6. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, poslanec Tankó, za tvoje vystúpenie. Dotkol si sa aj financovania športu a o tom, aké osudy niektorých postretli, keď nemali dostatok financií na to, aby sa v športe uplatnili. A v tomto kompetenčnom zákone sa hovorí aj o Národnej lotériovej spoločnosti, alebo teda súvisí s tým, a tak ja by som iba rád natienil výsledky spoločnosti Tipos za ostatné roky. Spoločnosť Tipos mala v roku 2019 tržby na úrovni 540 miliónov eur a zisk na úrovni 7,5 milióna eur. A predpoklad na rok 2020 bol, že práve ešte tržby klesnú z 540 na 460 miliónov eur. Práve naopak, dobrým manažmentom stúpli na takmer 700 miliónov eur, v roku 2021 na miliardu eur, v roku 2022 na 1,3 miliardy eur a predpokladám, že za rok 2023 to číslo bude ešte vyššie. A takisto sa aj zisk spoločnosti Tipos zvyšoval zo 7,5 milióna eur cez 10 miliónov, 19 miliónov až na 24 miliónov v roku 2022. No a tým súvisí aj to, že Národná lotériová spoločnosť Tipos odvádza peniaze do štátneho rozpočtu, ale aj na priamu podporu športu a aj tá sa dokázala zvýšiť v priebehu rokov, a teda konkrétne cca zo 40 miliónov ročne až na 60 miliónov eur ročne a z toho teda drvivá väčšina ide na priamu podporu športu.
Okrem toho spoločnosť Tipos uzatvára rôzne aj reklamné kontrakty, či už v hokejových extraligách alebo vo futbale atď., kde plynú ďalšie peniaze, peniaze do športu a práve podľa mňa je veľmi podstatné, aby spoločnosť Tipos bola naďalej dobre riadená a dobre kontrolovaná inštitúcia, aby sa tieto peniaze naozaj v športe uplatňovali... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem ti, že si postihol veľmi praktickým vyobrazením v podstate kľúčové problémy v športe. Ja skúsim tak rámcovo ešte doplniť a potom povedať niektoré riešenia, ktoré by som čakal, že by sme mohli mať na stole namiesto toho, aby sme zakladali nové ministerstvo. Čo je taký problém základný, ktorý som ja identifikoval pri tejto téme, keď som sa tomu pozrel pod kapotu, je, že nám tá členská základňa pri športovcoch nerastie alebo resp. tam je nulový prírastok. Čiže proste ľudia nešportujú čím ďalej, tým viac, ale stagnujú, stagnuje to.
Ďalší problém je, že športové úspechy tým pádom nám nestúpajú, ale v podstate tiež nám to stagnuje. Máme rovnaké, rovnaký počet športových úspechov a to som sa pozrel na dáta medzi rokmi 2014 až ´20. Problémom nie sú peniaze. Medzi týmito rokmi 180-percentný nárast zdrojov do športu. Čiže kde sú tie problémy? Problémy sú napríklad v tom, tam apelujem aj na poslancov koalície, ktorí by mohli schváliť športový zákon, máte ho pripravený v šuflíku na ministerstve, ktorý hneď rieši niekoľko problémov. Jedna vec, taká najznámejšia, je tá športová infraštruktúra, investičný dlh, ktorý nám v športe nastal, ale sú tu mnohé iné veci, ktoré by sa dali riešiť, hej? Okrem toho, že by bolo treba teda budovať národnú infraštruktúru, tak by bolo dobré zamyslieť sa nad sponzoringom, že či ho možnože aj neuznať ako daňový výdavok. Ja viem, sme v období, kedy treba konsolidovať, ale máme to do budúcna.
Tiež chcem podčiarknuť, jedno z veľmi dobrých riešení je tzv. krúžkovné alebo nejaké pohybové preukazy. My sme s týmto prišli v minulosti, nedotiahli sme to, ale je to dobrá cesta, ktorou treba pokračovať. V skutočnosti to, čo treba, nie je nový aparát, nová halda úradníkov, ktorá bude analyzovať to, čo už vieme, ale treba dobré služby, ľuďom dať peniaze, nech si vyberú kvalitného trénera, ten ich trénuje. Treba prefinancovať kluby, dať im, diverzifik... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo.
