4. schôdza

Pán poslanec Ševčík, teda neviem, či som dobre počul, ale vy ste označili vyšetrovateľov NAKA za škodnú, ktorej sa treba zbaviť? To, to naozaj myslíte vážne, že ak vy niekoho považujete za škodnú, ktorej sa treba zbaviť, tak minister vnútra môže, nerešpektujúc zákony, sa zbaviť policajtov len preto, že ich považuje za škodnú?
Pýtali ste sa na to, že prečo nemal štatút oznamovateľa vyšetrovateľ Emmel, už teda bola na to odpoveď. Ten štatút sa neudeľuje automaticky, tu nie je nejaký úrad, ktorý by skúmal všetkých a pýtal sa, či nechcú štatút oznamovateľa. O štatút oznamovateľa treba požiadať, keď niekto oňho požiada, tak príslušný orgán vyhodnotí a buď mu ho udelí, alebo mu ho neudelí.
No, a pokiaľ ide o zákrok proti pánovi Kotekovi, opäť neviem, teda či som dobre počul, že je vlastne jedno, či tam bola manželka, alebo nebola v tom aute. No nie je to jedno. Nebola v tom aute, išla, išla v inom aute. A tá situácia je teda dosť absurdná, keď máte súhlas nadriadeného na používanie motorového vozidla, idete v piatok domov, máte ten súhlas a potom sa zmení ten nadriadený a ten nový nadriadený vám ten súhlas zoberie, tak vy sa tým autom ani nemôžete vrátiť na pracovisko? Čo mal v takej situácii robiť, mal, mal ho nechať tam, kde je? To nie je, že niekto tu roky zneužíva služobné vozidlo na súkromné účely bez súhlasu nadriadeného. Tu je úplne zjavné, že ide o účelový zákrok s cieľom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne.
Ja mám jednu poznámku k vášmu vystúpeniu, pán Ševčík. Láskavo prosím, nevnášajte rozpor a nevraživosť medzi jednotlivé zložky a príslušníkov ozbrojených zborov, či sú to policajti, alebo vojaci, hasiči, colníci, príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže alebo iných ozbrojených zložiek. Ich poslanie, lebo to, čo robia je poslanie, nie zamestnanie, ich poslanie je u každej časti ozbrojenej zložky unikátne a jedinečné. Ak ich niečo spája, tak je to ich odvaha a pripravenosť starať sa o našu bezpečnosť a byť pripravení za vlasť a za nás položiť aj svoje životy. Neporovnávajte tu ich platy, ich nasadenie v práci, ich akože narobenie sa. Už vonkoncom tu nedehonestujte vojakov a príslušníkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky. Je to nielen neetické, ale je to aj nekorektné a hlavne je to neodborné a neprofesionálne, lebo takto sa to porovnávať ani nemá a ani nedá.
Čo treba robiť, je to, že si ich pôsobenie budeme ako politici aj ako občania vážiť, a vždy, keď je na to príležitosť, tak týmto ľuďom bez ohľadu na to, v ktorej ozbrojenej zložke pôsobia, vyslovíme svoju vďačnosť a uznanie.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Pán poslanec, povedali ste z toho mnoho, ale naozaj málo sa týkalo toho, o čom je táto schôdza, a to mohli by sme sa rozprávať o dôvodoch predsa, ktoré súvisia s návrhmi na odvolanie ministra vnútra Eštoka.
Vy tvrdíte, že ľudí nezaujíma, čo urobil pán minister po jeho nástupe do funkcie, že ľudí nezaujíma, akým spôsobom odstavili mimo služby policajtov, že majú iné problémy. Len sa asi pozeráte iba na tých ľudí, ktorí asi čítajú vaše profily a dávajú vám lajky, a nepozeráte sa na voličov, ktorí nevolili túto vládnu garnitúru, a nebol aj... nebo... a táto vládna garnitúra sa neopiera o väčšinu. To znamená, ak je niekto pri moci, mal by sa aspoň tváriť, že má záujem, aby sa rešpektovali zákony, a nestačí, že bude o tom rozprávať, že tie zákony rešpektuje, takže nie, nestačí, že pán minister rozpráva, že rešpektuje zákony.
Nie, nestačí, že hovorí, že už tu nebude vojna v polícii, keď súčasne začína vojnu inštitúcií. Podáva trestné oznámenia voči tým, ktorí sú mu nepohodlní, a dáva mimo služby tých policajtov, ktorí sú mu nepohodlní, a to spôsobom, ktorý jednoducho nemôžeme akceptovať, a preto je tu teraz táto schôdza o dôvodoch odvolávania, aby sme si to povedali. Takže v krátkosti, tie dôvody, ktoré uvádza pán minister, že odstavil týchto policajtov mimo služby, nijakým spôsobom sa nedajú oprieť o zákon. Nedajú sa oprieť ani o zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a nedajú sa oprieť ani o tie dôvody, ktoré sú priamo v zákone, kedy môžete dať policajta mimo služby, alebo resp. máte. Jednoducho tam tieto dôvody ani v samotnom rozhodnutí, ktorým rozhodol minister, tak tam nie sú. A o tom sa tu treba rozprávať.
A tie ostatné veci, ktoré tu spomínate, nie je na to priestor, aby sa dalo na všetko reagovať, ale sú naozaj ni... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne.
No, pán Ševčík, vy ste boli vysoko postavený policajt za vlády Fica. A ja som už v predchádzajúcej faktickej hovoril o tom, ako Fico tu riadil všetkých policajtov vysoko postavených, ako im prikazoval, čo majú robiť.
Pán Ševčík, vy ste išli v línii Gašpara a všetkých ostatných, ačohentizmus ako vyšitý. Vy ste dokonca spomenuli nejakú medvedicu pri odvolávaní, pri odvolávaní Šutaja Eštoka. Vy ste naozaj pomiešali hrušky s jablkami, vy ste tam pospomínali všetko možné, len nie, prečo je Šutaj Eštok odvolávaný. Hovorili ste o svojej minulosti, hovorili ste o tom, ako vám Zurian ležal na, na pred dverami, hovorili ste o tom, aký ste boli policajt. Ale už ste nepovedali, že ste boli obvinený, ale vy ste rozprávali, že obvinení policajti by mali odísť. Povedzte ľuďom, že ste boli aj obvinený. Povedzte im, za čo ste boli obvinený. Povedzte ľuďom, viete, vy ste bol vysoko postavený policajt, a keď to rozprávate o morálke, tak vy ste chceli ako šéf policajnej inšpekcie rizikový príplatok 166 eur za to, že ho kritizujú médiá! Wow! Tak toto je, toto mi, toto mi odstrelilo dekel.
