6. schôdza

Ďakujem za slovo.
Pán poslanec, vy ste hovorili že ste sa politicky angažovali už od osemdesiateho deviateho. Tak by som rád od vás vedel, že či história Slovenskej republiky poznala takéto krízy, ktoré postihli bývalú vládnu koalíciu, počas ktorej sa prijímali, áno, skrátené legislatívne konania, ale kvôli tomu, aby sme vedeli čo najrýchlejšie reagovať na všetky vzniknuté situácie, či to bolo počas covidu, počas vojny na Ukrajine a tak ďalej.
Skrátené legislatívne konanie môže byť aplikované len vtedy, ak sa dodržujú tri základné podmienky. Musia byť ohrozené ľudské práva, musia byť, musia hroziť hospodárske škody alebo musí byť ohrozená bezpečnosť krajiny. Predstavitelia koalície argumentujú, že ide o ochranu ľudských práv. Samozrejme, ako sme už počas rozpravy niekoľkokrát dokázali, tento argument jednoducho nie je reálny. Iné dôvody tiež nie sú naplnené a v dôvodovej správe ani podrobne popísané, čo znamená, že skrátené legislatívne konanie nie je len pri tomto zákone, ale nemá byť a koalícia porušuje zákon. Nehovoriac o tom, že zákon porušujú pri tvorbe zákonov v 80 % svojich návrhov, keďže skrátené legislatívne konanie používajú takmer pri každom jednom návrhu. Zároveň je dôležité spomenúť absenciu medzirezortného pripomienkového konania. Súčasná vláda jednoducho odignorovala opozíciu, verejnosť, organizácie či iných aktérov, ktorí by v riadnom procese mali zákon pripomienkovať. Navyše kvalitatívna úroveň návrhov zákonov koalície nie je dostatočná. Napriek tomu, že sme boli v minulom období za malé chyby tvrdo kritizovaní, sú to práve návrhy súčasnej koalície, ktoré nenapĺňajú ani základné požiadavky, ktoré musia byť súčasťou zákonov. Nedostatočné odôvodnenia návrhov, narýchlo spísané, napísané paragrafové znenie či nedodanie potrebných príloh, toto všetko je... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, a teda ja nadviažem na kolegu Szalaya v tom, že aký je to naozaj chaos. A nebudem používať vlastné slová, ale budem používať slová, ktoré použil minister Eštok v diskusnej relácii tu s kolegom Spišiakom minulý štvrtok v JOJ-ke. Dovolíte, budem citovať, hej, teda: "Minister spravodlivosti, generálny prokurátor a predseda parlamentu sa stretli a tie zmeny budú predstavené v druhom čítaní, keď bude pripravený pozmeňovák. Ja som sa s minis..." a to je výborné. "Ja som sa s ministrom spravodlivosti bavil, môžete si ho budúci týždeň zavolať a on vám povie o všetkých týchto zmenách." Tak, pán minister, tento týždeň asi máte program vo štvrtok 21.40 či 50 na JOJ-ke, asi idete teda povedať o tých zmenách občanom v televízii. Možno by ste mohli aj nám, teda zvoleným ľuďom, niečo povedať.
Ale teda pokračujeme ďalej. Čiže aké budú tie zmeny? Štvrtýkrát kladiem túto otázku a naozaj ju potom budem klásť dookola. "Viete," odpovedal minister, "ja nie som minister spravodlivosti. Veď si zavolajte toho pána Suska, on vám povie presne, aké zmeny pripravil v tom druhom čítaní, lebo ako sa neskôr dozvieme, nebojte sa v rámci tohto zrušíme aj Úrad špeciálnej prokuratúry a zmeníme tú trestnú legislatívu tak, aby bola restoratívna a nie inkvizične stredoveká, aké je to celé."
