Videokanál klubu

Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Pán minister mi práve povedal, že si na chvíľku odbehol, ale tak ja predsa len poviem jednu vec, však on to sám veľmi dobre vie, rokujeme o zákone, ktorý v podstate dostal do rúk ako horúci zemiak, a je nový minister vo funkcii, takže mnohé veci, ktoré budem hovoriť sa tak ani netýkajú súčasného ministra Šaška, ale skôr jeho predchodkyne. Ja sa nejdem vyjadrovať k odbornej stránke veci, na to tu máme kolegov, ktorí sa venujú zdravotníctvu, ja sa skôr pozriem na tie peniaze, tak by som povedal. A začnem, začnem pri konsolidačnom balíku.
Sú to necelé dva mesiace ako sa, ako predseda vlády s ministrom financií a ďalšími členmi vlády ohlásil, ohlásil konsolidačný balík, na televíznej obrazovke počítača sme videli čísla, ktoré mali, ktoré vyplynuli z tých navrhovaných konsolidačných opatrení tak, aby napokon štát získal budúci rok dve miliardy sedemsto miliónov eur. Ubehlo iba 16 dní a tento konsolidačný balík táto snemovňa schválila, lepšie povedané vládni poslanci tejto snemovne schválili. My sme už vtedy upozorňovali, že je to šité horúcou ihlou, alebo keby som to povedal, povedal možno primeranejšie, táto bábovka, táto bábovka sa upiekla veľmi rýchlo a ešte ostala poriadne nafúknutá. Čo tým myslím.
Potreba konsolidovania verejných financií bola zhruba na úrovni jeden a pol miliardy eur, ale tento balík bol o viac ako miliardu väčší. Vtedy sme si kládli otázku, že čo bude, čo vlastne sa bude financovať z tejto miliardy, miliardy eur navyše. No a vidíme, že už je to tu. Je to, je to problém, ktorý sa týka zdravotníctva a platov, platov lekárov a všeobecne zdravotníkov. Je to, je to vážny problém, ale na druhej strane tento problém bol aj očakávateľný, pretože keď tú bábovku piekli tí kuchári, tak asi neboli pritom všetci. Pretože, pretože jedna politická strana sa vyhradila voči tomuto balíku, ale napriek tomu, ako sme videli potom, poslušne všetci poslanci vládnej koalície tento konsolidačný balík schválili. No a stalo sa to, čo sa stalo už v tomto parlamente v tomto funkčnom období viackrát, to znamená, niečo sa prijalo a teraz sa to začalo opravovať a ešte sa to bude opravovať neviem ako dokedy, ak sa vôbec niečo takéto opraviť dá. A môžem to pomenovať tak, že keď niekto hlasne kričí, tak z toho, z tej bábovky, z toho nafúknutého priestoru, čo vznikol v tej bábovke, z tej viac ako miliardy eur, tak si môže odkrojiť nejaké peniaze. A toto je ten prípad, keďže na zvýšené mzdy lekárov má plynúť z tohto, z tejto už rezervy ako, neviem, ako to nazvať celkom presne, má plynúť viac ako sto miliónov eur.
Ja sa pýtam, kto bude ďalší kričať a kto ešte bude kričať tak veľmi a bude tak tlačiť spoločnosť do kúta a vládu, samozrejme, aby tie peniaze získal. Ja neviem, čo to bude. Budú to, budú to opäť plošné dotácie na energie, alebo to budú nejaké ďalšie dôchodky, alebo čo to bude. Nevieme, pretože ten balík viac ako miliardy eur, ktorý je navyše, nie je, nie je rozpracovaný ani v návrhu štátneho rozpočtu. Je tam spomenutý veľmi chabo a ak môžem povedať, tak ide do jedného veľkého mešca, ktorý nemá žiadne účelové viazanie tých prostriedkov, a to je všeobecná pokladničná správa. To znamená, to budú peniaze, ktoré budú v rukách vlády.
