Videokanál klubu

Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri a milí kolegovia, ktorí ste ešte v takú neskorú hodinu venovali svoj čas a možno aj trošku pozornosti.
Ja zopár bodov na zamyslenie alebo zopár takých otázok. Ja sa chcem spolu s vami pozastaviť nad tým, aké je dnes postavenie pedagóga v našej spoločnosti, na akej pozícii alebo ako vnímame my z poslaneckých lavíc, ako vníma vláda, ako vníma spoločnosť učiteľa. Ja som zo svojej riaditeľne pozeral na parkovisko, kde parkovali učitelia, a potom, kde parkovali gymnazisti, a často mi bolo do plaču. Často mi bolo do plaču. To, čo si dnes môžu dovoliť učitelia, je absolútna degradácia učiteľského stavu. Existuje taký múdry pojem, Rasťo Krátky to bude poznať, že parita kúpnej sily. Keby sme porovnali, tie štatistiky existujú, keby sme si porovnali, čo si môže dovoliť začínajúci učiteľ na Slovensku za svoju mzdu a čo si môže dovoliť ich kolega v Európe, viete, ako by, na akom mieste sme sa objavili my Slováci? Sme predposlední, za nami je Albánsko ešte. Čiže parita kúpnej sily učiteľa na Slovensku je na úrovni Albánska.
A teraz ako naša vláda si hodno... ako považuje učiteľov a aká je školstvo priorita. Mierou toho, čo vieme zmerať v školstve, že koľko jednotlivé krajiny dávajú z toho, čo vyprodukujú, do svojho hrubého domáceho produktu, koľko dávajú do školstva, tak takí Švédi dávajú do školstva 7 % zo svojho HDP, zo švédskeho HDP, nie zo slovenského. Celá Škandinávia je na úrovni šiestich alebo nad šiestimi percentami. Priemer v Európe je nad piatimi percentami. A u nás dávame do HDP na škol... teda do školstva z nášho HDP 4,6 %. Za to neviním pána ministra. Za to viním nás všetkých, celú našu spoločnosť, náš postoj k vzdelávaniu, k hodnote vzdelávania, postoj k tomu, ako je pre nás dôležitý učiteľ. Toto sme vyjadrili číslom 4,6.
A ja rozumiem tomu spravodlivému hnevu kolegyne Gažovičovej, ktorá, ktorá s trasľavým hlasom hovorí o tom, že ideme dať učiteľom pár eur navyše. Iné povolania si dokážu štrajkami a rôznymi vyjednávaniami vytlačiť svoje príjmy, svoje mzdy oveľa-oveľa viacej. Učitelia, pretože sú mierumilovní a pokojní, tak oni trpia. Ale ak my nebudeme trošku viacej empatickí voči nim, tak ich strácame a stratíme ich nadobro. Ako môže, ako môže niekto zatúžiť byť učiteľom, keď zo svojho nástupného platu si nedokáže v Bratislave zabezpečiť dôstojné bývanie a stravu a dopravu. Jedna moja známa teraz momentálne išla zberať skúsenosti na univerzitu do Spojených štátov, bola učiteľkou anglického jazyka. A po roku mi povedala: Musím odísť z tejto práce. Mám ju rada, milujem deti, vidím v tom zmysel, ale ja sa neuživím. Ja som na kraji Bratislavy v garsónke a väčšina môjho platu ide na ubytovanie.
My hovoríme o učiteľoch, ktorí zarábajú násobne menej ako iné povolania a za chvíľku sa nám to teda vypomstí.