Chceli ste od Spišiaka 300-tisíc eur za to, že Spišiak povedal, že kým oni boli policajtami, Mello bol sústavne na úteku, a keď odišli, podarilo sa nám ho zadržať, povedal Spišiak. Čiže vy keď ste boli, tak Mello stále utekal, Mello bol na úteku, ale keď prišiel Spišiak, tak ho zadržali. Vy ste rozprávali o svojej minulosti, keď si niekto dá vaše meno do vyhľadávača, tak zistí, akú sme mali minulosť.
Čiže vy ste vôbec nerozprávali o odvolávaní Šutaja Eštoka, vy ste dostali presne príkaz od Fica, ako ste ho dostávali počas toho, keď ste boli vysoko postavený policajt, treba tých policajtov, ktorí sú čestní, okamžite odstaviť, treba ich všetkých označiť, tak ako ste označili, že sú to škodná. (Potlesk.)

Nedá sa na to všetko reagovať.
Pán Pročko, bol som obvinený, trestné stíhanie bolo zastavené, pretože sa nepreukázalo, okrem toho som bol asi päťdesiatkrát na okresnom súde vypovedať, že som ako vyšetrovateľ mal biť obvineného, to ešte... ešte môžte aj toto spomenúť, pretože sved... teda ob... obžalovaný si teda vymyslel, že som ho donútil k výpovedi, takže neviete nič o tej dobe, ako to bolo, prečo to všetko bolo, a takisto neviete, ako to bolo v 2010. ohľadom Mella a ostatných vecí. Ja som si zažil tiež § 35 ods. 2, ktoré mi doniesol tuto pán, osobne, pán poslanec Spišiak, takže najskôr si overte tio... tie skutočnosti, a okrem toho iného, napr. som dostal aj previerku na PT-čko od Národného bezpečnostného úradu, pretože som všetko riadne zdokladoval a zdokumentoval.
Takže toto, čo ste teda tu o... vy... ako vytiahli, otvorili, tak to bolo trošku úbohé, ale keď chcete, tak nie. A keď niečo poviem obrazne, hej, o charaktere policajta, tak to neberte, neberte doslovne.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Tak chcela som sa na úvod prihovoriť pánovi ministrovi, ale nepoctil nás svojou prítomnosťou, ale chcem teda povedať, že minulý týždeň nám tu verejne povedal pán minister, že už má dohodnuté stretnutia, alebo teda sa snažil stretnutie s predsedníčkou Úradu na ochranu oznamovateľov, no a a nakoniec to dopadlo tak, že sa teda s pani Dlugošovou nestretli a na Úrad pre ochranu... na ochranu oznamovateľov podal trestné oznámenie.
Musím povedať, že sa to opäť opakuje. Sú to naozaj znovu z úst ministra len klamstvá a nesplnené sľuby. A pýtam sa, či je toto ten sľubovaný pokoj a poriadok, o ktorom hovorila vláda v predvolebnej kampani. Musím skonštatovať, že namiesto pokoja pokračuje chaos a hádky a sám minister, žiaľ, situáciu neupokojuje, ale útočí na inú štátnu inštitúciu.
Minister vnútra pán Matúš Šutaj Eštok by mal na svojom mieste skončiť. Stačilo mu len pár dní na to, aby svojimi krokmi a naozaj arogantným správaním presvedčil nás poslancov, ale aj celú verejnosť, že sa ministrom nikdy stať nemal.
Ako má verejnosť vnímať ignorovanie Úradu na ochranu oznamovateľov? Ako má verejnosť vnímať ponižujúce a šikanózne preradenie vyšetrovateľov? Ako má vnímať zásah s prokurátorom proti vyšetrovateľovi kvôli použitiu služobného vozidla, ktoré roky používal? Ako má verejnosť vnímať demonštratívny zásah na hraniciach s vodnými delami?
Vláda vo svojom programovom vyhlásení správne konštatuje, že jedným zo základných predpokladov právneho štátu je aj rešpektovanie zásady ústavnosti a zákonnosti. Takisto vláda správne vyzýva k udržiavaniu systematického dialógu s odbornou obcou vrátane reprezentantov ochrany práva. Už niekoľko týždňov počúvame, že vláda nastolí novú kultúru, ukončí vojnu v polícii a konflikty medzi inštitúciami. Aká je však realita? Sľuby v programovom vyhlásení vlády ešte ani neboli schválené parlamentom a minister Eštok ich už niekoľkokrát stihol porušiť. Ako sa hovorí, každý strom poznáme po jeho ovocí, nezálež... nezáleží na tom, čo daná osoba hovorí, špeciálne je to tak v politike, vždy ľudí hodnotíme podľa ich skutkov.
V programovom vyhlásení vlády je pre ministra vnútra Eštoka, programové vyhlásenie vlády je pre ministra vnútra Matúša Eštoka len zdrap papiera, pretože jeho skutky hovoria jasne. Jeho arogantné mocenské kroky voči vyšetrovateľom, demonštratívny spôsob správania sa voči Úradu na ochranu oznamovateľov svedčia o tom, že žiadny, žiadny systematický dialóg s orgánmi ochrany práva v tomto štáte nebude. Namiesto obnovy riadnej spolupráce medzi inštitúciami je tu len neúcta k pravidlám. Nehovorím, že nemá minister právo meniť ľudí vo svojom okolí a meniť vedenie polície, ale hovorím o spôsobe, o arogancii a ignorácii ostatných úradov. Jeho konanie je naozaj učebnicovým príkladom konfliktu, ktorý, ako on sám hovorí, vybočuje z rámca zásad spolupráce medzi štátnymi orgánmi.
Musím povedať, že nemusel sa nevyhnutne zhodnúť s úradom na postupe, no neprejavil ani len žiadnu snahu o slušné riešenie a normálny dialóg, ako sa to patrí v civilizovanom svete. Ak by mu išlo o vecné riešenie personálnych otázok v polícii, kľudne mohol zdvihnúť telefón, zavolať si s riaditeľkou Úradu na ochranu oznamovateľov. Tam, kde by mal byť akčný, tam nie je a naopak. Bol akčný v hone na migrantov, ktorí neexistujú, ale spojiť sa s orgánom ústrednej správy a dohodnúť sa na nejakom postupe, to nie.
