6. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte aj mne, aby som sa vyjadril k návrhu zákona o konsolidácii verejných, verejných financií. Na úvod začnem tou pozitívnejšou časťou.
Pán minister, mám pre vás aj takú pochvalu, že oceňujem, že tu celý čas sedíte s nami v tom pléne. Prialo by sa, aby ste možno trochu viac vystúpili v tej rozprave a reagovali na jednotlivé, jednotlivé vystúpenia, ktoré majú nejakú obsahovú hodnotu a vyžadujú si nejakú reakciu. A potom mám ešte jedno také polo, polopochvalu, ale k tomu sa dostanem neskôr a už aj naznačujem, že nebude to úplne taká pochvala.
No ja by som sa rád venoval takým, takým trom oblastiam v tomto zákone. Prvá je, kde sa vlastne konsoliduje a či sa vôbec konsoliduje. Druhá sa týka konkurencieschopnosti a čo takýto zákon znamená pre konkurencieschopnosť slovenských podnikov do budúcnosti a tretia sa týka európskeho kontextu.
No, čiže kde sa konsoliduje? Tak prejdem to jeden bod po druhom. Najprv zhrniem, čo teda vláda navrhuje, ktoré konsolidačné body a potom som si nad tým spravil takú mini analýzu. Čiže bankový odvod - tristo, tristo, 336 mil., zmena odvodov do II. piliera - 364,7 mil., to sú údaje z dôvodovej správy. Zvýšenie zdravotných odvodov - 357 mil., šetrenie na prevádzke štátu - 70,9 mil., zrušenie nevyužitej pomoci z energiami - 40 mil., DPH na alkohol v gastre - 27 mil., spotrebná daň z liehu - 17, 9 mil., zrážková daň z dividend - 5,4 mil., minimálna daň z príjmov právnických osôb očistená od zvýšenej hranice pre mikro podniky - 102 mil., solidárny príspevok v odvetviach ropy a plynu - 179,8 mil., dorovnávacia daň - 48,5 mil., odvod zo ziskov vodohospodárskej výstavby - 79,8 mil., poplatok za udržiavanie zásob plynu - 33 mil., spotrebná daň z tabaku - 106 mil., zvýšenie správnych a súdnych poplatkov - 37 mil., zastavenie valorizácie miezd vo verejnej správe - 55,7 mil., zníženie príspevku do RTVS - 54,8 mil. a zrušenie sviatku 1. 9. - 12 mil. Čiže toto sú, toto je 18 opatrení, ktorými vláda hovorí, že časy sú zlé, treba niekde zobrať peniaze na to, aby vedel tento štát fungovať ďalej.
No a teraz skúsil som sa pozrieť na to, že odkiaľ tie peniaze prídu, čiže kto má znášať to, že časy sú zlé. Budú to ľudia na Slovensku alebo bude to štát? Šetrí štát na sebe alebo šetrí štát na ľuďoch? Tak keď som sa pozrel na tieto opatrenia a bol som naozaj veľmi benevolentný, dovoľujem si povedať, tak vybral som niektoré, ktoré z môjho pohľadu naozaj preukazujú to, že štát má ambíciu niečo aj ušetriť na sebe a na svojej prevádzke. Čiže konkrétne šetrenie na prevádzke štátu - 70 mil., odvod zo zisku vodohospodárskej výstavby - 79,8, ale to nie je šetrenie v skutočnosti, ale minimálne to beriem tak, že štát si nepýta nové zdroje, že len prerozdeľuje tie zdroje, ktoré už niekde vo verejnej správe existujú. Poplatok za udržiavanie zásob plynu - 33 mil., ukončenie valorizácie miezd vo verejnej, čo je šetrenie na mzdách úradníkov - 55,7 mil. a zníženie príspevku do RTVS - 54,8, ktorý vzápätí posunieme formou reklamy naspäť do RTVS, ale budiš, nepýta teda vláda nejaké nové zdroje a tvárme sa, že šetrí na sebe. Čiže všetko dohromady - 294,2 mil. sú peniaze, ktoré štát je ochotný šetriť na sebe. Ten zvyšok 1,6 mld. budú šetriť ľudia. Keď to, to je 15 % verzus 84 %. Keď to poviem veľmi obrazne, je fér povedať, že časy sú zlé a treba si uťahovať opasky, tak ak si máme utiahnuť na tom opasku päť dierok, tak štát hovorí, že jednu dierku si utiahne štát a štyri dierky si majú utiahnuť ľudia. Skúste si predstaviť, že teraz na tom opasku, ktorý máte, si máte utiahnuť päť dierok, tak štát je ochotný jednu si utiahnuť a ten zvyšok máte utiahnuť vy, občania tejto krajiny a občianky. Čiže to je k tomu prvému bodu, že kde sa v skutočnosti konsoliduje. Konsoliduje sa v peňaženkách ľudí. A nie na úspore fungovania štátu.
