6. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za faktické poznámky.
Áno, ďakujem, pán poslanec Grendel. Rozmýšľam teraz, že čo by bolo lepšie, ale naozaj, že to by bolo aj na taký dlhší príspevok, aj na, že čo vlastne (povedané so smiechom) by bolo pre Slovensko lepšie, teraz nemyslím, že pre Roberta Kaliňáka, ale, no, podľa toho, samozrejme, aká budúcnosť by ho tam čakala v tom Vietname. Ale keď pomohol uniesť toho vietnamského štátneho občana, tak je možné, že veľmi pekná, hej? Tam tie rezorty, ja poznám veľa ľudí, ktorí tam vlastne aj chcú ísť aj na dovolenky a že je to veľmi honosné a výnosné vlastne tam mať priestor a investovať a možno o tom sa tiež treba porozprávať s pánom Kaliňákom, že či tam nemá nejakú predstavu k, a tiež nejaké skúsenosti s tým, ako sa dá vlastne tam aj oddýchnuť a relaxovať v tom Vietname. Ja si myslím, že tam dlhšie asi aj trávil svoj čas a možno by stálo za to sa ho na to viac pýtať.
A teraz k jeho rodinnému príbuznému poslancovi v parlamente. Je dobré pre demokraciu, ak tie vzájomné brzdy a protiváhy sú nastavené tak, že tie vlády môžu nejakým spôsobom reagovať. A ten orgán, od ktorého môžete mať istotu, že tá vláda nemá priestor ísť ďalej, ako za rámec zákonnosti a ústavnosti, sú súdy. Takže ja sa pýtam, ukážte mi rozhodnutia súdov, ktoré potvrdzujú, že dochádzalo k nejakým pochybeniam, na základe ktorých vy tu idete robiť zmeny. No také neexistujú. Veď to je to, čo ja sa pýtam. Veď tie rozhodnutia nemám, veď ja si veľmi rada, samozrejme, prečítam všetky rozhodnutia súdov, vrátane Ústavného súdu aj medzinárodných inštitúcií, na základe ktorých vy tvrdíte, že tu došlo k hrubému porušovaniu. Ale vy ste mi nič nedali. Tak, prosím vás, nech sa páči, ja naozaj čakám, tak ja som v očakáva... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predsedajúci, vážení páni poslanci, vážené pani poslankyne, my sme vám to hovorili. Slová, ktoré len málokto z nás rád počuje, ak sa v niečom pomýli, ale stoj čo stoj si trval na svojom.
Pani prezidentka vrátila zákon, ktorí ste silou mocou narýchlo bez riadnej diskusie ako parný valec schválili tesne pred Vianocami. Kiež by radšej ten parný valec pracoval na našich nedokončených diaľniciach. Diaľnicu do Košíc nám premiér Robert Fico sľuboval do roku 2010. Mešká len štrnásť rokov. Ale keď je potrebné postarať sa o vlastných ľudí, to parný valec nadobúda rýchlosť blesku a dokáže to realizovať aj bezodkladne.
Pani prezidentka vecne, správnymi argumentami rozobrala vami schválený zákon do poslednej skrutky. A neostalo z neho nič, na čo by ste mohli byť hrdí. Zhrňme si, prečo pani prezidentka zákon z 20. decembra 2023, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, vrátila. Okruhy jej pripomienok sú nasledovné:
Po prvé, vami navrhovaná zmena postavenie Slovenskej informačnej služby a Úradu pre reguláciu sieťových odvetví je podľa názoru prezidentky prijatá spôsobom, o ktorom by každý právnik, a ich je medzi vami neúrekom, rovno povedal, že je účelová a prijatá spôsobom, ktorý vyvoláva právne a ústavné pochybnosti.
Druhý okruh, pani prezidentka mala výhrady aj k spôsobu zmeny vymenovania predsedu štatistického úradu a Úradu pred pohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Podľa jej názoru je táto zmena protiústavná a vedúci predstavitelia týchto úradov sa dostanú do politického vplyvu vlády, hoci by mali byť v zmysle ústavy nezávislí.
Treťou oblasťou je oblasť, ktorá je podľa názoru pani prezidentky sporná a nemá oporu v slovenskom ani v európskom práve, sú zmeny pri licenciách na obchodovanie so zbraňami a výrobkami obranného priemyslu.
A posledná, štvrtá oblasť sa týka samotného procesu prijímania nového zákona. Podľa názoru pani prezidentky ste obišli štandardné legislatívne konanie v rozpore so zákonom. Nemáte žiadny legitímny, zákonný ani ústavný dôvod na rýchlu zmenu predmetného zákona, ani tých zákonov, ktoré ste k tejto novele prilepili.
My sme vám to hovorili a nedali ste si povedať. Niekdajší politický vzor a partner Roberta Fica Vladimír Mečiar sa môže so závisťou pozerať, ako rozoberáte našu krajinu, agresívne si ju privlastňujete a robíte všetko pre to, aby činy spáchané vašimi ľuďmi boli amnestované a nikdy neboli vyšetrené. Meníte Slovensko spôsobom, t. j. cestou do minulosti a kradnete ľuďom ešte aj budúcnosť v našej krajine.
Čo touto novelou zákona ponúkate Slovensku, jej obyvateľom, obyvateľkám? Veľké nič. Nerobíte nič, čo by pohlo Slovensko z nelichotivých posledných priečok ekonomickej sily našej krajiny v porovnaní s inými štátmi Európskej únie. Nerobíte nič pre to, aby sme raz a navždy skončili s politickými nomináciami na postoch, kde politickí ľudia nič nerobia a vytvárate nové trafiky za zásluhy tým, ktorí vám pochlebujú alebo ktorým ste niečo dlžní. Nerobíte nič pre to, aby sme boli súčasťou demokratického sveta, práve naopak, zmenou kompetenčného zákona v oblasti licencií na zbrane vytvárate priestor pre to, aby sa Slovensko stalo krajinou, cez ktorú smerujú zbrane do nedemokratických režimov, ktoré potláčajú základné ľudské práva, o ktorých teda vehementne tvrdíte, že vám na nich nesmierne záleží a ako veľmi, veľmi vám ležia na srdci. Iste, ľudské práva za vašich ľudí.
Na ústavnoprávnom výbore som koaličných poslancov a poslankyne vyzývala, aby sa vyjadrili k výhradám pani prezidentky. Ale nič, čo by ich vyvrátilo, som sa nedozvedela. Bobríka mlčanlivosti síce porušil poslanec Michelko, ale namiesto argumentov, ktorými by rozptýlil ústavnoprávne námietky pani prezidentky, sa vydal na nejaký výlet do minulosti a poukazoval na to, ako boli pred rokmi niektoré osoby nominované. Ale mňa to skutočne nezaujíma, čo kto robil pred desiatimi rokmi. Mňa zaujíma, čo robíte tu a teraz. Pretože to je to, čo zásadným spôsobom určuje, aká bude budúcnosť našej krajiny a našich detí. Tak už sa aspoň prestaňte neustále skrývať za minulosť a skúste aspoň jedno, dodržiavať ústavu a vážne sa zamyslieť nad pripomienkami ktoré Národnej rady Slovenskej republiky adresovala pani prezidentka v rámci jej povinností zasadzovať sa o to, aby boli prijímané zákony, ktoré sú ústavne konformné. A tu vám jasne hovorí, že predložený návrh zákona takýmto nie je.
