6. schôdza

Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Ďakujem všetkým kolegom aj z opozície za to, že sa k danej problematike vyjadrili. Problém nášho zdravotníctva je naozaj ten, že nemáme koncepciu. Nemáme ju niekoľko rokov a nerobíme to dobre. Bez ohľadu na to, aké tu boli vlády, vždycky keď prišiel, ja osobne som zažil počas svojej funkcie prezidenta deväť ministrov zdravotníctva a každý mal svoju víziu o tom, ako zdravotníctvo má vyzerať, bol tam rok, deväť mesiacov, alebo rok a dva mesiace, vymenil ľudí, vymenili sa pozície v nemocniciach, v záchrankách a zase prišiel ďalší a ten vymenil ďalších ľudí a tak sa tu menia ľudia, aj keby sme na Slovensku mali 700-tisíc odborníkov na danú problematiku, nie, nemáme ich, sme malá krajina a mali by sme si vážiť tých odborníkov, ktorí v tomto zdravotníctve chcú robiť tú robotu naozaj poctivo, chcú ju robiť pre pacienta, či sú to riaditelia nemocníc, riaditelia záchraniek alebo inštitúcií, ktoré naozaj im ide o vec, nemalo by sa na to pozerať, že kto je pri moci, ale aký to je človek, či je schopný manažér a čo všetko prináša. Lebo bez koncepcie, a to je jedno, aká vláda by to bola, alebo aký minister, nič neurobíme pre pacienta, len ten veľký balvan, ktorý v zdravotníctve máme, len tlačíme pred sebou, tlačíme pred sebou a ľudia nám umierajú a umierajú a umierajú nám úplne zbytočne. A tí ľudia by nám vôbec nemuseli zomierať, keby sme mali koncepčné riešenia a potom to tak aj celé vyzerá.
Čiže škoda, že tu nie sú, nie je tu premiér, nie je tu ani pani ministerka Dolinková, ale toto je naozaj premiérska téma a mali by si ju naozaj zobrať za premiérsku tému. Zdravotníctvo nie je biznis, zdravotníctvo je vec, ktorá nám má pomáhať a nás liečiť a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení ministri, dovoľte aj mne sa vyjadriť ku návrhu rozpočtu, a budem hovoriť ako inak o zdravotníctve, my tu máme dnes asi také zdravotnícke okienko, aj keď to zaujíma teda len opozičných kolegov, ale možno aspoň pán minister si to vypočuje, pretože má skúsenosť s týmto jedným najťažším rezortom.
Dovoľte mi na úvod povedať to, čo tu už odznelo, ale treba to opakovať stále znovu, že tento rozpočet je veľmi povrchný a nám nedáva priestor, aby sme vedeli, ako budú vynaložené prostriedky, ktoré sú naplánované. Tých prostriedkov je skutočne, keď si pozrieme minulé roky, pomerne dosť, 8 mld., ale viete v zdravotníctve, čo je dosť, to je vždy taká otázka, ktorá, ktorá môže, môže zavádzať. Ja som si robil dnes taký, taký rozbor, že koľko priemerne dávame na hlavu po prepočítaní na paritu kúpnej sily na obyvateľa na Slovensku na zdravotníctvo, a dávame 2 755 eur, to je predpoklad z roku 2022, takže to už je rok, ktorý je, môžme povedať, takmer pocovidový, alebo teda už boli len dozvuky covidu. A keď si to porovnáme s inými krajinami, tak napr. Česká republika v roku 2022 dávala na hlavu tiež po prepočítaní parity kúpnej sily 4 512 eur. Čiže náklady, teda nie náklady, ale zdroje, ktoré máme k dispozícii pre naše zdravotníctvo, sú na úrovni zhruba roku 2022 61 % z Českej republiky a keby sme sa porovnali s inými krajinami, napr. so susedným Rakúskom, tak zistíme, že dávame na zdravotníctvo len 38 % zdrojov, konkrétne keď chcem byť konkrétny, tak Rakúšania dávajú 7 275 eur v roku 2022 na zdravotníctvo.
Prečo to hovorím a prečo je to dôležité si uvedomiť, pretože my stále balansujeme na takej úrovni, že máme určité príjmy, určité peniaze, ktoré môžeme použiť, a potom tuná máme túžby nás všetkých ľudí a aj záväzky štátu, aby sme sa vedeli o občanov postarať na európskej úrovni, no a tie sú vo veľkom nepomere. Už vidíme aj podľa tých minutých zdrojov, alebo disponibilných zdrojov, ktoré máme v zdravotníctve, že za málo zdrojov sa nedá urobiť veľká muzika, ale tie lieky, rôzne pomôcky sú porovnateľné, stoja rovnako a naši ľudia chcú byť rovnako liečení ako ľudia v iných krajinách, nechcú horšiu liečbu, a preto je tu tento nepomer, nesúlad a všetky krajiny, ktoré nemajú dostatok finančných zdrojov, s týmto zápasia, ako vybalansovať disponibilné zdroje s tým, aké sú túžby a očakávania, očakávania ľudí.
