6. schôdza

Ďakujem pekne za slovo.
Ďakujem aj tebe, Natália, za tvoj príspevok v rozprave. Myslím, že ak je tu niekto v tejto miestnosti, kto skutočne vie, o čom je šport a vôbec celá táto reorganizácia, tak si to práve ty. Ja by som chcela nadviazať na jeden aspekt, o ktorom si hovorila, ktorého som sa dotkla už včera v jednej faktickej poznámke, a síce ktorý štát v Európskej únii, koľko míňa na šport a dovolila som si dať to do vzťahu s tým, že aké zriadenie toho ministerstva športu alebo teda že kde vlastne ten šport je zaradený, a teda dokončila by som tú myšlienku zo včera. Najviac míňa Luxembursko na šport v porovnaní so Slovenskom, je to hlavne teda bohatá krajina, míňa pätnásťkrát toľko ako my a v Luxemburgu majú ministerstvo športu teda zvlášť.
Švédsko, dvakrát taká veľká krajina ako my, míňa takmer desaťkrát toľko. Vo Švédsku majú tiež samostatné ministerstvo športu. Nasleduje Fínsko, porovnateľná krajina, osemkrát toľko ako my, čo sa týka toho, že teda koľko míňajú, a vo Fínsku spadá šport pod školstvo a kultúru.
Kto naopak míňa najmenej, Bulharsko, tam je šport taktiež súčasťou ministerstva mládeže. V Rumunsku majú dokonca osobitnú národnú agentúru pre šport, tiež míňajú veľmi málo. No ale osobitnú agentúru majú aj v Čechách, kde napríklad patria k tej vrchnej špičke, čo sa týka toho, že koľko investujú. Kombinované ministerstvo cestovného ruchu a športu majú napríklad v Bielorusku, tam, samozrejme, dáta nemáme, ale aj v Chorvátsku, ktoré je taktiež pod priemerom a naopak v Poľsku, kde sú zase vysoko nad priemerom. No a čo z tohto vyplýva? Nie je vôbec dôležité, pod aké ministerstvo šport zaradíme, dôležité je, koľko do športu investujeme.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ďakujem, pani poslankyňa, za podrobný výklad k zriadeniu nového ministerstva cestovného ruchu a športu. Otvorili ste množstvo otázok, ktoré verejnosť má právo klásť a má právo dožadovať sa odpovedí, ale tie odpovede nejako neprichádzajú, nie sú obsiahnuté ani v dôvodovej správe k tomuto návrhu zákona a nikto z koalície nie je ochotný sa postaviť pred rečnícky pult, vystúpiť v rozprave, aby s ním bolo možné polemizovať, aby poslanci mali možnosť reagovať a vymieňať si s niekým z vládnej koalície argumenty. Prečo je tento zákon dôležitejší ako návrh štátneho rozpočtu? Prečo odmieta vládna koalícia prerušiť rokovanie o tomto bode a uprednostniť návrh štátneho rozpočtu. Prečo má parlament rokovať o tomto kompetenčnom zákone cez noc až do rána, keď je tu reálna možnosť vyriešiť najprv štátny rozpočet a potom sa vrátiť k tomuto bodu? Tie otázky tu visia vo vzduchu a nenašiel sa nikto z koalície, kto by na ne férovo a úprimne odpovedal.
Samozrejme, ťažko očakávať férovosť od predsedu parlamentu, ktorý neférovým spôsobom a alibisticky posvätil, aby pri inom zákone, pri tzv. konsolidačnom balíčku, parlament nehlasoval o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Ľubomíra Galka, ktorými chcel zrušiť zvýšenie viac ako 900 rôznych poplatkov, ktoré koalícia chcela po tichu, bez verejnej diskusie presadiť. Po takomto neférovom znemožnení výkonu poslaneckého práva Ľubomíra Galka, nie je vôbec prekvapujúce, že koalícia necíti potrebu zdôvodniť svoje návrhy a postupy a prechádza celý parlamentný legislatívny proces valcom.