Musím povedať, že po jeho spúšti ostala len pachuť, že ide naozaj o revanš v obrátenom garde, o ktorom vo vlastnom programe vláda hovorí, že tak konať nebude a nechce. V programovom vyhlásení kritizujú mocenské revanše a sľubujú pokojnejšie Slovensko. Ako však máme vnímať absolútny exces a neproporcionalitu pri zásahu proti príslušníkovi policajnej inšpekcie? To naozaj teraz budete na každé podozrenie voči policajtovi reagovať policajnou akciou ako z amerického filmu? Buď žijeme v krajine, kde už žiadne problémy s kriminalitou a bezpečnosťou nemáme, a riešime aj takéto veci nasadením plnej sily, alebo ide o obyčajné šikanovanie a zneužívanie polície na vybavovanie osobných účtov. Teda nič iné, nedá sa to inak pomenovať ako len revanš, akurát v obrátenom garde.
Vzhľadom na tieto prvé kroky v rezorte dnes nemáme žiadnu garanciu, že toto nebude spôsob vašej práce aj v iných, možno omnoho vážnejších veciach a že nebude dochádzať k zneužívaniu moci.
Ďalší dôvod, prečo si nemyslíme, že by mal minister zostať na svojom mieste, je jeho divadlo na hraniciach. Vodné delá, množstvo techniky a policajnej sily nasadenej na hranici, ktorej úspešnosť chytených migrantov je presne číslo nula, hovorí za všetko. Celú hranicu ste neuzavreli, tak ako ste to pred voľbami sľubovali, a zbytočne ste minuli množstvo peňazí, ktoré mohlo byť použité na novú výzbroj alebo vybavenie pre policajtov. Pýtam sa, či to bolo len preto, aby ste mali fotku v uniforme s nápisom minister. Policajti, ktorých ste stiahli na túto akciu, mohli zasahovať pri iných, dôležitejších udalostiach, ako je takéto divadlo na hraniciach. A výsledok, najlepšie to vystihuje to, že susedné krajiny naďalej ponechávajú kontroly na hraniciach, taká úspešná (povedané so smiechom) bola vaša hraničná metóda s vodným delom.
Určite potrebujeme aj efektívne zásady a hliadkovanie, ale bez marting... marketingu. Ale v prvom rade očakávame intenzívnu a masívnu komunikáciu na úrovni V4 a Európskej únie, pretože nelegálnu migráciu nezastavíme mediálnymi cvičeniami, ale iba tlakom na spoluprácu v rámci schengenského systému.
Chcem ešte pripomenúť jeden moment. V PVV-čku sa píše, že vláda zváži zrušenie alebo podstatnú zmenu skutkovej podstaty trestného činu ohýbania práva. Napriek tomu pri prvej príležitosti sa minister týmto trestným činom vyhrážal sudcovi, ktorý rozhodol v jeho neprospech alebo rozhodol tak, ako si to minister neprial. V demokratickej krajine predstaviteľ výkonnej moci prejavuje svoj nesúhlas rozhodnutím súdu podaním odvolania, nie vyhrážaním sa trestným stíhaním alebo disciplinárnym konaním.
Za takúto vyhrážku sa nestačí ospravedlniť, ale je potrebné odísť. Je to cez šia... cez čiaru a všade. Vo vyspelej krajine by politici za takýto výrok odišli sami. A verte, že vaše vyjadrenie, pán minister, sú aj medzinárodnou hanbou a zhoršujú dôveru v naše inštitúcie.
V kontexte všetkých vyjadrení a hlavne konania vidíme v Kresťanskodemokratickom hnutí, že spôsob, akým pracujete s mocou, rozdeľuje spoločnosť, prehlbuje konflikty, prináša hanbu na medzinárodnej úrovni a neprináša sľúbený pokoj na poriadok a riadne a demokratické fungovanie inštitúcií.
A toto sú hlavné dôvody, prečo budeme hlasovať za odvolanie ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne predsedníčke poslaneckého klubu KDH Martinke Holečkovej za zhrnutie nášho postoja.
Ja budem na teba reagovať, Martinka, a možno doplním dve dôležité slová, lebo už pán predseda Národnej rady sa snažil predstaviť fungovanie tohto parlamentu, a poťažmo aj vlády v kontexte novej politickej kultúry.
Ja vnímam post ministra vnútra ako post veľmi delikátny a veľmi diskrétny. Je to veľmi silné ministerstvo, ktoré má v rukách vnútorné prostredie krajiny. A tam, kde je veľké napätie, alebo tam, kde niečo nefunguje, tak toto treba meniť, ale diskrétne. Naopak, my sme sa tu stretli s divadelným predstavením, s teátrom od prvého dňa a podľa mňa, ak takto má vyzerať nová politická kultúra, tak si veľmi nepomôžeme.
Preto ti ďakujem za tvoje slová a pripojím sa ku kolegom a budem hlasovať za odvolanie pána ministra.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vidíte, tri dni čakám na toto, kým tu niečo poviem, a nakoniec sa pokazí systém. (Povedané so smiechom.) To, že tri dni čakám na to, aby som v rozprave povedal z odborného uhľa pohľadu, že prečo sa domnievame alebo sme presvedčení, že pán minister vnútra pán Eštok by mal byť odvolaný, som sa dostal až po troch dňoch čakania. Medzi týmto už zazneli argumenty sprava, zľava, zo všetkých uhlov pohľadu, ale nie ten z odborného uhla pohľadu tých, ktorý ten návrh predkladajú a dožadujú sa ho.
V tej mojej ostatnej rozprave k programovému vyhláseniu vlády som veľa uvažoval, rozprával o... o tom, ako som sa dopracoval k určitým názorom, ktoré som chcel vysloviť, k tým hlavným posolstvám, ktoré som chcel povedať, mi uplynul čas. A som ich nestihol povedať. Tak teraz to urobím opačne. Najskôr poviem to, čo je odkaz, a potom ho budem nejakým spôsobom zdôvodňovať, kým budem mať čas.
Čiže za prvé podľa mňa by mal minister Eštok mal okamžite odstúpiť.
Po druhé pán premiér Fico, ak pán Eštok neodstúpi, by ho mal okamžite odvolať, teda v zmysle legislatívnych postupov. Zrejme sa ani to nestane.
Tak po tretie vyzývam poslancov koalície, že keď opozícia zvolá výbor, napríklad ústavnoprávny alebo branno-bezpečnostný, aby sa láskavo zúčastnili rokovania a umožnili tak rokovať o problematike vecne, argumentačne tam, kde sa to má, a zbytočne aby sme sa tu nezdržiavali rôznymi možno niekedy až duplicitnými debatami.