No a čo urobila súčasná vláda, mala na to relatívne málo času, to treba objektívne povedať, a hoci treba rovnako povedať, že už predošlá vláda, my sme tu nemali obdobie bezvládia, ale predsa tu bola nejaká vláda pána Ódora a ona pripravila tzv. lego kocky k riešení návrhov, ako zastabilizovať finančnú situáciu, ktorá je na Slovensku. Z týchto lego kociek, ktoré mali byť možno takým základom na vystavanie takej konsolidačnej veže, ako by sme mohli naše financie lepšie nastaviť, mám pocit, že súčasná vláda urobila akúsi takú zamiešanú Rubikovu kocku, ktorá, keď poznáte Rubikovu kocku, tak aspoň ja, ktorý nevie presne tie hmaty, tak tým, že urobíte niekde jeden rad farebný, tak sa tešíte, že ako sa vám to podarilo, ale zbúrate vlastne druhú stranu, ktorá už možno začala vyzerať inak a lepšie. Čiže z môjho pohľadu tie aj konsolidačné opatrenia, o ktorých sme rozprávali v predošlých zákonoch, predošlom zákone, pripomínajú takú popletenú, popletenú farebnú, zamotanú Rubikovu kocku skôr ako kocky lega, ktoré tuná nechávala Ódorova vláda.
No a ako to vyzerá teda v tom zdravotníctve? Áno, vieme o tom, že do zdravotníctva pôjde takmer miliarda viac. Na úkor koho? Na úkor predovšetkým ekonomicky aktívnych osôb, tie budú platiť zhruba o 800 mil. viac. V tých 800 mil. je tých 400 mil. plus-mínus navýšenie odvodov za ekonomicky aktívnych a plus sú to navýšené mzdy o infláciu, kedy naši zamestnávatelia zvyšovali mzdy a na základe toho rástli aj tieto odvody. No a zhruba o 30 mil. dostane rozpočet viac aj za poistencov štátu. Čiže, a otázka je, čo z týchto 8 mld. my dokážeme urobiť pre pacienta alebo pre systém ako taký. No a tu je problém, pýtali ste sa viacerí, že nevieme čo a kam to pôjde. Áno, je to pravda, zdravotníctvu ako tak komplexnému a zamotanému rezortu, možno najťažšiemu rezortu v rámci vlády sa venovala skutočne jedna strana, alebo strana a čosi a jedinú vec, ktorú máme k dispozícii, je tabuľka, ktorú sme si vyžiadali na výbore pre zdravotníctvo. Ak dovolíte, pokúsim sa niektoré veci z tejto tabuľky prečítať.
Čo sa týka tých výdavkov, ktoré budú míňané v zdravotníctve, tak najväčší výdavok pôjde na ústavnú zdravotnú starostlivosť, zhruba 37,5 %. Čiže 37,5 % všetkých zdrojov budeme vynakladať na naše nemocnice, na nemocničnú zdravotnú starostlivosť, je to zhruba rovnako ako po minulé roky, či je to veľa, alebo je to málo, no ono je to vždy, vždy otázka. V tých nemocniciach by som sa trošku pristavil. Samozrejme, to navýšenie je spôsobované jednak valorizáciu platov zdravotníkov, na druhej strane rástli, samozrejme, aj výdavky na energie a rovnako musíme povedať, že tie naše nemocnice vyzerajú, žiaľ, ako vyzerajú, majú veľmi, veľmi zlú schopnosť šetriť energiami, keď si pozriete, ako sú prehrievané tieto staré budovy, ako sa svieti v týchto nemocniciach, ako tieto náklady sú zbytočne vyhadzované do vzduchu, tak vplýva to, samozrejme, aj na tento rozpočet, čiže je to taký komplex. No a na druhej strane potom sú to aj neefektívne vynaložené zdroje.