Pani poslankyňa Nash, myslím, že na vaše vystúpenie by sa dalo reagovať dvoma spôsobmi. Ten prvý je stručnejší a v podstate znie, nie, to je odpoveď na vašu otázku, či potrebujeme nové ministerstvo športu. Ak by som chcel byť trošku menej, menej stručný, tak by som sa aj ja chcel poďakovať za váš dôkladný rozbor rôznych aspektov vytvorenia nového ministerstva športu a cestovného ruchu a aj vaše vystúpenie je dôkazom pomýlenosti procesu, ktorým postupujeme, lebo o takýchto veciach sa malo hovoriť ešte dokonca pred pripomienkovým konaním v diskusii o nejakom zámere vytvoriť nové ministerstvo. Malo sa o ňom hovoriť v medzirezortnom pripomienkovom konaní, kde by sa k tým zámerom, ale aj k jednotlivým aspektom a technickým riešeniam mohli vyjadriť nielen poslanci Národnej rady, ale aj všetky dotknuté inštitúcie, organizácie, jednotlivci, odborná verejnosť, širšia laická verejnosť a tak ďalej a potom mal byť ten návrh prerokúvaný v riadnom procese, vo výboroch sa malo takýchto veciach hovoriť. Ale ako môžme hovoriť vo výboroch o takýchto veciach, keď výbor trvá hodinu cez obednú pauzu alebo hodinu pred začiatkom rokovania, už ani po rokovaní nemôže byť, lebo keď rokujeme do polnoci alebo nonstop, tak na to nie je priestor. A naozaj by som aj ja chcel vyzvať pána podpredsedu Národnej rady Danka, aby sa aj on vyjadril, aby vystúpil v rozprave, aby sa pokúsil obhájiť aspoň túto jednu vec z celého kompetenčného zákona, je to jeho dielo, tak nech aspoň s nami o tom diskutuje.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Ja ďakujem aj kolegyni Nash, ktorá veľmi dobre zhrnula a položila veľmi správne otázky, ktoré sa týkajú tohto zákona a zriadenia samotného ministerstva a myslím, že je úplne zrejmé, že na pomoc cestovného ruchu alebo športu určite netreba nové ministerstvo, možno v našej situácii, kedy zároveň konsolidujeme, alebo mali by sme konsolidovať verejné financie, je tomu skôr naopak.
Navyše budovanie každej inštitúcie je obrovský projekt, ktorý musí byť dobre zvážený, musí byť dobre pripravený, musí mať zanalyzované, aké sú jeho, aké budú jeho vplyvy, aké budú možno nejaké negatíva, akým spôsobom sa s tým vysporiadame a jednoducho tu vidíme v priamom prenose, ako táto vláda vlastne chce zriadiť a pripraviť za päť týždňov spustenie nového ministerstva a potom z toho vyplývajú aj také veci, ako je, ako spomenula kolegyňa Nash vo svojom vystúpení, že vlastne podľa zákona nebude, nevieme, kto bude mať aké kompetencie, pokiaľ ide o školské telocvične a kde máme aj doteraz už veľké problémy a investičný dlh a potom sa stane to, čo sa stáva vždy, keď za jednu vec majú zodpovednosť dvaja alebo keď nie je jasné, kto má za čo zodpovednosť, tak pri problémoch nebude toho, kto by tie problémy riešil a bude sa to prehadzovať z jednej inštitúcie na druhú a vznikne z toho chaos, ďalší chaos a ďalšie investičné dlhy a ďalšie problémy, a to len kvôli tomu, že tento návrh je absolútne nepripravený a nemá tu čo robiť.
Ďakujem.

Ďakujem.
