Videokanál klubu

Na záver. Kritika ministra Suska nepochádza len z radov politickej opozície, ale aj z radov odborníkov, sudcov, advokátov a občianskej spoločnosti. Viacerí sudcovia a predstavitelia právnickej obce otvorene vyjadrili obavy z krokov a postojov ministra spravodlivosti. Právo a spravodlivosť sú oblasti, ktoré musia byť vnímané ako spravodlivé, nestranné a transparentné. Ak však občania a odborná verejnosť prestávajú dôverovať vedeniu ministerstva, je to jasný signál, že minister si neplní svoje povinnosti.
Na základe všetkých týchto dôvodov som presvedčený, že pán Boris Susko by mal byť odvolaný z funkcie ministra spravodlivosti. Jeho pôsobenie v tejto funkcii nie je v súlade s hodnotami a cieľmi, ktoré si ako krajina v oblasti spravodlivosti a právneho štátu stanovujeme. Potrebujeme ministra, ktorý bude schopný garantovať nezávislosť súdnictva, zabezpečiť efektívnu a transparentnú správu vecí verejných a bojovať proti korupcii s plnou rozhodnosťou a nasadením. K tejto chvíli je zrejmé, že pán Susko tieto očakávania nesplnil. Jednou z najväčších výziev pre rezort spravodlivosti na Slovensku je boj proti korupcii, ktorá dlhodobo podkopáva dôveru občanov v štátne inštitúcie. Minister Susko však v tejto oblasti nepreukázal dostatočnú rozhodnosť a jasnú víziu. V dobe, keď je korupcia jedným z hlavných problémov našej krajiny, potrebujeme ministra, ktorý bude bojovať proti korupcii transparentne a bez ohľadu na politické tlaky. Namiesto toho vidíme pasivitu a nedostatok aktivity v presadzovaní systémových zmien, ktoré by zabezpečili účinný dohľad nad verejnými financiami a trestanie korupčných činov. Pán minister nedokázal vytvoriť podmienky, ktoré by umožnili efektívne vyšetrovanie a stíhanie veľkých korupčných káuz.
Skončím osobnou spomienkou na to, čo sme zažili tu v sále parlamentu prvý deň na prvej schôdzi parlamentu v januári po novom roku. Keď sme začali rokovanie o Trestnom zákone, prišiel do sály premiér Robert Fico, ktorý podal ruku a poprial šťastný nový rok poslancom, ale iba svojim koaličným poslancom na tej strane a hore. Fico v minulosti hovoril vždy, že mu záleží na krajine, na bežných ľuďoch, ale záležalo mu iba na jeho blízkych, iba na tých, ktorých potrebuje, aby vládol. A posledný rok to už ani neskrýva. Myslím, že koaliční kolegovia si zobrali príklad z toho, čo povedal pán podpredseda Andrej Danko, aby na nás nereagovali, no nepovedal kašľali, iným spôsobom, dneska ich tu skoro vôbec nemáme, nevadí, tak či tak to dokončím. Ja som si vtedy uvedomil, že by som veľmi rád mal premiéra, predsedu parlamentu aj prezidenta, ktorým záleží na všetkých občanov. Rád by som tu mal premiéra, ktorý podá ruku aj koaličným, aj opozičným poslancom, a s ktorými spolu hľadáme dobré pre náš štát.
Robert Fico posledný rok ani nezakrýva to, že mu záleží na jeho blízkych a na tých, ktorých potrebuje, aby vládol. Slovensko je ale krajina pre všetkých ľudí, ktorí tu žijú, nielen pre našich ľudí blízkych vládnej koalícii. Spravodlivosť je dôležitá pre túto krajinu. Každý minister, o to viac minister spravodlivosti by mal byť príkladom. Aký to dávame príklad mladým ľuďom? Dnes je to rok, čo sme skladali poslanecký sľub a ja si dávam otázku, čomu to čelíme, čo to naozaj riešime miesto toho, aby sme priamočiaro a efektívne pomáhali ľuďom, našim občanom. Je to veľmi, veľmi smutné.
Milí kolegovia z vládnej koalície, ste zodpovední svojím štýlom vládnutia a svojím správaním aj za to, aká je celá spoločnosť rozdelená a negatívne nastavená. To, čo vyčítame ministrom v parlamente dnes, je toho neoddeliteľnou súčasťou. Dnes rokujeme o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Borisovi Suskovi, poverenému riadením ministra spravodlivosti Slovenskej republiky. Áno, je to o dôvere. Toto je skutočný dôvod, pre ktorý vás odvolávame, pán minister, nie ako ste dnes povedali, že to robíme len pre svoje osobné záujmy. Toto je vaša propaganda. A aj keď vieme, že v utorok koalícia s najväčšou pravdepodobnosťou svorne ministra Suska podporí a minister formálne dôveru nestratí, som presvedčený, že v skutočnosti ju u drvivej väčšiny občanov už stratil.
