ edukačný, ten výchovný cieľ, aj formu a cestu, ako sa dosiahne a tak posilňovať tú spoluprácu na výchove a vzdelávaní s rodičmi. Je to práve že excelentná príležitosť dostať k jednému stolu, na jednu palubu rodinu a školu, čo je záruka úspechu nielen pri takejto citlivej veci, ale pri bežnej kognitívnej výbave detí, aby tí rodičia porozumeli a podporovali to, čo sa v tej škole deje, a opačne, aby škola pomáhala rodičom pri výchove a formácii ich detí. Takže toto sú informácie, ktoré som si z titulu úlohy spravodajcu dovolil doplniť pre lepšie pochopenie uvedeného návrhu zákona aj pre účel tejto navrhovanej úpravy. A teda, vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní vo výboroch a v gestorskom výbore bol prerokovaný do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. Ďakujem. Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Predkladáme v tomto bode návrh uznesenia poslancov. Vtedy ešte ho podpísal kolega Jozef Hajko, teraz už Ján Horecký. Na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k prijatiu potrebných opatrení na ochranu občanov Slovenskej republiky pred negatívnymi dôsledkami smernice Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie 2023/959 z 10. mája 2023, ktorou sa mení smernica 2003/87/ES o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v únii a rozhodnutie Európskej únie 2015/1814 o zriadení a fungovaní rezervy trhovej stability systému obchodovania s emisnými kvótami a ktorou sa vytvára samostatný systém obchodovania s emisnými kvótami pre palivá používané v sektoroch budov a cestnej dopravy, tzv. ETS 2. Najskôr si dovolím prečítať návrh, odôvodniť toto uznesenie a potom ho prečítam. Zdôvodňujeme svoj návrh takto. Reagujeme na smernicu Európskeho parlamentu a Rady Európy, pardon, Rady Európskej únie z 10. mája 23, ktorú som už identifikoval aj v tom opise, k čomu to uznesenie je. Je pravda, že sme originálne predkladali tento návrh v novembri 2025, teda takmer pred polrokom, ale z titulu zmien v programe odsúvania bodov zo predkladaných opozíciou, tak sme sa až po polroku dočkali predloženia tohto návrhu uznesenia. Napriek tomu ho nepovažujeme za obsolentné, lebo Európska únia oznámila odklad zavedenia tejto smernice o jeden rok, čo však považujeme iba za čiastočný krok, ktorý nerieši zásadné problémy spojené s dopadmi ETS na obyvateľov Slovenskej republiky, ekonomiku ani suverenitu pri tvorbe fiškálnych politík. Samozrejme, že národné parlamenty a vlády jednotlivých štátov, vrátane zraniteľného Slovenska, ktoré povahy hospodárskej činnosti založenej na priemysle tak a zároveň pri kúpnej sile nášho obyvateľstva, tak objektívne sa radíme k zraniteľnejším krajinám v tejto problematike, preto sa ňou musíme zaoberať, preto je tu tento návrh uznesenia. Lebo ETS 2 predstavuje dodatočné finančné zaťaženie, ktoré by popri už treťom, dovolím si povedať, nevydarenom konsolidačnom balíčku ešte ďalej zaťažilo a negatívne postihlo najmä rodiny s nižšími príjmami, dôchodcov, zraniteľné skupiny a malé stredné podniky. Podstatou uznesenia, podstatou teda aj ETS dvojky, je nepriame zdanenie spotreby palív a energií, pričom cena pre občanov nie je určovaná rozhodnutím domácich volených orgánov alebo Európskej únie, ale vývojom na trhu s emisiami, ktorý je vystavený aj riziku volatility. Zároveň existuje riziko, že zdraženie plynového vykurovania v Slovenskej republike povedie k návratu k tuhým palivám, čo by zhoršilo kvalitu ovzdušia a zdravie obyvateľov. Klimatické prínosy ETS 2 sú sporné, aspoň v prípade Slovenskej republiky a niektorých našich regiónov a v globálnom kontexte marginálne. Národná rada Slovenskej republiky preto považuje za potrebné chrániť občanov Slovenskej republiky a uplatniť zásady subsidiarity a proporcionality podľa čl. 5 Zmluvy o Európskej únii, primerane k sociálnej a ekonomickej realite Slovenskej republiky. Uznesením zároveň žiadame vládu Slovenskej republiky, aby aktívne presadzovala prehodnotenie ETS dvojky na úrovni Európskej únie a pripravila alternatívne riešenia, ktoré budú spravodlivé, sociálne citlivé, ekonomicky primerané a environmentálne účinné. A teraz prednesiem doslovné znenie