Ako prvý moment a argument tých neefektívne vynaložených zdrojov, by som poznamenal, že my máme sústavné zadlženie štátnych zdravotníckych zariadení a neviem, či viete, že je to obrovský problém, o ktorom sa možno hovorí len tak na chvíľu a potom to opäť utíchne. Ale znamená to asi toľko, že naše nemocnice nedokážu platiť svoje záväzky načas, to znamená, že tá klasická splatnosť faktúr 30 dní sa nedodržiava a niekedy tie splatnosti sú extrémne a vďaka tomu sa do verejných obstarávaní ani neprihlasujú viaceré firmy, pretože pre nich by to bolo devastačné, nemôžu si dovoliť, nemôžu si dovoliť čakať 240-270 dní na to, kedy sa im splatí faktúra, takže sa buď do toho verejného obstarávania neprihlásia a potom sa vo verejných obstarávaniach, napr. na niektoré lieky, ale aj pomôcky, prihlási jedna, maximálne dve firmy. Tie, ktoré sú ochotné riskovať takúto dlhú dobu, dokedy dôjde ku zaplateniu tejto faktúry. No ale nič nie je zadarmo a tieto firmy si priložia, prihodia tzv. rizikovú prirážku a každý liek, každú ampulku, mnoho takýchto rôznych nemocničných alebo teda tých, takýchto výkonov my preplácame. Preplácame zhruba možno o 20 %, no a potom čo sa s tým stane? Tieto firmy, keď chcú rýchlejšie keš, tak zoberú firmy, ako je napr. firma BFF, nejaká firma, ktorá skúpi ich pohľadávky, dá im ten keš a firmy, ktoré sú na to pripravené, potom očakávajú, že v určitom období príde štát a ich oddlží. A pozor, neoddlží teda len istinu dlhu, to znamená to, čo vlastne ony zaplatili, ony sa ešte väčšinou dohodnú aj s tými nemocnicami, že odkúpia tú pohľadávku o niečo nižšie, ako bola cena istiny, a potom čakajú, že ich štát oddlží. A pozor, väčšiu ich oddlží aj s 10-percentným ročným zúročením. To znamená, že my na takýto dlh, ktorý tuná sumujeme a budujeme, vynakladáme ďalšie obrovské prostriedky len na to, aby sme ich dofinancovali každých päť-šesť rokov. Absurdný stav. Toto sú peniaze, ktoré mali byť vynaložené na zdravotnú starostlivosť a, žiaľ, končia vo vreckách takýchto firiem ako je firma BFF a iné.
Čiže toto je, toto je obrovský problém, no a potom je ďalší problém v efektivite nemocníc. Tá efektivita našich nemocníc je skutočne relatívne, relatívne nízka a je spôsobená mnohými problémami. Máme problém v s tým, že máme nedostatok sestier a prebytok lekárov, to je jeden extrém, alebo naopak dostatok sestier a málo lekárov, a potom sa deje to, že sa zatvorí polovica oddelenia napríklad. No a čo môžete urobiť? Väčšinou tých lekárov tam necháte, keď vám chýbajú sestry, lebo poviete si, teraz ja nemôžem vyhodiť polovicu lekárov, pretože radšej by, mal by riaditeľ zabezpečiť dostatok sestier a potom môžeme viac operovať, môžeme viac prijímať pacientov a tak ďalej. No a takéto, takýchto problémov je v rámci týchto našich štátnych nemocníc veľmi veľa, k tomu sa dostávajú, samozrejme, ďalšie problémy, hlavne oblasti toho pracovného prostredia, prečo tí mladí u nás nechcú pracovať. No lebo tu máme ešte stále také klanové prostredie, my tu máme ešte stále starých bardov slovenskej medicíny, ktorí nechcú nejak pustiť mladých ľudí k tomu, aby prinášali nejaké nové, nové myšlienky technológie, ideí do zdravotníctva, no a pod nimi sa veľakrát veľmi ťažko pracuje. Každý má tu určité záujmy, nechce ďalších vzdelávať, nechce im ukázať to, čo sa naučil on, pretože aj on musel o svoje výslnie bojovať, tých problémov v tých nemocniciach je naozaj neskutočne veľa.
No a bez toho, aby sme tam urobili nejaký audit, zistili, že či vôbec títo naši lekári alebo zdravotníci stále nachádzajú v zdravotníckom zariadení, keď majú, či náhodou nie sú vo svojich súkromných ambulanciách, toto je nevyhnutné takisto zistiť, aby sme vedeli, či tieto zdroje, ktoré chceme vynakladať na nemocnice, sú použité efektívne a správne. Veľký balík problémov, obávam sa, že táto vláda neponúka žiadne riešenia na to, ako chce celú túto situáciu v ústavnej zdravotnej starostlivosti riešiť.