A jedno PS celkom na záver. Kolegovia z koalície, prosím, nehovorte tu dnes o monster procesoch, lebo tým urážate tisícky politických väzňov počas komunistického režimu. (Potlesk.)

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Dnes sa na pôde parlamentu stretávame, aby sme prejednali otázku odvolania ministra spravodlivosti pána Borisa Suska. Odvolanie ministra je vážny krok a v mene klubu KDH chcem povedať, že pán Susko už nemá našu dôveru a mal by byť odvolaný z postu ministra spravodlivosti. Dovoľte mi, aby som predložil hlavné dôvody pre toto stanovisko. Ministerstvo spravodlivosti má kľúčovú úlohu pri zlepšovaní efekt

107-2
Treba im pomôcť a konečne sme nabrali dych a ideme toto nejakým spôsobom riešiť. Vidím tam aj nedostatky. Ideme posilňovať kompetencie a silu Štátnej školskej inšpekcie, je tu pani inšpektorka bývalá. Dostanú právomoci viacej trestať v prípade, že škola nekoná. Ale, prosím vás, ak riaditeľ školy, ak škola nemá účinné nástroje na riešenie nejakého problému, nevie si s tým rady, sama si s tým nevie rady, lebo nemá nástroje tá škola alebo ten riaditeľ, nedostaví sa výsledok, nedostaví sa riešenie a keď zvýšime kompetencie Štátnej školskej inšpekcie a tú školu začneme trestať, my nedosiahneme zlepšenie situácie, len ešte viacej udeptáme tieto školy.
Poviem vám konkrétny prípad. Inšpekcia často vyčíta školám, že nedostatočne riešia prípady, kedy dochádza k agresívnemu správaniu alebo k šikane. Často je to školám vytýkané. Ale reálne školy nevedia, ako to majú riešiť.
30 % detí ani neprizná, že bolo šikanovaných, 30 %, tretina detí neprizná, že bolo šikanovaných a trpí vo vnútri v svojom srdci a potom má psychické problémy, zdravotné problémy a potom ide dole aj vzdelávací výsledok.
Bojí sa, lebo keď to povie, buď obeť, alebo svedok, boja sa, že dostanú aj oni. Vo väčšine prípadov keď dôjde v škole k šikane, ten proces je tak pomalý, tak komplikovane sa rieši a za tie dlhé týždne, kedy sa to rieši, ostáva šikanér a šikanovaná osoba v tom istom kolektíve. A bezradní rodičia, keď dieťa už začne chodiť poza školu a vymýšľa si, že ho bolí bruško alebo hlava, tak rodiča sa uchyľujú k tomu, že zoberú dieťa do inej školy.
Toto je najčastejšie riešenie šikany na Slovensku, prosím. Šikanér ostáva ďalej v škole a dieťa uteká niekde inde, do nejakého bezpečnejšieho prostredia. A my sme napríklad neotvorili, nedali lepšie nástroje riaditeľom. Existujú prípady, Francúzsko menilo teraz legislatívu, Írsko, Anglicko. Poviem niečo odvážne, o čom sa môžme do budúcna baviť, hovorí sa o trestnoprávnej zodpovednosti napríklad, zavádza sa pojem trestný čin. Školská šikana začína byť, alebo už je kodifikovaná v legislatívach rôznych krajín ako trestný čin. Znižovala sa trestnoprávna zodpovednosť v niektorých krajinách a tak ďalej. V niektorých štátoch môžte suspendovať na niekoľko dní, dokonca v prípade, že sa to nevyriešilo dokonca môžte zo školy poslať takého šikanéra preč. My nemáme také právomoci, riaditeľ nemá takýto nástroj. V mnohých krajinách platí to, že ak niekto preukázateľne šikanuje, musí sa zapojiť do rôznych kurzov empatie a tak ďalej. Proste existujú nástroje, ktoré sú funkčné, fungujú a cieľom je nieže potrestať šikanéra, lebo aj ten šikanér veľmi často je človek, ktorému mohlo byť ublížené, alebo má nejaké iné vnútorné alebo vonkajšie problémy. Samozrejme, treba to riešiť komplexne. Ale nemôže sa stať, že to riešime tak, že obeť ďalej trpí. V prípade domáceho násilia sme to vyriešili, to je obdobný prípad. Ale tam keď preukázateľne násilník ubližuje, tak polícia dokáže toho človeka, povedať mu, máš pár minút, zbaľ sa a pôjdeš preč do vyriešenia prípadu. Aby nemohlo nastať to, že sa zavrú dvere a ten násilník ďalej ubližuje. To je zmena paradigmy, to sme len nedávno zaviedli do našej legislatívy. Možnože je čas aj k takýmto riešeniam prísť, otvoriť takéto riešenia v oblasti školstva.