Tá druhá oblasť sa týka konkurencieschopnosti, tu je tá polopochvala, pretože v doložke, respe. v dôvodovej správe štát sa má vyjadriť k takým dvom kľúčovým otázkam. Prvá je, či tento návrh zákona má dopad na konkurencieschopnosť slovenských podnikov a druhá je, či ovplyvňuje produktivitu slovenských podnikov, tak polopochvala je za to, že na otázku, či ovplyvňuje produktivitu, vláda úprimne odpovedá, že ovplyvňuje a že ju znižuje. Čiže tento návrh zákona najmä kvôli tomu zvýšenému odvodu zo zdravotného poistenia znižuje produktivitu slovenských podnikov, pretože to odvodovo-daňové zaťaženie bude vyššie a budú menej konkurencieschopní v zahraničí. Čo len teda dávam do kontextu, že my už dnes máme tretiu najnižšiu produktivitu v rámci Európskej únie. Za nami je len Grécko a Bulharsko. Čiže tretiu najnižšiu ideme ešte ďalej znížiť týmito opatreniami a myslím, že sa plnou parou vydávame na tú grécku cestu, asi to niekoho škrie, že tí Gréci sú ešte za nami, tak ich chceme dobehnúť a posunúť ich vyššie v tom rebríčku.
No a teda druhá otázka, na ktorú mala vláda dať odpoveď, je, že či tento návrh zákona ovplyvní konkurencieschopnosť a tam už tá odpoveď je menej úprimná, povedal by som odfláknutá, pretože v textovej časti sa hovorí nasledovné:
Vzhľadom k skutočnosti, že daná regulácia sa týka každého podnikateľského subjektu v SR v rovnakej miere, konkurencieschopnosť na vnútornom trhu sa nemení. Čiže vlastne hovoríme, že na všetkých to platí rovnako, takže medzi sebou si budú konkurovať stále rovnako, lebo sa ich to týka všetkých. Zmena môže negatívne ovplyvniť cezhraničné investície a konkurencieschopnosť Slovenskej republiky v rámci EÚ, keďže sa zvyšuje cena práce a odvodové zaťaženie. Čiže na vnútornom trhu je efekt nulový, hovorí vláda, konkurencieschopnosť medzi podnikmi bude stále rovnaká, lebo sa tie povinnosti týkajú všetkých rovnako, na vonkajšom trhu v rámci EÚ vláda priznáva, že môže táto zmena ovplyvniť cezhraničné investície a konkurencieschopnosť, keďže sa zvyšuje cena práce a odvodové zaťaženie. No tak a po tomto textovom, textovej pasáži nasleduje teda tá odpoveď na otázku, či táto zmena ovplyvní, alebo neovplyvní a tam už teda vláda je menej úprimná, pretože vyznačený vplyv je, že sa konkurencieschopnosť nemení. Čiže asi takýmto spôsobom pristupuje vláda k serióznemu, k serióznemu zhodnoteniu dopadov svojej legislatívy na konkurencieschopnosť slovenských podnikov.

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Pán minister len odbehol na toaletu. Môžme.

Hargaš, Ján, poslanec NR SR
Môžme aj počkať.

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Kľudne čakajte, pán poslanec, keď chcete.

Hargaš, Ján, poslanec NR S
V pohode. Lebo ďalšia časť sa týka jeho, tak bolo by fajn, keby tu bol. Ďakujem pekne. Zmeškali ste pochvalu. Takú polovičnú. Pochválil som, že vplyv na produktivitu je vyznačený úprimne, že to znižuje produktivitu, vplyv na konkurencieschopnosť už menej úprimne. Tak manažment sa mení.
No, čiže z môjho pohľadu, pokiaľ ide o nejaké systémové naštartovanie ekonomického rastu, tento zákon neprináša nič a v jednej časti sa k tomu aj vláda priznáva, pretože znižuje produktivitu práce v slovenských podnikoch, ktoré, opakujem, sú na tom tretie najhoršie v celej Európskej únii. Skutočný recept na naštartovanie ekonomického rastu by bol pozrieť sa na výdavkovú stranu rozpočtu, teda viac šetriť na spotrebe štátu, viac šetriť na každej investícii, resp. každú investíciu, ktorú štát robí, naozaj poctivo hodnotiť s ohľadom na hodnotu za peniaze. Robiť cielené sociálne opatrenia, to, čo tu dnes sledujeme, je plošné rozdávanie aj ľuďom, ktorí to vôbec nepotrebujú, ktorým to vôbec nepomôže, ale plošné míňanie peňazí nás všetkých a na tej strane, na tej strane príjmov podporiť konkurencieschopnosť a ekonomický rast jednak cez znižovanie byrokracie štátnej. Počas môjho pôsobenia na ministerstve investícii sme presadili najväčšiu vlnu odstraňovania byrokracie na Slovensku, keď sa zrušilo viac ako 20 výpisov, ktoré ľudia a podnikatelia musia predkladať viac ako 4 milióny krát ročne. Tak teraz tá povinnosť je odstránená a ďalšie návrhy v tomto duchu čoskoro predložím aj za Progresívne Slovensko a v neposlednom rade podporovať konkurencieschopnosť cez cielené investovanie do zvyšovania produktivity a ten najväčší problém, ktorý v tejto oblasti máme, je, že slovenské podniky, ja už som to hovoril aj v rozprave ku programovému vyhláseniu vlády, slovenské podniky jednoducho nevedia uchopiť digitálnu transformáciu, nevedia zavádzať nové technológie, viac ako polovica podnikov ani nemá tímy, s ktorými by takéto projekty realizovala, len menej ako štvrtina podnikov dnes vôbec má nejakú stratégiu digitálnej transformácie. A kým nepomôže štát cielene aj týmto podnikom naštartovať tieto iniciatívy, ja nehovorím, že ich má všetky platiť a podobne, to už by bolo opäť plošné rozhadzovanie peňazí, ale naštartovať osvetu a tú úvodnú fázu zavádzania takýchto technológií do výroby. Tak s produktivitou budeme mať naozaj dlhodobo veľký problém, ktorú už dnes je dostatočne vypuklý.