A po ďalšie, keď už sme sa dostali až sem k rozprave o odvolaní pána ministra Eštoka, tak v podstate začnem hovoriť to, čo vecne argumentačne si myslím, že by malo odznieť.
To, že prečo by mal odstúpiť, prečo by mal byť odvolaný alebo prečo by sme mu mali vysloviť nedôveru, chcem podložiť tým, že pán Eštok od samého počiatku svojho pôsobenia vo funkcii v postate porušuje programové vyhlásenie vlády skoro vo všetkých bodoch, ktoré sa týkajú jeho činnosti. Možno práve preto konal tak rýchlo, ešte skôr, jak to programové vyhlásenie bolo týmto parlamentom schválené, aby sa nemohlo argumentovať, že už vlastne je v rozpore s tým, čo je schválené. Vlastne schválené nebolo, tak zrejme konal zbrklo, nepremyslene, pochybne a toto všetko zapríčinilo to, že sme sa dopracovali až k tomuto momentu jeho odvolávania.
V programovom vyhlásení vlády sa totižto hovorí, že táto vláda zastaví zneužívanie bezpečnostných zložiek na politické ciele, upokojí polarizáciu spoločnosti, prejavy nenávisti, agresivity, neznášanlivosti.
Za ďalšie sa tam hovorí, že základným prameňom pre rozhodovanie bude ústava. Ústavný princíp priamo smerujúci k orgánom štátnym hovorí, že štátny orgán môže konať len to. čo mu zákon dovolí, a spôsobom, ako určí zákon. No a tieto všetky atribúty, ktoré som tu vymenoval pán minister vnútra porušil, alebo konal v nesúlade s nimi. Čiže ak si on myslí, že upokojí polarizáciu spoločnosti, prejavy nenávisti, agresivity, neznášanlivosti spôsobom, akým koná, tak sa teda mýli, lebo on v podstate tu argumentoval, že len plní volebné sľuby tej strany, za ktorú sa dostal do pozície ministra. Lenže on pozabudol na to, že už neni len poslanec, len politik, ale on je minister vnútra Slovenskej republiky, ktorý ma byť ministrom všetkých občanov, všetkých občanov, tak jak sa hovorí v programovom vyhlásení vlády, bez ohľadom na rasovú, náboženskú alebo akúkoľvek odlišnosť a aj politickú.
Čiže v Slovenskej republike žijú občania, ktorí majú iný názor na konanie pána ministra. Veľmi intenzívne sledujú jeho kroky a sú znepokojení. Čiže vôbec necítia to, čo sa hovorí, že sa budú cítiť lepšie, bezpečnejšie, pokojnejšie, vôbec nie. Skôr opak je pravdou, že sa cítia skôr v nebezpečenstve. Nechápu alebo nestotožnia sa s krokmi pána ministra, preto sme tu my, opozícia, aj ja v rámci nej, aby sme poukázali na tieto kroky pána ministra, ktoré, ktoré vôbec nesmerujú k tomu, že situácia má byť pokojnejšia, zákonnejšia. Štátne inštitúcie majú byť vážené, všetci občania aby dodržiavali zákon, všetci sú si rovní, každému padni, komu padni.
Veľa sa tu hovorilo o vyšetrovateľoch, nazývame ich čurillovci. Sú to príslušníci Národnej kriminálnej agentúry. Ja poviem svoj názor. Môj názor som si vytvoril na základe súdnych rozhodnutí, ktoré sú také, že vyše 40 ľudí, ktorých títo obvinili, následne boli obžalovaní, boli nezávislými, nestrannými súdmi odsúdené tieto osoby. Čiže v súdnych pojednávaniach nijako nevyšlo najavo, že by tieto súdne procesy boli, alebo že by prípravne konanie bolo nejak marené, tendenčne upravené alebo že by tam boli realizované nejaké iné neprávosti, lebo, samozrejme, súd nezávislý a nestranný by zrejme na takúto chybu prišiel. To je jeden z argumentov, prečo si myslím, že títo vyšetrovatelia alebo pracovníci Národnej kriminálnej agentúry stoja za to, aby sme sa za nich postavili, aby sme sa pýtali súčasnej vládnej moci, konkrétne ministra vnútra, prečo práve voči nim postupuje tak, ako postupuje.
Samozrejme, boli to sľuby, volebné sľuby, na základe ktorých sa pravdepodobne dostali až k vládnej moci. Oni tieto sľuby, ako hovorí pán minister, sa snažia dodržiavať, lenže aj sľub daný vo volebnej kampani, z pohľadu ministra vnútra sa má dodržiavať tak, ako tvrdí programové vyhlásenie vlády, v zmysle ústavy a v zmysle platných zákonov, a nie tak, že tie zákony budeme odchádzať... a obchádzať, tendenčne ich prispôsobovať, vytvárať si svoj vlastný názor.
Áno, politik, tu sme debatili, každý z nás tu má nejaký názor na tieto právne argumenty, ktoré tu boli prednesené. Aj ja mám svoj názor, ja si ho tu môžem kľudne porozprávať, ale minister vnútra, ktorý chce situáciu upokojiť, zabrániť dezilúzii občanov, že tu je právny či neprávny štát, chce zabrániť nenávisti medzi ľuďmi, tak by mal postupovať tak, aby to tak bolo vnímané, ak nie úplne všetkými, tak aspoň drvivou väčšinou občanov. Aj tých, ktorí ho nevolili. To je povinnosť ministra, lebo on je ministrom Slovenskej republiky, nie ministrom strany SMER alebo strany HLAS, ale všetkých občanov Slovenskej republiky.
Samozrejme, že volebný program sa nedá naplniť tak, aby vyhovoval úplne všetkým. Prioritne sa vyhovuje vlastným voličom, vlastným sympatizantom, ale aj tí druhí nesmú byť z tohto uplatňovania alebo prehadzovania volebných cieľov znechutení, zneistení, vydesení a negatívne naladení.
No a teraz by som vám chcel vecne porozprávať, ako by to teda ten minister vnútra robiť mal, aby aspoň predstieral, že koná v zmysle spravodlivosti, v zmysle zákonnosti, v zmysle toho, že všetci, všetci občania sa majú cítiť bezpečnejšie, pokojnejšie a lepšie. Čiže začnem hneď policajným prezidentom.