uznesenia, návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k prijatiu potrebných opatrení na ochranu občanov Slovenskej republiky pred negatívnymi dôsledkami smernice Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie 2003/959 z 10. mája 2023, ktorou sa mení smernica 2003/87/ES o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v únii a rozhodnutie Európskej únie 2015/1814 o zriadení a fungovaní rezervy trhovej stability systému obchodovania s emisnými kvótami a ktorou sa vytvára samostatný systém obchodovania s emisnými kvótami pre palivá používané v sektoroch budov a cestnej dopravy, tzv. ETS 2. Národná rada Slovenskej republiky v záujme ochrany občanov Slovenskej republiky, rodín, sociálne slabších skupín a zachovania zásad subsidiarity a proporcionality podľa čl. 5 Zmluvy o Európskej únii: Za A. berie na vedomie, že európske inštitúcie oznámili zámer odložiť zavedenie systému ETS 2 o jeden rok. Za B. zdôrazňuje, že samotný odklad o jeden rok je nedostatočný, keďže nerieši podstatu zásadných sociálnych, ekonomických a suverenitných problémov spojených s ETS 2, ale iba ich posúva v čase. Za C. konštatuje, že: po prvé, systém ETS 2 by v prípade zavedenia predstavoval výrazné finančné zaťaženie pre domácnosti a používateľov cestnej dopravy, pričom jeho dopad na ceny energie a palív by najviac pocítili rodiny s najnižšími príjmami, dôchodcovia a zraniteľné skupiny a malé a stredné podniky. Po druhé, ETS 2 je v podstate formou nového, nepriamo určovaného zdanenia, ktorého výška by nebola výsledkom rozhodovania volených orgánov Slovenskej republiky ani Európskej únie, ale by bola odvodená od vývoja na trhu s emisnými kvótami, vrátane rizika cenovej volatility a špekulatívneho správania. Po tretie, takýto mechanizmus predstavuje neprimeraný zásah do hospodárskej a daňovej suverenity Slovenskej republiky, aj v rozpore so zásadou subsidiarity a proporcionality podľa čl. 5 Zmluvy s Európskou úniou. Po štvrté, potenciálne klimatické prínosy ETS 2 sú nejasné, celkový globálny efekt marginálny a mechanizmus nie je primerane prispôsobený sociálnej situácii členských štátov s nižšími príjmami a vyšším rizikom energetickej chudoby. Po piate, na Slovensku môže zvýšenie cien plynového vykurovania motivovať domácnosti k návratu k tuhým palivám, čo by viedlo k zhoršeniu kvality ovzdušia a k negatívnym dopadom na zdravie obyvateľov a tým paradoxne k zhoršeniu životného prostredia. Po šieste, samotný sociálno-klimatický fond ako kompenzačný nástroj je nedostatočný, keďže ide najmä o prerozdeľovanie zdrojov, ktoré môže mať obmedzenú efektivitu a neadekvátny vplyv na skutočné zmiernenie negatívnych dopadov ETS 2 na občanov. Po siedme, v posledných rokoch došlo k výraznému rastu cien energií, ktorý najmä v členských štátoch s nižšími príjmami obyvateľstva predstavuje vážny zásah do životnej úrovne občanov. Na Slovensku bol tento vplyv ešte umocnený prijatými fiškálnymi opatreniami, vrátane zvýšenia dane z pridanej hodnoty na plyn, teplo a motorové palivá, pričom spotrebná daň z benzínu patrí k najvyšším v regióne strednej Európy, čo ďalej zvyšuje celkové náklady domácností a citlivosť na akékoľvek dodatočné cenové zaťaženie vyplývajúce z ETS 2. Za D. vyzýva vládu Slovenskej republiky, aby: po prvé, presadzovala na úrovni Európskej únie v spolupráci s ďalšími členskými štátmi zásadné odmietnutie ETS 2, jeho prehodnotenie vrátane alternatív k tomuto systému, ktoré by chránili občanov Slovenskej republiky a zároveň rešpektovali zásady subsidiarity a proporcionality. Po druhé, predložila Národnej rade Slovenskej republiky do 31. januára 2026 správu o právnych, ekonomických a sociálnych dôsledkoch ETS 2 na Slovenskú republiku, vrátane posúdenia možnosti úprav na úrovni Európskej únie a návrhu postupu ochrany záujmov Slovenskej republiky. Po tretie, v prípade, že na úrovni Európskej únie nedôjde k odmietnutiu alebo dostatočnému prehodnoteniu ETS 2, navrhla postup na minimalizáciu negatívnych dopadov ETS 2 na obyvateľov Slovenskej republiky v súlade s platným právom a zásadou ochrany verejného záujmu. Po štvrté, v rámci uvedeného posúdenia vyhodnotila aj právne možnosti Slovenskej republiky vrátane možnosti