6. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie v rozprave
25.1.2024 o 18:55 hod.
Mgr.
Irena Bihariová
Videokanál poslanca
Takže, vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, vážené poslanecké kolegyne a kolegovia, dovoľte mi možno na chvíľku to trochu odľahčiť, ako hovorí jeden klasik spomedzi podpredsedov Národnej rady, tiež nezvyknem čítať z papiera, ale keďže dnes je môj príspevok v rozsahu prejavu Fidela Castra, čo snáď poteším druhého pána predseda, podpredsedu (povedané s pobavením), tak sem-tam budem musieť teda aj citovať, aj zbehnúť okom do papiera.
Teraz trochu vážnejšie. Je síce naozaj pravda, že sa tá parlamentná, tá diskusia o predkladanej novele naozaj neviedla na pôde, ktorá je na to určená, ale za to som s oveľa väčšou pozornosťou počúvala všetko to, čo na jej obhajobu z úst teda predovšetkým koaličných ministrov zaznievalo, či už na tlačovkách, alebo v diskusiách v mediálnom priestore. A poviem vám úplne úprimne, či mi to budete veriť alebo nie, ja mám takú tendenciu, že sa snažím naozaj to počúvať s takým nastavením, že veď aj ja sa môžem mýliť, možnože mi niečo uniklo, že chcem si to vypočuť, chcem tomu rozumieť, chcem chápať tú logiku. Vždy som sa snažila byť naozaj takou tou, hej, nástojčivo spravodlivou, čo nie je síce veľká devíza pre političku, pretože veľakrát to potom viedlo k tomu, že som sa dokonca zastala aj SMER-u, že som sa dokonca zastala aj Kotlebu, ak som mala pocit, že veci nie sú fér.
Prečo vám to hovorím? Preto, aby ste to, čo dnes teda na tomto mieste budem hovoriť, hovorím s rovnakým úmyslom bez akejkoľvek politicky, hej, podfarbenej, neviem čo, animozity, absolútne nie. Budem z tohto miesta hovoriť predovšetkým ako právnička, ktorá sa Trestnému právu venovala vlastne, odkedy skončila školu.
Začnem teda tým, ak dovolíte, že budem reagovať najprv na tú filozofiu, ktorou ste predstavili a odôvodňovali nevyhnutnosť tejto reformy. Častokrát zaznievalo teda, že ten kľúčový cieľ a ambícia je, aby sme sa teda preklonili v trestnej politike k restoratívnej justícii. Hovorili ste veľmi často o ambícii humanizovať tresty. Veľakrát sa spomínala teda taká tá spravodlivá rozhorčenosť nad tým, aby sa nestávalo, že ujma na živote a zdraví bude mať teda slabší postih pre páchateľa ako ekonomická trestná činnosť. V podstate ako ľavičiarka, ja som takisto vždy tvrdila, že predsa majetkové práva nemôžu požívať väčšiu ochranu ako, ako práva teda, ktoré súvisia s telesnou a psychickou integritou človeka, zdravím a tak ďalej. Lenže ako to teda naozaj v skutočnosti je?
Ja som vo svojej profesnej činnosti častokrát rozbíjala hoaxy a ocitla som sa teda v situácii, keď som pozorne počúvala tie, tie rozpravy, diskusie v médiách a na tlačovkách a snažila sa naozaj s otvorenou hlavou vnímať tie argumenty. Som sa ocitla v situácii presne, ako keď som robila v mimovládke a počúvala som tie dezinformačné kanály a skrátka som so sklamaním, so sklamaním musela dôjsť k tomu, že, že ja tu fakt neviem nič nájsť okrem veľmi dobre formulovaných a cielených manipulovaní verejnou mienkou. Tak si to teda, ak, nech, nech nehovorím vláčne, poďme povedať na veľmi konkrétnych príkladoch.
Častokrát zaznievali, naposledy som to počula v diskusii v HN-kach s pánom ministrom vnútrom Eštokom alebo aj s, myslím, že to bolo aj s pánom ministrom obrany, častokrát sa vyskytoval príklad s pán... s tým mladíkom Filipíncom, ktorý bol usmrtený na Obchodnej ulici, a hovorilo sa, že predsa je nemožné a neakceptovateľné, aby páchateľ tejto vraždy obstál s tak nízkym trestom, kdežto teda povedzme Kočner má, teda ak som, ak si správne pamätám, 19 rokov trestu odňatia slobody. Akurát, že to nedáva zmysel, hej? Pretože ten páchateľ, ktorý spôsobil vraždu Filipínca, nedostal nízky trest preto, že my máme vysoké ekonomické trestné sadzby. A rovnako platí, že aj teraz, keď ich znížime, my sme nevylúčili, aby aj do budúcna páchatelia, ktorí privodia ujmu na živote a zdraví, mali väčší trest, pretože táto novela nijak nekoriguje hlavu, ktorá má teda obsiahnuté trestné činy proti životu a zdraviu, takže to je úplná fabulácia. Úplne škaredá manipulácia verejnou mienkou, za prvé.
Takisto sa častokrát v tej, v tej mediálnej komunikácii a obhajobe tejto trestnej reformy vzalo za svätý grál, že má v prvom rade odškodniť páchateľa, jeho záujem je predsa na prv... pardon, odškodniť obeť, veď teda máme sa snažiť viac ako nejaké tvrdé inkvizičné potrestanie páchateľa sanovať ujmu, ujmu poškodeného. To je absolútne akože veľmi, hej, dokonca progresívna idea, by som povedala, s ňou vôbec nemám problém, akurát že problém mám s tým, že mnohé trestné činy nemajú poškodeného. A ja sa pýtam, že komu budete sanovať čo v tom prípade. Hej? Ja rozumiem, že vy tým hlavám, kde neprichádza teda k ujme konkrétnemu páchateľovi, konkrétnemu poškodenému, nemeníte sadzby, ale tá filozofia, ktorou to obhajujete, že my chceme v prvom rade zmeniť ten trestný, vlastne celú tú trestnú politiku tak, aby sme sanovali ujmu poškodeného, nesedí, lebo my nemáme trestné činy, kde sú všade a vždy za každých okolností poškodení, pretože trestné činy útočia, majú vo svojom objekte skutkovej podstaty trestného činu určité hodnoty, demokratické zriadenie, ústavné zriadenie, neviem, hoci, iné hodnoty teda, ktoré má štát natoľko dôležité, že ich chráni normami trestného práva, ale nemajú konkrétnu osobu poškodenú, napríklad aj hanobenie národa, rasy a presvedčenia, hej, nemá konkrétneho poškodeného ako osobu. Tak ja neviem, že teda ako tento argument obstojí en bloc. Napokon neviem úplne, že čo má restoratívna justícia s tým, že vy ste v konkrétnej trestnej činnosti znížili tresty, dokonca teda s tým, že obligatórne zaväzujete sudcu, aby aj v prípadoch, ak ide o trestný čin, ktorý už teda patrí do kategórie zločinu, nebol automaticky postihovaný trestom odňatia slobody. To ktorému poškodenému má pomôcť? Alebo ja, ja neviem, že čo to má s restoratívnou justíciou, hej, že však to nedáva nijaký zmysel.
Takisto mi nesedí, že čo má s restoratívnou justíciou to, že sa tými rôznymi pohybmi trestných sadzieb, teda by privodila, neviem, asi nezamýšľaný sa aj defekt, vedľajší účinok, že sa nebudú môcť použiť niektoré vyšetrovacie úkony, a teda ak dáme teda k tomuto ešte na misku váh fakt, že sa teda znižujú sadzby, že sa skracuje premlčanie a obmedzili sme celú tú plejádu vyšetrovacích úkonov a prostriedkov operatívno-pátracej činnosti, ITP a tak ďalej, tak sme privodili nepreml... s tým by sme privodili premlčateľnosť a neobjasniteľnosť. Čiže my sme sa vlastne dostali do situácie, kedy nie sme schopní naplniť § 1 v Trestnom poriadku, ktorý definuje účel trestného konania. My, my ho vlastne nemusíme začať viesť. Za takýchto podmienok nedosiahneme účel trestného konania.
Pokračujem teda ďalej, v ďalších tých argumentoch, ktoré zazneli, ktoré sa snažili obhajovať teda trestnú, samotnú trestnú politiku. Dám teraz na bok, celá tá, tá, tá diskusia, ktorá prebiehala aj tu z radov poslaneckých opozičných lavíc, ktorou sa rozporovala, teda ukladanie nízkych sadzieb. Ja chcem poukázať trošku na niečo iné. Tí, ktorí sú takí tí zlodejíčkovia a častokrát páchajú majetkovú trestnú činnosť, preto lebo, ja neviem, sú drogovo závislí, častokrát, pardon, preto, lebo áno, sú to, hej, deti, ktoré nemali šťastie, neboli to tie dobré deti z dobrých rodín, ak to mám tak diplomaticky povedať, vykrádajú pivnice, vykrádajú bicykle a tak ďalej. Títo ľudia vám v živote žiadnu škodu nezaplatia, hej? Akú ujmu komu budú oni platiť? Čiže vy ste vlastne vtedy spôsobili, že ten človek, ktorému teda bola spôsobená táto ujma, ten poškodený prišiel o bicykel a kočík, nedostane to teda, hej, uhradené, sanované a ešte ani nemusí ísť ten páchateľ teda na trest odňatia slobody. Takže komu ste pomohli, akému poškodenému? Znovu sa pýtam.
Áno, je tam síce pridaný, myslím, že § 30, pred § 33, kde sú základy ukladania sankcií, vy ste priradili nový alebo tak nejak skorigovaný paragraf základy ukladania sankcií. My sme mali trestov, vy ste dali sankcií. Neviem, aký to tam síce je medzi nimi rozdiel, a tam pripúšťate teda, že sa môže ten trest, keď sa ukladá, prihliadnuť teda vzhľadom aj na, na pomery, pomery poškodeného, lenže prihliadať na pomery poškodeného je trošku predsa len iné, než keď máte v Trestnom zákone z obliga, hej, trest odňatia slobody pri takýchto prípadoch. Ale k tomu, ako veľmi ste otvorili tie, ten nož... tie, pries... ten priestor pre, pre voľnú úvahu sudcu, ako veľmi sa tým otvorili Pandorina skrinka, ktorá môže privodiť svojvôľu a úplne roztrieštiť tú, tú jednotnosť trestnej politiky na okresné trestné právo, k tomu sa, k tomu sa ešte dostanem. Čiže tí zlodejíčkovia, ktorí ukradli tie bicykle a ja neviem čo, tak tí vlastne v konečnom dôsledku, ak nebudú môcť zaplatiť pokutu, s najväčšou pravdepodobnosťou tak či tak skončia v tých hnusných, plesnivých ústavoch na výkon trestu odňatia slobody, lebo síce deklarujete humanizáciu trestov, ale ani bodkou, čiarkou sa týchto zariadení nedotýkate. Ja tomu rozumiem, menia sa inštitúty, ktoré majú zabrániť tomu, aby sa už nikdy nikto z tejto koalície vôbec nemusel ocitnúť v tom zariadení. Hej, toto je tá pointa. Už je to proste, tie väznice ako vyzerajú a proste ako vyzerajú tie miestnosti, kde sa vykonáva väzba, už čert ber, lebo práve nato sa toto celé mení, aby sa tam tí ľudia už nikdy, nikdy neocitli. A tí, ktorí teda nebudú mať to, to šťastie, že by za nich niekto vybojovával zmenu trestného kódexu, budú naďalej v tých plesnivých väzniciach. Toľko k humanizácii trestov.
Lenže potom sú ľudia, ktorí páchajú rozsiahlu ekonomickú trestnú činnosť, a tí teda sú spôsobilí uhradiť finančný, finančný trest. Použijem teda toho Kočnera, nech mi to odpustí, on, keď vám uhradí povedzme pokutu aj milión, takýto človek zrejme, teda ak má už uložený trest, pri takejto rozsiahlej trestnej činnosti je v situácii, že to asi nie je jeho prvá trestná činnosť tohto druhu. Ako vy viete vylúčiť, že on vám neplatí peniazmi získanými z inej trestnej činnosti, ktorú ste ešte neodhalili? Rozumiete? Že toto vlastne zakladá fantastickú schému na legalizáciu príjmu z trestnej činnosti. To je nevídané! To, toto by nikto nevymyslel. Sa tu rozpráva o pokrokovej európskej legislatíve, ale žiadnu krajinu nenapadlo vymyslieť, že dajme do Trestného zákona, ako sa dá legalizovať príjem z trestnej činnosti. Waw! My to máme, v tomto je to naozaj veľmi pokrokové.
To teda, a zvlášť ešte v kontexte toho, že ako ten chudobnejší bude poškodený, znovu teda udiera trošku teda na tú moju ľavicovú strunu, pretože ja neviem, čo je to. Toto neni ľavica ani v akejkoľvek inej avantgardnej verzii a asi to je fakt tá rustikálna ľavica, ktorej ja nedokážem porozumieť, ale celkom isto viem, že, že toto, nie, toto viac poškodí práve tých chudobnejších, ktorí sa živia tou drobnejšou majetkovou kriminalitou, a ktorá je štatisticky najčastejšie páchaná. Týmto ľuďom nemiznú zo dňa na deň, nemiznú dennodenne milióny, hej, že ideme teda zachraňovať ich, lebo ich je početne najviac, sú najčastejšie ohrození ekonomickou kriminálnou činnosťou, hej, tak poďme im to sanovať. Títo ľudia, ako aj štatistiky koniec koncov kriminality ukazujú, sú vlastne najčastejšie rôzne krádeže, lúpeže a teda také, také delikty, ktoré majú tú nižšiu, nižšiu škodovosť, ale zase teda tí páchatelia nie sú spôsobilí platiť poškodenému náhradu škody a už vôbec nie finančnú pokutu. Takže tí bohatí sa as usual vykúpia, tí chudobní ostanú v tých väz... či v tých, teda v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody. Veľmi, veľmi ľavičiarske.
Ďalší bod, ktorý je zaujímavý pri tej obhajobe trestnej politiky, a to je tiež niečo, čo sa mi zdá ako nejaký vedľajší účinok, ktorý ste si asi nie celkom uvedomili pri koncipovaní tej novely, ale to už tak býva, keď sa veci robia rýchlo. Znovu sa opieram o tie časté vyjadrenia v televíznych diskusiách a ja sama som tu mala s pánom ministrom obrany túto debatu a s veľa mnohými ostatnými z radov predkladateľov. Také tie akademické pro... dišputy, kde som počúvala veľa, veľa príbehov o tom, že naozaj je finančný trest bolestivejší, viac odstrašujúcejší než trest odňatia slobody. Teraz som počúvala znovu pána, pána Eštoka v diskusnej relácii, ktorý presne toto hovoril o konkrétnom prípade. Pýta sa moderátorky: No hádajte, čo si vybral ten, ten páchateľ? No jasné, že si vybral radšej odsedieť si basu, než teda by mal zaplatiť nejakých pár desiatok tisíc eur. No, ale moment, hej, my tu máme dodané v tej, v tej vašej predkladanej reforme ustanovenie, ktoré tam dopĺ... dopĺňate, a síce že súd je povinný uložiť v prvom rade pokutu, v prvom rade trest, ktorý je menej citeľný. Tak v duchu tejto logiky musíte uložiť prvé trest odňatia slobody, lebo doteraz tu počúvame v tých diskusných reláciách, že, že to je ten trest, ktorý vlastne moc nefungoval a to ani tak neodradí a oveľa citeľnejšie zabolí tá finančná teda ujma, ktorá mu vznikne takýmto peňažným trestom. No tak, ale potom ešte ste ani neprijali túto novelu a už ju teda idete porušovať, hej, keď chcete v prvom rade ukladať trest, ktorý je citeľnejší.
A k tomu ešte len takú pikošku dodám, viem, že to je český preklad, hej, Česi toto majú. Lenže u nás na toto nejestvuje judikatúra. Naša proste právna aplikačná prax nevie, čo je citeľný a citeľnejší. Trestné právo si nemôže dovoliť vnášať a vnárať do svojho obsahu pojmy, ktoré nemajú ustálený právny význam, a to sa ešte tiež chvíľku o tom pobavím.
Čiže k tej argumentačnej pasci teda len taká pikoška, že citeľný a menej citeľný, tak si potom rozmyslite, hej, že ktorý teda ten trest viac zabolí páchateľa, a preto ho dávate a navrhujete, a ktorý je teda ten, ktorý má menej zabolieť, a preto od neho ustupujete, lebo to nesedí s tou časťou, kde hovoríte a zaväzujete súdy, že majú ukladať v prvom rade trest, ktorý je menej boľavý, ak to mám teda povedať po slovensky.
Dobre. Celé, celé, akokoľvek sa teda verbálne snažili predstavitelia, obhajovatelia tohto návrhu blafovať verejnosť tým, že majú naozaj svätosväte záujem odškodňovať poškodeného, tak ona v komplexnosti tá úprava nepomáha nikomu inému iba, iba obvinenému. Ono je to totižto tak, že v trestnom práve, a úprimne vám poviem, že to je to, prečo som sa mu začala venovať ja, to je na ňom najkrajšie, že na lekárenských váhach musíte vybalansovať záujmy, ktoré sú vo vzťahu jeden k druhému kontrapozičné. To znamená, že na jednej strane máte záujem štátu na potrestaní páchateľa, lenže máte aj záujem štátu na tom, aby ste mu príliš nezasiahli do jeho základných ľudských práv a dosiahli teda účel trestu, a zároveň máte aj teda v zmysle dohovorov práva poškodeného, ktoré sú rovnocenné ako práva obvineného, nemôžeme si povedať, že na poškodeného stačí len tak prihliadať, hej, a budeme tu mať akože, že ten dôrazný akcent na, na práva obvineného.
No a toto presne robí táto predkladaná novela. Mohla by som ísť rad radom aj ich dokonca vyčísliť, keď budem mať čas, ja to teda aj vyčíslim pokojne, že koľko tých ustanovení sa týka v prospech poškodeného a koľko v prospech obvineného. Zatiaľ len také akože highlightové ukážky, hej, že teda čo má, čo má poškodený z tejto novely, ako sa teda posilňuje jeho právne postavenie. Pretože nerozumiem, ako mu má pomôcť zníženie trestov pre páchateľov. Nerozumiem, ako má poškodenému pomôcť skorší zánik trestnosti kvôli premlčaniu. Takisto je uložený teda zákaz ukladať, alebo teda, nie zákaz, je tam proste zaviazaný obligatórne sudca, aby v prvom rade aj pri zločinoch, teda tam, kde je trestná sadzba horná nad päť rokov, neukladal automaticky trest odňatia slobody.
Predstavte si príklad, že máte, ja neviem, zabitie alebo, alebo niečo také, kde teda v súčasnosti je tá sadzba až do sedem rokov, ak sa nemýlim, prosím vás pekne, čo ten rodič, ktorému takto zomrie dieťa, bude robiť s tou pokutou. Však vám ju otrieska o hlavu, načo mu je, hej? Akože to naozaj dokáže sanovať? Lebo vy ste povedali, že nemá dávať primárne teda trest odňatia slobody, má sa usilovať, ja neviem, teda že páchateľovi nemá dávať trest odňatia slobody, ale teda máme riešiť v prvom rade odškodnenie v tomto prípade teda pozostalých, sa vám viete čo môžu na tú pokutu, hej, lebo oni prišli o dieťa. Čím im to chcete sanovať? Ich dieťa nežije a ten páchateľ chodí na slobode. To je, to je v prospech koho teda? Keď ste toľko hovorili, že je to na prospech sanácie za, ujmy poškodených. A takýchto príkladov je tu akože iks, hej, mohla by som tu byť fakt jak ten Fidel Castro sedem hodín, kebyže to mám celé prejsť.
Takisto jeden príklad, ktorý ilustruje, ako je preklopená tá rovnováha v prospech obhajoby práva postavenia či už teda podozrivých obvinených. Všimnite si, a to si zrejme teda zvlášť právnici na toto dávajú pozor, že sa v priťažujúcich a poľahčujúcich okolnostiach, ktoré boli doteraz vždy uzavretou, uzavretým výpočtom, právnici hovoria takzvaný taxatívny výpočet. Iba a tieto môže brať sudca, sudkyňa do úvahy. Vy ste k obom pripojili slovíčko "najmä". Dobre, ešte to neni ten najväčší problém, majú to aj Češi, ale znovu hovorím, že tam je ustálená judikatúra na to. U nás nevedia sudcovia, čo teraz si majú do toho akože vložiť. Ja neviem, tuto budeme mať páchateľa a budeme sa baviť o tom, že jej, no tak mal ťažké detstvo, niekto mu, keď bol na základnej škole, nalial jogurt do tašky a mal traumu, alebo ja neviem, hej, čo bude tá poľahčujúca okolnosť. Všimnite si to, že sa ale pridáva jedna okolnosť medzi poľahčujúce, a ja sa k nej hneď dostanem, ale nerozšírili ste zoznam tých, tých priťažujúcich, hej. Takže znovu, ku komu to smeruje to prechýlenie ochrany týchto nových a vložených trestnoprávnych ustanovení?
Čiže jednak ste teda otvorili tú Pandorinu skrinku, kde sudca nezvyknutý v našich pomeroch nevie, o aký typ judikátov sa môže opierať, si môže úplne, keď to veľmi teraz zvulgarizujem, povymýšľať, že čo budú tie poľahčujúce a priťažujúce okolnosti. A pokiaľ ide o tie priťažujúce alebo keď ide, pardon, o tie poľahčujúce, tak tie ste dokonca rozšírili o jeden možný teda aspekt, ktorý má zohľadniť, a to je a to je veľmi zaujímavá formulácia a znovu to môže vyzerať ako právnická hantírka, ale s úžasným silným významom, je ustanovenie alebo teda tá pri... tá poľahčujúca okolnosť naformulovaná slovami, že "ak sa vyšetrovanie alebo trestné stíhanie skutku vedie neprimerane dlho". Skutku, nie osoby. A teraz si predstavte, čo urobí podozrivý z vraždy Daniela Tupého? Hneď prvé si uplatní túto, túto poľahčujúcu okolnosť. Viete prečo? Pretože sa dlho, neprimerane dlho vyšetroval skutok. Čo na tom, že on je neprimerane dlho vyšetrovaný ako oso... že krátko vyšetrovaný ako osoba. Ten zákon, ak by teda takto bol prijatý, sa vzťahuje teda tá dĺžka trestného stíhania vo vzťahu k skutku. Môžte mať veľmi zložité prípady, ktoré treba rozpracúvať, kde treba naozaj, hej, si dať záležať na dôkaznej situácii, ak to teda nechcete mať tak, ako sami hovoríte, že prichádzalo k tým rôznym čudesným procesom, tak treba naozaj veľmi dobre sa postarať o dôkazné, teda o dôkaznú situáciu, veľmi dlho sa to teda vyšetruje, konečne máte osobu, voči ktorej môžte vzniesť obvinenie, a ona vás právom, teda OČTK, môže, hej, odbiť tým, že si bude potom na súde požadovať poľahčujúcu okolnosť, lebo sa neprimerane dlho vyšetrovalo, vyšetroval skutok, hoci ona je reálne obvinená len dva mesiace. Spomeňte si pri tomto na vraždu Daniela Tupého, to je presne ten ilustračný príklad.
Dobre. Tak aby som tu nebola, že do nemoty. (Reakcia z pléna.)
Áno, zaujímavé sú aj tie finančné, finančné teda tresty. Poškodenému sľubujete odškodné, ktoré však ale neviete vzhľadom na individuálne pomery páchateľa garantovať, a zvýšením sumy škody ste ľudí obrali o trestnoprávnu ochranu ich práv. Čiže tá časť, ktorá ten majetok, ktorý bol odcudzený, ale nemá hodnotu teda presahujúcu 700 eur, ostáva nechránená táto majetková hodnota normami trestného práva, a vy mu vlastne teda sľubujete, že veď on bude, on bude odškodnený. Ale on nevie ani, a k tomu sa dostanem, lebo ja tu budem porovnávať aj tú nemeckú právnu úpravu, o ktorej sme tu počúvali od aleluja do aleluja. Tak Nemci to majú veľmi špecifikované, my to nemáme. My máme len prisľúbenú nejakú, nejaké finančné odškodné. On ani vlastne na konci dňa nevie, či sa mu oplatí spárať a riešiť to vlastne s OČTK, lebo my nemáme naozaj dobre naškálovanú, aspoň teda v tejto verzii, teda tú ujmu, ktorá bude privodená páchateľovi, a to odškodné, ktoré bude si akože môcť uplatniť on a či ho naozaj vymôže. To je to dôležité. Hej, lebo on nemôže vedieť, kto je ten páchateľ a či je v situácii uhradiť a sanovať spôsobenú ujmu poškodenému. Nemci to teda majú celkom inak a dostanem sa k tomu.
Ďalšia vec, ktorá je tam naozaj, naozaj že pre mňa ako právničku, ktorá, ktorá je veľmi citlivá na, na také to uhýbanie a opomínanie teórie, teórie práva. Mne napríklad veľmi vadí, že sú tam vytvorené také vsuvky, ktoré znemožňujú predvídať následok, teda bavíme sa o nepredvídateľnosti práva, ja už som to tu vysvetľovala vo faktickej poznámke, ak nevieme predvídať, ako sa štát zachová, ako sa právny poriadok zachová, tak sa dostávame do situácie, ktorá oslabuje právny štát, pretože predvídateľnosť práva je dôležitým atribútom právnej istoty a právna istota je dôležitým atribútom právneho štátu. A tuná, ak rozbijete túto kauzalitu, tak sa na konci dňa teda dostávate k tomu, že devalvujete právny štát a konkrétne teda spôsoby, akým, akým je táto právna istota a nepredvídateľnosť práva devalvovaná. Príklad. Dostávajú sa do znenia niektorých ustanovení takzvane právne neurčité pojmy. Je to niečo, čo znovu, tie krajiny, ktoré s tým pracovali, vedia, ako majú vykladať, ale náš proste aplikačný systém nebude vedieť, ak sa chceme teda baviť o porušovaní ľudských práv, tak ja vám garantujem, že tu presne kvôli tomuto vznikne toľko pochybení, toľko rozhodnutí a tak budú proste fragmentované, že znovu sa vrátime k tomu systému okresného trestného práva, nieže tu budeme mať zjednotenú trestnú politiku, ako sa uvádza v dôvodovej správe. No, no, no viete čo, makový, hej? Bude to naozaj znovu na jednotlivom uvážení toho, kto prejednáva vec, lebo nebude vedieť, ako to chápať. Áno, aj my máme dodnes v Trestnom, v Trestnom zákone aj v Trestnom poriadku takéto pojmy, ale naša judikatúra už vie, ako s nimi robiť. Hej, už proste chápeme, že, že keď je ujma na zdraví, že tu máme taký štandard, že tak sedemdňová péenka sa zhruba chápe tak ako nejaké deliace, deliace kritérium medzi tým, či ide o vec hodná trestného konania, alebo priestupkového konania a tak ďalej, a tak ďalej. Že máme tu už nejaké takéto veci, ale vy vnášate pojmy, ktoré nemáme ustálené, hej, to je to citeľne a citeľnejšie. Potom pri ustanovení, ktoré sa týka okolností vylučujúcich protiprávne konanie, je ustanovenie teda súhlas poškodeného, tu je inak ešte aj zlý preklad, upozorňujem na to teraz seriózne vážne, tam je dvojitá negácia a máte to tam lingvisticky zle. Je to zle preložené z češtiny. A tá časť končí slovami o nejakom morálne, nejakom morálne šľachetnom cieli. No v tejto republike nebudú vedieť sudcovia, čo to je, hej? Že nemáme tu komisie na to, nebudeme vedieť, čo sa tým myslí, či je tá podmienka zákona splnená. Viete, lebo v trestnom práve, ktoré používa najtvrdšie nástroje naozaj, lebo zasahuje skutočne do, do, najvýraznejším spôsobom do práv a slobôd teda toho, kto je, kto je podozrivý, obvinený, obžalovaný, prípadne odsúdený, si musí dávať naozaj veľký pozor, aké formulácie používa, či nenecháva príliš veľký priestor na nejaký extenzívny výklad, a tým pádom nenecháva priestor na možnú zlovôľu. A ja mám pocit, že voči tomuto presne chcela tá koalícia predsa bojovať, aby sme tu nemali svojvôľu, aby sme tu nemali sudcov a prokurátorov a neviem čo, ktorí si len tak zamanú, a teda používajúc teda tú argumentáciu, ktorú mám odpozeranú z tých televíznych debát, niekoho prídu, vykopnú mu dvere a teda podľa slov kajúcnika bude zrazu vo väzbe. Veď tomuto ste sa chceli teda vyhnúť, hej? Ale naopak, tak ako to predkladá táto novela, tomu otvára bránku. Problém je v tom, že vy predpokladáte, že sa to neotočí už proti vám, ale to, že to už bude možno postihovať niekoho iného, tak z mimo radov politiky, tak to už asi, asi nie je predmetom vášho záujmu. To je tiež to veľmi ľavičiarske a solidárne.
Poďme teda k tej zahraničnej časti, pretože to bol jeden z asi najfrekventovanejších argumentov, že sa táto trestná novela... a som si spomenula teraz na, na nedávnu reláciu z HN-ka, kde bol pán, pán minister vnútra, nejak nešťastne, omylom povedal, že garantujem vám ako minister spravodlivosti, že v tejto krajine po prijatí tejto novely nebudú môcť zločinci spávať, pretože, pretože my sme pripravili taký proste návrh, ktorý ide plne v súlade s trendami vyspelejších krajín, a donemláto a donemláto sa vždy spomína Nemecko, hej? Ja už kebyže chcem vkuse spomínať tú krajinu, tak si dám tú námahu, že ja si ju aspoň pozrem. Tak ja som si to Nemecko teda pozrela a povedzme si teda, že ako to tam naozaj je. No, to bude zaujímavejšie.