Rozoberme si teda pripomienky pani prezidentky, kvôli ktorým predmetný zákon odmietla podpísať na drobné. Výhrady k Slovenskej informačnej službe a Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Naozaj vytrvalo som sa snažila dopátrať k odôvodneniu, prečo majú byť niektoré orgány zaradené medzi ústredné orgány štátnej správy. Pýtala som sa to na výbore, pýtala som sa to tu v pléne, pýtala som sa ministra spravodlivosti ako predkladateľa, ale aj poslancov a poslankýň z koalície, a nič. Nikto nič. Dôvodová správa, nič. Minister spravodlivosti, nič. Koaliční poslanci a poslankyne, nič. A tak nám nezostalo nič iné, len si dôvody domýšľať a v prípade SIS sa zatiaľ ponúklo jediné vysvetlenie, a to, že sa touto novelou iba vytvárajú podmienky, aby sa váš nominant Tibor Gašpar stal riaditeľom tajnej služby. Ale možno je ten dôvod úplne iný a možno nám ho dnes konečne prezradíte, alebo aj nie.
V prípade Úradu pre reguláciu sieťových odvetví ste už stihli konať a odvolali ste jeho predsedu len preto, lebo si splnil zákonom stanovenú povinnosť a včas oznámil nové ceny energií. A to sa vám nepáčilo až tak, že váš predseda vlády Robert Fico ho chcel za to osobne uškrtiť. Veľa tu od koalície počúvame, ako sa snaží trestné politiky iba prispôsobiť európskemu štandardu. No tak za takéto výroky sa podľa európskeho štandardu odstupuje. Ale vám je zjavne bližší iný štandard, ten ruský. Podľa vami navrhovanej zmeny sa Slovenská informačná služba a Úrad pre reguláciu sieťových odvetví má stať ústredným orgánom štátnej správy. Z noci do rána, z ničoho nič, len tak, lebo, jaj, vlastne ste nám to stále nevysvetlili prečo.
Opakovane som sa pýtala koaličných poslancov, poslankýň na ústavnoprávnom výbore na tie dôvody navrhovanej zmeny. Pán poslanec Gašpar mi tvrdil, že má tie dôvody pred sebou, ale odmietal mi ich prečítať. Vidím, že bobríka mlčanlivosti hrá naozaj oduševnene, aj keď mi teda sľuboval, že si tieto dôvody necháva na rozpravu. Tak som čakala, že dnes vystúpi. Pán poslanec Gašpar, neviem, kde je, nevidím ho tu. Kde sú tie dôvody, pán poslanec Gašpar?
Možno by ste ho, kolegovia, mohli zavolať, aby naplnil svoje slová, lebo dnes má poslednú šancu. No ale kým budeme s nádejou čakať na odôvodnenie tento zmeny, tak si prečítajme, čo vám a vlastne nám všetkým pani prezidentka k zaradeniu SIS medzi ústredné orgány štátnej správy odkazuje. Podľa pani prezidentky je táto zmena, citujem: "v priamom nesúlade so znením zákona č. 46/1993 o SIS v znení neskorších predpisov, ktorý vyslovene zakotvuje, že SIS je štátnym orgánom SR, ktorý plní úlohy vo veciach ochrany ústavného zriadenia, vnútorného poriadku, bezpečnosti štátu a ochrany zahraničnopolitických a hospodárskych záujmov štátu".
Máte niekto z koaličných poslancov a poslankýň k tomu nejakú reakciu, niečo, čokoľvek? Môžete aj faktickou poznámkou sa prihlásiť. Väčšina z vás si to ešte ani nevyskúšala, tak možno teraz je tá šanca.
Druhým okruhom, ktorým sa venujú výhrady pani prezidentky, je zmena menovania a odvolania predsedov štatistického úradu a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Pri napĺňaní hesla ´vyhraj voľby, môžeš všetko´ sa vláda Roberta Fica neštíti ukradnúť si aj štatistický úrad a Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Konkrétne, kým dnes šéfov oboch štátnych úradov vymenúva prezident na návrh vlády, podľa schváleného zákona ich bude menovať a odvolávať výlučne vláda. A čo je ešte viac zarážajúce a na čo vo svojom stanovisku upozorňuje aj pani prezidentka, vládna koalícia presadila do zákona aj nové dôvody, pre ktoré bude možné predsedov týchto úradov odvolať. Prvou vážnou výhradou pani prezidentky je, citujem: "podľa ústavy vyšších štátnych funkcionárov menuje prezident a nie vláda, čl. 102 ods. 1 písm. h), naproti tomu v čl. 119 písm. m) pri výpočte právomoci vlády ústava hovorí, že vláda vymenúva štátnych funkcionárov".
Páni a dámy z vládnej koalície, nemohli by sme sa tu aspoň dohodnúť na tom, že tie zákony, ktoré predkladáte v skrátenom legislatívnom konaní v rozpore so zákonom, budú aspoň svojím obsahom v poriadku? Aspoň keby boli v súlade s tou našou ústavou. Nemohli by sme sa naozaj na tom dohodnúť? Ústava, základný zákon našej krajiny, nič?
Stanovisko pani prezidentky obsahuje aj citáciu nálezu Ústavného súdu 32/95 zo 7. novembra 1996, kedy Ústavný súd konštatoval: "Kým za štátneho funkcionára je potrebné považovať každého pracovníka štátneho orgánu s istými, hoci minimálnymi rozhodovacími kompetenciami, vyššieho štátneho funkcionára by mali charakterizovať tieto znaky: je spravidla na čele ústredného orgánu, z titulu svojho postavenia zabezpečuje zachovávanie ústavy a zákonov a ich ochranu, presadzuje a chráni prioritné záujmu štátu i občanov doma a v zahraničí. Je do svojej funkcie stanovený, ustanovený na základe ústavy alebo zákona, pokiaľ je jeho pôsobnosť teritoriálne vymedzená, musí sa vzťahovať na celé územie republiky." Dôvody na odvolanie predsedu štatistického úradu, ktoré v novele dopĺňate, sú navyše vágne a dajú sa vykladať rôznym spôsobom. Predsedu úradu chcete odvolávať aj v prípade, že sa vyskytnú iné závažné dôvody, najmä v prípade konania, ktoré vyvoláva alebo je spôsobilé vyvolať pochybnosti o osobnostných, morálnych alebo odborných predpokladoch na výkon jeho funkcie.
Čo to znamená, páni poslanci, pani poslankyne vládnej koalície? Znamená to, že predsedu štatistického úradu chcete odvolať, hocikedy sa vám a vláde zachce. Napríklad ak neuposlúchne a neupraví štatistiky tak, ako by ste si predstavovali? Lebo aj to sa môže stať. Alebo predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vtedy, keď sa vám znepáči nejaké jeho rozhodnutie? Tento stav znamená, a pani prezidentka to jasne sformulovala, že predsedovia oboch štátnych úradov by sa po vami navrhovanej zmene stali fakticky za výkon svojej funkcie politicky zodpovední vláde. To je v priamom rozpore s konceptom nezávislosti, ktorú zákon obom orgánom výslovne priznáva a explicitne ustanovuje, že nesmú podliehať vplyvu žiadnych iných orgánov verejnej moci. Naozaj krásne, zástupcovia a zástupkyne vládnej koalície. Opätovne tu narážame na zákonné a ústavné mantinely. Navyše, a to je akási pomyselná čerešnička na torte, vy chcete mať možnosť odvolať aj súčasné vedenie týchto inštitúcií a to teda konať retroaktívne. Opäť by som chcela apelovať na to, či by sme sa nemohli dohodnúť aspoň na tom, že tie zákony, ktoré predkladáte, budú v súlade s ústavou.
Tretím okruhom výhrad pani prezidentky sú výhrady k zmenám pri licenciách na obchodovanie so zbraňami a výrobkami obranného priemyslu. Ďalšia oblasť, ktorá je podľa názoru pani prezidentky sporná a nemá oporu v slovenskom a ani v európskom práve, sú zmeny pri licenciách na obchodovanie so zbraňami a výrobkami obranného priemyslu. O tom obšírne hovoril už kolega Tomáš Valášek z nášho klubu či pani poslankyňa Mária Kolíková.