Ďakujem, Vilo, za tvoju rozpravu, za to, že si spomenul aj ten príbeh tvojho kamaráta, ale svoj osobný príbeh ideme tu rozdať alebo vytvoriť ministerstvo, na ktoré pôjde 100 miliónov eur, kde neni jasné, čo a ako bude fungovať a tak ako si hovoril, že je veľa športovcov, jednotlivých športovcov, ktorí by potrebovali tú konkrétnu pomoc, veľa klubov, ktorí by potrebovali tú konkrétnu pomoc, tak presne na tieto veci sa nikto nezameriava a nikto nepredkladá jasnú víziu, jasný plán tohto novozriadeného ministerstva, čo chýba hlavne tu v pléne, aby sme, aby sme počuli či od pána Danka či od, od navrhovateľov tohto, tohto balíku. Neviem, prečo, prečo o tom nechcú rozprávať, ale aj ty si sám športovcom a vieš, ako to chodí. Prešiel si si veľmi ťažkým tým svojím osobným príbehom a napriek tomu si sa nevzdal, len koľko je takých silných jednotlivcov, ktorí prejdú tak ako Vilo, koľkí sa nevzdajú a koľkí budú bojovať až do konca, aby ten šport, to, čo ich baví a napĺňa, mohli realizovať a jednak reprezentovať naše Slovensko.
Čiže keď už chcete zriadiť to ministerstvo, tak predložte, ako budete podporovať jednotlivé športy, ako sa to bude rozdeľovať a nebojte sa hovoriť o týchto veciach, aby nám to bolo objasnené.
Ďakujem ti ešte raz, Vilo.

Omyl. (Rečník rukou naznačil, že si neželá vystúpiť.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Tento zákon je trošku taký dvojtvárny, lebo na jednej strane koalícia sa tvári, ako jej záleží na športe, na druhej strane pri inom zákone nemajú problém zrušiť 2 % z daní, cez ktoré na Slovensku mnohé športové kluby financujú. Ja asi ani nepoznám športový klub, kde chodia deti či na plávanie, futbal, hokej, volejbal, basketbal, mohli by sme naozaj vymenovať asi všetky športy, kde by rodičia neodvádzali 2 % svojich daní práve na podporu týchto športových klubov. A toto ide vládna koalícia pri inom zákone zrušiť. Tak ako im záleží potom na tom športe, na zdraví našich detí, na tom, aby sa hýbali, aby nesedeli doma pred počítačmi, aby sa hýbali, keď športové kluby idú zlikvidovať, ak zrušia tie 2 %, z ktorých sa potom po novom budú financovať rodičovské dôchodky. Veď to je v priamom rozpore s tým, čo deklarujú pri tomto zákone a pri zriaďovaní ministerstva cestovného ruchu a športu. Že 100 miliónov eur na zriadenie ministerstva áno, aby bola nová budova, aby boli noví funkcionári na ministerstve, aby mali na čom jazdiť, ale ten konkrétny šport pre deti, tam už peniaze nie je treba. No, to je naozaj trochu schizofrenický prístup k športu.

Ďakujem pekne, Viliam. No chcem ti poďakovať za tvoje vystúpenie, aj za to, že si sa venoval primárne tomu, o čo ide vládnej koalícii pri prerokovávaní tohto návrhu zákona najmenej, to je samotný šport. Ja aj množstvo šikovných a úspešných športovcov, ktorí vzorne reprezentujú našu vlasť a dosahujú úžasné výsledky napríklad v individuálnych disciplínach. A tieto výsledky dosahujú len a len a výlučne v dôsledku entuziazmu ich rodičov, ktorí to všetko financujú a trénerov a funkcionárov, ktorí to robia odpoly zadarmo. Viem veľmi dobre, o čom hovorím. Mám jednu dcéru majsterku sveta a druhú majsterku Slovenska v akrobatickom rock and roll-e a viem veľmi dobre, čo to všetko obnášalo. Predkladateľom tohto návrhu zákona nejde o žiaden šport. Im ide len o ix nových teplých miest pre úradníkov zo skupiny straníckych funkcionárov a nominantov. A popri tom schválenie absolútne nesúvisiacich zmien úplne iných v nesúvisiacich zákonoch, ktoré chceli pôvodne prepašovať do tohto návrhu zákona, no len sa im to nepodarilo, lebo sme ich demaskovali. Téma, ktorú si vo svojom vystúpení otvoril, vrcholový šport a jeho podpora alebo skôr nepodpora je mimoriadne dôležitá téma a treba o nej hovoriť neustále. Toto by mal riešiť slovenský parlament. Šport, športovanie mládeže a nie tieto mocenské valce, ktoré sem táto koalícia nosí na prerokovanie. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Viliam, výborné vystúpenie, oceňujem, že si sa venoval aj téme, ktorej sa dlhodobo venuješ, športu, výchove mladých slovenských športovcov, v úvode si sa ale dotkol aj zjavnej účelovosti predloženého návrhu zákona, neobhájiteľné skrátené legislatívne konanie, chabé a zlé odôvodnenie navrhovaných zmien. Pod plášťom vzniku nového ministerstva pre koaličného partnera, bez údajného dopadu na verejné financie, čo je samo osebe nemožné, zákon prináša sériu návrhov ako keby šitých pre ľudí spomenutých ministrom Kaliňákom na poľovníckej chate. Kvietik, Kollár, Kočner, Bödör, Brhel, Výboh, Haščák ako ich revanš, rehabilitačný proces, nakoľko údajne ide o porušovanie ich ľudských práv. Už len účelové zmeny nominovania šéfa Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v tomto zákone jasne hovoria o tejto motivácii. Smerujú k odvolaniu jej predsedníčky, k politizácii tohto úradu. Veľmi dobre vieme, že pani predsedníčka dlhodobo bráni Pente v spôsobe, akým chce podnikať v zdravotníctve, je tŕňom v oku Haščák a teda dá sa, že toto je jeho zákazka, ktorú vládni politici idú teraz splniť, idú zmeniť spôsob nominovania šéfa, odvolať ju tak, aby všetko bolo opäť v poriadku a fungovalo podľa toho ako si Penta v zdravotníctve praje. Naozaj nedá sa nič iné povedať, ako pogratulovať k takémuto vládnutiu, myslím, že toto nikto, nikto nechcel.