A to je ten podstatný bod. Teda ak vy tu naozaj argumentujete tým, že toto je nejaká inkvizičná, inkvizičná legislatíva, že toto je proste niečo hrozné, čo sa tu deje, čo by bol dobrý akože bod na skrátené legislatívne konanie, lebo my progresívci sme skôr proti inkvizícii, dokonca si myslím, že teda môžme to tak povedať, a vy tu dvíhate vlajku progresu. Tak sa, prosím, niekto aspoň postavte naozaj z tej väčšiny, minister alebo dakto, nechoďte už do tých televízií tam rozprávať proste tie halabaly o tom, čo sa deje v ktorej opozičnej strane, a namiesto toho normálne povedzte, toto sú inkvizičné body, toto treba zmeniť. Možno niekoho aj presvedčíte, ale asi vy sami tušíte, že nepresvedčíte, lebo tam absolútne nič také nie je a je to hanba, ako k celému tomu sa staviate.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Ja som rada, že tu odznel ten, taký možno na prvý pohľad niekomu znejúci akademický úvod, kde sa spomínala aj čistota právnej normy, pretože ona veľmi úzko súvisí s tým, čo na konci dňa je jeden z atribútov právneho štátu. Totiž čistota právnej normy spôsobuje akúsi predvídateľnosť pre adresátov práva a bez tej by sme nemohli hovoriť o právnej istote a bez právnej istoty o právnom štáte. Prečo to spomínam? Pretože celá tá predkladaná novela obsahuje toľko zvláštnych formulácií, ktoré idú v rozpore s predvídateľnosťou práva, s právnou istotou, a tým pádom aj s právnym štátom. Napríklad pri ustanovení, kde sú okolnosti vylučujúce protiprávnosť konania, je formulka, ktorá nevedno, čo znamená, počkajte, ja ju tu aj niekde zacitujem, "morálne cnostný cieľ". Neviem, či tu budeme mať nejaké komisie na to, ktoré to budú zhodnocovať, alebo čo to ako bude. Rovnako ďalšie ako mnohé právne neurčité pojmy, napríklad "tam, kde stačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej citeľne, nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihne citeľnejšie". Ja neviem, čo je citeľne a citeľnejšie, ale napríklad keď sa o tom sporím s predstaviteľmi koalície v kuloároch, tak mi hovoria, že ten peňažný trest viacej zabolí, a preto ho ukladajú. No ale potom to je v rozpore s tým, čo navrhujú. Lebo majú ukladať ten čo najprv menej citeľne, teda ten má mať prednosť, tak preto má asi mať trest odňatia slobody, hej, a teda namiesto toho, ktorý postihuje viac citeľnejšie. Naozaj bavíme sa až v absurdných, absurdnej hantírke, ktorému nikto nemá šancu rozumieť. A opakujem, v trestnom práve je to neprípustné, aby bol presiaty mnohými právne neurčitými pojmami. Nehovoriac, že je tam veľký priestor pre tzv. právnu úvahu. Ono je to v poriadku v trestnom procese, áno, súdne voľné hodnotenie dôkazov a tak ďalej, ale tu sme v trestnom práve v hmotno-trestnom zákone, kde tak isto veľký priestor pre úvahu sudcu, kde nevieme, ako ju predvídať a znovu ne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán kolega Szalay, za váš príspevok, v ktorom sme sa znovu vrátili k tomu, prečo je toto skrátené legislatívne konanie absolútne neprípustné. A je veľmi dobré, že počas vášho príspevku sedel v sále aj minister spravodlivosti Susko. A možno sa teda môžeme v tejto súvislosti zase vrátiť k tým nálezom Ústavného súdu, o ktorých sme tu už chceli posledné tri týždne s ministrom diskutovať, ale teda nejako sa nám stále nedarí. Tak ja by som možno prispela svojimi piatimi centami k tomu, že mám tu takú tabuľku tých nálezov Ústavného súdu, ktoré by teda mohli prichádzať do úvahy. Ešte stále sme nedostali ten ich zoznam, ale tak však sa dajú vyhľadať nejaké tie nálezy, ktoré sa tejto veci týkajú. A teda som si pozrela pár z tých možno štyroch až šiestich, ktoré sa teda priamo týkajú pochybení Úradu špeciálnej prokuratúry, a bolo by úplne super, že keby akože minister si zobral ten čas a vystúpil v rozprave, a teda by sme si vecne povedali, že napríklad ako IV. ÚS 608/2022, kde sa hovorí len o tom, že bol nejaký nesprávny úradný postup, alebo napríklad III. ÚS 454/2022, kde tiež v podstate je nejaké iba také drobné procesné pochybenie, alebo teda nenazvem to drobným, dobre, nechcem poškodiť tých sťažovateľov, ale v zásade tam Ústavný súd vôbec nehovorí nič o tom, že by došlo k nejakému úplne zásadnému pochybeniu Úradu špeciálnej prokuratúry. Alebo potom teda I. ÚS 106/2021 podobne skonštatovanie, vlastne porušenie procesných práv sťažovateľa priamo zo strany Úradu špeciálneho prokurátora, lebo nepovolili tú návštevu notára, že ako presne tieto nálezy odôvodňujú váš návrh na skrátené legislatívne konanie. Skúsme sa o tomto konkrétne pobaviť aspoň teraz, keď už sme v polke ústnej rozpravy. To by bolo super.