Takže by som sa venovala ešte štvrtému okruhu, ktorým sú výhrady ku skrátenému legislatívnemu konaniu. Pani prezidentka sa v tomto bode pridala k rozsiahlej kritike skráteného legislatívneho konania, ktorú vláde adresovali mnohí a mnohé, vrátane nás tu v pléne, ale aj rada prokurátorov, Európska prokuratúra, Európska komisia, organizácie venujúce sa ochrane právneho štátu. A keď nič z toho nepomohlo, aby vláda návrh skráteného legislatívneho konania stiahla, stále máte šancu aspoň vyhovieť výhradám pani prezidentky. Spôsob, akým chcete túto právnu úpravu urobiť a akým sa má uviesť do právneho života, je v rozpore so zákonom.
Ako sme tu viackrát vysvetlili, nie sú splnené podmienky pre skrátené legislatívne konanie. Môžme si zopakovať § 89 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku: "za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona". Ide teda o absolútne mimoriadne prípady, kedy má byť skrátené konanie použité.
Skrátené legislatívne konanie je proces, ktorý by mal byť používaný výlučne v situáciách skutočného ohrozenia. Tieto situácie boli dôvodom jeho vzniku, aj dôvodom sú trvania v súčasnom právnom poriadku. Nie je možné obchádzať všetky zákonné pravidlá pri tvorbe zákonov, pretože je to pohodlnejšie z hľadiska presadenia zákona. Nie v demokratickej krajine. Potrebná diskusia, pripomienky a proces normotvorby nie je náhodou nastavený takto zložito. Má zabezpečiť, aby právne normy, ktorými sa musia riadiť všetci, boli čo najprecíznejšie, a aby mali čo najväčšiu podporu. Reflektujú tiež, a to tu aj dnes odznelo, potreby demokratickej spoločnosti zúčastniť sa na tvorbe spoločných pravidiel, ale aj kontrole. Súčasná vláda predložila do parlamentu doposiaľ 21 vládnych návrhov zákonov, z toho jedenásť v skrátenom legislatívnom konaní. Ako som to tu už viackrát uviedla, krásnych 71 % a podľa toho, čo zaznieva z úst ministrov v médiách, nás čakajú aj ďalšie skrátené legislatívne konania.
To sa tak veľmi bojíte riadneho legislatívneho procesu? Tak veľmi sa bojíte dať ľuďom priestor sa k vašim návrhom vyjadriť? No ja sa ani nečudujem, keď predkladáte návrhy, pri ktorých sami veľmi dobre viete, že nie sú v prospech ľudí na Slovensku, ale len v prospech vás, zabezpečenia si moci a beztrestnosti ľudí vám blízkych. Súčasná vládna koalícia sa pri tem, pri tom minimálne vo svojom programovom vyhlásení tvárila, že zlú prax skráteného legislatívneho konania z minulosti chce napraviť, ako som tu už viackrát uvádzala. Dovoľte mi opätovne v krátkosti odcitovať vaše programové vyhlásenie, ktoré ste tu schválili v tomto pléne: "Vláda presadí návrat k štandardnému politickému prostrediu demokratickej spoločnosti. Uskutočňovaniu kľúčových rozhodnutí bude predchádzať konkrétna forma verejných konzultácií. Vláda zvýši participáciu verejnosti pri prijímaní zákonov a iných právnych predpisov." A teraz si to skúste zreflektovať s realitou. Sedí? Sedí vám to? Všetky dôvody, ktoré uvádzate ako dôvod skráteného legislatívneho konania, sú dôvody politické, v žiadnom prípade nie právne ani zákonné. To sú slová pani prezidentky a ja sa s nimi úplne stotožňujem.
Ako som tu opakovane avizovala, ak návrh schválite napriek týmto závažným ústavnoprávnym výhradám, obrátime sa na Ústavný súd a dáme mu priestor uplatniť jeho právomoc dohliadať nad ústavnosťou prijímaných zákonov.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ďakujem kolegyni Plavákovej za pripomenutie toho, prečo by takýto zákon nemal byť vonkoncom prejednávaný v skrátenom legislatívnom konaní bez toho, aby sa uplatnilo medzirezortné pripomienkové konanie. Pretože toto medzirezortné pripomienkové konanie je možnosťou pre jednak laickú aj odbornú verejnosť, mimovládne organizácie, ale aj orgány štátnej správy, aby sa vyjadrili k návrhu zákona, pretože sa tej oblasti venujú, majú v nej skúsenosti a vedia vylepšiť návrh, odstrániť chyby jednak v rámci svojich pripomienok aj v rámci rozporových konaní, ktoré sa v rámci medzirezortného pripomienkového konania musia vykonávať. Tam sa hľadajú kompromisy a mali by sa tam hľadať čo najlepšie riešenia.
Ak by rozprava v parlamente trvala aj, aj rok o tomto návrhu alebo takomto komplexnom návrhu, tak by zďaleka nenahradila medzirezortné pripomienkové konanie, kde množstvo tých subjektov, ktoré majú čo povedať do tej problematiky, pretože majú s ňou skúsenosti, je, je obrovský a, a v tomto prípade by bol obrovský.
Takže ďakujem za toto pripomenutie.
Navyše dôvodová správa tohto zákona naozaj je veľmi, veľmi slabá. Napríklad v prípade, v prípade zmeny Slovenskej informačnej služby na ústredný orgán štátnej správy. Nie je tam uvedené ani jedno slovo, prečo by sa mal, by sa mala Slovenská informačná služba zmeniť na... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, Lucia, za tvoj príspevok, ktorý podrobne rozviedol tie veci, ktoré namieta prezidentka. Ja by som tiež ešte chcela využiť tento čas faktickej poznámky na poukázanie, na tú zmenu Slovenskej informačnej služby. My sme tento týždeň boli všetci traja, s tebou aj s Braňom, na ústavnoprávnom výbore, kde sme sa aj po jeho skončení rozprávali s poslancom Tiborom Gašparom, ktorý nám výslovne sľúbil, že sa prihlási do tejto rozpravy a povie nám o tých dôvodoch, pre ktoré sa zrazu v skrátenom legislatívnom konaní musí zo SIS-ky stať ústredný orgán štátnej správy a ja som mu ešte výslovne prízvukovala, aby nám povedal, že teda kde sa zlepší to postavenie SIS, a kde je to potrebné, a on povedal, že sa tomu bude venovať a v tejto diskusii nie je prihlásený. Čiže správne si to povedala vo svojej rozprave, že táto vládna koalícia s nami prosto odmieta o týchto veciach diskutovať.
V dôvodovej správe nie sú prezentované žiadne dôvody, pre ktoré by sa SIS-ka mala stať ústredným orgánom štátnej správy a v takejto situácii si nemôžme nič iné myslieť, len že je to robené účelovo preto, aby sa konkrétny poslanec mohol stať šéfom SIS a aby táto mohla byť znova ovládnutá ďalšou vládnou mocou.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Kolegyňa Plaváková spomenula tie výhrady, ktoré my už tu opakujeme, ale asi je nutné ich opakovať zakaždým, keďže ešte nepadli na úrodnú pôdu, a ja by som len chcela zdôrazniť to, čo ona hovorila, že teda do tejto situácie, že musíme rokovať o vete prezidentky, nás dostala pasivita koalície, pretože my o kompetenčnom zákone sme rokovali nie málo dní, myslím, že šesť, možno aj viac, padali tu z úst zo strany opozície vecné výhrady, padali tu veľmi závažné pochybnosti o správnosti nielen legislatívneho procesu, akým sa prijíma tento návrh, ale aj k obsahu tohoto zákona.
Z druhej strany sme dostali len ako odpoveď len mlčanie a teraz, keď už aj prezidentka ako najvyššia garancia ústavnosti tu napíše vecné, jasné a veľmi vážne výhrady k tomuto zákonu, tak my tu opäť o tom rokujeme, opäť na to poukazujeme a opäť z druhej strany počujeme len ticho. Tak ja neviem teda, vládna koalícia, či vy ste schopní vládnuť, ale ja už si prestávam, prestávam si myslieť, že áno.