A keď pán minister hovorí o nežnej revolúcii, tak napríklad tu v tej 400, v tlači 400 až také veľké revolučné zmeny nevidím. Snáď to, že financovanie materskej školy prechádza pod štát, ale neurobili sme to dôsledne. A nie preto, ja neviním za to ministra, ja hovorím, že tá rovnica ZMOS vs. ministerstvo školstva nie je dobrá. A takýchto vecí by sa tam dalo vyčítať viacej.
My kádeháci, konzervatívni, kresťanskí politici dávame pozor aj na to, dokonca je to naša ústavná priorita, aby škola a rodina spolupracovali pri výchove a vzdelávaní, ale aby sa nestalo, aby sa žiadnym spôsobom nestalo, že poza chrbát rodičov sa vlieva do detí niečo, čo môže byť škodlivé a s čím rodičia nesúhlasia. A preto tu bol taký legislatívny ping-pong na našom výbore a ešte aj teraz sme toho svedkami, že sa na poslednú chvíľu podávajú ďalšie pozmeňovacie návrhy, ale verte nám, naším cieľom je to, aby bola maximálna a dobrá spolupráca a súčinnosť medzi rodinou a školou, ale aby v niektorých témach, ktoré sa týkajú intimity dieťaťa, ktoré sa týkajú sexuálnej výchovy a vzdelávania, prípadne náboženského, filozofického presvedčenia, aby na toto mal dosah rodič. Či už je to súčasťou štátneho vzdelávacie programu, a zároveň školského potom, či je to nad rámec vzdelávacieho programu, alebo či je to súčasťou katalógu inovácií. Tam budeme trvať na tom a budeme chcieť, aby rodič mal možnosť povedať, toto nie je vhodné pre moje dieťa. Lebo pán minister môže povedať, ja ako minister, ja sa budem snažiť toto ustrážiť, lenže ja som povedal, my na Slovensku veľmi často meníme ministrov. A nie je zárukou, osoba ministra nie je zárukou toho, že či sa niečo nezdravé dostane deťom, alebo nie. Toto musíme nastaviť v zákone.
A v takomto prípade hovoríme, že ak sa tu dohodneme, tak sme ochotní podporiť túto legislatívnu zmenu, ak nie, buď sa zdržíme, alebo budeme hlasovať proti. Napriek tomu, že som povedal a vymenoval časť vecí, ktoré sú celkom prospešné v tomto zákone, dávajú zmysel. Je ich tam viacej, ale pre krátkosť času aspoň toľko za mňa a za KDH.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegovia a kolegyne, ktorí ešte máte chvíľku času a trpezlivosti, dovoľte mi pár poznámok ku zákonu alebo teda k legislatívnemu počinu, ktorý sa dotýka viacerých zákonov, prioritne zákona 597/2003 o financovaní základných, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov. Tento zákon sa čiastočne dotýka aj veľkého školského zákona a potom zákona o školskej správe a samospráve, teda štátnej správe a školskej samospráve, to je 596/2003. No, ťažisková téma, ťažisková téma tejto legislatívnej zmeny alebo tohto legislatívneho návrhu je zmena financovania materských škôl. Ja vám skúsim tak jednoducho povedať, že čo sa tam udeje, čo sa tam stane.
KDH má vo svojom programe zjednotenie a zjednodušenie financovania škôl a školských zariadení. My to máme veľmi, veľmi komplikované. Ten náš systém je nieže nedokonalý, ale stratil už veľmi dávno logiku. Súvisí to s tým, že životnosť ministra školstva na Slovensku je niekde medzi 1,5 až 2 rokmi a každý nový minister prišiel, začal niečo, nejakú reformu, nejakú legislatívu a potom sa veľmi rýchlo zmenil a nedokončil, nedotiahol veci a po ňom to urobilo viacej ministrov takto. A to naše školstvo jednak náš školský vzdelávací systém a jeho financovanie a jeho organizácia tak dostalo veľa takých nehomogénnych zubov a je asi načase to opraviť.