Najprv začnem tou špeciálnou prokuratúrou. Budem citovať, je to, je to teda taká medzinárodná asociácia, jedna z najväčších, ktorá vydáva každoročné, tá globálna, hej, asociácia, ktorá vydáva celoročné meranie všetkého, čo sa týka vlastne právneho, právnych zmien a inštitútu, inštitútov, pokrýva sto jurisdikcií a 58 právnych oblastí, je to teda taká medzinárodná, medzinárodná platforma, a idem vám z jej správy teda niečo zacitovať. V rámci prí..., to sa... v rámci príslušných prokuratúr v Nemecku existujú osobitné oddelenia, ktoré majú na starosti ekonomické trestné činy. Wau! To sme doteraz počuli, že neexistuje, však? To znamená, že pri určitých druhoch trestných činov môže byť prenesená z obvodných všeobecných prokuratúr na takzvanú špecializovanú prokuratúru. Niekoľko nemeckých štátov má v súčasnosti úrady prokuratúry zamerané na konkrétne trestné ekonomické činy, pričom Severné Porýnie-Vestfálsko je prvým štátom, ktorý takýto úrad zriadil. Dokonca daňové oddelenia majú špeciálne oddelenia na vyšetrovanie daňových trestných činov. Takzvané úrady pre pokuty a sankcie môžu riešiť menšie trestné daňové prípady.
Už prešpecializovanejší systém prokuratúr asi tuto nablízku nenájdeme. Toľko teda k neexistencii špecializovaných a špecializujúcich sa prokuratúr. Áno, nevolajú sa ÚŠP ako u nás, ale to, to je z logiky veci, tie, ten trend je taký, že sa všade snaží uplatniť princíp špecializácie. Tak ako nechcete, aby vám ortopéd operoval srdce, hej, tak takisto aj v tej vlastne trestnoprávnej oblasti je absolútne normálne, logické, racionálne, úsporné, hospodárne a spravodlivé, aby sa zachovávala špecializácia. A všade v zahraničí sa robí, akurát že vnútri toho orgánu.
Rozumieme si, že tam sú proste podelené, jak my máme ministerstvo a sekcie napríklad, tak v rámci tej inštitúcie sú samostatné proste oddelenia špecializované na nejaký typ kriminality. Teda v Nemecku, prosím vás pekne, už nikdy v živote nehovorte o Nemecku, dobre, že tam teda nič také neexistuje.
Pokiaľ ide o peňažné, a teda vôbec o trestnú politiku v Nemecku, Nemecko takisto rozdeľuje trestné činy podľa závažnosti, tak breichen sú trestné činy, pri ktorých je ustanovený trest odňatia slobody v dĺžke najmenej jeden rok, a potom sú, takto to znie, jeden rok, žiadne môže byť peňažný trest, hej, tam je to natvrdo, môže byť uložený trest najmenej jeden rok, potom ide bod B, majú menej závažné trestné činy, kde sú teda, ktoré sú typické menšou trestnou sadzbou a tu teda je možné už alternatívne uložiť trest odňatia slobody alebo peňažný trest.
No a teda, ako si teda to majú s tými peňažnými trestami? Oni to naozaj nemajú, ako sme to v tejto verzii nechali my, že nevieme ani ten poškodený nevie, že ako bude sanovaný, aká bude teda vysoká tá pokuta a tak ďalej a tak ďalej. Nemci to naozaj majú veľmi, veľmi individualizované a škálované. Oni to totižto prerátavajú na tzv. daily rate, hej, že taká denná sadzba, ak by som to tak voľne preložila. To znamená, že súd určuje peňažný trest v tzv. tých denných sadzbách, ktoré sú vypočítané podľa príjmu a majetku páchateľa. V absolútnych číslach minimálny peňažný trest je 5 eur a maximálny je 10, no, zhruba 11 mil. eur. Zákon tak stanovuje prísne a presné pravidlá ukladania peňažných trestov a minimalizuje priestor pre svojvôľu. Neviem, čo ste čakali iné od Nemcov inak, ak si môžem dovoliť tento stereotyp. (Povedané so smiechom.)
Pokiaľ ide o tresty odňatia slobody v Nemecku, súd uloží trest odňatia slobody kratší ako šesť mesiacov naozaj len výnimočne, má to tu aj expressis verbis, len vtedy, hej, čiže minimalizuje ukladanie krátkodobých trestov odňatia slobody, opätovne teda zákon stanovuje presné pravidlá na ukladanie peňažného trestu. Čiže tam, kde aj prichádza tá alternácia, že či trest odňatia, slobody, alebo peňažný trest, je veľmi presne vyšpecifikované, že teda ten trest odňatia slobody, akú, nemôžete mať pre niekoho trest odňatia slobody 15 rokov, ale vy sa zamýšľate nad tým teda, že či ho možno, hej, nepotrestáte peňažným nejakým, peňažnou touto, pokutou, tak to vo svete asi nechodí.
Ďalej nemecký trestný zákon stanovuje podstatne užší priestor na ukladanie podmienečného trestu odňatia slobody, teraz idem hovoriť o podmienečnom, to znamená teda ten, ktorý bol... no, poďme niečo, nechcem tu rozvádzať teóriu, teóriu hmotného práva. Na Slovensku je možné podmienečne odložiť v trvaní dvoch rokov a s probačným dohľadom teda tie tresty na tri roky. V Nemecku je možné podmienečne odložiť trest odňatia slobody v trvaní do jedného roka, vo výnimočných prípadoch v trvaní dva roky. Čiže ak chcete teda niekomu odsunúť, aby nastúpil ten výkon trestu, trestu odňatia slobody, tak v Nemecku je teda možné ho odložiť iba na jeden rok a u nás po novom ho bude možné uložiť na dva alebo teda, keď bude určený probačný dohľad, tak na tri roky. Chápete, že sa kvázi, ľudovo povedané, predlžuje tá podmienka, ktorá ho odďaľuje od trestu odňatia slobody.
Takisto sú úplne inak formulované premlčacie do... premlčacie lehoty. U nás sa teda po novom stane zhruba toto, a síce 15 rokov bude premlčacia doba, ak ide o zločin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti dovoľuje uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou najmenej prevyšujúcou 10 rokov. V Nemecku je to 20 rokov, takýto trestný čin sa premlčí za 20 rokov, hej? U nás to bolo inak tiež 20 rokov, znižujeme tú premlčaciu dobu na 15, v Nemecku to je stále 20. A sú tu takto, hej, že nechcem ísť jedno po druhom, ale summa summarum že majú, nieže, že majú, dokonca som počula, že veď my sme vlastne ešte aj ostali pri takom prísnejšom, jak to majú tí Nemci. No, nie, hej? Strafgesetzsbuch teda naozaj usvedčuje a odhaľuje túto vládu, že buď si ho neprečítala dôkladne, alebo, alebo je to zase jeden z nejakých, neviem, zavádzajúcich a manipulujúcich pokusov, ale naozaj premlčacie doby sú prísnejšie, resp. teda sú dlhšie, ako sa stanú na Slovensku po prijatí tejto reformy.
Dobre, tiež nechcem teda všetky vám hovoriť, ako pri ktorých sa to mení a ako pri ktorých je nemecká úprava prísnejšia.
Teraz k jednotlivým tým trestným činom z toho ekonomického súdka. Pokiaľ ide o krádež, tak je potre... je možné ju potrestať až na päť rokov alebo peňažným trestom. Na Slovensku je základná sadzba pri krádeži dva roky, v Nemecku teda až na päť rokov, lebo to prvé, čo som čítala, sa týkalo Nemecka, čiže aby som... keď to bolo nezrozumiteľné, v Nemecku môžte krádež potrestať až na päť rokov alebo teda uložiť peňažný trest, ale na Slovensku po novom, dva roky. Hej, teda alebo peňažný trest. Kým v Nemecku sa premlčí takýto skutok za päť rokov, u nás sa premlčí za tri roky.
Ja furt teda hľadám ten, možno nedorozumenie, kde vzniklo pri tom, že sa stalo Nemecko tou výkladnou skriňou pri obhajobe tohto návrhu a prečo si ho teda predstavitelia koalície vybrali, keď to práveže úplne neguje to, čo hovoria. A ja už som to tu vykladala v tej fajčiarni viacerým, ale, no.
Sú tu ďalšie, hej, že porovnateľné trestné činy, naschvál som vyberala také, že ktoré má aj náš Trestný zákon a ktoré sú aj v Nemecku, aby sme porovnávali jablká s jablkami. Napríklad že ak má páchateľ pri krádeži zbraň, na Slovensku to nebude osobitný kvalifikačný znak, preto sa uplatní trestná sadzba, čiže tá, o ktorej som hovorila, že to bude tie dva roky, ktorá sa premlčí za tri roky. V Nemecku hrozí sadzba až do desať rokov. Andela tam, tak potom, čo ideme teraz akože, ako to ideme robiť, ktorá tá verzia je prísnejšia?
Takisto podvody s dotáciami, úplne inak to majú, jako sa to proklamovalo. A teda pripomínam, že tá špeciálna prokuratúra naozaj neexistuje iba v Nemecku, teda ako som snáď už demaskovala, ale majú ju aj ostatné okolité krajiny, keď bude treba, ja sa teda znovu, hej, si nad tým sadneme s mojím asistentom a dáme teda aj ostatné krajiny podobný rozmer.
A posledná vec, ktorá je pre mňa osobne teda doslova až, až... no, beriem ju veľmi osobne, pretože sa celá táto vec zdôvodňovala tým, že boli v konaní ÚŠP alebo vôbec pri existencii súčasnej platnej právnej úpravy masívne porušované ľudské práva. No, keď sa pozerám po sále, tak myslím, že som už dnes, môžem slobodne povedať, že niekto, kto sa najdlhšie ako ktokoľvek, kto tu teraz sedí, venoval oblasti ľudských práv, a dokonca aj keby bola plná táto sála, môžem povedať, možno Zuzka Števulová, že sme podobne v tejto téme boli dlho, takže niečo málo o tom porušovaní ľudských práv, ľudských práv viem. A dokonca ja som ochotná pripustiť, že hoci sme teda nikdy nevideli zatiaľ tých 30 nálezov a rozhodnutí, o ktorých sa tu tak často hovorí ako o Columbovej žene, ktoré majú konštatovať porušenie ústavných práv, pripustime, že existujú. Pripustime, že naozaj k nim prišlo. A ja som sama častokrát kritizovala, že nie všetky procesy boli, hej, že právne puristicky v poriadku. Ako som vám povedala na začiatku, hej, že ja som sa vždy snažila na niektoré veci pozerať skôr odborne než, než cez tú politickú prizmu a áno, viem si predstaviť, že mohlo prísť k porušeniu a ani to nevylučujem, akurát že tých 30 prípadov, ak sa všetky stali, vás ubezpečujem, že po prijatí tejto novely, ak sa všetky teda diali kvôli rôznym, nech už to teda, hoci bola tá zaujatosť ÚŠP, sa budú diať odteraz všade tam, kde tú agendu prevalíte, hej?
A teraz na konkrétnych príkladoch z tej mojej agendy v oblasti trestných činov extrémizmu, terorizmu, ak túto agendu teraz dáme na príslušné, miestne príslušné OČTK a súdy, tak vás ubezpečujem, že to bude každý mesiac na každej z nich, orátajme si, koľko okresov, koľko krajov, orátajme si OČTK, prokuratúry a súdy a ja vám garantujem, že každý mesiac tam bude 30, hej? Akurát že, viete, čo je tá smola? Že to sú ľudia, ktorí si nikdy nenašporia na ústavnú sťažnosť, o nich sa nikdy nedozviete, oni nikdy neprídu sem bojovať za to, aby sa zmenila nejaká legislatíva. Oni nemajú mediálny priestor, o ich porušení práv nikto nevie. A hovorím to preto, lebo takto presne to bolo, keď sa teda začala podľa, podľa novely z roku 2009 stíhať extrémistická kriminalita; ona sa stíhala aj predtým, len sa to volala rasovo motivovaná trestná činnosť, v roku 2009 teda sme zaviedli legislatívny pojem extrémistická kriminalita a odvtedy sa to vždy tak proste riešilo, vyšetrovalo, odhaľovalo, ako, ako vám hovorím, ako ste neraz počuli v mojich faktických poznámkach.
Ak by to teda niekomu sa zdalo, že to len tak akože nejaké urban legend, vám tu chcem hovoriť z vlastnej praxe, tak mám to tu aj v číslach. Chcem vám ukázať, ako sa táto kriminalita menila, resp. jej postih, vyšetrovanie, odhaľovanie, trestanie páchateľov a tak ďalej od okamihu, kedy naozaj prešla do gescie špecializovaných justičných orgánov. A iba v jednoduchých číslach, ktoré si myslím, že sme tu všetci dostatočne akože mentálne vybavení na to, aby sme porozumeli tej dynamike tých čísiel, a pochopíme, že sa nestalo od roku 2017, kedy teda začala mať nad touto kriminalitou pôsobnosť NAKA, ÚŠP a Špecializovaný trestný súd, nejaký nárast trestnej činnosti tohto druhu, ale že prišlo k väčšej objasnenosti. Napríklad rok 2014, to je ešte stále ten režim, kedy ju majú v pôsobnosti miestne príslušné OČTK, sa podarilo teda detekovať 66 trestných činov extrémizmu. V roku 2015 to už bolo len 30, v roku 2016 58. Pokiaľ ide o kriminalitu páchanú v online priestore, tak to bolo nula alebo jedna. Tuším raz, aby som nekrivdila, bolo aj dva. Prosím pekne, to už bola tá éra, kedy bolo každé fórum, kde kto vedel rozoznať myš od klávesnice a vedel sa doňho zapojiť, tak bolo presýtené, tam ste bežne v jednej diskusii, ak sa týkala menšín, našli bežne 10 takýchto trestných činov. Ja neviem, že čo hľadali a čo detekovali, ale takáto je realita a ukazujú ju teda čísla.
Okamihom, kedy to dostala NAKA, a ja tu mám teda aj interné, interné vlastné štatistiky, ktoré si k tomu robili, lebo viete aj to, že my tu máme strašný mišmaš s tými štatistikami, to inak v dobrej viere by som dala na srdce, na dôraz koaličným poslancom, aby tlmočili, že my máme taký bordel v štatistikách, že potom robiť nejaké porovnávacie štúdie a analýzy, a teda chváliť sa, že jak to vy máte prerátané, však ani štatistiky nemáme poriadne, neviem, čo ste aj mohli prerátavať. Čiže ja som si teda vypýtala priamo od NAKA a za sedem mesiacov trvania ich pôsobnosti, keď doteraz som hovorila o 60, 30, 35 trestných činoch, tak oni detekovali 222. Ako som povedala, rozumieme všetci tým číslam, neznamená to, že sa tu zrazu teda vynorila nejaká takáto skupina, ktorá začala masívne spáchať dané delikty, nie, len sa začali prvýkrát v živote naozaj odhaľovať, vyšetrovať a správne subsumovať, kvalifikovať. Dovtedy bol totižto problém s tým, mohli ste niekoho dobiť, zahajlovať, ja som tu minule tie prípady čítala, tak sa ten skutok buď dostal do priestupkového konania, alebo sa neuznal osobitný motív, prípadne sa teda vyšetrovanie viedlo spôsobom, že spýtam sa páchateľa, on povie, že nemal som taký úmysel, a teda nezačíname ani trestné stíhanie. Jak na bežiacom páse sa uplatňovala zásada in dubio pro reo v predprípravnom konaní; pre neprávnikov teda, aby ste vedeli, že v pochybnostiach v prospech obžalovaného, už to nám napovedá, že v ktorom štádiu sa má táto zásada použiť, sa dostal na stôl, a budem teraz veľmi konkrétna, týkalo sa to Mariána Mišuna a jeho známy výrok, že vyženie z krajiny asociálnych cigánskych parazitov, niečo na ten spôsob. Dostalo sa to miestne príslušným policajtom v Žiline, a teda tí zhodnotili, že otvorili si Slovník slovenského jazyka a neboli si istí, že či vykričaný extrémista, ktorý bol v tej dobe akože naozaj jeden z najradikálnejších tých chlapcov, ktorých ste vídavali už ako politicky angažovaných, už boli takí tí, ktorí sa krotili, ale Mišun nemal takúto akože sebakontrolu a bol vždy veľmi radikálny a bolo by čudné, keby to v Žiline nevedeli, tak tá odpoveď prišla teda, že pozreli si ten slovník a, slovenského jazyka a vlastne nie je možné jednoznačne určiť, či vykričaný extrémista hovoril o Rómoch alebo klamároch, keď používal slovo Cigán. A z tohto dôvodu nie je možné začať teda a prijať trestné oznámenie, lebo teda v pochybnostiach v prospech toho v tomto štádiu podozrivého. To som ešte v živote nezažila, uplatňovali, že my nevieme, či to spáchal, tak to vlastne ani neprijmeme. No však na čo tam potom ste? Však vy to máte objasniť, aby sme vedeli, či to spáchal, ak to teda neviete objasňovať, tak môžme ísť rovno na súd. Hej, že toto sú normálne veci, ktoré sa diali jak na bežiacom páse.
Takisto keď si spomínate možno na prípad... počkajte, ešte jedna tu bola taká; inak ten Mišun sa potom sám ohradil, že moment, že ja som hovoril o Rómoch, že čo to to tu, jak tu motajú, hej? Na vlastnom webe sa k tomu priznal. Jeho samého to teda urážalo, že čo to, jak rozhodli.
Pamätáte si určite, ja som ho tu tiež teraz nedávno vo faktickej poznámke spomínala, tento známy a naozaj že absurdný príbeh a prípad, ktorý sa týkal Mazureka a jeho výroku o tom, že sa, teda nechce obhajovať žiaden režim, ale o Tretej ríši vieme iba lži a rozprávky o 6 miliónoch a mydlách zo Židov, o Hitlerovi sa učia samé klamstvá. Prokurátor vyhodnotil, že, veď počkajte, nemôžeme to stíhať, on tam povedal, že neobhajujem žiaden režim. No, čo vy chcete, aké trestné stíhanie? Takto absurdné, ako to, naozaj sa snažím vám, akože vás do toho vniesť, tak takto absurdné to naozaj bolo. My sme nemohli stíhať Mazureka, lebo on na začiatku statusu napísal, že on sa síce akože nechce dostať do situácie, že obhajuje nejaký režim, a prokurátor to vzal vážne. A dokonca ešte teda uzavrel, že toto by mala byť vec, ktorú si má vydiskutovať občianska spoločnosť. No tak keď si budeme diskutovať v občianskej spoločnosti, tak znovu sa teda asi môžme dostať k tomu, že môžme zrušiť aj teda OČTK, aj, aj prokuratúry, lebo my od nich chceme, aby aplikovali právo a nie, aby oni robili nejaké odkazy občianskej spoločnosti, ako si má poradiť s trestnou kriminalitou a ako si ho má vydiskutovať. Čiže takto sa, takto sa porušovali ľudské práva, dámy a páni, toto je porušovanie ľudských práv a toto sa dialo čo okres, to kraj, čo úroveň prokuratúr, čo úroveň vyšetrovateľov, súdy nemôžem veľmi spomínať, lebo na súdy sa to ani nedostávalo, hej?
A teda vrátiac sa k tej mojej myšlienke, aj keby tých 30 nálezov, o ktorých sa hovorí, existovali a naozaj tam prišlo k takým pochybeniam, nemáte právo obetovať všetkých tých ostatných ľudí, o ktorých tu ja hovorím a ktorí budú ďalší a ďalší a ďalší poškodení, kvôli týmto tridsiatim ľudí, proste sakra na to nemáte právo, fakt nie.
No a na záver, na záver vlastne ani, ani nechcem zanechávať žiadnu, žiadnu patetickú pointu, možno len zdôrazním to, čo som povedala na začiatku, ja som sa naozaj vždy snažila byť čo najviac objektívna. Ja nepatrím k tým, ako vy nazývate, vykričaní slniečkari a neviem čo, ja som sa vždy snažila byť v prvom rade právnička. Ak, a bola som v občianskoprávnom spore s Kotlebom. Ale ak som videla, že sa voči nemu vedie kampaň, ktorá ho kladie na úroveň zvieraťa, ja prvá som sa verejne voči tomu ohranila, že takto sa to nerobí, že ja nechcem, aby sme viedli s názorovými ideologickými oponentmi takýto zápas. Raz sa stalo, že vyšiel nejaký titulok, ktorý tak na prvé videnie, počutie znel, ako by že teda SMER upadá a Progresívnemu Slovensku rastú preferencie. Viete, čo som urobila? Ja som sa tam ozvala a napísala, povedala som, že to nie je korektné, že to nabáda na iné čítanie toho, ako tie čísla v prieskume sú. Hej, čiže naozaj nie som tu ani dnes v tej pozícii, že chcem viesť nejaké, nejaké politicky hanlivé, osočujúce, neviem aké rozpravy. Presne tak, ako som vždy sa snažila byť korektná a v mnohých prípadoch si teda naozaj aj zastala tých, ktorých sa nikto nezastáva, tak s rovnakou vážnosťou vám hovorím, s rovnakou úprimnosťou vám hovorím, že toto, čo robíte, ublíži toľkým ľuďom, že mi to zoberie o vás posledné ilúzie, ktoré som sa snažila si zachovať a zachovať nejakú tú elementárnu úctu, pretože s mnohými z koalície som prichádzala do profesných vzťahov, zachovali sa mi korektné vzťahy, bola som dlhoročná mimovládkarka, a teda bolo prirodzené, že sme sa stretali v nejakých diskusiách alebo v nejakých pracovných skupinách, vo výboroch a tak ďalej a tak ďalej. A ja by som bola veľmi nerada, kebyže o tento typ profesionálne úcty prídem kvôli paškvilu, ktorý zachraňuje 30 ľudí.
Ďakujem. (Potlesk.)
Rozpracované
Vystúpenia
18:55

Vystúpenie v rozprave 18:55
Irena BihariováTeraz trochu vážnejšie. Je síce naozaj pravda, že sa tá parlamentná, tá diskusia o predkladanej novele naozaj neviedla na pôde, ktorá je na to určená, ale za to som s oveľa väčšou pozornosťou počúvala všetko to, čo na jej obhajobu z úst teda predovšetkým koaličných ministrov zaznievalo, či už na tlačovkách, alebo v diskusiách v mediálnom priestore. A poviem vám úplne úprimne, či mi to budete veriť alebo nie, ja mám takú tendenciu, že sa snažím naozaj to počúvať s takým nastavením, že veď aj ja sa môžem mýliť, možnože mi niečo uniklo, že chcem si to vypočuť, chcem tomu rozumieť, chcem chápať tú logiku. Vždy som sa snažila byť naozaj takou tou, hej, nástojčivo spravodlivou, čo nie je síce veľká devíza pre političku, pretože veľakrát to potom viedlo k tomu, že som sa dokonca zastala aj SMER-u, že som sa dokonca zastala aj Kotlebu, ak som mala pocit, že veci nie sú fér.
Prečo vám to hovorím? Preto, aby ste to, čo dnes teda na tomto mieste budem hovoriť, hovorím s rovnakým úmyslom bez akejkoľvek politicky, hej, podfarbenej, neviem čo, animozity, absolútne nie. Budem z tohto miesta hovoriť predovšetkým ako právnička, ktorá sa Trestnému právu venovala vlastne, odkedy skončila školu.
Začnem teda tým, ak dovolíte, že budem reagovať najprv na tú filozofiu, ktorou ste predstavili a odôvodňovali nevyhnutnosť tejto reformy. Častokrát zaznievalo teda, že ten kľúčový cieľ a ambícia je, aby sme sa teda preklonili v trestnej politike k restoratívnej justícii. Hovorili ste veľmi často o ambícii humanizovať tresty. Veľakrát sa spomínala teda taká tá spravodlivá rozhorčenosť nad tým, aby sa nestávalo, že ujma na živote a zdraví bude mať teda slabší postih pre páchateľa ako ekonomická trestná činnosť. V podstate ako ľavičiarka, ja som takisto vždy tvrdila, že predsa majetkové práva nemôžu požívať väčšiu ochranu ako, ako práva teda, ktoré súvisia s telesnou a psychickou integritou človeka, zdravím a tak ďalej. Lenže ako to teda naozaj v skutočnosti je?
Ja som vo svojej profesnej činnosti častokrát rozbíjala hoaxy a ocitla som sa teda v situácii, keď som pozorne počúvala tie, tie rozpravy, diskusie v médiách a na tlačovkách a snažila sa naozaj s otvorenou hlavou vnímať tie argumenty. Som sa ocitla v situácii presne, ako keď som robila v mimovládke a počúvala som tie dezinformačné kanály a skrátka som so sklamaním, so sklamaním musela dôjsť k tomu, že, že ja tu fakt neviem nič nájsť okrem veľmi dobre formulovaných a cielených manipulovaní verejnou mienkou. Tak si to teda, ak, nech, nech nehovorím vláčne, poďme povedať na veľmi konkrétnych príkladoch.
Častokrát zaznievali, naposledy som to počula v diskusii v HN-kach s pánom ministrom vnútrom Eštokom alebo aj s, myslím, že to bolo aj s pánom ministrom obrany, častokrát sa vyskytoval príklad s pán... s tým mladíkom Filipíncom, ktorý bol usmrtený na Obchodnej ulici, a hovorilo sa, že predsa je nemožné a neakceptovateľné, aby páchateľ tejto vraždy obstál s tak nízkym trestom, kdežto teda povedzme Kočner má, teda ak som, ak si správne pamätám, 19 rokov trestu odňatia slobody. Akurát, že to nedáva zmysel, hej? Pretože ten páchateľ, ktorý spôsobil vraždu Filipínca, nedostal nízky trest preto, že my máme vysoké ekonomické trestné sadzby. A rovnako platí, že aj teraz, keď ich znížime, my sme nevylúčili, aby aj do budúcna páchatelia, ktorí privodia ujmu na živote a zdraví, mali väčší trest, pretože táto novela nijak nekoriguje hlavu, ktorá má teda obsiahnuté trestné činy proti životu a zdraviu, takže to je úplná fabulácia. Úplne škaredá manipulácia verejnou mienkou, za prvé.
Takisto sa častokrát v tej, v tej mediálnej komunikácii a obhajobe tejto trestnej reformy vzalo za svätý grál, že má v prvom rade odškodniť páchateľa, jeho záujem je predsa na prv... pardon, odškodniť obeť, veď teda máme sa snažiť viac ako nejaké tvrdé inkvizičné potrestanie páchateľa sanovať ujmu, ujmu poškodeného. To je absolútne akože veľmi, hej, dokonca progresívna idea, by som povedala, s ňou vôbec nemám problém, akurát že problém mám s tým, že mnohé trestné činy nemajú poškodeného. A ja sa pýtam, že komu budete sanovať čo v tom prípade. Hej? Ja rozumiem, že vy tým hlavám, kde neprichádza teda k ujme konkrétnemu páchateľovi, konkrétnemu poškodenému, nemeníte sadzby, ale tá filozofia, ktorou to obhajujete, že my chceme v prvom rade zmeniť ten trestný, vlastne celú tú trestnú politiku tak, aby sme sanovali ujmu poškodeného, nesedí, lebo my nemáme trestné činy, kde sú všade a vždy za každých okolností poškodení, pretože trestné činy útočia, majú vo svojom objekte skutkovej podstaty trestného činu určité hodnoty, demokratické zriadenie, ústavné zriadenie, neviem, hoci, iné hodnoty teda, ktoré má štát natoľko dôležité, že ich chráni normami trestného práva, ale nemajú konkrétnu osobu poškodenú, napríklad aj hanobenie národa, rasy a presvedčenia, hej, nemá konkrétneho poškodeného ako osobu. Tak ja neviem, že teda ako tento argument obstojí en bloc. Napokon neviem úplne, že čo má restoratívna justícia s tým, že vy ste v konkrétnej trestnej činnosti znížili tresty, dokonca teda s tým, že obligatórne zaväzujete sudcu, aby aj v prípadoch, ak ide o trestný čin, ktorý už teda patrí do kategórie zločinu, nebol automaticky postihovaný trestom odňatia slobody. To ktorému poškodenému má pomôcť? Alebo ja, ja neviem, že čo to má s restoratívnou justíciou, hej, že však to nedáva nijaký zmysel.
Takisto mi nesedí, že čo má s restoratívnou justíciou to, že sa tými rôznymi pohybmi trestných sadzieb, teda by privodila, neviem, asi nezamýšľaný sa aj defekt, vedľajší účinok, že sa nebudú môcť použiť niektoré vyšetrovacie úkony, a teda ak dáme teda k tomuto ešte na misku váh fakt, že sa teda znižujú sadzby, že sa skracuje premlčanie a obmedzili sme celú tú plejádu vyšetrovacích úkonov a prostriedkov operatívno-pátracej činnosti, ITP a tak ďalej, tak sme privodili nepreml... s tým by sme privodili premlčateľnosť a neobjasniteľnosť. Čiže my sme sa vlastne dostali do situácie, kedy nie sme schopní naplniť § 1 v Trestnom poriadku, ktorý definuje účel trestného konania. My, my ho vlastne nemusíme začať viesť. Za takýchto podmienok nedosiahneme účel trestného konania.
Pokračujem teda ďalej, v ďalších tých argumentoch, ktoré zazneli, ktoré sa snažili obhajovať teda trestnú, samotnú trestnú politiku. Dám teraz na bok, celá tá, tá, tá diskusia, ktorá prebiehala aj tu z radov poslaneckých opozičných lavíc, ktorou sa rozporovala, teda ukladanie nízkych sadzieb. Ja chcem poukázať trošku na niečo iné. Tí, ktorí sú takí tí zlodejíčkovia a častokrát páchajú majetkovú trestnú činnosť, preto lebo, ja neviem, sú drogovo závislí, častokrát, pardon, preto, lebo áno, sú to, hej, deti, ktoré nemali šťastie, neboli to tie dobré deti z dobrých rodín, ak to mám tak diplomaticky povedať, vykrádajú pivnice, vykrádajú bicykle a tak ďalej. Títo ľudia vám v živote žiadnu škodu nezaplatia, hej? Akú ujmu komu budú oni platiť? Čiže vy ste vlastne vtedy spôsobili, že ten človek, ktorému teda bola spôsobená táto ujma, ten poškodený prišiel o bicykel a kočík, nedostane to teda, hej, uhradené, sanované a ešte ani nemusí ísť ten páchateľ teda na trest odňatia slobody. Takže komu ste pomohli, akému poškodenému? Znovu sa pýtam.
