Videokanál klubu

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, takisto sa vyjadrím k predloženému návrhu zákona o minimálnej mzde a vysvetlím, že aký je môj prístup k tomuto inštitútu a aká je rola štátu vôbec pri dbaní o svojich obyvateľov, aby zarábali primerané, primerané peniaze.
Na úvod poviem toľko, že pochopiteľne doprajeme ľuďom, aby u nás dobre zarábali, skutočne, keď sa pozrieme na štatistiky, tak nevyzerá to vôbec dobre. Tie relevantné štatistiky, ktoré sa týkajú, ktoré prichádzajú z Bruselu a ktoré prevádzkuje Eurostat, hovoria o tom, že Slovensko už niekoľko rokov stagnuje, čo sa týka dobiehania priemeru štátov Európskej únie. Predbehli nás pomaly všetci a skutočne nie je to vôbec priaznivé konštatovanie. Na druhej strane Slovensko zápasí s obrovskými problémami, ktoré sa týkajú zdravia verejných financií a musí tieto verejné financie konsolidovať a prijímať aj konsolidačné opatrenia. Samozrejme, že názor na konsolidačné opatrenia zo strany KDH je úplne iný, ako má súčasná vláda, ja to len zopakujem. Namiesto toho, aby vláda šetrila a zbierala peniaze na firmách a občanoch, stále máme utkvelú predstavu o tom, že je priestor na to, aby to otočila a oveľa viac šetrila na sebe. Napokon čoskoro prídeme aj s ďalšími našimi analýzami, ktoré len dokazujú, že štát na sebe budúci rok nijako mimoriadne šetriť nebude.
Práve spomenutý konsolidačný balík spôsobuje, že bude sa to týkať čistých príjmov obyvateľov. Ja teraz sa vyjadrím k tým číslam, čo tu padali. Áno, tie prognózy na budúci rok hovoria o tom, že reálna mzda, priemerná reálna mzda sa len nepatrne zvýši a v podstate bude stagnovať. Priemerná reálna mzda znamená čo ten človek zarobí, porovná sa to s infláciou a nárast jeho nominálnej mzdy, keď sa dá dohromady s tou infláciou, tak nás to vyjde to číslo, že koľko vlastne tí ľudia zarobia. A my hovoríme o tom, podľa, je to aj podľa ministerstva financií, vyjadrila sa k tomu aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, že reálne mzdy po zohľadnení tej vysokej inflácie, ktorá nás čaká budúci rok, tak nepatrne vzrastú. Hrubé, hrubé mzdy, nie čisté. A tu je ten rozdiel, aby som to dal na pravú mieru. Čisté mzdy ľudí budúci rok v porovnaní s tými cenami, ktoré tu budú, tak klesnú. A hneď poviem prečo.
Asi ten najvážnejší dôsledok je, že výrazne obmedzujeme daňový bonus. To znamená, z tej zaplatenej dane, ktoré musí zaplatiť každý zamestnanec, z tej zaplatenej dane mu zostane menej, ako mu zostane tento rok. Iný spôsobom povedané to znamená, že to, čo ostane vo vrecku po zaplatení všetkých daní a započítaním daňového bonusu, bude budúci rok menej, ako je to tento rok. Je to veľmi jednoduché, pretože daňový bonus nám klesá a bude sa uplatňovať iba na deti do 18 rokov.
Ďalšiu vec, čo spomeniem, je v podstate zlikvidovanie rodičovského bonusu, ináč to nemôžem nazvať, pretože preklopenie jednorodičovského bonusu do asignácie dane je v podstate neporovnateľné z hľadiska príjmov, ako to je v súčasnosti, to znamená, že tie peniaze, ktoré potenciálne budú dostávať dôchodcovia, budú oveľa menšie budúci rok z tohto rodičovského bonusu alebo z tej asignácie, ako to je v súčasnosti z rodičovského bonusu. Horšie je, ako som už spomínal, že tá tendencia z hľadiska porovnania s ostatnými štátmi Európskej únie je hrozivá. Spomeňme si, že ešte pred desiatimi rokmi Poliaci na nás hľadeli ako na ľudí, ktorí zarábajú pomerne slušné peniaze. Dnes nás Poliaci predbiehajú 10-20 % v priemerných mzdách, nehovorím už o Česku, v podstate Slovensko, Slovensko stagnuje. No a to je ten vlastne kameň úrazu, že akým spôsobom docieliť, a to dožičíme ľuďom, aby mali vyššie čisté mzdy. Názor vlády je taký, že budeme tlačiť od stola na to, aby sa zdvíhala minimálna mzdy. To znamená, tí najmenej zarábajúci, aby dostali od zamestnávateľov väčšie peniaze, garantované peniaze a tým pádom budú mať vyššie príjmy.