V súčasnosti máme ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu, ideme zriadiť ministerstvo športu. Vy ste tam, vy ste tam poznamenali a hovorili ste o tom, že vlastne vytrhnutie športu z ministerstva školstva je chyba. Ono v podstate možno ani chyba by to nebola, keby to bolo koncepčné. Keby to mali pripravené, keby povedali, ako sa to bude riadiť, kto to bude riadiť. Keby to mali, keby povedali, aká bude symbióza, teda medzi ministerstvom športu, a tým školským športom. Pretože toto je ten základný fakt, veď my chceme, aby sa tu športovalo, aby nám deti mali 3 hodiny telesnej výchovy. My chceme zdatné, zdravé deti, a to myslím, že na Slovensku je len pár jedincov, ktorí toto nechcú aj to len pár naozaj, ale oni to nevedia. A to je smutné, že oni idú znásilniť, znásilniť šport takýmto spôsobom. J
a neverím, že ten Dušan Tittel toto nevidí, nie je tu. Veď to je čistá katastrofa, čistá katastrofa. Bez koncepcie, bez akéhokoľvek napísania alebo vysvetlenia, ako to bude ďalej fungovať. Ja som hlboko presvedčený, že to bude katastrofa, no to bude mať katastrofálne následky pre tie deti. No a nehovorím o tom, že, že naozaj to je ryža, to všetci vieme, že to je ryža pre Antona Danka a SNS, takže tie peniaze, ktoré majú ísť do športu, budú končiť úplne niekde inde. My si ideme zlikvidovať šport na Slovensku.

Ďakujem za slovo.
Natália vo svojej reči veľmi podrobne, veľmi precízne, až na paragrafové znenie, zanalyzovala to, čo tu máme doteraz, a to čo tu chceme mať odteraz aj s patričnými otázkami, že prečo, načo, akým spôsobom na tie odpovede. Tie odpovede sme tu zatiaľ nedostali, ale mňa zaujali na úvod len dve hlavné veci týkajúce sa cestovného ruchu, ktoré neboli vôbec analyzované, lebo nie sú ani vôbec zdôvodňované v tom návrhu. Čiže kúpeľný cestovný ruch a kongresová turistika. Ja som sa nad týmito dvoma pojmami zamyslel alebo zvažoval som v kontexte všetkých navrhovaných zákonov, ktoré tu máme prerokovávať v skrátenom legislatívnom konaní, my ich nazývame pracovne, že promafiánske. Čiže ide sa tu zrušiť boj proti organizovanej kriminalite, zruší sa špeciálna, špecializovaná prokuratúra, ktorá je na to určená. Vidíme, že sú reštrukčné, organizačné opatrenia na NAKA, ktorá je určená na boj proti organizovanej kriminalite, znižujú sa tresty za kriminalitu. Všetko sa robí kvôli tomu, aby sa ako keby nemohla odhaľovať, vyšetrovať a súdiť organizovaná kriminalita. Toto je živné prostredie pre tú samotnú ani nie tak možno slovenskú, ale medzinárodnú, lebo pamätám si časy, kým sme nemali tieto špecializované útvary a pracoviská, tak tu boli Rusi, Čečenci, Dagestanci, Srbi, Albánci, dokonca talianska 'Ndrangheta tu mala svoje odnože a títo všetci veľmi dôsledne analyzujú právne poriadky jednotlivých štátov a umiestňujú svoju turistiku a svoje kongresy tam, kde je to najmenej riskantné.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Natália, ďakujem ti veľmi pekne za tvoj príspevok. Poukázala si na to, že nie je dobré podľa teba vytrhávať šport z toho terajšieho kontextu, v ktorom ho máme a práve tomu by som sa chcel v tomto krátkom vystúpení venovať. Existuje starý antický ideál kalokagatie, ktorý hovorí o tom, že vzdelanie a šport patria dohromady. Tento ideál v starovekom Grécku, za tým slovom kalokagatia je dobro a krása, mal za cieľ ľudí viesť k tomu, aby boli vyváženými bytosťami, aby sa v človeku tá vonkajšia krása spájala s vnútornou krásou, aby pestovaná postava bola postavou, za ktorou sa skrýva pekný, čistý, morálny charakter. Toto sa zdôrazňovalo najmä v Aténach. Filozofia ako Sokrates napríklad, veľmi na to dbali, ale treba vedieť, že v starovekom Grécku boli aj také názory, s ktorými sa tu teraz stretávame, kde sa oddeľoval šport a kde sa kládol veľký dôraz iba na tú telesnú stránku, a to bola Sparta, takže pre mňa teraz sa otvára ako keby otázka, že kam sa uberá táto vláda, chce sa sparťansky pripravovať na niečo. Na čo sa chce pripravovať, keď teda oddeľuje šport od vzdelávania? Ja by som sa teda chcel prihovoriť za to, že vzdelávanie a šport v duchu tej starej gréckej tradície majú zostať spojené.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Ďakujem vám, kolegovia, za vaše doplňujúce informácie.