Na to, aby minister mohol realizovať tie kroky, ktoré realizoval a o ktorých tu celý čas debatíme, potreboval odstrániť policajného prezidenta. Tu bola debata o tom, že stará garnitúra, nová garnitúra, za vlády SMER-u alebo... vtedy ešte SMER-u bol zmenený koncept vymenovania a ustanovenia policajného prezidenta aj riaditeľa inšpekcie na tzv. demokratický, že o tom, kto bude, rozhodoval branno-bezpečnostný výbor po rôznych vypočutiach, a tento výbor rozhodol o tom, koho má minister vymenovať. Toto neni vôbec demokratické, lebo minister je ten, ktorý sa dostal k moci na základe vôle občanov, a teda má mať nejakú právomoc, aby tú svoju víziu, vďaka ktorej sa dostal do toho, do tej pozície, aj mohol uplatňovať. Čiže musí mať právomoc rozhodovať o tom, kto bude policajný prezident, za akých podmienok ho odvolá a tak ďalej, preto vláda pána Matoviča, následne pán Hegera, už neviem presne, v ktorom, v ktorej vláde sa to stalo, bol tento právny princíp zmenený na taký, že minister sa sám rozhodne, kto bude policajný prezident, určí si svojho nominanta, ako aj riaditeľ Úradu inšpekčnej služby.
Lenže zrejme pán minister si nevšimol právny problém v tom, že v zákone je napísané, že minister ho predstaví verejnosti, teda cestou branno-bezpečnostného výboru. Cestou branno-bezpečnostného výboru. Čiže nie ten výbor rozhoduje o tom, ale sám minister, a toto vypočutie je určené tak, že to neni vlastne o tom nominantovi, ale toto vypočutie je o ministrovi. On sa rozhodne, či po vypočutí vymenuje, nevymenuje.
Ale aby som sa vrátil k pánovi Hamranovi. Hovorilo sa to, že bol ustanovený do funkcie bez výberového konania. Pán Hamran sa zúčastnil výberového konania ešte podľa starého princípu, kde v podstate uspel, len mal o niečo menej hlasov ako pán Kovařík. Ale uspel. Čiže neni pravda, že neuspel. Potom keď pán Kovařík odstúpil, zas bolo vyhlásené výberové konanie, prihlásil sa jediný jeden kandidát - pán Hamran. Mohli sa prihlásiť aj iní, ale prihlásil sa len pán Hamran. A vtedy politici sa rozhodli, že zmenia tento princíp. A v podstate Hamran mohol byť priamo vymenovaný ministrom, ale nie preto, že bol jeho obľúbenec alebo že ho chcel silou-mocou, ale preto, že bol jediný kandidát, ktorý sa sám prihlásil. Čiže takto sa dostal do funkcie pán Hamran.
No a teraz k pánovi ministrovi. Potreboval ho nejakým spôsobom odstrániť, odvolať, má na to právo ako minister, lenže minister to musí urobiť tak, aby neboli namieste žiadne pochybnosti, že to robí účelovo, tendenčne, obchádzajúc zákon, obchádzajúc morálku, etiku a tak ďalej. Pán Hamran tvrdil verejne, že od 1. 11. chce ísť mimo službu, čiže chce ísť do civilu. Deklaroval to, kde len mohol. Pán minister tvrdí, že keď nastúpil do úradu, nenašiel tam žiadne dokumenty o tom, že táto, že toto vyjadrovanie pána Hamrana je reálne podložené nejakými žiadosťami alebo nejakými dokumentmi.
Lenže pán minister, ako tu už prezentoval, dobre vedel, čo zamýšľa pán Hamran. No a on, aby predišiel tomuto zamýšľaniu, tak ho jednoducho preradil do Popradu.
Správne riešenie by bolo nasledovné, napríklad ako by som to riešil ja, tento problém. Zavolal by som si toho prezidenta pána Hamrana na diskusiu, akú má predstavu o svojom ďalšom pôsobení, či chce pôsobiť ešte v Policajnom zbore, či má nejaké úmysly, či má niečo nedoriešené, či má vyčerpanú dovolenku a tak ďalej. No a následne by som prijal rozhodnutie.
Lenže pán minister to urobil tak, že vydal personálne opatrenie a neumožnil pánovi Hamranovi vysvetliť, o čo mu ide. A následne tu prezentuje, že pán Hamran je papaláš, pán Hamran chcel ísť za styčného dôstojníka do Abú Dhabí a rôzne iné argumentácie. Lenže teraz sú to len konšpirácie, to sú len domnienky, ktoré nie sú buď reálne, alebo pán Hamran môže tvrdiť svoje verzie toho svojho ďalšieho pôsobenia po 1. 11., preto si myslím, že toto nebolo korektné, lebo ak by pán minister nechal toho pána Hamrana porozprávať svoje vízie a následne odprezentovať, že vidíte, pán Hamran v podstate ani nechcel ísť do civilu, mal nejaké svoje plány, vtedy by to bolo korektné. Ale takto nie.
A následne, čo sa týka dvoch viceprezidentov. Jeden z nich požíval ochranu oznamovateľov, druhý nie. Pán minister mohol toho druhého viceprezidenta odvolať bez udania dôvodov, toho prvého nie, lebo zrejme zvážil, že používa alebo požíva tú ochranu oznamovateľa. Lenže bez nich sa nemohol v ďalších svojich personálnych aktivitách ďalej pohnúť, lebo sú tam určité vnútorné predpisy, kto je koho personálny a disciplinárny nadriadený. Tak sa rozhodol, že obíde zákon. Dokonca dva zákony. Zákon na ochranu oznamovateľov, podľa ktorého by mal požiadať úrad, že či môže viceprezidenta odvolať alebo nejak personálne vyriešiť. To sa mu zrejme nechcelo alebo sa obával, že ak tú žiadosť podá, bude zamietnutá a potom nemôže toho viceprezidenta odvolať. Tak vymyslel obchádzanie zákona o Policajnom zbore. Preto potreboval rýchlo vymeniť pána Hamrana, lebo nastúpil policajt, ktorý bol zástupca okresného riaditeľstva kdesi na východe, vysvitlo, že celoživotný kariérny dopravný policajt.
Tak tento celoživotný dopravný policajt z pozície zástupcu okresného riaditeľa behom jedného dňa zistil, že je nevyhnutné zrušiť dve pozície viceprezidentov v Policajnom zbore. Tak podľa mňa to je nemysliteľné, že policajt, kariérny dopravný policajt... A zase nestihnem dopovedať všetko. (Ruch v sále. Reakcie z pléna.) Čiže... (Povedané so smiechom. Krátka pauza.) Uh.