K inštitútu minimálnej mzdy poviem toľko. Minimálne mzda je nástroj, ktorý sme by používať vo vzájomných rokovaniach zamestnávatelia a zamestnanci. Oni sa mali dohodnúť na tom, aká tá mzda má byť. Samozrejme, že sa to vždy nedarí a keď sa to nedarí, tak vstupuje do toho vláda a podľa zákona vláda môže nadiktovať v podstate, aká tá minimálna mzda bude. Kým doteraz to je 57 % z priemernej mzdy spred dvoch rokov, tak po novom to má byť 60 %. Toto je vlastne prístup vlády. Tak ako to vidíme v mnohých ďalších oblastiach, vláda sa, vláda sa utieka k nástrojom, ktoré riešia problémy, sociálne problémy a ekonomické problémy od stola. A úplne, ako sa len dá, tak vytláča vlastne z tohto prostredia prirodzené trhové sily, ktoré majú, samozrejme, svoj význam a keď sa pozrieme do vyspelých štátov, tak tie trhové sily zohrávajú svoju úlohu.
Čo z tohto ináč bude mať vláda, to sa tu ešte dnes nepovedalo. Keď sa pozriete na doložku, tak tam uvidíte pozitívne a negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy. Spomeniem najskôr pozitívne. Ak sa nemýlim, nemám to tu presne, nestihol som sa pripraviť v tej krátkosti času, ale je tam zhruba 60 mil. eur, ktoré má získať vláda budúci rok, alebo verejné financie. Prečo? Keď zvýšite mzdy, zvýšite odvody, je to veľmi jednoduché. To znamená, že bude mať vláda vyššie odvody, vyšší príjem z odvodov. Ale sú tam aj výdavky. A prečo? No pretože máme tu aj zamestnancov štátnych, to znamená, že aj im musíme zdvíhať minimálne mzdy. Ako sa to robí dnes? Včera som položil túto otázku na hospodárskom výbore štátnemu tajomníkovi ministerstva práce, aký toto bude mať dosah vôbec na mzdy zamestnancov vo verejnom sektore. Máme na to, aby sme zaplatili minimálne mzdy? Odpoveď bola takáto: Nuž, nemáme ani dnes a riešime to osobnými príplatkami. K tým tabuľkovým mzdám, ktoré nestíhajú dobiehať minimálnu mzdu, tak dávame osobné príplatky a tým vlastne, tým to látame. Pretože minimálna mzda, ako vieme, tak musí platiť pre všetkých, pochopiteľne. Pre všetkých zamestnávateľov na Slovensku. Takže bude to, samozrejme, znamenať aj výdavok štátu, ak si dobre pamätám, tak zhruba tretina z tých príjmov, ktoré získa štát na vyšších odvodoch, tak ho to bude štát, že nejakým spôsobom bude musieť doplatiť svojim zamestnancom. To hovorím v situácii, keď som apeloval a KDH apelovalo na to, aby štát šetril na sebe. Nebude šetriť na sebe. Vidíte, že bude musieť viac peňazí vynakladať na zaplatenie svojich pracovníkov, aby mali zaplatenú minimálnu mzdu.
Tak som sa pýtal predstaviteľov ministerstva práce včera na výbore, či to nejakým spôsobom vyvolá tlak na tabuľkové mzdy. Priamu odpoveď som nedostal, ale štátny tajomník priznal, že môže to mať nejaký vplyv, samozrejme, na tabuľkové mzdy. To znamená, že možnože vláda bude dotlačená k tomu, aby sa zamyslela nad tými ľuďmi, ktorí vo verejnej správe dosahujú nižšie mzdy ako minimálne, aby ich nejakým spôsobom upravovala. A keď vy dvíhate minimálnu mzdu, tak pochopiteľne je to o to bolestivejšie. To bola vláda a štát.
