6. schôdza

Ďakujem za slovo.
Tak si to zhrňme. Robert Kaliňák, ktorý mal alebo ešte má podiel v zbrojárskej firme, ktorý je zo SMER-u, kde vieme, že dochádza k nejakému prepojeniu na osoby, ktoré sú v zbrojárskom priemysle, ktorý je momentálne ministrom obrany, získa do rúk moc, ktorú vezme ministerstvu hospodárstva, SIS-ke a ministerstvu zahraničných vecí, udávať licencie na vývoz produktov, teda zbraní a všetkého súvisiaceho so zbrojárskym priemyslom, do zahraničia v čase, kedy zbrojársky priemysel veľmi prosperuje, lebo máme dva otvorené konflikty vo svete a jednu veľkú tenziu medzi Taiwanom a Čínou. Takže Robert Kaliňák svojej povesti obchodníka nezostáva nič dlžný, pretože toto je jasný príklad toho, keď sa štátna moc zneužíva na obchodné účely, pretože nikto, kto obchoduje v tomto priemysle, si v po schválení tohto zákona bez možnosti rozporového konania, bez možnosti akéhokoľvek pripomienkovania, keďže ide v skrátenom legislatívnom konaní, nebude môcť v tomto sektore ani len pípnuť bez toho, aby o tom nerozhodoval, nieže nevedel, nerozhodoval samotný Robert Kaliňák, ktorý je tu v zjavnom konflikte záujmov, pretože v tejto oblasti podnikal a teraz bude dávať ako jediný aj rozhodnutia v tejto oblasti.
Ja sa pamätám, keď som ešte robila v prezidentskom úrade a keď rôzne pikošky kolovali o ministroch toho času. Minister Kaliňák bol ministrom vnútra a hovorili jeho spolupracovníci o tom, ako je vášnivý obchodník s akciami, ako má vo svojej kancelárii niekoľko displejov, kde sleduje obchod s akciami od rána do večera. Už vtedy bol obchodníkom a viem si predstaviť, že ani teraz mu neušlo, ako vysoko sú ak... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem.
Ďakujem vám veľmi pekne, milé kolegyne, milí kolegovia, za veľmi konštruktívne pripomienky, veľmi správne ste to povedali. Áno, je to koncentrácia štátnej moci na obchodné účely. A názov, ktorým ste nazvali tento zákon, či už je to moc štátu, alebo koncentrácia moci, hamburgerový zákon koncentrácie moci je veľmi presný, pretože presne o to v tomto zákone ide. Zároveň kolega Roman Mikulec pripomenul, k čomu viedlo obchodovanie so zbraňami, resp. ak si pamätáte, v roku 2015 za vlády Roberta Fica bol odporný teroristický útok Charlie Hebdo a vtedy už boli podozrenia, aj zahraničná tlač písala, že zbrane, ktorými teroristi vraždili, pochádzali práve zo Slovenska. A Robert Fico pri inej príležitosti vtedy povedal citáciu, že však: „Zbraň je biznisový produkt. Keď nepredáme my, predá niekto iný." Jemu je úplne jedno, komu sa predáva, či sa predáva teroristom, alebo komukoľvek inému, hlavne, že je z toho biznis. A teraz tento biznisový produkt dáva do rúk najväčšiemu biznismenovi tejto vlády Robertovi Kaliňákovi.
A je naozaj smutné, že vláda, že Robert Fico oklamal ľudí pred voľbami s nejakými, kde hovoril, že ani náboj na Ukrajinu, mal plné ústa mieru, vypúšťal papierové holubice na námestiach a prvá vec, prvý zákon, keď príde do vlády, tak prvý zákon, ktorý schváli, je koncentrácia moci na účely obchodných záujmov práve v zbrojárskom priemysle, kde všetci veľmi dobre vieme, že tie zisky sú najväčšie, sú bez dohľadu verejnosti, pretože všetko môžte utajiť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Vážený pán minister, pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, začnem kvízovou otázkou. Viete, čo majú spoločné Policajný zbor, inšpekcia Policajného zboru, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, Slovenská informačná služba, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, štatistický úrad, Súdna rada, Úrad špeciálnej prokuratúry a od pondelka aj protimonopolný úrad? Všetko sú to slovenské štátne inštitúcie, nezávislé, ktoré sa vláda rozhodla uniesť. Ja som tento legislatívny balíček nazval lex únos štátu. Účelovou zmenou zákona, samozrejme, v skrátenom legislatívnom konaní ako ináč, teda bez diskusie s verejnosťou vláda rozvracia nezávislé inštitúcie. A tento rozvrat je veľmi expresný, chladnokrvný a extrémne cynický. A v tomto prípade tomu ale rozumiem v tom, že je racionálny. Znamená veľmi také to agresívne ale uchopenie moci, ale v skutočnosti tým bude škodiť nám občanom.