Zákon o pedagogických a odborných zamestnancoch určuje toto: Pedagóg v rámci svojej práce musí absolvovať kvalifikačné vzdelávanie, funkčné vzdelávanie, špecializačné vzdelávanie, adaptačné vzdelávanie, predatestačné vzdelávanie, inovačné vzdelávanie, aktualizačné vzdelávanie. On niekedy ani nevie, že čo to všetko ešte musí poplniť. A viete, kedy to robí? Po víkendoch. Po víkendoch a po nociach a toto mu ešte viacej pridáva práce a keď to robí náhodou počas svojej pracovnej doby, tak potom v tom kolektíve v tom rozvrhu hodín vznikajú medzery a tam treba zastupovať a tým, ktorí zastupujú zase vzniká náhradné voľno, ktoré si potom neskôr budú čerpať. My tým, tou šikanáciou, týmito rôznymi druhmi školení, ktoré musia pravidelne, ono sa to volá ešte aj kontinuálne vzdelávanie, ale pramálo to pomáha učiteľom byť lepšími učiteľmi. Pramálo. Skôr ich to šikanuje, oberá ich to o ich čas. A keď otvárame zákon o pedagogických a odborných zamestnancoch, tak poďme tieto hlúposti zrušiť. Poďme to zjednodušiť.
Kolega Horecký tu dával pomerne jednoduchý návrh a ja dúfam, že sa pán minister aspoň trochu nad tým zamyslí, aby dobu, keď sa niekto v školstve stane profesionál v niektorých, v niektorých činnostiach, aby sme nenaťahovali na desať rokov, ale aby sme ju skrátili na päť. Ja ako začínajúci učiteľ som sa stal riaditeľom po piatich rokoch praxe. Musel som absolvovať nejaké základné štúdium riadiacich pracovníkov, ale päť rokov praxe mi stačilo na to a mohol som sa stať riaditeľom. Ja by som tú dobu napríklad, to je jeden z pozmeňovákov kolegu Horeckého, ktorý školstvu obetoval celý život a ktorý prišiel s praktickým riešením. Kolegyňa Gažovičová tu hovorí: Nevymýšľajme nejaké smutné príplatky učiteľom, ktoré, ktoré, s prepáčením, nie sú ani na kávu, keď oni nemajú dôstojné bývanie. Keď tá pláca, tá mzda, ktorú oni za svoju, za svoju prácu odvedenú, kvalitnú odvedenú prácu dostanú tú mizériu, čo vidia na výplatnej páske, proste zjednodušme to. Nešikanujme učiteľov, zabezpečme im, zabezpečme im trošku viacej dôstojnosti.
Viete, koľko žiakov má priemerne učiteľ na prvom stupni základnej školy na Slovensku? Sedemnásť a pol. Priemer v Európe? Trinásť celá tri. V Maďarsku? Desať. My máme veľa žiakov na triedu, málo učiteľov, sú prestarnutí, frustrovaní, neohodnotení. A v takejto atmosfére môžeš, môžeš snívať o inováciách a o vede. Chvalabohu ešte za tých málo projektov, ktoré sa snažia dobehnúť alebo udržať krok so svetom. Chvalabohu za to, ale je to veľmi málo. S tým objemom peňazí, ktorý dávame do školstva, nemôžme hovoriť ani o priorite, ani o dôstojnom živote pre učiteľov. Keď už otvárame zákon o pedagogických a odborných zamestnancoch v škole, tak im to zjednodušme, nastavme veci tak, aby mohli byť ohodnotení spravodlivou mzdou.
Ďakujme pekne.

Ďakujem za slovo.
Kolegyňa Gažovičová hovorila o, najmä o kompenzačnom príspevku a o platových pomeroch. Pripomínam, že samotní učitelia ani tento vládny návrh zákona nerieši túto, túto vec v tejto chvíli, ale ak ju nevyrieši, ak ju nebudeme riešiť konštruktívne a budeme čakať až na štrajk učiteľov alebo niečo podobné, tak sa kríza v tom školstve bude len prehlbovať. Naozaj tí učitelia dostali ďalšie a ďalšie úlohy, a dokonca som zdôraznil vo svojom príspevku, že ich aj prijali, lebo si uvedomujú, že so školstvom treba pohnúť a s touto krajinou treba pohnúť, ale ak nedostanú masívnu podporu napríklad v tom, ako to máme aj v programe KDH, aby sa napríklad ich platy naviazali na povedzme priemer vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov alebo na nejaký podobný iný automat, tak sa môžeme rozlúčiť s tým, že prestanú robiť pedagogické fakulty miesto výberu nábor, že budú hľadať toho, kto chce byť učiteľom. Naozaj ohrozujeme samotnú udržateľnosť školského systému, a pritom deklarujeme, že chceme zlepšiť ten systém vzdelávací.