Môžme ísť na ďalšiu oblasť, lieková politika. V liekovej politike my ideme dávať zhruba 20 %, to je druhá najväčšia položka v rámci nášho rozpočtu pre zdravotníctvo. Vynakladáme peniaze na lieky, ktoré častokrát nemajú dostatočnú evidenciu. Nemajú dostatočnú evidenciu na to, aby sme mohli s čistým svedomím povedať, vážení, tento liek je skutočne ten, ktorý vám pomôže a ktorý je lepší ako alternatíva. A máme tu paradoxy, máme tu paradoxy, že lieky, ktoré sú možno relatívne lacné, ale sa používajú veľmi často, tak platíme za nich pomerne veľké peniaze, klasickým príkladom sú lieky napr. na vysoký krvný tlak, kde by sme v týchto terapeutických skupinách niektorých vedeli vybrať tie najlacnejšie, tie financovať a tie najdrahšie by museli byť len na určitý príplatok pacienta. Takýmto spôsobom by sme vedeli ušetriť zdroje, ktoré by sme vedeli potom použiť napr. na inovatívne lieky. Na lieky, ktoré teraz chýbajú a ľudia sa musia pokútne k týmto liekom dostávať cez rôzne výnimky alebo konexie, kontakty, alebo robia zbierky. Teraz to je neuveriteľné, keď sa pozriete na zbierkové portály, tak sústavne beží nejaká zbierka a tí ľudia ani niekedy nevedia, na čo sa zbierajú, že či to je naozaj liek, ktorý má nejakú evidenciu, či to je naozaj liek, ktorý tomu pacientovi pomôže, ale chcú urobiť dobre, vedia, že to slovenské zdravotníctvo sa zadýchava a že je to veľmi zlé, no tak chcú pomôcť a možno niekedy financujú aj lieky, ktoré ale nemajú dostatočnú evidenciu na to, že sú potrebné pre tohto pacienta. Ale zase, politicky je to veľmi nepríjemné povedať pacientom pravdu do očí, no a radšej financujeme aj lieky, ktoré možno tú evidenciu nemajú.
Urobili sme jeden dobrý krok, za toto treba naozaj pochváliť bývalú vládu, vznikol inštitút NIHO, ktorý sa zaoberá práve aj touto otázkou efektivity alebo teda pridanej hodnoty liekov. Takže toľko k liekom, dalo by sa o tom hovoriť naozaj dlho, mám päť minút.
Ďalšia veľká oblasť, najväčšia oblasť je ambulantný sektor. Ambulantný sektor, doňho pôjde u špecialistov zhruba 16 % z celého rozpočtu a okolo 6 % pôjde na ambulantnú zdravotnú starostlivosť. Opäť, mohli by sme povedať, toto je kľúč, hlavná oblasť zdravotníctva, pretože tí naši všeobecní lekári sú tí, ktorí vidia pacienta prvýkrát, sú to tí, ktorí veľakrát by mali manažovať celú zdravotnú starostlivosť, ako sa bude ďalej pacient hýbať v systéme a tu sme presvedčení o tom, že toto je kľúč ku zmenám, ku zásadným zmenám v zdravotníctve. Nenašiel som tam žiadne navýšenie v tejto položke. Podľa tohto, podľa tohto rozdelenia zdrojov je to zhruba na úrovni tak, ako po minulý rok. A nevidel som tam ani žiadne snahy o nejakú zmenu, zmenu napríklad len čisto kapitačnej platby, ktorá je podľa mňa veľmi nešťastná, lebo nemotivuje. Naši všeobecní lekári, musím to povedať takisto úprimne, že aj z dôvodu toho, že nemajú dobre nastavený finančný model, robia rôzne preventívne prehliadky a veľakrát, dovolím si povedať bonmot, starajú sa o zdravých ľudí a nie o chorých, o ktorých by sa starať mali. Primárna prevencia, veľakrát sa tu spomína primárna prevencia. Viete, ale my musíme aj tú primárnu prevenciu merať, čo z tej primárnej prevencie. Nedáva zmysel mladých, zdravých ľudí tuná preháňať každý rok, každé dva roky na preventívnu prehliadku. Mimochodom Nemci majú každé tri roky preventívnu prehliadku platenú z verejného zdravotného poistenia. Prečo nie? No preto, lebo tá preventívna prehliadka berie čas pre chorých ľudí, ktorí by mali byť u tých všeobecných lekárov. Čiže zase z dôvodu času nebudem ďalej rozvádzať tento problém, ale ambulantná zdravotná starostlivosť nie je dostatočne ani popísaná, ani pokrytá finančne v tejto oblasti.
Čo sa týka špecialistov máme tu prebujnelý systém posúvania pacienta v systéme. Keď sa pozrieme, že máme jedenásť návštev na hlavu na rok v slovenskom zdravotníctve, to je absurdný stav. Sme šampiónom spomedzi všetkých krajín, čo sa týka návštev lekára. A prečo je to tak? Pretože si toho pacienta v tom systéme akýmsi spôsobom pohadzujeme. Lekári si ho častejšie točia a nerobia to zámerne. Väčšina z nich to robí preto, aby prežila. Pretože tie platby sú nastavené tak, že za jedno normálne vyšetrenie nedokážete využiť alebo teda vyžiť, vyživiť ambulanciu, tak preto si ho pozývate častejšie, ako by ste mali. Toto sú veci, ktoré treba urgentne riešiť, pretože tie zdroje, ktoré my tuná máme a ktoré sa nám zdajú relatívne dostatočné, nebudú vynaložené efektívne a bude to veľký problém.