Firmy. Firmy budúci rok budú veľmi výrazným spôsobom zaťažené konsolidačným balíkom, zhruba 35 % celého toho konsolidačného balíka dopadne na firmy. A tých opatrení tam je, tam je veľmi veľa. Nebudem ich teraz ... (výpadok zvuku), však ich všetci dobre poznáte. To znamená, že firmy budúci rok budú veľmi ťažko skúšané. Samozrejme, že nedá sa hľadieť na hospodárenie firiem alebo na pôsobenie firiem len cez ich daňové povinnosti, cez odvodové povinnosti, cez poplatkové povinnosti. Oveľa horšie je a krásny príklad je transakčná daň z finančných operácií, že firmy vlastne sa dostávajú do veľmi neistého stavu. Tie firmy jednoducho nevedia, čo ich čaká. Ja som aj svojím spôsobom opísal na svojom facebooku, akým spôsobom vznikla 24-percentná daň z príjmu právnických osôb. Jednoducho tak, že vláda to pri predkladaní konsolidačného balíka zbabrala pri odvode energetických firiem. A tak to jednoducho si vynahradila tým, že zdvihla všetkých firmám s daňovým základom nad 5 mil. eur na 24 %, to znamená 3 percentuálne body. A tá transakčná daň, ktorá, ako mi povedal jeden z podnikateľov, no nejako to tie firmy zvládnu, ale ich to strašne otrávi. Strašne ich to otrávi. To znamená, že to je to je možno ešte dôležitejšia, ako tá priama záťaž, tá neistota, tá nevypočítateľnosť, čo sa tu bude diať, s čím možno počítať, ako si môžem zostavovať finančné plány, to je podľa mňa ešte nebezpečnejšie, ako zaťažiť firmy priamymi výdavkami. Spomeniem len príklad z Českej republiky, tam keď hovorili o konsolidačnom balíku, povedali to pol roka pre začiatkom kalendárneho roka, aby bolo jasné, s čím firmy môžu počítať. Aby bolo jasné, s čím môžu počítať. My sme sa to dozvedeli v septembri.
Živnostníci. To sa tu vôbec nespomínalo. Ako viete, odvody, minimálne odvody živnostníkov sú viazané na minimálnu mzdu. Budú viazané na minimálnu mzdu? (Reakcia navrhovateľa.) Áno? A neviem, ako sa to dostalo von odtiaľ, pán minister. V každom prípade musíme myslieť aj na živnostníkov. Opakujem znovu, keď som sa včera predstaviteľov ministerstva práce pýtal, že ak to zasiahne živnostníkov, že či s nimi komunikovali a aké to bude mať dosahy na celé prostredie. Dostal som veľmi zaujímavú odpoveď. Však si to prenesú, tie náklady, do cien. To znamená, či firmách alebo živnostníkov, tu máme jasnú koreláciu, ak zdvihneme náklady zamestnávateľov, zdvihnime ceny firiem a tým pádom k tej zhruba 5,5-percentnej inflácii, ktorá nás čaká budúci rok, môžeme pripočítať nejaké, nejaké ďalšie číslo. To znamená, že inflácia bude budúci rok ešte vyššia.
