Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie spoločného spravodajcu

21.1.2020 o 15:38 hod.

Ján Kvorka

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie spoločného spravodajcu 21.1.2020 15:38 - 15:40 hod.

Kvorka Ján Zobrazit prepis
Bude to rýchle. Ozaj dve minútky. Ja chcem len sa vyjadriť k tomu, aby som ozrejmil a povedal vám ešte zopár čísel, predtým než budeme hlasovať, aby ste sa vedeli správne rozhodnúť a podporili ste tento zákon. Pretože základným cieľom novely je nadstaviť jednoznačné procesné a technické podmienky pozemkových úprav. Doteraz sa urobili pozemkové úpravy v 456 katastrálnych územiach z 3 559 katastrálnych území. Čo všetko strpčuje život vlastníkom pozemkov a tiež vlastníkov majetkov, ktorí sa na nich nachádzajú. Podľa súčasnej platnej legislatívy bola hranicou pre drobenie plocha 2 000 štvorcových metrov pri poľnohospodárskej a 5 000 lesníckej lesnej pôde. Novela zdvihla túto hranicu na 3 000 štvorcových metrov. Cieľom je, aby nevznikali malé pozemky, pretože na Slovensku je v súčasnosti aj tak neuveriteľne rozdrobená pôda. Krajina má v súčasnosti, a to dobre ma počúvajte, 8,4 mil. vlastníckych parciel, 4,4 mil. evidovaných vlastníkov pozemkov a 100,7 mil. spoluvlastníckych vzťahov. Priemerný počet spoluvlastníkov na jednu parcelu je teda 11.93 a jeden vlastník priemerne vlastní 22,74 parcely. To sú čísla, ktoré nám ozaj majú čo povedať k tomuto. A preto vás chcem poprosiť podporte tento zákon ako celok.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.1.2020 15:26 - 15:28 hod.

Kvorka Ján Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Pán kolega, len predtým než sa vyjadrím k danej téme. Ja som nevedel, že ty si jasnovidec. Ja by som sa nehral na to kto končí a kto nekončí. To by som bol pritom veľmi opatrný, obzvlášť v tvojom prípade. Čo sa týka sceľovania pozemkov a tzv. pozemkové úpravy prinesú, to si treba povedať, významné výhody vlastníkom a užívateľom, obciam, štátu, aj celej krajine. Má sa to prejaviť v zlepšenom zhodnotení pozemkov vlastníkom, v efektívnejšom investovaní a v nižších nákladoch pre štát pre výstavbu infraštruktúry. To netreba zabúdať. Úpravy majú priniesť zlepšenie ochrany prípady a zadržiavanie vody v krajine.
Nebolo tu ale ešte spomenuté dačo, čo má tiež veľký a dôležitý dopad na to. A z tohto hľadiska táto novela zákona rozviaže ruky aj obciam a vyšším územným celkom, ktoré zdedili od štátu rôzne stavby. Ide o vysporiadanie pozemkov, na ktorých boli vybudované školy, cesty a iné komunikácie. Tie síce prešli na obce či vyššie územné celky, ale mnohé doteraz nie sú vysporiadané. Ak sa majú uskutočniť pozemkové úpravy, treba konečne rozťať, podľa môjho názoru, aj tento tzv. by som povedal Gordický uzol. Toto všetko k tomu smeruje. Preto sa to robí.
A poslednú vec, na ktorú by som chcel poukázať je tá, že táto novela prinesie poriadok alebo mala by priniesť poriadok aj do vinohradov. Pretože sceľovanie pozemkov je citlivé najmenej v najmenšej alebo najznámejšej vinohradníckej oblasti Tokaj. Kde dochádza v dôsledku kolektivizácie a následnej transformácie poľnohospodárstva a došlo k tomu, že vlastníci vinohradníckych pozemkov sa neprekrývajú s vlastníkmi porastov viničov. Je to problém, ktorý sa v tejto novele riešiť. Pôvodný zákon tento stav... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 21.1.2020 15:00 - 15:15 hod.