A posledné, posledné minúty by som chcel venovať ešte jednej zložke. To je mimochodom štvrtá oblasť, ktorá je v rámci tohto rozpočtu obrovská, a to sú SVaLZ-y, spoločné laboratórne a vyšetrovacie zložky. To sú cétečká, emerká, lieky, teda laboratórne vyšetrenia. My tu robíme defenzívnu medicínu. Veľakrát sa indukujú rôzne odbery, vyšetrenia, ktoré vôbec netreba, nie sú nevyhnutné, ale lekári sa veľakrát boja, boja sa úradu pre dohľad, že teda radšej to urobím, aby som niečo neprezrel. Niekedy je to možno aj nejaká, nejaká, nejaký zámer, nejaká dohoda s inými skupinami, ktoré robia tieto laboratórne vyšetrenia, ani to sa nedá vylúčiť. Ale väčšinou je to problém v tom, že sa robí nadspotreba aj týchto laboratórnych vyšetrení. Môj klasický príklad sú predoperačné vyšetrenia. No viete, že my chodíme zbytočne ku všeobecným lekárom na predoperačné vyšetrenie? Lebo potom vás bude vidieť ešte anestéziológ a v slušných, normálnych krajinách stačí anestéziologické predoperačné vyšetrenie a nemusia chodiť ľudia aj ku všeobecným lekárom. My si takto točíme týchto pacientov a potom nemáme lekárov. Hovoríme, že nemáme lekárov, nemáme termíny, nemáme peniaze. Tu treba jednoznačne upratať. Rovnako cétečká a magnetické rezonancie. Tu sa rozmohli magnetické rezonancie od doktorov, magnetov, všelijaké rôzne magnety, ktoré ponúkajú služby. A opäť, je to veľakrát ponukou indukovaná spotreba. Vy keď urobíte v nejakom mieste, štyri emerká postavíte, tak oni sa budú snažiť prežiť a budú si tých pacientov snažiť naháňať a budú vás ako pacientov motivovať k tomu, že urobte si tú magnetickú rezonanciu chrbta. Však koho dnes už nebolí chrbát? Ale čo, aký výsledok ja očakávam, keď budem mať výsledok magnetickej rezonancie? Čo mi to pomôže, keď operácia nedáva zmysel, tak prečo, prečo vlastne túto magnetickú rezonanciu mám robiť? Tam sú zdroje, ktoré by sme mali hľadať a hľadať racionálne riešenia.
Čiže posledné sekundy by som chcel zhrnúť. Tých problémov je naozaj nesmierne veľa. Tu potrebujeme jedno. To, čo hovoril aj František Majerský, my potrebuje určitý poriadok. My potrebujeme nastaviť pravidlá. Zase tu prišla garnitúra, ktorá z môjho pohľadu nevie, čo má robiť. Dostala nejaké zdroje a jednoducho bude teraz skúšať. Bude niečo točiť a mám pocit ako keby si kupovala sociálny zmier. Dostala tu peniaze, aby boli všetci ticho, aby lekári neštrajkovali, aby ambulantní boli v poriadku, aby bolo pohoda, ticho a kľud. Ale pohoda, ticho a kľud v tomto zničenom, zdevastovanom systéme znamená len stagnáciu a zhoršenie situácie pre pacienta.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Ďakujem veľmi pekne kolegovi Peťovi Stachurovi za tento príspevok. Podľa mňa, ja by som ten príspevok prirovnal trošku aj ku kolegyni Natálii, keď to tu bolo o športe, ja som hovoril to isté. Tí opoziční poslanci, čo tu vystupujú, musia veľmi často plniť úlohy vlády, ktorá by takto to mala rozmieňať na drobné tie rozpočty. Pretože vďaka tomu, alebo kvôli tomu, že tie rozpočty sú jednostranové a nepopisujú tieto veci, ktoré tu zaznievajú, tak my opoziční poslanci sa potom musíme len domnievať, čo tým vláda myslí. Peťo tu rozobral veľmi veľa rôznych oblastí a predpokladám, že vychádzal priamo teda aj zo skúseností ako minulé rozpočty, aké boli doterajšie rozdelenia, pretože v tom novom rozpočte to nemáme. Väčšinou sa ten samotný rozpočet tvorí takým spôsobom, že pozreme sa na niečo, že ako nám budú stúpať výdavky kvôli inflácii alebo kvôli valorizácii miezd, alebo kvôli niečomu inému, to zarátame. Pozreme sa na to, aké chceme robiť zmeny, pozreme sa na to, aké možno výsledkové indikátory chceme kvôli tým zmenám dosiahnuť, zarátame do toho rozpočtu nejakú revíziu, nejaké ušetrenia a to by nám malo dať nejakú výslednú hodnotu. Toto v tom rozpočte teraz my vôbec nevidíme a ja keď sa pozerám napríklad na tie minulé rozpočty, na ten minuloročný, tak väčšinou sú také dva základné, toto, čo som práve tak v rýchlosti popísal, spája také dva základné nejaké svety. Prvý je ten, že buď budeme šetriť a budeme mať rovnaké výsledky, alebo budeme mať rovnaké zdroje a lepšie výsledky. Tie minulé rozpočty sa to aspoň snažili nejakým spôsobom popísať, hovorili o tých výsledkových indikátorov, úmrtnosti, odvrátiteľnej dojčenskej úmrtnosti, o prevencii, očakávanej dĺžky, alebo hovorili o tom napríklad, kde ako šetriť a míňať možno menej peňazí na tie SVaLZ-y alebo na lieky, aby sme to mohli využiť niekde inde. Toto v tom dnešnom rozpočte nemáme a mne je ľúto, že naozaj opoziční poslanci musia robiť úlohu vlády a vysvetľovať to tu.

