6. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci Danko.
Pán Gröhling vo svojom príspevku spomínal, že v návrhu zákona sa rozširuje okruh prijímateľov dotácií, teda nebudú to len tie subjekty, ktoré majú čo dočinenia priamo so športom, ale otvára sa oveľa širší okruh subjektov, ktoré aj so športom možno nemusia mať nič spoločné. Takže dotáciu na šport môže dostať ktokoľvek. Do rozsahu tých poberateľov sa zmestia aj neziskové organizácie, záujmové združenia právnických osôb, registrované cirkvi aj podnikajúce fyzické osoby. Mňa osobne toto v niečom celkom teší, že sa rozširuje ten, ten okruh poberateľov, že aj koaliční kolegovia objavujú to bohatstvo, ktoré na Slovensku v mimovládnych organizáciách máme. Je ich naozaj veľa a robia našej krajine skvelú službu.
Ale chýba mi, že tomuto zákonu nepredchádzala väčšia analýza a podobne nie je riešená aj práca subjektov, ktoré pracujú s deťmi a s mládežou, ktoré práve realizujú voľnočasové aktivity pre deti v mestách, ale aj na dedinách, kde je veľmi malá ponuka. Sčasti je to šport pre všetkých, ale sčasti sú to aj aktivity neformálneho vzdelávania pre deti, ktoré dopĺňa výchovu detí v rodinách a školské aktivity. Je to aj hodnotové občianske vzdelávanie, aby naše deti vyrastali na zodpovedných mladých ľudí. Máme takéto organizácie poskytujúce prácu s mládežou, ktoré ponúkajú napríklad spoločenstvo animátorov, sprevádzanie pri práci s deťmi, vzdelávanie, kurzy, školenia a získanie praxe v práci s deťmi, aj športovej práce, osobnostný rast. Takisto využívanie finančnej, materiálnej podpory, ktoré dostáva tiež z ministerstva školstva. Takže toto je veľmi dôležitý typ služby práce s mládežou, ktorá sa platí z verejných zdrojov, a chýba mi, že nebola urobená nejaká väčšia analýza a táto práca nebola tiež dobre ošetrená.

Pán poslanec Sabo.

Ďakujem.
Budem reagovať na pána Gröhlinga a na novovznikajúce ministerstvo cestovného ruchu a športu, ktoré nám tu vzniká na pozadí toho, ako nám odborné analytické kapacity dokazujú, že štát potrebuje šetriť. Veď si len spomeňme, že počas tohto týždňa tu v tomto pléne sa minister financií pán Kamenický deklaroval, že sme na gréckej ceste, povedal to týmito slovami. Priznal, že máme problém. No a tento problém by naša vláda komplexne videla, keby sa na verejné politiky pozerala nielen prizmou politických objednávok v budúcnosti naplnených, ale keby sa na verejné politiky pozerala prierezove, tak by videla, že to celé vlastne nesedí, hej. A ja v tejto veci mám naozaj veľa otázok a, našťastie, táto rozprava bude dlhá, takže ich budem môcť všetky položiť.
A napríklad sa teda pýtam, že ako chce vláda, aby sa rozvíjal na Slovensku cestovný ruch, keď tu máme tak absurdne veľký investičný dlh v základnej infraštruktúre. Za všetky spomeniem jeden príklad vychádzajúc teda z programového vyhlásenia vlády, táto vláda chce rozvíjať nielen cestovný ruch ako taký, ale zároveň deklaruje, že chce podporovať rozvoj udržateľnej dopravy a medzičasom železničiarom chýba miliarda eur na opravu a údržbu, na základnú prevádzku, hej, a to môže výhľadovo priniesť zatvorenie polovice tratí. Tak keby vláda vnímala verejné politiky prierezovo, tak v tomto príklade by na začiatku tejto rovnice boli investície do základnej infraštruktúry a dobrá prax, overená, osvedčená, hovorí, že kvalitná infraštruktúra bez ďalších dodatočných nákladov sama od seba prinesie rozvoj cestovného ruchu. Čiže áno, bez toho, aby boli potrebné investície do nového ministerstva.
A čo cestovnému ruchu, samozrejme, pomôže tiež, je napríklad aj efektívne čerpanie európskych zdrojov, a to hádam nemusím deklarovať, že aký veľký historický problém v tejto kategórii máme.