Druhá kvízová otázka. Viete, čo majú spoločné úspešné krajiny? Povedzte si svoju obľúbenú, kam radi cestujete alebo, alebo chodíte na dovolenku, prípadne služobné cesty. Teraz skoro všetky úspešné krajiny sú buď v Európskej únii, alebo OECD, neviem, či už povieme Francúzsko, Nemecko, škandinávske krajiny, Holandsko, Veľká Británia, USA, Kanada, ale aj Austrália, Nový Zéland, Južná Kórea, Japonsko a podobne. Všetky tieto krajiny nemajú spoločné výšku daní alebo počasie, ale majú spoločné to, že v nich fungujú verejné inštitúcie. Mnohé z nich nezávislé, jednoducho predstavujú nejakou váhou pre fungovanie inštitúcií, fungovanie krajiny, prípadne poskytujú také zrkadlo rôznym nápadom, dobrým aj tým negatívny, ktoré sa môžu často v politike udiať aj v civilizovaných krajinách.
A tie inštitúcie, ktoré som tuná na začiatku menoval, ktoré sme na Slovensku budovali desaťročia, chce vláda SMER-u ovládnuť za pár týždňov. A takto nehanebne novelou kompetenčného zákona v skrátenom konaní a bez diskusie. Ja by som to nenazval ináč ako demontáž demokracie, preto nemôžeme ostať ticho a budeme pokračovať v tejto diskusii a aj v protestoch, ktoré, ktoré sme organizovali uplynulé dni. A naďalej budeme bojovať za právny štát na Slovensku tu v Národnej rade, aj v uliciach a všetkými dostupnými prostriedkami.
V tej samotnej konsolidácii je toľko problémov, že ani neviem, kde začať. Niektorými sa už zaoberali moji predrečníci a predrečníčky, tak skúsim k niekoľkým bodom, pokúsim sa neopakovať, aby sme si povedali nové témy.
Napríklad Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, staronový pán predseda Holjenčík musel odstúpiť po tom, čo odporúčal vodárenským firmám, ktoré mal z titulu svojej funkcie regulovať a kontrolovať, ako môžu čo najviac zarobiť na regulácii, ktorú vydáva ÚRSO. Ergo na ľuďoch, pretože tie peniaze, resp. tá regulácia sa niekde takto odraziť musí. A ja nemám nič osobné proti pánovi Holjenčíkovi, ja som sa s ním stretol, keď bol predsedom ÚRSO v minulosti, a keď sa prevalila táto kauza, ja som mu neprial nič zlé. Myslel som si, že ide do zaslúženého dôchodku a prial som mu, nech si ho užije. Ale dnes sa vrátil a pre mňa je to jeden z viacerých symbolov, ďalším výsmechom do tváre občanov zo strany vládnej koalície SMER-u a jeho koaličných partnerov. Človek, ktorý musel odstúpiť pre takéto neúmerné a aj antisociálne zdražovanie a ktorý bol pánom Andrejom Dankom vtedy označený za cynika a bezcharakterného človeka, sa dnes vrátil do svojej, do svojej funkcie. A takisto pre mňa je to taký symbol toho, akým spôsobom vláda SMER-u pristupuje, pristupuje k moci v tomto svojom už štvrtom volebnom období. Jednoducho akékoľvek okolky už opadli, bez škrupúľ sa obracajú na praktiky, ktoré sme na Slovensku ešte nemali, alebo ak mali, tak hlboko v deväťdesiatych rokoch.