Ďakujem pekne.
Pán poslanec Stachura, Peter, ja vždy rád počúvam tvoju, tvoj prejav, lebo ty vieš vždy presne vždy pomenovať tie najväčšie problémy, ktoré sa v zdravotníctve nachádzajú, a ja som rád aj za tvoje porovnania, ktoré robíš, lebo máš skúsenosti s iným štátom v Európskej únii a hneď vedľa nás, náš najbližší sused a vieš, aké tam sú pravidlá, ako to všetko funguje, ako dlho trvá nastaviť niektoré procesy a systém, ale oni majú vždy víziu na niekoľko rokov a to je to, čo hovorím, že nám tu chýba, že my naozaj víziu nemáme a len tak skúšame, že ako by to mohlo asi fungovať, ako by to bolo lepšie a pritom veľa vecí je už vyskúšaných. Či v Českej republike, či v Rakúsku, či inej krajine a my veľa vecí vieme nieže okopírovať, ale preniesť do nášho systému tak, aby to fungovalo. Ale na to treba diskusiu a tá zatiaľ naozaj že chýba. Lebo, ako si sám povedal, že my spravíme, lebo si myslíme, že to je dobré, aj keď to naozaj dobré nie je. A my ako opoziční poslanci veľa možností nemáme, môžeme len upozorňovať, ale, ako som povedal, je to obrovská škoda, že sa nerozprávame tak, ako by sme sa rozprávať mali. Lebo zdravotníctvo by mala byť, ako hovorím, naozaj vážne apolitická téma a mal by to byť záujem naozaj riešiť ju komplexne na niekoľko rokov a nie zase na pol roka, na trištvrte alebo na dva mesiace.
Ďakujem ti, Peter, a prajem ti veľa síl, lebo ich budeš potrebovať.

Vďaka, pán kolega, za to, že ste spomenuli vo svojom príspevku aj energetickú efektivitu. Ja sa chcem len vrátiť, pretože túto tému som sa snažil nasvecovať pri konsolidácii stále a stále, ono sa to týka nielen domácností, ktorým som sa venoval veľmi intenzívne, ale týka sa to aj verejných budov. Chcem len pripomenúť, tak ako som to čítal aj v rozprave, že náklady na vykurovanie verejných budov dosiahli v roku 2021 takmer 500 mil. eur. A keď sa zohľadnia skutočné ceny energií na náklady, tak v ďalšom roku sa priblížili až k miliarde, pričom hlavným dôvodom je to, že približne tri štvrtiny verejných budov na Slovensku sú energeticky nehospodárne a potrebujú radikálnu obnovu, naozaj hĺbkovú obnovu, pričom štúdia združenia Budovy pre budúcnosť hovorí, že komplexnou obnovou je možné dosiahnuť až 70 %, dokonca viac ako 70-percentné zníženie spotreby energií aj vo verejných budovách. A to nie je len je že naša povinnosť aj vzhľadom na klimatické záväzky a naše environmentálne problémy, ktorým čelíme, aleže je to aj príležitosť, pretože investícia 100 mil. eur do obnovy budov dokáže priniesť príjmy verejnej správy až vyše 30 mil. a vytvoriť 3 500 pracovných miest. A to nielen samo o sebe pri tej rekonštrukcii, ale keďže tam je široký dodávateľský reťazec, tak aj podporiť množstvo ďalších odvetví ekonomiky od malých živnostníkov cez rôzne subdodávky a tak ďalej a tak ďalej.
Takže aby som to zhrnul, tak tá rovnica je jednoduchá. Nedostatočné energetická efektívnosť budov rovná sa neefektívnosť ako taká. To prináša vysoké nároky na energiu, to prináša vysoké náklady, zbytočné náklady, plytvanie zdrojmi ako prírodnými, tak finančnými, aj záťaž pre životné prostredie. A tam je tá koncovka aj zdravotná pri verejnom zdraví, pretože to vieme, že nekvalita slovenského ovzdušia je dôvodom piatich tisícok predčasných úmrtí ročne.
Takže ďakujem za váš príspevok.

Ďakujem pekne.