No a posledná časť, ktorej by som sa rád venoval, je európsky kontext, pretože nejde ani tak o tento konsolidačný balíček ako o samotný rozpočet. Všetci, samozrejme, rešpektujeme, že voľby boli až v septembri, politici v koalícii to nezabudnú pripomenúť v každej politickej diskusii, že teraz pomaly mám pocit, že všetko čo sa deje, je kvôli tomu, že voľby boli v septembri a aj to, keď sneží viac, tak mám pocit, že aj za to môže to, že voľby boli až v septembri. Takže opakovane sa to pripomína, čiže treba akoby uznať to, že aj v procese nejakého hodnotenia dlhodobých rozpočtových plánov na úrovni Európskej únie sme jednou z tých krajín, ktorá požiadala o nejaký, nejakú väčšiu voľnosť v tomto procese práve kvôli tomu, že nová koalícia vznikla len pred niekoľkými týždňami, zároveň však platí, že Európska komisia vydala nejaké hodnotenia dlhodobých rozpočtových plánov jednotlivých členských krajín, pokiaľ ide o hodnotenie toho nášho, ktorý stále bol založený na rozpočtových plánoch úradníckej vlády, to znamená, že aj Komisia uznala, že hodnotí rozpočet na základe takého princípu no political change, čiže ten istý, ako bol predložený niekedy v októbri, tak hovorí, že Slovenská republika by mala znižovať mimoriadnu pomoc s cenami energií a použiť takto ušetrené prostriedky na znižovanie deficitu v rokoch 2023 a 2024. Rada zároveň pripomína, že nové alebo predložené opatrenia majú byť cielené, aby podporili domácnosti a firmy v núdzi, boli v rámcoch rozpočtu a podporovali šetrenie energiami. Toto je hodnotenie z konca novembra, ktoré sa dalo zapracovať do prípravy rozpočtu. Z toho, čo sme zatiaľ videli, to tak vyzerá, že nič také sa nechystá.
No a v tomto momente, teda prečítal som si aj vyjadrenie pána ministra Kamenického, ktorý povedal, že rozpočet bude vláda schvaľovať bez finálneho súhlasu Európskej komisie, ale že teda Komisia nejakým spôsobom schválila, neviem, aký je preklad broad numbers, ale že teda nejaké rámcové čísla. Tak či už tu v rozprave by som sa teda spýtal, či k tomu môže povedať nejak viac detailov, že čo Komisia dostala na prerokovanie, keďže samotný návrh rozpočtu ešte nemáme ani v parlamente, pričom všeobecné pravidlo, k čomu nás vyzývala Komisia, je, aby najmenej jeden mesiac pred tým, ako sa bude schvaľovať rozpočet v parlamente, dostala tento rozpočet na hodnotenie, takže by som sa chcel spýtať, že čo to vlastne znamená, že Komisia schválila nejaké rámcové čísla, ako presne sa volá tá procedúra, ktorá prebehla, alebo nejaké formálne potvrdenie a keď nie tu v rozprave, tak by som využil aj túto možnosť a rád pozval pána ministra. Zajtra máme rokovanie výboru pre európske záležitosti od 8.30 h, pokiaľ si dobre pamätám, tak či by nechcel prísť na tento výbor nám dať nejaký debrief z toho, ako prebiehalo rokovanie EKOFIN-u a Eurogroupy, resp. čo myslel konkrétne týmto vyjadrením, že máme nejaké schválenie od Európskej komisie na nejaké rámcové čísla, ktoré v rozpočte navrhuje.