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Vážené dámy a páni, v svojom príspevku sa pre krátkosť času budem dnes venovať iba výrezu z troch prvkov, ktoré uvádza aj pani prezidentka vo svojom rozhodnutí. Už som na tieto skutočnosti upozornil v rozprave v decembri minulého roka. Teraz však využijem príležitosť s cieľom osloviť aj poslancov vládnych strán a voličov vládnych strán, jednoducho všetkých našich občanov, pretože sa týkajú základných princípov, podľa ktorých žijeme a ľudovo im vravíme zdravý sedliacky rozum. Vyjadrím sa k navrhovanej zmene postavenia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a Slovenskej informačnej služby, podľa ktorého majú získať postavenie ostatného ústredného orgánu štátnej správy, ku retroaktivite, ktorá je navrhnutá prostredníctvom prechodných ustanovení tejto novely zákona č. 575/2001 Z. z., a po tretie, k obchodovaniu so strelnými zbraňami.
Tak najskôr k navrhovanej zmene postavenia ÚRSO a Slovenskej informačnej služby, podľa ktorého majú získať postavenie ostatného ústredného orgánu štátnej správy, teda k čl. 1 novely zákona č. 575/2001.
Ako uvádza pani prezidentka, náš právny poriadok obsahuje stovky platných a účinných zákonov, ktoré upravujú, spomínajú alebo odkazujú na úlohy, práva a povinnosti ústredných orgánov štátnej správy, sú stovky takýchto ustanovení. Ja v tejto súvislosti chcem upriamiť našu pozornosť na povinnosti ústredných štátnych orgánov, ústredných orgánov štátnej správy a na čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon aj prostredníctvom spomenutých stoviek ustanovení. Zásadná zmena postavenia SIS a ÚRSO bez diskusie s dotknutými orgánmi, bez medzirezortného pripomienkového konania, ktoré je nástrojom aj na zohľadnenie a úpravu všetkých legislatívnych dopadov na konanie týchto orgánov v ich zmenenom postavení, je, ako zaviesť nový informačný systém do produkčného prostredia bez jeho skúšok v testovacom prostredí. Poznáte nejaký informačný systém, ktorý išiel priamo z vývojového prostredia nejakej softvérovej firmy do produkčného prostredia zákazníka? Bez testovania? Boli by ste ochotní kúpiť takýto informačný systém pre svoju firmu, niesť za tento nákup hmotnú a trestnoprávnu zodpovednosť, napríklad v leteckej doprave? Alebo v nemocnici? A boli by ste schopní všetkých leteckých dispečerov alebo lekárov prinútiť zo dňa na deň novú aplikáciu ovládať a používať a dôverovať jej? Sadli by ste si do takého lietadla, ktoré je navigované neotestovanou napríklad umelou inteligenciou? Samozrejme, že nie. Pretože práve spomenuté príklady považujeme za niečo konkrétne, živé, čo sa nás bezprostredne dotýka.
Je smutné, ak takto nepozeráme na legislatívu, na základné princípy, podľa ktorých máme v tejto krajine žiť, podľa ktorých majú ústredné orgány štátnej správy vykonávať najväčšiu službu, ktorú tento štát v republike robí. Každý z nás, kto niekedy predkladal zákon alebo aspoň novelu zákona vo väčšom rozsahu, čelil tomu, že aj s najlepším úmyslom pri spolupráci s mnohými odborníkmi sme boli pri konkrétnom medzirezortnom pripomienkovom konaní a rokovaní s dotknutými stranami vystavení často stovkám pripomienok, z ktorých väčšinu sme vedeli zahrnúť do skvalitnenia takejto novely a takéhoto zákona.
Teraz k druhému bodu. Pár údajov ku retroaktivite, ktorá je skrytá v článku 2 v navrhovanej novele zákona č. 540/2001 o štátnej štatistike a v článku 3 navrhovanej novele zákona č. 581/2004 o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Pani prezidentka vo svojom rozhodnutí uvádza, že z jej pohľadu je problematický aj ústavný aspekt ľudsko-právnej povahy. Právna úprava prijatá v schválenej podobe v prechodných ustanoveniach hovorí, že právna úprava je retroaktívna a môže sa uplatniť aj na predsedov oboch orgánov vymenovaných podľa doterajších predpisov. Takúto úpravu pani prezidentka považuje za ústavne nesúladnú s princípom právnej istoty a zákazom právnej retroaktivity noriem na konštituované právne vzťahy. Vláda je tak oprávnená využiť svoju novú retroaktívnu, flexibilnú a vágnymi dôvodmi posilnenú právomoc a odvolať už súčasných predsedov úradu pre dohľad a štatistic... dohľad a taktiež štatistického úradu. Otvára sa tým otázka porušenia ich ústavných práv, predovšetkým legitímnych očakávaní a práv súvisiacich s výkonom verejnej funkcie.
Ja nevidím do zázemia. Ja naozaj neviem, prečo chce táto vláda - môžem si, samozrejme, domyslieť - odvolať alebo mať tú možnosť okamžite odvolať šéfov takýchto kontrolných a podľa zákona nezávislých inštitúcií. A verte mi, nepoznám ich ani osobne a v skutočnosti mi nezáleží na tom, ktorá osoba na tom poste bude. Ja teraz hovorím o princípe, podľa ktorého máme žiť a fungovať v tejto krajine a snažiť sa získať do štátnej správy na zodpovedné vrcholné miesta špičkových odborníkov. Za takýchto podmienok si to neviem predstaviť v civilizovanej a profesionálnej rovine.
Ja tu chcem v tejto súvislosti preto dať do pozornosti, že ku retroaktivite máme pôsobivý príklad z posledných dvadsiatich rokov praxe našej štátnej správy s dopadom na množstvo štátnych zamestnancov. Pred vstupom do Európskej únie sme museli prijať a implementovať množstvo novej legislatívy, čo vyžadovalo aj rozšírenie spektra odborov štátnej služby. Mnohí mladí ľudia, ktorí sa v tom čase rozhodovali o svojej budúcnosti, sa rozhodli pre štátnu službu aj z toho dôvodu, že v nej videli istotu svojho kariérneho rastu a stability vo verejne prospešnom zamestnaní, ktoré bolo v čase vstupu do EÚ veľkou výzvou a príležitosťou posunúť túto krajinu do stavu, v ktorom by sme všetci chceli žiť, aspoň to tak deklarujeme. Vtedajšie ustanovenie § 31 zákona o štátnej službe, bol to vtedy zákon č. 312/2001, umožňovalo odvolať predstaveného, teda vedúceho štátneho zamestnanca iba z presne, taxatívne, jasne definovaných dôvodov. Dnes môže byť podľa ustanovenia § 61 súčasného zákona o štátnej službe vedúci zamestnanec odvolaný aj bez udania dôvodu. Rovnako skončenie a zánik štátnozamestnaneckého pomeru bol v zákone o štátnej službe precízne upravený tak, že sa štátnozamestnanecký pomer vtedy právom uvádzal ako definitíva. Ak štátny zamestnanec vykazoval požadované výsledky v štátnej službe a nebol disciplinárne trestaný alebo právoplatne odsúdený za spáchanie úmyselného trestného činu, tak sa ho žiadna zmena vlády nemohla dotknúť. A mohli sme nielen hovoriť, ale vtedy naozaj sa pokúsiť žiť kontinuitu odbornosti a zodpovednosti za správu vecí verejných.