Ďakujem.

Ďakujem všetkým za faktické poznámky na moje vystúpenie a ďakujem všetkým poslancom, poslankyniam, že tu vedieme odbornú diskusiu na túto tému.
Na druhej strane je mi to veľmi ľúto, že tu koaliční poslanci, poslankyne nie sú a nepočujú tu, nepočujú to, ani nechcú počuť. Je to dosť smutné, lebo keď zazvoní zvonček, všetci sem pekne prídu, sadnú si, prihlásia sa, odhlasujú, ani nevedia sami čo. Je to dosť smutné, že takto v takomto procese v skrátenom legislatívnom konaní ideme napáchať takéto veci voči športu, voči cestovnému ruchu.
Ešte by som chcel zdôrazniť tému prevencie, lebo často zabúdame ako mnohých športovcov trápi ich mentálne zdravie, trpia problémami, o ktorých hovoriť je skôr tabu. Pevne verím, že novovzniknuté ministerstvo so stovkou zamestnancov bude venovať pozornosť prevencie duševného zdravia v športe a tiež prevencie rizikových javov. To, čo u nás skutočne významne trpí, je oblasť prevencie. Preto prosím, tam skúsme upriamiť pozornosť, naliať peniaze do efektívnej prevencie na všetkých jej úrovniach, pretože je vždy lacnejšie ako následná liečba.
Ešte raz sa chcem všetkým poďakovať a verím tomu, že vďaka tejto diskusie našej odbornej prídeme na veľmi veľa vecí ešte a držme si palce.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážený člen vlády, vážení kolegovia, kolegyne, vláda sa rozhodla zriadiť nové ministerstvo cestovného ruchu a športu v skrátenom legislatívnom konaní aj napriek tomu, že na to neexistuje zákonom stanovený dôvod. Kompetenčný zákon sa vyhne napríklad hodnoteniu Útvaru hodnoty za peniaze, ktorý by mohol spochybniť finančnú efektívnosť zriadenia nového ministerstva alebo medzirezortnému pripomienkovému konaniu, kde by nám mohli svoj názor pripomienky a opodstatnenosť legislatívneho zámeru vyjadriť štátni úradníci alebo športová verejnosť. V tomto vládnom návrhu sa nedozviete nič o tom, akými krokmi sa zlepší dostupnosť a kvalita športu na Slovensku. Nové ministerstvo nemá vôbec jasne zadefinované svoje ciele a úlohy. Dôvodová správa, ktorá by mala vysvetľovať účel nového ministerstva, je plná nezmyslov, prílepkov, ktoré nemajú žiadny súvis so športom alebo cestovným ruchom.