Čiže toľko za mňa, ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

No, spomínali ste, pán poslanec, že počas vášho pôsobenia na ministerstve ste sa úspešne, úspešne ste riešili byrokraciu. Áno, toto bol jeden z hlavných cieľov, ktorý si dala predchádzajúca vláda a musím povedať, že sa to nie rýchle, ale darilo, čo sa ide diať opäť. Čo sa ide diať opäť, len jedno ministerstvo zožerie a nielen 100 mil., ale také kvantum zase byrokratických aparátčikov, ktorým vytvoria miesta. Je dôležité mať dobrých úradníkov, dobrých a je dôležité, aby tí úradníci sa niečoho báli, preto aj predkladáme zákon o hmotnej zodpovednosti, aby tam nešli ľudia, ktorí idú kradnúť a veľmi dôležité je, aby títo, ktorí na tých úradoch budú, riešili veci promptne, energicky, naozaj aby to bola nie flexibilná improvizácia, ale aby to malo presné riešenie všetkých problémov. Vy si myslíte, že na ministerstvo cestovného ruchu a športu bude, budú Dankovi nominanti nominovať odborníkov? Namiesto toho, aby sme naozaj riešili situáciu, ktorá je ťažká pre občanov, my ideme zdaniť občanov, máme tu lex ožobračovanie a hlavne máme zase byrokratizáciu úradov ako nikdy.
No a tomu, čo sa udialo v rozprave, viete, ja si pamätám, keď bol Grendel predsedajúci a toto isté sa stalo, tak Gábor počkal, vypol, vypli mu čas. Čo vám povedal Pellegrini? Tak čakajte. To je tá ich nová politická kultúra. Kľudne mohol Pellegrini prerušiť rozpravu na tú krátku chvíľočku. Neskutočné. Hanba, hanba, pán Pellegrini!

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán kolega Hargaš, druhá časť vášho vystúpenia bola odborná, a tak sa chcem venovať tej prvej takej populistickejšej. Sú to okrídlené a už pradávno prežité, ale ľúbivé frázy, keď sa hovorí neustále o šetrení na všetkých úrovniach, aj na úrovni štátu, samozrejme. Deklaruje sa toto už ale 30 rokov, štát má šetriť a dokonca viaceré vlády aj tvrdili, aj tvrdia, šetrili. Ale to mi pripomína to porekadlo o cigánskom koňovi. Dovtedy šetril gazda na kŕmení, kým kôň nezdochol. Myslím si, aj sa to tak uvádza, že predchádzajúca vláda sama to deklaruje, že mala najťažšie obdobie od druhej svetovej vojny, dokonca tu zaznelo, že aj od prvej svetovej vojny. Nebola teda práve tri a pol roka najvhodnejšia doba na šetrenie? A ako to teda bolo? Šetrila? Asi nie. Lebo keby bola šetrila a šetrili by sme aj my, tak by štát dopadol ako ten kôň spomínaný. Tak teda nešetrila? Tak prečo sú teda výčitky smerované za ten mesiac pôsobenia len na nás a už za jeden mesiac sme na gréckej ceste. Odrazu za mesiac. Bláznivé výdavky na lotérie, odmeny za očkovanie, dokonca aj sľubovaných 500 euro, ktoré sa, chvalabohu, nerealizovali za voľby a kopa iných krokov značne šialených nás neťahali na grécku cestu. Ale o tom sa ani slovko nespomenie.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. A musím súhlasiť s pánom kolegom Jánom Hargašom, že vláda v dobe, kedy je potrebné naštartovať ekonomický rast, naštartovať investície, núti podnikateľov si uťahovať opasky. Doba, keď je nevyhnutné udržať ľudí v regiónoch, aby nám nezostali len vyľudnené obce, tak vláda nerobí žiadne podporné opatrenia, neponúka stimuly. Naopak, zvyšuje daňovo-odvodové zaťaženie pre živnostníkov, menšie aj väčšie podniky a zamestnávateľov, zvyšuje cenu práce, čím znižuje produktivitu práce, čo aj sama v dôvodovej správe pripúšťa. Tieto opatrenia najťažšie práve v regiónoch dopadnú na malé firmy, ktoré ledva prežívajú. Vláda v tejto dobe naopak rozdáva neadresné finančné stimuly, ktoré sa len prejedia. Nepomáha a nepodporuje potrebné investície, nezvyšuje konkurencieschopnosť jednak slovenských podnikov a jednak konkurencieschopnosť Slovenska ako krajiny, v ktorej sa oplatí investovať a pritom sme krajina, ktorá je závislá na zahraničných investíciách. Takže miesto reálnych opatrení, ktoré zabezpečia prosperitu našej krajiny do budúcnosti, plní populistické sľuby z predvolebnej kampane, neadresne, nesystematicky často presúva finančné prostriedky na miesta a k ľuďom, kde tieto finančné prostriedky nie sú potrebné. Ďakujem.