Tu sme sa ešte, predchádzajúci ministri sa zaviazali v pláne obnovy a odolnosti, že k tomu kroku dôjde, že štát prevezme zodpovednosť za materské školy, a teda pristúpilo sa k tomu, že materské školy prejdú z pôsobnosti miest a obcí, teda z financovania cez originálne kompetencie prejde pod financovanie, teda prenesený výkon štátnej správy pod ministerstvo školstva, čiže materské školy má priamo financovať štát. Je to trošku proti decentralizácii, ale logiku to dáva v tom, že to predprimárne vzdelávanie špecificky pre Slovensko je veľmi, veľmi dôležité. Je dôležité, aby bolo zabezpečené pre každé dieťa na Slovensku, špeciálne pre deti, ktoré sú vo vylúčených osadách a toto je jeden z nástrojov, ktorý nám aj im má pomôcť, aby sme sa pozberali, pozviechali. Tak v tomto prípade to takto dáva logiku, lenže čo sa stalo? Urobili sme ďalší zub, ďalší jeden nesystémový alebo jeden krok, ktorý z môjho pohľadu je nelogický a podľa mňa chybný. My sme síce preniesli materské školy pod financovanie štátu, ale ich školské jedálne sme nechali pod financovaním miest a obcí. Teda toto sme nechali na pleciach starostov. Doteraz bola táto inštitúcia materská škôlka financovaná z jedného zdroja peňazí, z miest a obcí. Teda tých zdrojov bolo viacej, lebo aj rodičia niečo doplácali, ale čo sa týka inštitúcií, tak materskú škôlku financovali mestá a obce. Po novom bude väčšiu časť materskej škôlky financovať štát a menšiu časť tejto škôlky, jej školskú jedáleň, bude financovať mesto a obec.
A teraz si predstavte, že privediete dieťa do materskej škôlky za rúčku, keď ho pošlete do herne alebo do spálne a zasvietite tam svetlo, tak kto bude platiť tú elektrinu? No štát. Ale keď to dieťa pôjde do vedľajšej miestnosti, do jedálne, tam tú elektrinu už bude musieť platiť starosta. A to je obrovská komplikácia, lebo vy to neviete zmerať, vy to neviete zmerať. My sme materské škôlky ako keby rozdelili a teraz sa aj riaditeľka, aj riaditeľ materskej škôlky prípadne keď má právnu subjektivitu alebo starosta, či primátor, keď škôlka nemá právnu subjektivitu, tak sa budú zodpovedať dvom pánom. Budú musieť prijímať prostriedky z dvoch zdrojov, míňať ich tak, aby toto oddelili na túto stranu a toto na túto stranu a potom to zdokladovať. Hovorím to preto, lebo deväť rokov som bol riaditeľom materskej školy, materskej a základnej školy. Je to obrovskú komplikácia. Podobnú komplikáciu majú školy v prípade, že, nieže v prípade, ale takmer každá základná škola na Slovensku má aj školskú jedáleň a školský klub detí. A tam to platí obdobne, že jedna časť je platená zo štátu a druhá časť je platená z miest a obcí a to je obrovská, obrovská komplikácia, zbytočná byrokratická záťaž a nesystémový prvok.
A teraz pán minister Drucker dostal ťažkú úlohu. On dostal úlohu dohodnúť sa so združením miest a obcí, so ZMOS-om, musel rokovať s rôznymi organizáciami a dospieť k nejakej zhode. A urobil si svoju domácu úlohu, predpokladám, najlepšie ako vedel, ako manažér, ako krízový manažér, ako bývalý minister, ako manažér s dobrou povesťou, tak to poviem. Išiel do toho. A vyrokoval niečo, čo zase ten systém aspoň na čas, keď to neopravíme neskôr, čo ten systém nevylepšuje.