Ďakujem vám veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ja som veľmi rada, že pán poslanec Szalay tu opätovne pripomenul tie ako keby protirečiace si, protirečiace si konanie pána ministra spravodlivosti, keď v minulosti naozaj kritizoval skrátené legislatívne konania. A ja mám teda najradšej ten výrok, ktorý sa týka toho, že to komentoval slovami, že vláda si robí srandu z legislatívneho procesu. Tak ja neviem, táto súčasná vláda si teda robí srandu z legislatívneho procesu, pán minister spravodlivosti si robí srandu z legislatívneho procesu? Ako aj tu v tejto miestnosti niekedy je aj sranda. Videla som, že tam v koaličnom kútiku pred chvíľou bola sranda, ale možno by bolo lepšie, keby sa zapojili do rozpravy kolegovia a kolegyne. A myslím si, že aj pán poslanec Szalay sa bude teda zhodovať s tými nejakými požiadavkami, ktoré tu už odzneli k tomu, aby pán minister spravodlivosti vystúpil v rozprave a odôvodnil nám mnohé veci. Naozaj tých otázok tu máme celý kopec, odpovede žiadne. Opätovne pripomeniem teda porovnanie právnych úprav krajín Európskej únie. Potom tu máme celý ten zoznam rozhodnutí Ústavného súdu, ktorý by sme potrebovali jednak ten samotný zoznam a potom aj to prepojenie na súčasnú navrhovanú novelu, pretože je očividné z toho, čo už tu zaznelo v tejto sále, že zatiaľ teda sa žiadne prepojenie nenašlo. Tak možno pán minister spravodlivosti by nám to vedel vysvetliť. A rovnako teda myslím si že viacerých z nás by to zaujímalo, aké sú teda tie pripravované pozmeňujúce návrhy k tejto novele zákona, pretože aj z úst koalície vyznievajú také rôzne komentáre. Niektorí hovoria, že sa pripravujú, iní tvrdia, že teda žiadne zmeny nebudú.
Ďakujem.

Ďakujem. Pán poslanec hovoril o skrátenom legislatívnom konaní a o rôznych návrhoch alebo teda rôznych názoroch, ktoré majú právnici. Ja mám pred sebou tiež jeden takýto návrh alebo názor, ktorý predniesla rada prokurátorov. Nepochybne predložené zmeny nevznikli za prvý mesiac vlády, ale boli pripravované dávno predtým. Aký je však účel novely, ku príprave ktorej sa nemôžu oficiálne vyjadriť odborníci na trestné právo a je prijímaná bez širšej odbornej diskusie a bez riadneho legislatívneho procesu? Podľa rady prokurátorov bude mať zvolená legislatívna zmena Trestného zákona a Trestného poriadku závažný dopad na systém fungovania trestnej spravodlivosti bez možnosti odbornej verejnosti pripravované zmeny pripomienkovať a bez zodpovedajúcej legisvakačnej lehoty sa na zmeny pripraviť. Rada prokurátorov v tejto súvislosti dôrazne odmieta, aby k zásadným zmenám právnej úpravy v oblasti trestného práva dochádzalo takýmto skrytým spôsobom, teda vynechaním štandardného legislatívneho procesu, a bez aktívnej participácie oprávnených a dotknutých subjektov vrátane zástupcov prokuratúry, pretože zvolený postup by v riadne fungujúcom právnom štáte nemal byť akceptovaný. Práve legislatívny proces vytvára priestor na náležité posúdenie a vyhodnotenie prípadných zmien a pomáha vytvoriť predpoklady na to, aby došlo k minimalizácii možných negatívnych dopadov. Preto sa pýtam, kam sa ponáhľate a čoho sa bojíte. Je vaším účelom modernizácia trestného práva na Slovensku, alebo len obyčajná pomsta a strach?