Rozširovanie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa. Je to veľmi, veľmi nebezpečný nástroj. Ja nie som proti tomu, aby na Slovensku pôsobili odbory. Dokonca si myslím, že ten tlak na mzdy by mal prichádzať zdola, od zamestnancov. Ale ak donútime zamestnávateľov, aby pristúpili k nejakým zmluvám, o ktorých ani nechyrovali, a aby prijímali podmienky z týchto kolektívnych zmlúv pre seba, tak to je nielen záťaž, ale to je ďalší zdroj neistoty. Ono my sme to tu už dakedy mali. Jednoducho keď sa podujalo ministerstvo práce, že rozšíri kolektívnu zmluvu na nejakú firmu, tak to zverejnil v obchodnom vestníku a tá firma musela tie podmienky splniť. Bez ohľadu na to, či ten zamestnávateľ na to má, alebo nemá. Je to veľmi nebezpečný nástroj. Preto sa vôbec nedivím zamestnávateľom, keď pri prerokovaní, pri pripomienkovom konaní k tomuto zákonu nesúhlasili s rozširovaním kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa. Odbory sú u nás málo reprezentatívne. Opakujem, opakujem, ako keby sme chceli suplovať to, že odbory u nás nie sú nejaké rozvinuté, skôr tá krivka je klesajúca. To znamená, tá odborová angažovanosť je nízka. Opakujem, nič proti odborom, ale neriešme situáciu, že nám odbory nedokážu sa dostať do rovnocenného stavu pri rokovaní so zamestnávateľmi, neriešme to od stola tým, že jednoducho tam napríklad, kde nie sú odbory, tak to prikážeme tej firme rozšírením kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa a povieme, takéto podmienky budú, takéto mzdové a tak ďalej. Bez toho, aby sme brali ohľad na to, čo to s tou firmou spôsobí. A či tá firma napokon nebude prepúšťať, pretože to jednoducho nebude môcť dovoliť. Aj také prípady boli. Takže zamýšľame sa nad tým, že keď rozširujeme kolektívne zmluvy, aký dosah to bude mať na nezamestnanosť? Zatiaľ nemáme problémy s nezamestnanosťou, ale tie problémy môžu veľmi rýchle prísť. Preto som to spomínal, tie podmienky na podnikanie pre firmy, pre zamestnávateľov budú budúci rok a ten ďalší rok veľmi ťažké.
Keď k tomuto pridáme problémy, problémy bankového sektora, ako viete, bankový sektor je zaťažený osobitným odvodom, ktorý síce postupne klesá, ale je to vysoký odvod, banky budú mať tiež problémy s tou transakčnou daňou. Jednoducho banky, ktoré tiež táto vláda považuje za svojich nepriateľov skôr, mám to priamo od ministra financií, ktorý sa s nimi nechcel ani baviť, hej, mám to aj od bánk, že sa ozaj s nimi nechcel minister financií rozprávať. Keď považujem banky za nepriateľov, popri tých zamestnávateľov za nepriateľov, tak vlastne odkiaľ chceme, aby sa tomuto štátu darilo, aby ľudia u nás dobre zarábali, aby mali vysoké mzdy. Však tí zamestnávatelia, tie firmy, ony ich zamestnávajú. Spoľahneme sa na to, že bude 440-tisíc pracovníkov robiť stále vo verejnom sektore a že ich budeme platiť týmto spôsobom? Ale však ten verejný sektor platí len z toho, čo vytvoria firmy. To je, my si podpiľujeme konár pod sebou, keď útočíme na firmy. A teraz ja tu nie som zástanca nejakých firiem, ktorí chcú zdierať ľudí, alebo čo. To je úplne obyčajná logika. Jednoducho firmy sú dôležité a my sa nemôžeme s nimi hádať, ale my jednoducho s nimi musíme vychádzať. A to nevidím.
Vždy keď predkladám nejakú kritiku nejakého opatrenia, tak sa snažím pochopiteľne prísť aj s nejakým riešením. Pretože najjednoduchšie je kritizovať. Nezávidím v tomto prípade často členom vlády, pretože riešia niekoľko problémov naraz. V poriadku, ale mám teda svoju predstavu alebo v KDH máme svoju predstavu, čo s tým robiť. Nuž je to dosť jednoduché. Ak chceme, aby naši ľudia zarábali viac, potrebujeme inú výrobu. Jednoducho potrebujeme iný typ výroby. A nemusíme chodiť po príklady ďaleko. Stačí, keď sa pozrieme k susedom. Poviem jeden krásny príklad. Slovensko minulý týždeň získalo ďalšiu investíciu automobilky do Novák. Výborne. Chceme pokračovať v trojzmennej prevádzke, aby ľudia pracovali v noci? U nás každý jedenásty človek pracuje v noci. Vyspelé štáty sú pod piatimi percentami. Toto chceme? Chceme, aby sme tu mali montážnu výrobu? Nič proti automobilkám, sú dôležité. Ale tá jednostranná upnutosť na automobily a najmä na elektromobily nám môže skutočne, skutočne ako podraziť nohy. Preto by Slovensko malo investovať, tie investičné stimuly ponúkať viac firmám, ktoré prichádzajú so sofistikovanou výrobou.