A ja vám chcem povedať, kde vidím problém. Problém vidím v tom, že my sme proti sebe postavili dve vážne organizácie, ministerstvo školstva a združenie miest a obcí. A oni sa pravotia, bijú o ten istý balík peňazí, toto mi neber, toto daj sem. A ja vám chcem dnes povedať, že bude amen s naším školstvom, ale bude ešte horšie s naším školstvom, ak jeho financovanie bude závisieť na dobrej vôli ZMOS-u. My nevieme profesionálne dobre priniesť zo sveta, z príkladov dobrej praxe tu implementovať to najlepšie, čo vo svete v školstve platí, lebo sa tu hráme a bijeme o balík peňazí, ktoré ZMOS mal dávno dostať úplne inak. Ale my sme v rovnici postavili, v tej rovnici proti sebe ministerstvo školstva a ZMOS. A verte mi, keď toto takto ostane nastavené, my s naším školstvom pramálo pohneme, pramálo. Táto legislatívna zmena, tá parlamentná tlač 400 má viac ako 100 bodov, viac ako 100 bodov. Oceňujem niektoré z nich, poviem. Veľmi často sa tam cituje, že aplikačná prax, na základe aplikačnej praxe chceme zjednodušiť, odstrániť duplicitu, odstrániť zbytočnú byrokraciu, fajn, toto sú dobré, toto sú dobré veci, z môjho pohľadu trošku kozmetické, ale aj tie treba spraviť. Čo oceňujem, že minister sa pustil do riešenia mobilov a dokázal to zdôvodniť pred všetkými, že ako to poškodzuje, ako to odvádza pozornosť, ako to ničí detský mozog, čo to robí s dopamínom, čo to robí s psychikou a s procesmi, ktoré prebiehajú v mozgu a ako je generácia týchto detí nesústredená a čo s tým musíme spraviť. Kvitujem. Možno niektoré veci sme mohli spraviť ináč, to je vec pohľadu. Predpokladám, že to riešil s odborníkmi a že našli konsenzus, ktorý bol prijateľný a dáva zmysel, berem.
Čo kvitujem napríklad, že ideme konečne po dvoch rokoch sa venovať aj ukrajinským deťom, ktoré tu sú ako bezprizorné a chodia do školy, nechodia do školy, dištančne sa vzdelávajú, nevieme.

10-3
V zákone stojí, že príslušná obec sa vyjadruje k tomu, či, aké je stanovisko, sa vyjadruje, či súhlasí, alebo nesúhlasí, nie je to danie súhlasu alebo nesúhlasu, je to vyjadrenie, je to názor, ako ona vidí potrebu a zmysel vzniku tej školy. Ale pri ŠKD už je to zaradenie podmienené súhlasom. Tak si predstavte, že môže nastať situácia, že ministerstvo školstva zaradí do siete škôl základnú školu, ale nebude môcť zaradiť jej školský klub detí, lebo s tým obec nebude súhlasiť. To je de facto nástroj, ako znemožniť funkčnosť tejto základnej školy, čo je proste neúmyselná nedôslednosť. Potom je tu jedno jednoduché zlepšenie. V prípade, že nejaké elokované pracovisko, ktoré už narastie tak, že vyžaduje samostatné vedenie, aby mohlo bez byrokratickej záťaže sa stať samostatnou školou.
Ďalšia vec, čo tiež považujem za chybu, zrejme neúmyselnú, nepatrične v jednom paragrafe, ktoré sa týka sankcií, je udelené, sa udeľuje sankcia ako v rámci paragrafu o správnych deliktoch, sa udeľuje pokuta zodpovednému zamestnancovi, teda fyzickej osobe. Ktorí rozumiete tomuto správnemu procesu, tak viete, že správne konanie o deliktoch nie je možné udeliť sankciu fyzickej osobe, ale iba osobe právnickej, zodpovednej teda za tú skutkovú podstatu. S tým, že tam vidím aj vecný problém, pretože ten človek na tej škole, to môže byť napríklad vedúci predmetovej komisie telesnej výchovy, nemusí byť schopný tú oprávnenú námietku inšpekcie, že majú malú telocvičňu alebo malú gymnastickú sálu, túto vec riešiť. To je potom úloha školy alebo zriaďovateľa.
No napokon už spomínaný § 18, kde sa hovorí o teda doklade, o odpise z dokladu o získanom vzdelaní, tak okrem toho, že vypúšťame písmená, ktoré hovoria o zmene pohlavia, čo absolútne nepatrí, je to kontroverzné, do školského zákona, ani to nechceme riešiť na tomto mieste, tak zároveň opravujeme aj znenie písm. g), kde vypúšťame, aby sa tak stalo napríklad na základe iného dokladu vydaného príslušným orgánom iného štátu preukazujúci zmenu mena a priezviska. Nie je tu špecifikované vôbec akého štátu. To znamená štátu, kde môže platiť úplne iná nekompatibilná jurisdikcia so Slovenskou republikou. Takže tiež to považujeme za chybné ustanovenie.