Áno, je tam síce pridaný, myslím, že § 30, pred § 33, kde sú základy ukladania sankcií, vy ste priradili nový alebo tak nejak skorigovaný paragraf základy ukladania sankcií. My sme mali trestov, vy ste dali sankcií. Neviem, aký to tam síce je medzi nimi rozdiel, a tam pripúšťate teda, že sa môže ten trest, keď sa ukladá, prihliadnuť teda vzhľadom aj na, na pomery, pomery poškodeného, lenže prihliadať na pomery poškodeného je trošku predsa len iné, než keď máte v Trestnom zákone z obliga, hej, trest odňatia slobody pri takýchto prípadoch. Ale k tomu, ako veľmi ste otvorili tie, ten nož... tie, pries... ten priestor pre, pre voľnú úvahu sudcu, ako veľmi sa tým otvorili Pandorina skrinka, ktorá môže privodiť svojvôľu a úplne roztrieštiť tú, tú jednotnosť trestnej politiky na okresné trestné právo, k tomu sa, k tomu sa ešte dostanem. Čiže tí zlodejíčkovia, ktorí ukradli tie bicykle a ja neviem čo, tak tí vlastne v konečnom dôsledku, ak nebudú môcť zaplatiť pokutu, s najväčšou pravdepodobnosťou tak či tak skončia v tých hnusných, plesnivých ústavoch na výkon trestu odňatia slobody, lebo síce deklarujete humanizáciu trestov, ale ani bodkou, čiarkou sa týchto zariadení nedotýkate. Ja tomu rozumiem, menia sa inštitúty, ktoré majú zabrániť tomu, aby sa už nikdy nikto z tejto koalície vôbec nemusel ocitnúť v tom zariadení. Hej, toto je tá pointa. Už je to proste, tie väznice ako vyzerajú a proste ako vyzerajú tie miestnosti, kde sa vykonáva väzba, už čert ber, lebo práve nato sa toto celé mení, aby sa tam tí ľudia už nikdy, nikdy neocitli. A tí, ktorí teda nebudú mať to, to šťastie, že by za nich niekto vybojovával zmenu trestného kódexu, budú naďalej v tých plesnivých väzniciach. Toľko k humanizácii trestov.
Lenže potom sú ľudia, ktorí páchajú rozsiahlu ekonomickú trestnú činnosť, a tí teda sú spôsobilí uhradiť finančný, finančný trest. Použijem teda toho Kočnera, nech mi to odpustí, on, keď vám uhradí povedzme pokutu aj milión, takýto človek zrejme, teda ak má už uložený trest, pri takejto rozsiahlej trestnej činnosti je v situácii, že to asi nie je jeho prvá trestná činnosť tohto druhu. Ako vy viete vylúčiť, že on vám neplatí peniazmi získanými z inej trestnej činnosti, ktorú ste ešte neodhalili? Rozumiete? Že toto vlastne zakladá fantastickú schému na legalizáciu príjmu z trestnej činnosti. To je nevídané! To, toto by nikto nevymyslel. Sa tu rozpráva o pokrokovej európskej legislatíve, ale žiadnu krajinu nenapadlo vymyslieť, že dajme do Trestného zákona, ako sa dá legalizovať príjem z trestnej činnosti. Waw! My to máme, v tomto je to naozaj veľmi pokrokové.
To teda, a zvlášť ešte v kontexte toho, že ako ten chudobnejší bude poškodený, znovu teda udiera trošku teda na tú moju ľavicovú strunu, pretože ja neviem, čo je to. Toto neni ľavica ani v akejkoľvek inej avantgardnej verzii a asi to je fakt tá rustikálna ľavica, ktorej ja nedokážem porozumieť, ale celkom isto viem, že, že toto, nie, toto viac poškodí práve tých chudobnejších, ktorí sa živia tou drobnejšou majetkovou kriminalitou, a ktorá je štatisticky najčastejšie páchaná. Týmto ľuďom nemiznú zo dňa na deň, nemiznú dennodenne milióny, hej, že ideme teda zachraňovať ich, lebo ich je početne najviac, sú najčastejšie ohrození ekonomickou kriminálnou činnosťou, hej, tak poďme im to sanovať. Títo ľudia, ako aj štatistiky koniec koncov kriminality ukazujú, sú vlastne najčastejšie rôzne krádeže, lúpeže a teda také, také delikty, ktoré majú tú nižšiu, nižšiu škodovosť, ale zase teda tí páchatelia nie sú spôsobilí platiť poškodenému náhradu škody a už vôbec nie finančnú pokutu. Takže tí bohatí sa as usual vykúpia, tí chudobní ostanú v tých väz... či v tých, teda v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody. Veľmi, veľmi ľavičiarske.
Ďalší bod, ktorý je zaujímavý pri tej obhajobe trestnej politiky, a to je tiež niečo, čo sa mi zdá ako nejaký vedľajší účinok, ktorý ste si asi nie celkom uvedomili pri koncipovaní tej novely, ale to už tak býva, keď sa veci robia rýchlo. Znovu sa opieram o tie časté vyjadrenia v televíznych diskusiách a ja sama som tu mala s pánom ministrom obrany túto debatu a s veľa mnohými ostatnými z radov predkladateľov. Také tie akademické pro... dišputy, kde som počúvala veľa, veľa príbehov o tom, že naozaj je finančný trest bolestivejší, viac odstrašujúcejší než trest odňatia slobody. Teraz som počúvala znovu pána, pána Eštoka v diskusnej relácii, ktorý presne toto hovoril o konkrétnom prípade. Pýta sa moderátorky: No hádajte, čo si vybral ten, ten páchateľ? No jasné, že si vybral radšej odsedieť si basu, než teda by mal zaplatiť nejakých pár desiatok tisíc eur. No, ale moment, hej, my tu máme dodané v tej, v tej vašej predkladanej reforme ustanovenie, ktoré tam dopĺ... dopĺňate, a síce že súd je povinný uložiť v prvom rade pokutu, v prvom rade trest, ktorý je menej citeľný. Tak v duchu tejto logiky musíte uložiť prvé trest odňatia slobody, lebo doteraz tu počúvame v tých diskusných reláciách, že, že to je ten trest, ktorý vlastne moc nefungoval a to ani tak neodradí a oveľa citeľnejšie zabolí tá finančná teda ujma, ktorá mu vznikne takýmto peňažným trestom. No tak, ale potom ešte ste ani neprijali túto novelu a už ju teda idete porušovať, hej, keď chcete v prvom rade ukladať trest, ktorý je citeľnejší.
A k tomu ešte len takú pikošku dodám, viem, že to je český preklad, hej, Česi toto majú. Lenže u nás na toto nejestvuje judikatúra. Naša proste právna aplikačná prax nevie, čo je citeľný a citeľnejší. Trestné právo si nemôže dovoliť vnášať a vnárať do svojho obsahu pojmy, ktoré nemajú ustálený právny význam, a to sa ešte tiež chvíľku o tom pobavím.
Čiže k tej argumentačnej pasci teda len taká pikoška, že citeľný a menej citeľný, tak si potom rozmyslite, hej, že ktorý teda ten trest viac zabolí páchateľa, a preto ho dávate a navrhujete, a ktorý je teda ten, ktorý má menej zabolieť, a preto od neho ustupujete, lebo to nesedí s tou časťou, kde hovoríte a zaväzujete súdy, že majú ukladať v prvom rade trest, ktorý je menej boľavý, ak to mám teda povedať po slovensky.
Dobre. Celé, celé, akokoľvek sa teda verbálne snažili predstavitelia, obhajovatelia tohto návrhu blafovať verejnosť tým, že majú naozaj svätosväte záujem odškodňovať poškodeného, tak ona v komplexnosti tá úprava nepomáha nikomu inému iba, iba obvinenému. Ono je to totižto tak, že v trestnom práve, a úprimne vám poviem, že to je to, prečo som sa mu začala venovať ja, to je na ňom najkrajšie, že na lekárenských váhach musíte vybalansovať záujmy, ktoré sú vo vzťahu jeden k druhému kontrapozičné. To znamená, že na jednej strane máte záujem štátu na potrestaní páchateľa, lenže máte aj záujem štátu na tom, aby ste mu príliš nezasiahli do jeho základných ľudských práv a dosiahli teda účel trestu, a zároveň máte aj teda v zmysle dohovorov práva poškodeného, ktoré sú rovnocenné ako práva obvineného, nemôžeme si povedať, že na poškodeného stačí len tak prihliadať, hej, a budeme tu mať akože, že ten dôrazný akcent na, na práva obvineného.
No a toto presne robí táto predkladaná novela. Mohla by som ísť rad radom aj ich dokonca vyčísliť, keď budem mať čas, ja to teda aj vyčíslim pokojne, že koľko tých ustanovení sa týka v prospech poškodeného a koľko v prospech obvineného. Zatiaľ len také akože highlightové ukážky, hej, že teda čo má, čo má poškodený z tejto novely, ako sa teda posilňuje jeho právne postavenie. Pretože nerozumiem, ako mu má pomôcť zníženie trestov pre páchateľov. Nerozumiem, ako má poškodenému pomôcť skorší zánik trestnosti kvôli premlčaniu. Takisto je uložený teda zákaz ukladať, alebo teda, nie zákaz, je tam proste zaviazaný obligatórne sudca, aby v prvom rade aj pri zločinoch, teda tam, kde je trestná sadzba horná nad päť rokov, neukladal automaticky trest odňatia slobody.
Predstavte si príklad, že máte, ja neviem, zabitie alebo, alebo niečo také, kde teda v súčasnosti je tá sadzba až do sedem rokov, ak sa nemýlim, prosím vás pekne, čo ten rodič, ktorému takto zomrie dieťa, bude robiť s tou pokutou. Však vám ju otrieska o hlavu, načo mu je, hej? Akože to naozaj dokáže sanovať? Lebo vy ste povedali, že nemá dávať primárne teda trest odňatia slobody, má sa usilovať, ja neviem, teda že páchateľovi nemá dávať trest odňatia slobody, ale teda máme riešiť v prvom rade odškodnenie v tomto prípade teda pozostalých, sa vám viete čo môžu na tú pokutu, hej, lebo oni prišli o dieťa. Čím im to chcete sanovať? Ich dieťa nežije a ten páchateľ chodí na slobode. To je, to je v prospech koho teda? Keď ste toľko hovorili, že je to na prospech sanácie za, ujmy poškodených. A takýchto príkladov je tu akože iks, hej, mohla by som tu byť fakt jak ten Fidel Castro sedem hodín, kebyže to mám celé prejsť.
Takisto jeden príklad, ktorý ilustruje, ako je preklopená tá rovnováha v prospech obhajoby práva postavenia či už teda podozrivých obvinených. Všimnite si, a to si zrejme teda zvlášť právnici na toto dávajú pozor, že sa v priťažujúcich a poľahčujúcich okolnostiach, ktoré boli doteraz vždy uzavretou, uzavretým výpočtom, právnici hovoria takzvaný taxatívny výpočet. Iba a tieto môže brať sudca, sudkyňa do úvahy. Vy ste k obom pripojili slovíčko "najmä". Dobre, ešte to neni ten najväčší problém, majú to aj Češi, ale znovu hovorím, že tam je ustálená judikatúra na to. U nás nevedia sudcovia, čo teraz si majú do toho akože vložiť. Ja neviem, tuto budeme mať páchateľa a budeme sa baviť o tom, že jej, no tak mal ťažké detstvo, niekto mu, keď bol na základnej škole, nalial jogurt do tašky a mal traumu, alebo ja neviem, hej, čo bude tá poľahčujúca okolnosť. Všimnite si to, že sa ale pridáva jedna okolnosť medzi poľahčujúce, a ja sa k nej hneď dostanem, ale nerozšírili ste zoznam tých, tých priťažujúcich, hej. Takže znovu, ku komu to smeruje to prechýlenie ochrany týchto nových a vložených trestnoprávnych ustanovení?
Čiže jednak ste teda otvorili tú Pandorinu skrinku, kde sudca nezvyknutý v našich pomeroch nevie, o aký typ judikátov sa môže opierať, si môže úplne, keď to veľmi teraz zvulgarizujem, povymýšľať, že čo budú tie poľahčujúce a priťažujúce okolnosti. A pokiaľ ide o tie priťažujúce alebo keď ide, pardon, o tie poľahčujúce, tak tie ste dokonca rozšírili o jeden možný teda aspekt, ktorý má zohľadniť, a to je a to je veľmi zaujímavá formulácia a znovu to môže vyzerať ako právnická hantírka, ale s úžasným silným významom, je ustanovenie alebo teda tá pri... tá poľahčujúca okolnosť naformulovaná slovami, že "ak sa vyšetrovanie alebo trestné stíhanie skutku vedie neprimerane dlho". Skutku, nie osoby. A teraz si predstavte, čo urobí podozrivý z vraždy Daniela Tupého? Hneď prvé si uplatní túto, túto poľahčujúcu okolnosť. Viete prečo? Pretože sa dlho, neprimerane dlho vyšetroval skutok. Čo na tom, že on je neprimerane dlho vyšetrovaný ako oso... že krátko vyšetrovaný ako osoba. Ten zákon, ak by teda takto bol prijatý, sa vzťahuje teda tá dĺžka trestného stíhania vo vzťahu k skutku. Môžte mať veľmi zložité prípady, ktoré treba rozpracúvať, kde treba naozaj, hej, si dať záležať na dôkaznej situácii, ak to teda nechcete mať tak, ako sami hovoríte, že prichádzalo k tým rôznym čudesným procesom, tak treba naozaj veľmi dobre sa postarať o dôkazné, teda o dôkaznú situáciu, veľmi dlho sa to teda vyšetruje, konečne máte osobu, voči ktorej môžte vzniesť obvinenie, a ona vás právom, teda OČTK, môže, hej, odbiť tým, že si bude potom na súde požadovať poľahčujúcu okolnosť, lebo sa neprimerane dlho vyšetrovalo, vyšetroval skutok, hoci ona je reálne obvinená len dva mesiace. Spomeňte si pri tomto na vraždu Daniela Tupého, to je presne ten ilustračný príklad.
Dobre. Tak aby som tu nebola, že do nemoty. (Reakcia z pléna.)
Áno, zaujímavé sú aj tie finančné, finančné teda tresty. Poškodenému sľubujete odškodné, ktoré však ale neviete vzhľadom na individuálne pomery páchateľa garantovať, a zvýšením sumy škody ste ľudí obrali o trestnoprávnu ochranu ich práv. Čiže tá časť, ktorá ten majetok, ktorý bol odcudzený, ale nemá hodnotu teda presahujúcu 700 eur, ostáva nechránená táto majetková hodnota normami trestného práva, a vy mu vlastne teda sľubujete, že veď on bude, on bude odškodnený. Ale on nevie ani, a k tomu sa dostanem, lebo ja tu budem porovnávať aj tú nemeckú právnu úpravu, o ktorej sme tu počúvali od aleluja do aleluja. Tak Nemci to majú veľmi špecifikované, my to nemáme. My máme len prisľúbenú nejakú, nejaké finančné odškodné. On ani vlastne na konci dňa nevie, či sa mu oplatí spárať a riešiť to vlastne s OČTK, lebo my nemáme naozaj dobre naškálovanú, aspoň teda v tejto verzii, teda tú ujmu, ktorá bude privodená páchateľovi, a to odškodné, ktoré bude si akože môcť uplatniť on a či ho naozaj vymôže. To je to dôležité. Hej, lebo on nemôže vedieť, kto je ten páchateľ a či je v situácii uhradiť a sanovať spôsobenú ujmu poškodenému. Nemci to teda majú celkom inak a dostanem sa k tomu.
Ďalšia vec, ktorá je tam naozaj, naozaj že pre mňa ako právničku, ktorá, ktorá je veľmi citlivá na, na také to uhýbanie a opomínanie teórie, teórie práva. Mne napríklad veľmi vadí, že sú tam vytvorené také vsuvky, ktoré znemožňujú predvídať následok, teda bavíme sa o nepredvídateľnosti práva, ja už som to tu vysvetľovala vo faktickej poznámke, ak nevieme predvídať, ako sa štát zachová, ako sa právny poriadok zachová, tak sa dostávame do situácie, ktorá oslabuje právny štát, pretože predvídateľnosť práva je dôležitým atribútom právnej istoty a právna istota je dôležitým atribútom právneho štátu. A tuná, ak rozbijete túto kauzalitu, tak sa na konci dňa teda dostávate k tomu, že devalvujete právny štát a konkrétne teda spôsoby, akým, akým je táto právna istota a nepredvídateľnosť práva devalvovaná. Príklad. Dostávajú sa do znenia niektorých ustanovení takzvane právne neurčité pojmy. Je to niečo, čo znovu, tie krajiny, ktoré s tým pracovali, vedia, ako majú vykladať, ale náš proste aplikačný systém nebude vedieť, ak sa chceme teda baviť o porušovaní ľudských práv, tak ja vám garantujem, že tu presne kvôli tomuto vznikne toľko pochybení, toľko rozhodnutí a tak budú proste fragmentované, že znovu sa vrátime k tomu systému okresného trestného práva, nieže tu budeme mať zjednotenú trestnú politiku, ako sa uvádza v dôvodovej správe. No, no, no viete čo, makový, hej? Bude to naozaj znovu na jednotlivom uvážení toho, kto prejednáva vec, lebo nebude vedieť, ako to chápať. Áno, aj my máme dodnes v Trestnom, v Trestnom zákone aj v Trestnom poriadku takéto pojmy, ale naša judikatúra už vie, ako s nimi robiť. Hej, už proste chápeme, že, že keď je ujma na zdraví, že tu máme taký štandard, že tak sedemdňová péenka sa zhruba chápe tak ako nejaké deliace, deliace kritérium medzi tým, či ide o vec hodná trestného konania, alebo priestupkového konania a tak ďalej, a tak ďalej. Že máme tu už nejaké takéto veci, ale vy vnášate pojmy, ktoré nemáme ustálené, hej, to je to citeľne a citeľnejšie. Potom pri ustanovení, ktoré sa týka okolností vylučujúcich protiprávne konanie, je ustanovenie teda súhlas poškodeného, tu je inak ešte aj zlý preklad, upozorňujem na to teraz seriózne vážne, tam je dvojitá negácia a máte to tam lingvisticky zle. Je to zle preložené z češtiny. A tá časť končí slovami o nejakom morálne, nejakom morálne šľachetnom cieli. No v tejto republike nebudú vedieť sudcovia, čo to je, hej? Že nemáme tu komisie na to, nebudeme vedieť, čo sa tým myslí, či je tá podmienka zákona splnená. Viete, lebo v trestnom práve, ktoré používa najtvrdšie nástroje naozaj, lebo zasahuje skutočne do, do, najvýraznejším spôsobom do práv a slobôd teda toho, kto je, kto je podozrivý, obvinený, obžalovaný, prípadne odsúdený, si musí dávať naozaj veľký pozor, aké formulácie používa, či nenecháva príliš veľký priestor na nejaký extenzívny výklad, a tým pádom nenecháva priestor na možnú zlovôľu. A ja mám pocit, že voči tomuto presne chcela tá koalícia predsa bojovať, aby sme tu nemali svojvôľu, aby sme tu nemali sudcov a prokurátorov a neviem čo, ktorí si len tak zamanú, a teda používajúc teda tú argumentáciu, ktorú mám odpozeranú z tých televíznych debát, niekoho prídu, vykopnú mu dvere a teda podľa slov kajúcnika bude zrazu vo väzbe. Veď tomuto ste sa chceli teda vyhnúť, hej? Ale naopak, tak ako to predkladá táto novela, tomu otvára bránku. Problém je v tom, že vy predpokladáte, že sa to neotočí už proti vám, ale to, že to už bude možno postihovať niekoho iného, tak z mimo radov politiky, tak to už asi, asi nie je predmetom vášho záujmu. To je tiež to veľmi ľavičiarske a solidárne.
Poďme teda k tej zahraničnej časti, pretože to bol jeden z asi najfrekventovanejších argumentov, že sa táto trestná novela... a som si spomenula teraz na, na nedávnu reláciu z HN-ka, kde bol pán, pán minister vnútra, nejak nešťastne, omylom povedal, že garantujem vám ako minister spravodlivosti, že v tejto krajine po prijatí tejto novely nebudú môcť zločinci spávať, pretože, pretože my sme pripravili taký proste návrh, ktorý ide plne v súlade s trendami vyspelejších krajín, a donemláto a donemláto sa vždy spomína Nemecko, hej? Ja už kebyže chcem vkuse spomínať tú krajinu, tak si dám tú námahu, že ja si ju aspoň pozrem. Tak ja som si to Nemecko teda pozrela a povedzme si teda, že ako to tam naozaj je. No, to bude zaujímavejšie.
Najprv začnem tou špeciálnou prokuratúrou. Budem citovať, je to, je to teda taká medzinárodná asociácia, jedna z najväčších, ktorá vydáva každoročné, tá globálna, hej, asociácia, ktorá vydáva celoročné meranie všetkého, čo sa týka vlastne právneho, právnych zmien a inštitútu, inštitútov, pokrýva sto jurisdikcií a 58 právnych oblastí, je to teda taká medzinárodná, medzinárodná platforma, a idem vám z jej správy teda niečo zacitovať. V rámci prí..., to sa... v rámci príslušných prokuratúr v Nemecku existujú osobitné oddelenia, ktoré majú na starosti ekonomické trestné činy. Wau! To sme doteraz počuli, že neexistuje, však? To znamená, že pri určitých druhoch trestných činov môže byť prenesená z obvodných všeobecných prokuratúr na takzvanú špecializovanú prokuratúru. Niekoľko nemeckých štátov má v súčasnosti úrady prokuratúry zamerané na konkrétne trestné ekonomické činy, pričom Severné Porýnie-Vestfálsko je prvým štátom, ktorý takýto úrad zriadil. Dokonca daňové oddelenia majú špeciálne oddelenia na vyšetrovanie daňových trestných činov. Takzvané úrady pre pokuty a sankcie môžu riešiť menšie trestné daňové prípady.
Už prešpecializovanejší systém prokuratúr asi tuto nablízku nenájdeme. Toľko teda k neexistencii špecializovaných a špecializujúcich sa prokuratúr. Áno, nevolajú sa ÚŠP ako u nás, ale to, to je z logiky veci, tie, ten trend je taký, že sa všade snaží uplatniť princíp špecializácie. Tak ako nechcete, aby vám ortopéd operoval srdce, hej, tak takisto aj v tej vlastne trestnoprávnej oblasti je absolútne normálne, logické, racionálne, úsporné, hospodárne a spravodlivé, aby sa zachovávala špecializácia. A všade v zahraničí sa robí, akurát že vnútri toho orgánu.
Rozumieme si, že tam sú proste podelené, jak my máme ministerstvo a sekcie napríklad, tak v rámci tej inštitúcie sú samostatné proste oddelenia špecializované na nejaký typ kriminality. Teda v Nemecku, prosím vás pekne, už nikdy v živote nehovorte o Nemecku, dobre, že tam teda nič také neexistuje.
Pokiaľ ide o peňažné, a teda vôbec o trestnú politiku v Nemecku, Nemecko takisto rozdeľuje trestné činy podľa závažnosti, tak breichen sú trestné činy, pri ktorých je ustanovený trest odňatia slobody v dĺžke najmenej jeden rok, a potom sú, takto to znie, jeden rok, žiadne môže byť peňažný trest, hej, tam je to natvrdo, môže byť uložený trest najmenej jeden rok, potom ide bod B, majú menej závažné trestné činy, kde sú teda, ktoré sú typické menšou trestnou sadzbou a tu teda je možné už alternatívne uložiť trest odňatia slobody alebo peňažný trest.
No a teda, ako si teda to majú s tými peňažnými trestami? Oni to naozaj nemajú, ako sme to v tejto verzii nechali my, že nevieme ani ten poškodený nevie, že ako bude sanovaný, aká bude teda vysoká tá pokuta a tak ďalej a tak ďalej. Nemci to naozaj majú veľmi, veľmi individualizované a škálované. Oni to totižto prerátavajú na tzv. daily rate, hej, že taká denná sadzba, ak by som to tak voľne preložila. To znamená, že súd určuje peňažný trest v tzv. tých denných sadzbách, ktoré sú vypočítané podľa príjmu a majetku páchateľa. V absolútnych číslach minimálny peňažný trest je 5 eur a maximálny je 10, no, zhruba 11 mil. eur. Zákon tak stanovuje prísne a presné pravidlá ukladania peňažných trestov a minimalizuje priestor pre svojvôľu. Neviem, čo ste čakali iné od Nemcov inak, ak si môžem dovoliť tento stereotyp. (Povedané so smiechom.)
Pokiaľ ide o tresty odňatia slobody v Nemecku, súd uloží trest odňatia slobody kratší ako šesť mesiacov naozaj len výnimočne, má to tu aj expressis verbis, len vtedy, hej, čiže minimalizuje ukladanie krátkodobých trestov odňatia slobody, opätovne teda zákon stanovuje presné pravidlá na ukladanie peňažného trestu. Čiže tam, kde aj prichádza tá alternácia, že či trest odňatia, slobody, alebo peňažný trest, je veľmi presne vyšpecifikované, že teda ten trest odňatia slobody, akú, nemôžete mať pre niekoho trest odňatia slobody 15 rokov, ale vy sa zamýšľate nad tým teda, že či ho možno, hej, nepotrestáte peňažným nejakým, peňažnou touto, pokutou, tak to vo svete asi nechodí.
Ďalej nemecký trestný zákon stanovuje podstatne užší priestor na ukladanie podmienečného trestu odňatia slobody, teraz idem hovoriť o podmienečnom, to znamená teda ten, ktorý bol... no, poďme niečo, nechcem tu rozvádzať teóriu, teóriu hmotného práva. Na Slovensku je možné podmienečne odložiť v trvaní dvoch rokov a s probačným dohľadom teda tie tresty na tri roky. V Nemecku je možné podmienečne odložiť trest odňatia slobody v trvaní do jedného roka, vo výnimočných prípadoch v trvaní dva roky. Čiže ak chcete teda niekomu odsunúť, aby nastúpil ten výkon trestu, trestu odňatia slobody, tak v Nemecku je teda možné ho odložiť iba na jeden rok a u nás po novom ho bude možné uložiť na dva alebo teda, keď bude určený probačný dohľad, tak na tri roky. Chápete, že sa kvázi, ľudovo povedané, predlžuje tá podmienka, ktorá ho odďaľuje od trestu odňatia slobody.
Takisto sú úplne inak formulované premlčacie do... premlčacie lehoty. U nás sa teda po novom stane zhruba toto, a síce 15 rokov bude premlčacia doba, ak ide o zločin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti dovoľuje uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou najmenej prevyšujúcou 10 rokov. V Nemecku je to 20 rokov, takýto trestný čin sa premlčí za 20 rokov, hej? U nás to bolo inak tiež 20 rokov, znižujeme tú premlčaciu dobu na 15, v Nemecku to je stále 20. A sú tu takto, hej, že nechcem ísť jedno po druhom, ale summa summarum že majú, nieže, že majú, dokonca som počula, že veď my sme vlastne ešte aj ostali pri takom prísnejšom, jak to majú tí Nemci. No, nie, hej? Strafgesetzsbuch teda naozaj usvedčuje a odhaľuje túto vládu, že buď si ho neprečítala dôkladne, alebo, alebo je to zase jeden z nejakých, neviem, zavádzajúcich a manipulujúcich pokusov, ale naozaj premlčacie doby sú prísnejšie, resp. teda sú dlhšie, ako sa stanú na Slovensku po prijatí tejto reformy.
Dobre, tiež nechcem teda všetky vám hovoriť, ako pri ktorých sa to mení a ako pri ktorých je nemecká úprava prísnejšia.
Teraz k jednotlivým tým trestným činom z toho ekonomického súdka. Pokiaľ ide o krádež, tak je potre... je možné ju potrestať až na päť rokov alebo peňažným trestom. Na Slovensku je základná sadzba pri krádeži dva roky, v Nemecku teda až na päť rokov, lebo to prvé, čo som čítala, sa týkalo Nemecka, čiže aby som... keď to bolo nezrozumiteľné, v Nemecku môžte krádež potrestať až na päť rokov alebo teda uložiť peňažný trest, ale na Slovensku po novom, dva roky. Hej, teda alebo peňažný trest. Kým v Nemecku sa premlčí takýto skutok za päť rokov, u nás sa premlčí za tri roky.
Ja furt teda hľadám ten, možno nedorozumenie, kde vzniklo pri tom, že sa stalo Nemecko tou výkladnou skriňou pri obhajobe tohto návrhu a prečo si ho teda predstavitelia koalície vybrali, keď to práveže úplne neguje to, čo hovoria. A ja už som to tu vykladala v tej fajčiarni viacerým, ale, no.
Sú tu ďalšie, hej, že porovnateľné trestné činy, naschvál som vyberala také, že ktoré má aj náš Trestný zákon a ktoré sú aj v Nemecku, aby sme porovnávali jablká s jablkami. Napríklad že ak má páchateľ pri krádeži zbraň, na Slovensku to nebude osobitný kvalifikačný znak, preto sa uplatní trestná sadzba, čiže tá, o ktorej som hovorila, že to bude tie dva roky, ktorá sa premlčí za tri roky. V Nemecku hrozí sadzba až do desať rokov. Andela tam, tak potom, čo ideme teraz akože, ako to ideme robiť, ktorá tá verzia je prísnejšia?
Takisto podvody s dotáciami, úplne inak to majú, jako sa to proklamovalo. A teda pripomínam, že tá špeciálna prokuratúra naozaj neexistuje iba v Nemecku, teda ako som snáď už demaskovala, ale majú ju aj ostatné okolité krajiny, keď bude treba, ja sa teda znovu, hej, si nad tým sadneme s mojím asistentom a dáme teda aj ostatné krajiny podobný rozmer.