Druhá inštitúcia – Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. V programovom vyhlásení vlády sa píše, ako poukázal môj kolega Oskar Dvořák včera tesne pred polnocou, že ambíciou vlády je odpolitizovanie rezortu zdravotníctva. Tak by som povedal, že to, čo sa tuná deje, je presný opak. Samozrejme, tá základná myšlienka, ktorou sa vôbec dohľad nad zdravotnou starostlivosťou odpolitizoval vtedy ako súčasť tzv. Zajacovej reformy, mala úplne racio. Jednoducho niektoré činnosti, ktoré, ktoré by mali byť posudzované úplne legitímne, nezávisle, nemajú žiadny vplyv s politikou, má robiť nezávislý úrad. Áno, keď v nemocnici dôjde k pochybeniu alebo, alebo je nejaké dôvodné podozrenie na nejaké nekalé praktiky v zdravotníctve, tak nezávislý úrad ich, ich posudzuje a vyšetruje a podobne, to má robiť nezávislý úrad. Dnes, alebo teda touto legislatívou sa vláda pokúša aj tento úrad dostať do svojho područia. Aj súčasná pani predsedníčka Bláhová poukázala na to, že v minulosti sa takéto riešenia, alebo teda malo takéto riešenie veľmi negatívne dôsledky na zdroje verejného zdravotného poistenia a priniesli profit konkrétne finančnej skupine Penta, o tom sa tuná už v predchádzajúcich vystúpeniach rozprávalo. A takto sa zvalia ďalšie bariéry pre nekalé praktiky zo strany finančných skupín.
Ďalšia inštitúcia – Protimonopolný úrad. Všetci si veľmi dobre pamätáme na živú predvolebnú kampaň. Jednou z tém boli ceny potravín. Vláda nám mimochodom, teda dnes vládne strany nám sľúbili, že sa budú znižovať, čo je jedna z ďalších mimochodom logických slučiek v ekonomike. Ceny sa nikdy neznižujú, môžu sa pomalšie zvyšovať, ak sa znižujú, volá sa to deflácia, vtedy to znamená, že máme krízu iného typu ako vysoká inflácia, ale tiež je to kríza a tiež zasahuje peňaženky občanov, ale o tom som nechcel teraz hovoriť. Pri téme potravín sa viaceré vládne strany, pamätám si určite SNS, myslím, že aj, aj ostatné, SMER a HLAS, teda okrem toho, že idú znížiť ceny potravín, tak, samozrejme, si vybrali takého veľmi ľahkého nepriateľa, potravinové reťazce, a že vraj tu máme kartel v potravinových reťazcoch. Tak mňa prvé, čo napadlo, že tak nech nám povie protimonopolný úrad, že či máme kartel alebo nie. Samozrejme v naratíve vládnych strán sa nič také neobjavilo, ale protimonopolný úrad má toto vo svojej gescii. Má posúdiť, či na nejakom trhu existuje, funguje konkurencia, ako má fungovať. To znamená, otázka, či máme kartel v potravinových reťazcoch, na to nám má odpovedať protimonopolný úrad a nie, nie politici na tlačovkách na základe svojich dojmov alebo na základe toho, že sa im to práve hodí do predvolebnej kampane. A ja neviem, ja neviem, či máme, nevidel som takéto zistenie, aspoň nie v nejakom siahodlhom reporte, ale, ale na to máme inštitúcie, ktoré sa majú takýmito vecami zaoberať. A čo je možno ešte výživnejšie, tak konkrétne protimonopolný úrad už v minulosti poukazoval napríklad na možné kartely v IT biznise, aj o prepojení na pána Brhela, alebo firmy blízke Brhelovi a Malatinskému dostali od úradu pokutu sedem miliónov eur a zákaz účasti na verejných zákazkách. Protimonopolný úrad o krokoch informuje aj Európsku komisiu, tak, tak je nastavená platná európska legislatíva. Čiže teoreticky sa môže stať, že budeme mať problém s Bruselom, ak, ak takéto praktiky dovolíme. To všetko robí protimonopolný úrad a, alebo teda mal by robiť, a ak sa dostane do politického područia, tak bude robiť to, čo bude chcieť vláda SMER-u, alebo nebude robiť to, čo bude chcieť, aby nerobila.