V druhom pozmeňujúcom návrhu máme, ktorý predkladám spolu s pánom poslancom Richardom Vašečkom, máme iba jeden bod a ten sa týka § 7 školského zákona, ktorý chceme doplniť dvomi odsekmi, tak aby sme zabezpečili výsostné právo rodičov mať vedomosť a kontrolu nad výchovou a vzdelávaním aj v rámci školského vzdelávacieho programu, ktoré sa týka formovania intímneho života a sexuálneho správania detí a mládeže. Dôvodom, a teda takejto výchovy a vzdelania musí predchádzať vždy informovaný súhlas zákonných zástupcov. Ten informovaný súhlas je v našom návrhu zákona popísaný, bude vám prečítaný a je napísaný tak, aby minimálne zaťažil školu, aby bol maximálne efektívne komunikovateľný, aby neobťažoval školu, aby sa týkal len toho, čo je skutočnou kompetenciou školy. Vo vládnom návrhu zákona sa hovorí iba o informovanom súhlase nad rámec školského vzdelávacieho programu a nad rámec katalógu o katalógu inováciách vo vzdelávaní, pričom vládny návrh zákona nešpecifikuje, v akých oblastiach sa ten informovaný súhlas týka.
Ja si myslím, že je zbytočné, aby rodičia museli odsúhlasiť, cenzurovať to, či sa bude realizovať nejaká výchovnovzdelávacia aktivita napríklad v oblasti 3D tlačiarní alebo nejakých nových technológii napríklad umelej inteligencie, niečoho z priestorových informácií, z geoportálov a tak ďalej. Veci, ktoré sú v živote, ktoré predbiehajú štátne kurikulum a na ktoré si treba pozvať niekedy do školy odborníkov.
Takže máme za to, že po jednej stránke vládny návrh zákona nedostatočne reflektuje právo rodičov dané Ústavou Slovenskej republiky, Dohovorom o ľudských právach dieťaťa, základných právach, ďalej Chartou základných práv Európskej únie, tak ako to chceme posilniť explicitnejšie z KDH aj v ústave.
A na druhej strane vyžaduje odobrenie informovaným súhlasom aj v oblastiach, ktoré vôbec nespadajú do kompetencie rodičov, pretože tam sú na výsosť odborníci pedagógovia.
No ešte jeden dôvod, prečo chceme, aby v oblasti formovania intímneho života, sexuálneho správania detí a mládeže vždy bola informácia podaná rodičom a ich možnosť, ich právo odsúhlasiť alebo neodsúhlasiť takúto výchovno-vzdelávaciu aktivitu. Dôvod je najmä o informovanosti. Všetci sa zhodneme, že je to veľmi chúlostivá a mimoriadne citlivá téma. Mnohí rodičia naozaj o tom nevedia rozprávať so svojimi deťmi. Mnohí učitelia biológie dokonca hovoria, že s tým majú problém alebo etickej výchovy, alebo aj náboženskej výchovy.
A preto je dôležité, aby sa obidve strany, aj škola, aj rodina pokúsili a tento zákon, táto úprava im to pomôže zjednotiť, lebo tu musia pôsobiť jednotne. Rodičia musia vedieť, že čo sa bude diať v tej škole a tak isto aby mohli podporiť toto vzdelávanie z domu, a zároveň aby nebola porušená ich kompetencia.
Tak čo sa týka môjho príspevku v rozprave, tak som na konci a teraz chcem predniesť tie dva pozmeňujúce návrhy. Tak, prosím, zastavte čas... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Zastavme čas.

Horecký, Ján, poslanec NR SR
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Horeckého, Martina Šmilňáka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 400.
1. V čl. III, bod 7 v § 3 ods. 7 písm. g) sa za slovo "neriešil” vkladá slovo "závažné”.
2. V článku III sa za doterajší bod 7 vkladá nový bod 9, ktorý znie:
"9. V § 4 ods. 3 prvej vete sa vypúšťajú slová "a Štátnu školskú inšpekciu” a v druhej vete sa slová "úrad, Štátnu školskú inšpekciu” nahrádzajú slovom: "úrad".
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
3. V článku III, bod 55 v § 16 ods. 1 písm. k) bod 1 sa slová "ak ide o materské školy a základné školy” nahrádzajú slovami "ak ide o materské školy, základné školy a školské kluby detí, ktoré sú súčasťou týchto základných škôl,” a v § 16 ods. 1 písm. l) sa slová "školské zariadenia pre deti, žiakov a poslucháčov do 15 rokov veku” nahrádzajú slovami "školské zariadenia pre deti, žiakov a poslucháčov do 15 rokov veku okrem školských klubov detí”.