Kvorka Ján Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo pán predsedajúci, chcem v úvode povedať, že k tomuto zákona dneska bolo toho povedané až, až, či už myslím na výbore, ktorý sme mali aj gestorský aj normálny alebo už tuná aj v pléne a nie so všetkým sa dá súhlasiť alebo som presvedčený o tom, že mám na to troška aj iný názor ako aj moji predchodcovia alebo aj to k čomu sa vyjadrila pani prezidentka, preto vás poprosím, dovoľte aby som sa vyjadril k tejto téme a predostrel a svoj názor a svoje výhrady, k tomu, čo pani prezidentka uviedla pretože na základe toho potom aj daný zákon vrátila späť na prerokovanie Národnej rady Slovenskej republiky. Pani prezidentka 20. decembra 2019 vrátila na opätovné prerokovanie zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národ nej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových ú radoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorý bol schválený v Národnej rade Slovenskej republiky 27. 11. 2019. Pri vrátení tohto zákona pani prezidentka uviedla, že Národná rada nerešpektovala pri schvaľovaní zákona zásadné pravidlá tvorby právnych predpisov, pričom dodáva, že riadny zákonodarný proces, v sebe zahŕňa všetky prvky posudzovania vplyvov odôvodnia návrhu zákona. Diskusie k zákonu, ktoré slúžia ako garancia kvality, dôveryhodnosti a legitimity prijímanej legislatívy. nedá mi nereagovať na pripomienky pani prezidentky, ktoré vzniesla k samotnému legislatívnemu procesu, ktorý predchádzal zákonu a som presvedčený, že každá príprava zákona z časového hľadiska pozostáva z jednotlivých fáz a v každom jednom prípade ide o štandardný a zákonom predpísaný legislatívny postup, ktorý v sebe zahŕňa. Vypracovanie predbežnej informácie o príprave návrhu zákona, vnútorné pripomienkovanie prebiehajúce u predkladateľa, predbežné pripomienkové konanie, medzirezortné pripomienkové konanie, rokovanie v legislatívnej rade vlády a hospodárskej rade vlády a rokovanie samotnej vlády Slovenskej republiky. Samozrejme každé uvedené legislatívne štádium v sebe zahŕňa vysporiadanie sa so vznesenými pripomienkami a trvá približne tri štvrte roka kým sa samotný zákon v podobe vládneho návrhu dostane na prerokovanie do Národnej rady Slovenskej republiky. Na margo vznesenej pripomienky pani prezidentky chcem uviesť, že na samotný zákon ktorý Národná rada schválila 27. 11. 2019 je potrebné sa pozerať zo širšieho uhľa pohľadu nakoľko legislatívna úprava, ktorá nastoľuje právne riešenie problematiky, ktorá bola spracovaná v dvoch nelegislatívnych strategických materiáloch. Návrh stavu na riešenie pozemkových úprav je ako prvý a po druhé je návrh opatrení na urýchlené vykonanie pozemkových úprav Slovenskej republiky. Rád by som poznamenal, že prípravu týchto dvoch nelegislatívnych materiálov, ktoré boli schválené vládou Slovenskej republiky v časovom rozpätí v rokoch 2018 a 2019 považujem za podstatné uviesť, že problematika spracovaná v uvedených materiáloch bola výsledkov niekoľkých diskusií, okrúhlych stolov, či už so zainteresovanými odborníkmi v danej oblasti ako aj zo zástupcami s odbornej diskusie. V prípade samotného zákona bol dodržaný štandardný legislatívny postup spolu s dodržaním základných princípov a tieto princípy by som tuná mohol vymenovať, ale pre krátkosť času nebudem o nich hovoriť. V súvislosti s pripomienkami pani prezidentky, že z 39 zásadných pripomienok nebolo akceptovaných až 17 pripomienok považujem aspoň v skratke objasniť. Uverejňovania vyhodnotenia pripomienok v systéme Slov lex, materiál, návrh zákona spolu s prílohami bol zverejnený v rámci medzirezortného pripomienkového konania na stránke Slov lexu. Tento systém funguje na princípe, že pokiaľ subjekt uplatní zásadnú pripomienku systém ju automaticky ako zásadnú vyhodnotí a označí veľkým písmenom Z. Nie je preto možné záujme pred ísť úpravám takto označenú pripomienku už opraviť. V rámci vyhodnotenia pripomienok je preto potrebné prejsť do časti vyhodnotenie a prečítať samotné vyhodnotenie konkrétnej pripomienky. Pokiaľ by zo strany pani prezidentky k tomu došlo, jednoznačne by musela dospieť k rovnakému záveru, že vo všetkých prípadoch zásadných pripomienok, ktoré boli označené ako neakceptované došlo v rámci