Tu v opozícii nesedia len nejakí bezočiví kritici všetkého, čo vláda prinesie. Sú tu ľudia, ktorí sú ochotní hľadať tie najlepšie riešenia pre túto krajinu a pre školstvo. Bol by som veľmi rád, keby tieto hlasy boli počuť a keby boli zapracované do riešení, pretože odborníkov a ľudí, ktorí tomu rozumejú a myslia to so školstvom vážne, nemáme až tak veľa.

1. V čl. I bod 16
V § 35 odsek 5 v písmenách d), e) sa slovo „desať” nahrádza slovom „päť".
2. V článku I bod 20 sa vkladá nový bod 21, ktorý znie:
„21. V § 59 ods. 2 sa za písmeno e) vkladá nové písmeno f), ktoré znie:
„Katolícke pedagogické a katechetické centrum,”.
Písmená f), g) a h) sa preznačia na písmená g), h) a i).
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
3. V čl. I bod 25
V § 79a v odseku 6 sa slová „prerokuje v pedagogickej rade, ak je zriadená” nahrádza slovami „prerokuje v rade školy”.
4. V čl. I bod 31
V § 90g ods. 3 sa za prvou vetou vkladá druhá veta, ktorá znie: „Povinnosť podľa prvej vety sa nevzťahuje na zamestnanca, ktorý nepretržite najmenej päť rokov vykonáva činnosť zhodnú s činnosťou, pre ktorú bol zaradený do kariérovej pozície supervízor, na základe poverenia riaditeľom školy alebo riaditeľom školského zariadenia v oblastiach a rozsahu vymedzených v poverení pre riadiacu činnosť.”
V § 90g ods. 4 sa za prvou vetou vkladá druhá veta, ktorá znie: „Povinnosť podľa prvej vety sa nevzťahuje na učiteľa prvého stupňa, ktorý nepretržite najmenej päť rokov vykonáva činnosť zhodnú s činnosťou, pre ktorú bol zaradený do kariérovej pozície supervízor, na základe poverenia riaditeľom školy alebo riaditeľom školského zariadenia v oblastiach a rozsahu vymedzených v poverení pre riadiacu činnosť.”
Ďakujem, skončil som.

No, Tomáš, ďakujem za dobré, odborné vystúpenie. Poviem ti zopár vecí, ktoré k tomu mám, čo sa týka tých anestéziologických ambulancií. No, predoperačné vyšetrenie je súčasť anastéziologického výkonu. Ja som robil tiež v jednodňovke, teda v inom systéme, a jednoducho ja som nepotreboval vlastnú ambulanciu na to, aby som urobil predoperačné vyšetrenie a následne urobil anestézu aj v jednodňovej... jednodňovke, hej? Čiže ja nevidím dôvod, veď je tu poskytovateľ, ten má nejakú dohodu a anestéziológ okrem toho, že urobí nejaký výkon anestézy môže urobiť aj predoperačné vyšetrenie. Načo potrebuje k tomuto ambulanciu? Nerozumiem.
Druhá vec, čo sa týka tých anestéz u zubárov. Áno, je to super. Je to problém, naozaj niektorí sa k tomu nevedeli dostať, ale tu by som tiež upozornil na to, ako je to zadefinované, počúvajte: "Subjektívne a objektívne príznaky porúch poznávania, vnímania emočného stavu." No keď trošku zaglosujem, tak aj pán Kotlár by mal nárok na celkovú anestézu pri každom zubnom vyšetrení. Jednoducho to proste je tak široká definícia, že to bude problém. My nemôžme nechať tak široko zadefinovanú túto možnosť, pretože tu budú robiť, tu budú sa chcieť dať celkovo uspávať viacerí ľudia. Takže pozor na to! Myslím si, že tu to treba upraviť a zlepšiť.