A teraz ten príklad. Kým my tvrdošijne trváme na podpore automobilového priemyslu, Česi dávajú investičné stimuly na polovodiče. To znamená sofistikovanejšiu výrobu, ktorá prináša vyššie mzdy. A niet inej cesty, ako viac zdvihnúť mzdy na Slovensku, ako priniesť sem výrobu, ktorá bude tie vyššie mzdy ponúkať. Je to veľmi jednoduché. Hovorí sa tomu, však ekonómovia to vedia, o čom hovorím, je to pasca stredného príjmu, jednoducho my sme v tej pasci. Že máme tú montážnu výrobu a stále sa do nej zahrabávame hlbšie a hlbšie a tým pádom odsudzujeme našich obyvateľov, aby zarábali pomerne nízke peniaze. Ak si myslíme, že to budeme dokázať riešiť od stola, že budeme diktovať firmám, aké mzdy majú platiť a pritom tie firmy budú produkovať pomerne jednoduchú výrobu, tak neurobíme nič iné, ibaže ich otrávime alebo jednoducho znechutíme až tak, že budú prepúšťať, alebo zaniknú. Je to veľmi jednoduché. Preto vytýkam tejto vláde, že nepredostrela žiaden plán nejakej hospodárskej, alebo nejakú hospodársku politiku, ktorá by jasne povedala, že áno, ideme sa zamerať na takéto oblasti, alebo takýmto spôsobom sem chceme prilákať takých investorov, ktorí nám sem prinesú prácu, výrobu s vyššou pridanou hodnotou a tým pádom aj lepšie ocenenú prácu. Namiesto toho sa zamotávame niekde inde.
Takže na záver poviem toľko, že záleží, záleží mne a záleží aj nám v KDH na mzdách, aké majú ľudia, ale myslíme si, že sú účinnejšie oveľa iné nástroje, ako diktovanie minimálnej mzdy od stola a nútenie zamestnávateľov, aby platili cez kolektívne zmluvy určité mzdy zamestnancovi.

Ďakujem pán predsedajúci. V mene štyroch poslaneckých klubov KDH, SLOVENSKO, PS, SaS podávam procedurálny návrh, aby sa body programu 387, 388, 478 prerokovali zajtra o 9-tej hodine. Je to, týka sa to odvolávania ministrov. Odôvodnenie, upiera sa nám právo odvolávať ministrov, ktorí si neplnia dostatočne svoju úlohu. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Táto konsolidácia nesie v sebe prvky amaterizmu. Vládni predstavitelia a ministerstvá nechcú šetriť na sebe, a preto toto šetrenie preniesli na občana, toto šetrenie prenášajú na firmy, na tých, ktorí poskytujú zamestnanie. Aj na chudobných, aj na bohatých, aj na zamestnancov, aj na firmy. Transakčná daň sa dotkne verejnoprospešných organizácií, ktoré svojou činnosťou suplujú štát, a je pravdepodobné, že mnohé z týchto inštitúcií nebudú môcť poskytovať ďalej službu občanovi. A občan bude takto ukrátený o túto službu. Siahate aj na platy zdravotníkom, ktorí si pravdepodobne po schválení tejto konsolidácie budú hľadať zamestnanie v zahraničí. Preto Kresťanskodemokratické hnutie nepodporí túto konsolidáciu.
Ďakujem.

Kolegovia, ďakujem veľmi pekne za vaše reakcie. Áno, žijeme v malinkej krajine v strede Európy a ja by som bola veľmi rada, keby sme raz boli tým lídrom v Európe. Máme na to všetky predpoklady, naša vlasť je veľmi krásna, máme alebo mali sme a dúfam, že všetci neodídu, veľa múdrych a talentovaných ľudí a je našou zodpovednosťou, aj koalície, aj opozície, aby sme sa naučili spolupracovať a počúvať a prinášali dobré riešenia pre našich ľudí. A o to sa my v KDH budeme usilovať počas celého nášho mandátu.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Kolegyňa Andrea, ďakujem veľmi pekne za kvalitné vystúpenie, ako vždy dobre pripravené. Spomenula si, že nám vo viacerých profesiách už dnes chýbajú ľudia, ktorí sú podstatní pre vôbec prežitie mnohých tých práve najslabších a najzraniteľnejších, a že ďalší zvažujú svoj odchod z profesií. Ja som dnes mal stretnutie s alianciou stredoškolákov s vysokoškolákmi práve v čase, keď tu v tejto snemovni sa riešili tričká, tak ako sa predtým riešili nálepky, a s týmito študentmi som hovoril aj o prieskume, ktorý urobili s 15-tisíc respondentmi stredo- a vysokoškolákmi. Viac ako polovica z nich nielenže plánuje štúdium v zahraničí, ale aj ostať v zahraničí. Dôvody, medzi ktoré uvádzajú, je, že jednoducho podmienky pre život v tejto krajine, perspektíva ďalšieho vývoja je veľmi negatívna. Je mi to obzvlášť ľúto aj pri tomto takzvanom konsolidačnom balíčku, ktorý naozaj je nevraživý voči ľuďom, je taký aritmetický, jednoduchý, ľahko sa to napočíta na strane príjmov a mám pocit, že je taký naozaj socialistický v tom zmysle, že vybrať 2,7 mld. a potom milostivo tú jednu miliardu rozdávať. Ale mladí ľudia nechcú almužnu, mladí ľudia nechcú byť odkázaní na sociálne dávky.