ich prerokovania zo strany ich predkladateľa ich preklasifikovaniu na obyčajné, respektíve k ich stiahnutiu, takže na záver nezostali žiadne neakceptované zásadné pripomienky, na ktorých by predkladateľ trval. K uvedenej skutočnosti zároveň zodpovedá aj fakt, že v čase keď zákon v podobe návrhu zákona predložený na rokovanie vlády Slovenskej republiky bol bez rozporov. Pokiaľ ide o doplnenie čl. 2, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam takzvaný katastrálny zákon v znení neskorších predpisov vo vzťahu vzájomnej súvislosti k zákonu 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách, v skratke si dovolím ozrejmiť, súvislé prepojenie týchto dvoch zákonov. Budem vychádzať s pojmu, čo sú pozemkové úpravy. Pod pozemkovými úpravami rozumieme sceľovanie, parceláciu, usporiadanie pozemkov, rozmiestňovanie druhov pozemkov, optimalizácia tvaru a sprístupnenie všetkých pozemkov a stým súvisiaci výkon právnych, terénnych, komunikačných, vodohospodárskych, ekologických a iných opatrení s cieľom zlepšiť výroku a prevádzkové pomery v krajine, zlepšiť životné podmienky a usporiadať vlastnícke vzťahy k pôde na príslušnom upravovanom území. Skúste si predstaviť situáciu, že zhotoviteľ vykonávajúci pozemkové úpravy potrebuje napríklad pre účel zostavenia registra pôvodného stavu údaje s katastra nehnuteľností. Žijeme v digitálnej dobe a v snahe ušetriť čas požiadať kataster nehnuteľností prostredníctvom elektronického podania o relevantné informácie či už z popisných informácií s katastra, s nehnuteľností, alebo so súboru geodetických informácií katastra nehnuteľností. Pokiaľ ide o úpravu čl. 1 a bodu 29 dovoľte mi zacitovať súčasnú úpravu. § 8 ods. 4 zákona 330/1991 Zb. ako je menej ako 50 účastníkov konania rozhodnutie o povolení alebo nariadení pozemkových úprav sa im doručí do vlastných rúk, v ostatných prípadoch sa rozhodnutie oznamuje verejnou vyhláškou. Podľa názoru pani prezidentky sa jeho novelizáciou zhoršuje postavenie vlastníkov, dovolím si s týmto názorom nesúhlasiť, pretože v prípade pozemkových úprav o v celom katastrálnom území, ktoré sa teraz rozbiehajú a prebehnú postupne vo všetkých katastroch na Slovensku je počet účastníkov niekoľko stoviek až tisíc. Takže nie je dôležité či je v tomto ustanovení hranica 50 alebo 20 účastníkov, pretože rozhodnutie o nariadení pozemkových úprav sa im doručí rovnako verejnou vyhláškou. Pokiaľ ide o novú úpravu došlo k zníženiu počtu účastníkov konania z 50 na 20 a zároveň sa jednoznačne vymedzilo, kedy sa uplatní doručovanie do vlastných rúk a kedy doručovanie verejnou vyhláškou. Na margo vznesenej pripomienky pani prezidentky ohľadom zjavného porušenia princípu rovnosti a ochrany slabšej strany, chcem ešte upriamiť pozornosť na samotné rozhodnutie o povolení alebo nariadení pozemkových úprav. V tomto konkrétnom prípade chcem poukázať na to, že ide o úplne prvé rozhodnutie, ktoré vo svoje výrokovej časti oznamuje, že v danom katastrálnom území dôjde k povoleniu alebo k nariadeniu pozemkových úprav. V žiadnom prípade nejde ako to bolo prezentované o rozhodnutie ktorým by sa odnímalo vlastníctvo vlastníkovi pozemkov. Respektíve dochádzalo k jeho vyvlastneniu či inej ujme na jeho právach. V ďalšom procese pozemkových úpravy je vlastník stále informovaný, má možnosť vyjadrovať sa, uplatniť svoje námietky v rámci registra pôvodného stavu všeobecným zásadám funkčného usporiadania územia, zásadám umiestnenia nových pozemkov, návrhu nového stavu a tak ďalej a tak ďalej. Dôležité písomnosti sa mu doručujú do vlastných rúk a jeho práva v konaní pozemkových úprav sú garantované. Čo sa týka ďalšej pripomienky pani prezidentky konkrétne k čl. 1 bodu 69, konkrétne úprava § 14 ods. 8 zákona 330
===== sa mu doručujú do vlastných rúk a jeho práva v konaní pozemkových úprav sú garantované. Čo sa týka ďalšej pripomienky pani prezidentky konkrétne k čl. 1 bodu 69, konkrétne úprava § 14 ods. 8 zákona 330/1991 Zb. legislatívna úprava tohto ustanovenia podporuje , reflektuje na stabilitu podnikateľského prostredia na pôde, pričom vychádza aj zo záverov prijatých v dokumente Stratégia hospodárskej politiky Slovenskej republiky do roku 2030, ktorý bol schválený na rokovaní vlády 27. júna 2018.