A posledná vec, ktorá je pre mňa osobne teda doslova až, až... no, beriem ju veľmi osobne, pretože sa celá táto vec zdôvodňovala tým, že boli v konaní ÚŠP alebo vôbec pri existencii súčasnej platnej právnej úpravy masívne porušované ľudské práva. No, keď sa pozerám po sále, tak myslím, že som už dnes, môžem slobodne povedať, že niekto, kto sa najdlhšie ako ktokoľvek, kto tu teraz sedí, venoval oblasti ľudských práv, a dokonca aj keby bola plná táto sála, môžem povedať, možno Zuzka Števulová, že sme podobne v tejto téme boli dlho, takže niečo málo o tom porušovaní ľudských práv, ľudských práv viem. A dokonca ja som ochotná pripustiť, že hoci sme teda nikdy nevideli zatiaľ tých 30 nálezov a rozhodnutí, o ktorých sa tu tak často hovorí ako o Columbovej žene, ktoré majú konštatovať porušenie ústavných práv, pripustime, že existujú. Pripustime, že naozaj k nim prišlo. A ja som sama častokrát kritizovala, že nie všetky procesy boli, hej, že právne puristicky v poriadku. Ako som vám povedala na začiatku, hej, že ja som sa vždy snažila na niektoré veci pozerať skôr odborne než, než cez tú politickú prizmu a áno, viem si predstaviť, že mohlo prísť k porušeniu a ani to nevylučujem, akurát že tých 30 prípadov, ak sa všetky stali, vás ubezpečujem, že po prijatí tejto novely, ak sa všetky teda diali kvôli rôznym, nech už to teda, hoci bola tá zaujatosť ÚŠP, sa budú diať odteraz všade tam, kde tú agendu prevalíte, hej?
A teraz na konkrétnych príkladoch z tej mojej agendy v oblasti trestných činov extrémizmu, terorizmu, ak túto agendu teraz dáme na príslušné, miestne príslušné OČTK a súdy, tak vás ubezpečujem, že to bude každý mesiac na každej z nich, orátajme si, koľko okresov, koľko krajov, orátajme si OČTK, prokuratúry a súdy a ja vám garantujem, že každý mesiac tam bude 30, hej? Akurát že, viete, čo je tá smola? Že to sú ľudia, ktorí si nikdy nenašporia na ústavnú sťažnosť, o nich sa nikdy nedozviete, oni nikdy neprídu sem bojovať za to, aby sa zmenila nejaká legislatíva. Oni nemajú mediálny priestor, o ich porušení práv nikto nevie. A hovorím to preto, lebo takto presne to bolo, keď sa teda začala podľa, podľa novely z roku 2009 stíhať extrémistická kriminalita; ona sa stíhala aj predtým, len sa to volala rasovo motivovaná trestná činnosť, v roku 2009 teda sme zaviedli legislatívny pojem extrémistická kriminalita a odvtedy sa to vždy tak proste riešilo, vyšetrovalo, odhaľovalo, ako, ako vám hovorím, ako ste neraz počuli v mojich faktických poznámkach.
Ak by to teda niekomu sa zdalo, že to len tak akože nejaké urban legend, vám tu chcem hovoriť z vlastnej praxe, tak mám to tu aj v číslach. Chcem vám ukázať, ako sa táto kriminalita menila, resp. jej postih, vyšetrovanie, odhaľovanie, trestanie páchateľov a tak ďalej od okamihu, kedy naozaj prešla do gescie špecializovaných justičných orgánov. A iba v jednoduchých číslach, ktoré si myslím, že sme tu všetci dostatočne akože mentálne vybavení na to, aby sme porozumeli tej dynamike tých čísiel, a pochopíme, že sa nestalo od roku 2017, kedy teda začala mať nad touto kriminalitou pôsobnosť NAKA, ÚŠP a Špecializovaný trestný súd, nejaký nárast trestnej činnosti tohto druhu, ale že prišlo k väčšej objasnenosti. Napríklad rok 2014, to je ešte stále ten režim, kedy ju majú v pôsobnosti miestne príslušné OČTK, sa podarilo teda detekovať 66 trestných činov extrémizmu. V roku 2015 to už bolo len 30, v roku 2016 58. Pokiaľ ide o kriminalitu páchanú v online priestore, tak to bolo nula alebo jedna. Tuším raz, aby som nekrivdila, bolo aj dva. Prosím pekne, to už bola tá éra, kedy bolo každé fórum, kde kto vedel rozoznať myš od klávesnice a vedel sa doňho zapojiť, tak bolo presýtené, tam ste bežne v jednej diskusii, ak sa týkala menšín, našli bežne 10 takýchto trestných činov. Ja neviem, že čo hľadali a čo detekovali, ale takáto je realita a ukazujú ju teda čísla.
Okamihom, kedy to dostala NAKA, a ja tu mám teda aj interné, interné vlastné štatistiky, ktoré si k tomu robili, lebo viete aj to, že my tu máme strašný mišmaš s tými štatistikami, to inak v dobrej viere by som dala na srdce, na dôraz koaličným poslancom, aby tlmočili, že my máme taký bordel v štatistikách, že potom robiť nejaké porovnávacie štúdie a analýzy, a teda chváliť sa, že jak to vy máte prerátané, však ani štatistiky nemáme poriadne, neviem, čo ste aj mohli prerátavať. Čiže ja som si teda vypýtala priamo od NAKA a za sedem mesiacov trvania ich pôsobnosti, keď doteraz som hovorila o 60, 30, 35 trestných činoch, tak oni detekovali 222. Ako som povedala, rozumieme všetci tým číslam, neznamená to, že sa tu zrazu teda vynorila nejaká takáto skupina, ktorá začala masívne spáchať dané delikty, nie, len sa začali prvýkrát v živote naozaj odhaľovať, vyšetrovať a správne subsumovať, kvalifikovať. Dovtedy bol totižto problém s tým, mohli ste niekoho dobiť, zahajlovať, ja som tu minule tie prípady čítala, tak sa ten skutok buď dostal do priestupkového konania, alebo sa neuznal osobitný motív, prípadne sa teda vyšetrovanie viedlo spôsobom, že spýtam sa páchateľa, on povie, že nemal som taký úmysel, a teda nezačíname ani trestné stíhanie. Jak na bežiacom páse sa uplatňovala zásada in dubio pro reo v predprípravnom konaní; pre neprávnikov teda, aby ste vedeli, že v pochybnostiach v prospech obžalovaného, už to nám napovedá, že v ktorom štádiu sa má táto zásada použiť, sa dostal na stôl, a budem teraz veľmi konkrétna, týkalo sa to Mariána Mišuna a jeho známy výrok, že vyženie z krajiny asociálnych cigánskych parazitov, niečo na ten spôsob. Dostalo sa to miestne príslušným policajtom v Žiline, a teda tí zhodnotili, že otvorili si Slovník slovenského jazyka a neboli si istí, že či vykričaný extrémista, ktorý bol v tej dobe akože naozaj jeden z najradikálnejších tých chlapcov, ktorých ste vídavali už ako politicky angažovaných, už boli takí tí, ktorí sa krotili, ale Mišun nemal takúto akože sebakontrolu a bol vždy veľmi radikálny a bolo by čudné, keby to v Žiline nevedeli, tak tá odpoveď prišla teda, že pozreli si ten slovník a, slovenského jazyka a vlastne nie je možné jednoznačne určiť, či vykričaný extrémista hovoril o Rómoch alebo klamároch, keď používal slovo Cigán. A z tohto dôvodu nie je možné začať teda a prijať trestné oznámenie, lebo teda v pochybnostiach v prospech toho v tomto štádiu podozrivého. To som ešte v živote nezažila, uplatňovali, že my nevieme, či to spáchal, tak to vlastne ani neprijmeme. No však na čo tam potom ste? Však vy to máte objasniť, aby sme vedeli, či to spáchal, ak to teda neviete objasňovať, tak môžme ísť rovno na súd. Hej, že toto sú normálne veci, ktoré sa diali jak na bežiacom páse.
Takisto keď si spomínate možno na prípad... počkajte, ešte jedna tu bola taká; inak ten Mišun sa potom sám ohradil, že moment, že ja som hovoril o Rómoch, že čo to to tu, jak tu motajú, hej? Na vlastnom webe sa k tomu priznal. Jeho samého to teda urážalo, že čo to, jak rozhodli.
Pamätáte si určite, ja som ho tu tiež teraz nedávno vo faktickej poznámke spomínala, tento známy a naozaj že absurdný príbeh a prípad, ktorý sa týkal Mazureka a jeho výroku o tom, že sa, teda nechce obhajovať žiaden režim, ale o Tretej ríši vieme iba lži a rozprávky o 6 miliónoch a mydlách zo Židov, o Hitlerovi sa učia samé klamstvá. Prokurátor vyhodnotil, že, veď počkajte, nemôžeme to stíhať, on tam povedal, že neobhajujem žiaden režim. No, čo vy chcete, aké trestné stíhanie? Takto absurdné, ako to, naozaj sa snažím vám, akože vás do toho vniesť, tak takto absurdné to naozaj bolo. My sme nemohli stíhať Mazureka, lebo on na začiatku statusu napísal, že on sa síce akože nechce dostať do situácie, že obhajuje nejaký režim, a prokurátor to vzal vážne. A dokonca ešte teda uzavrel, že toto by mala byť vec, ktorú si má vydiskutovať občianska spoločnosť. No tak keď si budeme diskutovať v občianskej spoločnosti, tak znovu sa teda asi môžme dostať k tomu, že môžme zrušiť aj teda OČTK, aj, aj prokuratúry, lebo my od nich chceme, aby aplikovali právo a nie, aby oni robili nejaké odkazy občianskej spoločnosti, ako si má poradiť s trestnou kriminalitou a ako si ho má vydiskutovať. Čiže takto sa, takto sa porušovali ľudské práva, dámy a páni, toto je porušovanie ľudských práv a toto sa dialo čo okres, to kraj, čo úroveň prokuratúr, čo úroveň vyšetrovateľov, súdy nemôžem veľmi spomínať, lebo na súdy sa to ani nedostávalo, hej?
A teda vrátiac sa k tej mojej myšlienke, aj keby tých 30 nálezov, o ktorých sa hovorí, existovali a naozaj tam prišlo k takým pochybeniam, nemáte právo obetovať všetkých tých ostatných ľudí, o ktorých tu ja hovorím a ktorí budú ďalší a ďalší a ďalší poškodení, kvôli týmto tridsiatim ľudí, proste sakra na to nemáte právo, fakt nie.
No a na záver, na záver vlastne ani, ani nechcem zanechávať žiadnu, žiadnu patetickú pointu, možno len zdôrazním to, čo som povedala na začiatku, ja som sa naozaj vždy snažila byť čo najviac objektívna. Ja nepatrím k tým, ako vy nazývate, vykričaní slniečkari a neviem čo, ja som sa vždy snažila byť v prvom rade právnička. Ak, a bola som v občianskoprávnom spore s Kotlebom. Ale ak som videla, že sa voči nemu vedie kampaň, ktorá ho kladie na úroveň zvieraťa, ja prvá som sa verejne voči tomu ohranila, že takto sa to nerobí, že ja nechcem, aby sme viedli s názorovými ideologickými oponentmi takýto zápas. Raz sa stalo, že vyšiel nejaký titulok, ktorý tak na prvé videnie, počutie znel, ako by že teda SMER upadá a Progresívnemu Slovensku rastú preferencie. Viete, čo som urobila? Ja som sa tam ozvala a napísala, povedala som, že to nie je korektné, že to nabáda na iné čítanie toho, ako tie čísla v prieskume sú. Hej, čiže naozaj nie som tu ani dnes v tej pozícii, že chcem viesť nejaké, nejaké politicky hanlivé, osočujúce, neviem aké rozpravy. Presne tak, ako som vždy sa snažila byť korektná a v mnohých prípadoch si teda naozaj aj zastala tých, ktorých sa nikto nezastáva, tak s rovnakou vážnosťou vám hovorím, s rovnakou úprimnosťou vám hovorím, že toto, čo robíte, ublíži toľkým ľuďom, že mi to zoberie o vás posledné ilúzie, ktoré som sa snažila si zachovať a zachovať nejakú tú elementárnu úctu, pretože s mnohými z koalície som prichádzala do profesných vzťahov, zachovali sa mi korektné vzťahy, bola som dlhoročná mimovládkarka, a teda bolo prirodzené, že sme sa stretali v nejakých diskusiách alebo v nejakých pracovných skupinách, vo výboroch a tak ďalej a tak ďalej. A ja by som bola veľmi nerada, kebyže o tento typ profesionálne úcty prídem kvôli paškvilu, ktorý zachraňuje 30 ľudí.
Ďakujem. (Potlesk.)
Vystúpenie v rozprave
25.1.2024 o 18:55 hod.
Mgr.
Irena Bihariová
Videokanál poslanca
Takže, vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, vážené poslanecké kolegyne a kolegovia, dovoľte mi možno na chvíľku to trochu odľahčiť, ako hovorí jeden klasik spomedzi podpredsedov Národnej rady, tiež nezvyknem čítať z papiera, ale keďže dnes je môj príspevok v rozsahu prejavu Fidela Castra, čo snáď poteším druhého pána predseda, podpredsedu (povedané s pobavením), tak sem-tam budem musieť teda aj citovať, aj zbehnúť okom do papiera.
Teraz trochu vážnejšie. Je síce naozaj pravda, že sa tá parlamentná, tá diskusia o predkladanej novele naozaj neviedla na pôde, ktorá je na to určená, ale za to som s oveľa väčšou pozornosťou počúvala všetko to, čo na jej obhajobu z úst teda predovšetkým koaličných ministrov zaznievalo, či už na tlačovkách, alebo v diskusiách v mediálnom priestore. A poviem vám úplne úprimne, či mi to budete veriť alebo nie, ja mám takú tendenciu, že sa snažím naozaj to počúvať s takým nastavením, že veď aj ja sa môžem mýliť, možnože mi niečo uniklo, že chcem si to vypočuť, chcem tomu rozumieť, chcem chápať tú logiku. Vždy som sa snažila byť naozaj takou tou, hej, nástojčivo spravodlivou, čo nie je síce veľká devíza pre političku, pretože veľakrát to potom viedlo k tomu, že som sa dokonca zastala aj SMER-u, že som sa dokonca zastala aj Kotlebu, ak som mala pocit, že veci nie sú fér.
Prečo vám to hovorím? Preto, aby ste to, čo dnes teda na tomto mieste budem hovoriť, hovorím s rovnakým úmyslom bez akejkoľvek politicky, hej, podfarbenej, neviem čo, animozity, absolútne nie. Budem z tohto miesta hovoriť predovšetkým ako právnička, ktorá sa Trestnému právu venovala vlastne, odkedy skončila školu.
Začnem teda tým, ak dovolíte, že budem reagovať najprv na tú filozofiu, ktorou ste predstavili a odôvodňovali nevyhnutnosť tejto reformy. Častokrát zaznievalo teda, že ten kľúčový cieľ a ambícia je, aby sme sa teda preklonili v trestnej politike k restoratívnej justícii. Hovorili ste veľmi často o ambícii humanizovať tresty. Veľakrát sa spomínala teda taká tá spravodlivá rozhorčenosť nad tým, aby sa nestávalo, že ujma na živote a zdraví bude mať teda slabší postih pre páchateľa ako ekonomická trestná činnosť. V podstate ako ľavičiarka, ja som takisto vždy tvrdila, že predsa majetkové práva nemôžu požívať väčšiu ochranu ako, ako práva teda, ktoré súvisia s telesnou a psychickou integritou človeka, zdravím a tak ďalej. Lenže ako to teda naozaj v skutočnosti je?
Ja som vo svojej profesnej činnosti častokrát rozbíjala hoaxy a ocitla som sa teda v situácii, keď som pozorne počúvala tie, tie rozpravy, diskusie v médiách a na tlačovkách a snažila sa naozaj s otvorenou hlavou vnímať tie argumenty. Som sa ocitla v situácii presne, ako keď som robila v mimovládke a počúvala som tie dezinformačné kanály a skrátka som so sklamaním, so sklamaním musela dôjsť k tomu, že, že ja tu fakt neviem nič nájsť okrem veľmi dobre formulovaných a cielených manipulovaní verejnou mienkou. Tak si to teda, ak, nech, nech nehovorím vláčne, poďme povedať na veľmi konkrétnych príkladoch.
Častokrát zaznievali, naposledy som to počula v diskusii v HN-kach s pánom ministrom vnútrom Eštokom alebo aj s, myslím, že to bolo aj s pánom ministrom obrany, častokrát sa vyskytoval príklad s pán... s tým mladíkom Filipíncom, ktorý bol usmrtený na Obchodnej ulici, a hovorilo sa, že predsa je nemožné a neakceptovateľné, aby páchateľ tejto vraždy obstál s tak nízkym trestom, kdežto teda povedzme Kočner má, teda ak som, ak si správne pamätám, 19 rokov trestu odňatia slobody. Akurát, že to nedáva zmysel, hej? Pretože ten páchateľ, ktorý spôsobil vraždu Filipínca, nedostal nízky trest preto, že my máme vysoké ekonomické trestné sadzby. A rovnako platí, že aj teraz, keď ich znížime, my sme nevylúčili, aby aj do budúcna páchatelia, ktorí privodia ujmu na živote a zdraví, mali väčší trest, pretože táto novela nijak nekoriguje hlavu, ktorá má teda obsiahnuté trestné činy proti životu a zdraviu, takže to je úplná fabulácia. Úplne škaredá manipulácia verejnou mienkou, za prvé.
Takisto sa častokrát v tej, v tej mediálnej komunikácii a obhajobe tejto trestnej reformy vzalo za svätý grál, že má v prvom rade odškodniť páchateľa, jeho záujem je predsa na prv... pardon, odškodniť obeť, veď teda máme sa snažiť viac ako nejaké tvrdé inkvizičné potrestanie páchateľa sanovať ujmu, ujmu poškodeného. To je absolútne akože veľmi, hej, dokonca progresívna idea, by som povedala, s ňou vôbec nemám problém, akurát že problém mám s tým, že mnohé trestné činy nemajú poškodeného. A ja sa pýtam, že komu budete sanovať čo v tom prípade. Hej? Ja rozumiem, že vy tým hlavám, kde neprichádza teda k ujme konkrétnemu páchateľovi, konkrétnemu poškodenému, nemeníte sadzby, ale tá filozofia, ktorou to obhajujete, že my chceme v prvom rade zmeniť ten trestný, vlastne celú tú trestnú politiku tak, aby sme sanovali ujmu poškodeného, nesedí, lebo my nemáme trestné činy, kde sú všade a vždy za každých okolností poškodení, pretože trestné činy útočia, majú vo svojom objekte skutkovej podstaty trestného činu určité hodnoty, demokratické zriadenie, ústavné zriadenie, neviem, hoci, iné hodnoty teda, ktoré má štát natoľko dôležité, že ich chráni normami trestného práva, ale nemajú konkrétnu osobu poškodenú, napríklad aj hanobenie národa, rasy a presvedčenia, hej, nemá konkrétneho poškodeného ako osobu. Tak ja neviem, že teda ako tento argument obstojí en bloc. Napokon neviem úplne, že čo má restoratívna justícia s tým, že vy ste v konkrétnej trestnej činnosti znížili tresty, dokonca teda s tým, že obligatórne zaväzujete sudcu, aby aj v prípadoch, ak ide o trestný čin, ktorý už teda patrí do kategórie zločinu, nebol automaticky postihovaný trestom odňatia slobody. To ktorému poškodenému má pomôcť? Alebo ja, ja neviem, že čo to má s restoratívnou justíciou, hej, že však to nedáva nijaký zmysel.
Takisto mi nesedí, že čo má s restoratívnou justíciou to, že sa tými rôznymi pohybmi trestných sadzieb, teda by privodila, neviem, asi nezamýšľaný sa aj defekt, vedľajší účinok, že sa nebudú môcť použiť niektoré vyšetrovacie úkony, a teda ak dáme teda k tomuto ešte na misku váh fakt, že sa teda znižujú sadzby, že sa skracuje premlčanie a obmedzili sme celú tú plejádu vyšetrovacích úkonov a prostriedkov operatívno-pátracej činnosti, ITP a tak ďalej, tak sme privodili nepreml... s tým by sme privodili premlčateľnosť a neobjasniteľnosť. Čiže my sme sa vlastne dostali do situácie, kedy nie sme schopní naplniť § 1 v Trestnom poriadku, ktorý definuje účel trestného konania. My, my ho vlastne nemusíme začať viesť. Za takýchto podmienok nedosiahneme účel trestného konania.
Pokračujem teda ďalej, v ďalších tých argumentoch, ktoré zazneli, ktoré sa snažili obhajovať teda trestnú, samotnú trestnú politiku. Dám teraz na bok, celá tá, tá, tá diskusia, ktorá prebiehala aj tu z radov poslaneckých opozičných lavíc, ktorou sa rozporovala, teda ukladanie nízkych sadzieb. Ja chcem poukázať trošku na niečo iné. Tí, ktorí sú takí tí zlodejíčkovia a častokrát páchajú majetkovú trestnú činnosť, preto lebo, ja neviem, sú drogovo závislí, častokrát, pardon, preto, lebo áno, sú to, hej, deti, ktoré nemali šťastie, neboli to tie dobré deti z dobrých rodín, ak to mám tak diplomaticky povedať, vykrádajú pivnice, vykrádajú bicykle a tak ďalej. Títo ľudia vám v živote žiadnu škodu nezaplatia, hej? Akú ujmu komu budú oni platiť? Čiže vy ste vlastne vtedy spôsobili, že ten človek, ktorému teda bola spôsobená táto ujma, ten poškodený prišiel o bicykel a kočík, nedostane to teda, hej, uhradené, sanované a ešte ani nemusí ísť ten páchateľ teda na trest odňatia slobody. Takže komu ste pomohli, akému poškodenému? Znovu sa pýtam.
Áno, je tam síce pridaný, myslím, že § 30, pred § 33, kde sú základy ukladania sankcií, vy ste priradili nový alebo tak nejak skorigovaný paragraf základy ukladania sankcií. My sme mali trestov, vy ste dali sankcií. Neviem, aký to tam síce je medzi nimi rozdiel, a tam pripúšťate teda, že sa môže ten trest, keď sa ukladá, prihliadnuť teda vzhľadom aj na, na pomery, pomery poškodeného, lenže prihliadať na pomery poškodeného je trošku predsa len iné, než keď máte v Trestnom zákone z obliga, hej, trest odňatia slobody pri takýchto prípadoch. Ale k tomu, ako veľmi ste otvorili tie, ten nož... tie, pries... ten priestor pre, pre voľnú úvahu sudcu, ako veľmi sa tým otvorili Pandorina skrinka, ktorá môže privodiť svojvôľu a úplne roztrieštiť tú, tú jednotnosť trestnej politiky na okresné trestné právo, k tomu sa, k tomu sa ešte dostanem. Čiže tí zlodejíčkovia, ktorí ukradli tie bicykle a ja neviem čo, tak tí vlastne v konečnom dôsledku, ak nebudú môcť zaplatiť pokutu, s najväčšou pravdepodobnosťou tak či tak skončia v tých hnusných, plesnivých ústavoch na výkon trestu odňatia slobody, lebo síce deklarujete humanizáciu trestov, ale ani bodkou, čiarkou sa týchto zariadení nedotýkate. Ja tomu rozumiem, menia sa inštitúty, ktoré majú zabrániť tomu, aby sa už nikdy nikto z tejto koalície vôbec nemusel ocitnúť v tom zariadení. Hej, toto je tá pointa. Už je to proste, tie väznice ako vyzerajú a proste ako vyzerajú tie miestnosti, kde sa vykonáva väzba, už čert ber, lebo práve nato sa toto celé mení, aby sa tam tí ľudia už nikdy, nikdy neocitli. A tí, ktorí teda nebudú mať to, to šťastie, že by za nich niekto vybojovával zmenu trestného kódexu, budú naďalej v tých plesnivých väzniciach. Toľko k humanizácii trestov.
Lenže potom sú ľudia, ktorí páchajú rozsiahlu ekonomickú trestnú činnosť, a tí teda sú spôsobilí uhradiť finančný, finančný trest. Použijem teda toho Kočnera, nech mi to odpustí, on, keď vám uhradí povedzme pokutu aj milión, takýto človek zrejme, teda ak má už uložený trest, pri takejto rozsiahlej trestnej činnosti je v situácii, že to asi nie je jeho prvá trestná činnosť tohto druhu. Ako vy viete vylúčiť, že on vám neplatí peniazmi získanými z inej trestnej činnosti, ktorú ste ešte neodhalili? Rozumiete? Že toto vlastne zakladá fantastickú schému na legalizáciu príjmu z trestnej činnosti. To je nevídané! To, toto by nikto nevymyslel. Sa tu rozpráva o pokrokovej európskej legislatíve, ale žiadnu krajinu nenapadlo vymyslieť, že dajme do Trestného zákona, ako sa dá legalizovať príjem z trestnej činnosti. Waw! My to máme, v tomto je to naozaj veľmi pokrokové.
To teda, a zvlášť ešte v kontexte toho, že ako ten chudobnejší bude poškodený, znovu teda udiera trošku teda na tú moju ľavicovú strunu, pretože ja neviem, čo je to. Toto neni ľavica ani v akejkoľvek inej avantgardnej verzii a asi to je fakt tá rustikálna ľavica, ktorej ja nedokážem porozumieť, ale celkom isto viem, že, že toto, nie, toto viac poškodí práve tých chudobnejších, ktorí sa živia tou drobnejšou majetkovou kriminalitou, a ktorá je štatisticky najčastejšie páchaná. Týmto ľuďom nemiznú zo dňa na deň, nemiznú dennodenne milióny, hej, že ideme teda zachraňovať ich, lebo ich je početne najviac, sú najčastejšie ohrození ekonomickou kriminálnou činnosťou, hej, tak poďme im to sanovať. Títo ľudia, ako aj štatistiky koniec koncov kriminality ukazujú, sú vlastne najčastejšie rôzne krádeže, lúpeže a teda také, také delikty, ktoré majú tú nižšiu, nižšiu škodovosť, ale zase teda tí páchatelia nie sú spôsobilí platiť poškodenému náhradu škody a už vôbec nie finančnú pokutu. Takže tí bohatí sa as usual vykúpia, tí chudobní ostanú v tých väz... či v tých, teda v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody. Veľmi, veľmi ľavičiarske.
Ďalší bod, ktorý je zaujímavý pri tej obhajobe trestnej politiky, a to je tiež niečo, čo sa mi zdá ako nejaký vedľajší účinok, ktorý ste si asi nie celkom uvedomili pri koncipovaní tej novely, ale to už tak býva, keď sa veci robia rýchlo. Znovu sa opieram o tie časté vyjadrenia v televíznych diskusiách a ja sama som tu mala s pánom ministrom obrany túto debatu a s veľa mnohými ostatnými z radov predkladateľov. Také tie akademické pro... dišputy, kde som počúvala veľa, veľa príbehov o tom, že naozaj je finančný trest bolestivejší, viac odstrašujúcejší než trest odňatia slobody. Teraz som počúvala znovu pána, pána Eštoka v diskusnej relácii, ktorý presne toto hovoril o konkrétnom prípade. Pýta sa moderátorky: No hádajte, čo si vybral ten, ten páchateľ? No jasné, že si vybral radšej odsedieť si basu, než teda by mal zaplatiť nejakých pár desiatok tisíc eur. No, ale moment, hej, my tu máme dodané v tej, v tej vašej predkladanej reforme ustanovenie, ktoré tam dopĺ... dopĺňate, a síce že súd je povinný uložiť v prvom rade pokutu, v prvom rade trest, ktorý je menej citeľný. Tak v duchu tejto logiky musíte uložiť prvé trest odňatia slobody, lebo doteraz tu počúvame v tých diskusných reláciách, že, že to je ten trest, ktorý vlastne moc nefungoval a to ani tak neodradí a oveľa citeľnejšie zabolí tá finančná teda ujma, ktorá mu vznikne takýmto peňažným trestom. No tak, ale potom ešte ste ani neprijali túto novelu a už ju teda idete porušovať, hej, keď chcete v prvom rade ukladať trest, ktorý je citeľnejší.
A k tomu ešte len takú pikošku dodám, viem, že to je český preklad, hej, Česi toto majú. Lenže u nás na toto nejestvuje judikatúra. Naša proste právna aplikačná prax nevie, čo je citeľný a citeľnejší. Trestné právo si nemôže dovoliť vnášať a vnárať do svojho obsahu pojmy, ktoré nemajú ustálený právny význam, a to sa ešte tiež chvíľku o tom pobavím.
Čiže k tej argumentačnej pasci teda len taká pikoška, že citeľný a menej citeľný, tak si potom rozmyslite, hej, že ktorý teda ten trest viac zabolí páchateľa, a preto ho dávate a navrhujete, a ktorý je teda ten, ktorý má menej zabolieť, a preto od neho ustupujete, lebo to nesedí s tou časťou, kde hovoríte a zaväzujete súdy, že majú ukladať v prvom rade trest, ktorý je menej boľavý, ak to mám teda povedať po slovensky.
Dobre. Celé, celé, akokoľvek sa teda verbálne snažili predstavitelia, obhajovatelia tohto návrhu blafovať verejnosť tým, že majú naozaj svätosväte záujem odškodňovať poškodeného, tak ona v komplexnosti tá úprava nepomáha nikomu inému iba, iba obvinenému. Ono je to totižto tak, že v trestnom práve, a úprimne vám poviem, že to je to, prečo som sa mu začala venovať ja, to je na ňom najkrajšie, že na lekárenských váhach musíte vybalansovať záujmy, ktoré sú vo vzťahu jeden k druhému kontrapozičné. To znamená, že na jednej strane máte záujem štátu na potrestaní páchateľa, lenže máte aj záujem štátu na tom, aby ste mu príliš nezasiahli do jeho základných ľudských práv a dosiahli teda účel trestu, a zároveň máte aj teda v zmysle dohovorov práva poškodeného, ktoré sú rovnocenné ako práva obvineného, nemôžeme si povedať, že na poškodeného stačí len tak prihliadať, hej, a budeme tu mať akože, že ten dôrazný akcent na, na práva obvineného.