No, a čo sa týka toho, čo si spomínal, toho disease management programme, okej, však ja opäť opakujem, nie som proti, prečo to majú robiť zdravotné poisťovne a prečo to doteraz nerobili? Však čo im zabraňovalo to robiť doteraz? Prečo nemanažovali túto starostlivosť u chronických pacientov? To teraz sa zobudili alebo potrebujú naozaj na to zmenu, zmenu zákona, aby to začali robiť? Je to, samozrejme, naviazané na určité financie, predpokladám, že tam je ten hlavný dôvod. Takže toto tiež nerozumiem.

Ďakujem za všetky pripomienky.
Vlado Baláž, anestéziologické ambulancie, môžme si to sami vydiskutovať, ja mám iný názor, ale rešpektujem tvoj. Ja som chcel len pripomenúť, že môže to dopadnúť tak, že nebudú anestéziológovia v nemocniciach, ale však uvidíme.
Čo sa týka Tomáša, ako ja nerozporujem to, že Disease Management Programme je nezmysel, to vôbec nie, len pýtam sa, že prečo to majú robiť zdravotné poisťovne. A upozorňujem opäť na to, že je to taká sivá zóna, ktorá sa veľmi ťažko kontroluje, čo tie zdravotné poisťovne ako robia, takže bolo to myslené skôr tak.
Fero, ďakujem. Áno, snažíme sa byť konštruktívnou opozíciou, prinášať nejaké návrhy riešenia, to, čo sa nám páči, čo sa nám nepáči. A tuná naozaj sme chladnokrvne zhodnotili, že je tu veľa pozitív, niektoré veci sa nám nepáčia, takže vďaka za tento postreh.
No a, Martinka, čo sa týka tých ošetrovacích lôžok, tam je veľký problém hlavne ohľadom kontroly, to je ten zásadný, zásadný bod, že kto rozlíši, či sú mierne ošetrovateľské potreby, alebo, alebo vážne. Veľakrát sa stáva, že naozaj dôjde k exagerácii, čiže ľudia si myslia, že má veľmi ťažké, alebo potrebné sú ošetrovateľské úkony, hoci by to vedel zvládnuť opatrovateľ možno, keby mal rozšírené kompetencie. Čiže toto je tiež na odbornú diskusiu, na jasné nastavenie pravidiel, čo nám ako krajine, bohužiaľ, nejde. My veľmi nastavovať pravidlá nevieme a nevieme ich potom ani kontrolovať a vymáhať, čiže tu sa toho obávam, že ak to pustíme, tak môže dôjsť ku naozaj k vysokému nárastu vlastne potrieb.
Ale súhlasím s tým, čo si povedala, že je to lacnejšie ako v nemocniciach. Je to päť na odbornú, odbornú diskusiu, takže ďakujem ešte raz všetkým kolegom a dúfam, že budeme v takejto odbornej diskusii ďalej pokračovať.

=====

Ďakujem pekne.
Peter, myslím si, že si to veľmi zoširoka zhodnotil. Zhodnotil si aj pozitívne veci, lebo naozaj po reforme v zákone 575 alebo jeho obnove a zmenách sme volali už naozaj skoro rok a sú tam naozaj dobré veci. Ja musím naozaj povedať za regióny, že je kľúčové to, že sa posunú kompetencie na vúcky a že vúcky budú môcť rozhodovať, kto k danej sieti bude a kto nebude, ale verím tomu, že sa tam posunú aj financovanie, lebo bez toho naozaj tie vúcky môžu rozhodovať len sčasti, čiže budeme mať aj určite v druhom čítaní pozmeňujúci návrh, aby sa toto zmenilo.