Zazneli názory, že toto ustanovenie prináša dlhodobé konzervovanie existujúcich nájomných vzťahov na úkor nových záujemcov o hospodárenie na pôde. Môžem však konštatovať, že opak je pravdou. Ustanovenie § 14 ods. 8 predkladá 2 zmeny, ktorých cieľom je na jednej strane zachovať stabilitu podnikania na pôde a na druhej strane vytvoriť priestor pre nových, najmä mladých poľnohospodárov. Prvá zmena spočíva v tom, že predmetné ustanovenie sa upravuje tak, že po pozemkových úpravách má doterajší nájomca právo na uzatvorenie novej nájomnej zmluvy iba na čas do skončenia pôvodnej nájomnej zmluvy. Druhá ešte podstatnejšia zmena spočíva v tom, že právo doterajšieho nájomcu na uzatvorenie nájomnej zmluvy k novým pozemkom nevzniká, ak chce ich vlastník na týchto pozemkoch hospodáriť sám, alebo ak chce, takéto pozemky prenajať jemu blízkej osobe alebo právnickej osobe, ktorej je členom alebo spoločníkom. Takto navrhovaná zmena výrazne posilní možnosť pre nových záujemcov hospodáriť na pôde a to najmä formou rodinných fariem.
Zároveň chcem poukázať aj na pripomienku pani prezidentky a chcem poukázať, že citovaný rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva, urbárska obec Trenčianske Biskupice verzus Slovensko 27 z 27. novembra 2007 diametrálne rieši inú právnu skutočnosť a nesúvisí s § 14 ods. 8 zákona. Citovaný rozsudok, ktorý pani prezidentka uvádza, riešil úplne iný prípad. V prípade uvedeného rozsudku išlo o to, že sťažovateľ namietal hodnotu náhradných pozemkov, ktoré dostal na svoje pozemky v záhradkovej osade. Pani prezidentka vyslovila názor, že predložené riešenie nepovažuje vzhľadom na rozsah a závažnosť problémov v oblasti vlastníctva poľnohospodárskych pozemkov za dostatočne komplexné, prepracované a v plnej miere rešpektujúce ústavnoprávne zásady ochrany vlastníckeho práva. Na záver konštatuje, že je potrebné, aby úpravy vlastníckych a iných vzťahov k pozemkom boli urobené precízne na základe širokej odbornej diskusie, aby pri nich nevznikali pochybnosti o ich súlade s Ústavou a s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky.
Musím povedať, že tento zákon je urobený precízne. Je výsledkom širokej odbornej diskusie, čo podporili v uplynulých dňoch svojimi vyhláseniami aj odborné organizácie geodetov, či poľnohospodárov, jednoznačne zlepšuje stav v oblasti vlastníckych a užívacích vzťahov k pozemkom a spomínané pochybnosti sú vytvárané umelo, možno z nepochopenia a možno z iných pohnútok.
Vážený pán predsedajúci, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti si dovoľujem požiadať o opätovné schválenie zákona. Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 21.1.2020 15:00 - 15:15 hod.

Kvorka Ján Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo pán predsedajúci, chcem v úvode povedať, že k tomuto zákona dneska bolo toho povedané až, až, či už myslím na výbore, ktorý sme mali aj gestorský aj normálny alebo už tuná aj v pléne a nie so všetkým sa dá súhlasiť alebo som presvedčený o tom, že mám na to troška aj iný názor ako aj moji predchodcovia alebo aj to k čomu sa vyjadrila pani prezidentka, preto vás poprosím, dovoľte aby som sa vyjadril k tejto téme a predostrel a svoj názor a svoje výhrady, k tomu, čo pani prezidentka uviedla pretože na základe toho potom aj daný zákon vrátila späť na prerokovanie Národnej rady Slovenskej republiky. Pani prezidentka 20. decembra 2019 vrátila na opätovné prerokovanie zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národ nej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových ú radoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorý bol schválený v Národnej rade Slovenskej republiky 27. 11. 2019. Pri vrátení tohto zákona pani prezidentka uviedla, že Národná rada nerešpektovala pri schvaľovaní zákona zásadné pravidlá tvorby právnych predpisov, pričom dodáva, že riadny zákonodarný proces, v sebe zahŕňa všetky prvky posudzovania vplyvov odôvodnia návrhu zákona. Diskusie k zákonu, ktoré slúžia ako garancia kvality, dôveryhodnosti a legitimity prijímanej legislatívy. nedá mi nereagovať na pripomienky pani prezidentky, ktoré vzniesla k samotnému legislatívnemu procesu, ktorý predchádzal zákonu a som presvedčený, že každá príprava zákona z časového hľadiska pozostáva z jednotlivých fáz a v každom jednom prípade ide o štandardný a zákonom predpísaný legislatívny postup, ktorý v sebe zahŕňa. Vypracovanie predbežnej informácie o príprave návrhu zákona, vnútorné pripomienkovanie prebiehajúce u predkladateľa, predbežné pripomienkové konanie, medzirezortné pripomienkové konanie, rokovanie v legislatívnej rade vlády a hospodárskej rade vlády a rokovanie samotnej vlády Slovenskej republiky. Samozrejme každé uvedené legislatívne štádium v sebe zahŕňa vysporiadanie sa so vznesenými pripomienkami a trvá približne tri štvrte roka kým sa samotný zákon v podobe vládneho návrhu dostane na prerokovanie do Národnej rady Slovenskej republiky. Na margo vznesenej pripomienky pani prezidentky chcem uviesť, že na samotný zákon ktorý Národná rada schválila 27. 