Naozaj úprimne som pri jeho čítaní ostal zmätený. Dostali sa tam také absurdity ako napríklad prenášanie určitých kompetencií v oblasti obchodovania s vojenskými výrobkami, ktorých držba a úprava sa obmedzuje do rúk ministerstva obrany. Ďalej nový návrh kompetenčného zákona napríklad priznáva SIS postavenie ostatného ústredného orgánu štátnej správy, čo môže súvisieť, ako tu už bolo spomínané s jedným poslancom na vedúcu funkciu informačnej služby. Ale úplným bizárom sú pre mňa odseky týkajúce sa Úradu na dohľad nad verejnou starostlivosťou zdravotnou alebo... Otázka, samozrejme, znie, že čo má toto so športom, pretože celé to vyzerá, že koalícia len vyžíva skrátené legislatívne konanie na presadzovanie úplne iných záujmov. Skrátené konanie je snahou o to, aby si to medzičasom nikto nestihol všimnúť, ale obávam sa, že počas celého volebného obdobia bude pod vedením SNS len šport zástierkou na ich postranné úmysly. Vzhľadom na záväzky nového ministerstva voči športu a mládeži je dôležité, aby sa predstavitelia vlády nielen vyjadrovali k financovaniu a personálnemu obsadeniu, ale aby aj konkrétne kroky smerovali k zachovaniu a rozvoju športovej infraštruktúry pre všetky cieľové skupiny v tejto krajine.
Považujem za dôležité zabezpečiť, aby šport neostal v tieni ministerstva, aby skutočne plnil svoje ciele a úlohy, ktoré nám v dôvodovej správe, bohužiaľ, chýbajú. Dôvodová správa mu, bohužiaľ, nevenuje dostatočnú pozornosť a rovnako tak mám obavy, že tomu nebude ináč ani v praxi. Ako už viacero kolegov a kolegyne predo mnou spomenulo, ministerstvo získa pod svoju správu národnú lotériovú spoločnosť Tipos. Z doterajších vyjadrení pána predsedu Danka, konkrétne na jeho tlačovke 18. novembra, vieme, že peniaze z hazardu by mali ísť alebo teda vo väčšom počte do športu. Citujem, aj preto to tu hovorím oficiálne, prvýkrát je prioritou, aby aj štátna lotériová spoločnosť neplatila do televízii losovania, ale peniaze z nej išli z Tiposu rovno do zväzov a tie si nakupovali napríklad vysielacie práva. Aká bude teda štruktúra toho financovania nového ministerstva je otázne, zatiaľ počúvame iba náhodné vyjadrenia, na základe ktorých to financovanie môžeme iba predpokladať. Ak znížime investície Tiposu do reklamy, nebude to znamenať aj menšie príjmy, čo vyústi do nižšej finančnej podpory športu? Všetky tieto otázky by mali byť práve prediskutované, ak by sa o tom pri zriadení novej inštitúcie rokovalo v riadnom legislatívnom konaní.
Prečo sa tu napríklad nebavíme o forme podpory mladých talentovaných športovcov? Budú pre nich existovať napríklad štipendiá, ako to poznáme po vzore iných krajín? Bude podporený univerzitný šport? Bude mať každé dieťa na Slovensku rovnaký prístup na športoviská? Akými spôsobmi zapojíme mladú generáciu do športových klubov a motivujeme ich športovať? Prečo totálne oddeľujeme, bolo to tu mnohokrát spomínané, školský šport od tohto ministerstva? Budú sa tieto dve ministerstvá nejako koordinovať, prepájať, ako táto spolupráca bude v praxi vyzerať? Sedavý štýl života medzi mladými ľuďmi je v zostupe a zástancovia nového ministerstva nepovedali ešte ani jedno slovo k riešeniu týchto otázok. Človek pri tomto celom naozaj nadobúda presvedčenie, že toto nové ministerstvo je iba výmyslom strany SNS, ktorá si ho skrátka vybojovala za každú cenu. Nemôžeme ignorovať skutočnosť, že vytvorenie tohto nového ministerského alebo teda tohto nového rezortu nebolo predmetom širšej verejnej diskusie a neexistujú jasné argumenty za jeho podporu.
Zhodou okolností, aj keď síce nie tu v parlamente, ale teda v pléne, ale v budove mal predseda Danko tlačovku a na besede hovoril, že toto ministerstvo bude najmenšie, najefektívnejšie a najperspektívnejšie. Ale, bohužiaľ, verím iba tomu prvému a to je to, že bude najmenšie. Budem sa už teda síce opakovať, ale ak by sme chceli predsa len alebo teda ak by vláda chcela úmyselne s dobrým svedomím podporiť šport, tak mali na to príležitosti cez už existujúce ministerstvo školstva alebo Fond na podporu športu a skutočne nemuseli zakladať nové ministerstvo. Mňa mrzí, že napriek tomu, že tu už štvrtý deň diskutujeme o športe, že tá debata sa častokrát a, bohužiaľ, právom strhne na tie nijako nesúvisiace prílepky, ktoré v tom kompetenčnom zákone toto zriadenie ministerstva obsahuje.