No, dosť na tom, že pán minister konal tak, že obchádzal zákony, v niektorých prípadoch porušoval zákony, opieral sa o svoj právny úsudok, ktorý je pochybný, napr. ten najhlavnejší právny úsudok je pri tej ochrane oznamovateľov, kde hovorí, že konal preto, lebo v inom zákone o štátnej službe je platná výnimka, v zákone o služobnom pomere tá výnimka neni. To znamená, že zákonodarca buď nebral v ohľad toto, alebo minister v každom prípade sa toho úradu mal opýtať, či tá výnimka platí, alebo neplatí. Ak by dostal odpoveď, tak by buď podal žiadosť, alebo by nepodal žiadosť. Mohol by konať tak, ako konal. Čiže toto je ďalší moment, keď konal unáhlene, nie tak, ako má konať minister vnútra. Vždy tak, aby jeho konanie nemohlo byť spochybnené, aby nemohli byť právne názory vysvetľované sprava, zľava, aby to bolo jednoznačné.
Ak by konal tak, ako konať mal, ak by napísal do odôvodnenia všetky dôvody, ktoré napr. tu odzneli z pána, z úst pána Gašpara, tak by to bola celkom iná situácia.
A to, že pán Gašpar ho tu obhajuje najviac a odborne, z toho vidieť presne to, že pre koho v podstate pán Eštok pracuje, lebo zaujatosť je tu evidentná pána Gašpara. V jeho záujme je najviac, aby tí čurillovci boli nejakým spôsobom odstavení, tak preto tu on obhajuje.
Už z toho vidieť, že tu je tendenčné, tendenčná snaha zastaviť trestné stíhanie, znemožniť pokračovanie efektívnej práce polície, či už s chybami, alebo bez chýb, jednoducho je to tak, ako som povedal, či sa vám to páči, či nie (povedané so smiechom), sú tu občania Slovenska, Slovenskej republiky, ktorým sa tento postup nepáči, ktorí nechcú, a ja si myslím, že tí čurillovci si zaslúžia ochranu. Musíme sa za nich postaviť a to čiste kvôli tomu, že konali dobre, konali v prospech všetkých občanov, možno v neprospech podozrivých a obvinených, voči ktorým svedčia rô... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Pán poslanec Spišiak, no, súhlasím s tým, čo ste povedali vo svojom vystúpení.
A okrem iných vecí ma tam zaujalo to vaše vyjadrenie, že zasa nestihnete povedať všetko, čo ste chceli povedať. Tak by som sa chcel spýtať ešte, že čo by ste ešte chceli povedať. Máte na to ešte dve minúty.
Ďakujem. (Smiech v sále.)

Chcel som povedať, že vážený pán minister, ale nevidím tu váženého pána ministra v tejto chvíli, tak rokujeme bez, bez členov vlády.
Takže, vážené kolegyne, vážení kolegovia, podstatou toho návrhu alebo najdôležitejším bodom, prečo odvolávame ministra vnútra už krátko po vyslovení dôvery vláde, je, sú závažné podozrenia z porušenia zákona ministrom vnútra pri policajných čistkách.
Bez toho, aby takéto podozrenia existovali, predpokladám, že takýto návrh by do parlamentu neprišiel, lebo keby prišiel, tak by prišiel asi, asi neskôr. To, akým sa, akým spôsobom sa pán minister vnútra Šutaj Eštok zachoval k policajnému prezidentovi pánovi Hamranovi, je síce chrapúnske, ale v zásade neporušil tým zákon a mal právo to urobiť.
To, že si pán minister Šutaj Eštok vybral za šéfa inšpekcie pána Zuriana, je zlá voľba vzhľadom k tomu, čo vieme o pánovi Zurianovi. Vymenovať jedného z hlavných aktérov vojny v polícii za šéfa inšpekcie s ambíciou, že tú vojnu ukončí, je niečo podobné, ako keby demokratický Západ prestal podporovať Ukrajinu, a tým by ukončil vojnu Ukrajin... vojnu na Ukrajine tým, že umožní Rusku, aby Ukrajinu porazilo a okupovalo.
A predpokladám, že samotné vymenovanie pána Zuriana by, by nebolo dôvodom pre podanie návrhu na vyslovenie nedôvery ministrovi vnútra. Rovnako ani samotná šaškáreň na hraniciach, ktorá akože mala odstrašiť migrantov. To je smiešne, môžeme sa baviť o tom, že či to mohlo byť účinné, alebo nemohlo byť účinné. Ale nič z tohoto samé osebe ani spolu by pravdepodobne neviedlo k tomu, aby sa našlo 30 opozičných poslancov, ktorí dajú návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi vnútra a oznámia to ešte pred tým, ako sa bude rokovať o programovom vyhlásení vlády.
To podstatné teda je, čistky v Policajnom zbore a porušenie zákonov, ktorých sa podľa nášho názoru dopustil pán minister, a tomu sa budem venovať vo svojom vystúpení.
Pán minister vnútra dočasne pozbavil výkonu štátnej služby vyšetrovateľov Policajného zboru, Národnej kriminálnej agentúry, a teda odvolal vicepre... prezidenta a viceprezidentov, a hneď sa objavila kritika, že pri tom porušil zákon, konkrétne zákon o ochrane oznamovateľov, ktorý v § 7 ods. 1 uvádza, že zamestnávateľ môže urobiť právny úkon alebo vydať rozhodnutie v pracovnoprávnom vzťahu voči chránenému oznamovateľovi, na ktorý nedal súhlas, len so súhlasom úradu. Na argument, že keďže sa to týkalo aj viacerých príslušníkov Policajného zboru, ktorí mali status chránených oznamovateľov, zaznela zo strany pána ministra a jeho obhajcov politických, argumentácia, že musel to urobiť, lebo mu to prikazuje zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru.
Nechám teraz bokom to odvolanie pána Kišša, viceprezidenta Policajného zboru, ktorý nie je obvinený, a tam ani táto argumentácia nesedí a sústredím sa na vyšetrovateľov NAKA okolo Jána Čurillu, ktorí, ktorí obvinení, obvinení sú. A treba si odpovedať na dve otázky. Tá prvá otázka je, či musel, alebo nemusel pán minister vnútra odvolať obvinených príslušníkov Policajného zboru podľa zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru. A tá druhá otázka je, ak by sme dospeli k záveru, že musel, tak či tak mohol postupovať v rozpore so zákonom o ochrane oznamovateľov.