Takže, Braňo, ďakujem ešte raz za tvoj príspevok.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Gröhling, ďakujem veľmi pekne za veľmi fundované a užitočné vystúpenie v rozprave. Ja chcem povedať, že sa s vami zhodujem tak v podstate vo všetkom, čo ste povedali, ale to, čo považujem za najdôležitejšie a najkľúčovejšie, je odkaz, že nie ďalšie ministerstvo, ale transparentné pravidlá prerozdeľovania peňazí do športu naozaj pomôžu športu, pretože pri novom ministerstve, kde ani v tejto chvíli nevieme, aké budú náklady, čo tiež považujem za obrovskú chybu, nehovoriac o tom, že dôvodová správa hovorí o tom, že teda žiadny dopad na verejné financie to mať nebude, keď sa zriadi takéto ministerstvo, čo je úplne, úplne absurdné tvrdenie. No ale každopádne namiesto toho, aby išli peniaze do športu priamo, tak pôjdu na limuzíny, budovy, úradníkov a rôzne iné veci, režijné, režijné náklady a tieto peniaze potom budú chýbať priamo v športe. Tých peňazí teda pre šport bude menej a to len kvôli tomu, že jedna koaličná strana potrebuje získať nové ministerstvo, ďalšie ministerstvo, ďalšiu trafiku a zároveň ovládnuť túto, túto agendu, dostať ju pod kontrolou politizáciou, ktorú vidíme teda aj v iných inštitúciách, o ktorých sme hovorili v predchádzajúcich hodinách.
No a posledná, posledná vec. Ja absolútne nerozumiem, prečo spájate šport a cestovný ruch... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vďaka, pán predsedajúci, a vďaka kolegu Braňovi Gröhlingovi, Braňovi za to, že urobil šikovnú vec, že otočil diskusiu o legislatívnej iniciatíve, ktorú správne označil, myslím, že sa všetci v sále zhodneme, skoro všetci, za politickú trafiku, serióznu diskusiu o tom, že ako by podpora šport reálne mala vyzerať. Otvoril si tému, ktorá mi je srdcu blízka a ešte predtým, než som sa dal na zahraničnú politiku, som bol reprezentantom, otec bol športovým funkcionárom, brat bol olympionikom. Mal som tú česť robiť aj dobrovoľníka na olympijských hrách v Atlante a stál som asi 10 metrov od Jožka Gönciho, keď vystriedal prvú, historicky prvú bronzovú, vôbec akúkoľvek medailu pre nezávislé Slovensko na olympijských hrách v Atlante v ľubovoľnej malokalibrovke. Preto ma mrzí, keď sa pozerám na tú diskusiu, že namiesto toho, aby sme sa bavili o tom, ako maximalizovať proste ten efekt za tie naše peniaze, sa tu bavíme o tom, že koľko nových úradníkov, áut a kancelárií pribudne.
A trochu ma mrzí, aby som teda nereagoval na pána predsedajúceho Danka, aby som nedostal pokarhanie, podám to formou pokarhania pánu Gröhlingovi. Trochu ma mrzí, pán kolega Gröhling, že si nevyzval pána predsedajúceho Danka, že namiesto novely zákona, ktorý tu vytvára ministerstvo úradníkov a byrokraciu, nepodrobil alebo nepredložil reálnu novelu financovania športu, veď ono by to bolo aj v záujme Slovenskej národnej strany. Je krásne zdokumentované, ako stúpa hrdosť v krajinu, keď sa jej darí na olympijských hrách, na to sú konkrétne čísla, hrdosť na Veľkú Britániu po tom neuveriteľnom úspechu na olympijských hrách v Atlante, kde získali na hlavu historicky najväčší počet medailí, aký, myslím, akákoľvek krajina ich veľkosti získala. Veď toto by bolo aj v záujme SNS a nerozumiem, prečo ste si nechali ujsť tú príležitosť. Mohol povedať pán kolega... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, mňa tu kolegovia asi teraz trošku prizabijú, lebo ja mám trošku inú myšlienku a čo sa týka Fond na podporu športu, tu musím pochvalne sa vyjadriť, lebo tento fond fungoval veľmi dobre a ja som bol na viacerých otvoreniach športových hál a tu fakt musím poďakovať a viem, že tento Fond na podporu športu mal aj zástupcu zo strany SaS, konkrétne Mira Drába, a urobilo sa veľmi veľa dobrých vecí.