Ja by som teda rád, už som to aj hovoril, že nemal len tú diskusiu medzi nami v opozícii, pretože mňa len tie názory, ktoré opozícia, naprieč teda stranami sa zhodneme na tom, že to ministerstvo nielenže nepoznáme to financovanie, ale ani len na papieri nevieme jasne určiť ciele a to, čo by to ministerstvo malo plniť. Sú tam, ako som spomínal tie otázky v rozpore s tým, ako má fungovať školský šport, ktorý je pod sekciou ministerstva športu, ako má teda fungovať ten vrcholový šport, keďže vieme, že je to prepojené, ale namiesto toho teda aby koaliční poslanci s nami diskutovali, tak buď tu nie sú a keď tu aj sú, tak sa nezapájajú a keď aj pán predseda Danko mal tlačovku, ktorú ja som si pustil, keďže nie z tohto miesta, ale z toho tlačovkového sme sa mohli dozvedieť, tak v podstate sme sa konkrétne nedozvedeli nič. A keď aj prišli otázky novinárov ohľadom tohto nového ministerstva, tak pán Danko po prvej otázke radšej, ako býva zvykom, odišiel.
Takže ja vám ďakujem za pozornosť, a teda dúfam, že keď aj nie z tohto miesta, že budeme vedieť viacej o tom, ako to ministerstvo má byť financované, ako bude zabezpečený školský šport, ako budem, ako budú mať talentovaná mládež prístup k športu. Akým spôsobom toto ministerstvo má zabezpečiť transparovanú, transparentné financovanie predovšetkým športových klubov, pretože ja si myslím, že ako bolo tu spomínané a porovnávané krajiny, ktoré investujú viacej do športu. Ja, samozrejme, súhlasím, že o financiách to je, ale ja si predovšetkým myslím, že tie financie by sa mali dostať tam, kde to je najviac potrebné a to sú, samozrejme, tie kluby, ktoré vychovávajú športovú mládež. Myslím si, že častokrát suplujú robotu naprieč tomu, že to považujú skôr za takú svoju filantropiu, že investujú do toho svoj čas, energiu, peniaze, ale tá skutočná pomoc toho štátu, ako to častokrát vidíme, sa im nedostane a darmo tu my môžeme organizovať veľké športové podujatia. Rozumiem, že teraz je taký moderný trend, sa to volá, že sportswashing, možno mnohí z vás to poznáte. Je to sportswashing, je známy v Maďarsku alebo teda v krajinách, kde ten, kde tá demokracia ťahá za kratší koniec a týmto spôsobom sa tieto štáty snažia legitimizovať na v rámci svetovej scény. Videli sme olympijské hry v Rusku teraz sú majstrovstvá sveta v Saudskej Arábii a podobne, takže rozumiem, že z pohľadu nejakého politického marketingu je šport pre stranu SNS zaujímavá, ale ja sa obávam, že sa tá kvalita a dostupnosť športu, tak ako, v akom stave je dnes, sa nijakým spôsobom a naprieč tomu, že sa vytvorí ministerstvo, ktoré zaťaží štátny rozpočet, a ten šport sám osebe sa nezmení.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Dobrý deň, pán predseda, vážené poslankyne, vážení poslanci, Dávid, ja ti veľmi pekne ďakujem za toto vystúpenie a je trošičku iné ako predošlé vystúpenia, ktoré rozprávali o športe a o dôležitosti pre mládež, lebo ty si človek, ktorý si, čo ja viem o dvadsať rokov mladší odo mňa, žiješ medzi mladými ľuďmi, chápeš ich starosti a polovica tvojej generácie a verím, že spolužiakov a kamarátov našu krajinu opúšťaj, opúšťajú, lebo vidia, že nemajú príležitosti na rast. Či už profesný, ale nemajú aj príležitosti real... realizovať sa.
Možno by sa realizovali, keby boli od malička vedení k športu, keby boli telocvične voľné aj pre, aj pre deti a nie len pre povedzme partičku starších ľudí, ktorí si tie telocvične prenajímajú a už to, že sa vlastne oddelí základný alebo primárny šport od, od toho vrcholového, tak je vlastne znakom toho, že vlastne my cielene chceme túto šnúru prerušiť a chceme nechať vlastne naozaj vyrastať alebo, alebo vyniknúť len tých športovcov, ktorí mali šťastie, bohatých rodičov na nákup výstroje alebo na prenájom športovísk. A absolútne nemyslíme na tých, na tie Slovenky, Slovákov, ktorí v dedinách, obciach, mestách na východe, na strednom, na južnom Slovensku, na Gemeri, proste nemajú šancu svoje športové nadanie realizovať.
Takže ďakujem ti za tvoju generáciu, že si toto povedal.