Bol som na noci vedy, tak ako chodievam každý rok na noc výskumníkov, a tam sú organizácie, ktoré sa venujú mladým talentom. Vedci, ktorí sú zapálení pre svoju prácu, sú to neziskové organizácie, ktoré sú najlepšou nádejou Slovenska pre hospodárstvo s vyššou pridanou hodnotou a vyššiu kvalitu života. A mám pocit, že vláda ide presne opačným smerom.

Andrejka, ďakujem veľmi pekne za tvoje vystúpenie. Veľmi pekne si nasvietila to, že všetko so všetkým súvisí a to, ako ja sa venujem zdravotníctvu, ty sa venuješ tej sociálnej oblasti, a ďakujem ti za to, že si tak plasticky pomenovala, že koho sa toto zdražovanie alebo nazvime to konsolidácia bude týkať. Tí opatrovatelia, naozaj to je obrovský problém. Keď si zoberieme aj to, že ako sa vyvíja demografia na Slovensku, a nemáme vôbec prepojené systémy zdravotný a sociálny, ale že vôbec, my, čo sa týka nejakej udržateľnosti celého zdravotno-sociálneho systému, sme na tom veľmi zle a nerobíme ani žiadne opatrenia na to, aby sa to neudialo. A takéto nesystémové opatrenia a zdražovania alebo nazvime to konsolidácie môžu zasadiť KO ranu pre zdravotný a sociálny systém.
Čiže ďakujem ti veľmi pekne za to, že myslíš aj na túto oblasť, a uvidíme, ako sa s touto zlou situáciou vláda vysporiada.

.

Vážený pán minister, pán predsedajúci, kolegyne alebo kolegyňa a kolegovia, lebo vidím, že ostala akurát jedna kolegyňa tuto v sále, ťažko sa bude vystupovať po pánovi Hlinovi, ktorý mal veľmi emotívny a dosť odborný, aspoň na mňa, prejav, lebo som začala rozmýšľať, že ja som tú transakčnú daň pochopila trošku ináč. Pochopila som ju, že každý prevod, ktorý bude riešený cez bankový účet, či už bude riešený kartou, alebo nejakým iným spôsobom, tak sa vlastne spoplatní. Ale dobre, nie o tom som chcela hovoriť, takže ja sa vrátim trošku ku konsolidácii.
Myslím, že všetci ako sme tu, a možno aj väčšina verejnosti, keď nás sleduje, tak si uvedomí, že treba šetriť a treba konsolidovať, a to nielen v dobrých časoch, ale o to viacej, ak sú časy zlé. A tie časy sú zlé, nemusíme sa presviedčať, že to tak nie je.
Konsolidačné opatrenia, ktoré nám boli predstavené v týchto ostatných dňoch, boli napríklad obmedzenie rodičovského dôchodku, tak ako ho poznáme, zmeny v daňovom bonuse, tak ako ho poznáme, ale aj vyššia DPH, poplatky, ako napríklad diaľničná známka že bude vyššia, vyššie budú odvody, zavádza sa nová daň z finančných transakcií a avizovaný je aj nárast cien energií od budúceho roka.