11. 2019 je potrebné sa pozerať zo širšieho uhľa pohľadu nakoľko legislatívna úprava, ktorá nastoľuje právne riešenie problematiky, ktorá bola spracovaná v dvoch nelegislatívnych strategických materiáloch. Návrh stavu na riešenie pozemkových úprav je ako prvý a po druhé je návrh opatrení na urýchlené vykonanie pozemkových úprav Slovenskej republiky. Rád by som poznamenal, že prípravu týchto dvoch nelegislatívnych materiálov, ktoré boli schválené vládou Slovenskej republiky v časovom rozpätí v rokoch 2018 a 2019 považujem za podstatné uviesť, že problematika spracovaná v uvedených materiáloch bola výsledkov niekoľkých diskusií, okrúhlych stolov, či už so zainteresovanými odborníkmi v danej oblasti ako aj zo zástupcami s odbornej diskusie. V prípade samotného zákona bol dodržaný štandardný legislatívny postup spolu s dodržaním základných princípov a tieto princípy by som tuná mohol vymenovať, ale pre krátkosť času nebudem o nich hovoriť. V súvislosti s pripomienkami pani prezidentky, že z 39 zásadných pripomienok nebolo akceptovaných až 17 pripomienok považujem aspoň v skratke objasniť. Uverejňovania vyhodnotenia pripomienok v systéme Slov lex, materiál, návrh zákona spolu s prílohami bol zverejnený v rámci medzirezortného pripomienkového konania na stránke Slov lexu. Tento systém funguje na princípe, že pokiaľ subjekt uplatní zásadnú pripomienku systém ju automaticky ako zásadnú vyhodnotí a označí veľkým písmenom Z. Nie je preto možné záujme pred ísť úpravám takto označenú pripomienku už opraviť. V rámci vyhodnotenia pripomienok je preto potrebné prejsť do časti vyhodnotenie a prečítať samotné vyhodnotenie konkrétnej pripomienky. Pokiaľ by zo strany pani prezidentky k tomu došlo, jednoznačne by musela dospieť k rovnakému záveru, že vo všetkých prípadoch zásadných pripomienok, ktoré boli označené ako neakceptované došlo v rámci ich prerokovania zo strany ich predkladateľa ich preklasifikovaniu na obyčajné, respektíve k ich stiahnutiu, takže na záver nezostali žiadne neakceptované zásadné pripomienky, na ktorých by predkladateľ trval. K uvedenej skutočnosti zároveň zodpovedá aj fakt, že v čase keď zákon v podobe návrhu zákona predložený na rokovanie vlády Slovenskej republiky bol bez rozporov. Pokiaľ ide o doplnenie čl. 2, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam takzvaný katastrálny zákon v znení neskorších predpisov vo vzťahu vzájomnej súvislosti k zákonu 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách, v skratke si dovolím ozrejmiť, súvislé prepojenie týchto dvoch zákonov. Budem vychádzať s pojmu, čo sú pozemkové úpravy. Pod pozemkovými úpravami rozumieme sceľovanie, parceláciu, usporiadanie pozemkov, rozmiestňovanie druhov pozemkov, optimalizácia tvaru a sprístupnenie všetkých pozemkov a stým súvisiaci výkon právnych, terénnych, komunikačných, vodohospodárskych, ekologických a iných opatrení s cieľom zlepšiť výroku a prevádzkové pomery v krajine, zlepšiť životné podmienky a usporiadať vlastnícke vzťahy k pôde na príslušnom upravovanom území. Skúste si predstaviť situáciu, že zhotoviteľ vykonávajúci pozemkové úpravy potrebuje napríklad pre účel zostavenia registra pôvodného stavu údaje s katastra nehnuteľností. Žijeme v digitálnej dobe a v snahe ušetriť čas požiadať kataster nehnuteľností prostredníctvom elektronického podania o relevantné informácie či už z popisných informácií s katastra, s nehnuteľností, alebo so súboru geodetických informácií katastra nehnuteľností. Pokiaľ ide o úpravu čl. 1 a bodu 29 dovoľte mi zacitovať súčasnú úpravu. § 8 ods. 4 zákona 330/1991 Zb. ako je menej ako 50 účastníkov konania rozhodnutie o povolení alebo nariadení pozemkových úprav sa im doručí do vlastných rúk, v ostatných prípadoch sa rozhodnutie oznamuje verejnou vyhláškou. Podľa