Je tam veľa vecí, ktoré, na ktoré mám názor, že sa budú musieť ešte upravovať, a myslím si, že aj vládna koalícia príde s nejakými pozmeňujúcimi návrhmi. My takisto ich budeme dávať, lebo sú dôležité, aby sa niektoré veci upravili, ale vcelku ten zákon je dôležitý. Je dôležitý, aby tu bol, je dôležitý, aby sa prijal, lebo naozaj sa musí posúvať naozaj tá zdravotná starostlivosť dopredu. Je tam naozaj, to je to, čo si presne povedal, že je to také, že sme zase na niečo nalepili, na zákon sme nalepili zase nejaké prílepky, ktoré tam vôbec nemuseli byť, ale vcelku to hodnotím pozitívne v tom, že ten zákon je už v Národnej rade a máme naozaj aj prvé, aj druhé čítanie na to, žeby sme niektoré veci upravili a opravili, a preto aj takisto budeme komunikovať s pánom predsedom Balážom, kde budeme sa snažiť zapracovať veci, ktoré naozaj tomu zákonu môžu len pomôcť.
Ďakujem.

Pričom budúci generálny riaditeľ tak bude len bábkou v jeho rukách. Čo je však nehorázne, že v internom výberovom konaní ho do Rady RTVS schválil jeho priamy podriadený s ktorými ho spájajú súkromné klientelistické väzby. Ministerstvo tak bude v jeho osobe priamo dirigovať teraz už štátnu slovenský televíziu a rozhlas. Musím spomenúť a zmenu aj zmenu zákonov o múzeách a galériách, Fonde na podporu umenie, Audiovizuálneho fondu, predtým zrušenie Kunsthalle a kuloárne informácie hovoria, že zámerom je normalizovať všetky inštitúcie v gescii ministerstva kultúry. A všade budú dosadení ich ľudia. Tejto ministerskej dvojici nestojí nič v ceste k realizácii svojich zámerov a tak najskôr mediálne vytvárajú negatívny obraz o manažérovi, ktorého chcú odstrániť z funkcie, nasleduje nulová komunikácia po ktorej prichádza odvolanie bez predchádzajúceho odôvodnenia a doručenia odvolacieho dekrétu aj spôsobom pripomínajúcim polomafiánske praktiky.
Dôvody sa dajú prečítať až následne v tlačových správach či médiách, pričom ide väčšinou o formu hanopisu voči ktorému sa nemá odvolaný štatutár možnosť brániť. Toto je politická kultúra ministerstva kultúry? Toto ministerstva, ktoré by malo byť v uplatňovaní manažérskych kompetencií a kultúrnosti správania sa vo verejnom priestore vzorom pre ostatných? Samozrejme nie. To sú mocenské čistky, ktoré na tomto ministerstve predvádza Slovenská národná strana a jej predstavitelia. Mocenské čistky, ktoré si mnohí pamätajú ešte z čias totality. Tejto dvojici nič nehovorí funkčné obdobie na ktoré boli štatutári zvolení vo výberovom konaní. Tejto dvojici nič nehovorí ľudská dôstojnosť, odborné kvality a dosiahnuté výsledky, či prezumpcia neviny. Sú odsúdení len za to, že nie sú našimi ľuďmi tej správnej politickej garnitúry a tak padajú hlavy Bibiany, Slovenského národného divadla, Slovenskej národnej galérie, členovia rady Fondu na podporu umenia a najnovšie aj generálneho riaditeľa Slovenského národného múzea. Nasledovať budú aj ostatní, ktorí neprejdú auditom politickej servilnosti a poslušnosti.
Strana ktorej preferencie sa v súčasnosti pohybujú pod hranicou zvoliteľnosti a ktorej poslanecký klub sa rozpadá tak deštruuje celý kultúrny a umelecký sektor, ktorý sa tvoril celé desaťročia. Čo však KDH vníma ako najzákernejšie, a prepáčte za výraz, najpodlejšie je, že sa pri týchto mocenských hrách operuje s tradičnými či dokonca kresťanskými hodnotami. Pričom ide o ich účelové a povrchné zneužívanie, ako to na jednej z tlačových konferencií prezradila a prejavila samotná pani ministerka kultúry keď jedno z božích prikázaní nazvala porekadlom. Takto sa tak v rukách Slovenskej národnej strany kresťanské a tradičné hodnoty menia na politickú ideológiu, ktorú chcú nasilu v rezorte kultúry presadzovať a to musíme razantne odmietnuť. Násilie a kresťanské hodnoty jednoducho nejdú dokopy.