Tina Gažovičová, ďakujem ti za tú otázku, ktorú si znova zopakovala, prečo sa ruší povinnosť registrácie. Samozrejme, kvôli kšeftom, ktoré prídu. Uvidíme, prídu za chvíľu a som o tom presvedčená.
Dávid, ďakujem, že si tiež zdôraznil, že ide o zbytočné ministerstvo, pri ktorom absolútne absentujú nejaké dôvody jeho vzniku.
Beáta, ďakujem veľmi pekne za informácie o tom, v ktorých krajinách sa ako starajú vlády o šport a pohyb obyvateľstva, že investujeme málo, ale nezávisí to od toho, pod akým ministerstvom toto funguje. Ide o to, že aké máme verejné politiky v tejto oblasti.
Gábor Grendel, ďakujem veľmi pekne za to, že ste upozornili, že tento zákon je iba zásterkou a toto ministerstvo slúži iba na to, aby štát tými prílepkami sa priblížil bližšie k svojmu cieľu, a tým je únos právneho štátu.
Pán Dostál, ďakujem veľmi pekne, že ste opäť upozornili na to, že pristupovať k takejto otázke zriadenia nového úradu v skrátenom legislatívnom konaní je bezprecedentné.
Braňo Vančo, ďakujem veľmi pekne, áno, netreba nám nové ministerstvo.
Pán Pročko, tiež súhlasím, keby nám povedali, ako to bude fungovať, tak by sme to možno podpísali. Je smutné, že nemajú ani plán, ani koncepciu.
Pán Spišiak, ďakujem veľmi pekne. Tiež by ma zaujímalo to kúpeľníctvo a kongresová turistika.
A, Ondrej Prostredník, ďakujem veľmi pekne za pripomenutie kalokagatie. Naozaj telesná výchova a šport majú vychovávať komplexné osobnosti z našich detí a mládeže.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, pán minister, pán spravodajca, najprv ďakujem za túto možnosť, pán predsedajúci, za ústretovosť. Ja vystúpim dnes v rozprave za klub KDH, keďže podobne asi ako pani Nash ja sa tejto téme venujem roky. Okrem toho, že som riaditeľom škôl, tak som aj angličtinár a telocvikár a športovec a pripravoval som aj program školstva, kde pod kapitolou sme sa venovali aj športu. A už na školskom výbore a podobne to zaznelo a aj tu v pléne, sme podobne, ako ste spomenuli, navrhujeme alebo predkladáme, ja to nedám ako pozmeňovací návrh preto, lebo my nebudeme za celý tento balík hlasovať, ale možnože si to osvojí predkladateľ, a to ten názov zo školstva smerom k vzdelávaniu je veľmi moderný a v celom svete sa takto používa. A toto je veľmi jedinečný čas, to je delikátny čas, kedy sa otvára názov ministerstva a ja by som to využil, aby som použil niečo, čo odráža túto dobu. Čiže ak by ste mohli zvážiť na vedení alebo u predstaviteľov, ktorí sa k tomu ešte môžu vyjadriť, napríklad navrhovateľ, tak zmeniť slovo školstvo na vzdelávanie a prípadne ešte aj vývoj, výskum a vývoj na inovácie. Ale toto nechám na zváženie, minimálne vzdelávanie. Ja som očakával, že tu bude sedieť pán predkladateľ, pán minister Susko, ktorý má povesť odborníka alebo človeka, ktorý je v téme a ako minister rozumie legislatívnym zmenám a vie veľmi dobre, čo to je zrýchlené konanie, kedy sa používa, kedy sa to dá zdôvodniť v rokovacom poriadku a kedy je to už nezmysel, keď na jednu vec prilepíme ďalších 21 zmien zákonov, ktoré spolu nesúvisia a on tu sedel dosť dlho a bolo mi ho celkom ľúto, lebo podľa mňa on v tomto musí mať jasno, že to nie je celkom správne.