No a toto presne robí táto predkladaná novela. Mohla by som ísť rad radom aj ich dokonca vyčísliť, keď budem mať čas, ja to teda aj vyčíslim pokojne, že koľko tých ustanovení sa týka v prospech poškodeného a koľko v prospech obvineného. Zatiaľ len také akože highlightové ukážky, hej, že teda čo má, čo má poškodený z tejto novely, ako sa teda posilňuje jeho právne postavenie. Pretože nerozumiem, ako mu má pomôcť zníženie trestov pre páchateľov. Nerozumiem, ako má poškodenému pomôcť skorší zánik trestnosti kvôli premlčaniu. Takisto je uložený teda zákaz ukladať, alebo teda, nie zákaz, je tam proste zaviazaný obligatórne sudca, aby v prvom rade aj pri zločinoch, teda tam, kde je trestná sadzba horná nad päť rokov, neukladal automaticky trest odňatia slobody.
Predstavte si príklad, že máte, ja neviem, zabitie alebo, alebo niečo také, kde teda v súčasnosti je tá sadzba až do sedem rokov, ak sa nemýlim, prosím vás pekne, čo ten rodič, ktorému takto zomrie dieťa, bude robiť s tou pokutou. Však vám ju otrieska o hlavu, načo mu je, hej? Akože to naozaj dokáže sanovať? Lebo vy ste povedali, že nemá dávať primárne teda trest odňatia slobody, má sa usilovať, ja neviem, teda že páchateľovi nemá dávať trest odňatia slobody, ale teda máme riešiť v prvom rade odškodnenie v tomto prípade teda pozostalých, sa vám viete čo môžu na tú pokutu, hej, lebo oni prišli o dieťa. Čím im to chcete sanovať? Ich dieťa nežije a ten páchateľ chodí na slobode. To je, to je v prospech koho teda? Keď ste toľko hovorili, že je to na prospech sanácie za, ujmy poškodených. A takýchto príkladov je tu akože iks, hej, mohla by som tu byť fakt jak ten Fidel Castro sedem hodín, kebyže to mám celé prejsť.
Takisto jeden príklad, ktorý ilustruje, ako je preklopená tá rovnováha v prospech obhajoby práva postavenia či už teda podozrivých obvinených. Všimnite si, a to si zrejme teda zvlášť právnici na toto dávajú pozor, že sa v priťažujúcich a poľahčujúcich okolnostiach, ktoré boli doteraz vždy uzavretou, uzavretým výpočtom, právnici hovoria takzvaný taxatívny výpočet. Iba a tieto môže brať sudca, sudkyňa do úvahy. Vy ste k obom pripojili slovíčko "najmä". Dobre, ešte to neni ten najväčší problém, majú to aj Češi, ale znovu hovorím, že tam je ustálená judikatúra na to. U nás nevedia sudcovia, čo teraz si majú do toho akože vložiť. Ja neviem, tuto budeme mať páchateľa a budeme sa baviť o tom, že jej, no tak mal ťažké detstvo, niekto mu, keď bol na základnej škole, nalial jogurt do tašky a mal traumu, alebo ja neviem, hej, čo bude tá poľahčujúca okolnosť. Všimnite si to, že sa ale pridáva jedna okolnosť medzi poľahčujúce, a ja sa k nej hneď dostanem, ale nerozšírili ste zoznam tých, tých priťažujúcich, hej. Takže znovu, ku komu to smeruje to prechýlenie ochrany týchto nových a vložených trestnoprávnych ustanovení?
Čiže jednak ste teda otvorili tú Pandorinu skrinku, kde sudca nezvyknutý v našich pomeroch nevie, o aký typ judikátov sa môže opierať, si môže úplne, keď to veľmi teraz zvulgarizujem, povymýšľať, že čo budú tie poľahčujúce a priťažujúce okolnosti. A pokiaľ ide o tie priťažujúce alebo keď ide, pardon, o tie poľahčujúce, tak tie ste dokonca rozšírili o jeden možný teda aspekt, ktorý má zohľadniť, a to je a to je veľmi zaujímavá formulácia a znovu to môže vyzerať ako právnická hantírka, ale s úžasným silným významom, je ustanovenie alebo teda tá pri... tá poľahčujúca okolnosť naformulovaná slovami, že "ak sa vyšetrovanie alebo trestné stíhanie skutku vedie neprimerane dlho". Skutku, nie osoby. A teraz si predstavte, čo urobí podozrivý z vraždy Daniela Tupého? Hneď prvé si uplatní túto, túto poľahčujúcu okolnosť. Viete prečo? Pretože sa dlho, neprimerane dlho vyšetroval skutok. Čo na tom, že on je neprimerane dlho vyšetrovaný ako oso... že krátko vyšetrovaný ako osoba. Ten zákon, ak by teda takto bol prijatý, sa vzťahuje teda tá dĺžka trestného stíhania vo vzťahu k skutku. Môžte mať veľmi zložité prípady, ktoré treba rozpracúvať, kde treba naozaj, hej, si dať záležať na dôkaznej situácii, ak to teda nechcete mať tak, ako sami hovoríte, že prichádzalo k tým rôznym čudesným procesom, tak treba naozaj veľmi dobre sa postarať o dôkazné, teda o dôkaznú situáciu, veľmi dlho sa to teda vyšetruje, konečne máte osobu, voči ktorej môžte vzniesť obvinenie, a ona vás právom, teda OČTK, môže, hej, odbiť tým, že si bude potom na súde požadovať poľahčujúcu okolnosť, lebo sa neprimerane dlho vyšetrovalo, vyšetroval skutok, hoci ona je reálne obvinená len dva mesiace. Spomeňte si pri tomto na vraždu Daniela Tupého, to je presne ten ilustračný príklad.
Dobre. Tak aby som tu nebola, že do nemoty. (Reakcia z pléna.)
Áno, zaujímavé sú aj tie finančné, finančné teda tresty. Poškodenému sľubujete odškodné, ktoré však ale neviete vzhľadom na individuálne pomery páchateľa garantovať, a zvýšením sumy škody ste ľudí obrali o trestnoprávnu ochranu ich práv. Čiže tá časť, ktorá ten majetok, ktorý bol odcudzený, ale nemá hodnotu teda presahujúcu 700 eur, ostáva nechránená táto majetková hodnota normami trestného práva, a vy mu vlastne teda sľubujete, že veď on bude, on bude odškodnený. Ale on nevie ani, a k tomu sa dostanem, lebo ja tu budem porovnávať aj tú nemeckú právnu úpravu, o ktorej sme tu počúvali od aleluja do aleluja. Tak Nemci to majú veľmi špecifikované, my to nemáme. My máme len prisľúbenú nejakú, nejaké finančné odškodné. On ani vlastne na konci dňa nevie, či sa mu oplatí spárať a riešiť to vlastne s OČTK, lebo my nemáme naozaj dobre naškálovanú, aspoň teda v tejto verzii, teda tú ujmu, ktorá bude privodená páchateľovi, a to odškodné, ktoré bude si akože môcť uplatniť on a či ho naozaj vymôže. To je to dôležité. Hej, lebo on nemôže vedieť, kto je ten páchateľ a či je v situácii uhradiť a sanovať spôsobenú ujmu poškodenému. Nemci to teda majú celkom inak a dostanem sa k tomu.
Ďalšia vec, ktorá je tam naozaj, naozaj že pre mňa ako právničku, ktorá, ktorá je veľmi citlivá na, na také to uhýbanie a opomínanie teórie, teórie práva. Mne napríklad veľmi vadí, že sú tam vytvorené také vsuvky, ktoré znemožňujú predvídať následok, teda bavíme sa o nepredvídateľnosti práva, ja už som to tu vysvetľovala vo faktickej poznámke, ak nevieme predvídať, ako sa štát zachová, ako sa právny poriadok zachová, tak sa dostávame do situácie, ktorá oslabuje právny štát, pretože predvídateľnosť práva je dôležitým atribútom právnej istoty a právna istota je dôležitým atribútom právneho štátu. A tuná, ak rozbijete túto kauzalitu, tak sa na konci dňa teda dostávate k tomu, že devalvujete právny štát a konkrétne teda spôsoby, akým, akým je táto právna istota a nepredvídateľnosť práva devalvovaná. Príklad. Dostávajú sa do znenia niektorých ustanovení takzvane právne neurčité pojmy. Je to niečo, čo znovu, tie krajiny, ktoré s tým pracovali, vedia, ako majú vykladať, ale náš proste aplikačný systém nebude vedieť, ak sa chceme teda baviť o porušovaní ľudských práv, tak ja vám garantujem, že tu presne kvôli tomuto vznikne toľko pochybení, toľko rozhodnutí a tak budú proste fragmentované, že znovu sa vrátime k tomu systému okresného trestného práva, nieže tu budeme mať zjednotenú trestnú politiku, ako sa uvádza v dôvodovej správe. No, no, no viete čo, makový, hej? Bude to naozaj znovu na jednotlivom uvážení toho, kto prejednáva vec, lebo nebude vedieť, ako to chápať. Áno, aj my máme dodnes v Trestnom, v Trestnom zákone aj v Trestnom poriadku takéto pojmy, ale naša judikatúra už vie, ako s nimi robiť. Hej, už proste chápeme, že, že keď je ujma na zdraví, že tu máme taký štandard, že tak sedemdňová péenka sa zhruba chápe tak ako nejaké deliace, deliace kritérium medzi tým, či ide o vec hodná trestného konania, alebo priestupkového konania a tak ďalej, a tak ďalej. Že máme tu už nejaké takéto veci, ale vy vnášate pojmy, ktoré nemáme ustálené, hej, to je to citeľne a citeľnejšie. Potom pri ustanovení, ktoré sa týka okolností vylučujúcich protiprávne konanie, je ustanovenie teda súhlas poškodeného, tu je inak ešte aj zlý preklad, upozorňujem na to teraz seriózne vážne, tam je dvojitá negácia a máte to tam lingvisticky zle. Je to zle preložené z češtiny. A tá časť končí slovami o nejakom morálne, nejakom morálne šľachetnom cieli. No v tejto republike nebudú vedieť sudcovia, čo to je, hej? Že nemáme tu komisie na to, nebudeme vedieť, čo sa tým myslí, či je tá podmienka zákona splnená. Viete, lebo v trestnom práve, ktoré používa najtvrdšie nástroje naozaj, lebo zasahuje skutočne do, do, najvýraznejším spôsobom do práv a slobôd teda toho, kto je, kto je podozrivý, obvinený, obžalovaný, prípadne odsúdený, si musí dávať naozaj veľký pozor, aké formulácie používa, či nenecháva príliš veľký priestor na nejaký extenzívny výklad, a tým pádom nenecháva priestor na možnú zlovôľu. A ja mám pocit, že voči tomuto presne chcela tá koalícia predsa bojovať, aby sme tu nemali svojvôľu, aby sme tu nemali sudcov a prokurátorov a neviem čo, ktorí si len tak zamanú, a teda používajúc teda tú argumentáciu, ktorú mám odpozeranú z tých televíznych debát, niekoho prídu, vykopnú mu dvere a teda podľa slov kajúcnika bude zrazu vo väzbe. Veď tomuto ste sa chceli teda vyhnúť, hej? Ale naopak, tak ako to predkladá táto novela, tomu otvára bránku. Problém je v tom, že vy predpokladáte, že sa to neotočí už proti vám, ale to, že to už bude možno postihovať niekoho iného, tak z mimo radov politiky, tak to už asi, asi nie je predmetom vášho záujmu. To je tiež to veľmi ľavičiarske a solidárne.
Poďme teda k tej zahraničnej časti, pretože to bol jeden z asi najfrekventovanejších argumentov, že sa táto trestná novela... a som si spomenula teraz na, na nedávnu reláciu z HN-ka, kde bol pán, pán minister vnútra, nejak nešťastne, omylom povedal, že garantujem vám ako minister spravodlivosti, že v tejto krajine po prijatí tejto novely nebudú môcť zločinci spávať, pretože, pretože my sme pripravili taký proste návrh, ktorý ide plne v súlade s trendami vyspelejších krajín, a donemláto a donemláto sa vždy spomína Nemecko, hej? Ja už kebyže chcem vkuse spomínať tú krajinu, tak si dám tú námahu, že ja si ju aspoň pozrem. Tak ja som si to Nemecko teda pozrela a povedzme si teda, že ako to tam naozaj je. No, to bude zaujímavejšie.
Najprv začnem tou špeciálnou prokuratúrou. Budem citovať, je to, je to teda taká medzinárodná asociácia, jedna z najväčších, ktorá vydáva každoročné, tá globálna, hej, asociácia, ktorá vydáva celoročné meranie všetkého, čo sa týka vlastne právneho, právnych zmien a inštitútu, inštitútov, pokrýva sto jurisdikcií a 58 právnych oblastí, je to teda taká medzinárodná, medzinárodná platforma, a idem vám z jej správy teda niečo zacitovať. V rámci prí..., to sa... v rámci príslušných prokuratúr v Nemecku existujú osobitné oddelenia, ktoré majú na starosti ekonomické trestné činy. Wau! To sme doteraz počuli, že neexistuje, však? To znamená, že pri určitých druhoch trestných činov môže byť prenesená z obvodných všeobecných prokuratúr na takzvanú špecializovanú prokuratúru. Niekoľko nemeckých štátov má v súčasnosti úrady prokuratúry zamerané na konkrétne trestné ekonomické činy, pričom Severné Porýnie-Vestfálsko je prvým štátom, ktorý takýto úrad zriadil. Dokonca daňové oddelenia majú špeciálne oddelenia na vyšetrovanie daňových trestných činov. Takzvané úrady pre pokuty a sankcie môžu riešiť menšie trestné daňové prípady.
Už prešpecializovanejší systém prokuratúr asi tuto nablízku nenájdeme. Toľko teda k neexistencii špecializovaných a špecializujúcich sa prokuratúr. Áno, nevolajú sa ÚŠP ako u nás, ale to, to je z logiky veci, tie, ten trend je taký, že sa všade snaží uplatniť princíp špecializácie. Tak ako nechcete, aby vám ortopéd operoval srdce, hej, tak takisto aj v tej vlastne trestnoprávnej oblasti je absolútne normálne, logické, racionálne, úsporné, hospodárne a spravodlivé, aby sa zachovávala špecializácia. A všade v zahraničí sa robí, akurát že vnútri toho orgánu.
Rozumieme si, že tam sú proste podelené, jak my máme ministerstvo a sekcie napríklad, tak v rámci tej inštitúcie sú samostatné proste oddelenia špecializované na nejaký typ kriminality. Teda v Nemecku, prosím vás pekne, už nikdy v živote nehovorte o Nemecku, dobre, že tam teda nič také neexistuje.
Pokiaľ ide o peňažné, a teda vôbec o trestnú politiku v Nemecku, Nemecko takisto rozdeľuje trestné činy podľa závažnosti, tak breichen sú trestné činy, pri ktorých je ustanovený trest odňatia slobody v dĺžke najmenej jeden rok, a potom sú, takto to znie, jeden rok, žiadne môže byť peňažný trest, hej, tam je to natvrdo, môže byť uložený trest najmenej jeden rok, potom ide bod B, majú menej závažné trestné činy, kde sú teda, ktoré sú typické menšou trestnou sadzbou a tu teda je možné už alternatívne uložiť trest odňatia slobody alebo peňažný trest.
No a teda, ako si teda to majú s tými peňažnými trestami? Oni to naozaj nemajú, ako sme to v tejto verzii nechali my, že nevieme ani ten poškodený nevie, že ako bude sanovaný, aká bude teda vysoká tá pokuta a tak ďalej a tak ďalej. Nemci to naozaj majú veľmi, veľmi individualizované a škálované. Oni to totižto prerátavajú na tzv. daily rate, hej, že taká denná sadzba, ak by som to tak voľne preložila. To znamená, že súd určuje peňažný trest v tzv. tých denných sadzbách, ktoré sú vypočítané podľa príjmu a majetku páchateľa. V absolútnych číslach minimálny peňažný trest je 5 eur a maximálny je 10, no, zhruba 11 mil. eur. Zákon tak stanovuje prísne a presné pravidlá ukladania peňažných trestov a minimalizuje priestor pre svojvôľu. Neviem, čo ste čakali iné od Nemcov inak, ak si môžem dovoliť tento stereotyp. (Povedané so smiechom.)
Pokiaľ ide o tresty odňatia slobody v Nemecku, súd uloží trest odňatia slobody kratší ako šesť mesiacov naozaj len výnimočne, má to tu aj expressis verbis, len vtedy, hej, čiže minimalizuje ukladanie krátkodobých trestov odňatia slobody, opätovne teda zákon stanovuje presné pravidlá na ukladanie peňažného trestu. Čiže tam, kde aj prichádza tá alternácia, že či trest odňatia, slobody, alebo peňažný trest, je veľmi presne vyšpecifikované, že teda ten trest odňatia slobody, akú, nemôžete mať pre niekoho trest odňatia slobody 15 rokov, ale vy sa zamýšľate nad tým teda, že či ho možno, hej, nepotrestáte peňažným nejakým, peňažnou touto, pokutou, tak to vo svete asi nechodí.
Ďalej nemecký trestný zákon stanovuje podstatne užší priestor na ukladanie podmienečného trestu odňatia slobody, teraz idem hovoriť o podmienečnom, to znamená teda ten, ktorý bol... no, poďme niečo, nechcem tu rozvádzať teóriu, teóriu hmotného práva. Na Slovensku je možné podmienečne odložiť v trvaní dvoch rokov a s probačným dohľadom teda tie tresty na tri roky. V Nemecku je možné podmienečne odložiť trest odňatia slobody v trvaní do jedného roka, vo výnimočných prípadoch v trvaní dva roky. Čiže ak chcete teda niekomu odsunúť, aby nastúpil ten výkon trestu, trestu odňatia slobody, tak v Nemecku je teda možné ho odložiť iba na jeden rok a u nás po novom ho bude možné uložiť na dva alebo teda, keď bude určený probačný dohľad, tak na tri roky. Chápete, že sa kvázi, ľudovo povedané, predlžuje tá podmienka, ktorá ho odďaľuje od trestu odňatia slobody.
Takisto sú úplne inak formulované premlčacie do... premlčacie lehoty. U nás sa teda po novom stane zhruba toto, a síce 15 rokov bude premlčacia doba, ak ide o zločin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti dovoľuje uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou najmenej prevyšujúcou 10 rokov. V Nemecku je to 20 rokov, takýto trestný čin sa premlčí za 20 rokov, hej? U nás to bolo inak tiež 20 rokov, znižujeme tú premlčaciu dobu na 15, v Nemecku to je stále 20. A sú tu takto, hej, že nechcem ísť jedno po druhom, ale summa summarum že majú, nieže, že majú, dokonca som počula, že veď my sme vlastne ešte aj ostali pri takom prísnejšom, jak to majú tí Nemci. No, nie, hej? Strafgesetzsbuch teda naozaj usvedčuje a odhaľuje túto vládu, že buď si ho neprečítala dôkladne, alebo, alebo je to zase jeden z nejakých, neviem, zavádzajúcich a manipulujúcich pokusov, ale naozaj premlčacie doby sú prísnejšie, resp. teda sú dlhšie, ako sa stanú na Slovensku po prijatí tejto reformy.
Dobre, tiež nechcem teda všetky vám hovoriť, ako pri ktorých sa to mení a ako pri ktorých je nemecká úprava prísnejšia.
Teraz k jednotlivým tým trestným činom z toho ekonomického súdka. Pokiaľ ide o krádež, tak je potre... je možné ju potrestať až na päť rokov alebo peňažným trestom. Na Slovensku je základná sadzba pri krádeži dva roky, v Nemecku teda až na päť rokov, lebo to prvé, čo som čítala, sa týkalo Nemecka, čiže aby som... keď to bolo nezrozumiteľné, v Nemecku môžte krádež potrestať až na päť rokov alebo teda uložiť peňažný trest, ale na Slovensku po novom, dva roky. Hej, teda alebo peňažný trest. Kým v Nemecku sa premlčí takýto skutok za päť rokov, u nás sa premlčí za tri roky.
Ja furt teda hľadám ten, možno nedorozumenie, kde vzniklo pri tom, že sa stalo Nemecko tou výkladnou skriňou pri obhajobe tohto návrhu a prečo si ho teda predstavitelia koalície vybrali, keď to práveže úplne neguje to, čo hovoria. A ja už som to tu vykladala v tej fajčiarni viacerým, ale, no.
Sú tu ďalšie, hej, že porovnateľné trestné činy, naschvál som vyberala také, že ktoré má aj náš Trestný zákon a ktoré sú aj v Nemecku, aby sme porovnávali jablká s jablkami. Napríklad že ak má páchateľ pri krádeži zbraň, na Slovensku to nebude osobitný kvalifikačný znak, preto sa uplatní trestná sadzba, čiže tá, o ktorej som hovorila, že to bude tie dva roky, ktorá sa premlčí za tri roky. V Nemecku hrozí sadzba až do desať rokov. Andela tam, tak potom, čo ideme teraz akože, ako to ideme robiť, ktorá tá verzia je prísnejšia?
Takisto podvody s dotáciami, úplne inak to majú, jako sa to proklamovalo. A teda pripomínam, že tá špeciálna prokuratúra naozaj neexistuje iba v Nemecku, teda ako som snáď už demaskovala, ale majú ju aj ostatné okolité krajiny, keď bude treba, ja sa teda znovu, hej, si nad tým sadneme s mojím asistentom a dáme teda aj ostatné krajiny podobný rozmer.
A posledná vec, ktorá je pre mňa osobne teda doslova až, až... no, beriem ju veľmi osobne, pretože sa celá táto vec zdôvodňovala tým, že boli v konaní ÚŠP alebo vôbec pri existencii súčasnej platnej právnej úpravy masívne porušované ľudské práva. No, keď sa pozerám po sále, tak myslím, že som už dnes, môžem slobodne povedať, že niekto, kto sa najdlhšie ako ktokoľvek, kto tu teraz sedí, venoval oblasti ľudských práv, a dokonca aj keby bola plná táto sála, môžem povedať, možno Zuzka Števulová, že sme podobne v tejto téme boli dlho, takže niečo málo o tom porušovaní ľudských práv, ľudských práv viem. A dokonca ja som ochotná pripustiť, že hoci sme teda nikdy nevideli zatiaľ tých 30 nálezov a rozhodnutí, o ktorých sa tu tak často hovorí ako o Columbovej žene, ktoré majú konštatovať porušenie ústavných práv, pripustime, že existujú. Pripustime, že naozaj k nim prišlo. A ja som sama častokrát kritizovala, že nie všetky procesy boli, hej, že právne puristicky v poriadku. Ako som vám povedala na začiatku, hej, že ja som sa vždy snažila na niektoré veci pozerať skôr odborne než, než cez tú politickú prizmu a áno, viem si predstaviť, že mohlo prísť k porušeniu a ani to nevylučujem, akurát že tých 30 prípadov, ak sa všetky stali, vás ubezpečujem, že po prijatí tejto novely, ak sa všetky teda diali kvôli rôznym, nech už to teda, hoci bola tá zaujatosť ÚŠP, sa budú diať odteraz všade tam, kde tú agendu prevalíte, hej?
A teraz na konkrétnych príkladoch z tej mojej agendy v oblasti trestných činov extrémizmu, terorizmu, ak túto agendu teraz dáme na príslušné, miestne príslušné OČTK a súdy, tak vás ubezpečujem, že to bude každý mesiac na každej z nich, orátajme si, koľko okresov, koľko krajov, orátajme si OČTK, prokuratúry a súdy a ja vám garantujem, že každý mesiac tam bude 30, hej? Akurát že, viete, čo je tá smola? Že to sú ľudia, ktorí si nikdy nenašporia na ústavnú sťažnosť, o nich sa nikdy nedozviete, oni nikdy neprídu sem bojovať za to, aby sa zmenila nejaká legislatíva. Oni nemajú mediálny priestor, o ich porušení práv nikto nevie. A hovorím to preto, lebo takto presne to bolo, keď sa teda začala podľa, podľa novely z roku 2009 stíhať extrémistická kriminalita; ona sa stíhala aj predtým, len sa to volala rasovo motivovaná trestná činnosť, v roku 2009 teda sme zaviedli legislatívny pojem extrémistická kriminalita a odvtedy sa to vždy tak proste riešilo, vyšetrovalo, odhaľovalo, ako, ako vám hovorím, ako ste neraz počuli v mojich faktických poznámkach.
Ak by to teda niekomu sa zdalo, že to len tak akože nejaké urban legend, vám tu chcem hovoriť z vlastnej praxe, tak mám to tu aj v číslach. Chcem vám ukázať, ako sa táto kriminalita menila, resp. jej postih, vyšetrovanie, odhaľovanie, trestanie páchateľov a tak ďalej od okamihu, kedy naozaj prešla do gescie špecializovaných justičných orgánov. A iba v jednoduchých číslach, ktoré si myslím, že sme tu všetci dostatočne akože mentálne vybavení na to, aby sme porozumeli tej dynamike tých čísiel, a pochopíme, že sa nestalo od roku 2017, kedy teda začala mať nad touto kriminalitou pôsobnosť NAKA, ÚŠP a Špecializovaný trestný súd, nejaký nárast trestnej činnosti tohto druhu, ale že prišlo k väčšej objasnenosti. Napríklad rok 2014, to je ešte stále ten režim, kedy ju majú v pôsobnosti miestne príslušné OČTK, sa podarilo teda detekovať 66 trestných činov extrémizmu. V roku 2015 to už bolo len 30, v roku 2016 58. Pokiaľ ide o kriminalitu páchanú v online priestore, tak to bolo nula alebo jedna. Tuším raz, aby som nekrivdila, bolo aj dva. Prosím pekne, to už bola tá éra, kedy bolo každé fórum, kde kto vedel rozoznať myš od klávesnice a vedel sa doňho zapojiť, tak bolo presýtené, tam ste bežne v jednej diskusii, ak sa týkala menšín, našli bežne 10 takýchto trestných činov. Ja neviem, že čo hľadali a čo detekovali, ale takáto je realita a ukazujú ju teda čísla.
Okamihom, kedy to dostala NAKA, a ja tu mám teda aj interné, interné vlastné štatistiky, ktoré si k tomu robili, lebo viete aj to, že my tu máme strašný mišmaš s tými štatistikami, to inak v dobrej viere by som dala na srdce, na dôraz koaličným poslancom, aby tlmočili, že my máme taký bordel v štatistikách, že potom robiť nejaké porovnávacie štúdie a analýzy, a teda chváliť sa, že jak to vy máte prerátané, však ani štatistiky nemáme poriadne, neviem, čo ste aj mohli prerátavať. Čiže ja som si teda vypýtala priamo od NAKA a za sedem mesiacov trvania ich pôsobnosti, keď doteraz som hovorila o 60, 30, 35 trestných činoch, tak oni detekovali 222. Ako som povedala, rozumieme všetci tým číslam, neznamená to, že sa tu zrazu teda vynorila nejaká takáto skupina, ktorá začala masívne spáchať dané delikty, nie, len sa začali prvýkrát v živote naozaj odhaľovať, vyšetrovať a správne subsumovať, kvalifikovať. Dovtedy bol totižto problém s tým, mohli ste niekoho dobiť, zahajlovať, ja som tu minule tie prípady čítala, tak sa ten skutok buď dostal do priestupkového konania, alebo sa neuznal osobitný motív, prípadne sa teda vyšetrovanie viedlo spôsobom, že spýtam sa páchateľa, on povie, že nemal som taký úmysel, a teda nezačíname ani trestné stíhanie. Jak na bežiacom páse sa uplatňovala zásada in dubio pro reo v predprípravnom konaní; pre neprávnikov teda, aby ste vedeli, že v pochybnostiach v prospech obžalovaného, už to nám napovedá, že v ktorom štádiu sa má táto zásada použiť, sa dostal na stôl, a budem teraz veľmi konkrétna, týkalo sa to Mariána Mišuna a jeho známy výrok, že vyženie z krajiny asociálnych cigánskych parazitov, niečo na ten spôsob. Dostalo sa to miestne príslušným policajtom v Žiline, a teda tí zhodnotili, že otvorili si Slovník slovenského jazyka a neboli si istí, že či vykričaný extrémista, ktorý bol v tej dobe akože naozaj jeden z najradikálnejších tých chlapcov, ktorých ste vídavali už ako politicky angažovaných, už boli takí tí, ktorí sa krotili, ale Mišun nemal takúto akože sebakontrolu a bol vždy veľmi radikálny a bolo by čudné, keby to v Žiline nevedeli, tak tá odpoveď prišla teda, že pozreli si ten slovník a, slovenského jazyka a vlastne nie je možné jednoznačne určiť, či vykričaný extrémista hovoril o Rómoch alebo klamároch, keď používal slovo Cigán. A z tohto dôvodu nie je možné začať teda a prijať trestné oznámenie, lebo teda v pochybnostiach v prospech toho v tomto štádiu podozrivého. To som ešte v živote nezažila, uplatňovali, že my nevieme, či to spáchal, tak to vlastne ani neprijmeme. No však na čo tam potom ste? Však vy to máte objasniť, aby sme vedeli, či to spáchal, ak to teda neviete objasňovať, tak môžme ísť rovno na súd. Hej, že toto sú normálne veci, ktoré sa diali jak na bežiacom páse.
Takisto keď si spomínate možno na prípad... počkajte, ešte jedna tu bola taká; inak ten Mišun sa potom sám ohradil, že moment, že ja som hovoril o Rómoch, že čo to to tu, jak tu motajú, hej? Na vlastnom webe sa k tomu priznal. Jeho samého to teda urážalo, že čo to, jak rozhodli.