Ďakujem pekne, pán poslanec, aj za tento prejav, ktorý bol podľa mňa veľmi dobrých zhrnutím toho, čo máme dnes v zdravotníctve. Ale ja by som sa väčšinu týchto informácií rád dozvedel z rozpočtu, z tlače 100, o ktorej rokujem, ktorej jedným z parametrov je extrémne nízka transparentnosť. Pán poslanec Blcháč nám tu ráno rozprával niečo o úcte. Ja si myslím, že by bola úcta napríklad k poslancom, ale najmä všetkým ku občanom, občiankam, ktoré si chcú niečo prečítať o zdravotníctve, aby sa, aby sa niečo o zdravotníctve dozvedeli zo samotného rozpočtu. Kdežto dnes tam môžu vidieť jednu tabuľku, ktorá je absolútne bez kontextu a v princípe nemá takmer žiadnu výpovednú lehotu, hodnotu.
Krátko v rámci času k tým nemocniciam. Ono je to taký evergreen slovenského rozpočtu na zdravotníctve, že vždycky nám chýba na splátky pohľadávok v nemocniciach, v posledných, dlhodobo to bola stovka, teraz je to niekde okolo 140 mil. eur ročne, ktoré v tom rozpočte nemáme, ale kumulujeme si ten dlh a potom, potom čas od času, keď už je to neudržateľné, tak tento dlh zasanujeme s dodatočnou injekciou jednak, samozrejme, pre BFF a podobných priekupníkov s pohľadávkami. A v každom prípade je to, je to ďalší výdavok štátu, ktorý nás v zdravotníctve čaká.
A veľmi správne aj k liekom. Organizácia NIHO, ktorá, teda nezávislá už dnes agentúra, ktorá sa tomuto venuje, prajem jej veľa zdaru pri fungovaní a pri prinášaní tých evidence-based medicine, ako si povedal. Ďa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pánovi kolegovi Petrovi Stachurovi za zhrnutie situácie v zdravotníctve, ktoré, si myslím, že veľmi fundovane pomenoval. Veľmi mi je ľúto, že jednak hovoríme o rozpočte, ktorý je najdôležitejší zákon a keď sa pozriete po tejto rokovacej sále, tak koaličných poslancov by ste zrátali hádam na prstoch jednej ruky, takže ich to vôbec nezaujíma. Čo mi je ľúto, že chýba mi tu aj zastúpenie priamo ministerstva zdravotníctva, aj keď vidím, že pán minister je tu, ale nie z tohto ministerstva, pretože debata, ktorá tu je, mala prebehnúť vo výboroch. Vo výboroch sa malo do detailov diskutovať o tom, čo nám chýba v rozpočte. Ja som zo samosprávy a v samospráve musíme, máme povinnosť na 15 dní zverejniť rozpočet, aby ho mohla pripomienkovať verejnosť. Tu sme ho dostali tak do parlamentnej tlače, zaradený uprostred schôdze, povedzte si, výbory prebehli veľmi rýchlo, za pár minút sa všetko odhlasovalo, bez riadnej diskusie. A myslím si, že to, čo dnes opozícia hovorí, sú veľmi podstatné a podnetné veci, ak chcem naozaj nielen liať peniaze, ale mať aj kvalitatívne lepšie či už zdravotníctvo, alebo aj sociálne veci a, povedzme, aj obranu a bezpečnosť, lebo v týchto výboroch pôsobím ja, ale naozaj treba nám hlbokú debatu a to, čo vidíme, že nefunguje a nepomáha tomu ani keď tam dáme viac peňazí, tak sa treba zastaviť a povedať si, aké kvalitatívne zmeny musíme urobiť.
Ďakujem. (Potlesk.)

Kolega Stachura, to, čo si povedal, tak toto tu mal povedať minister zdravotníctva alebo ministerka zdravotníctva. Bolo to komplexné, bolo to skvelé a poukázalo to na množstvo problémov. Ja sa zastavím iba pri tom jednom bode, čo si spomínal, aj kolega Kišš to hovoril, a to je to oddlžovanie. Ak dobre som pozeral čísla, tak to oddlžovanie nemocníc predstavovalo a tých zdravotníckych zariadení predstavovalo v tomto a v minulom roku niečo vyše 800 mil. eur. A týchto, tieto peniaze my z roka na rok vidíme v tom rozpočte, ako sa porovnávajú čísla z minulého roka s nejakým, s nejakým odhadom na budúci rok, ale do týchto čísiel by malo byť zakomponované to oddlžovanie zdravotníckych zariadení, ktoré prichádza pomaly v pravidelných cyklom v niekoľkých rokoch. Stále oddlžujeme tie zdravotníckej zariadenie a vôbec tu nevidíme v nejakom spriemerovaní. To zdravotníctvo v podstate nás stojí viac, ako vidíme v rozpočte. Oveľa viac a to je vlastne to oddlžovanie každoročné.