využitia dostupných právnych prostriedkov na úrovni Európskej únie, ak by sa potvrdilo porušenie zásad subsidiarity a proporcionality. Po piate, odmietla riešenia, ktoré by spočívali len v ďalšom prerozdeľovaní a plošnom dotovaní cien energie bez adresného efektu a namiesto toho pripravila systém adresnej pomoci na boj s energetickou chudobou, vrátane podpory bývania a úspor energií. Po šieste, podporovala diverzifikáciu a stabilitu energetických zdrojov, najmä akceleráciu rozvoja nízkouhlíkových zdrojov, vrátane jadrovej energetiky, efektívne využitie geotermálnej energie a udržateľných riešení v teplárenstve. Po siedme, podporovala na národnej úrovni aj úrovni Európskej únie len také opatrenia v oblasti životného prostredia, ktoré sú realistické, ekonomicky primerané a prinášajú merateľný prínos pre občanov, životné prostredie a konkurencieschopnosť hospodárstva v súlade so zásadou hodnoty za peniaze. Za E. žiada predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, aby o prijatom uznesení informoval predsedu vlády Slovenskej republiky, ministra hospodárstva Slovenskej republiky, ministra životného prostredia Slovenskej republiky a stálych predstaviteľov Slovenskej republiky pri Európskej únii. Povedal som na začiatku, že ubehlo už šesť mesiacov alebo teda polrok, odkedy sme predložili do kancelárie Národnej rady tento návrh uznesenia a že nie je v žiadnom prípade obsolentný. Naopak, za tých šesť mesiacov vývoj, vrátane krízy na Blízkom východe, blokácie Hormuzského prielivu a ďalších okolností, ktoré znižujú konkurencieschopnosť Európy, Európskej únie a prehlbujú sociálne problémy a na Slovensku hospodárske problémy Slovenskej republiky, tak len aktualizujú tento návrh uznesenia. Preto dúfam, že si získa podporu v Národnej rade Slovenskej republiky. Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Tak ja si to zoberiem k srdcu a nebudem teraz čítať teda to uznesenie. Je to tlač 1109, keby ste si niekto chceli nájsť znenie uznesenia aj odôvodnenie. Ja by som len povedal teda, že je to v podobnom duchu, ako tu predniesol môj predrečník, pán poslanec Horecký, a teda je to zamerané na to, aby tieto reakcie na tieto klimatické zmeny a tieto ekologické aktivity, aby nezvyšovali chudobu a neznižovali konkurencieschopnosť Slovenska a Európskej únie, tak ja by som asi takto na úvodné slovo, to stačí a potom sa hlásim do rozpravy ako prvý. Teraz dáme priestor pánovi poslancovi

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu a podávam nasledovnú informáciu Výboru pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Hajka a Jána Horeckého na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky prijatiu potrebných opatrení na ochranu občanov Slovenskej republiky pred negatívnymi dôsledkami smernice Európskeho parlamentu a Rady EÚ 200023/959 z 10. mája 2023, ktorou sa mení smernica 2003/87 ES o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v únii a rozhodnutie EÚ 2015/1814 o zriadení a fungovaní rezervy trhovej stability systému obchodovania s emisnými kvótami a ktorou sa vytvára samostatný systém obchodovania s emisnými kvótami pre palivá používané v sektoroch budov a cestnej dopravy, tzv. ETS 2, tlač 1093. Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 1146, 10. novembra 2025, pridelil predmetný návrh poslancov na prerokovanie Výboru pre financie a rozpočet aj ako gestorskému výboru. Výbor pre financie a rozpočet neprijal uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa čl. 84 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Z celkového počtu 12 poslancov Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet bolo prítomných osem poslancov. Za návrh predneseného uznesenia hlasovali štyria poslanci a štyria poslanci sa hlasovania zdržali. Prílohou tejto informácie je návrh na uznesenie Národnej rady v znení predloženého návrhu poslancov. Pán predsedajúci, prosím, otvorte k uvedenému bodu návrhu uznesenie. A teraz prečítam ešte bod 86, tlač 1109. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu a podávam nasledovnú informáciu Výboru pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania výboru Národnej rady pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Vašečku a Rastislava Krátkeho na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky proti zavedeniu systému emisných povoleniek pre slovenské domácnosti ETS 2, tlač 1109. Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 1148 z 10. novembra 2025 pridelil predmetný návrh poslancov na prerokovanie Výboru pre financie a rozpočet aj ako gestorskému výboru. Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet neprijal uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa čl. 84 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1960 Zbierky zákonov o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Z celkového počtu 12 poslancov Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet bolo prítomných sedem poslancov. Za návrh predneseného uznesenia hlasoval jeden poslanec, dvaja poslanci hlasovali proti a štyria poslanci sa hlasovania zdržali. Prílohou tejto informácie je návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky v znení priloženého návrhu poslancov. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedeným návrhom. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja myslím, že takých tých 10 minút využijeme asi potom. Preruším, aby som to zbytočne aj neťahal, aj zase neprerušoval, aby sme ukončili bod. Ja by som začal od nedeľného predaja. Keď sme niekedy navrhovali a asi ešte budeme navrhovať zákon, ktorý rozširoval zatvorenie obchodných prevádzok z niektorých štátnych sviatkov napríklad na narodenie Pána alebo na veľkonočnú nedeľu aj na každú nedeľu presne tak, ako je to v mnohých, v mnohých štátoch aj na Západe, v západe Európy, tak častokrát používali odporcovia tohto návrhu argument, že veď kto chce, nech si ten obchod v nedeľu zatvorí. Prečo by to malo byť centrálne zatvorené? No ale veď na to je jednoduchá odpoveď, že ak niekto, kto by chcel nechať tie svoje predavačky v nedeľu doma, zatvorí, tak on utrpí stratu, pretože ľudia pôjdu do iného obchodu. Ale ak budú mať všetci zatvorené, tak príde do toho jeho, ale nie v nedeľu, ale v pondelok. No a prečo to hovorím? Hovorím to preto, že, ak hovoríme o takých tých protiklimatických opatreniach alebo proti tých, alebo nie proti, ale ekologických opatreniach, tak problém je, že ak my v Európe sme jediní, kto to budeme takto striktne dodržiavať, tak sebe uškodíme a svetu nepomôžeme alebo pomôžeme minimálne. Keď sme v roku 2004 vstupovali do Európskej únie, tak, ak sa nemýlim, bola to najsilnejšia ekonomika sveta. Že Európa slabne. A nemyslím si, bohužiaľ, že ide len čisto o peniaze, o financie, ale že ide aj napríklad o obranyschopnosť. Vidíme, aká je, aká je svetová situácia. Či sa týka vojny na Ukrajine alebo teda situácie v Perzskom zálive, v Izraeli, kdekoľvek, že, ak chcete mať zabezpečiť obranu a bezpečnosť svojim občanom, čo je jedna z hlavných úloh štátu, ktorú si občania nevedia sami, sami zabezpečiť, ale potrebujú na to štát, tak, ak na to nemáte prostriedky, ak na to nemáte zdroje, tak ste slabí a nie ste schopní zabezpečiť tú obranu a bezpečnosť svojim občanom. Takisto, keď chceme rozvíjať, chceme napríklad postupovať dopredu v technológiách, ako je napríklad umelá inteligencia, ale aj zlepšiť vzdelávanie, výchovu, starostlivosť v zdravotníctve, v sociálnych službách, tak na to potrebujeme proste ekonomickú silu. Ak takýmto spôsobom ale budeme postupovať, ako je to v prípade týchto tzv. ETS-iek dvojok pre domácnosti, tak my spôsobujeme, že v prvom rade ľudia, naše domácnosti, mne sa páči, že je tam použitý veru „slovenské domácnosti“, lebo to je naša starostlivosť o Národnej rade, chudobnejú, ale chudobnie a slabne aj Európska únia. Preto si myslíme, že nestačí len alibisticky riešiť to, že tieto, túto smernicu, tieto povolenky odložíme o rok, o dva, o tri. Ale že treba ich naozaj zrušiť. Treba nájsť iné riešenie. A také, ktoré nie je ideologické, ktoré je zmysluplné. Ja som naozaj všetkými desiatimi a myslím, že my všetci aj tu spolu so spolupredkladateľmi aj z KDH, aj s poslancom Krátkym, s ktorým predkladáme toto uznesenie už v novembri 2025, ako Janko Horecký povedal, že už pred polrokom, tak to nerobíme preto, že by sme boli nejakí, ja neviem, nejakí