Dnes stačí jeho miesto jednoducho bez udania dôvodu zrušiť, čo sa so zmenou vlády, žiaľ, už nezakryto deje. Tí mladí ľudia, dnes štyridsiatnici, päťdesiatnici, ktorí sú bez udania dôvodu odvolávaní zo svojich funkcií a vyhadzovaní z práce, sa právom cítia ako zradení svojím štátom. Šírenie právnej neistoty sa však netýka len štátu a jeho zamestnancov. Napriek zákazu pravej retroaktivity noriem sa retroaktivita šíri v našej legislatíve nekontrolovane. Aj my sme sa s ňou už v tomto pléne stretli a aj nám sa tu pri tomto stretnutí nedávno podarilo zo zákona retroaktivitu vymazať. Mali sme tu len pred pár týždňami novelu vodného zákona, v ktorého prechodných ustanoveniach, tak ako teraz v prechodnom ustanovení, v prechodných ustanoveniach kompetenčného zákona, bola skrytá retroaktivita. Verím, že neúmyselne. Vodný zákon pred dvoma rokmi majiteľov malých čistiarní odpadových vôd, ich právoplatné rozhodnutia na prevádzku čistiarní zneplatnil. Nám sa v tomto pléne spoločne podarilo túto neprávosť odstrániť.
Vyzývam vás všetkých, aby sme v prípade kompetenčného zákona boli rovnako pozorní a neprijali žiadne ustanovenie, ktoré by zrušilo akékoľvek dobromyseľne už nadobudnuté právo. Aj legitímne očakávania a práva súvisiace s výkonom verejnej funkcie je potrebné chrániť a všemožne podporovať, pretože iba tak môžeme vytvoriť podmienky na obsadzovanie verejných funkcií a funkcií, zamestnaneckých miest v štátnej službe vzdelanými a motivovanými ľuďmi pre službu tomuto štátu.
V treťom bode sa chcem venovať obchodovaniu so strelnými zbraňami, teda vyjadrím sa k článku 9 o zmene zákona č. 144/2013 Z. z. o obchodovaní s určenými výrobkami, ktorých držba sa obmedzuje z bezpečnostných dôvodov. Ako som už v tomto pléne uviedol v decembri minulého roka, zmeny upravujúce obchodovanie so zbraňami nie sú maličkosťou. Ani precizovaním aktuálnej právnej úpravy, hoci sa tak môžu javiť. Veď ide o čo? V § 7 ods. 4 zákona č. 144/2013 sa slová "ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí alebo Slovenská informačná služba" nahrádzajú slovami "ministerstva obrany". A v § 10 ods. 1 písm. c) zákona č. 144/2013 sa slová "ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí alebo Slovenská informačná služba" taktiež nahrádzajú slovami a kompetenciami teda "ministerstvo obrany".
Okrem toho, čo uvádza aj pani prezidentka, že ministerstvo obrany technicky nemôže disponovať takou kvalitou informácií o stave ľudských práv, bezpečnosti, stavu demokracie aj ohrozenia v tretích krajinách, akou disponuje z dôvodu svojej činnosti ministerstvo zahraničných vecí a Slovenská informačná služba a že tieto informácie sú životne dôležité pri posúdení žiadosti o udelenie licencie pre obchodovanie s dotknutými výrobkami z pohľadu zahraničnopolitických, bezpečnostných alebo obchodnopolitických záujmov Slovenskej republiky, kričia na nás aj nevinné obete strelných zbraní už aj v našom štáte. Nesmieme v tomto pléne prezentovať postoj, že obchodovanie so strelnými zbraňami je maličkosť, ktorú môžeme len tak rýchlo odbiť v skrátenom legislatívnom konaní.
Legislatívne zmeny upravujúce obchodovanie so zbraňami si na prvý aj na druhý pohľad vyžadujú riadne legislatívne konanie, medzirezortné pripomienkové konanie a reálny priestor na prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky, reálnu skutočnú diskusiu. A ak aj ako opozícia nedosiahneme od koaličných poslancov nejaký konsenzus, dosiahli by sme aspoň to, že prejavíme potrebnú pozornosť tejto téme a umiestnime ju tam, kam patrí, do starostlivej opatrnosti každého, kto sa akokoľvek zaoberá problematikou strelných zbraní.
Minule som tu dával do pozornosti, že sme konfrontovaní s medializovanými informáciami o spojení pána ministra obrany Slovenskej republiky Roberta Kaliňáka so zbrojárskym biznisom a som úprimne priznal, že nestaviam na medializovaných informáciách. Avšak aj v súvislosti s tragickým záverom minulého roka u našich susedov v Prahe, o ktorom nám médiá priniesli skľučujúce správy, musím z týchto medializovaných informácií vyvodiť, že aj my tu v Národnej rade spolu zodpovedáme za to, ako sa na strelné zbrane a manipuláciu s nimi pozerajú mladí ľudia. Strelné zbrane nie sú maličkosť a obchodovať s nimi sa musí mimoriadne zodpovedne. Zjavne nezodpovedné je prerokovať obchodovanie so strelnými zbraňami v skrátenom legislatívnom konaní.
Apelujem preto, nerobme to a nedegradujme zákonodarný proces v Slovenskej republike.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci, dovoľte najskôr, aby som vás upozornil, že klub OĽANO neexistuje, budem teda vystupovať za klub SLOVENSKO.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, novela veľkého kompetenčného zákona bola podľa nášho názoru schválená v rozpore s pravidlami pre skrátené legislatívne konanie. Obsahuje viacero závažných zmien, ktoré vzbudzujú vážne pochybnosti o jej ústavnosti a zákonnosti a sme veľmi radi, že sa s nimi stotožnila aj hlava štátu pani prezidentka Zuzana Čaputová a vrátila tento zákon na opätovné prerokovanie.
Samozrejme pri informáciách, ktoré sme už počuli aj od mojich predrečníkov, vyvstáva veľmi jednoduchá otázka, ako môže zásah do nezávislosti štátnych úradov vrátane nových dôvodov na odvolanie ich predsedov zodpovedať odôvodneniu skráteného legislatívneho konania, ktorým je zabránenie vzniku značných hospodárskych škôd štátu. Je to veľmi úsmevné a skúsme sa teraz trošku povenovať dôvodom alebo motívom, prečo takéto veci sa prepašovali do zákonu, ktorý pôvodne mal slúžiť na vznik nového ministerstva, ktorý si, ktoré si vyžiadal koaličný partner Andrej Danko. Samozrejme, je to v rozpore s ústavou, pretože prechod právomocí menovať a odvolať vyššieho štátneho úradníka, ktorým je aj predseda Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, na vládu úplne, absolútne nezodpovedá momentálne našej ústave. Podľa ústavy táto právomoc patrí prezidentovi Slovenskej republiky. Predseda Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou je zodpovedný za kontrolu využívania zdrojov verejného zdravotného poistenia. Iste veľmi dobre viete, že to sú zdroje, ktoré odvádzajú zo zákona povinne všetci pracujúci, zamestnávatelia a zároveň štát z našich daní dopláca ďalšie miliardy na účty zdravotných poisťovní. Tento rok pôjde o sumu osem miliárd eur, o ktoré sa starajú zdravotné poisťovne na území Slovenskej republiky.
Prečo súčasná vládna moc tak tlačí na odvolanie súčasnej predsedníčky úradu, keďže Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky zatiaľ riadne nevysvetlilo dôvody, pre ktoré sa má zmeniť jestvujúci postup vymenúvania a odvolávania predsedu úradu a prečo sa to má udiať ešte aj v skrátenom legislatívnom konaní, teda bez verejnej a odbornej diskusie? Vzniká dôvodné podozrenie, že za týmto návrhom novely sú zase len zištné záujmy finančných skupín, ktoré v slovenskom zdravotníctve od čias reformy Rudolfa Zajaca podnikajú. Súčasná predsedníčka Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou je tŕňom v oku finančnej skupine Penta, ktorá s ňou vedie aj otvorené súdne spory. Pani predsedníčka totiž podniká kroky, ktoré koordinuje s novým predsedom protimonopolného úradu a ktoré majú poukázať na zneužívanie krížového vlastníctva Penty v našom zdravotníctve v neprospech pacienta a v prospech optimalizácie zisku tejto finančnej skupiny. Takisto jej výročné správy poukázali aj na hospodárenie a obrovské zisky poisťovne Dôvera, účtovné nadhodnotenia poistného kmeňa, vďaka ktorému si Dôvera zaúčtovala viac ako 400-miliónový zisk. A treba v tejto súvislosti pripomenúť, že pre to, aby to mohli urobiť, potrebovali aj požehnanie práve tohto najvyššieho kontrolného úradu v zdravotníctve, Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Bol to práve Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý v čase podriadenosti ministerstvu zdravotníctva schválil aj bankové úvery na vyplatenie stoviek miliónov eur z verejného zdravotného poistenia v prospech akcionárov finančnej skupiny Penta, ktoré splácanie z verejného zdravotného poistenia som zákonom až ja ako minister zdravotníctva zrušil. Áno, z verejného zdravotného poistenia sa splácali úvery, ktoré si poisťovňa Dôvera zobrala aj s úrokmi, ktoré na týchto úveroch vznikali.