Ďalšia inštitúcia – ministerstvo športu. Teda to je už trochu iná téma, je to ústredný, teda má to byť ústredný orgán štátnej správy, ale, ale ten, keď sme si prečítali prvý nadpis alebo teda to, o čom hovorí aj tá celá dokumentácia tlači, o ktorej tuná rokujeme, tak to vlastne má byť akože o ministerstve športu. Schválne som začal od tých iných inštitúciách, pretože samotné ministerstvo športu je ešte možno menší problém, ktorý, ktorý máme v tomto marazme tejto parlamentnej tlače. Nemôžem sa ubrániť dojmu, že samotné ministerstvo je len politická trafika pre pána Andreja Danka, pretože tak si rozdelili toho medveďa pri rokovaní o koalícii a vyšlo to tak, že teda zišlo by sa ešte jedno ministerstvo.
Predtým, ako sa vrátim ešte už konkrétnejšie k ministerstvu, tak ešte taký krátky exkurz o tom, ako, ako budujeme efektívny a fungujúci štát na základe takého jednoduchého symbolu. Táto vláda je minimálne tretia v poradí, hlbšie do histórie som pri tejto svojej, nazvime to, ľahkej analýze pri príprave tohto prejavu ešte nešiel, ale minimálne tretia v poradí, ktorá zakladá nové ministerstvo. V roku 2016 tretia vláda SMER-u založila takzvané ÚPVII, úrad podpredsedu vlády pre, ako to bolo, investície a informatizáciu, ďakujem. A mal to byť, mal to byť úrad, teda bol vyrobený pre vtedy digitálneho lídra pána Pellegriniho, aj taká bola dohoda, že bude mať, že to bude taký maličký úrad, bude mať dvadsať ľudí, spoločný back office s ministerstvom financií, fajn, dobre, potrebujeme posilniť IT, dáme tomu takúto symboliku a posilnime takto agendu. Dnes má medzitým premenované MIRRI asi tisíc zamestnancov, časť z nich sa realokovala, treba povedať pre korektnosť, a celá agenda eurofondov, rádovo niekde okolo tristo ľudí, prešla, prešla na toto ministerstvo, ale väčšina z tých ďalších ľudí je nárast počtu úradníkov. A samozrejme, môžme sa baviť o legitímnosti, keď chceme lepšie manažovať IT-čko, možno tam potrebujeme pár ľudí, alebo na, neviem, podporu investícií, alebo čohokoľvek. Ale rovnako platí otázka aj, kde nám nejakí ľudia ubudli a to už, to už sa komunikuje, aj realizuje ťažšie. Prišla vláda OĽANO a spol., nezrušila žiadne ministerstvo, teda okrem premenovania ÚPVII na MIRRI a založila úrad podpredsedu, pomôžete mi, pána Holého, už neviem ani presne, ako sa volal, ale vznikol ďalší ústredný orgán, na ktorého čele bol člen vlády, ktorý zase zamestnal pár ľudí, a teraz som si nestihol dohľadať, koľko má dnes, ale zase sa bavíme rádovo o stovkách ľudí.
No a dnes zakladáme, alebo teda ešte raz, opravím sa, vláda sa pokúša založiť ministerstvo športu a cestovného ruchu, podľa oficiálnej dokumentácie sa nám sľubuje, že to bude zadarmo, podľa mediálnych vyjadrení ani náhodou, tak ja by som sa chcel spýtať, aký je teda rozpočtový vplyv založenia alebo a fungovania tohto nového ministerstva. Pretože nie v tlači, ktorú máme, ktorú máme v tuto v rozprave, ale z mediálnych vyjadrení a z diskusií na výbore som sa dozvedel, že jednak budeme dávať na šport a cestovný ruch 100 mil. navyše na politiky a nejaké dotácie, granty, jednoducho rozvoj športu a cestovného ruchu. Dobre. Okrem toho som sa dočítal, že sa presunú ľudia z dnešných ministerstiev školstva a, tuším, že dopravy, kde je dnes cestovný ruch ako formálne zaradený ako agenda, sa presunú na nové ministerstvo, ale pribudnú nejakí ďalší. V doložke som sa nič také nedočítal. A len napríklad som sa dozvedel na, alebo teda počul som na finančnom výbore, kde bol predkladateľ pán minister Susko, že podpora športu bude mať, bude mať pozitívne vplyvy na, na HDP vďaka tomu, že budeme podporovať nejakú, nejakú aktivitu a tak ďalej. No a ja som, ja som takéto argumenty počul v princípe o každom sektore, vo svojej predchádzajúcej práci som sa, som sa venoval doložkám vplyvov a vôbec vplyvom rôznych investícií a politík na, na, na rozpočet, na ľudí, na firmy a je to taký klasický argument, že keď dáme niekde peniaze, tak to podporí HDP, to iste to, to sedí, len tie peniaze môžme dať aj niekde inde a ešte na produktívnejšiu aktivitu, tak o tomto sa dá, sa dá diskutovať.