ropní baróni a chceme tu, ja neviem, čo robiť. Sme za ochranu prírody, sme za čistotu ovzdušia. Ale tie veci, tak ako má byť ekonomický rast udržateľný, tak aj ekologické opatrenia musia byť udržateľné a nemôžu spôsobovať, že ľudia naozaj budú chudobnieť. Mňa nebude trápiť, keď nejakým milionárom, miliardárom sa im zníži majetok aj na polovicu. Skutočne ma to nebude trápiť. Ale keď práve chudobní, mnohé slovenské domácnosti spadajú do tejto oblasti, tak ich to zasiahne. Napríklad niekoho, kto z prímestskej oblasti dochádza do mesta a pre nedostatok hromadnej dopravy používa auto so spaľovacím motorom, tak ho to tvrdo zasiahne a pri jeho príjmoch a jeho výdavkoch to bude pre neho výrazná suma. Preto nám to leží na srdci. Nemôžeme každému povedať, že choďte peši alebo na bicykli. Niekto to môže robiť. Ja sa priznám, že v poslednom čase som začal chodiť oveľa viacej peši, ale to sa nedá urobiť vždy. Ťažko môžete peši roznášať deti alebo rozvážať deti do škôlky alebo ísť do nemocnice alebo, ja neviem, proste doviezť si stavebný materiál. Takže naozaj to sa jednoducho nedá. Len také idealistické reči nepomôžu. Preto si myslíme, že tento koncept tých ETS 2, teda pre domácnosti, pre slovenské domácnosti, je neudržateľný a treba ho zrušiť. Práve k tomu v tom uznesení vyzývame, apelujeme zvlášť na vládu, aby teda aj na európskej úrovni hľadala alternatívne riešenia, ktoré by pomohli túto situáciu vyriešiť. Rovnako, bolo to spomenuté, keď to čítal aj pán spravodajca. Týka sa to palív na vykurovanie domov a na cestnú premávku. Teda o cestnej premávke sme hovorili prevažne o automobiloch. Ide o automobily, ale aj vykurovanie, že ak sa zrazu v mnohých, v mnohých domácnostiach výrazne zvýšia výdavky na vykurovanie, na ohrev teplej vody napríklad, tak to ich zasiahne. Už dnes mnohí ľudia sú na hranici alebo aj pod hranicou energetickej chudoby. Je to vážna vec. Preto vyzývame vládu, ktorá má mandát na to, aby to riešila a takisto je partnerom teda európskych inštitúcií. Takže nemôžeme to, nemôžeme to nechať len tak a skutočne si myslíme, že mnohí ľudia, keďže to ešte nepocítili, tak sú takí, by som povedal, vlažní v tom. Tak my sa snažíme na to už upozorňovať teraz, nie až keď nám to zrazu padne na hlavu a už sa to nebude dať odsunúť. Preto vás prosím o podporu týchto uznesení, ale zvlášť, nech sa vláda toho ujme zodpovedne v prospech Slovenska a slovenských domácností. Ďakujem.

Slovo. Ďakujem pekne, pán kolega Richard Vašečka, za tvoje zhrnutie a poukázanie aj súvisu medzi obidvomi predloženými návrhmi uznesení. Ja by som chcel upozorniť na dve pointy, ktorých si sa tiež dotkol. A to aj prispieť k tejto diskusii jednou informáciou. My máme naozaj na Slovensku silné automobilové fabriky. Mnohé z nich robia prémiové modely, ktoré sa vyrábajú, niektoré z nich teda prémiové modely, ktoré sa vyrábajú len tu. Tie kontrakty boli dohodnuté ešte pred konsolidačnými balíčkami a pred súčasnými krízami pri dostupnosti palív a ropy. Nuž, ale čo je alarmujúca správa, ani jedna automobilka v súčasnej dobe nezískala kontrakt na nové modely a nové typy. Čiže nám naozaj hrozí, že aj tí najväčší hráči či v priemysle, hospodárstve pri zhoršujúcej sa situácii a konkurencieschopnosti Európskej únie sa môžu zdvihnúť, zbaliť a odísť a Slovensko kľakne. Podobne, a to je druhá pointa, sa správajú ľudia, ktorí nemajú tú možnosť ako automobilky, že sa zdvihnú, odídu a niekam, hoci aj toto, z toho sme svedkami, štvornásobný exodus mladých ľudí oproti priemeru EÚ. Ale platí zásada, že chudobní ľudia, ľudia v energetickej chudobe, dopravnej chudobe, siahajú po zlých riešeniach, iba tých riešeniach, ktoré im zostanú, ktoré sú v konečnom dôsledku neekonomické a neekologické. Predtým varujeme, lebo tak ako musí byť udržateľnosť ekologická, musí byť aj ekonomická. Ďakujem. S reakciou pán poslanec