Zdravotná poisťovňa Dôvera má na svojich účtoch stále ešte aj nerozdelený zisk vo výške 176 miliónov eur, ktorý ešte nepodlieha regulácii, ktorú sme v minulom volebnom období presadili od 1. 1. 2023. A čaká sa na vyplatenie akcionárom a je to opäť aj súčasný Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý na to upozorňuje. Verejný záujem, teda záujem o kvalitné, dostupné a cenovo prístupné zdravotníctvo musia tak strážiť predovšetkým verejné orgány, ktorým je tento úrad, pretože tie súkromné zaujíma najmä profit.
Z krokov súčasnej ministerky zdravotníctva je evidentné, že robí rozhodnutia v prospech tejto finančnej skupiny. Zvyšuje úroveň ich nemocnice, v rozpore so stanoviskom jej predchodcu, ktorý mal - jej predchodca exminister Palkovič - aj úplne pádne zákonné dôvody. Vyššia úroveň nemocnice Bory v optimálnej sieti nemocníc ohrozuje vznik komplexnej nemocnice v Bratislave. Je jasné, že nemocnica Bory nikdy tou komplexnou koncovou nemocnicou byť nemôže, avšak pri posúde... pri uznaní jej do tohto vyššieho, vyššej úrovne z úrovne tri, z úrovne dva na úroveň tri je jasné, že ohrozí výstavbu komplexnej nemocnice, po ktorej volá odborná verejnosť už desaťročia. Pani ministerka aj zastaví a podľa mojich informácii už urobila kroky, teda aj zastavila stavbu nemocnice Rázsochy. Dôvod je jednoduchý, nemocnica Rázsochy, hoci, samozrejme, pozemky a všetky veci, ešte aj mnohé úkony, projekty sú kvalitne pripravené a stáli nás už milióny eur, stojí veľmi blízko pri nemocnici Bory. Vzdušnou čiarou len päť kilometrov. Teda ani z pohľadu súkromníka nie je vôbec potrebné a dobré, aby vznikala tam koncentrácia ďalšej modernej nemocnice v takej blízkosti. Samozrejme, sú aj iné dôvody, pre ktoré, najmä keď došlo k preradeniu nemocnice Bory do úrovne tri, kde je možné aktivovať doplnkové programy úrovne štyri, potom už je evidentné, že ďalšia nemocnica, ktorá by mala mať kvázi komplexné služby päťkovej úrovne, aby bola len päť kilometrov vzdialená, asi nie je najlepšie riešenie. A tým pádom sa dočkáme oddialeniu, ale opäť obrovskému ďalšiemu oddialeniu výstavby tejto nemocnice. Otázka je, či na ňu bude mať štát vôbec ešte personál a, samozrejme, aj dostatočný spád.
No a teraz pani ministerka, keďže, predpokladám, má to byť v jej gescii, kto iný by za tým stál, do tohto zákona na vznik nového ministerstva vložila úplne nečakane zmenu, ktorá jej umožní odvolať súčasnú predsedníčku úradu. A pre rovnaké motívy môžme predpokladať aj žiadosť finančnej skupiny Penta na súčasnú vládnu moc, ktorá si vyžiadala hlavu protimonopolného úradu. Našťastie tlakom Európskej komisie, ale aj v pléne pri diskusii sa zatiaľ dosiahlo, že vládna garnitúra stiahla zmeny, ktoré im mali umožniť odvolať predsedu protimonopolného úradu. Eurokomisárka pre hospodársku súťaž a výkonná podpredsedníčka Eurokomisie Margrethe Vestagerová napísala list premiérovi Robertovi Ficovi a predsedovi parlamentu Petrovi Pellegrinimu. V liste sa píše, že ak poslanci schvália zmeny, komisia môže pristúpiť až k žalobe Slovenska.
Sme radi, že prezidentka uznala väčšinu našich právnych stanovísk, ktoré sme jej medzi sviatkami doručili, a vrátila tento zákon na opätovné prerokovanie Národnej rady Slovenskej republiky. Čoho sme však následne svedkami? Vládni poslanci drasticky obmedzili diskusiu o vážnych protiústavných zmenách, ktoré sa chystajú zaviesť. Nuž zvykli sme si, že vládni poslanci musia pretrpieť rozpravu opozície, potom postláčať tie správne ikonky na displejoch ich hlasovacích zariadení v sále a potom môžu ísť domov. A možno aj preto nediskutujú, lebo čím skôr sa im to podarí, tým skôr aj môžu odísť.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo.
Pán poslanec Krajčí, opakovane si bol predsedajúcim uvádzaný ako vystupujúci za poslanecký klub OĽANO, ja som si pozrel rozdelenie času pre jednotlivé poslanecké kluby, keďže vládna koalícia skrátila rozpravu k tomuto vrátenému zákonu, a tam som v tom zozname nenašiel pre klub OĽANO nastavené minúty, takže teda ak si vystupoval podľa pána predsedajúceho za klub OĽANO, mám za to, že tvoj čas sa nemal odrátavať z času, ktorý je určený pre poslanecký klub hnutia SLOVENSKO, a preto by som chcel aj technikov požiadať, aby sa s tým nejako vysporiadali a prípadne vrátili čas u... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR
Skúste reagovať na pána predrečníka a nie na technikov, ďakujem pekne.

Grendel, Gábor, poslanec NR SR
Reagujem na rečníka, pretože ten vás na začiatku svojho prejavu, pán... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR
Oslovovali ste technikov, a to nerobte. Nemôžte to robiť, dobre to viete.
Nech sa páči.

Grendel, Gábor, poslanec NR SR
Takže bol by som rád, keby bolo zadosťučinené tomu, čo si povedal, pán poslanec Krajčí, na začiatku svojho vystúpenia a bol poslaneckému klubu Slovensku vrátený ten čas, ktorý si minul, keďže podľa predsedajúceho si ho minul pre iný klub, pre klub OĽANO. Iba toľko som chcel povedať k tvojmu vystúpeniu. (Potlesk.)

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vystupujem ako poslanec z klubu SaS, hoci som z OKS, to sú také paradoxy. Kým začnem, tak by som, tak by som ešte teda rád povedal niečo na margo faktických poznámok. Tie faktické poznámky majú reagovať na predrečníka, ale nijako z rokovacieho poriadku nevyplýva, že keď poslanec reaguje faktickou poznámkou na predrečníka, že sa nemôže obrátiť na niekoho ďalšieho, napríklad na predsedu HLAS-u ako prezidentského kandidáta alebo trebá.. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR
Pán poslanec, prosím, reagujte k téme, ďakujem pekne za túto pripomienku, ale naozaj musíte reagovať k téme a témou nie je vedenie schôdze, ďakujem pekne.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Mne tu už chýbalo, že pán poslanec alebo podpredseda Blaha nejako nereaguje, iba dáva slovo, tak konečne sme si ho užili v pôvodnom zne... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR
Ešte raz vás poprosím, podľa rokovacieho poriadku aby ste sa venovali téme. (Reakcie z pléna.)