No ale v každom prípade takáto rozprava neni, aby sme teraz rozoberali vplyvy podpory športu a cestovného ruchu, ale mali by sme mať o tom podklady. A ja teda by som rád vyzval predkladateľa, teda v tomto prípade ministra spravodlivosti, a mohlo by to zaujímať aj pána ministra financií, aby nám predložili tú analýzu vplyvu na verejné financie, na ľudí, na firmy, v konečnom dôsledku na ekonomiku. Aby sme vedeli, koľko tento nápad vlastne bude prinášať, teda tých deklarovaných pozitívnych benefitov. A k tým nákladom, ktoré teda sme sa zatiaľ nedočítali, ale, ale z mediálnych vyjadrení počúvame, že pravdepodobne teda že budú mať, tak mám pre pána ministra takú pomôcku, že keď sme si prerátali, koľko stojí jeden zamestnanec na tovaroch a službách, tak je to približne 40-tisíc eur ročne, si vynásobte počtom ľudí, ktorí nám do trojčlenky dosadia potom niekedy kompetentní. Alebo samotná prevádzka budov, hej, keďže ľudia potrebujú niekde, niekde sídliť, potrebujú nejakú výbavu, približne 2,5-tisíc ročne na zamestnanca. Tak asi tam niekde budú, budú tie rozpočtové vplyvy toho, čo nám chystá vláda SMER-u.
No a aby som to uzavrel, kvalitné verejné inštitúcie sú, samozrejme, kľúčové, ako som povedal na začiatku, preto aby, aby akákoľvek, alebo teda aby krajina prosperovala za, za akejkoľvek vlády, a to, čo robí vláda v napríklad v tejto legislatíve a v ďalších, ktoré majú byť tiež na programe pléna Národnej rady, robí, robí vláda v podstate úplný opak. To, čo by mala robiť a máme o tom my v Progresívnom Slovensku veľmi, veľmi jasný názor, je niečo úplne, niečo úplne iné. Naopak, posilňovať nezávislosť úradov, nie politické dosadzovanie, ale transparentné výberové konania aj na úrovni, teda, samozrejme, na úrovni vedenia týchto inštitúcií, ktoré som spomínal, ale napríklad aj na úrovni okresných úradov, kde vláda opäť po nástupe do funkcie už väčšinu, väčšinu z nich vymenila veď bez, bez akéhokoľvek procesu alebo diskusie. Alebo všetkým týmto inštitúciám, aj štátnym podnikom navrhnúť normálne merateľné výsledkové ukazovatele, ktoré sú jednak vodítkom pre tých manažérov, pre tých zamestnancov, ale aj pre verejnosť, aby sa, aby sa mohli odpočtovať, či robia, či si robia svoju prácu a či si ju robia dobre a podľa toho napríklad potom možno aj financovať ich fungovanie alebo teda ich výsledky kľudne aj odmenami, ak sú, ak sú pritom, ak sú vo svojom fungovaní úspešní, ale musíme vidieť, že sú a od tohto sme vzdialení na stovky kilometrov. Alebo napríklad aj, aj personálne audity a znížiť počty tam, kde je prebytok, a naopak posilniť tam, kde, kde tieto kapacity potrebujeme. Vláda tvrdí, že je to v športe a v cestovnom ruchu, určite sa nájdu aj iné oblasti. No a takýmto spôsobom manažovať verejné financie a inštitúcie.