Za slovo. Ďakujem, Janko, za reakciu a že si pripomenul tieto veci, že si ich tak rozviedol. Presne o to ide, aby to bolo eko, dvakrát eko, aj ekologické, aj ekonomické. Lebo vtedy vieme investovať do vecí, ktoré potrebujeme. Vtedy majú naši ľudia prácu a majú možnosť mať ten dôstojný život a nemusia si voliť nejaké skratkovité riešenia, ktoré majú vo svojej dostupnosti, že nepôjdu ekologickým spôsobom, keď to nie je ekonomicky dosiahnuteľné pre nich. Napríklad elektromobilita, fajn. Ja som teda fanúšik v tom slova zmysle, že ma to zaujíma. Ja mám plug-in hybrid napríklad a využívam ho veľmi rád ako elektroauto v tej prímestskej premávke a je to fajn, ale je to drahé. Ja som poslanec, ja som si to mohol kúpiť, ale mnohí ľudia si nebudú kupovať plug-in hybrid alebo čistý batériový elektrický automobil. Proste kúpia si starý nafťák a budú do neho liať nejaký olej, hej? Aby to urobili. To je možno extrémne riešenie, ale sú aj takí ľudia, ak je človek chudobný, tak si nevyberá, tak si nebude pozerať najnovšie modely áut a to je dôležité potom aj z hľadiska teda toho predaja a keďže sme producenti áut, tak to zasahuje našu ekonomiku. Čiže nie je to motivované žiadnou nejakou ideológiou. To urobili. To je možno extrémne riešenie, ale sú aj takí ľudia, ak je človek chudobný, tak si nevyberá, tak si nebude pozerať najnovšie modely áut. A to je dôležité potom aj z hľadiska teda toho predaja a keďže sme producenti áut, tak tak to zasahuje našu ekonomiku. Čiže nie je to motivované žiadnou nejakou ideológiou, ale starosťou o slovenskú domácnosť, ale aj o silu Slovenska, konkurencieschopnosť Slovenska a aj našej Európskej únie. Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené dámy, páni, predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 46 z roku 93 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov. Tento návrh reflektuje aktuálne nedostatky v aplikačnej praxi, súvisiace s výberom vhodného kandidáta na funkciu riaditeľa Slovenskej informačnej služby a kontrolu činností Slovenskej informačnej služby. Cieľom návrhu zákona je precizovať proces výberu, menovania riaditeľa a priblížiť tento proces s bežnou praxou v okolitých štátoch, prevažne Európskej únie. Na základe skúseností vyplývajúcich z uplatňovania doterajšieho kontrolného mechanizmu voči SIS, som členom osobitného kontrolného výboru na kontrolu SIS. Som osobne praktický. To, čo tam vidím. A to, čo je umožnené kontrolným výborom zistiť, skontrolovať, presvedčiť sa. Alebo akokoľvek ináč sa utvrdiť v domnienke aspoň, že tá Slovenská informačná služba pracuje v zmysle svojho poslania. Tak len k tomuto všetkému som sa rozhodol tento návrh predložiť. A v plnej miere zohľadniť to, že tajná služba je spravodajská služba. Jej operácie prebiehajú v utajení. Nemôže sa o nich referovať, nemôže sa o nich dozvedieť v podstate nikto z okruhu spravodajskej služby alebo spolupracujúcich spravodajských služieb, lebo je vysoké riziko odhalenia, vysoké riziko prevalenia, vysoké riziko znemožnenia vlastne dosiahnuť stanovený cieľ. Preto tento môj návrh je podľa môjho v súlade s týmito princípmi, len spresňuje a identifikuje a predpisuje riaditeľovi predložiť pri kontrolách zo strany tohto nášho výboru parlamentného materiály, ktoré podľa všetkého je možné predložiť, je aj možné predložiť včas. A s ohľadom na záujem spoločnosti na ako takej kontrole spravodajskej služby, lebo bez hlavy, superutajene vykonávané operácie spravodajskej služby bezohľadne, bez možnosti aspoň orientačného skontrolovania, či sa zaoberajú reálne tými hrozbami na demokraciu, ktoré vyplývajú z bežného života, o ktorých vie, lebo predpokladá každý občan, ktorý sa zaujíma trochu o bezpečnosť. Čiže to je podstata a dôvod tohto návrhu. Tento návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky. Dokonca aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. A dokonca aj s predpismi, ktoré ako-tak upravujú súčinnostné alebo existenčné pôsobenie spravodajských služieb v rámci Európskej únie. Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, vplyv na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na služby verejnej správy pre občana, vplyvy na informatizáciu spoločnosti, ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Jediný vplyv môže mať pozitívny, že títo všetci sa možno vo väčšej miere môžu oboznámiť s tým, či spravodajská služba ich chráni, identifikuje riziká a podniká kroky na ich elimináciu. Ďakujem a zároveň sa hlásim ako prvý do rozpravy. Ďakujem.