Ospravedlňujem sa, nebol som ešte po obednej pauze prihlásený. Jano, ty si povedal, že štát aký veľký a adresoval si to, aký má problém s digitalizáciou a ja toto chcem potvrdiť a plus sa zároveň vrátiť k tomu, čo som už dnes načrtol v jednom zo svojich príhovorov, pretože to tak sa vzájomne prelieva, nemal som čas to odvtedy rozviesť. Tak lex konsolidácia ide ohlodať na kosť Rozhlas a televíziu Slovenska, pričom digitálnym lídrom by mala byť v mediálnom prostredí práve RTVS, ktorej vláda odoberá financie a malo by to byť opakom, hej. Zoberme si napríklad britského verejnoprávneho vysielateľa, ktorý je lídrom v digitálnom mediálnom obsahu, je lídrom digitálnych platforiem, streamovacích služieb, podcastov, digitálnych rádií a televízií. Podobne to platí aj v prípade nielen BBC, ale napríklad ORF, ktorí sú nám teritoriálne bližšie, ktorí začali digitálnu revolúciu vo svojich národných mediálnych domoch dávno pred rokom 2020, čiže to nie je len otázka, že čo ste tu robili za posledné tri roky, ale práve tieto zahraničné mediálne domy verejnoprávne digitálnu revolúciu začali v momente a v rokoch, kedy na Slovensku bola aktívna vláda Roberta Fica prvá, druhá, tretia, ktoré sa teda hrali na to, že sú digitálnym lídrom a realitu vidíme. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán poslanec Hargaš, vidno, že ste si poctivo naštudovali tento návrh zákona, ktorý koalícia honosne nazýva lex konsolidácia, ale v skutočnosti naozaj výstižnejším názvom by bolo lex ožobračovanie, pretože v časti, kde vláda navrhuje zvýšiť niektoré poplatky, kolega Július Jakab spočítal, že ide zvýšiť až 900 poplatkov. Pre všetkých, ktorých táto časť návrhu zaujíma, odporúčam navštíviť stránku www.ficovepoplatky.sk, tam je všetkých týchto 900 poplatkov vymenovaných aj s dátumom účinnosti, aj o tú sumu, ktorú vláda navrhuje zvýšiť. No a čo je ešte čarovné na tomto návrhu, tak to je dôvodová správa, ktorá sa všemožným spôsobom vyhýba pomenovaniu, že sa tu ide niečo zvyšovať, tak ja len odcitujem, že akou kreatívou sa legislatívci vysporiadali s tým, že tu idú zvyšovať poplatky. Citujem: "Záverom legislatívnej úpravy zákona o správnych poplatkoch a zákona o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov je valorizácia sadzieb vybraných poplatkov, z ktorých väčšina sa naposledy menila skôr, ako pred zavedením eura na Slovensku. Primárne ide o úpravu sadzieb poplatkov v nadväznosti na infláciu, keďže náklady štátu na agendu správnych orgánov, súdov, orgánov súdov a prokuratúry priebežne rastú.
Takže tu sa ide vlastne valorizovať ako dôchodky alebo ako platy učiteľov a lekárov, tu sa ide valorizovať. Nie. Tu sa idú zvyšovať poplatky, lebo ide o lex ožobračovanie.

Ďakujem pekne za slovo.
Ďakujem aj kolegom a kolegyniam za komentáre k môjmu vystúpeniu. Dovolím si reagovať na pána, na pána poslanca Hazuchu. Takto by som povedal, že, že treba si zvyknúť na to, že už ste v koalícii, už máte výkonnú moc, že my tu dnes neprerokúvame rozpočet vlády Igora Matoviča alebo Eduarda Hegera, my tu prerokuvávame rozpočet vlády Roberta Fica. To znamená, že sa vyjadrujeme k tomu, čo v tom rozpočte je a moje vystúpenie bolo k tomu, čo v tom rozpočte chýba. Aká konsolidácia tam podľa môjho názoru, názoru chýba. Čiže tento argument a on tu zaznieva strašne často a mi to príde trochu taká, taká školská debata, že a oni a oni čo a oni ako a oni koľko skrátených legislatívnych konaní. A viete, možno to funguje v škole, keď rozbijete okno a poviete, že ale aj, aj sused Jožo rozbil okno pred týždňom, ale úplne to nefunguje pri, pri takýchto dôležitých témach.
No a pokiaľ ide o šetrenie, tak, samozrejme, nemôžem sa vyjadrovať za celú, celú vládu, čo robila, čo robila vláda, ale počas teda môjho pôsobenia na ministerstve informatizácie, ja som mal na starosti informatizáciu a tam už len vďaka tomu, že sme efektívne nakupovali tovary a služby v oblasti IT a tvrdo vyjednávali s dodávateľmi, tak sme dokázali za tri roky ušetriť viac ako 150 miliónov eur. Čiže takéto šetrenia ten štát má v rukách. Tým, že sa prestalo kradnúť a začalo sa profesionálne nakupovať, tak sa dokázali takéto prostriedky ušetriť.