A napríklad aj vtedy, keď niekto z vládnych poslancov ešte podá pozmeňovací návrh napríklad v súvislosti s protimonopolným úradom a potom dostanem ešte frčku z Európskej únie, že toto teda nie, lebo to je v nesúlade s európskym právom. Ja sa bojím alebo takto, obávam sa, že keby tu niekto z vládnych poslancov navrhol pestovanie kukurice na odvrátenej strane Mesiaca, tak by to musel pán Susko zhltnúť a proste osvojiť si to, pretože dostal takéto zadanie. Čiže trošku mi je ľúto, že ideme novelizovať cez zákon o teda cestovnom ruchu a športe, ideme novelizovať 21 nesúvisiacich zákonov, ktoré sú prílepkami a takto sa to skrátka robiť nedá. Chcem povedať, vážení kolegovia, menej vás je tu z koalície, väčšina z opozície, ja neberiem tú výhovorku, že vy ste to tak minule robili, tak aj my to teraz takto budeme robiť. Toto nemôže byť argument. A ak by sme prijali, že toto je v poriadku, že cez jeden zákon novelizovať 21 iných a ešte aj v zrýchlenom konaní bez toho, aby sa ku každej téme vyjadrili odborníci, ak by sme toto prijali ako normu, tak môžme tento parlament rovno rozpustiť a môžme tu urobiť barbaristan, kde proste pôjdeme, pôjdeme takýmto spôsobom na hulváta.
Čo ma teda zarazilo, že tento zákon sa dotýka aj zbrojárskeho priemyslu. Keď sa dobre pamätáte, tak práve táto partia, táto vládna koalícia hovorili, že my nechceme zbrojiť, my ani už náboj na Ukrajinu, lebo tam chceme, aby bol mier, aby zbrane prestali, maximálne na Ukrajinu pošleme lieky a prikrývky. Pamätáte si to? A teraz v rýchlosti, v zrýchlenom konaní, v tichúčku, pri Jingle Bells pesničkách pred Vianocami ideme novelizovať veci súvisiace so zbrojením, so zbrojárskym priemyslom a ešte to skrývame pod zákon o cestovnom ruchu a športe. Podľa mňa je toto veľmi, veľmi nefér a ak sú tu nejakí novinári, tak sa môžu predstaviteľov vládnej koalície opýtať, či ozaj sú takí mierotvorcovia alebo, naopak, ideme so zbrojárskym priemyslom na bomby, šupy.
Dôvodová správa sa venovala, ako už kolegyňa prečítala, doslova v dôvodovej správe sa spomína, že prečo teda potrebujeme ministerstvo cestovného ruchu a športu. A tam sa hovorí o posilnení značky Slovenska ako o bezpečnej turistickej destinácii, hovorí sa tam o tom, že chceme racionálne, efektívne využívať prostriedky na cestovný ruch, chceme budovať kúpeľný turizmus, chceme budovať teda kongresovú turistiku, budovať cyklotrasy. K tým cyklotrasám napríklad poviem, že to nechajte na vyššie územné celky. Cyklotrasy sa budujú. Choďte sa pozrieť Eurovelo, choďte sa pozrieť do Prešovského kraja. Mali ste plné ústa toho, že prenesiete eurofondy o poschodie nižšie na VÚC-ky, ako to robia povedzme Poliaci. Tí dávajú z celkového balíka eurofondov, myslím, že 44 % na vojevúdstva, čo je obdoba našich vyšších územných celkov. My tam dávame 16 %. Choďte sa pozrieť, ako sa rozvíjajú regióny v Poľsku oproti našim regiónom. My ani nepotrebujeme takto tvoriť ministerstvo cestovného ruchu. My len potrebujeme dať prostriedky tam, kde tomu rozumejú, kde poznajú svoj kraj, kde poznajú svoje bohatstvo a čo všetko môžu ponúknuť turistom a tam to pôjde. Keď pôjdete na to, na ten trojuholník, kde sa spája Ukrajina s Poľskom a so Slovenskom, tam kde my máme svoj krásny národný park a pozriete si, ako to vyzeralo pred vojnou na Ukrajine, že koľko turistov bolo na poľskej strane, koľko bolo na ukrajinskej a koľko bolo na našej, tak prídete k zarážajúcim číslam. To sú rozdiely v desiatkach až v stonásobkoch, ako my využívame turizmus. A stačí, úplne by stačilo dať trošku viacej peňazí do VÚC-iek na regióny a zrazu sa to rozbehne.