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán kolega Tomáš Szalay, mne sa páčil aj ten začiatok vašej, vašej ústnej rozpravy k tomu začiatku, ako ste, si pamätáte v osemdesiatom deviatom, kde ste stáli takisto na námestiach. A hovorili ste o tom, že aké majú byť nestranné súdy a čo všetko sa má v krajine naozaj zmeniť a posunúť. A vidíme, čo sa za tie roky posunulo a neposunulo, ale naozaj vo veľa veciach stagnujeme a bojím sa, že sa ešte vraciame naspäť, ako to bolo, bohužiaľ, predtým. A vôbec sme sa z niektorých vecí ako krajina nepoučili, lebo aj pán minister Susko, keď tu sedí, tak teraz si asi veľa píše, čo všetko hovoríme, aby si zaznamenal potom na štvrtkovú reláciu, ktorú povie ľuďom. Ale stále si vyčítame to, čo urobili tí druhí predtým, lebo ja som kritizoval, pán minister vtedy kritizoval predchádzajúcu vládu, kde väčšina z nás, ktorí tu dnes sedíme, ani sme neboli vtedy v Národnej rade.
Skrátené legislatívne konanie. A v niektorých prípadoch by som mu aj dal za pravdu, v niektorých nie, lebo bola úplne iná doba, bola naozaj veľmi ťažká situácia v zdravotníctve, bola tu vojna za, vojna za hranicami a všetky tieto veci a on, on to kritizoval, ale myslím si, že vo väčšine prípadov mal aj pravdu. A teraz ideme riešiť skrátené legislatívne konanie ku zákonu a v § 27 sa hovorí nasledovné, ak nastanú mimoriadne okolnosti, najmä ohrozenie ľudských práv a základných slobôd, ak ohrozia, ak hrozia štátu značné hospodárske škody, v prípade vyhlásenia núdzového stavu alebo opatrení na riešenie mimoriadnej situácie.
Pán minister, veď ste určite odborník, ktoré z týchto troch bodov spĺňa toto skrátené legislatívne konanie.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Je také veľmi pekné príslovie, že nie každý človek dokáže robiť obrovské veci, niektorí ľudia dokážu robiť malé veci, ale s veľkou láskou. A ja sa tak obávam, že tu aj tá láska je len voči spriazneným osobám a zhodou okolností sú trestne stíhané a závadové.
No ale aby som prešiel k veci a aby som nadviazal na kolegu Szalaya, tak o skrátenom legislatívnom konaní, o tom, že má svoje pravidlá, na ktoré teda upozorňujú aj účastníci ostatného TREND barometra z minulého týždňa, ktorý sa pýtal respondentov, či je potrebné obmedziť zrýchlené prijímanie zákonov bez verejnej diskusie. A tu máme aktuálne veľmi čerstvé alebo veľmi čerstvých 64 vybraných osobností a vyjadrení slovenskej ekonomiky, ktoré sa k tomu jasne a veľmi zaujímavo a fundovane vyjadrili, a my tu máme absolútne drvivú väčšinu názorov, je to takmer 72 %, ktoré jasne povedali, že je potrebné obmedziť zrýchlené prijímanie zákonov aj takýchto a tohto konkrétneho, o ktorom sa tu dnes bavíme. Ja ich budem postupne, pretože nestihnem všetko naraz, zrejme nadviažem aj na ostatných rečníkov, citovať a vysvetľovať, ale pravidelne sa opakujú naozaj tie názory, že skrátenie legislatívneho konania by mala vždy odobriť ústavná väčšina, dokonca sú tu také názory, že prezidentka by mala prakticky zakaždým vracať takéto zákony do parlamentu, pretože nemajú ani zďaleka takú legitimitu ako tie zákony, ktoré štandardne prechádzajú MPK a tak ďalej. Toho času je málo, tak dokončím to, dokončím to neskôr.
Ďakujem veľmi pekne zatiaľ.