Ctení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená výborom za spravodajkyňu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Osobitný kontrolný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh zákona prerokovali do začiatku rokovania o tomto bode na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona. Ďakujem, pani poslankyňa. Otváram

1 Takže vážené dámy, páni, ešte raz. Celý tento môj návrh spočíva z, alebo je zhrnutý v ôsmich bodoch. Stručne sa budem snažiť vysvetliť vám, o čo ide. V tom bode č. 1 sa navrhuje teda, alebo navrhujem, aby vláda Slovenskej republiky pri výbere osoby, ktorú nominuje prezidentovi Slovenskej republiky na vymenovanie do funkcie riaditeľa Slovenskej informačnej služby, bola povinná posúdiť a vziať do úvahy predovšetkým odborné, morálne a osobnostné predpoklady navrhovanej osoby na výkon tejto funkcie. Rovnaká podmienka sa ukladá aj pre prezidenta Slovenskej republiky pri uplatňovaní svojej krešnej pôsobnosti, právomoci. Čiže, aby bolo napísané v tom návrhu, akou formou sa oboznámili s jeho osobnostnými, morálnymi, profesnými predpokladmi? Nie len tak, že si zmysleli, že toto bude riaditeľ a hotovo. Čiže musí to byť napísané, či sa tým zaoberali, ako zvážili, ako prehodnotili všetky tieto osobnostné predpisy, ktoré, alebo predpoklady, ktoré musia jednoznačne potvrdzovať, že táto osoba je sudca, je spôsobilá vykonávať takúto veľmi závažnú funkciu, ktorá je v podstate prakticky veľmi obmedzene kontrolovateľná. Aby už z povahy tej osoby na základe jeho celej životnej dráhy, jeho konaní v minulosti, jeho priamych reakcií na krízové udalosti, krízové situácie bolo zrejmé, že tento človek sa vie správne rozhodnúť, chápe podstatu, chápe bezpečnostné riziká, chápe základnú bezpečnostnú, politickú, akúkoľvek doktrínu Slovenskej republiky a chápe demokratické princípy, ku ktorým sa naša republika hlási a že ich bude chrániť a že je schopný to robiť za akýchkoľvek podmienok. A keď takýto človek ako riaditeľ Slovenskej informačnej služby povie, že sme konali, sme vykonali, riziko hrozí alebo nehrozí, tak drvivá väčšina občanov a prevažne aj tí, ktorí sa vyznajú v situácii, musia povedať, že áno, tak toto je fakt, takto to je, lebo to hovorí presne tento človek, ktorému je možné veriť. Samozrejme, že nie každý bude veriť, ale drvivá väčšina ľudí, ktorých zaujíma a ktorí priamo pracujú na boji proti nebezpečenstvám akýmkoľvek. A my hovoríme, aby nepochybovali, lebo tiež všetci budú musieť prijímať nejaké rozhodnutia, či už v parlamente alebo vo vláde, alebo v rôznych iných štátnych inštitúciách a všetko bude závisieť koľkokrát, lebo situácia vo svete sa zhoršuje, na rozhodnutí a informácii, ktoré poskytne Slovenská informačná služba. To je veľmi dôležité. Ďalej sa tu, alebo navrhujem, aby sa vyslovene definovali ciele externej kontroly realizovanej orgánom parlamentného dohľadu, čiže tým výborom, ktorého som členom. Definované ciele parlamentného modelu kontroly reflektujú právnu úpravu, čiže nie je to nič nadrámec z toho, čo už teraz je právne upravené. Ale musia byť definované v zákone. Čo sú ciele tej kontroly? Prečo vôbec parlamentná kontrola existuje? V snahe kontrolovať činnosť SIS. Navrhnem rozšíriť okruh interných predpisov, ktoré bude riaditeľ Slovenskej informačnej služby v rámci parlamentnej kontroly povinný predkladať na základe žiadosti osobitného kontrolného výboru. Táto zmena zohľadňuje definovanie Slovenskej informačnej služby ako všeobecnej bezpečnostnej a spravodajskej služby. Čiže teraz sú v tom zákone, ktorý sa snažím novelizovať, väčšinou zákonné prekážky, na základe ktorých riaditeľ nemôže predložiť také materiály, o ktoré, povedzme, žiadame pri tej kontrole. Lenže tie doklady nie sú predmetom spravodajského rozpracovania, nie sú informácie o priamych aktivitách v Slovenskej informačnej službe, ale sú to dokumenty, ktoré dokresľujú, či ich