názoru pani prezidentky sa jeho novelizáciou zhoršuje postavenie vlastníkov, dovolím si s týmto názorom nesúhlasiť, pretože v prípade pozemkových úprav o v celom katastrálnom území, ktoré sa teraz rozbiehajú a prebehnú postupne vo všetkých katastroch na Slovensku je počet účastníkov niekoľko stoviek až tisíc. Takže nie je dôležité či je v tomto ustanovení hranica 50 alebo 20 účastníkov, pretože rozhodnutie o nariadení pozemkových úprav sa im doručí rovnako verejnou vyhláškou. Pokiaľ ide o novú úpravu došlo k zníženiu počtu účastníkov konania z 50 na 20 a zároveň sa jednoznačne vymedzilo, kedy sa uplatní doručovanie do vlastných rúk a kedy doručovanie verejnou vyhláškou. Na margo vznesenej pripomienky pani prezidentky ohľadom zjavného porušenia princípu rovnosti a ochrany slabšej strany, chcem ešte upriamiť pozornosť na samotné rozhodnutie o povolení alebo nariadení pozemkových úprav. V tomto konkrétnom prípade chcem poukázať na to, že ide o úplne prvé rozhodnutie, ktoré vo svoje výrokovej časti oznamuje, že v danom katastrálnom území dôjde k povoleniu alebo k nariadeniu pozemkových úprav. V žiadnom prípade nejde ako to bolo prezentované o rozhodnutie ktorým by sa odnímalo vlastníctvo vlastníkovi pozemkov. Respektíve dochádzalo k jeho vyvlastneniu či inej ujme na jeho právach. V ďalšom procese pozemkových úpravy je vlastník stále informovaný, má možnosť vyjadrovať sa, uplatniť svoje námietky v rámci registra pôvodného stavu všeobecným zásadám funkčného usporiadania územia, zásadám umiestnenia nových pozemkov, návrhu nového stavu a tak ďalej a tak ďalej. Dôležité písomnosti sa mu doručujú do vlastných rúk a jeho práva v konaní pozemkových úprav sú garantované. Čo sa týka ďalšej pripomienky pani prezidentky konkrétne k čl. 1 bodu 69, konkrétne úprava § 14 ods. 8 zákona 330
===== sa mu doručujú do vlastných rúk a jeho práva v konaní pozemkových úprav sú garantované. Čo sa týka ďalšej pripomienky pani prezidentky konkrétne k čl. 1 bodu 69, konkrétne úprava § 14 ods. 8 zákona 330/1991 Zb. legislatívna úprava tohto ustanovenia podporuje , reflektuje na stabilitu podnikateľského prostredia na pôde, pričom vychádza aj zo záverov prijatých v dokumente Stratégia hospodárskej politiky Slovenskej republiky do roku 2030, ktorý bol schválený na rokovaní vlády 27. júna 2018.
Zazneli názory, že toto ustanovenie prináša dlhodobé konzervovanie existujúcich nájomných vzťahov na úkor nových záujemcov o hospodárenie na pôde. Môžem však konštatovať, že opak je pravdou. Ustanovenie § 14 ods. 8 predkladá 2 zmeny, ktorých cieľom je na jednej strane zachovať stabilitu podnikania na pôde a na druhej strane vytvoriť priestor pre nových, najmä mladých poľnohospodárov. Prvá zmena spočíva v tom, že predmetné ustanovenie sa upravuje tak, že po pozemkových úpravách má doterajší nájomca právo na uzatvorenie novej nájomnej zmluvy iba na čas do skončenia pôvodnej nájomnej zmluvy. Druhá ešte podstatnejšia zmena spočíva v tom, že právo doterajšieho nájomcu na uzatvorenie nájomnej zmluvy k novým pozemkom nevzniká, ak chce ich vlastník na týchto pozemkoch hospodáriť sám, alebo ak chce, takéto pozemky prenajať jemu blízkej osobe alebo právnickej osobe, ktorej je členom alebo spoločníkom. Takto navrhovaná zmena výrazne posilní možnosť pre nových záujemcov hospodáriť na pôde a to najmä formou rodinných fariem.
Zároveň chcem poukázať aj na pripomienku pani prezidentky a chcem poukázať, že citovaný rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva, urbárska obec Trenčianske Biskupice verzus Slovensko 27 z 27. novembra 2007 diametrálne rieši inú právnu skutočnosť a nesúvisí s § 14 ods. 8 zákona. Citovaný rozsudok, ktorý pani prezidentka uvádza, riešil úplne iný prípad. V prípade uvedeného rozsudku išlo o to, že sťažovateľ namietal hodnotu náhradných pozemkov, ktoré dostal na svoje pozemky v záhradkovej osade. Pani prezidentka vyslovila názor, že predložené riešenie nepovažuje vzhľadom na rozsah a závažnosť problémov v oblasti vlastníctva poľnohospodárskych pozemkov za dostatočne komplexné, prepracované a v plnej miere rešpektujúce ústavnoprávne zásady ochrany vlastníckeho práva. Na záver konštatuje, že je potrebné, aby úpravy vlastníckych a iných vzťahov k pozemkom boli urobené precízne na základe širokej odbornej diskusie, aby pri nich nevznikali pochybnosti o ich súlade s Ústavou a s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky.