Pamätáte si určite, ja som ho tu tiež teraz nedávno vo faktickej poznámke spomínala, tento známy a naozaj že absurdný príbeh a prípad, ktorý sa týkal Mazureka a jeho výroku o tom, že sa, teda nechce obhajovať žiaden režim, ale o Tretej ríši vieme iba lži a rozprávky o 6 miliónoch a mydlách zo Židov, o Hitlerovi sa učia samé klamstvá. Prokurátor vyhodnotil, že, veď počkajte, nemôžeme to stíhať, on tam povedal, že neobhajujem žiaden režim. No, čo vy chcete, aké trestné stíhanie? Takto absurdné, ako to, naozaj sa snažím vám, akože vás do toho vniesť, tak takto absurdné to naozaj bolo. My sme nemohli stíhať Mazureka, lebo on na začiatku statusu napísal, že on sa síce akože nechce dostať do situácie, že obhajuje nejaký režim, a prokurátor to vzal vážne. A dokonca ešte teda uzavrel, že toto by mala byť vec, ktorú si má vydiskutovať občianska spoločnosť. No tak keď si budeme diskutovať v občianskej spoločnosti, tak znovu sa teda asi môžme dostať k tomu, že môžme zrušiť aj teda OČTK, aj, aj prokuratúry, lebo my od nich chceme, aby aplikovali právo a nie, aby oni robili nejaké odkazy občianskej spoločnosti, ako si má poradiť s trestnou kriminalitou a ako si ho má vydiskutovať. Čiže takto sa, takto sa porušovali ľudské práva, dámy a páni, toto je porušovanie ľudských práv a toto sa dialo čo okres, to kraj, čo úroveň prokuratúr, čo úroveň vyšetrovateľov, súdy nemôžem veľmi spomínať, lebo na súdy sa to ani nedostávalo, hej?
A teda vrátiac sa k tej mojej myšlienke, aj keby tých 30 nálezov, o ktorých sa hovorí, existovali a naozaj tam prišlo k takým pochybeniam, nemáte právo obetovať všetkých tých ostatných ľudí, o ktorých tu ja hovorím a ktorí budú ďalší a ďalší a ďalší poškodení, kvôli týmto tridsiatim ľudí, proste sakra na to nemáte právo, fakt nie.
No a na záver, na záver vlastne ani, ani nechcem zanechávať žiadnu, žiadnu patetickú pointu, možno len zdôrazním to, čo som povedala na začiatku, ja som sa naozaj vždy snažila byť čo najviac objektívna. Ja nepatrím k tým, ako vy nazývate, vykričaní slniečkari a neviem čo, ja som sa vždy snažila byť v prvom rade právnička. Ak, a bola som v občianskoprávnom spore s Kotlebom. Ale ak som videla, že sa voči nemu vedie kampaň, ktorá ho kladie na úroveň zvieraťa, ja prvá som sa verejne voči tomu ohranila, že takto sa to nerobí, že ja nechcem, aby sme viedli s názorovými ideologickými oponentmi takýto zápas. Raz sa stalo, že vyšiel nejaký titulok, ktorý tak na prvé videnie, počutie znel, ako by že teda SMER upadá a Progresívnemu Slovensku rastú preferencie. Viete, čo som urobila? Ja som sa tam ozvala a napísala, povedala som, že to nie je korektné, že to nabáda na iné čítanie toho, ako tie čísla v prieskume sú. Hej, čiže naozaj nie som tu ani dnes v tej pozícii, že chcem viesť nejaké, nejaké politicky hanlivé, osočujúce, neviem aké rozpravy. Presne tak, ako som vždy sa snažila byť korektná a v mnohých prípadoch si teda naozaj aj zastala tých, ktorých sa nikto nezastáva, tak s rovnakou vážnosťou vám hovorím, s rovnakou úprimnosťou vám hovorím, že toto, čo robíte, ublíži toľkým ľuďom, že mi to zoberie o vás posledné ilúzie, ktoré som sa snažila si zachovať a zachovať nejakú tú elementárnu úctu, pretože s mnohými z koalície som prichádzala do profesných vzťahov, zachovali sa mi korektné vzťahy, bola som dlhoročná mimovládkarka, a teda bolo prirodzené, že sme sa stretali v nejakých diskusiách alebo v nejakých pracovných skupinách, vo výboroch a tak ďalej a tak ďalej. A ja by som bola veľmi nerada, kebyže o tento typ profesionálne úcty prídem kvôli paškvilu, ktorý zachraňuje 30 ľudí.
Ďakujem. (Potlesk.)
Rozpracované
19:44

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19:44
Zuzana MesterováPani poslankyňa Bihariová, ja si nedovolím faktickou poznámkou reagovať na tú odbornú, vysoko odbornú časť, to by som nechcela przniť, ale zareagujem na ten úvod, a dokonca budem s tebou nesúhlasiť. Ty si v úvode povedala, že si nástojčivo spravodlivá a že to nie je vlastnosť, ktorá je ako vhodná pre političku. A ja si tu dovolím nesúhlasiť. Ja si myslím, že tá vlastnosť je nevyhnutná a kiež by...
Pani poslankyňa Bihariová, ja si nedovolím faktickou poznámkou reagovať na tú odbornú, vysoko odbornú časť, to by som nechcela przniť, ale zareagujem na ten úvod, a dokonca budem s tebou nesúhlasiť. Ty si v úvode povedala, že si nástojčivo spravodlivá a že to nie je vlastnosť, ktorá je ako vhodná pre političku. A ja si tu dovolím nesúhlasiť. Ja si myslím, že tá vlastnosť je nevyhnutná a kiež by ju mali viacerí. Pani Plevíková vyzerala, že si robí poznámky, tak možno to padne na úrodnú pôdu aspoň v niektorých prípadoch. Pretože všetky tie tvoje ďalšie slová, ktoré boli mimoriadne odborné a napriek tomu veľmi ľudské, potvrdzovali to, ako túto vlastnosť potrebujeme v tomto pléna nasať a dovolím si povedať že všetci. Lebo tá nástojčivá spravodlivosť robí demokraciu demokraciou a pokiaľ tu prevyšuje cynizmus a taký akože lacný subjektívny pohľad samého seba, že vidím len svoj život a nič naokolo, tak potom, potom to tak vyzerá, ako to vyzerá, že tu celú noc rokujeme o pánovi Gašparovi, ako sme sa vlastne v závere noci dozvedeli. Čo celú noc, celé tri týždne tu rokujeme o pánovi Gašparovi a jeho subjektívnom vnímaní sveta, jeho vlastných potrieb. Tuším, že Aristoteles toto povedal, že tie najnižšie potreby sú tie, keď ani z jaskyne nevyjdete, alebo nejaké také podobenstvo s jaskyňou tam bolo, už fakt ja dlho som hore, tak nepamätám si presne, ale niečo také. Čiže naopak, nástojčivá spravodlivosť, tými slovami by som to chcela aj ukončiť, je to, čo nám, čo potrebujeme. A keď sa tak pozerám na tie, na tie námestia, tak možno to aj dostaneme.
Ďakujem. (Potlesk.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
25.1.2024 o 19:44 hod.
JUDr.
Zuzana Mesterová
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pani poslankyňa Bihariová, ja si nedovolím faktickou poznámkou reagovať na tú odbornú, vysoko odbornú časť, to by som nechcela przniť, ale zareagujem na ten úvod, a dokonca budem s tebou nesúhlasiť. Ty si v úvode povedala, že si nástojčivo spravodlivá a že to nie je vlastnosť, ktorá je ako vhodná pre političku. A ja si tu dovolím nesúhlasiť. Ja si myslím, že tá vlastnosť je nevyhnutná a kiež by ju mali viacerí. Pani Plevíková vyzerala, že si robí poznámky, tak možno to padne na úrodnú pôdu aspoň v niektorých prípadoch. Pretože všetky tie tvoje ďalšie slová, ktoré boli mimoriadne odborné a napriek tomu veľmi ľudské, potvrdzovali to, ako túto vlastnosť potrebujeme v tomto pléna nasať a dovolím si povedať že všetci. Lebo tá nástojčivá spravodlivosť robí demokraciu demokraciou a pokiaľ tu prevyšuje cynizmus a taký akože lacný subjektívny pohľad samého seba, že vidím len svoj život a nič naokolo, tak potom, potom to tak vyzerá, ako to vyzerá, že tu celú noc rokujeme o pánovi Gašparovi, ako sme sa vlastne v závere noci dozvedeli. Čo celú noc, celé tri týždne tu rokujeme o pánovi Gašparovi a jeho subjektívnom vnímaní sveta, jeho vlastných potrieb. Tuším, že Aristoteles toto povedal, že tie najnižšie potreby sú tie, keď ani z jaskyne nevyjdete, alebo nejaké také podobenstvo s jaskyňou tam bolo, už fakt ja dlho som hore, tak nepamätám si presne, ale niečo také. Čiže naopak, nástojčivá spravodlivosť, tými slovami by som to chcela aj ukončiť, je to, čo nám, čo potrebujeme. A keď sa tak pozerám na tie, na tie námestia, tak možno to aj dostaneme.
Ďakujem. (Potlesk.)
Rozpracované
19:46

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19:46
Dana KleinertAle teda čo by som chcela povedať, že strašne dôležité je, že ľuďom to jedno nie je. Číslo 27-tisíc je číslo, ktoré je v tejto chvíli alebo bolo pred pár minútami na námestí v Bratislave, v ďalších mestách boli ľudia v Prahe, v Brne, v Krakove aj v Paríži. Ľuďom nie je táto krajina ukradnutá. To, že vám je, táto koalícia, je to síce vaša hanba, vy si to zožeriete celé na konci vášho volebného obdobia, lebo vy sa budete pozerať vašim voličom do očí, ale teda ľuďom to jedno nie je a my si naozaj nenecháme našu krajinu zobrať len kvôli vášmu cynizmu a vášmu ošetrovaniu sa. Nie, nenecháme. (Potlesk.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
25.1.2024 o 19:46 hod.
Mgr. art.
Dana Kleinert
Videokanál poslanca
Ďakujem ti, Irena. Ja som to teda počúvala naozaj fascinujúco, lebo ty si hovorila konkrétne prípady, konkrétne zlyhania celej tejto, tejto novely toho návrhu. Mňa fascinuje naozaj to, keď vidím, s akou vášňou robíš to, čo robíš, že si profesionálka v práve, že to vieš naozaj, naozaj robiť dobre a zároveň ťa ho neuveriteľne baví. A ja som si tak hovorila, že keď si predstavím tu takých ešte ďalších 149 Iren Bihariových, že ako by nám tu bolo sveta žiť. Že by sme si tak akože naozaj to tu tak prešli s vášňou ku práci, s radosťou. A ty si tu s takou vervou hovorila, že... a pamätáte sa, že... a viete, že... a tuto tá prázdna sála. A podľa mňa Plavíková si, pani Plevíková si nerobila žiadne poznámky, jej to je úplne jedno a príkaz tam má jasný, má to tak tu už tak dané, je to super džob, kariéra v takom mladom veku perfektná. Títo muži bieli za ňou sú takí spokojní, že oni sa tak ošetria a to tak bude tak asi celé. Čiže ja by som si želala radšej viacej Bihariových ako ľudí, ktorým je to že úplne jedno.
Ale teda čo by som chcela povedať, že strašne dôležité je, že ľuďom to jedno nie je. Číslo 27-tisíc je číslo, ktoré je v tejto chvíli alebo bolo pred pár minútami na námestí v Bratislave, v ďalších mestách boli ľudia v Prahe, v Brne, v Krakove aj v Paríži. Ľuďom nie je táto krajina ukradnutá. To, že vám je, táto koalícia, je to síce vaša hanba, vy si to zožeriete celé na konci vášho volebného obdobia, lebo vy sa budete pozerať vašim voličom do očí, ale teda ľuďom to jedno nie je a my si naozaj nenecháme našu krajinu zobrať len kvôli vášmu cynizmu a vášmu ošetrovaniu sa. Nie, nenecháme. (Potlesk.)
Rozpracované
19:48

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19:48
Irena BihariováĎakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
25.1.2024 o 19:48 hod.
Mgr.
Irena Bihariová
Videokanál poslanca
Ďakujem. Ja som sa chcela len poďakovať za postrehy. Máte vlastne obidve pravdu v tom, že, že ma to naozaj baví. A teraz nie baví ma viesť spor (povedané so smiechom), preboha. Ja v tom som asi tiež naivná, že ja si stále myslím, ja keď chodím do tej fajčiarne a sa tam s niekým zakecám, tak ja naozaj presviedčam, ja naozaj vysvetľujem, ja naozaj verím tomu, že veď sú to normálni rozumní ľudia, hej, že to sa snáď dá s nimi normálne dohodnúť a povedať si, že ako sa to dá robiť lepšie. A ja prvá vždy kričím, že tak to spravme spolu. Dobre, tak ak vieme nájsť v niečom nejaký kompromis, ústupok a naozaj pochopíte, že nemôžeme obetovať krajinu pre pár ľudí, tak ja prvá pôjdem sa zodrať z kože a budem tomu pomáhať, lebo na to som tu. Nie na to, aby som si robila videjká z toho pultíku na sociálne siete, ale preto, aby sme tu niečo vytvorili. A ak to bude znamenať, že mám spolupracovať so SMER-om, HLAS-om, ja som to vždy hovorila, na to som tu. Lebo mne ide o ľudí a mne ide o tú nástojčivú spravodlivosť.
Ďakujem.
Rozpracované
19:49

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 19:49
Marián ČaučíkOdôvodnenie: Chcel by som využiť svoje právo predniesť svoj príspevok v rozprave vcelku, keďže teraz nám ostáva 11 minút do ukončenia schôdze, od prerušenia schôdze a ja mám ten príspevok pripravený na 20 minút, možno aj trochu viac k tomuto druhu rozpravy.
Ďakujem.
Odôvodnenie: Chcel by som využiť svoje právo predniesť svoj príspevok v rozprave vcelku, keďže teraz nám ostáva 11 minút do ukončenia schôdze, od prerušenia schôdze a ja mám ten príspevok pripravený na 20 minút, možno aj trochu viac k tomuto druhu rozpravy.
Ďakujem.
Vystúpenie s procedurálnym návrhom
25.1.2024 o 19:49 hod.
Ing.
Marián Čaučík
Videokanál poslanca
Ďakujem, pán predsedajúci. Navrhujem začať môj príspevok v rozprave k prvému čítaniu tlače 106 v piatok 26. 1. o deviatej hodine ráno.
Odôvodnenie: Chcel by som využiť svoje právo predniesť svoj príspevok v rozprave vcelku, keďže teraz nám ostáva 11 minút do ukončenia schôdze, od prerušenia schôdze a ja mám ten príspevok pripravený na 20 minút, možno aj trochu viac k tomuto druhu rozpravy.
Ďakujem.
Rozpracované
9:03

To bolo zaujímavé sledovať, že ako majú podelené tie služby, lebo včera som si pozeral zo záznamu, aj pani Šimkovičová držala stráž. Ono je to také zaujímavé pri týchto určitých...
To bolo zaujímavé sledovať, že ako majú podelené tie služby, lebo včera som si pozeral zo záznamu, aj pani Šimkovičová držala stráž. Ono je to také zaujímavé pri týchto určitých spoločenstvách, takých mafiánsko, polomafiánskych sa robí, že každý musí trošku si pichnúť, hej, do obete, aby potom sa jeden nevyhováral, že on tam nebol. A teraz dúfam, že sa nesklamem, myslím, že som tu pána Druckera nevidel. Či bol tu aj on? Neviem. Teda to... Dúfam... Bol? Škoda. Dobre.
Nerušte nás, neviem, či si spomínate na ten slávny výrok pána Roberta Fica, lebo že sme na žatve. Také tie fotky, jak tam plávala jak taká labuť pani Trošková po tom poli a Robert Fico žmolil, žmolil to, to zbožie, hej, to obilie a rozoznával pšenicu dvojdomú od štvordomej, lebo on tomu rozumie, a nemali sme ich rušiť, lebo bola historická chvíľa. No ono je to tak, že my poľnohospodári vieme, že keď zasejete, budete žať. Ináč to nefunguje. Nikto nič lepšie doteraz nevymyslel. Stále musíte najskôr zasiať, až potom môžte žať.
Ináč platí to aj vo veľa iných situáciách a platí to aj v tejto situácii, že vlastne to čo sa zaseje teraz týmto trestným zákonníkom, tak to budeme žať. Pravdou je, že my nesejeme, ale žať, žať plody, v úvodzovkách, budeme. Teraz by tí smeráci, hlasáci a snsáci mohli povedať: "Nerušte nás, meníme dejiny." Tiež určitým spôsobom menia dejiny, lebo taký historický exkurz, keby som si spravil, že jak sa vlastne vyvíjali tie, tá ochrana obete alebo to, že sa vlastne nemajú robiť zlé veci, ono sa to vyvíjalo dlhodobo. Najstarší bol ten Chammurapiho zákonník, niekde v Louvri vraj je, sa dá ísť naň pozrieť, to je nejakých štyritisíc rokov dozadu. Tam to šlo celkom jednoducho, hej, že oko za oko, zub za zub. Keď spadne dom, ktorý si navrhol, tak trest je smrť, keď sa vlámeš, tak ťa obesia pri diere, ktorou si do toho vošiel. Tam to išlo celkom rýchlo. Ale to bolo štyritisíc rokov dozadu.
Potom prišlo Desatoro, o tom niečo viem, a, i keď sa so mnou spája iný príbeh, a tam to bolo povedané jednoducho: Nepokradneš. Tam sa nerozlišovali škody, výška škôd a poľahčujúce, ale sa to traduje teda tým jednoduchým nepokradneš, neurobíš. Ja som dokonca čítal, či veríte, či nie, taký že starozákonný rozklad Desatoro, ktorý vlastne špecifikuje, že tam sú aj iné, iné možnosti toho, a tam myslím, že na príklade slivky, bolo to už dávno, keď som to čítal, na príklade slivky sa to rozoberalo, že či je aj to krádež, keď si oberieš z tej slivky, lebo si bol hladný, ale nezničíš tú slivku, hej? A tam sa vtedy posudzuje, že nie je to teda, neni to prísne vzaté takto, nemusí to byť takto chápané, že si pokradol.
Prečo to hovorím? Lebo ono, viete, že tým chcem, že nejak sa to vyvíjalo, to ľudstvo má nejakú genézu v sebe a proste procesom sa tie veci vyvíjali a potom sme prišli na bod zlomu a ten bod zlomu nastal v Karpatskej doline, hej, proste u nás. A preto sme, svojím spôsobom máme byť radi, že sme účastníkmi historickej chvíle, hej, že vlastne u nás. U nás sa teraz tvorí zákonník, ktorý bude asi tiež v Louvri, nebude asi vytesaný na nejakej kamennej scéle, stéle, bude na nejakom úesbéčku a budeme, budú sa naňho chodiť ľudia pozerať, že to bol ten zákonník, ktorý vlastne prvýkrát, lebo to ľudstvo chránilo obeť a hovorilo niekomu, že čo nemáš robiť, potom sa to v tej Karpatskej kotline za SMER-u, HLAS-u a SNS zlomilo a bolo to o tom, že kedy treba chrániť tých, čo robia tie zločiny. Toto presne robíme, hej, že my vlastne teraz tvoríme zákonník, ktorý ide chrániť nie obete, ale pomáhať tým, ktorí to urobili. A ešte sme tomu dali taký, ja to poviem neskôr. Viete, ono je taká zásada, že musíš vždycky nosiť veľa papierov, aby si vyzeral, že niečo robíš, a musíš hovoriť, čo najviac cudzích slov musíš používať, lebo to znie tak múdro a nikto nevie, čo to je, hej? Tak to restoratívne, hej, tak všetci tu tak sme tak zrestoratívneli, nikto dokopy nevie, čo to je, ale znie to múdro, a teda ergo, to asi bude dobré, keď to tak múdro znie. Poviem teda možno za chvíľku aj k tomu.
Robert Fico a Andrej Danko teda v tom historickom piku to zlomili, hej, že teda sa tie zákonníky po štyritisíc rokoch menia opačne, že teraz jak išli, vystupovali tak (rečník naznačill rukou smer nahor), teraz idú tak (rečník naznačil rukou smer nadol) naspäť k tej dobe, kde vlastne sa robilo všetko a bez trestu. A oni to robia úplne logicky. Zase musíme mať pre nich pochopenie, hej, nemôžme byť takí, že, jak povedať, poviem neempatický a nemať vhľad na nich, hej? Že ja by som sa teda nečudoval, hej, aj Robert Fico, aj Peter Pellegrini, aj... a už do klubu výnimočných pristúpil aj Andrej Danko. Všetci majú nejaké patálie, viete, hej, že nejaké patálie majú so zákonom. Robert Fico mal nejaké patálie so zákonom, nejak do dopadlo, nedopadlo. Teraz to potrebuje urobiť tak, aby z toho nič nebolo. Peter Peregrini tiež, Pellegrini tiež pobehoval s nejakou fľaš... s krabicou od šampanského, tiež nejaké patálie visia vo vzduchu, nejaké riziko. A Andrej Danko to vrazil do semaforu, čiže tiež má taký akože záujem na tom...
Pardon? (Rečník sa obrátil smerom k predsedajúcemu, ktorý mu niečo povedal mimo mikrofónu.) Je to normálna vec. (Povedané so smiechom.) Ja si tak ráno idem a z ničoho nič si tak šupnem do semaforu a potom si idem domov a potom na druhý deň idem na políciu, že čo, chalani, ako? Problém? Nie? No však to je ako? Podľa mňa je to patália. No, takže títo traja , keďže sa má skúmať cui prodest, cui bono, že v koho prospech je, sa čo robí, čo sa robí a prečo sa to robí. No tak u týchto troch ľudí vieme, prečo sa tie veci takto robia.
My sme dostali tú šancu ešte teda, aby toho nebolo málo, že sme svedkami historických chvíľ, tak sme dostali aj šancu o tom desať hodín rozprávať. Viete, ono, štyritisíc rokov sa to vyvíjalo a my máme tú česť, hej?
Buďte si jej vedomí, hej, tú česť rozprávať o tom, že ako sa zmení svet a základ bude z Karpatskej doliny to povanie do celého sveta a desať hodín o tom môžme v prvom čítaní rozprávať. Uvidíme, koľko to bude v druhom čítaní, či to ešte teda skrátia, lebo však všetko už bolo povedané, ako by povedali kolegovia z koalície, začem bukvy, vsjo jasno, nie? Takže rozmýšľam, že ako sa to dá ešte skrátiť, myslím, že dvanásť je minimum, musí byť, nie? Dvanásť keď podelíme na polovicu, čiže nejakých päť hodín. No jasné, keď sa niečo tvorí, tak treba to tvoriť rýchlo, takže máme tú šancu proste byť pri tom. Včera sme schválili proces, dneska sa schváli prvé čítanie a keby zajtra nebola sobota, tak by sme zajtra to schválili, ale keďže aj kolegovia si potrebujú oddýchnuť, tak cez víkend nerobia, he, tak kľudne dajme aj zajtra, aby ste teda mohli zahlásiť, že ste to už dali.
No, čiže to je jedna vec, že teda, že ako to vzniká, čo vzniká v tomto našom priestore, a teraz možno by stálo za to aj si povedať, že kto, vlastne vždycky, že kto, hej, lebo nielen, čo hovorí, ale aj kto hovorí. Lebo ako to, čo vzniklo a kým vzniklo, hej. Ten Chammurapiho zákonník, to bol nejaký, údajne nejaký starobabylonský kráľ, jeden z najlepších a proste najväčšiu tú ríšu mal, proste asi ergo niečo vedel, niečo dokázal, história naňho pamätá, nechal nám aj ten zákonník, ktorý je v Louvre, treba sa ísť pozrieť. A pri Desatore to bolo ešte, ešte by som povedal, že významnejšie pre nás niektorých, že to odovzdáva Pán Boh Mojžišovi. A teraz, že kto to tvorí u nás, to, čo teraz tu robíme, ten Karpatský zákonník kto tvorí, hej? Myslím, že to tu už bolo povedané, že advokáti obvinených, advokáti obžalovaných a obvinení advokáti, hej, dnes cnostná spoločnosť a ešte pán Burda. Myslím, že tam sa niekde mihol, hej? To je jeden z ďalších velikánov práva, práva na Slovensku.
Odborná verejnosť sa k tomu nevyjadrovala, resp. vyjadrovala, ale iba tak akože zboku, vyjadrovala sa v novinách, ktoré sa nečítajú, lebo dneska sa už u nás štandardné noviny nečítajú, lebo koalícia ich nečíta, a konšpiračné médiá na, kde je hviezdou pani naša ministerka, mlčia. Lebo tam je už všetko jasné, tam sa netreba o tom, o tom rozprávať. Takže to si, to sme si zadefinovali, že kto nám priniesol tú veľkolepú vec.
A teraz ešte krátko poviem, že čo je v nej, a to už veľa bolo povedaného, ja len niečo zopakujem pre pamäť doby.
Škoda bola definovaná... viete, ono je to, svojím spôsobom majú pravdu, lebo však keď už je tu ten socializmus a oni vládnu, tak potom je, viete, že naozaj ten blahobyt nastal a potom sa proste nečudujme, že, že tie sumy, odkedy sa škoda stáva škodou, sa musia zvýšiť, lebo my sa tu naozaj máme dobre. Viete, vy sa tak ráno vyberiete, idete do mesta, dáte si 35-tisíc do vrecka, hej, alebo 34-, hej, idete, tak sa prejdete, po meste si chodíte, keď vás niekto olúpi a zoberie vám tých 34-, tak musíte to oželieť ako malú škodu a na druhý deň idete zas a zase si zoberiete 35-tisíc, čiže naozaj Slovensko je ďaleko, takže nečudujme sa, že tie sumy boli stanovené takto vysoko.
Koniec žartom, teraz vážne. Je neskutočné, že čo ste urobili, alebo ako ste to stanovili, podľa mňa to je bezprecedentná vec. Hej, že stanoviť minimálnu škodu do výšky 35-tisíc, ergo do sumy, ktorú človek s minimálkou, keby sme to cez minimálku rátali, zarobí za štyri roky. Stále je to z pohľadu socialistov malá škoda. Tam pri tej sume, tej 350-tisíc, to je vlastne niečo, čo zarobí človek za celý život slušnou prácou, normálnou. U nás je to stále niečo, čo je na podmienku. Treba možno povedať, že... lebo tu to tak nezasejeme, hej, to horčičné semienko do tých hláv kolegov z koalície asi nezasejeme, ktoré by sa rozrástlo, že možno dáva zmysel skúsiť aj na tých, čo vás volia apelovať, že ono naozaj táto zmena karpatská nie je pre dobro ľudí, lebo však naši ľudia doprajú aj Mečiarovi frajerky, aj Ficovi frajerky, aj domy, byty, všetko doprajú, len všetky tieto zmeny, ktoré vlastne sú, doľahnú na vás. Tu by ste možno, možno tí ľudia by mali skúsiť teda, že či to je, či to chcú, lebo ja si nemyslím, že ľudia chcú, aby sa tu lúpilo, kradlo beztrestne, respe... nie beztrestne, restoratívne, hej, akože a tak akože nijako. Nie je to amnestia iba pre, je to, samozrejme, je to amnestia pre smerákov a hlasákov a všetkých týchto snsákov, ale my za ňu strašne veľa zaplatíme. Tá cena bude úplne enormná a tu by som dal taký apel na to, aj takým, by som povedal, pokojným hlasom, dneska je ráno, dneska neni večer, hej, čiže pokojným hlasom by som teda dal taký apel na to, že netlieskajte, počúvajte tie argumenty aj od tej hnusnej opozície, ktorá niekedy, by ste neverili, aj niečo múdre povie, ja nehovorím, že ja, ale tu kolegov, naozaj veľa toho zaznelo, ktoré stojí za úvahu, že či náhodou sa nám tí zbožtení politici, Robert Fico a spol., v niečom nepomýlili a že či im netreba dohovoriť, že a nemajú náhodou trochu v niečom pravdu? No by ste neverili, majú vo veľa veciach pravdu, opozícia, vo veľa, naozaj veľa veciach.
Viete, možno niektorí tí ľudia, takí sklamaní životom, a to je, žiaľ, je ich dosť, takí frustrovaní, viete, to sú takí ľudia, ktorí sú nahnevaní. Oni ešte nevedia, prečo sú nahnevaní, ale vedia, že sú nahnevaní. A však dôvod sa nájde. Celý svet je zlý, celý svet je proti nim a oni proste aj radi volia tak, ako volia, lebo sú nahnevaní, dobre a im, prísne vzaté, si povedia, no a čo, hovoria o tých škodách, však mne nemajú čo ukradnúť. Ale viete, oni, ani toto nesedí, vždycky je čo ukradnúť, niektorí o tom, o tom vedia svoje, hej, viete, môžte vykradnúť lekáreň, kde si chodíte pre lieky, môžte okradnúť poštárku, ktorá vám nesie dôchodok, môžte okradnúť zamestnávateľa a ukradnúť mu stroj, na ktorom vy chodíte robiť, čiže nebral by som, nepristupoval by som k tomu tak, že nevadí, nevadí, smerákom sa pomôže, mne ukradnúť čo nemajú, nemajú čo, takže nech to kľudne schvália. Naozaj táto premisa nesedí, vždycky je čo ukradnúť aj tým, čo si myslia, že nič nemajú.
Tento mix, ktorý tu tvoríme, teda ja nie, ale vy ho tvoríte, hej, že mix výšky škody, zníženia trestov, premlčacej doby, je vražedný mix, Hej, to bude, to bude mojito, to bude cuba libre, to bude, ja neviem, jak sa tie všetky miešané drinky volajú, to bude najlepší mix, najlepší kokteil pre zločincov, aký kedy kto namiešal, a to sa presne stane. Zaznelo to tu, som rád, že to tu zaznelo, ja som sa to snažil povedať ešte, myslím, v decembri. Hej, že eldorádo zločinu sa stane. Slovensko sa stane ostrovom, ostrovom, kde sa bude putovať, lebo však tu sa to oplatí. Naozaj, dajme pozor, že kam to namiešame. Ak sme tu hrozili 90. rokmi, tak tí, čo si mysleli, že to bolo v pohode, tak aj zločin sa vyvíja, hej, a dnešné formy zločinu sú ešte, by som povedal, ďaleko tvrdšie, oproti možno 90. rokom, takže ak si niekto povie, ja vydržím aj deväťdesiate, tak nech vie, že to môže byť škaredé.