činnosť sa zaoberá alebo Lenže tie doklady nie sú predmetom spravodajského rozpracovania. Nie sú informácie o priamych aktivitách v Slovenskej informačnej službe, ale sú to dokumenty, ktoré dokresľujú, či ich činnosť sa zaoberá alebo či smeruje alebo či reflektuje na aktuálne bezpečnostné hrozby. Preto priamo do zákona navrhujem, aby sa zapísali takéto materiály už v zákone a potom riaditeľ Slovenskej informačnej služby nebude môcť povedať, že má zákonnú prekážku informovať, lebo v zákone takýto typ materiálu nie je uvedený. To je najčastejšie, na čo odkazuje teda aktuálny riaditeľ Slovenskej informačnej služby. A ďalej, veľmi dôležité je za účelom zefektívnenia tej našej alebo parlamentnej kontroly, nehovorím našej parlamentnej, lebo zákon predkladám, lebo zákon je do budúcna dlhodobo mi alebo aj ktokoľvek iný, kto je členom osobitného výboru na kontrolu SIS, pri prerokovávaní už aj v tomto značne obmedzenom rozsahu sa máme možnosť dozvedieť niektoré informácie, ktoré síce nie priamo, ale sprostredkovane možno na základe iných nepriamych dôkazov nasvedčujú tomu, že spravodajská služba alebo konkrétne jej riaditeľ nekoná úplne v súlade s predpismi. Že ich možno prekračuje, možno zneužíva. Čiže, ak sa takéto niečo na tom výbore prerokováva, tak výbor podľa súčasnej platnej legislatívy môže informovať, môže podať podnet orgánom štátu, ktoré sú oprávnené viesť disciplinárne konanie voči riaditeľovi SIS alebo aj iným členom. Lenže k tomu, aby sa toto mohlo stať, tak musí rozhodnúť kontrolný výbor uznesením, kde má väčšinu koalícia. Čiže už sme to zažili v tejto ére párkrát, že jednoducho uznesenie nebolo prijaté a tým pádom, povedzme, ja ako člen kontrolného výboru som niečo vedel, čo zakladá podozrenie. A nemohol som o tom nikomu hovoriť, lebo všetko, čo sa tam dozviem, je tajné. Nechcem porušiť zákony. Lenže uznesenie nebolo schválené, tak čo som mal s tým robiť, že? Tak tu navrhujem, aby, keď aj každý člen, aj napriek tomu, že uznesenie nebude schválené, mohol teda písomne podľa určitých právnych náležitostí informovať orgán, povedzme prezidenta, ktorý má disciplinárnu právomoc nad riaditeľom SIS, že dozvedel som sa pri rokovaní túto skutočnosť, navrhujem alebo dávam podnet na disciplinárne konanie a nemusím to v sebe dusiť, že niečo som zistil, a keď to niekde poviem, tak poruším zákon. Čiže toto je dôležitá dôležitá časť tohto môjho návrhu, aby sme nemuseli čakať uznesením, kde aj tak má väčšinu koalícia a keď sa jej nechce, tak nikdy neschváli takéto uznesenie, ktorým by sa informovali dotyčné kontrolné mechanizmy štátu, ktoré sú oprávnené vykonávať disciplinárne alebo aj akékoľvek iné konanie voči podozreniam. A čo ešte? Skúsim to. Dúfam, že to prejde, ale zrejme nie. Za účelom posilnenia ochrany základných práv osôb občanov sa alebo navrhujem priznať osobitnému kontrolnému výboru oprávnenie kontrolovať použitie informačno-technických prostriedkov zo strany SIS. Toto navrhujem kvôli tomu, že podľa zákona, ktorý upravuje tieto veci, má vzniknúť komisia, ktorá má toto vykonávať. Lenže už roky rokúce, odkedy platí tento zákon, tá komisia nebola zriadená. A zrejme možno ani zriadená nebude nikdy. Alebo s ťažkosťami, lebo je komplikované navrhnúť ľudí takých, ktorí sú spoľahliví, ktorí musia prejsť previerkami NBÚ a byť členovia tejto komisie a musia tam byť nominovaní a nominácia zo strany súčasných koalično-opozičných problémov je viac nemožná do takejto skupiny alebo komisie. Ale predsa len, aby bolo možné v určitom vymedzenom rozsahu pri maximálnych podozreniach vykonať zrejme to, čo by mohla táto komisia, kvôli čomu bola aj zriadená zákonom. Tak dovtedy, ako dočasné opatrenie, navrhujem, aby toto mohol robiť osobitný výbor na kontrolu SIS Národnej rady Slovenskej republiky. To je všetko, čo som chcel k tomuto povedať. Ďakujem za pozornosť. Ďakujem, pán poslanec, na vaše vystúpenie žiadna faktická.