Musím povedať, že tento zákon je urobený precízne. Je výsledkom širokej odbornej diskusie, čo podporili v uplynulých dňoch svojimi vyhláseniami aj odborné organizácie geodetov, či poľnohospodárov, jednoznačne zlepšuje stav v oblasti vlastníckych a užívacích vzťahov k pozemkom a spomínané pochybnosti sú vytvárané umelo, možno z nepochopenia a možno z iných pohnútok.
Vážený pán predsedajúci, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti si dovoľujem požiadať o opätovné schválenie zákona. Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 21.1.2020 14:10 - 14:13 hod.

Kvorka Ján Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán podpredseda. Národná rada schválila dňa 27. novembra 2019 zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Pani prezidentka republiky podľa čl. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky vrátila Národnej rade uvedený zákon na opätovné prerokovanie a vo svojom rozhodnutí uviedla dôvody, ktoré ju viedli k tomu, aby využila svoju právomoc, ktorá jej vyplýva z Ústavy Slovenskej republiky.
Na základe uvedeného predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 1945 z 20. decembra 2019 podľa §...
===== ...dôvody, ktoré ju viedli k tomu, aby využila svoju právomoc, ktorá jej vyplýva z Ústavy Slovenskej republiky. Na základe uvedeného predseda Národnej rady svojim rozhodnutím č. 1945 z 20. decembra 2019 podľa § 90 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku pridelil predmetný návrh zákona na opätovné prerokovanie Národnou radou týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Ako gestorský výbor určil výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a súčasne určil lehotu na jeho prerokovanie. Prezidentka Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí 20. decembra 2019 pod č. 5418 uviedla dôvody na vrátenie zákona, ktoré sú odôvodnené v častiach 2 a 3 a navrhla, aby Národná rada po opätovnom prerokovaní zákon neprijala ako celok. Určené výbory prerokovali predmetný zákon v lehote určenej rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky takto: ústavnoprávny výbor prerokoval zákon a uznesením č. 810 z 21. januára 2020 odporučil Národnej rade zákon schváliť v pôvodnom znení. Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny všetkých členov výboru. Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, ako gestorský výbor rokoval o vrátenom zákone dňa 21. januára 2020 a neprijal uznesenie k návrhu spoločnej správy, nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas potrebnej väčšiny poslancov podľa čl. 84 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a § 52 ods.4 zákona o rokovacom poriadku. preto v zmysle § 80 ods. 2 rokovacieho poriadku podávam predmetnú informáciu. Pán predseda, podpredseda, prosím otvorte rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 21.1.2020 14:10 - 14:13 hod.

Kvorka Ján Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán podpredseda. Národná rada schválila dňa 27. novembra 2019 zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Pani prezidentka republiky podľa čl. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky vrátila Národnej rade uvedený zákon na opätovné prerokovanie a vo svojom rozhodnutí uviedla dôvody, ktoré ju viedli k tomu, aby využila svoju právomoc, ktorá jej vyplýva z Ústavy Slovenskej republiky.
Na základe uvedeného predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 1945 z 20. decembra 2019 podľa §...
===== ...dôvody, ktoré ju viedli k tomu, aby využila svoju právomoc, ktorá jej vyplýva z Ústavy Slovenskej republiky. Na základe uvedeného predseda Národnej rady svojim rozhodnutím č. 1945 z 20. decembra 2019 podľa § 90 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku pridelil predmetný návrh zákona na opätovné prerokovanie Národnou radou týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Ako gestorský výbor určil výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a súčasne určil lehotu na jeho prerokovanie. Prezidentka Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí 20. decembra 2019 pod č. 5418 uviedla dôvody na vrátenie zákona, ktoré sú odôvodnené v častiach 2 a 3 a navrhla, aby Národná rada po opätovnom prerokovaní zákon neprijala ako celok. Určené výbory prerokovali predmetný zákon v lehote určenej rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky takto: ústavnoprávny výbor prerokoval zákon a uznesením č. 810 z 21. januára 2020 odporučil Národnej rade zákon schváliť v pôvodnom znení. Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny všetkých členov výboru. Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, ako gestorský výbor rokoval o vrátenom zákone dňa 21. januára 2020 a neprijal uznesenie k návrhu spoločnej správy, nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas potrebnej väčšiny poslancov podľa čl. 84 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a § 52 ods.4 zákona o rokovacom poriadku. preto v zmysle § 80 ods. 2 rokovacieho poriadku podávam predmetnú informáciu. Pán predseda, podpredseda, prosím otvorte rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 5.12.2019 19:25 - 19:25 hod.