A poviem konkrétne aj v súčasnej poslednej správe zo Sociálnej poisťovne, nemocnice za desať mesiacov dlžia, dlžia Sociálnej poisťovni 394 mil. eur. Toto dokázali vyrobiť za, za ozaj veľmi krátky čas. Na porovnanie, 1 % navyše zdravotných odvodov, čo už bolo schválené, predstavuje 357 mil. eur. To znamená takú istú zhruba sumu. To znamená, že keby dokázali nemocnice platiť odvody za svojich zamestnancov, tak vôbec by sme nemuseli zdvíhať odvody o 1 %. Takéto sú to čísla, toto treba porovnávať.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo.
Pán kolega Stachura, ďakujem za tvoje vystúpenie. Vidno, že máš skúsenosti, pracoval si aj tuná, aj v zahraničí, tak vieš, ako to chodí. Ja sa vyjadrím k tomu oddlžovaniu nemocníc. Mňa to tiež mrzí, že stále nalievame, nalievame ako keby niekde do studne a stále sa to tratí. A Žilinský samosprávny kraj je zriaďovateľom štyroch nemocníc v Dolnom Kubíne, Trstenej, v Liptovskom Mikuláši a v Čadci. Ale tam sa neoddlžuje nič, tam to normálne funguje. Samozrejme, neoperujú sa tam, ja neviem, operácie sŕdc alebo nejaké takéto, ale, ja neviem, bedrové kĺby, kolená alebo rôzne tiež náročná operácie sa tam robia, realizujú. Ale nik neoddlžuje tie nemocnice, tie nemocnice normálne fungujú. Tak ja nechápem, prečo tieto veľké nemocnice štátne nefungujú.
Spomínal si aj čakacie doby na emerká a cétečká. Samozrejme, že trend je taký, že ľudia sa boja o svoje zdravie a potrebujú čím skôr sa dať vyšetriť, aby vedeli, že či sú zdraví alebo chorí, lebo vedia, že ak sú chorí, tak budú mať veľký a veľký problém. Mňa len mrzí, že niektoré magnetické rezonancie a cétečká majú súkromné firmy vo svojom vlastníctve. Ja som nie proti vlastníctvu súkromných firiem, keď nemá na to štát alebo tá nemocnica, ktorá tam robí tú svoju činnosť, nech to majú aj súkromníci. Ale mrzí ma, že koľkokrát by si nemocnica mohla to cétečko alebo magnetickú rezonanciu kúpiť, ale nemôže, lebo je tam zazmluvnená súkromná firma a štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa neposkytne limity pre tú nemocnicu, ktorá je vo vlastníctve tej VÚC-ky alebo štátu. Toto je akože úplne choré.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Som rád, že stihol zdravotnícke okienko. Mám celkove rád debatu o rozpočte, pretože väčšinou vystupujú koherentní ľudia a dá sa to počúvať, aj keď s veľa vecami sa nemusí súhlasiť. (Rečník si odkašľal.) Prepáčte. Skúsim trošku všeobecne najprv.
Hlavným nedostatkom zdravotníctva je procesné riadenie a bariéry, ktoré si sami ale vytvárame. Toto konštatovanie neplatí len pre zdravotníctvo, ale platí, bohužiaľ, aj na ostatné oblasti, ktoré máme na Slovensku. Vidím to v neochote dynamicky sa prispôsobovať zmenám, ktoré v modernom svete sa neustále pred nás dostávajú. Máme v zdravotníctve absolútne nestabilné prostredie v zmysle líderstva na najvyšších miestach, ale aj v stredných, v stredných pozíciách v rezorte. Ani dobré myšlienky nie sme schopní realizovať v praxi. Výborným príkladom je optimalizácia siete nemocníc. Zmeny, ktoré boli plánované aj v ambulantnom sektore, napriek v zásade dobrej myšlienke, a mnohí z vás, čo ste vystupovali, ste boli pri tom, nie sme schopní realizovať to v praxi. Vykonávacie vyhlášky a prenos následných procesov poskytovateľom zdravotnej starostlivosti absolútne zlyhal. Vzniká chaos, ktorý demotivuje všetkých. K tomu celému prispieva ešte aj to, čo zažívame teraz, silné rozdelenie spoločnosti a nemožnosti doručiť k týmto skupinám aj dobré rozhodnutia, pretože ich a priori odmietajú.
A teraz trošku zvrtnem na tú tému, ktorú ste, pán doktor Stachura, hovorili, koľko vynakladáme na hlavu finančných prostriedkov na Slovensku. Je to polovica toho, čo v Českej republike, tretina toho, čo v Rakúsku a jedna pätina toho, čo v Nórsku, len tak pre. Ale chceme mať také isté zdravotníctvo, tak potom neplačme, že to tak, jednoducho tie dlhy tam budú vznikať, pretože všetci si nárokujeme... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)