Ale na strane štátu tá konsolidácia vyzerá asi takto: oslavy za milióny, prenájmy budov, ktoré nie sú zrovna efektívne, mohla by som hovoriť napríklad o prenájme budovy pre ministerstvo vnútra od Zoroslava Kollára alebo teda jeho blízkej osobe, ktoré je na hornej hranici toho, čo realitky v Bratislave ponúkajú, a dokonca parkovacie miesta sú tam prenajaté za trhové ceny napriek tomu, že pri počte 89 parkovacích miest by to mohlo byť lacnejšie. Hasičské autá, nákup techniky za milióny od firmy, ktorá má v živnosti alebo dovtedy mala, kým sa neprihlásila do tendra v živnosti, mala len pilčícke a hobľovacie práce, zriadenie nových ministerstiev a podobne. Tak si skúsme pripomenúť aj situáciu, aká bola pred Vianocami 2023, keď táto koalícia ohlásila, že treba konsolidovať, a prijala prvý konsolidačný balíček, lebo ten, o ktorom rokujeme teraz, je už vlastne druhý a zrejme bude na budúci rok tretí a o ďalší rok štvrtý, ale možnože nie, lebo budú chcieť vyhrať ďalšie voľby, tak potom sa bude rozdávať.
Takže pred rokom sme zvýšili poplatky a zároveň sme úplne neadresne rozdávali milióny. Upozorňovali sme na to, upozorňovali sme na to, že treba byť adresný aj pri 13. dôchodkoch, že treba pomáhať ľuďom, ktorí sú na to viac odkázaní, a netreba dávať tým, ktorí naozaj nepotrebujú. Upozorňovali sme na to, že máme 950-tisíc ľudí, minulý rok to bolo trošku menej, teraz nám pribudlo ďalších takmer 50-tisíc ľudí, ktorí žijú na hranici chudoby. Sú to jednorodičovské domácnosti, sú to mnohopočetné rodiny, sú to seniori, sú to ľudia, ktorí sú zdravotne znevýhodnení. Teraz ideme konsolidovať a, samozrejme, zoberieme aj im. Kto ste pozerali debatu, kde bol pán Hlina a pán Michelko, dal mu otázku, koľko stojí cena rohlíka, pán Michelko si myslí, že 40 centov, čiže tam on konsolidáciu nepocíti. My všetci, čo kupujeme potraviny pravidelne, že máme povedzme väčšie rodiny, vieme, že cena rohlíka je 13 centov, keď je dobrá cena, väčšinou býva 14-15 centov. Aj u nás v bufete stojí 15 centov, keď by ste náhodou nevedeli niektorí. Takže ak niekto žije v tom, že ten rohlík stojí 15 centov a príde, alebo teda že stojí, stojí 40 centov, tak keď príde do obchodu a zistí, že stojí 25, tak si bude ešte hovoriť, že však tá konsolidácia je perfektná vec, úplne super. Hej?
A zabudli sme, keď hovorím o zdravotne znevýhodnených, a som veľmi rada teda, že pani ministerka okrem toho, že odkazuje rodinám celiatikov, že majú sa naučiť piecť doma chleba, aby mali deti zdravšiu stravu, tak prichádza teraz na to, že to asi s tým pečením chleba doma nebude také jednoduché, a vytvára pracovnú skupinu, ktorú sa tomu, ktorá sa tomu bude venovať. Takže som naozaj veľmi rada, že ešte počas tejto debaty prichádza aj koalícia s tým, že nie všetko je super, a som rada, že nás teda aspoň časť koaličných aj poslancov, aj vlády počúva a aj keď s nami v mnohom nesúhlasia, tak vidím, že aspoň si v niečom dajú povedať a sa nad tým začínajú zamýšľať, čo chcem oceniť.