Ďakujem pekne taktiež pánovi Szalayovi za ako vždy veľmi kvalitný príspevok. Ja sa dotknem toho, čo otvoril aj on, keď hovoril, za čo sa štrngalo. A možno si pamätáte aj to obdobie tých 90. rokov a dvetisíc rokov, aké bolo vtedy aj podnikateľské prostredie a čo sa tu môže znova vrátiť aj touto právnou úpravou.
Málo sa tu o tom hovorí, ale vtedy viacerí, možno aj tuto v sále podnikatelia alebo pán Spišiak si pamätá, vtedy fungovalo veľmi dobre tzv. výpalné, kedy sa rôzni podnikatelia vypaľovali a museli dávať mesačné platby za to, aby mali ochranu. Väčšinou to v tej dobe boli rôzne reštaurácie, diskotéky a bary, ale možno málokto si aj uvedomuje, že aj potom neskôr, ešte v dvetisíc rokoch a stále aj neskôr, boli vypaľované a vydierané aj rôzne veľké medzinárodné, a medzinárodné ani nie, ale rôzne veľké IT firmy, ktoré sa napríklad chceli zúčastňovať verejných zákazok a boli vydierané, vypaľované, či už tým, že sa na nich pošle NAKA, keď sa nezaradia napríklad, ktorá sa vtedy hovorilo, že za pár stotisíc vedela prísť k nejakej firme a vyriešiť ju, alebo sa vypaľovali aj tým, že ak sa chcú aj ďalej nejak účastniť, tak musia prijať nejakého subdodávateľa, cez ktorého potom odovzdávali časť svojho výnosu, pokiaľ vyhrali nejakú zákazku.
Toto všetko sa znova môže vrátiť, pretože všetky tieto činy, ktoré vtedy sa robili a vypaľovali, zrazu budú znova ekonomicky výhodné, pretože sadzba, ktorú za to by mali dostať, bude veľmi malá, ak nie, ak nie nulová. A neviem, či sa tu znova chceme vrátiť aj takýmto spôsobom do 90. rokov, kedy tu naozaj nebolo, bolo totálne bezprávie a náš štát v rozklade a tak vyzeralo aj podnikateľské prostre... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo.
Pán kolega, predniesli ste naozaj veľmi veľa argumentov, ktoré sú za to, aby sme nepristúpili k zmene tohto zákona v skrátenom legislatívnom konaní. A úplne sa viem podpísať pod vašu výzvu na stiahnutie novely Trestného zákona, rovnako ako všetci kolegovia z opozície, aby sme vlastne aj mohli pristúpiť k riadnemu legislatívnemu konaniu. Tých argumentov je naozaj veľmi veľa a jeden z argumentov je aj to, že 15. januára, kedy v podstate už mala novela byť za ideálnych podmienok, teda za ideálnych podmienok, ako si ich predstavuje koalícia, schválená, rovnako aj so zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry, tak v tento deň Peter Pellegrini s ministrom spravodlivosti Borisom Suskom a rovnako aj s generálnym prokurátorom Marošom Žilinkom povedali, že vidia priestor na zmeny. Povedali ich 15. januára, kedy naozaj za ideálnych podmienok už mal tento zákon platiť. Takže podľa mňa je to trošku neskoro, ale to bolo potrebné riešiť oveľa skôr. Ale zároveň čo Peter Pellegrini aj povedal, tak povedal, že nijako sa tým nemení politický zámer vládnej koalície prísť so zásadnou zmenou filozofie trestného práva.
Tak sa teraz zamýšľam, zmena filozofie. Zmena filozofie trestného práva je podľa mňa naozaj tak zásadná zmena, ktorá si vyžaduje definovať a zdôrazniť hodnoty a etické princípy, ktoré majú byť základom trestného práva. Zmena filozofie si vyžaduje určite zmenu myslenia, čo je jednoznačne komplexný proces a je to komplexný proces nielen odborný, ale aj celospoločenský. Takže... a okrem toho ešte by aj malo prebehnúť určite informovanie a vzdelávanie verejnosti, ktorá by sa mala so zmenou filozofie stotožniť, a toto určite nemá byť predmetom skráteného legislatívneho konania.
Ďakujem.