No a ešte si dovolím reakciu na pána poslanca Grendela, veľmi správne vypichol, že teda jazyková kreatúra v dôvodovkách je teraz pomerne trendy. Ja by som ešte tiež do tohto, do tejto súťaže prihlásil aj zníženie príspevku do II. piliera, lebo to v skutočnosti znie ako nejaký dobrý nápad, že zníženie, že budeme platiť menej, je to v skutočnosti úplne naopak, zníženie príspevku znamená znižovanie dôchodkov budúcich generácií, aby sme mohli vyplácať dôchodky dnes.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, keď som si napísal alebo teda začal som si písať svoj príhovor do tejto rozpravy, tak som si dal na úvod otázku, že čo je to lex konsolidácia. Ako sa hovorí v tom slávnom filmovom výroku: "muška jenom drahá" Tak povedzme si to tak, ako to je, sú to vyššie dane a odvody, je to veľký národný presun zdrojov z II. dôchodkového piliera alebo ako moja kolegyňa Simona Petrík povedala, veľký národný lup, plus je to písaný Deň ústavy, pričom teda v sekulárnom štáte by som mal aj iných adeptov na zrušený deň pracovného voľna alebo pokoja, ale tak to môžeme nechať na inú debatu. Tak ako to vnímam ja mojím pohľadom, tak lex konsolidácia je spálená budúcnosť, pretože táto koalícia berie domácnostiam peniaze, aby im tými istými peniazmi preplatila faktúry za energie a bude to celé stáť 1,25 mld. eur. A prečo o tom hovorím, je preto, že pôjde o najdrahšie sociálne opatrenie v budúcom roku alebo teda iba do momentu, kým koalícia nevymyslí ešte niečo drahšie, čo by sa hodilo do prezidentskej kampane, napríklad, samozrejme, transparentne.
No a teraz si povedzme, že prečo dotovanie energií je nieže zlý, ale je to priam príšerný plán. Je to príšerný plán preto, že pomoc s cenami energií bude určená všetkým bez rozdielu, plošne. A touto plošnou podporou bude vláda najviac podporovať tých, ktorí najviac plytvajú, čiže najbohatších. Ministerka hospodárstva Denisa Saková síce povedala, že citujem: "keď je energetická kríza, bazény a vyhrievanie víriviek musia ísť bokom, avšak zároveň priznala, že vláda nemala dostatok času na to, aby, opäť citát: "dokázala lepšie odfiltrovať veci." Vraj nastavením adresnejšej pomoci sa bude zaoberať niekedy v budúcnosti, pričom, a to opakujem, o adresnej pomoci je tu reč, odkedy sa začala energetická kríza, a to už budú dva roky.
A dovoľte, aby som z tohto miesta pripomenul, že my v Progresívnom Slovensku kontinuálne rozprávame o potrebe adresnej pomoci a pripomeniem tiež, že tím predchádzajúceho ministra hospodárstva Petra Dovhuna navrhol, aby dotovaná cena pre domácnosti platila v prípade plynu na prvých 80 % spotreby, pričom za základ by sa brala spotreba domácností v roku 2021 a niečo podobné už skôr pri elektrine navrhoval aj jeho predchodca pán Richard Sulík.
Ďalšou možnosťou môže byť napríklad tlmený nárast ceny, ktorú by vláda dotovala iba čiastočne. Čo vláda ale robí týmto helikoptérovým rozhadzovaním peňazí, je, že odsúva zdražovanie energií o ďalší rok a pokojne to môžeme teraz dať aj na stávku, môžeme sa staviť, že takto o rok, keď teda vesmír dá a my sa tu pri rovnakom plus-mínus zložení, mentálnom a fyzickom zdravý stretneme opäť, tak takto o rok budeme opäť riešiť to isté. Čo s tými energiami urobíme, či energie plošne a draho budeme dotovať alebo teda z čoho ich budeme dotovať, lebo tak znie otázka, že či príde konečne aj na pivo a víno, alebo za vlasť padnú faktúry, alebo ďalší, ďalší sviatok, alebo ten nárast cien energií vláda prenesie na domácnosti, tak ako sa to stalo vo väčšine štátov Európskej únie. Ja len chcem pripomenúť, že slovenské domácnosti už teraz platia jedny z najnižších cien v Európe. Z okolitých krajín viac dotuje ceny plynu iba Maďarsko, a tým je vlastne, vlastne povedané viac ako dosť.
Odhliadnuc od toho, že táto vláda oberá o budúcnosť svojich vlastných občanov a svoje vlastné občianky, konkrétne teda dnešné produktívne ročníky, oberá o budúcnosť tiež ďalšie generácie, pretože dotovať plyn v čase urýchľujúcich sa klimatických zmien je jednoducho doslova a do písmena harakiri. Čo potrebujeme, je prestať dotovať fosílne palivá, ktoré sú prapôvodcom klimatickej krízy. Namiesto dotovania fosílnych palív, potrebujeme definíciu energetickej chudoby a všetci dobre vieme a hádam si to aj uvedomujeme, že na Slovensku s ňou máme veľký problém, plus potrebujeme nájsť podporné nástroje na jej riešenie. Ak dovolíte, opriem sa teraz o expertný tím združenia budovy pre budúcnosť, ktorý vypracoval analýzu, ktorá priniesla naozaj veľmi zaujímavé dáta, ktoré chcem, aby tu dnes odzneli. Tieto dokazujú, že cena plynu môže rásť, ak je byt či dom dostatočne obnovený a v tom prípade domácnosť nárast cien nepocíti alebo ich aj finančne zvláda. Práve toto je tým zdvihnutým prstom pre vládu, ktorá by mala možnosť nezastropovať ceny plynu, využiť alebo dať priestor reálnym cenám rásť a pripustiť teda ich navýšenie.