Pred chvíľou v tejto sále zaznela výzva, aby tieto príspevky v rozprave neboli len zvukom vyjadrujúcim nesúhlas ale aby niesli nejakú myšlienku. Snáď za myšlienku bude prijatá aspoň táto výzva. V KDH odmietame princíp vyhraj voľby a môžeš všetko. Ja osobne nerozporujem, že v minulosti sa stali aj prešľapy, svet nie je dokonalý. Zjednodušený naratív tejto vlády a ministerstva kultúry je, že podpora kultúry bola asymetrická. Ako však môže byť odpoveďou na povedzme prípadné pochybenia totalitárske nastavenie pomerov v kultúre pod absolútnou kontrolou vládnej koalície a jednej strany. To zakaždým aj niekto vyhrá voľby bude totalitne nastavovať tú pravú a jedinú kultúru ako to bolo pred rokom 1989?
Vážení členovia vládnej koalície, práve toto, proti čomu povedzme, aj je to úprimný zápas o čom sa dá pochybovať, a prepáčte ja o tom pochybujem, tak práve toto môže byť nástrojom absolútneho ovládnutia kultúry aj z iného extrému. Jednoducho kultúra nie je armáda, nebude podliehať rozkazom, nemôže byť neslobodná, nemôže byť ideologická. Preto si dovoľujeme tvrdiť, že ide o zneužitie týchto hodnôt pre mocenské a politické ciele, čo je v demokratickej spoločnosti neprípustné. A žiadne hodnoty kresťanské, či ľudsky univerzálne sa nemôže stať politickým nástrojom nepriateľstva v službách politickej strany namierené voči protivníkom.
Slovensko sa v týchto dňoch zahaľuje do čierneho a je to vinou nezodpovedného prístupu vedenia ministerstva kultúry k realizácii programu "Obnov si svoj dom" pre ktorý bude tento rok väčšina kultúrnych pamiatok bez podpory na ich renováciu, alebo ju dostane v čase kedy sa väčšina z prác na ich obnove už nebude dať v zimných mesiacoch realizovať. Aj preto na väčšine z nich po celom Slovensku postupne pribúdajú čierne zástavy. KDH rozumie tejto forme protestu proti deštrukčnej politike Slovenskej národnej strany voči hmotnému kultúrnemu dedičstvu Slovenskej republiky aj preto pre tento protest prejavuje porozumenie a podporu. Niekoľko mesiacov totiž upozorňujeme na meškanie rozhodovacích procesov v podpore obnovy kultúrnych pamiatok, na znižovanie finančných prostriedkov na tento účel, ignorovanie odborníkov v komisiách a svojvôľu v rozhodovaní zo strany ministerstva kultúry ktoré vyvrcholilo pred niekoľkými dňami rezignáciou všetkých členov jednej z kľúčových odborných komisií. Je to žalostný výsledok na ministerstve kultúry ktorej obeťou je žiaľ kultúra samotná.
KDH považuje politickú nekultúrnosť, ktorú do verejného priestoru svojim rozhodovaním a spôsobmi vnáša Slovenská národná strana s jej nominantami na čele rezortu kultúry za neprijateľnú. Ostro protestujeme, aby Slovenská národná strana a jej nominanti zneužívali hodnotové pojmy na svoje mocenské, ideologické a politické ciele. Oblasť verejného života v ktorej sa má uplatňovať sloboda prejavu vo forme slobody umeleckého prejavu sa za žiadnych okolností nemôže stať oblasťou propagandy názoru a totalitných tendencií žiadnej jednej politickej strany. To sme už v dejinách Slovenska tragicky zažili.
Musíme zastaviť deštrukčne nezodpovedný prístup ministerstva kultúry v čase, pardon, na čele s pani ministerkou Martinou Šimkovičovou k hmotnému kultúrnemu dedičstvu, ktorý môže mať na kultúrne pamiatky Slovenska nezvratné následky. Preto budú všetci poslanci Kresťanskodemokratického hnutia hlasovať za odvolanie ministerky kultúry pani Martiny Šimkovičovej, ministerky kultúry, ktorá sa ministerkou nikdy nemala stať. Ďakujem za pozornosť.