A čo sa týka vytvorenia ministerstva cestovného ruchu a športu, tu musím povedať, že tiež to nie je zlá myšlienka, aj KDH malo v programe podporu športu. Samozrejme vieme, že ten cestovný ruch a regionálne rozdiely sú veľmi veľké na Slovensku. Cestovný ruch môže tieto regionálne rozdiely znížiť, len bude to treba poriadne robiť.
A čo sa týka športu, vieme, ako je na tom šport individuálny alebo kolektívny, samozrejme, trápi sa s finančnými zdrojmi, viem, o čom hovorím. Mám syna, ktorý bol tiež reprezentant Slovenska a podpora zo strany štátu bola doslova nulová. Na Slovensku máme aj veľmi veľa talentov, ale ak im nevytvoríme podmienky, tak väčšina týchto talentov, úplne ich stratíme. A ja si myslím, že ak pozerajú aj športovci túto rozpravu, tak možno sú trošku smutní, že nebojujeme za nich.
Samozrejme súhlasím s pánom Gröhlingom, že nie je to dobré, keď je to v skrátenom legislatívnom konaní, tento proces, že je to pospájané a, samozrejme, musíme dávať aj pozor, kde budú smerovať finančné zdroje z tohto nového ministerstva.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja už si piatok nenechám pokaziť a včera mi to trochu aj moje plány to polnočné rokovanie narušilo, hrali včera prvýkrát Caravaggio o pol deviatej a mal som, mal som tam ísť (povedané so smiechom) a idem dneska o piatej. Odporúčam. Caravaggio bol génius. A prečo ho spomínam? Že aj preto sa chcem ísť pozrieť, lebo bojím sa, že za chvíľku my budeme, naše deti budú chodiť povinne na možno nejaké dokumenty o inej maliarke Šimkovičovej, že ktoré bude točiť RTVS, tak zatiaľ, kým to príde, ja si pozriem Caravaggio. (Smiech v sále.) Ale bol som sa pozrieť aj, čo bol taký rozmar v tej katedrála svätého Jána na Malte, kde je ten krásny obraz, ale maltézski rytieri boli enormne bohatí, oni fakt nevedeli, že čo s tým, tak to dali do tej katedrály. Potom je taký iný príbeh takého kupca, ktorý vlastne obdivoval v chráme fresky od Tintoretta, ale celá tá societa, ktorá tam bola, bola chudobná. On to aj povedal, že chudobní sú jak kostolné myši, ale od Tintoretta si vymaľovať kostol dajú.
Čiže čo tým chcem povedať, že, a zaznelo to tu sprostredkovane aj priamo, asi nie je doba na takéto propagandistické kúsky. Ale tak sa to aj javí. A mne je aj ľúto, že sa to skracuje, ono je to ministerstvo športu a cestovného ruchu a vidíte, už sa to skracuje iba že na ten šport, to už je len kúsok k ministerstvu propagandy, hej, lebo tak viete, že tie vyšportované telá, takéto poznáme také tie propagandistické dokumenty z rokov minulých. Nemáme na to. I keď by človek možno fandil, ale nemáme na to. Tak bojím sa, že z toho mála, čo máme, ešte keď sa to všetko strojí po tých chodbách a po tých autách a kúreniach a služobných cestách a neviem čo, tak možno pre tie deti, čo by aj chceli športovať, nezostane a ten cestovný ruch, to som ani nikdy nedúfal, že by sa niekde... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo a ďakujem pánovi Gröhlingovi, ja som tiež aj osobne veľká fanúšička športu a pohybu a so záujmom som si teda prečítala dôvodovú správu k tejto zmene a k zriaďovaniu tohto ministerstva, aby som teda našla tú motiváciu, že prečo ten šport berieme z jedného ministerstva a spájame ho s cestovným ruchom. A teda tam sa píše, že cieľom zriadenia Ministerstva cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky je posilniť a zefektívniť využívanie verejných zdrojov a potenciálu v cestovnom ruchu a významne podporiť rozpoznateľnosť značky Slovensko ako bezpečnej turistickej destinácie a tak ďalej. Ďalšou úlohou Ministerstva cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky je podpora a rozvoj kúpeľného cestovného ruchu a tak ďalej. Podpora cestovného ruchu je úzko previazaná s rozvojom regiónov Slovenskej republiky, čím dôjde k vyrovnávaniu regionálnych rozdielov v rámci Slovenska a tak ďalej. Ďalšou z úloh Ministerstva cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky bude aj podpora kongresovej turistiky ako ďalšieho významného zdroja príjmov pre štát a mestá.