Toto by totižto znamenalo, že domácnosti by mali reálnu motiváciu na obnovu svojho bývania a zároveň štát by ušetrené peniaze vedel lepšie investovať do dotácií na obnovu domov, či na rekonštrukciu a obnovu bytov, a to hádam sa zhodneme, že môžeme považovať za win win situáciu. Takto vláda sanuje ceny, a tým pádom aj mizne ten najmenší cenový impulz, čiže mizne aj reálna motivácia realizovať opatrenia na zníženie spotreby energií. Väčšina slovenských domácností pritom aktuálne býva v energeticky neefektívnych budovách, v ktorých je veľká časť energie spotrebovaná úplne zbytočne. Len 20 % starších rodinných domov a 60 % bytových domov na Slovensku je plne zateplená. Je dátovo podložené, že dlhodobé, plošné cenové stropy prakticky dotujú nadspotrebu a pri potrebe konsolidácie verejných financií sú v takejto miere do budúcna jednoducho neudržateľné. Zároveň podpora spotreby, resp. nadspotreby ide priamo proti záväzkom v oblasti znižovania spotreby plynu a ide teda vlastne tiež proti záväzkom znižovania produkcie skleníkových plynov či emisií, prachových častíc, ktoré znečisťujú naše ovzdušie, a verím, že nikomu v tomto pléne nemusím opätovne pripomínať, aká otrasná kvalitu vzduchu je na Slovensku a že nám priniesla už nielen žalobu od Európskej komisie, ale zároveň že súčasné koncentrácie PM2,5, PM10 a oxidu dusičného vedú k tisíckam predčasných úmrtí ročne.
Ale späť ku hĺbkovej obnove budov, pretože tá je dokázateľne účinnou obranou pred nárastom cien zemného plynu. Komplexná obnova totižto domácnostiam dokáže znížiť náklady na zemný plyn o tretinu a aj v prípade plného premietnutia trhových cien.
Mám tu pár kalkulácií, pri stredne rozsiahlej obnove, pri ktorej by došlo len k výmene okien a ku zatepleniu fasády, by náklady ostali rovnaké. Realizácia menej náročných opatrení, ako výmena okien a zateplenie strechy dokáže zabezpečiť, že pri náraste ceny o 30 % by domácnosť taktiež nepocítila žiaden nárast svojich nákladov za zemný plyn. Odborníci a odborníčky na obnovu budov potvrdili, že istá miera dotovania cien energií v budúcom roku je zrejme nevyhnutná, ale čo je dôležité, existuje tu enormný priestor na zvýšenie adresnosti pomoci alebo na čiastočne uvoľnenie nárastu cien energií napríklad na úrovni 30 %. V prípade ak by sa cenové stropy uvoľnili v takomto rozsahu, štát by ušetril 320 mil. eur na cenových stropoch za zemný plyn pre domácnosti, vláda by takto mohla usporené verejné prostriedky použiť na masívne posilnenie podpory úspor energie pre domácnosti napríklad prostredníctvom existujúcich programov Obnov dom, Obnov dom light alebo Zelená domácnostiam, či v rámci podpory zo štátneho fondu rozvoja bývania. Pomocou tejto sumy by bolo napríklad možné pomôcť 43-tisíc domácnostiam s výmenou okien, plus so zateplením povaly, pričom tieto domácnosti by 30-percentný nárast ceny zemného plynu vôbec nepocítili. Do verejného rozpočtu by takáto investícia zároveň priniesla vďaka daniam, odvodom a úspore na cenových stropoch až 116 mil. eur. Tu teda hovoríme o vytváraní nových ekonomických príležitostí, nových pracovných príležitostí, o zelenom prístupe na jednej strane a o zvyšovaní energetickej efektivity na druhej strane. Aby som to teda zhrnul, jednorázové investície do úsporných opatrení, akými sú napríklad zateplenie, výmena okien, modernizácia vykurovania a podobne, zabezpečujú kontinuálne zníženie spotreby energií a výdavkov na energie každý ďalší rok, zatiaľ čo náklady na cenové stropy predstavujú každoročný výdavok pre štátny rozpočet a záťaž teda na štátny rozpočet. Opäť existujú na to dáta, vychádzajúc aj z dobrej praxe, úsporné opatrenia dokážu pomôcť zabezpečiť výrazné zníženie nákladov na energie domácnostiam, a to aj pri plnom premietnutí trhových cien energií.
Vhodným riešením je preto využiť kombináciu, po prvé, čiastočného a postupného uvoľnenia cenových stropov napríklad o 30 % v roku 2024, čo by znížilo náklady štátneho rozpočtu na cenové stropy. Po druhé, masívnejšie podpory obnovy rodinných a bytových domov, ktorej výsledkom je zníženie spotreby energií domácností, a to v rámci spomínaných programov Obnov dom, Obnov dom light, Zelená domácnostiam a ŠFRB. Po tretie, opäť pripomínam potrebu adresnej pomoci najzraniteľnejším domácnostiam, a to v rámci cenových stropov, či podpory realizácie úsporných opatrení. Takýto mix je plne v súlade s programovým vyhlásením vlády, v ktorom vláda navrhuje aj naďalej uplatňovať komplexný systém kompenzácie cien energií, avšak ako súčasť tohto riešenia taktiež navrhuje akcelerovať a prehĺbiť mieru obnovy bytových domov s použitím nových stimulačných prvkov.