Sú to akési dve argumentačné línie, ktorými sa pán minister bráni. A chcel by som ukázať, že ani jedna nie je dostatočná, ani jedna nesedí. K tej prvej otázke, musel alebo nemusel pozbaviť výkonu štátnej služby obvinených policajtov. Pán minister to na začiatku prezentoval tak, že ak je policajt obvinený, musí byť dočasne pozbavený výkonu štátnej služby. Bodka. Nič sa s tým nedá robiť.
Ale nie je to tak. Stačí si prečítať celé znenie § 46 ods. 1, ktoré hovorí o tom, že policajt musí, sa musí dostatočne pozbaviť... do... do... policajt sa musí dočasne pozbaviť výkonu štátnej služby, ak by jeho ďalšie ponechanie vo výkone štátnej služby ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby alebo priebeh objasňovania jeho konania a je dôvodne podozrivý, že
a) porušil služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom alebo
b) spáchal trestný čin.
Čiže nie je automatické, že musel, aj keď v tom ustanovení sa slovo musí používa, ale zároveň musia byť splnené obe podmienky, teda podmienka, že buď porušil služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom, alebo spáchal trestný čin, jedno z toho.
A zároveň musí byť splnená jedna z tých prvých dvoch podmienok, že by jeho ďalšie ponechanie vo výkone štátnej služby ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby alebo priebeh objasňovania jeho konania. A hlavne musí to byť odôvodnené. V personálnych rozkazoch je odôvodnené... alebo odôvodnené, popísané iba samotné trestné stíhanie, nie ohrozenie dôležitého záujmu štátnej služby alebo priebehu objasňovania ich konania.
Všetko zacitujem kompletne z personálneho rozkazu, akým spôsobom minister odôvodnil, že je dôležitý, že je ohrozený dôležitý záujem štátnej služby alebo objasňovanie jeho konania. Citujem: „Ďalšie ponechanie menovaného vo výkone štátnej služby by ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby a priebeh objasňovania jeho konania.“ To je všetko. Nič viac sa na tému, akým spôsobom by bol ohrozený dôležitý záujem štátnej služby alebo objasňovanie konania dotknutých policajtov, nič ďalšie sa nedozvieme z personálneho rozkazu.
Stačí to? No evidentne to nestačí. A tu by som si pomohol metodickým usmernením k dočasnému pozbavovaniu výkonu štátnej služby, ktoré pochádza ešte z 15. júna 2006 a z ktorého by som si dovolil pár viet zacitovať: „Z uvedeného je teda zrejmé, že nie každé dôvodné podozrenie z porušenia služobnej povinnosti alebo zo spáchania trestného činu, je potrebné riešiť dočasným pozbavením výkonu štátnej služby.“ Úplný opak toho, čo hovorí pán minister. Nie každé. Musia byť splnené obe podmienky.
„V tejto súvislosti je potrebné upozorniť,“ že návrh na na... „že návrh nadriadeného na dočasné pozbavenie policajta výkonu štátnej služby, musí byť podrobne odôvodnený. V návrhu treba konkretizovať, prečo nemožno ponechať policajta vo výkone štátnej služby, to znamená, aký dôležitý záujem štátnej služby by jeho ponechaním v službe bol ohrozený, resp. ako by policajt mohol ohrozovať priebeh objasňovania jeho konania, ak by nebol dočasne pozbavený výkonu štátnej služby. Súčasne je potrebné priložiť s vecou súvisiaci spisový materiál. Podľa § 241 ods. 3 zákona je potrebné v odôvodnení rozhodnutia o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby policajta uviesť všetky skutočnosti, ktoré sú podkladom na toto personálne opatrenie, na základe akých dôkazov sa koná, ako nadriadený získané dôkazy vyhodnotil, a z ktorých právnych predpisov pri tom vychádzal. Ak by takto nebolo postupované, treba reálne predpokladať, že rozhodnutie bude v opravnom konaní zrušené.“
Ešte raz, akým spôsobom pán minister odôvodnil ohrozenie dôležitého záujmu štátnej služby. Konštatovaním, že ďalšie ponechanie menovaného vo výkone štátnej služby by ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby a priebeh objasňovania jeho konania.
Je teda úplne zjavné, že v odôvodnení toho personálneho rozkazu nie je nijako, nie že podrobne, nijako nie je odôvodnené, v čom by to ohrozenie dôležitého záujmu štátnej služby malo spočívať.
Účelovosť konania ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka, je zrejmá aj zo skutočnosti, že politicky nepohodlných vyšetrovateľov a funkcionárov Policajného zboru postavil mimo službu okamžite, a ostatných policajtov, ktorí sú obvinení z úmyselných trestných činov, až neskôr, keď sa vzniesla kritika, aby sa nepovedalo, že postupoval selektívne, ale práve tým potvrdil, že postupuje selektívne, pritom aj vo vzťahu k všetkým ostatným obvineným policajtom, musia byť splnené obe podmienky, ak nie sú, tak sa minister dopustil porušenia zákona aj vo vzťahu ku nim.
A zákon hovorí o dôvodnom podozrení zo spáchania trestného činu, nerozlišuje medzi úmyselným a nedbanlivostným trestným činom, čiže môže nastať situácia, že niekto je dôvodne podozrivý zo spáchania nedbanlivostného trestného činu, a ak je naplnená niektorá z tých zvyšných dvoch podmienok, že by to ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby alebo priebeh objasňovania jeho konania, tak by mal byť pozbavený štátnej služby bez ohľadu na to, že ide o nedbanlivostný trestný čin. A, naopak, aj keď je niekto dôvodne podozrivý zo spáchania úmyselného trestného činu, ale nie sú splnené tie zvyšné podmienky, tak by nemal byť postavený, pozbavený výkonu štátnej služby.
Vzhľadom na vyššie uvedené je podľa môjho názoru úplne zjavné, že minister nemusel pozbaviť výkonu štátnej služby vyšetrovateľov, ale mal skúmať, či je splnená aj druhá podmienka, a pokiaľ by dospel k záveru, že je, mal by to podrobne odôvodniť v odôvodnení rozhodnutia. To neurobil. To je mimo diskusie, že to neurobil, lebo neodôvodnil to nijako.