Čas mi uplynul. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ďakujem, Števo, za, za tvoj rozsiahly, rozsiahly príspevok. Viacero zaujímavých vecí si v ňom spomenul, ktoré, myslím si, že dotvárajú taký, taký kontext, lebo všetky zákony, o ktorých tu rokujeme, treba vnímať v nejakom kontexte, v ktorom sa dejú, ony dohromady vytvárajú nejaký obraz. Som rád, že si to prelinkoval aj na oblasť IT, špeciálne teda snahu o ovládnutie protimonopolného, protimonopolného úradu, ktorý prešetroval kartely aj v tejto oblasti. Čiže obsadenie takejto nezávislej inštitúcie, ktorá v tomto sektore poukázala na úplne pokrivenia trhu, keď si dáme do kontextu aj to, o čo sa snaží vláda spraviť s Úradom špeciálnej prokuratúry a znižovaním trestov za ekonomickú trestnú činnosť a korupciu, tak ono kúsok po kúsku to vyzerá zle, ale všetko dohromady to vyzerá rádovo horšie, hej. Že tá skladačka, keď sa, keď sa poskladá dohromady, tak, tak to tvorí obraz, obraz o tom, o čo tu v skutočnosti naozaj ide, myslím, že je úplne namieste tento, tento zákon naďalej, naďalej pomenuvávať tým, že je to lex únos štátu, únos nezávislých inštitúcií, ktoré majú dozerať nad tým, že mechanizmy medzi verejnou správou a komerčným sektorom tu fungujú správne a spoľahlivo. Takže špeciálne v oblasti IT tu viacerí majú skúsenosť s tým, čo sa, čo sa dialo v informatizácii za vlád SMER-u, dnes o tom vypovedajú viacerí vtedajší aktéri týchto, týchto konaní, či už v kauze Mýtnik alebo podobných, a práve takýmto veciam sa táto vláda snaží zabrániť a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo.
Tak ako Štefan Kišš tu poznamenal a vlastne zdôraznil, že o čo sa tu jedná, ide o absolútne politické ovládnutie štátu cestou ovládnutia nezávisle kreovaných pôsobiacich inštitúcií štátu, ktoré majú vykonávať nezávislú kontrolu nad výkonnou mocou, aby bola zachovaná demokracia. Lenže ako som už tu pred chvíľou povedal, demokracia sa dá zmeniť na absolútnu politickú moc. Dá sa to urobiť zákonne, čisto, lenže táto zákonnosť a čistota potrebuje čas. Potrebuje čas, kvalitnú legislatívu, kvalitné premyslené postupy, lenže táto koalícia zrejme čas nemá, chce to mať za sebou čo najrýchlejšie a preto urobí chyby. Chyby v legislatívnom procese, chyby v kvalite predkladaných zákonov, všelijakých pozliepancov a vlastne to je šťastie, to je naše obrovské šťastie, šťastie pre tých občanov, ktorým záleží na právnom štáte, ktorým záleží na tom, aby Slovensko bolo demokratický právny štát. No v ich mene my tu máme za povinnosť na tieto nekvalitne v rozpore s legislatívou predkladané zákony reagovať, reagovať, upozorňovať a preto táto debata vlastne je možno taká dlhá, lebo máme na čo upozorňovať. Ak by sme nemali na čo, tak by sme to tu možno rýchlo vybavili.
Preto navrhujem koalícii, aby stiahla všetky tieto narýchlo pozliepané zákony v skrátenom legislatívnom konaní, dopracovali ich, skvalitnili, predložili v riadnom legislatívnom konaní a kľudne by sme mohli začať rokovať o rozpočte, ktorý je naozaj dôležitý pre ďalší chod našej krajiny.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pán poslanec, oceňujem vaše kultivované, kľudné a miestami až také mentorské vystúpenie. Tvrdíte, že tento návrh zákona škodí a doslova ohrozuje demokraciu na Slovensku. Špeciálne ste sa venovali téme úradu špeciálnej prokuratúry. Priznám sa vám, že nedávno som sa zúčastnil pracovných raňajok predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Petra Pellegriniho s veľvyslancami štátov Európskej únie. A v diskusii, samozrejme, sa vynorila aj téma Úradu špeciálnej prokuratúry. Predseda parlamentu sa prítomných veľvyslancov opýtal, že v ktorých štátoch Európskej únie existuje popri hlavnej štátnej alebo generálnej prokuratúre aj nejaká špeciálna. Čo si myslíte, koľko rúk sa zdvihlo? Jedna jediná ruka veľvyslanca Rumunska a potom ďalej poznamenal ešte pán veľvyslanec Rakúska, že u nich popri tej hlavnej štátnej prokuratúre ešte existuje niečo podobné, čo sa dá prirovnať k špeciálnej prokuratúre na Slovensku.