Zaujímavý point, ktorý som si všimol, včera to tu pán Dostál hovoril a tiež by ma to zaujímalo, viete, vy ste tu teda nadefinovali, že treba zvýšiť škody, znížiť tresty a ešte poskracovať premlčacie doby. A toto fakt, že tá logika veci, že v čom je logika veci, že treba znížiť premlčaciu dobu? Lebo že prečo? Viete, že niečo sa stalo, nenašli sme, však možno nájdeme, hej, a keď nájdeme, tak potom ho potrestáme, ale že vlastne, že prečo sa zákonodarca rozhodol znížiť premlčaciu dobu, to nedáva žiadnu logiku. Možno keby ste tam mali nejakého takého karpatského kresťanistu, ktorí tu tiež medzi nami sú, tak by povedal, že po určitom období to už Pán Boh bude súdiť, to už nevadí. Nie, takto to naozaj nestojí. Je to, nedáva mi to žiadnu logiku, alebo ak sa niečo stalo, tak aj keď sa to zistí o päť rokov, o šesť rokov, stále to treba riešiť, že prečo už po troch rokoch to netreba riešiť? Viete, že toto mi nedáva žiadnu logiku, že prečo potrebujete urobiť amnestiu na ten čin, že už ten človek sa potom, keď sa to premlčí, on môže už teda pobehovať, ja som to ukradol, nechytili ma, mám to v obývačke, ten obraz toho, hej, neviem, že, že... Na úvahu by to stálo, som rád, že to Ondrej povedal. A ja nevidím logiku, asi sa nedozviem ani, pán Susko mi neodpovie na otázku, že v čom je logika znížiť premlčaciu dobu. Hej, dobre, chcete zvýšiť výšku trestu, znížiť výšku škody, znížiť... ale prečo premlčaciu dobu? Však nech je, veď nech je aj 10, 15 rokov, však sa raz možno zistí. Nedáva to žiadnu logiku, predpokladám, že vám áno.
A skúsim mierne k tej restoratívnej. Ja teda som si to tak bežne pozrel, je to taký nejaký trend, ktorý ešte nevieme, ako presne dôjde, ale naši, SMER, HLAS a spol. sa toho chytili, lebo ako som povedal, znie to múdro, nikto dokopy nevie, čo to je, a môže nám to cez to aj možno prejsť.
Stále si myslím, že aj tak som to tam niekde čítal, že primárne je obeť dôležitá, stále je obeť, kdežto u nás sme to preklopili, že aj toto vieme prekrútiť, že u nás je ten páchateľ dôležitý, aby sa mu nič nestalo. Neviem celkom presne, že či obete trestných činov chcú sedieť v nejakom kruhu, restoratívne, hej, lebo, tak mediovať a s tým páchateľom a dohodnúť sa, hej, že uznať, lebo ten páchateľ povie a špeciálne u nás na Slovensku: Viete čo, že ja som to už minul, bol som vo Vegas, ja už nemám, ja vám už nič nedám, robiť sa mi nechce a musíte uznať, že s diplomom zo skalického inštitútu ani nemôžem ísť za pás, však ja, takáto robota, nemôžem, čiže ja už robiť nepôjdem, ergo, restoratívne vám hovorím, že ja teda už vám to nahradiť neviem, ale sudca uzná, že teda restoratívny proces prebiehol, prebehol, páchateľ sa vyjadril a v zmysle najlepších tradícií slovenského karpatského zákonodarstva proste dostane podmienku. Vybavené, restoratívna justícia. Máte... (Rečník sa zasmial a zatlieskal.) A nechcem sa nikde dotknúť nejakých spoločenstiev, takých simplexnejších, kde zatlieskajú, že áno, to sme chceli, preto sme ich volili.
Budem končiť, ešte aj tu to zaznelo, a to je taký zaujímavý príklad, hej, že aj ho poviem, lebo tu sa to objavilo u pani Kolíkovej, že deti a zločin, Viete to je najperfídnejšie na tom, že mafia potrebuje deti, lebo cez deti vedia robiť, vedia robiť kuriérov, vedia ich posielať, majú nižšie tresty a teraz sa im to ešte aj, ešte bude sa to znižovať z pohľadu premlčania, lebo všetky tie tresty, kde hrozí horná hranica do desať rokov, je pri deťoch automaticky premlčanie tri roky, to je nič. Dneska pošlete 17-ročného chalana s úplatkom, ako 22-ročný bude machrovať, že on ho vtedy niesol a vidíte, už je to premlčané, už je to vybavené. A pri tejto príležitosti ma napadá jedna taká úsmevná, poloúsmevná skutočnosť. Viete, že tieto mafiánske spoločenstvá, ony zvyknú deti používať aj na také podvedomia, alebo že silu podvedomia. Robí sa to údajne tak, ja som tam nebol, ale som to niekde čítal, že keď sa dvaja nevedia dohodnúť, že kto má byť šéf, tak nájdu nejaké malé dieťa, ideálne do desať rokov a povedia mu, že oni si tam niekde sadnú a to dieťa povie, a choď tam, tam sú takí, tam je jeden pán, ktorý má pre teba niečo, alebo sa to zvykne povedať, že má pre teba nejakú brigádu, nejakú prácu. A teraz ten chlapec príde, hej, vojde do tej miestnosti a tam sedia dvaja. A vlastne tá mafia vyhodnocuje, že koho sa spýta, to podvedomie je pre nich dôležité, koho sa spýta, ten bude šéf, hej? A teraz, keď som tak nad tým rozmýšľal, že keby sa to udialo u nás, hej, že by sedeli v tej miestnosti Robert Fico, Peter Pellegrini a tuná kolega pán Danko a našli by nejakého chlapca a chceli by zistiť, že kto je, teda kto z nich bude šéf, povedali by mu, že choď tam a buď ti niečo dá, alebo ti dá nejakú prácu, tak ten chlapec by tam vošiel, po chvíli by vyšiel a tomu, kto ho tam poslal, by povedal: Prepáčte, ale tam nikto taký nebol, tam sú ľudia, ktorí nikdy nič nerobili a nič mi nedajú, ešte som sa bál, že mi niečo ukradnú. Viete, čiže tak by asi dopadla tá skúška u nás.
Ale to je svedectvom doby, že tá demokracia je naozaj veľkorysá, ona sa nechá skúšať a rada skúšať. Hľadá svoje limity, ale my napíname tie limity demokracie naozaj to takého pnutia, že to za chvíľku musí prasknúť, že kto ešte a koľko ešte. Pán Danko tu nabúra a nič, máme ministerku pani Šimkovičovú, máme Roberta Fica, sa nám vrátil, viete, že to naozaj, to je napínanie tej tetivy, to je tá veľkorysosť tej demokracie. Sám som zvedavý, ako to celé ide, ide skončiť. Čo pomôže, alebo že čo by mohlo byť riešením toho, aby sme do toho pekla, lebo my do toho pekla ideme. Koniec koncov nám to férovo, treba povedať, Robert Fico sľúbil, hej, že do pekla ideme, takže dnes prvé čítanie, keby bolo zajtra, zajtra, ale zajtra je sobota, sa to trošku predĺži, tak už pozajtra, dobre, budúci týždeň to už všetko bude a potom príde to peklo.
Čiže veľa času nemáme, ale čo by pomohlo, ja som včera bol v Banskej Bystrici na zhromaždení a som tým Banskobystričanom povedal; ja mám rád Bystricu, ale nie preto, že to každý politik musí povedať, Bystrica je fakt pekná, hej, a som im skúsil povedať, že dohovorte, viete, že tu by mohla byť cesta, hej, dohovorte mu, hej, že či by, lebo je to rodák, pán Pellegrini je rodák z Bystrice, že dohovorte mu. Čiže možno skončím tým apelom, že, ľudia, ako môžte, poznáte aj poslancov, aj, aj, aj tých, ktorí za to budú hlasovať, je ich 79, 77, lebo pani Vaľová ne... prajem jej skoré uzdravenie, hej, a ten sedemdesiaty deviaty, neviem, kde je, ale 77 poctivo za to hlasuje. (Reakcia z pléna.) Nemyslím, nemyslím, niekde, niekde asi je. Ale však 77 ich je a možno tí, čo poznáte, viete, počujete alebo poznáte niekoho, kto pozná niekoho, skúste dohovoriť im. Naozaj, lebo ak toto pôjde, a bojím sa, že to pôjde, tak ideme do toho pekla, ale ja sa nebudem z toho tešiť a či už na bielom koni alebo bez koňa, nemyslím si, že, že tam je naše miesto. A ľudia by sa mali brániť, lebo im príde tá škoda.
Viete, to je ten najväčší paradox toho celého, že tým, ktorým ideme teraz pomáhať týmto zákon... zákonníkom, im my ideme pomôcť, oni nechcú byť vo Venezuele. Viete, tam to neni bohviečo, tam je to také, ja som tam síce nebol, ale z toho, čo som, alebo, alebo v tých takých, viete, v tých krajinách, ktoré nevydávajú, Dubaj, myslím, že celkom ešte sa dá, hej, ale v tých, oni naozaj v zmysle najlepších tradícií karpatského socializmu, oni chcú byť na Francúzskej riviére spolu s Jánom Počiatkom, tam je pekne, to ináč tam som bol, naozaj ak je niekde magické miesto, tak je, tak je riviéra, naozaj viem, prečo tam bol Picasso, viem, prečo tam boli všetci tí maliari, lebo aj, aj ja by som tam začal maľovať, hej (povedané so smiechom), keď pozeráte na tú krásu a tam sa aj smerákom páči, hej, aj hlasákom. Čiže áno, že kvôli tomu oni nechcú byť vo Venezuele, oni chcú byť na Francúzskej riviére. A to, čo nám tu nechajú, a nechajú nám tu spúšť, naozaj nám tu nechajú spúšť. A oni sa nám z tej riviéry budú smiať.
Takže, ľudia, ak môžte, prosím vás, dohovorte im, dohovorte kolegom, lebo teraz je to na nich, na tých sedemdesiatich siedmich, to nie sú sedemdesiati siedmi statoční, to sú sedemdesiati siedmi prisluhujúci niečomu, čo pomôže a spôsobí na konci toho celého deštrukciu štátu. Obraciam sa na ľudí, ak teda to nejakí pozerajú, že naozaj, ak niekoho poznáte z tých, čo budú za to hlasovať, dohovorte im!
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ďakujem pekne za možnosť vystúpiť v tejto historickej chvíli a v tomto historickom okamžiku. Som rád, že služba na moje vystúpenie vyšla pánovi ministrovi spravodlivosti.
To bolo zaujímavé sledovať, že ako majú podelené tie služby, lebo včera som si pozeral zo záznamu, aj pani Šimkovičová držala stráž. Ono je to také zaujímavé pri týchto určitých spoločenstvách, takých mafiánsko, polomafiánskych sa robí, že každý musí trošku si pichnúť, hej, do obete, aby potom sa jeden nevyhováral, že on tam nebol. A teraz dúfam, že sa nesklamem, myslím, že som tu pána Druckera nevidel. Či bol tu aj on? Neviem. Teda to... Dúfam... Bol? Škoda. Dobre.
Nerušte nás, neviem, či si spomínate na ten slávny výrok pána Roberta Fica, lebo že sme na žatve. Také tie fotky, jak tam plávala jak taká labuť pani Trošková po tom poli a Robert Fico žmolil, žmolil to, to zbožie, hej, to obilie a rozoznával pšenicu dvojdomú od štvordomej, lebo on tomu rozumie, a nemali sme ich rušiť, lebo bola historická chvíľa. No ono je to tak, že my poľnohospodári vieme, že keď zasejete, budete žať. Ináč to nefunguje. Nikto nič lepšie doteraz nevymyslel. Stále musíte najskôr zasiať, až potom môžte žať.
Ináč platí to aj vo veľa iných situáciách a platí to aj v tejto situácii, že vlastne to čo sa zaseje teraz týmto trestným zákonníkom, tak to budeme žať. Pravdou je, že my nesejeme, ale žať, žať plody, v úvodzovkách, budeme. Teraz by tí smeráci, hlasáci a snsáci mohli povedať: "Nerušte nás, meníme dejiny." Tiež určitým spôsobom menia dejiny, lebo taký historický exkurz, keby som si spravil, že jak sa vlastne vyvíjali tie, tá ochrana obete alebo to, že sa vlastne nemajú robiť zlé veci, ono sa to vyvíjalo dlhodobo. Najstarší bol ten Chammurapiho zákonník, niekde v Louvri vraj je, sa dá ísť naň pozrieť, to je nejakých štyritisíc rokov dozadu. Tam to šlo celkom jednoducho, hej, že oko za oko, zub za zub. Keď spadne dom, ktorý si navrhol, tak trest je smrť, keď sa vlámeš, tak ťa obesia pri diere, ktorou si do toho vošiel. Tam to išlo celkom rýchlo. Ale to bolo štyritisíc rokov dozadu.
Potom prišlo Desatoro, o tom niečo viem, a, i keď sa so mnou spája iný príbeh, a tam to bolo povedané jednoducho: Nepokradneš. Tam sa nerozlišovali škody, výška škôd a poľahčujúce, ale sa to traduje teda tým jednoduchým nepokradneš, neurobíš. Ja som dokonca čítal, či veríte, či nie, taký že starozákonný rozklad Desatoro, ktorý vlastne špecifikuje, že tam sú aj iné, iné možnosti toho, a tam myslím, že na príklade slivky, bolo to už dávno, keď som to čítal, na príklade slivky sa to rozoberalo, že či je aj to krádež, keď si oberieš z tej slivky, lebo si bol hladný, ale nezničíš tú slivku, hej? A tam sa vtedy posudzuje, že nie je to teda, neni to prísne vzaté takto, nemusí to byť takto chápané, že si pokradol.
Prečo to hovorím? Lebo ono, viete, že tým chcem, že nejak sa to vyvíjalo, to ľudstvo má nejakú genézu v sebe a proste procesom sa tie veci vyvíjali a potom sme prišli na bod zlomu a ten bod zlomu nastal v Karpatskej doline, hej, proste u nás. A preto sme, svojím spôsobom máme byť radi, že sme účastníkmi historickej chvíle, hej, že vlastne u nás. U nás sa teraz tvorí zákonník, ktorý bude asi tiež v Louvri, nebude asi vytesaný na nejakej kamennej scéle, stéle, bude na nejakom úesbéčku a budeme, budú sa naňho chodiť ľudia pozerať, že to bol ten zákonník, ktorý vlastne prvýkrát, lebo to ľudstvo chránilo obeť a hovorilo niekomu, že čo nemáš robiť, potom sa to v tej Karpatskej kotline za SMER-u, HLAS-u a SNS zlomilo a bolo to o tom, že kedy treba chrániť tých, čo robia tie zločiny. Toto presne robíme, hej, že my vlastne teraz tvoríme zákonník, ktorý ide chrániť nie obete, ale pomáhať tým, ktorí to urobili. A ešte sme tomu dali taký, ja to poviem neskôr. Viete, ono je taká zásada, že musíš vždycky nosiť veľa papierov, aby si vyzeral, že niečo robíš, a musíš hovoriť, čo najviac cudzích slov musíš používať, lebo to znie tak múdro a nikto nevie, čo to je, hej? Tak to restoratívne, hej, tak všetci tu tak sme tak zrestoratívneli, nikto dokopy nevie, čo to je, ale znie to múdro, a teda ergo, to asi bude dobré, keď to tak múdro znie. Poviem teda možno za chvíľku aj k tomu.
Robert Fico a Andrej Danko teda v tom historickom piku to zlomili, hej, že teda sa tie zákonníky po štyritisíc rokoch menia opačne, že teraz jak išli, vystupovali tak (rečník naznačill rukou smer nahor), teraz idú tak (rečník naznačil rukou smer nadol) naspäť k tej dobe, kde vlastne sa robilo všetko a bez trestu. A oni to robia úplne logicky. Zase musíme mať pre nich pochopenie, hej, nemôžme byť takí, že, jak povedať, poviem neempatický a nemať vhľad na nich, hej? Že ja by som sa teda nečudoval, hej, aj Robert Fico, aj Peter Pellegrini, aj... a už do klubu výnimočných pristúpil aj Andrej Danko. Všetci majú nejaké patálie, viete, hej, že nejaké patálie majú so zákonom. Robert Fico mal nejaké patálie so zákonom, nejak do dopadlo, nedopadlo. Teraz to potrebuje urobiť tak, aby z toho nič nebolo. Peter Peregrini tiež, Pellegrini tiež pobehoval s nejakou fľaš... s krabicou od šampanského, tiež nejaké patálie visia vo vzduchu, nejaké riziko. A Andrej Danko to vrazil do semaforu, čiže tiež má taký akože záujem na tom...
Pardon? (Rečník sa obrátil smerom k predsedajúcemu, ktorý mu niečo povedal mimo mikrofónu.) Je to normálna vec. (Povedané so smiechom.) Ja si tak ráno idem a z ničoho nič si tak šupnem do semaforu a potom si idem domov a potom na druhý deň idem na políciu, že čo, chalani, ako? Problém? Nie? No však to je ako? Podľa mňa je to patália. No, takže títo traja , keďže sa má skúmať cui prodest, cui bono, že v koho prospech je, sa čo robí, čo sa robí a prečo sa to robí. No tak u týchto troch ľudí vieme, prečo sa tie veci takto robia.
My sme dostali tú šancu ešte teda, aby toho nebolo málo, že sme svedkami historických chvíľ, tak sme dostali aj šancu o tom desať hodín rozprávať. Viete, ono, štyritisíc rokov sa to vyvíjalo a my máme tú česť, hej?
Buďte si jej vedomí, hej, tú česť rozprávať o tom, že ako sa zmení svet a základ bude z Karpatskej doliny to povanie do celého sveta a desať hodín o tom môžme v prvom čítaní rozprávať. Uvidíme, koľko to bude v druhom čítaní, či to ešte teda skrátia, lebo však všetko už bolo povedané, ako by povedali kolegovia z koalície, začem bukvy, vsjo jasno, nie? Takže rozmýšľam, že ako sa to dá ešte skrátiť, myslím, že dvanásť je minimum, musí byť, nie? Dvanásť keď podelíme na polovicu, čiže nejakých päť hodín. No jasné, keď sa niečo tvorí, tak treba to tvoriť rýchlo, takže máme tú šancu proste byť pri tom. Včera sme schválili proces, dneska sa schváli prvé čítanie a keby zajtra nebola sobota, tak by sme zajtra to schválili, ale keďže aj kolegovia si potrebujú oddýchnuť, tak cez víkend nerobia, he, tak kľudne dajme aj zajtra, aby ste teda mohli zahlásiť, že ste to už dali.
No, čiže to je jedna vec, že teda, že ako to vzniká, čo vzniká v tomto našom priestore, a teraz možno by stálo za to aj si povedať, že kto, vlastne vždycky, že kto, hej, lebo nielen, čo hovorí, ale aj kto hovorí. Lebo ako to, čo vzniklo a kým vzniklo, hej. Ten Chammurapiho zákonník, to bol nejaký, údajne nejaký starobabylonský kráľ, jeden z najlepších a proste najväčšiu tú ríšu mal, proste asi ergo niečo vedel, niečo dokázal, história naňho pamätá, nechal nám aj ten zákonník, ktorý je v Louvre, treba sa ísť pozrieť. A pri Desatore to bolo ešte, ešte by som povedal, že významnejšie pre nás niektorých, že to odovzdáva Pán Boh Mojžišovi. A teraz, že kto to tvorí u nás, to, čo teraz tu robíme, ten Karpatský zákonník kto tvorí, hej? Myslím, že to tu už bolo povedané, že advokáti obvinených, advokáti obžalovaných a obvinení advokáti, hej, dnes cnostná spoločnosť a ešte pán Burda. Myslím, že tam sa niekde mihol, hej? To je jeden z ďalších velikánov práva, práva na Slovensku.
Odborná verejnosť sa k tomu nevyjadrovala, resp. vyjadrovala, ale iba tak akože zboku, vyjadrovala sa v novinách, ktoré sa nečítajú, lebo dneska sa už u nás štandardné noviny nečítajú, lebo koalícia ich nečíta, a konšpiračné médiá na, kde je hviezdou pani naša ministerka, mlčia. Lebo tam je už všetko jasné, tam sa netreba o tom, o tom rozprávať. Takže to si, to sme si zadefinovali, že kto nám priniesol tú veľkolepú vec.
A teraz ešte krátko poviem, že čo je v nej, a to už veľa bolo povedaného, ja len niečo zopakujem pre pamäť doby.
Škoda bola definovaná... viete, ono je to, svojím spôsobom majú pravdu, lebo však keď už je tu ten socializmus a oni vládnu, tak potom je, viete, že naozaj ten blahobyt nastal a potom sa proste nečudujme, že, že tie sumy, odkedy sa škoda stáva škodou, sa musia zvýšiť, lebo my sa tu naozaj máme dobre. Viete, vy sa tak ráno vyberiete, idete do mesta, dáte si 35-tisíc do vrecka, hej, alebo 34-, hej, idete, tak sa prejdete, po meste si chodíte, keď vás niekto olúpi a zoberie vám tých 34-, tak musíte to oželieť ako malú škodu a na druhý deň idete zas a zase si zoberiete 35-tisíc, čiže naozaj Slovensko je ďaleko, takže nečudujme sa, že tie sumy boli stanovené takto vysoko.
Koniec žartom, teraz vážne. Je neskutočné, že čo ste urobili, alebo ako ste to stanovili, podľa mňa to je bezprecedentná vec. Hej, že stanoviť minimálnu škodu do výšky 35-tisíc, ergo do sumy, ktorú človek s minimálkou, keby sme to cez minimálku rátali, zarobí za štyri roky. Stále je to z pohľadu socialistov malá škoda. Tam pri tej sume, tej 350-tisíc, to je vlastne niečo, čo zarobí človek za celý život slušnou prácou, normálnou. U nás je to stále niečo, čo je na podmienku. Treba možno povedať, že... lebo tu to tak nezasejeme, hej, to horčičné semienko do tých hláv kolegov z koalície asi nezasejeme, ktoré by sa rozrástlo, že možno dáva zmysel skúsiť aj na tých, čo vás volia apelovať, že ono naozaj táto zmena karpatská nie je pre dobro ľudí, lebo však naši ľudia doprajú aj Mečiarovi frajerky, aj Ficovi frajerky, aj domy, byty, všetko doprajú, len všetky tieto zmeny, ktoré vlastne sú, doľahnú na vás. Tu by ste možno, možno tí ľudia by mali skúsiť teda, že či to je, či to chcú, lebo ja si nemyslím, že ľudia chcú, aby sa tu lúpilo, kradlo beztrestne, respe... nie beztrestne, restoratívne, hej, akože a tak akože nijako. Nie je to amnestia iba pre, je to, samozrejme, je to amnestia pre smerákov a hlasákov a všetkých týchto snsákov, ale my za ňu strašne veľa zaplatíme. Tá cena bude úplne enormná a tu by som dal taký apel na to, aj takým, by som povedal, pokojným hlasom, dneska je ráno, dneska neni večer, hej, čiže pokojným hlasom by som teda dal taký apel na to, že netlieskajte, počúvajte tie argumenty aj od tej hnusnej opozície, ktorá niekedy, by ste neverili, aj niečo múdre povie, ja nehovorím, že ja, ale tu kolegov, naozaj veľa toho zaznelo, ktoré stojí za úvahu, že či náhodou sa nám tí zbožtení politici, Robert Fico a spol., v niečom nepomýlili a že či im netreba dohovoriť, že a nemajú náhodou trochu v niečom pravdu? No by ste neverili, majú vo veľa veciach pravdu, opozícia, vo veľa, naozaj veľa veciach.
Viete, možno niektorí tí ľudia, takí sklamaní životom, a to je, žiaľ, je ich dosť, takí frustrovaní, viete, to sú takí ľudia, ktorí sú nahnevaní. Oni ešte nevedia, prečo sú nahnevaní, ale vedia, že sú nahnevaní. A však dôvod sa nájde. Celý svet je zlý, celý svet je proti nim a oni proste aj radi volia tak, ako volia, lebo sú nahnevaní, dobre a im, prísne vzaté, si povedia, no a čo, hovoria o tých škodách, však mne nemajú čo ukradnúť. Ale viete, oni, ani toto nesedí, vždycky je čo ukradnúť, niektorí o tom, o tom vedia svoje, hej, viete, môžte vykradnúť lekáreň, kde si chodíte pre lieky, môžte okradnúť poštárku, ktorá vám nesie dôchodok, môžte okradnúť zamestnávateľa a ukradnúť mu stroj, na ktorom vy chodíte robiť, čiže nebral by som, nepristupoval by som k tomu tak, že nevadí, nevadí, smerákom sa pomôže, mne ukradnúť čo nemajú, nemajú čo, takže nech to kľudne schvália. Naozaj táto premisa nesedí, vždycky je čo ukradnúť aj tým, čo si myslia, že nič nemajú.
Tento mix, ktorý tu tvoríme, teda ja nie, ale vy ho tvoríte, hej, že mix výšky škody, zníženia trestov, premlčacej doby, je vražedný mix, Hej, to bude, to bude mojito, to bude cuba libre, to bude, ja neviem, jak sa tie všetky miešané drinky volajú, to bude najlepší mix, najlepší kokteil pre zločincov, aký kedy kto namiešal, a to sa presne stane. Zaznelo to tu, som rád, že to tu zaznelo, ja som sa to snažil povedať ešte, myslím, v decembri. Hej, že eldorádo zločinu sa stane. Slovensko sa stane ostrovom, ostrovom, kde sa bude putovať, lebo však tu sa to oplatí. Naozaj, dajme pozor, že kam to namiešame. Ak sme tu hrozili 90. rokmi, tak tí, čo si mysleli, že to bolo v pohode, tak aj zločin sa vyvíja, hej, a dnešné formy zločinu sú ešte, by som povedal, ďaleko tvrdšie, oproti možno 90. rokom, takže ak si niekto povie, ja vydržím aj deväťdesiate, tak nech vie, že to môže byť škaredé.
Zaujímavý point, ktorý som si všimol, včera to tu pán Dostál hovoril a tiež by ma to zaujímalo, viete, vy ste tu teda nadefinovali, že treba zvýšiť škody, znížiť tresty a ešte poskracovať premlčacie doby. A toto fakt, že tá logika veci, že v čom je logika veci, že treba znížiť premlčaciu dobu? Lebo že prečo? Viete, že niečo sa stalo, nenašli sme, však možno nájdeme, hej, a keď nájdeme, tak potom ho potrestáme, ale že vlastne, že prečo sa zákonodarca rozhodol znížiť premlčaciu dobu, to nedáva žiadnu logiku. Možno keby ste tam mali nejakého takého karpatského kresťanistu, ktorí tu tiež medzi nami sú, tak by povedal, že po určitom období to už Pán Boh bude súdiť, to už nevadí. Nie, takto to naozaj nestojí. Je to, nedáva mi to žiadnu logiku, alebo ak sa niečo stalo, tak aj keď sa to zistí o päť rokov, o šesť rokov, stále to treba riešiť, že prečo už po troch rokoch to netreba riešiť? Viete, že toto mi nedáva žiadnu logiku, že prečo potrebujete urobiť amnestiu na ten čin, že už ten človek sa potom, keď sa to premlčí, on môže už teda pobehovať, ja som to ukradol, nechytili ma, mám to v obývačke, ten obraz toho, hej, neviem, že, že... Na úvahu by to stálo, som rád, že to Ondrej povedal. A ja nevidím logiku, asi sa nedozviem ani, pán Susko mi neodpovie na otázku, že v čom je logika znížiť premlčaciu dobu. Hej, dobre, chcete zvýšiť výšku trestu, znížiť výšku škody, znížiť... ale prečo premlčaciu dobu? Však nech je, veď nech je aj 10, 15 rokov, však sa raz možno zistí. Nedáva to žiadnu logiku, predpokladám, že vám áno.
A skúsim mierne k tej restoratívnej. Ja teda som si to tak bežne pozrel, je to taký nejaký trend, ktorý ešte nevieme, ako presne dôjde, ale naši, SMER, HLAS a spol. sa toho chytili, lebo ako som povedal, znie to múdro, nikto dokopy nevie, čo to je, a môže nám to cez to aj možno prejsť.
Stále si myslím, že aj tak som to tam niekde čítal, že primárne je obeť dôležitá, stále je obeť, kdežto u nás sme to preklopili, že aj toto vieme prekrútiť, že u nás je ten páchateľ dôležitý, aby sa mu nič nestalo. Neviem celkom presne, že či obete trestných činov chcú sedieť v nejakom kruhu, restoratívne, hej, lebo, tak mediovať a s tým páchateľom a dohodnúť sa, hej, že uznať, lebo ten páchateľ povie a špeciálne u nás na Slovensku: Viete čo, že ja som to už minul, bol som vo Vegas, ja už nemám, ja vám už nič nedám, robiť sa mi nechce a musíte uznať, že s diplomom zo skalického inštitútu ani nemôžem ísť za pás, však ja, takáto robota, nemôžem, čiže ja už robiť nepôjdem, ergo, restoratívne vám hovorím, že ja teda už vám to nahradiť neviem, ale sudca uzná, že teda restoratívny proces prebiehol, prebehol, páchateľ sa vyjadril a v zmysle najlepších tradícií slovenského karpatského zákonodarstva proste dostane podmienku. Vybavené, restoratívna justícia. Máte... (Rečník sa zasmial a zatlieskal.) A nechcem sa nikde dotknúť nejakých spoločenstiev, takých simplexnejších, kde zatlieskajú, že áno, to sme chceli, preto sme ich volili.