Druhá otázka, ak teda by sme predpokladali, že minister musel podľa zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru pozbaviť výkonu štátnej služby dotknutých príslušníkov Policajného zboru, dáva mu to právo postupovať v rozpore so zákonom o ochrane oznamovateľov? Nie. Ak dva zákony hovoria niečo iné, minister nemôže len tak sa rozhodnúť, že jeden zákon budem rešpektovať a druhý zákon poruším. Niekedy je rozpor medzi dvoma zákonmi iba zdanlivý a je možné postupovať tak, že sa dodržia oba, ak by pán minister požiadal o súhlas úrad a presvedčil by ho, že sa tým nesleduje odvetné opatrenie voči vyšetrovateľom, dostal by súhlas a mohol by postaviť policajtov mimo štátnej služby.
Ale áno, môže nastať situácia, že existuje rozpor medzi právnymi normami, že jeden zákon vám hovorí to a druhý zákon vám hovorí niečo iné, čo je navzájom nezlučiteľné. Ale v tejto situácii nie sme, nie sme bezmocní a už od čias rímskeho práva existujú výkladové zásady, podľa ktorých možno postupovať, ak si dve právne normy navzájom odporujú. Tá základná je, že sa volá, nazýva lex superior derogat legi inferiori, to znamená, že právny predpis vyššej právnej sily má prednosť pred právnym predpisom nižšej právnej sily, napr. zákon pred vyhláškou alebo ústava pred zákonom. V tomto prípade máme právne predpisy rovnakej právnej sily.
Ale máme tu potom ďalšie dve výkladové pravidlá, podľa ktorých sa mohlo a malo postupovať. To prvé je lex specialis derogat legi generali, to znamená, že konkrétny zákon, konkrétnejšia právna úprava má prednosť pred všeobecnou právnou úpravou. Čiže napríklad ak máme tú istú vec upravenú v zákone o obecnom zriadení aj v zákone o Bratislave a Košiciach, tak vo vzťahu k Bratislave a Košiciam sa má postupovať podľa tej úpravy, ktorá je v zákone o Bratislave a zákone o Košiciach, nie podľa tej všeobecnej. Alebo keď máme nejaké lehoty alebo postupy v konaní v správnom poriadku a máme lehoty a postupy v stavebnom zákone, tak prednosť pri stavebnom konaní má, samozrejme, tá úprava, ktorá je v stavebnom zákone, nie všeobecná úprava v správnom poriadku.
A je teda zjavné, že lex specialis je zákon o ochrane oznamovateľov, pretože Zákonník práce, zákon o štátnej službe, zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, upravujú pracovnoprávne vzťahy alebo služobné vzťahy všeobecne. Zákon o ochrane oznamovateľov ich upravuje vo vzťahu k oznamovateľom.
Tu to také zaujímavé sme zažili, že aj pán spravodajca Gašpar tu citoval z toho neodkladného opatrenia, jediného, ktoré bolo v prospech ministra, kde sa hovorí, že „súd sa nestotožňuje ani s právnym názorom právneho zástupcu, že zákon o ochrane oznamovateľov je lex specialis, nakoľko ide o dva právne predpisy rovnakej právnej sily,“ tá zásada lex specialis nemá nič spoločné s rôznou právnou silou, a ďalej sa pokračuje: „či a ktorý z týchto predpisov je lex specialis, je otázka výkladu in concreto, ktorý záujem je dôležitejší, či je to ochrana oznamovateľa protispoločenskej činnosti, alebo záujem štátu, ako aj fyzických a právnických osôb na tom, aby službu policajta nevykonávali osoby, proti ktorým je vedené trestné stíhanie.“
Bezosporu sú obidva záujmy veľmi významné a legitímne. Opäť, posudzovanie vážnosti záujmu nemá nič spoločné s tým, akým spôsobom rozhodneme, čo je lex specialis. Tam ide o konkrétnosť a všeobecnosť právnej úpravy.
Tretia zásada alebo pravidlo, výkladové, sa nazýva lex posterior derogat legi priori. Hovorí o tom, že neskorší zákon má prednosť pred skorším, teda že neskoršia vôľa zákonodarcu má mať prednosť pred tou dávnejšou. Aj tuto je to úplne jednoznačné, zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru pochádza z roku 1998, zákon o ochrane oznamovateľov z roku 2019. Teda je jasné, že minister vnútra mal rešpektovať aj zákon na ochranu oznamovateľov a v prípade konfliktu medzi tými zákonmi, aby tam bol, mal dať prednosť tomuto zákonu.
Dodatočne sa objavil argument, že minister nemusel rešpektovať zákon na ochranu oznamovateľov, lebo v tomto prípade platí výnimka podľa druhej vety § 7 ods. 1, teda že súhlas úradu sa nevyžaduje, ak sa pracovnoprávnym úkonom priznáva nárok alebo ak ide o pracovný úkon súvisiaci so skončením pracovnoprávneho vzťahu, ktorý je dôsledkom právnej skutočnosti, ktorý, ktorá nezávisí od posúdenia zamestnávateľa. Žiadny nárok sa tým nepriznáva, nejde o pracovnoprávny úkon súvisiaci so skončením pracovného pomeru alebo pracovnoprávneho vzťahu. Už, už toto samotné vylučuje použitie tejto druhej vety, ale to skončenie pracovnoprávneho vzťahu musí súvisieť alebo byť dôsledkom právnej skutočnosti, ktorá nezávisí od posúdenia zamestnávateľa. V tomto prípade je úplne zjavné, že to od posúdenia zamestnávateľa závisí, pretože musí byť posúdené, že či by ponechanie vo výkone štátnej služby ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby alebo priebeh objasňovania jeho konania. To nie je objektívna skutočnosť, to je vec posúdenia zamestnávateľa.
Posledná obranná línia, kde, kde sa hovorí o tom, že v poznámke pod čiarou, a opäť to tu aj pán spravodajca citoval, je odkaz na zákon o štátnej službe, ktorý hovorí o tom, že služobný úrad zaradí štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby, ak bol obvinený zo spáchania úmyselného trestného činu a... čiže obdobná úprava je spomínaná v poznámke pod čiarou vo vzťahu nie k zákonu o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, ale k zákonu o štátnej službe, ale poznámka pod čiarou má len informatívny charakter.
Keď text zákona hovorí niečo iné ako poznámka pod čiarou, platí to, čo je v texte zákona, v tomto prípade zjavne text zákona hovorí niečo iné, ako poznámka pred čia... pod čiarou, takže poznámka pod čiarou nie je dôležitá, dôležité je to, čo hovorí zákon. Zákon hovorí o tom, že minister mal dať, mal požiadať o súhlas úradu, neurobil to, porušil z... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)