Čiže ak by sme mali niečím domácnosti motivovať, tak by to malo byť víziou energetickej úspory a energetickou efektivitou, ktorá je nielen hospodárna, ktorá je nielen environmentálne, ale aj zdravotne benefitná a tiež by bolo podľa mňa úplne fér domácnostiam na rovinu povedať, že štát donekonečna ceny stropovať nemôže, a preto by do budúcna mali jednoducho čakať o to väčší cenový skok. Na to treba jednoducho ľudí pripravovať, ale chápem, že vo volebnom a v predvolebnom roku sa to asi do rétoriky nehodí. Tiež chápem, že možno teraz niekto bude oponovať predpoveďou priemernej inflácie v budúcom roku, iba pripomeniem, že ministerstvo financií ju znížilo na 3,2 % a že vláda počíta s tým, že Slováci a Slovenky sa vďaka dotovaným energiám, cenám energií vrátia do obchodov, čo potiahne rast ekonomiky. No ale tu chcem zopakovať, že toto je jednoducho krátkodobé videnie sveta. Dotovanie cien plynu a energií ide priamo proti zodpovedným environmentálnym politikám v časoch klimatickej krízy. Táto vláda spaľuje peniaze ľudí v plynových kotloch. Táto vláda spaľuje budúcnosť nás aj budúcnosť ďalších generácií, ak toto nestačí, tak skúsim to povedať inak, možno to bude lepšie zarámcované, táto vláda spaľuje svoju vlastnú krajinu a na spálenej krajine nie je biznis. Na to by táto vláda mala počúvať.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Kolega, takže presne súhlasím, adresnosť pomoci s energiami nie je nový pojem, veď skutočne sa o tom rozpráva a rozpráva od začiatku energetickej krízy a ja si myslím, že koalícia sa ani nemôže brániť tým, že nebol čas spresniť a zacieliť energetickú pomoc nejak zmysluplnejšie. Ja by som to porovnal priamo so slovami Roberta Fica, ktorý pri Trestnom zákone hovorí: "Veď to nie je nová debata, veď tá verejná debata tu prebieha dlho." Tak ja si myslím, že rovnaké kritériá by mali platiť aj na energetickú pomoc. Tiež to tu prebieha dlho a už dávno mohli mať pripravené zmysluplné riešenie. No a tie pohľady, jeden je teda pohľad prírody, človeka alebo teda nazvime to že peňaženky. Ak by fakt aspoň časť tej ceny bola trhová, lebo to sa zhodneme, že, samozrejme, nejaké dotácie sú stále potrebné, nedá sa to urobiť zo dňa na deň, ale aspoň možno tých 20 %, tých posledných 20 % spotreby bola, bola povedzme že trhová cena, tak úplne prirodzene by každý využíval efektívnejšie a vo finále by ušetril. Rovnako pohľad štátu, a to by mohlo zaujímať pána ministra financií, že ak by tá pomoc bola takto nejak nastavená motivačne, aby človek šetril, no tak aj štát by vo finále zaplatil výrazne menej. Ešte by sme teda aj prírode pomohli. No a treba to na rovinu povedať, že je absolútne jasné, že štát si takúto podporu nemôže dlho dovoliť aj keď sa pozrieme do rozpočtu, tam jednoducho nie je toľko peňazí, aby takto nastavená forma pomoci vydržala celý rok. No, ja si tak dovolím tipnúť, že tak do prezidentských volieb vydrží a potom uvidíme, čo bude.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo a ďakujem za tento príspevok, lebo on načrtol jednu veľmi dôležitú tému. My sa tu bavíme o tom, aké je plošné dotovanie energií neekonomické a naozaj je to veľmi neekonomické, pretože my ideme neadresne, plošne minúť 1,25 mld. eur, zatiaľ čo napríklad zdravotníctvo, ktorému ja sa venujem, je na spodnej priečke európskych krajín toho, čo investujeme doňho. My sme naozaj jedna z krajín, ktorá investuje do zdravotníctva najmenej. Ale bola tu otvorená veľmi dôležitá téma kolegom, a to je že plošné dotovanie fosílnych alebo celkovo dotovanie fosílnych palív nie je len neekonomické, ale ono to je aj zdraviu škodlivé. Napríklad ja by som vás odporučil na vládny inštitút, Inštitút environmentálnej politiky, ktorý hovorí, že len znečistené ovzdušie nás na Slovensku ročne stojí vyše 5-tisíc zbytočných úmrtí. Keby sme to teda, bavíme sa o rozpočte, aby som teda pánovi ministrovi financií priblížil, tak podľa vládneho inštitútu prichádzame vďaka takýmto znečisteniam rôznym, ku ktorému prispieva aj dotácie fosílnych palív, tak to je vyčíslené vládnym inštitútom na dve percentá HDP, ktoré strácame.
Ďakujem.