Pani ministerka, predsedajúci, dámy a páni, ďakujem za slovo. KDH už pri vytvorení súčasnej vlády tvrdilo, že pani Martina Šimkovičová sa nemala stať ministerkou kultúry. Upozorňovali sme na to, že v osobe ministerky kultúry máme do činenia s osobou, ktorá sa výrazným podielom zaslúžila o etablovanie takzvanej dezinformačnej scény, na ktorej pôsobila aj po nástupe do funkcie. Spolu s druhým najvyšším predstaviteľom Ministerstva kultúry pánom Lukášom Machalom verejne spochybňujúcim tvar Zeme vytvorili dvojicu, ktorá si dala za cieľ kobercovým náletom mocensky ovládnuť všetky inštitúcie v gescii ministerstva a namiesto rešpektovaných manažérov do nich dosadiť svojich ľudí. A to bez ohľadu na to, či odborne zodpovedajú pozíciám, ktoré majú zastávať. Jediným kritériom pre nich je politická poslušnosť a servilnosť voči príkazom. Najskôr to bolo mocenské ovládnutie umeleckých a kultúrnych inštitúcií prostredníctvom účelovej zmeny zákona. Slovensko prišlo o verejnoprávny Rozhlas a televíziu Slovenska a nahradila ho štátna Slovenská televízia a rozhlas, pričom vrcholom mocenskej drzosti je, že členom Rady STVR s ambíciou stať sa jej predsedom sa stal samotný Lukáš Machala, tvorca zákona o STVR a dvojka na Ministerstve kultúry, pričom budúci generálny riaditeľ tak bude len bábkou v jeho rukách. Čo je však nehorázne, že v internom výberovom konaní ho do Rady RTVS schválil jeho priamy podriadený, s ktorými ho spájajú súkromné klientelistické väzby. Ministerstvo tak bude v jeho osobe...
=====

Ďakujem za slovo.
Kolegovia a tí, čo nás vlastne možno aj počúvajú iným spôsobom, určite ste si všimli, ako sa vymykal tento prejav, toto vystúpenie z ostatných vystúpení, ktoré tu boli, pri všetkej úcte, samozrejme, k predrečníkom, ale to bolo také hlbšie zamyslenie nad tým, že čo sa deje v našej spoločnosti a že kam to môže smerovať. A vo vystúpení Mariána Čaučíka sa odzrkadlilo aj celkový postoj KDH k takýmto vážnym témam. To znamená, keď sa dá, sme konštruktívni a snažíme sa hľadať riešenia, snažíme sa hľadať prieniky, lebo tým sledujeme, sledujeme skutočne úžitok jednotlivého občana. Ale jednoducho keď pohár, keď polievka vykypí a pohár trpezlivosti pretečie, tak vieme sa aj razantne postaviť k problému, ktorý nastal, a v tomto prípade k odvolávaniu ministra spravodlivosti, ktorý, ako kolega Čaučík povedal, stratil, stratil dôveru občanov, čo je asi to najpodstatnejšie. A ale napriek tomu z toho vystúpenia bolo cítiť, že, bolo cítiť stále nádej, hoci tam bolo veľa smútku, ale bolo cítiť nádej, že veci sa zlepšia, takže my v KDH stále budeme postupovať ďalej týmto spôsobom, keď hľadáme nejakú, hľadáme nejaký priestor predsa len, že by sa dalo niečo spraviť aj z tej pozície opozície, čo je veľmi ťažké, tak budeme vždy hľadať nejaké cesty, aby tá situácia sa zlepšila. Asi bude príležitosť najbližšia, keď sa opäť bude novelizovať Trestný zákon, my už dávno hovoríme o tom, hovorili sme o tom úplne na začiatku, že ak sa trestné kódexy budú novelizovať tak, ako sa to udialo, tak sa budú musieť komplexne novelizovať celkom znovu.