Blanár Juraj Zobrazit prepis
Vážené panie poslankyne, páni poslanci a milí kolegovia, z poverenia predsedu poslaneckého klubu strany SMER – sociálna demokracia chcem, samozrejme, vám popriať všetkým požehnané sviatky, produktívny, alebo by som povedal, dobrý adventný čas. Ale chcem aj poďakovať predovšetkým za spoluprácu, aj keď veľakrát sme mali rôzne názory a vyzerá to tak, že táto schôdza je posledná v tomto volebnom období. Prajem vám všetkým pevné zdravie, aby sme politiku na Slovensku dokázali posunúť tým lepším smerom v budúcom volebnom období. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 5.12.2019 17:27 - 17:28 hod.

Muňko Dušan Zobrazit prepis
Prekvapuje ma, pán poslanec, jak si múdry. Ešte si nezistil, že Európska centrálna banka, štáty, ktoré sú v eurách, bude môcť uskladniť si v Európskej centrálnej banke. Ale to si sa ešte ani nedozvedel. Ja by som rád sa ťa spýtal, prečo doviezli Poliaci, ktorí to vybavovali jeden a pol roka, prečo doviezli zlato Maďari, prečo doviezli Nemci, prečo doviezli Rakúšania? Ja na to by som rád, na to by som rád počul tvoju odpoveď, keď si tak chytrý. Nemusíš mať obavy, Európska centrálna banka bude v krátkej dobe fungovať tak, ako by mala a som presvedčený, že to zlato vieme umiestniť tak na trhu, ako bolo umiestnené v Londýne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 5.12.2019 16:40 - 16:41 hod.

Nemky Martin Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Dovoľte mi v krátkosti odôvodniť návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (zaznievanie gongu) na prijatie uznesenia k návratu investičného zlata na územie Slovenskej republiky.
Slovenská republika má svoje investičné zlato v objeme 31,69 tony a hodnote cca 1,377 miliardy euro dlhodobo uložené v Bank of England. Viaceré krajiny, ako napríklad Maďarsko, Rakúsko, Poľsko, Nemecko či Rumunsko, sa v poslednom období rozhodli vzhľadom na rôzne riziká stiahnuť svoje zlato z tejto banky na svoje územie. Identifikované riziká sú najmä pravdepodobnosť finančnej krízy a neistý vývoj súvisiaci s brexitom, ako aj nízka miera výnosnosti, ktorá predstavuje alebo sa pohybuje v rozmedzí od 0,2 do 0,4 % ročne. Krajiny dávajú prednosť fyzickému prístupu k vlastnému zlatu. A teda aj toto sú dôvody, prečo predkladáme tento návrh.
Pán predsedajúci, možno toľko na úvod, viac informácií si, verím, povieme v rozprave.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Prednesenie interpelácie 5.12.2019 14:26 - 14:28 hod.

Matejička Vladimír Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte mi interpelovať pána ministra financií. Podľa mojich informácií sa v roku 2014 vo Finančnej správe zriadili špecializované pracoviská, oddelenia špeciálnych technológií. Tieto špecializované pracoviská sa zameriavali na odhaľovanie tovaru, ktorý unikol colnému dohľadu, za pomoci röntgenových systémov pri vstupoch z tretích krajín, spektrometrami na presnú prvkovú kvantitatívnu analýzu vzoriek, na správne zatriedenie tovaru do jednotlivých položiek kombinovanej nomenklatúry v zmysle colného kódexu Únie, detekčnými prístrojmi na odhaľovanie tovaru s ionizujúcim žiarením a tovar dvojakého použitia. Tieto oddelenia boli od 1. 12. 2019 zrušené a kompetencie prešli na iné oddelenia.
Vážený pán minister, preto mi dovoľte položiť pár otázok.
Koľko finančných prostriedkov bolo použitých na nákup špeciálnej techniky a na jej údržbu?
Koľko finančných prostriedkov bolo použitých na zaškolenie výcvik colníkov a prácu špeciálnou technikou?
Ako bola využívaná špeciálna technika a v koľkých prípadoch sa využila pri zatrieďovaní tovaru podľa colného sadzobníka a koľko to prinieslo štátu príjmu na cle, daniach a poplatkoch?
Je pravdou, že prenesením kompetencií na iné organizačné pracoviská vznikajú z nich hybridy?
Kto stojí za týmto rozhodnutím?
Je pravdou, že všade vo vyspelých krajinách sa budujú špecializované pracoviská a vznikajú programy na podporu vzniku rozvoja a vybavenia, príklad CELBET, tak ako to bolo v prípade Slovenskej republiky?
Týmto si vás dovoľujem požiadať o podrobné prešetrenie mojej interpelácie a zodpovedanie mojich otázok. Ďakujem pekne.
Skryt prepis