A teraz k športu. Ako kolegyňa jedna spomínala, že existujú rôzne, rôzne ministerstvá, kde šport je nejakým spôsobom zastúpený. Existujú aj samostatné ministerstvá športu, ale napríklad taká úspešná Amerika, Spojené štáty vôbec nemajú ministerstvo športu. Niekde dokonca existuje viacero krajín, kde aj ministerstvo cestovného ruchu a športu alebo existuje kultúra a šport. Úplne najčastejšie je ministerstvo športu a mládeže. A ja som vďačný aj kolegovi, že spojil kalokagatiu, teda rovnováhu ducha a tela a načrtol, že možno že by sme to mohli nechať pri tom školstve.
Nám trošku vadilo, priznám sa, že my sme spochybnili teda šport ako prílepok ministerstva školstva, pretože ho zastupoval až tretí tajomník, teda tretí štátny tajomník a dovtedy nebol ani, pred pár rokmi ešte ani nebol jasný rozpočet. Ale za posledné roky sa školstvo dosť, teda šport v rámci školstva upratal. Tam sa prijal úzus, že nebude mať nasledujúci rok kapitola školstva menej peňazí ako aktuálny rok a toto sa dodržiava. A dokonca sa tam vyčistili pravidlá o tom, ako sa napríklad používajú kapitálové peniaze. Ten Fond na podporu športu, s ktorým už pred tým prišiel, prišla SNS mal pred tým oveľa väčšie a nejasné právomoci. Teraz sa to vyčistilo, ale po príchode novej garnitúry sa tam menia, menia sa tam persóny a už sa zase rozšírila pôsobnosť a bude teda možno dávať peniaze kde komu. Teda za KDH poviem, že my sme chceli, aby šport mal dôstojné postavenie v rámci ministerstva alebo aby mal ako ústredný orgán štátnej správy napríklad, ako to majú Česi. Oni majú Národní sportovní agentúru, aby mal také výsostné postavenie, aby predseda tohto ústredného orgánu štátnej správy sa mohol zúčastňovať vlády a podobne. To je jedna vec.
Druhá vec je, čo sa vlastne deje teraz. My sme hovorili, že šport na Slovensku nie je jednotne riadený, nemá koncepciu a zabŕda do toho kdekto. Kto stavia telocvične napríklad? Niekde obce, niekde mestá, niekde vyššie územné celky, niekde získate prostriedky cez práve ten Fond na podporu športu alebo cez nejaké eurofondy. Ale nie je v tom vôbec jasno. My v KDH tvrdíme, že treba urobiť mapu, infraštruktúrnu mapu, teda čo všetko máme a čo všetko nám chýba na Slovensku v rámci infraštruktúry, kde nám chýbajú štadióny, kde nám chýbajú telocvične, klziská a podobne, cyklotrasy a určiť presne, že kto, ktorá zložka či mestá a obce, kraje alebo štát či je za to zodpovedný a kto to dobuduje. Dneska vôbec nemáme šajnu. A nielen v infraštruktúre, ale my ani nemáme šajnu o tom, že kto podporuje aktivity jednotlivé. Keď prídete do mesta, tak máte nejaký futbalový alebo hádzanársky klub, ktorý si pýta peniaze od mesta, od VÚCk-y, od rodičov, z národného zväzu hádzanárskeho a vy nemáte šajnu akým spôsobom. A najlepšie sú financované, viete, ktoré športy alebo viete kto? Ten kto má najlepšie lakte a ten kto niekoho pozná. A ten systém, že kto koho pozná, teraz ideme zavádzať naspäť cez to ministerstvo športu, kde budú nejasné pravidlá, bude tam veľký balík peňazí, ale nebude jasné, že kto za čo zodpovedá a čo ktoré financie kam pôjdu.