No ja mám tu problém, že ja tam nevidím nič k tej motivácii alebo vízii pre šport na Slovensku, že prečo nastáva ten presun na nové ministerstvo, prečo práve tá kombinácia s cestovným ruchom, v tej dôvodovej správe to nie je. A ja mám potom napríklad obavu, a trošku mi to vyplýva aj z tej rozpravy, keď ju tu miestami počúvam, že či si uvedomujeme, že naozaj ten šport nie je len vrcholový šport, nie je to len o športovcoch a športovkyniach, reprezentantoch a reprezentantkách, aleže je to hlavne súčasťou prevencie a zdravia, teda a ochrany zdravia bežných ľudí, nás všetkých, a preto ho v prvom rade treba prezentovať a otvárať pre nás všetkých. A toto som napríklad dúfala, že by som si mohla prečítať v tej dôvodovej správe, ale neprečítala som si tam k športu vôbec nič. (Potlesk.)

Takže, pán Gröhling, pri všetkej úcte, chválite všetci Fond na podporu športu, ale keď som ho tu v 2018 obhajoval a zdvíhal z 15 mil. na 20, rozprávali ste tie isté reči, ako budeme kradnúť, a rešpektujem, že ste niektorí systém dorobili, ale, pán Krúpa, ja som nechodil otvárať štadióny, my sme iniciovali rekonštrukciu Dukla Banská Bystrica a projekty za 10 mil.na výmenu škvary, kde išli nové atletické ovály, stavali štadióny ako vo Vranove a strihali pásky iní.
Takže, prosím, kto robí, robí aj chybu, ale možno k tomu financovaniu, viete, pán Gröhling, od 1. januára by malo ísť o 20 %, zhruba 20 mil. eur pôjde priamo športovým zväzom. Na žiadne autá funkcionárov SNS. Fond na podporu športu nebude mať rozpočet 20 mil., ale 50 mil. a znova o tom budú rozhodovať športové zväzy. Popritom vznikne Fond na podporu cestovného ruchu a, samozrejme, ostanú aj financie na priame financovanie akcií, pretože aj dnes Slovensko sa vyhlo medzinárodnej hanbe, keďže nemáme systém, nemáme dopadové štúdie a sľubujeme financovanie medzinárodných podujatí, takže na poslednú chvíľu to financujeme. A ministerstvo cestovného ruchu a športu môže systematizovať čerpanie európskych peňazí, podporu cestovného ruchu, športu, ale, prosím vás, všetci, čo ste múdri, urobte aj potom vy niečo, ak budete vládnuť, vylepšite to ministerstvo a posuňte to ďalej, pretože tak ako kritizujete ministerstvo, ste napádali Fond na podporu športu a dnes to funguje. A ja nepopieram vaše schopnosti a danosti, že možno to ministerstvo vylepšíte, ale to ministerstvo má opodstatnenie, pretože kombinácia projektovanie športových podujatí cestovný ruch posúva. Takisto systematické opatrovanie, opatrenia v cestovnom ruchu, či sú to podpora cestovného ruchu, smejte sa, zmenu, kedy hovorím o identifikácii národných jedál, štátnej receptúre, hviezdičkovaní reštaurácií, to všetko to bude obsahovať.
A želám vám, aby ste raz mali moc a nielen veci kritizovali a rozbíjali, ale aby ste aj niečo vytvorili, lebo pre cestovný ruch, odpustite, pán Gröhling, sú Geissenovci veľmi málo. (Potlesk.)

Ja sa len chcem spýtať, lebo mi to úplne nie je jasné, mám procedurálny návrh, že by som vás chcela, pán predsedajúci, požiadať o výklad rokovacieho poriadku, lebo vlastne v § 23 rokovacieho poriadku sa píše, ods. 2, že ak chce predsedajúci vystúpiť v rozprave, odovzdá riadenie schôdze inému predsedajúcemu, a ja teda podporujem, že ste vystúpili s faktickou, ale nemali ste vlastne odovzdať pred tým niekomu vedenie schôdze, aby vás napríklad mohol upozorniť, keby ste vo svojej faktickej reagovali na iné faktické, čo sa tiež nesmie (povedané so smiechom)?