Ja sa vás chcem opýtať, myslíte si, že v štátoch, ako je Nemecko, Francúzsko, Taliansko a mnohé ďalšie, kde absentuje inštitút špeciálnej prokuratúry, že je ohrozená miera demokracie? Ja si myslím, že vôbec nie. Samozrejme, asi vám uniklo aj pozornosti, že nie je to tak dávno, čo v Bulharsku bol zrušený úrad špeciálnej prokuratúry, a to si v Európskej únii, ani v Európskej komisii nikto, ale nikto ani nevšimol.

Ďakujem veľmi pekne, Števo, za tvoj príspevok a aj za to, že si znovu upozornil aj na tú jednu absurdnosť, ktorá sa tam týka vlastne toho protimonopolného úradu, lebo teda v tej vládnej novele kompetenčného zákona sa pôvodne ten protimonopolný úrad nevyskytol, lebo tak asi zabudli, že ešte aj toto by sa dalo ovládnuť. A potom nám tu pristál vlastne pozmeňujúci návrh koaličného poslanca, ktorý teda, predpokladám, že ešte bude prednesený v nejakej dobe, ktorý vlastne v podstate úplne je v rozpore s, a jednak aj so smernicou o ochrane hospodárskej súťaže, ako aj vlastne s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie a protimonopolný úrad veľmi správne začal hneď biť na poplach a odkázal nám aj cez mediálne vyjadrenia, že najmä pokiaľ ide o podmienky výberu osôb, ktoré vlastne môžu byť šéfom protimonopolného úradu, ale aj neprípustné rozšírenie podmienok vlastne odvolania z funkcie, tak tam celkom jednoznačne budeme v rozpore s európskou judikatúrou a so smernicou. Čiže to znova ukazuje na nepripravenosť tohto zákona a to, že ak by bol reálne prijímaný inak ako v skrátenom legislatívnom konaní, na ktoré vôbec teda predovšetkým tu nie je dôvod, tak zjavne by na túto chybu bol niekto vládu alebo koaličných poslancov mohol ešte vlastne v tých riadnych legislatívnych procesoch upozorniť. To sa však nestalo a tak sa tu bavíme okrem SIS-ky, ÚRSO, úradu pre dohľad, aj teda o protimonopolnom úrade, kde nám perspektívne, ak by teda ten návrh bol schválený, hrozí aj infringement od Európskej komisie. Skvelé.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ďakujem Števovi za skvelý príspevok do tejto diskusie. Veľmi správne nazval tento zákon ako lex únos štátu, pretože nejde o nič iné, ako o pokus o rozvrat a ovládnutie nezávislých inštitúcií, ktorými sú napríklad Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, o ktorom nám včera výborne predniesol príspevok Oskar Dvořák, ďalej protimonopolný úrad, kde ovládnutím tohto úradu sa otvorí cesta na nekontrolované nákupy IT systémov do štátnej správy.
Ja sa prizastavím pri ministerstve športu, ktoré ma najviac zaujíma z tohto zákona. Chcem povedať, že v dôvodovej správe nie je ani jedna zmienka o tom, prečo tento úrad vzniká kvôli športu. Je tam iks dôvodov, prečo vzniká kvôli cestovnému ruchu, ale ani jedna zmienka o športe. Ďalej v tomto zákone sa dopĺňajú veľmi zaujímavé činnosti tohto nového úradu v pôsobnosti športu, a síce podporu regionálneho, mládežníckeho a akademického športu, podporu miestnych športových alebo regionálnych podujatí. Pod týmto naozaj neviem, čo si mám predstaviť, či budeme sponzorovať nejaké zabíjačkové slávnosti a k tomu futbalový zápas alebo neviem, aké iné miestne podujatia to budú. A nákup športovej výbavy. Toto ma naozaj veľmi zaujalo, či bude tento úrad obstarávať túto výbavu a potom ju helikoptérou rozhadzovať do všetkých škôl a do všetkých malých... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Toto neni nič iné ako lex kšefty, pretože keď sa pozriete na to, čo sa mení, musí vám byť jasné, že týmto zákonom treba veľmi rýchlo a počas sviatkov, kedy nikoho nezaujíma nič iné ako, samozrejme, nakupovanie darčekov a čas s blízkymi a pokoj a kľud, sa snažia v tomto vianočnom období spáchať na demokracii, na verejných financiách sabotáž, pretože tu máme schované v nejakých prílepkoch monopoly v zbrojárskom priemysle, na čo upozornila pani poslankyňa Remišová, potom tu bola veď včera večer pomerne siahodlhá debata o tom, na koho otlak stúpila pani Bláhová a prečo vlastne dochádza k zmenám na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, bavíme sa o Pente. Potom sme tu počuli od iného kolegu, že sa týmto zákonom, touto zmenou vytvára priestor na predražené IT zákazky. Potom nám tu týmto zákonom vzniká nejaké úplne nové ministerstvo, ktoré bolo sľúbené nejakému úplne zanedbateľnému politickému partnerovi, ktorému fakt nemali čo dať, ani, aj sa mu báli možno dať nejaké, nejaké dôležité ministerstvo, tak mu vymysleli nové pre šport a cestovný ruch. Ja mám muža v športe a fakt mi to je ľúto, že kto bude vlastne takéto ministerstvo manažovať, ale dôležitejšie je, že pre nich je tak dôležité toto nové ministerstvo, ktoré vzniklo kvôli ich výmyslu, že tu všetci sedia, pozrite sa na stranu SNS, všetci sú tu, všetci diskutujú, všetci hovoria o tom, prečo tak súrne potrebujeme nové ministerstvo. Takže mňa naozaj ich faktické poznámky a vystúpenia v rozprave veľmi zaujímajú, pokladám ich za prínosné a presvedčili ma o tom, že toto nie je len lex kšeft, ale že tu naozaj ide o veľa a je tu nevyhnutné, aby sme v skrátenom legislatívnom konaní, bez možnosti klásť pripomienky, hovoriť o tom, schválili toto nové ministerstvo a všetky zmeny naprieč, napriek orgánmi hneď teraz. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja sa vždy snažím, budem sa venovať tomu úradu pre dohľad, ktorý som tu včera rozoberal trošku. Ja sa vždy snažím využiť prítomnosť ministra, ktorý tuto v sále sedí, a včera keď tu sedel pán Susko, tak som sa snažil teda od neho dostať odpovedať na to, že tie ústavnoprávne aspekty, že či by nám nevysvetlil. Tak pán Susko nám teda nevysvetlil ani skrátené legislatívne konanie, ani ústavnoprávne aspekty. Ale keď už tu je pán Kamenický, pán minister financií, tak mne možno napadla taká myšlienka, že vy ste možnože taký že nepochopení inovátori, ale zároveň takí trošku babráci, lebo my sme mali v programe PS – Spolu ešte pred štyrmi rokmi, že Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou by nemusel fungovať teoreticky, ak by jeho kompetencie, kontroly finančného trhu, teda zdravotného trhu, prebrala Národná banka Slovenska. A ja si teraz, ja teraz možno uvažujem, že vy možno na toto mierite, a teraz keď sledujem aj tu pána spravodajcu zo včera pána Malatinského (správne pána Malatinca, pozn. red.), ako predkladáte tie, tie rôzne pozmeňovacie návrhy v takom tom chaose, tak vám možno v tom chaose teda ako keby že chceli ste možno povyhadzovať nejaké kompetencie, oslabiť ten úrad, a možno ste teda aj chceli dať tú Národnú banku Slovenska, preniesť tú kontrolu finančného trhu, ale možno sa vám to nepodarilo. Ale tak ja teda budem očakávať, že či ešte nepríde nejaký takýto podobný pozmeňovák, lebo v skutočnosti je to veľmi dobrý a inovatívny nápad, ako to niekde funguje aj v zahraničí. Oni takéto úradu dokážu niekedy spájať napríklad s tým, že oni podporujú inovácie, rôzne dotačné schémy a podobne, ale zároveň to by si teda vyžadovalo ten druhý krok, aby tá kontrola toho finančného trhu bola zabezpečená.
Ono je to dobrý nápad aj preto, pretože Národná banka Slovenska už dneska kontroluje klasické poisťovne, ktoré napríklad robia aj životné poistky alebo neživotné poistky rôzne. Tak ja by som sa možno, keď tu teda sedí pán Kamenický, opýtal, že či to nemysleli takto, že čo si o tomto nápade možno, čo my už sme teda aj vtedy v Progresívnom Slovensku už dávnejšie teda presadzovali, že čo keby teda tá kontrola toho poistného trhu prešla na Národnú banku Slovenska.
Ďakujem za, vopred za odpoveď.