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Sa, ja sa venujem téme, venujem sa tomu, ako prebieha rozprava k vetu pani prezidentky, čo sa týka kompetenčného zákona.
V súlade s § 37 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku by som chcel navrhnúť, aby sa o troch pripomienkach pani prezidentky hlasovalo oddelene, dávam teda na vedomie pánovi spravodajcovi, dúfam, že si to poznačí. No a teraz vecne k bodu, o ktorom rokujeme, teda k vetu pani prezidentky.
Chcel by som využiť túto príležitosť na to, aby som sa pani prezidentke poďakoval za spôsob, akým vykonáva svoju ústavou danú právomoc vrátiť Národnej rade zákon s pripomienkami. Myslím to aj vo vzťahu k tomuto konkrétnemu vetu, ktoré sa týka novely kompetenčného zákona a ďalších zákonov, ktoré sú k nemu prilepené, ale aj všeobecne za to, akým spôsobom pani prezidentka túto právomoc vykonáva v priebehu celého svojho funkčného obdobia, ktoré sa pomaly chýli ku koncu.
Pri uplatňovaní tejto právomoci v zásade existujú dva krajné póly, akými môže hlava štátu pristúpiť k tejto právomoci. Jednak veľmi reštriktívne a zdržanlivý spôsob, keď prezident alebo prezidentka vetuje iba zákony, ktoré považuje za problematické z hľadiska ústavy, teda protiústavné, a také, ktoré, ak Národná rada sa nestotožní s pripomienkami hlavy štátu, dá následne hlava štátu na Ústavný súd, aby preskúmal, či schválený zákon je, alebo nie je v súlade s ústavou. A druhá krajná možnosť, druhý pól je, že hlava štátu namieta v zásade z akéhokoľvek dôvodu, keď sa jej niečo politicky nepáči, nezodpovedá jej politickému presvedčeniu, nezodpovedá jej politickým názorom, tak vetuje zákon. Oba tieto prístupy sú možné, ale ani jeden z nich by nebol asi správny, asi, asi by nebolo dobré, keby prezidentka alebo prezident neupozorňovali na dôležité pochybenia alebo aj obsahovo vážne, vážne zlé a nesprávne rozhodnutia parlamentu, ktoré sa premietnu do schválených zákonov, ale na druhej strane, prezident nemá byť aktérom každodenného politického zápasu, takže je dôležité, aby sa prezident pri uplatňovaní tejto právomoci sústredil na to podstatné a myslím si, že pani prezidentka Čaputová to aj dlhodobo robí a urobila to aj teraz.
Čo je a nie je podstatné pri zákone, ktorý Národná rada schválila, teda novele kompetenčného zákona, pani prezidentka namieta v podstate tie veci, ktoré namietala aj opozícia v rozprave. Proces skráteného legislatívneho konania bez zdôvodnenia a bez existencie zákonom definovaných dôvodov pre skrátené legislatívne konanie, zmenu SIS a Úradu pre reguláciu sieťových odvetví na ostatné ústredné orgány štátnej správy bez toho, aby to bolo zdôvodnené, vysvetlené, prečo sa to má udiať, bez toho, aby k tomu prebehol riadny legislatívny proces, ktorý by umožnil nielen diskusiu, ale aj, aj odchytenie tých praktických problémov, ktoré môžu nastať pri zmene postavenia týchto dvoch orgánov na ústredné orgány štátnej správy, ako argumentuje vo svojom vete pani prezidentka. Ďalej namieta ohrozenie nezávislosti úradu pre dozor nad zdravotnou starostlivosťou a Štatistického úradu Slovenskej republiky tým spôsobom, že sa zmení spôsob menovania a najmä odvolávania ich, ich šéfov a doplnia sa tam gumové dôvody pre ich, pre ich odvolanie a, a zasiahne to aj súčasných, súčasných predstaviteľov týchto orgánov, čiže má to retroaktívny charakter. A potom zmenu vo vydávaní záväzných stanovísk pre ministerstvo hospodárstva na, keď vydáva licencie na obchodovanie so zbraňami a produktmi zbrojárskeho priemyslu z ministerstva zahraničných vecí a SIS na ministerstvo obrany. Všetky tieto veci boli kritizované aj v rámci rozpravy, samozrejmé len zo strany opozície, koalícia v rámci rozpravy v prvom ani v druhom čítaní v podstate nevystupovala.
Pán Danko, ktorý dnes sa opäť dostáva na titulné stránky všetkých médií, vyjadril potešenie, že pani prezidentka nenamietala vznik nového ministerstva. No myslím si, že to by asi ani nebolo, nebolo namieste. Pani prezidentka sa nemusí vyjadrovať ku všetkému a teda to, aká bude štruktúra vlády, je, samozrejme, primárne vecou rozhodnutia vládnej koalície. My sme to síce kritizovali v rozprave, ale tie dôvody boli skôr politické a to, že či naozaj dnes je ten čas, keď potrebuje Slovensko nové ministerstvo, keď zároveň potrebuje konsolidovať verejné, verejné financie, čiže z môjho pohľadu je úplne v poriadku, že my sme to kritizovali a pani prezidentka toto medzi svoje pripomienky nezahrnula, lebo rešpektuje, že ak sa vláda rozhodne, že chce mať o jedného človeka viac a Národná rada schváli príslušnú zmenu, zmenu kompetenčného zákona, tak to asi nie je vec, ktorú by mala pani prezidentka riešiť, keď vracia zákon parlamentu a formuluje svoje pripomienky.
Pani prezidentka sa sústredila na to, na to podstatné a práve tie veci, na ktoré sa sústredila, sú, sú problematické. Sú problematické samé o sebe a sú problematické aj v dôsledku toho, že sa prerokovali v skrátenom legislatívnom konaní, tým sa to skrátené legislatívne konanie stáva ešte problematickejším, ako by bolo bez nich, ako by bolo, keby sa iba vytváralo nové ministerstvo športu a cestovného ruchu. A teda aj by som si tipol, že keby sa novela kompetenčného zákona obmedzila iba na vytvorenie nového ministerstva športu a cestovného ruchu, že by pani prezidentka zákon nevrátila, lebo tie jej podstatné pripomienky sa týkajú niečoho, niečoho iného.
No ale aby som, aby som iba nechválil, no tak idem aj kritizovať a budem kritizovať pani prezidentku, budem kritizovať, samozrejme, vládu a vládnu koalíciu. A už pri rokovaní o návrhu na skrátené legislatívne konanie sme upozornili, že nebol dôvod na skrátenie legislatívneho konania, kritizovali sme to. Kritizovali sme, že ten návrh nespĺňa zákonom dané podmienky, ktoré stanovuje rokovací poriadok. Poukazovali sme na to a čo sa stalo? Nič. Vládna koalícia schválila skrátené legislatívne konanie a po tom skrátenom legislatívnom konaní schvália aj samotný návrh.
Pani prezidentka vo svojom rozhodnutí, ktorým vrátila tento zákon na opätovné prerokovanie Národnej rade, im ako jednu z podstatných vecí vytkla práve proces, ktorým sa to udialo, a teda skrátené legislatívne konanie. Čo sa stalo? Čo spravila vládna koalícia? Nič.
Teda vlastne nie je to celkom nič, lebo niečo spravili, ešte viac obmedzili diskusiu. Odsúhlasili si, že bude sa rokovať o vetovanom zákone iba dvanásť hodín. Je to síce inštitút, ktorý rokovací poriadok pozná, ale myslím si, že najmenej minulých desať rokov sa neuplatnil a neviem, raz-dvakrát možno za celú, za celú existenciu Národnej rady sa takto postupovalo a teraz zrazu sa tak, sa tak postupuje. Tým pádom sa ešte viac obmedzila, obmedzila možnosť diskusie a teda nielenže nediskutujeme alebo my sa snažíme diskutovať, ale koalícia nediskutuje a neprebieha diskusia k problematickým veciam obsiahnutým v schválenom zákone, ale ani k pripomienkam pani prezidentky a o tom práve má byť, má byť táto rozprava.