A to isté s financovaním. My sme tiež mali v programe KDH, že ak teda chceme posilniť financovanie športu, dajme tie prostriedky, ktoré sa cez šport vyzberajú, to znamená aj Tipos, dajme ich do športu, ale s jasnými pravidlami. S úplne presnými jasnými pravidlami, aby nebol možný únik a nejaká defraudácia každého verejného eura. Lebo my sme tu zodpovední za každé jedno euro ,či ho použijeme správne, alebo nesprávne. A toto tu tento návrh toto proste opomína. Čiže jasné financovanie, jasné pravidlá, pasportizácia všetkých, celej infraštruktúry, čo nám treba dobudovať a potom jasná koncepcia, že odkiaľ kam chceme ísť, koľko mladých ľudí zapojíme a v akej intenzite, aké povedzme športové výsledky chceme dosiahnuť, ktorým športom sa budeme prioritne venovať a tak ďalej a tak ďalej. My nemáme ani šajnu. My nemáme jasné ciele. A toto by bolo dobré spraviť.
Veľa by sa dalo tu rozprávať. Máme to pripravené. My chceme, aby sa šport rozvíjal. Určite chceme, aby sa rozvíjal cestovný ruch. KDH tomu veľmi praje, ale tuto to nevidíme. V tomto kompetenčnom zákone ale dochádza k tomu, že obmedzujeme niektoré ústredné orgány štátnej správy v ich nezávislosti. Ideme natvrdo menovať a odvolávať ľudí tam cez vládu, tam kde to nie je potrebné, dokonca nežiadúce. Už to tu bolo zdôvodnené. Úrad na dohľad pred zdravotnou starostlivosťou alebo štatistický úrad, alebo niektoré ďalšie, alebo urobiť zo SIS-ky ústredný orgán štátnej správy nedáva zmysel. Bolo to šité horúcou ihlou, neboli zodpovedané všetky otázky, dôsledky a takto to teraz dopadáva. Čiže nemôžme my tento, túto legislatívnu zmenu ani podporiť ani jej zatlieskať.
A dovoľte mi na záver zavinšovať tejto legislatívnej zmene, aby nám Slovákom, našej krajine urobila čo najmenej škody. Dovoľte mi vám všetkým, drahí kolegovia, ktorí ste tu, aj vedeniu Národnej rady zaželať, aby tie predvianočné harakiri alebo ako to nazval pán predseda, tá nová kultúra, aby vám neubrali až toľko času, aby sme aspoň trošku času mohli zmysluplne stráviť so svojimi najbližšími a prežiť pekný vianočný čas. To vám zo srdca želá celá KDH a ja.
Všetko dobré prajem! (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ďakujem pekne, pán kolega Šmilňák, za tvoje vystúpenia a aj teda za to prianie záverečné. Celkom ma to dojalo v týchto predvianočných dňoch, myšlienka, že sa blížia sviatky. Ale stále tu máme dosť podstatné veci, ktoré nám tu ležia na stole a o ktorých, ktorých sa oplatí diskutovať.
Prvé, ty si už aj na výbore, aj teraz v tej rozprave prišiel s, myslím si, že veľmi, veľmi zaujímavým návrhom a to je, že keď už sa ide meniť názov ministerstva školstva, keď už sa bude treba investovať, že sa budú všetky hlavičky, všetky papiere, všetky vizitky, všetko meniť, tak naozaj je na zváženie, či to v tomto bode nevyužiť na to, aby sa to premenovalo na ministerstvo vzdelávania, lebo je pravda, že vzdelávanie zďaleka nie je iba o tých školách a vzdelávanie a rozvoj detí a mládeže sa zďaleka nedeje iba v školách, ani nie iba počas školskej dochádzky, ale je to niečo, čo začína už od ranného detstva a pokračuje to až po celoživotné vzdelávanie a možno by to bol taký symbolický krok, ktorý by prispel k tomu, aby aj tieto kvázy okrajové časti tej agendy súčasného ministerstva školstva nadobudli na dôležitosti. Čiže možno tiež keby sme to nemali v skrátenom legislatívnom konaní, tak by bolo aj viacej času aj nad týmto pouvažovať. Ale teda minimálne moja podpora na tento návrh. A teda ešte by som chcela oceniť to pripomenutie toho, ako tento návrh súvisí aj so zbrojárskym priemyslom a aj teda ten apel na novinárov alebo hocikoho, kto teraz počúva, že pozrite sa aj na to, na toto prepojenie a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)