4.V článku III sa za doterajší bod 57 vkladá nový bod 58, ktorý znie:
"58. § 16 sa dopĺňa odsekom 12, ktorý znie:
"(12) Ministerstvo môže, najmä v prípade, ak zriadenie školy alebo školského zariadenia nepredstavuje zvýšené nároky na štátny rozpočet, na základe návrhu zriaďovateľa zaradiť elokované pracovisko, zriaďované podľa tohto zákona, do siete škôl ako samostatnú školu alebo školské zariadenie.”
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
5. V článku III, bod 64 v § 18 ods. 7 písm. k) bod 1 sa slová "ktoré bude súčasťou materskej školy alebo základnej školy” nahrádzajú slovami "ktoré bude súčasťou materskej školy, základnej školy alebo ak ide o školský klub detí pri elokovanom pracovisku základnej školy,” a v § 18 ods. 7 písm. I) sa slová "alebo školského zariadenia pre deti, žiakov a poslucháčov do 15 rokov veku,” nahrádzajú slovami "alebo školského zariadenia pre deti, žiakov a poslucháčov do 15 rokov veku okrem školských klubov detí”.
6. V článku III, bod 92 v § 37a ods. 2 sa slová "pokutu zodpovednému zamestnancovi, ktorý neodstránil” nahrádzajú slovami "pokutu zodpovednej osobe, ktorá neodstránila”.
7. V článku V, bod 23 v § 18 v ods. 12, písmená e), f) sa vypúšťajú a v písmene g) sa vypúšťajú slová "alebo iný doklad vydaný príslušným orgánom iného štátu preukazujúci zmenu mena alebo zmenu priezviska".
Doterajšie písmeno g) sa označí ako písmeno e).
Tu končí pozmeňujúci návrh č. 1 a idem predniesť pozmeňujúci návrh číslo 2.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Horeckého, Richarda Vašečku k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 400.
1. V článku V, bod 14 znie:
"14. § 7 sa dopĺňa odsekmi 11 a 12, ktoré znejú:
"(11) Výchove a vzdelávaniu v rámci školského vzdelávacieho programu, ktoré sa týka formovania intímneho života a sexuálneho správania detí a mládeže, predchádza informovaný súhlas zákonných zástupcov žiakov.
(12) Informovaný súhlas podľa odseku 11 obsahuje údaje poskytnuté školou aspoň 3 vyučovacie dni pred zamýšľanou výchovno-vzdelávacou aktivitou v štruktúre:
a) meno a priezvisko osoby, realizujúcej predmetnú výchovno-vzdelávaciu aktivitu,
b) názov právnickej osoby, v mene ktorej vykonáva svoju činnosť osoba z bodu a),
c) dátum, miesto a časový rozsah výchovno-vzdelávacej aktivity,
d) stručný obsah, formu a ciel' výchovno-vzdelávacej aktivity,
e) poučenie, že dieťa alebo žiak sa zúčastní predmetnej aktivity, pokiaľ jeho zákonný zástupca nevyjadrí svoj nesúhlas s účasťou svojho dieťaťa na danej výchovnovzdelávacej aktivite; ak sa zákonný zástupca do určeného termínu školou určeným spôsobom nevyjadrí, má sa za to, že prejavil súhlas s účasťou svojho dieťaťa na danej výchovno-vzdelávacej aktivite."."
Pán predsedajúci, skončil som.

Reagujem na svojho predrečníka, KDH sa tiež prikláňa k tomuto návrhu zákona, podporí ho.

Ďakujem pekne.
Naozaj žijeme takú zvláštnu dobu, keď slovo človeka už nemá nejakú vážnu alebo silnú váhu a je defraudované. Padli tu častokrát pripomienky o tom, že bola tu nejaká dohoda na začiatku a že sa niečo dohodlo na začiatku, ale pomery sa zmenili. No, my nehovoríme o dohode na začiatku, my hovoríme o dohode spred pár dní. Ešte raz, pán poslanec Čaučík a pán poslanec Janckulík, čo je predsedom poslaneckého klubu KDH, sa dohodol s pani poslankyňou Holečkovou, alebo s pani poslankyňou Bajo Holečkovou, rozprávali sa, súhlasila s tým a presne takýto scenár a návrh išiel potom ďalej. My dnes tu rozprávame o niečom úplne inom, ako keby jej slovo nemalo váhu. Veď ona sa dohodla v bufete parlamentu tu za nami pred dvoma svedkami. To nebolo, že niečo si niekto vymyslel a zrazu teraz tu je trojhodinová debata o tom v Národnej rade, čo mi pripadá úplne smiešne. Veď pani poslankyňa Bajo Holečková má možnosť vstúpiť do ktoréhokoľvek klubu v Národnej rade: SMER, HLAS, dokonca vznikla možnosť už aj SNS, SLOVENSKO, PS, SaS, má tú možnosť. Vstúpi, ten poslanecký klub jej dá možnosť, aby bola v nejakom výbore, prevolí sa to, bude vo výbore, v ktorom bude ona mať záujem pracovať, ak bude súčasťou klubu, a je to vybavené.