Čiže v tomto kontexte je rozhodnutie Národnej rady skrátiť rozpravu na dvanásť hodín doslova hanebné. A samozrejme vieme, že to nebude dvanásť hodín, pretože dvanásť hodín sa rozdelí pomerne medzi poslanecké kluby a za poslanecké kluby koaličnej SNS sa neprihlásil do rozpravy nikto, takže ten čas sa nevyužije, z koaličného HLAS-u sa neprihlásil nikto, takže ten čas sa nevyužije, za koaličný SMER sa prihlásili dvaja poslanci, ale už aj stiahli svoje vystúpenia, takže ani za SMER nikto nevystúpi, a jediný, kto vystúpil, bol pán spravodajca a jeho vystúpenie spočívalo v tom, že si ťažkal na predsedu výboru pre verejnú správu pána Šipoša, to bola jedna časť jeho vystúpenia, a druhá časť jeho vystúpenia bola, že prečítal pozmeňujúci návrh, ktorým sa mení účinnosť, keďže zákon mal platiť od 1. januára a teda bol by, bol by retroaktívny.
Žiadna odpoveď na dôvody pani prezidentky, a toto považujem za najväčšiu hanebnosť, ktorú, ktorá prichádza zo strany vládnej koalície, že keď im niekto niečo vyčíta, oni na to nereagujú. Keď im opozícia, niekto niečo vyčíta, tak na to nereagujú. Keď ich pani prezidentka upozorní, že schválený zákon obsahuje problematické body, podrobne a kvalitne zargumentuje, prečo ich považuje za problematické, koalícia mlčí. Koalícia sa nevyjadrí verejne, koalícia k tomu nezaujme stanovisko, koaliční poslanci nevystúpia v rozprave, dokonca pán predseda Národnej rady Pellegrini povie, že my nebudeme vystupovať, lebo však my s tým súhlasíme.
Čiže pani prezidentka vyčíta zákon, konkrétne nedostatky, koalícia sa evidentne chystá prelomiť jej veto, teda nerešpektovať jej pripomienky a nemá žiadnu potrebu vysvetliť verejnosti, prečo tak bude postupovať. Ja si myslím, že korektne sa správajúci politici by mali postupovať práve naopak. Nemusia súhlasiť s tým, čo vyčíta pani prezidentka schválenému zákonu, ale mali by mať odvahu a schopnosť vysvetliť, prečo si myslia, že sa pani prezidentka mýli, prečo tie argumenty nesedia a prečo prelomia jej veto. Koalícia nič z toho nerobí. Je to doslova hanebné.
Keďže som tušil, že koalícia k tomu takto bude pristupovať, tak som na včerajšiu hodinu otázok naformuloval aj na premiéra, aj na predkladateľa novely kompetenčného zákona pána ministra spravodlivosti Suska sadu otázok, kde som sa chcel dopátrať k tomu, ako vidia výhrady pani prezidentky. Nuž keďže nekoordinovaní poslanci SMER-u položili pomerne veľké množstvo otázok nielen premiérovi, ale aj svojim ministrom, otázok, ktoré sa opakovali, ktoré boli identické, tak z mojich otázok nakoniec prišlo iba, iba na jednu. To aj sám pán minister zahraničných vecí Blanár bol, bol trošku zaskočený, že vôbec prišiel rad až na takú nízko vyžrebovanú otázku, ale vyjadril sa práve k zmene postavenia ministerstva zahraničných vecí pri vydávaní záväzného stanoviska pre ministerstvo hospodárstva vo vzťahu k licenciám na vývoz zbraní a tvrdil, že ono sa vlastne nič nemení. Teraz to záväzné stanovisko dáva ministerstvo zahraničných vecí a vo vzťahu k niektorým výrobkom aj SIS, teraz bude dávať ministerstvo obrany záväzné stanovisko.
Pán minister zahraničných vecí, ktorého rezort prichádza o túto dôležitú kompetenciu a zodpovednosť, tvrdí, že sa nič, nič nemení, lebo však oni aj tak sa budú vyjadrovať, aj tak budú dávať stanovisko, akurát to stanovisko nebude záväzné, no ale však ministerstvo obrany bude, bude vedieť o výhradách ministerstva zahraničných vecí, no tak to určite zohľadní. Ale prečo sa potom takáto zmena vôbec robí? To nemá žiadny zmysel, okrem toho, že skutočným dôvodom je, že sa to všetko dostane pod pána Kaliňáka, ktorý je momentálne ministrom obrany. Žiadny iný vecný dôvod tam nie je.
Rovnako nie je žiadny iný vecný dôvod pre to, aby sa SIS stala ústredným orgánom štátnej správy, na rozdiel od Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, kde je to legitímny zámer, ale mal prejsť normálnym legislatívnym procesom. Vo vzťahu k SIS je jediným dôvodom, že pán poslanec Gašpar, ak by sa stal riaditeľom SIS, ako si to želá jeho šéf Robert Fico, tak by mu zároveň spočíval poslanecký mandát, a ak by bolo treba, napríklad ak by mu hrozila väzba, tak by sa mohol vrátiť do, do Národnej rady.
Keď sa kolegyniam z Progresívneho Slovenska na zasadnutí ústavnoprávneho výboru podarilo vyprovokovať aspoň k povedaniu pár slov na zasadnutí ústavnoprávneho výboru aj koaličným poslancom, tak pán poslanec Gašpar hovoril, že veď je to tam vysvetlené a vysvetlíme to a vystúpime v rozprave. No evidentne pán Gašpar v rozprave vystúpi, evidentne nevystúpi žiadny iný poslanec SMER-u, evidentne nikto iný nevysvetlí, prečo sa SIS má stať ústredným orgánom štátnej správy, ak nie preto, aby on bol krytý ako riaditeľ SIS. A tvrdil, že všetko je napísané v dôvodovej správe. Ja som tu už z tej dôvodovej správy čítal zdôvodnenie toho, prečo sa SIS má stať ústredným orgánom štátnej správy. V dôvodovej správe je, navrhuje sa, aby SIS získala postavenie ústredného orgánu štátnej správy. To je všetko. To je celé vysvetlenie dôvodov.
Takže ďakujem pani prezidentke, že tento zákon vetovala a prístup koalície je hanebný, takto sa to robiť nemá, je to zlá vizitka, ale pri tom všetkom zlom, čo robíte, už nemôžeme byť ani prekvapení.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo.
Som rád, pán poslanec Dostál, že si spomenul skrátenie času na rozpravu na dvanásť hodín. Tiež mám za to, že je to opäť len ďalšie mocenské rozhodnutie. Ak si spomínaš, pán poslanec Huliak odôvodňoval svoj návrh, keď navrhoval skrátenie rozpravy tým, že veď k zákonu už bola rozsiahla rozprava v prvom a druhom čítaní. Len zákon o rokovacom poriadku o tomto, samozrejme, nič nehovorí a možno do budúcnosti by bolo užitočné pre nás všetkých, aby koalícia povedala, že kde je tá hranica, kde si predstavujú tú časovú hranicu, že kedy je už dostatočná časová, dostatočný časový rozsah nejakej rozpravy, a keď to príde naspäť prezidentským vetom, tak k tomu budú skracovať rozpravu a kde je to ešte oukej, koľko času môže trvať rozprava v prvom a v druhom čítaní k návrhu zákona, aby nám potom ten čas pri vrátení zákona prezidentom alebo prezidentkou neskracovali.
A druhá vec, ktorú chcem ešte povedať, každý z nás môže mať zlý deň. Ale ak niekto z nás má zlý deň a je predsedajúci, tak si myslím, že by to nemalo ovplyvňovať spôsob, akým udeľuje slovo a vypína mikrofóny, lebo to považujem za zbytočné.
To je všetko.