Ešte čo by som chcela povedať k tej konsolidácií. Dnes nám napríklad v Sociálnej poisťovni chýbajú peniaze už na štandardný dvanásty dôchodok. Neviem, ako si to poradí táto vláda s tým, ako udrží nielen 12 štandardných dôchodkov, ale bude mať aj na tie trináste. Ale okrem toho nám chýbajú zamestnanci, chýbajú nám zamestnanci v rôznych oblastiach, nebudem teraz hovoriť o strojárskych firmách, kde vozíme a dotácie dávame firmám, ktoré potom zamestnávajú Srbov, Slovincov, Ukrajincov a ľudí z tretích krajín, a na to dávame dotácie. Budem hovoriť o službách, akými sú napríklad zdravotníctvo alebo sociálne služby. Fluktuácia na úrovni 15 %, nevieme nájsť opatrovateľky, pretože na tri zmeny za minimálnu mzdu v ťažkej službe, lebo kto si to nevyskúšal, odporúčam vyskúšať si prebaľovať 80-kilového ležiaceho pacienta, aké je to jednoduché. Tieto povolania nevieme, žiaľ, obsadiť, lebo o ne nie je záujem, ani ľuďmi zo zahraničia. A ak sa týmto nebudeme venovať a naozaj ak nebudeme vytvárať podmienky, aby každý, kto chce pracovať, mohol aj slušne žiť, tak sa nám to nepodarí. Čelíme tomu, že výpovede dávajú policajti, už vyše tisíc policajtov ju podalo, ďalších triapoltisíc sa môže rozhodnúť, lebo ešte malo nárok alebo sa mohlo rozhodnúť, myslím, do polnoci do 30. septembra. A ak to podali, to, tú informáciu práve nemám, takže o nej neviem hovoriť. Môže sa stať, že špecialisti, ktorí by mali vyšetrovať majetkovú trestnú činnosť, budú suplovať v uliciach a ešte aj tak, že sa pospájajú obvody, že miesto 20-tisíc, kde povedzme jedna hliadka je na 20-tisíc ľudí, tak bude jedna hliadka na 50-tisíc ľudí a ak dôjde k nejakému nešťastiu alebo trestnému činu, proste jednoducho tam polícia nepríde včas a pomáhať a chrániť sa stane úplne prázdnym gestom.
Výpovede dalo aj tritisíc lekárov. Už dnes vidíme na príklade trenčianskej nemocnice, že sa najprv rušilo kardiocentrum, teraz už nemajú ani detskú, detskú pohotovosť a detskú kliniku, musia deti voziť do iných nemocníc, a to je len začiatok. Takže chcem apelovať naozaj na vládu a na koaličných poslancov, poďme sa o tom baviť do hĺbky a poďme prijať dobré riešenie. My sa nebránime konsolidácii, ale rozumnej. Nemôžete všetko preniesť na ťarchu občanov a ešte aj to na tých, ktorí naozaj žijú možno zo 700 eur. Oni nemajú 11-tisícové platy ani 7-tisícové ako my v parlamente. Oni majú, žiaľ, 700-eurové platy.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Kolega Stachura, poukázal si na príklade zdravotníctva, aká ťažká a nezmyselná bude táto daň z finančných transakcií pre tento rezort. Ja rozumiem jednému, ak prichádza vláda a minister financií s nejakým opatrením, dosť je ťažko, keď, ho uplatňovať, keď sa z neho budú krájať nejaké výnimky, ako aj v tomto prípade navrhuješ. Áno, ak sa má niečo prijať, tak nech platí plošne. Ale na druhej strane už sme počuli veľmi veľa okrem teba aj ďalších rečníkov, ktorí hovoria, že ako ťažko dopadne táto konsolidačná daň na iné sektory, ktoré si to absolútne nezaslúžia. Hovorili sme o treťom sektore, o práci dobročinných organizácií, ktoré zastupujú rolu štátu, takže tieto jednotlivé príklady a tvoj na záver len svedčia o tom, že táto daň nemá miesto v našom, v našom systéme. Hľadajme iné riešenia. My sme ich navrhovali. Navrhujeme riešenie na strane štátu a nie, nie vyberať poplatky ďalšie od ľudí, od firiem a napríklad aj od zdravotníkov. To je jeden postreh.
Druhý je ten, ste si to určite všimli, keď v KDH hovoríme o platoch lekárov, sú skutočne, ako povedal kolega, sú primerané, primerané našej životnej úrovni, tak hovoríme aj o tom, že za tieto platy chceme, aby poskytovali primerané služby. A tak by to malo byť, to je tá efektívnosť. To znamená, ak títo pracovníci, ktorí majú v rukách životy nás všetkých ako pacientov, dostávajú dobré finančné ohodnotenie, potom je namieste, aby sme od nich žiadali, aby za to poskytovali aj primerané služby. A aby to tak bolo, toto musí sledovať vyslovene štát. A preto aj podporujem Petra Stachuru v jeho navrhovaných pozmeňovacích návrhoch.

.