Prosím vás, už sa venujme normálnym veciam, ktoré trápia ľudí na Slovensku.
Ďakujem pekne.

Pán Galko, povedali ste, že ideme niečo robiť nasilu, tak chcem len povedať, že nejdeme nič robiť nasilu a pre mňa je naozaj prekvapenie to, čo vy dnes nám tu hovoríte, lebo my o tom tak nevieme. Martina Holečková s nami o tom takto nekomunikovala ani ďalej nekomunikovala odvtedy. Myslím si, že tu mala dnes byť, aby sme to spolu vedeli vyriešiť.
Hovoríte, že sme spravili chybu. Ja si myslím, že sme nespravili chybu z pohľadu, ako to riešime ako KDH, ako klub KDH. Nemyslíte naozaj, že chyba nastala niekde inde? Ale táto situácia, ktorú zažívame, nám hovorí niečo pre, aj pre budúcnosť, pre to, čo môže nastať aj pre budúcnosť. Je tu neštandardný stav, s tým súhlasím. Ak má niekto z nás zo stopäťdesiatich poslancov a poslankýň ostať bez zaradenia vo výbore, treba hľadať riešenie na to. Nemyslím si, že úplne to riešenie je len v našich rukách, aby sme stiahli ten návrh, možno to je to niečo, k čomu by sa malo stretnúť aj poslanecké grémium a rozmyslieť to, ako konať v podobných prípadoch.

Ďakujem. Pán poslanec Hlina, vy ste stihli všetko možné spomenúť v svojom príspevku, takže ja začnem s tým pozitívnym, že ste poblahoželali pani Bajo Holečkovej k vydaju, tak ja jej tiež takto, Martinka, ak počúvaš, tak ti blahoželám verejne k vydaju.
Hneď aj blahoželám druhým dychom, pán Hlina, vám, lebo vy ste mali včera narodeniny, takže všetko najlepšie.
Ale musím sa ozvať, keď ste zaútočili na Maroša Čaučíka, že on nejak neseriózne... Ja totižto serióznejšieho človeka vo vystupovaní ako Maroš Čaučík nepoznám. Mne ujdú nervy, poviem hocikedy, čo mi slina na jazyk prinesie, myslím, že v tom si môžme asi podať ruky, lebo aj vy ste taký prostoreký, ale určite to neočakávam od Maroša Čaučíka a Maroš Čaučík ani takéto ľudské chyby nerobí, lebo je veľký diplomat a veľmi empatický človek, ktorý naozaj rieši veci z nadhľadu. A keď povedal, že o tom s ňou hovoril, ja nemám žiadny dôvod spochybňovať, keď boli dvaja, že s ňou hovorili a že sa takto dohodli. Ale pripomínam tú dohodu, o ktorej už bolo povedané. KDH sa vzdalo postu predsedu za dve miesta vo výbore. Ak dneska by sme nechali veci tak, ako sú, nebudeme mať ani predsedu, ani dve miesta vo výbore, a toto chceme riešiť. Ponúknite nám predsedu a môžme sa dohodnúť.
Ďakujem.

Ďakujem. Vážená pani kolegyňa Jurík, rád by som reagoval na váš príspevok najskôr tým, že v KDH si veľmi vážime ženy. Radi ich vidíme v riadiacich funkciách. Domnievam sa ale, že možno pravdou a voľbou pre kariérny rast žien môže byť aj skutočnosť, že ženy sa samé rozhodnú pre iný spôsob alebo cieľ svojej kariéry, napríklad vyučovanie detí doma, v škole alebo v mimovládnom sektore. Jednoducho chcú možno časť svojej kariéry dobrovoľne obetovať pre rozvoj svojej rodiny, a to je v poriadku. Myšlienka povinných kvót na obsadzovanie riadiacich pozícií sa mi preto zdá ako snaha, ktorá im nemusí vôbec pomôcť. Rodová rovnosť ako rovnosť príležitostí pre ženy aj mužov áno, zákonné ustanovenia na dosiahnutie cieľov vyváženosti pod sankciami neviem.
Ďakujem.