Budem končiť, ešte aj tu to zaznelo, a to je taký zaujímavý príklad, hej, že aj ho poviem, lebo tu sa to objavilo u pani Kolíkovej, že deti a zločin, Viete to je najperfídnejšie na tom, že mafia potrebuje deti, lebo cez deti vedia robiť, vedia robiť kuriérov, vedia ich posielať, majú nižšie tresty a teraz sa im to ešte aj, ešte bude sa to znižovať z pohľadu premlčania, lebo všetky tie tresty, kde hrozí horná hranica do desať rokov, je pri deťoch automaticky premlčanie tri roky, to je nič. Dneska pošlete 17-ročného chalana s úplatkom, ako 22-ročný bude machrovať, že on ho vtedy niesol a vidíte, už je to premlčané, už je to vybavené. A pri tejto príležitosti ma napadá jedna taká úsmevná, poloúsmevná skutočnosť. Viete, že tieto mafiánske spoločenstvá, ony zvyknú deti používať aj na také podvedomia, alebo že silu podvedomia. Robí sa to údajne tak, ja som tam nebol, ale som to niekde čítal, že keď sa dvaja nevedia dohodnúť, že kto má byť šéf, tak nájdu nejaké malé dieťa, ideálne do desať rokov a povedia mu, že oni si tam niekde sadnú a to dieťa povie, a choď tam, tam sú takí, tam je jeden pán, ktorý má pre teba niečo, alebo sa to zvykne povedať, že má pre teba nejakú brigádu, nejakú prácu. A teraz ten chlapec príde, hej, vojde do tej miestnosti a tam sedia dvaja. A vlastne tá mafia vyhodnocuje, že koho sa spýta, to podvedomie je pre nich dôležité, koho sa spýta, ten bude šéf, hej? A teraz, keď som tak nad tým rozmýšľal, že keby sa to udialo u nás, hej, že by sedeli v tej miestnosti Robert Fico, Peter Pellegrini a tuná kolega pán Danko a našli by nejakého chlapca a chceli by zistiť, že kto je, teda kto z nich bude šéf, povedali by mu, že choď tam a buď ti niečo dá, alebo ti dá nejakú prácu, tak ten chlapec by tam vošiel, po chvíli by vyšiel a tomu, kto ho tam poslal, by povedal: Prepáčte, ale tam nikto taký nebol, tam sú ľudia, ktorí nikdy nič nerobili a nič mi nedajú, ešte som sa bál, že mi niečo ukradnú. Viete, čiže tak by asi dopadla tá skúška u nás.
Ale to je svedectvom doby, že tá demokracia je naozaj veľkorysá, ona sa nechá skúšať a rada skúšať. Hľadá svoje limity, ale my napíname tie limity demokracie naozaj to takého pnutia, že to za chvíľku musí prasknúť, že kto ešte a koľko ešte. Pán Danko tu nabúra a nič, máme ministerku pani Šimkovičovú, máme Roberta Fica, sa nám vrátil, viete, že to naozaj, to je napínanie tej tetivy, to je tá veľkorysosť tej demokracie. Sám som zvedavý, ako to celé ide, ide skončiť. Čo pomôže, alebo že čo by mohlo byť riešením toho, aby sme do toho pekla, lebo my do toho pekla ideme. Koniec koncov nám to férovo, treba povedať, Robert Fico sľúbil, hej, že do pekla ideme, takže dnes prvé čítanie, keby bolo zajtra, zajtra, ale zajtra je sobota, sa to trošku predĺži, tak už pozajtra, dobre, budúci týždeň to už všetko bude a potom príde to peklo.
Čiže veľa času nemáme, ale čo by pomohlo, ja som včera bol v Banskej Bystrici na zhromaždení a som tým Banskobystričanom povedal; ja mám rád Bystricu, ale nie preto, že to každý politik musí povedať, Bystrica je fakt pekná, hej, a som im skúsil povedať, že dohovorte, viete, že tu by mohla byť cesta, hej, dohovorte mu, hej, že či by, lebo je to rodák, pán Pellegrini je rodák z Bystrice, že dohovorte mu. Čiže možno skončím tým apelom, že, ľudia, ako môžte, poznáte aj poslancov, aj, aj, aj tých, ktorí za to budú hlasovať, je ich 79, 77, lebo pani Vaľová ne... prajem jej skoré uzdravenie, hej, a ten sedemdesiaty deviaty, neviem, kde je, ale 77 poctivo za to hlasuje. (Reakcia z pléna.) Nemyslím, nemyslím, niekde, niekde asi je. Ale však 77 ich je a možno tí, čo poznáte, viete, počujete alebo poznáte niekoho, kto pozná niekoho, skúste dohovoriť im. Naozaj, lebo ak toto pôjde, a bojím sa, že to pôjde, tak ideme do toho pekla, ale ja sa nebudem z toho tešiť a či už na bielom koni alebo bez koňa, nemyslím si, že, že tam je naše miesto. A ľudia by sa mali brániť, lebo im príde tá škoda.
Viete, to je ten najväčší paradox toho celého, že tým, ktorým ideme teraz pomáhať týmto zákon... zákonníkom, im my ideme pomôcť, oni nechcú byť vo Venezuele. Viete, tam to neni bohviečo, tam je to také, ja som tam síce nebol, ale z toho, čo som, alebo, alebo v tých takých, viete, v tých krajinách, ktoré nevydávajú, Dubaj, myslím, že celkom ešte sa dá, hej, ale v tých, oni naozaj v zmysle najlepších tradícií karpatského socializmu, oni chcú byť na Francúzskej riviére spolu s Jánom Počiatkom, tam je pekne, to ináč tam som bol, naozaj ak je niekde magické miesto, tak je, tak je riviéra, naozaj viem, prečo tam bol Picasso, viem, prečo tam boli všetci tí maliari, lebo aj, aj ja by som tam začal maľovať, hej (povedané so smiechom), keď pozeráte na tú krásu a tam sa aj smerákom páči, hej, aj hlasákom. Čiže áno, že kvôli tomu oni nechcú byť vo Venezuele, oni chcú byť na Francúzskej riviére. A to, čo nám tu nechajú, a nechajú nám tu spúšť, naozaj nám tu nechajú spúšť. A oni sa nám z tej riviéry budú smiať.
Takže, ľudia, ak môžte, prosím vás, dohovorte im, dohovorte kolegom, lebo teraz je to na nich, na tých sedemdesiatich siedmich, to nie sú sedemdesiati siedmi statoční, to sú sedemdesiati siedmi prisluhujúci niečomu, čo pomôže a spôsobí na konci toho celého deštrukciu štátu. Obraciam sa na ľudí, ak teda to nejakí pozerajú, že naozaj, ak niekoho poznáte z tých, čo budú za to hlasovať, dohovorte im!
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Rozpracované
9:28

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:28
Zuzana MesterováPán poslanec Hlina, áno, ja plne podpisujem vaše slová, že tú zvrátenosť, ktorú chcú prijať, len odôvodňujú peknými cudzími slovami, aby to aspoň lepšie vyzeralo. No ono cudzie slovo je aj defenestrácia a tiež dobre znie a asi by nechceli vládni ministri absolvovať tento akt, ktorý v histórii sa stal, nemyslím tak doslovne, len tak symbolicky z prízemia, hej, len aby sme dali... lebo on, tomu...
Pán poslanec Hlina, áno, ja plne podpisujem vaše slová, že tú zvrátenosť, ktorú chcú prijať, len odôvodňujú peknými cudzími slovami, aby to aspoň lepšie vyzeralo. No ono cudzie slovo je aj defenestrácia a tiež dobre znie a asi by nechceli vládni ministri absolvovať tento akt, ktorý v histórii sa stal, nemyslím tak doslovne, len tak symbolicky z prízemia, hej, len aby sme dali... lebo on, tomu aktu tiež predchádzal útlak práv vládnou väčšinou svojho času. Tak pozor na tie, na tie cudzie slová, lebo ony niekedy majú význam aj iný, ako im vy pripisujete, tak len k tým cudzím slovám toľko.
A čo sa týka toho, čo ste vraveli, že oni tak ako bohorovne k tomu pristupujú, lebo vyhrali voľby, no, ja len by som rada vládnej koalícii pripomenula, že oni nezostavili vládu troch najsilnejších strán po voľbách, čiže o to viac naberá na význame argument Benátskej komisie a Benátsku komisiu tu aj pán Susko o pol štvrtej ráno citoval, tak verím, že je to preňho orgán, ktorý má váhu a ktorý berie vážne, lebo teda Benátska komisia niekoľkokrát a, myslím, že pomerne jednoznačne, bez cudzích slov, vyslovila názor, že názor opozície musí vládna väčšina brať do úvahy a nesmie zneužívať svoju moc len preto, že má väčšinu. A tu tá väčšina je naozaj teda chabá, tých 77, a myslím, že priemer z hlasovania možno aj 76.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
26.1.2024 o 9:28 hod.
JUDr.
Zuzana Mesterová
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán poslanec Hlina, áno, ja plne podpisujem vaše slová, že tú zvrátenosť, ktorú chcú prijať, len odôvodňujú peknými cudzími slovami, aby to aspoň lepšie vyzeralo. No ono cudzie slovo je aj defenestrácia a tiež dobre znie a asi by nechceli vládni ministri absolvovať tento akt, ktorý v histórii sa stal, nemyslím tak doslovne, len tak symbolicky z prízemia, hej, len aby sme dali... lebo on, tomu aktu tiež predchádzal útlak práv vládnou väčšinou svojho času. Tak pozor na tie, na tie cudzie slová, lebo ony niekedy majú význam aj iný, ako im vy pripisujete, tak len k tým cudzím slovám toľko.
A čo sa týka toho, čo ste vraveli, že oni tak ako bohorovne k tomu pristupujú, lebo vyhrali voľby, no, ja len by som rada vládnej koalícii pripomenula, že oni nezostavili vládu troch najsilnejších strán po voľbách, čiže o to viac naberá na význame argument Benátskej komisie a Benátsku komisiu tu aj pán Susko o pol štvrtej ráno citoval, tak verím, že je to preňho orgán, ktorý má váhu a ktorý berie vážne, lebo teda Benátska komisia niekoľkokrát a, myslím, že pomerne jednoznačne, bez cudzích slov, vyslovila názor, že názor opozície musí vládna väčšina brať do úvahy a nesmie zneužívať svoju moc len preto, že má väčšinu. A tu tá väčšina je naozaj teda chabá, tých 77, a myslím, že priemer z hlasovania možno aj 76.
Ďakujem.
Rozpracované
9:30

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:30
Ondrej ProstredníkĎakujem, pán poslanec Hlina, vy ste načreli tak trošku aj do dejín, do vývoja zákonodarstva, spomínali ste Chammurapiho zákonník a potom Mojžišov zákonník a tak tieto staroveké zákonníky vlastne prichádzali ako regulácia bezbrehej pomsty. To bol obrovský pokrok, dovtedy vlastne ľudia brali spravodlivosť do svojich rúk, keď cítili krivdu, tak jednoducho si mysleli, že majú oprávnenie čokoľvek urobiť tomu, kto...
Ďakujem, pán poslanec Hlina, vy ste načreli tak trošku aj do dejín, do vývoja zákonodarstva, spomínali ste Chammurapiho zákonník a potom Mojžišov zákonník a tak tieto staroveké zákonníky vlastne prichádzali ako regulácia bezbrehej pomsty. To bol obrovský pokrok, dovtedy vlastne ľudia brali spravodlivosť do svojich rúk, keď cítili krivdu, tak jednoducho si mysleli, že majú oprávnenie čokoľvek urobiť tomu, kto ich poškodil. No a preto vlastne prichádzali tieto zákonníky. Ten Mojžišov zákonník, vlastne v tej symbolike nachádzame to, že ho povýšil na čosi transcendentné tým, že prichádza ako keby z iného sveta, od transcendentnej bytosti, tak spravodlivosti je čímsi ešte viac záväzným. No a potom prichádza vlastne to, ten, ten Ježišov prístup, keď hovorí, že starým bolo povedané "oko za oko, zub za zub", to je odkaz vlastne na Mojžišov zákonník, a vnáša do toho ten moment odpustenia.
No a keď teda máme akoby načrtnutý tento vývoj, tak ja skoro mám dojem, že, že táto reforma Trestného zákonníka sa začína už riadiť nejakými princípmi kráľovstva nebeského, že nám tu prináša nejaké bezbrehé odpúšťanie. Je to tak, že v dejinách, áno, boli pokusy prísť s takýmito nejakými rojčivými prístupmi ku správe spoločnosti, ale tie stroskotali. My naozaj potrebujeme primerané tresty, nechceme mať tento opačný vývoj k tomu, aby ľudia začali brať spravodlivosť do svojich rúk. To je veľmi nebezpečné. (Potlesk.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
26.1.2024 o 9:30 hod.
doc. Mgr. PhD.
Ondrej Prostredník
Videokanál poslanca
Ďakujem, pán predsedajúci.
Ďakujem, pán poslanec Hlina, vy ste načreli tak trošku aj do dejín, do vývoja zákonodarstva, spomínali ste Chammurapiho zákonník a potom Mojžišov zákonník a tak tieto staroveké zákonníky vlastne prichádzali ako regulácia bezbrehej pomsty. To bol obrovský pokrok, dovtedy vlastne ľudia brali spravodlivosť do svojich rúk, keď cítili krivdu, tak jednoducho si mysleli, že majú oprávnenie čokoľvek urobiť tomu, kto ich poškodil. No a preto vlastne prichádzali tieto zákonníky. Ten Mojžišov zákonník, vlastne v tej symbolike nachádzame to, že ho povýšil na čosi transcendentné tým, že prichádza ako keby z iného sveta, od transcendentnej bytosti, tak spravodlivosti je čímsi ešte viac záväzným. No a potom prichádza vlastne to, ten, ten Ježišov prístup, keď hovorí, že starým bolo povedané "oko za oko, zub za zub", to je odkaz vlastne na Mojžišov zákonník, a vnáša do toho ten moment odpustenia.
No a keď teda máme akoby načrtnutý tento vývoj, tak ja skoro mám dojem, že, že táto reforma Trestného zákonníka sa začína už riadiť nejakými princípmi kráľovstva nebeského, že nám tu prináša nejaké bezbrehé odpúšťanie. Je to tak, že v dejinách, áno, boli pokusy prísť s takýmito nejakými rojčivými prístupmi ku správe spoločnosti, ale tie stroskotali. My naozaj potrebujeme primerané tresty, nechceme mať tento opačný vývoj k tomu, aby ľudia začali brať spravodlivosť do svojich rúk. To je veľmi nebezpečné. (Potlesk.)
Rozpracované
9:32

Vážení kolegovia, chcel by som nadviazať aj na to, čo povedal pán poslanec Hlina, aj všeobecne na rozpravu, kde takou hlavnou témou, ktorá sa vedie touto diskusiou, či už v skrátenom konaní, alebo aj teraz v rámci prvého čítania, je určitým spôsobom démonizovanie alternatívnych trestov alebo teda, ako povedal pán poslanec Hlina, restoratívnej justície a favorizovanie nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Vážení kolegovia, chcel by som nadviazať aj na to, čo povedal pán poslanec Hlina, aj všeobecne na rozpravu, kde takou hlavnou témou, ktorá sa vedie touto diskusiou, či už v skrátenom konaní, alebo aj teraz v rámci prvého čítania, je určitým spôsobom démonizovanie alternatívnych trestov alebo teda, ako povedal pán poslanec Hlina, restoratívnej justície a favorizovanie nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Ukladanie trestu odňatia slobody je naozaj stredoveký prístup, a to už som konštatoval aj v mojom vystúpení v rozprave k skrátenému konaniu a aj v úvodnom slove k tomuto prvému čítaniu a mrzí ma tento, by som povedal, neúprimný prístup súčasnej opozície k tejto téme. A chcel by som argumentovať tým, že už 7. 9. 2022, teda za minulého volebného obdobia, bol spustený legislatívny proces umožňujúci náhradu výkonu trestu odňatia slobody peňažným trestom. Do medzirezortného pripomienkového konania bol predložený návrh zákona, novely Trestného zákona, kde v bode 22 sa upravoval § 51, § 52, veľmi stručne ho zacitujem, ktorý hovoril, že "pri trestných činoch podľa štvrtej a piatej hlavy súd môže vzhľadom na osobu páchateľa a povahu trestného činu výkon uloženého trestu odňatia slobody nahradiť peňažným trestom, ak odsudzuje páchateľa, ktorý uhradil škodu spôsobenú trestným činom alebo ktorý vydal výnos z trestnej činnosti, ak", a teraz k tým škodám, „ak výška škody alebo rozsah činu nepresiahol 250-tisíc eur." A potom sú tam výnimky, ak teda nemôže, ak nespáchal trestný čin ako organizátor, člen organizovanej skupiny alebo ako verejný činiteľ. Pričom paragraf päťdesiat... potom sa tam rieši, akým spôsobom sa nahrádza tá škoda, v akých výškach, a § 52 dokonca hovorí, že "ak sú splnené podmienky podľa § 51 ods. 1", to znamená, že tá škoda nepresiahne takúto výšku, "možno nahradiť aj trest odňatia slobody, ktorý bol podmienečne odložený". Dokonca teda aj ak niekomu bola uložená podmienka, aj ten mohol nahradiť tento podmienečný trest, túto podmienku, peňažným trestom. A to ak uhradil tento peňažný trest do jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku, má sa za to, že sa odsúdený osvedčil, to znamená, že sa mu rušil aj tento podmienečný trest.
A dôvodová správa je ešte zaujímavejšia k tomuto ustanoveniu, ktorá hovorí, že "zrušuje sa súčasné zbytočné rozdelenie na podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody a podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom, zároveň sa navrhuje zavedenie nového inštitútu náhradu výkonu trestu odňatia slobody peňažným trestom pre páchateľov majetkových a hospodárskych trestných činov, ktorí uhradili spôsobenú škodu alebo vydali výnos z trestnej činnosti, ak súčasne výška škody alebo rozsah činu nepresiahol 250-tisíc eur. Trest odňatia slobody má nielen negatívne dopady na rodinný a pracovný život odsúdeného, ale aj mimoriadne finančne nákladný je pre štát. Výkon trestu odňatia slobody jedného odsúdeného stojí štát ročne cca 21-tisíc eur, priemerné náklady v roku 2020 boli 56,60 eur na osobu a deň. Je preto mimoriadne neefektívne, aby sa vo výkone trestu odňatia slobody nachádzali osoby, ktoré nie sú nebezpečné pre spoločnosť. Ponímanie trestu odňatia slobody ako prvotného a prioritného trestu v rámci trestnej politiky spôsobilo, že štát musí neustále zvyšovať kapacity zariadení ústavov na výkon trestu odňatia slobody a budovať nové zariadenia. Pritom na páchateľov týchto trestných činov má väčší prevýchovný", ešte raz, "pritom na páchateľov týchto trestných činov má väčší prevýchovný efekt postih cez financie a majetok ako trest odňatia slobody, ktorý pociťuje ako príkorie." V ods. 5 sú upravené prípady, kedy je vylúčené nahradiť trest peňažným trestom, a teraz v § 52 sa umožňuje nahradiť aj podmienečne odložený trest odňatia slobody, ak sú splnené podmienky § 51. "Súd tak môže umožniť odsúdenému, aby namiesto toho, aby bol niekoľko rokov v skúšobnej dobe a s obmedzeniami a pod dohľadom, zaplatil náhradný peňažný trest, tým u neho nastanú okamžite účinky osvedčenia, čím sa limitujú dopady na jeho osobný, rodinný a pracovný život."
Viete, kto tento návrh predkladal do medzirezortného pripomienkového konania? Pani poslankyňa Kolíková, vtedajšia ministerka spravodlivosti. A dnes absolútne démonizujete ukladanie takýchto alternatívnych trestov, napríklad náhradou finančného trestu, kde my ideme až do 3 mil. eur pre fyzické osoby a ďaleko vyššie ešte, pokiaľ ide o právnické osoby. Čiže považujem to za, za farizejské z vašej strany, že dnes kritizujete ako opozícia ukladanie alternatívnych trestov a sama pani ministerka Kolíková, vaša kolegyňa z opozície, takýto návrh v minulosti v roku 2022, konkrétne 7. 9. 2022, predkladala. Čiže toľko k tým alternatívnym trestom, resp. restoratívnej justícii.
A pokiaľ ide, ešte sa vyjadrím veľmi stručne k tomu, čo hovoril pán Hlina ohľadne tých premlčacích lehôt. Viete, potom zrušme premlčacie lehoty úplne. Nech, nech neexistujú. Aký zmysel majú premlčacie lehoty? Premlčacie lehoty majú taký zmysel, že uplynutím času, a to hovoria medzinárodné dokumenty a literatúra v oblasti trestného práva jednoznačne, uplynutím času stráca spoločnosť záujem na tom, aby potrestala páchateľa, a to najmä z toho dôvodov, z toho dôvodu, že plynutím času, ak daný, daná osoba sa nedopúšťa recidívy, to znamená, nedopúšťa sa znova páchania trestnej činnosti, sa má za to, že takýto páchateľ sa napravil a už nie je účelné mu ukladať trest. To hovorí teória trestného práva. Pokiaľ by to tak nemalo byť, no tak zrušme tie premlčacie lehoty úplne. A tie premlčacie lehoty ideme zase len harmonizovať s okolitým svetom, nejdeme nikde prísnejšie, ako sú, ako sú v okolitých krajinách. Čiže tu je naozaj na zamyslenie, že ako chceme sa stavať k trestnej politike štátu, že chceme naozaj ľudí s krvavými očami zatvárať do basy, alebo chceme ich naprávať, aby klesla kriminalita, aby sa trestná činnosť nepáchala? Je jednoznačne preukázané štúdiami, že výkon trestu odňatia slobody nepodmienečný nemá odstrašujúci cieľ ani neplní ten účel, že páchateľa napraví a že nebude páchať v budúcnosti trestnú činnosť.
Tak skúsme sa zamyslieť nad tým, akým spôsobom nastaviť aj vzhľadom na ochranu poškodených a obetí trestných činov tak ten trestný systém, aby sme tých páchateľov naozaj prevychovali, aby nepáchali tú trestnú činnosť, a nie za každú cenu ich len posielali, poviem vulgárne, do basy, pretože aj tak to neplní ten cieľ a účel, ktorý by malo trestné právo plniť.
Ďakujem pekne.
Ďakujem pekne za slovo.
Vážení kolegovia, chcel by som nadviazať aj na to, čo povedal pán poslanec Hlina, aj všeobecne na rozpravu, kde takou hlavnou témou, ktorá sa vedie touto diskusiou, či už v skrátenom konaní, alebo aj teraz v rámci prvého čítania, je určitým spôsobom démonizovanie alternatívnych trestov alebo teda, ako povedal pán poslanec Hlina, restoratívnej justície a favorizovanie nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Ukladanie trestu odňatia slobody je naozaj stredoveký prístup, a to už som konštatoval aj v mojom vystúpení v rozprave k skrátenému konaniu a aj v úvodnom slove k tomuto prvému čítaniu a mrzí ma tento, by som povedal, neúprimný prístup súčasnej opozície k tejto téme. A chcel by som argumentovať tým, že už 7. 9. 2022, teda za minulého volebného obdobia, bol spustený legislatívny proces umožňujúci náhradu výkonu trestu odňatia slobody peňažným trestom. Do medzirezortného pripomienkového konania bol predložený návrh zákona, novely Trestného zákona, kde v bode 22 sa upravoval § 51, § 52, veľmi stručne ho zacitujem, ktorý hovoril, že "pri trestných činoch podľa štvrtej a piatej hlavy súd môže vzhľadom na osobu páchateľa a povahu trestného činu výkon uloženého trestu odňatia slobody nahradiť peňažným trestom, ak odsudzuje páchateľa, ktorý uhradil škodu spôsobenú trestným činom alebo ktorý vydal výnos z trestnej činnosti, ak", a teraz k tým škodám, „ak výška škody alebo rozsah činu nepresiahol 250-tisíc eur." A potom sú tam výnimky, ak teda nemôže, ak nespáchal trestný čin ako organizátor, člen organizovanej skupiny alebo ako verejný činiteľ. Pričom paragraf päťdesiat... potom sa tam rieši, akým spôsobom sa nahrádza tá škoda, v akých výškach, a § 52 dokonca hovorí, že "ak sú splnené podmienky podľa § 51 ods. 1", to znamená, že tá škoda nepresiahne takúto výšku, "možno nahradiť aj trest odňatia slobody, ktorý bol podmienečne odložený". Dokonca teda aj ak niekomu bola uložená podmienka, aj ten mohol nahradiť tento podmienečný trest, túto podmienku, peňažným trestom. A to ak uhradil tento peňažný trest do jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku, má sa za to, že sa odsúdený osvedčil, to znamená, že sa mu rušil aj tento podmienečný trest.
A dôvodová správa je ešte zaujímavejšia k tomuto ustanoveniu, ktorá hovorí, že "zrušuje sa súčasné zbytočné rozdelenie na podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody a podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom, zároveň sa navrhuje zavedenie nového inštitútu náhradu výkonu trestu odňatia slobody peňažným trestom pre páchateľov majetkových a hospodárskych trestných činov, ktorí uhradili spôsobenú škodu alebo vydali výnos z trestnej činnosti, ak súčasne výška škody alebo rozsah činu nepresiahol 250-tisíc eur. Trest odňatia slobody má nielen negatívne dopady na rodinný a pracovný život odsúdeného, ale aj mimoriadne finančne nákladný je pre štát. Výkon trestu odňatia slobody jedného odsúdeného stojí štát ročne cca 21-tisíc eur, priemerné náklady v roku 2020 boli 56,60 eur na osobu a deň. Je preto mimoriadne neefektívne, aby sa vo výkone trestu odňatia slobody nachádzali osoby, ktoré nie sú nebezpečné pre spoločnosť. Ponímanie trestu odňatia slobody ako prvotného a prioritného trestu v rámci trestnej politiky spôsobilo, že štát musí neustále zvyšovať kapacity zariadení ústavov na výkon trestu odňatia slobody a budovať nové zariadenia. Pritom na páchateľov týchto trestných činov má väčší prevýchovný", ešte raz, "pritom na páchateľov týchto trestných činov má väčší prevýchovný efekt postih cez financie a majetok ako trest odňatia slobody, ktorý pociťuje ako príkorie." V ods. 5 sú upravené prípady, kedy je vylúčené nahradiť trest peňažným trestom, a teraz v § 52 sa umožňuje nahradiť aj podmienečne odložený trest odňatia slobody, ak sú splnené podmienky § 51. "Súd tak môže umožniť odsúdenému, aby namiesto toho, aby bol niekoľko rokov v skúšobnej dobe a s obmedzeniami a pod dohľadom, zaplatil náhradný peňažný trest, tým u neho nastanú okamžite účinky osvedčenia, čím sa limitujú dopady na jeho osobný, rodinný a pracovný život."
Viete, kto tento návrh predkladal do medzirezortného pripomienkového konania? Pani poslankyňa Kolíková, vtedajšia ministerka spravodlivosti. A dnes absolútne démonizujete ukladanie takýchto alternatívnych trestov, napríklad náhradou finančného trestu, kde my ideme až do 3 mil. eur pre fyzické osoby a ďaleko vyššie ešte, pokiaľ ide o právnické osoby. Čiže považujem to za, za farizejské z vašej strany, že dnes kritizujete ako opozícia ukladanie alternatívnych trestov a sama pani ministerka Kolíková, vaša kolegyňa z opozície, takýto návrh v minulosti v roku 2022, konkrétne 7. 9. 2022, predkladala. Čiže toľko k tým alternatívnym trestom, resp. restoratívnej justícii.
A pokiaľ ide, ešte sa vyjadrím veľmi stručne k tomu, čo hovoril pán Hlina ohľadne tých premlčacích lehôt. Viete, potom zrušme premlčacie lehoty úplne. Nech, nech neexistujú. Aký zmysel majú premlčacie lehoty? Premlčacie lehoty majú taký zmysel, že uplynutím času, a to hovoria medzinárodné dokumenty a literatúra v oblasti trestného práva jednoznačne, uplynutím času stráca spoločnosť záujem na tom, aby potrestala páchateľa, a to najmä z toho dôvodov, z toho dôvodu, že plynutím času, ak daný, daná osoba sa nedopúšťa recidívy, to znamená, nedopúšťa sa znova páchania trestnej činnosti, sa má za to, že takýto páchateľ sa napravil a už nie je účelné mu ukladať trest. To hovorí teória trestného práva. Pokiaľ by to tak nemalo byť, no tak zrušme tie premlčacie lehoty úplne. A tie premlčacie lehoty ideme zase len harmonizovať s okolitým svetom, nejdeme nikde prísnejšie, ako sú, ako sú v okolitých krajinách. Čiže tu je naozaj na zamyslenie, že ako chceme sa stavať k trestnej politike štátu, že chceme naozaj ľudí s krvavými očami zatvárať do basy, alebo chceme ich naprávať, aby klesla kriminalita, aby sa trestná činnosť nepáchala? Je jednoznačne preukázané štúdiami, že výkon trestu odňatia slobody nepodmienečný nemá odstrašujúci cieľ ani neplní ten účel, že páchateľa napraví a že nebude páchať v budúcnosti trestnú činnosť.
Tak skúsme sa zamyslieť nad tým, akým spôsobom nastaviť aj vzhľadom na ochranu poškodených a obetí trestných činov tak ten trestný systém, aby sme tých páchateľov naozaj prevychovali, aby nepáchali tú trestnú činnosť, a nie za každú cenu ich len posielali, poviem vulgárne, do basy, pretože aj tak to neplní ten cieľ a účel, ktorý by malo trestné právo plniť.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
9:40

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:40
Zuzana Mesterová-----------------------------------------
-----------------------------------------
Vystúpenie s faktickou poznámkou
26.1.2024 o 9:40 hod.
JUDr.
Zuzana Mesterová
Videokanál poslanca
-----------------------------------------
Rozpracované