A teraz konkrétne ešte k jednému bodu, ktorému sa tu venujeme dosť málo, a to sú platby za poistencov štátu. Súčasťou tejto novely je aj zdvihnutie koeficientu, podľa ktorého sa bude, bude upravovať platba za poistencov štátu v mesiaci december. Tá sadzba stúpne zo 4,5 % na šesť celá, niečo vyše, 6,55 %. Prečo? A pritom sa pozastavím. Platy za poistencov štátu sa rátajú takýmto spôsobom. Zoberú sa všetci ekonomicky neaktívni občania, potom sa zoberie ich počet, ten sa vynásobí, vynásobí priemernou mzdou spred dvoch rokov a tým koeficientom 4,5 %. Aby bolo jasné, teraz máme koeficient 4,5 %, budúci rok bude tiež 4,5 % a ten ďalší rok by mal byť 5 %. Takže takto sa to urobí. A teraz zrazu zistíme ku koncu roka, že ten koeficient nám nejako nefunguje. Otázka, že je či práve tento spôsob, práve tento spôsob dopĺňania príjmov do zdravotníctva zo strany štátneho rozpočtu je ten správny. Pretože upozorňuje na to aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Tie doplatky štátu, keď to tak povieme, by mali byť zhruba na takej úrovni, aby dofinancovali zdravotníctvo primerane. To znamená, aby tam nebolo ani príliš veľa peňazí, aby sa nerozhadzovali, a na druhej strane, aby tam bol dostatok, aby boli financované všetky činnosti, ktoré je potrebné financovať.
Takže kladiem si otázku, je tento spôsob dobrý? A poviem to na vlastne na tomto príklade, ktorý tu máme, ktorý tu máme v tomto návrhu zákona. Aký je dôvod, že sa ten koeficient v decembri zdvihne? Veľmi jednoduchý, pretože v rozpočte dávame nejaké peniaze za poistencov štátu, lenže to vyšlo tak, že tých poistencov je trošku menej, to znamená, že ten koeficient musíme zväčšiť v decembri, aby sme sa dostali na tú sumu, ktorá je určená v rozpočte. A toto sa má diať aj budúci rok. My pritom pracujeme s veľmi nepresnými číslami, pretože ja sa opýtam, ak odišli poistenci štátu, je ich menej, ako sme čakali, kam sa podeli. Samozrejme, že už začíname aj vymierať, to je pravda, ale na druhej strane je pravdepodobné, že sa presunuli do medzi ekonomicky aktívnych, to znamená, že platia odvody. Ak platia odvody, tak napĺňajú vo vyššej miere zdravotné poisťovne, to mi tam chýba.
Ďalej poviem, do budúceho roka sa plánujú veľké opatrenia, ktoré sú už v konsolidačnom balíku a napokon mnohé sú potom kvantifikované aj v rozpočte, a to sú opatrenia, ktoré súvisia so zdvíhaním daní, poplatkov a tak ďalej. Čo toto spraví s podnikateľským prostredím? Ako to bude vyzerať s ekonomickými aktívnymi osobami v tomto štáte? Nebudeme mať menej zamestnancov? Ak budem mať menej zamestnancov, nebudeme mať viac, viac tých, ktorí sú neekonomicky aktívni, ekonomicky neaktívni a budú na pleciach štátu? To sú veľmi vážne veci a s týmito, týmito parametrami by sa malo pracovať, pretože sledujeme to, keď si pozriete ten koeficient za poistencov štátu, ako sa to robilo v posledných desiatich, pätnástich rokov, tak to takto kadejako lietalo. Potom sme prišli na myšlienku, že dajme tam pevnú sumu, nevyhovovalo to, potom sme sa zase vrátili ku koeficientu, máme teraz dočasný 4,5, potom budeme mať o dva roky budeme mať 5 % a tak ďalej.
To znamená, ja upozorňujem na to, že my sa musíme zamyslieť nad tým, akým spôsobom štát bude financovať zdravotníctvo, aký ho bude doplácať za tých svojich, za tých svojich ľudí, ktorí neplatia zdravotné odvody. Musíme sa nad tým zamyslieť. A tým skôr, že keď sa pozrieme do návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok, ktorý, samozrejme, obsahuje aj výhľad na ďalšie dva roky a pozrieme si, aké sú tam čísla, tak tento rok by mali celkové výdavky na zdravotníctvo byť 8,9 mld. eur, budúci rok 9,6 a v roku 2026 10 mld. takmer. To znamená, každý rok nám to poskočí o pol miliardy eur. A teraz my hovoríme o čiastke zhruba dva, dva a pol miliardy eur, ktorú štát platí za svojich poistencov. To znamená, je to nejaká štvrtina tých výdavkov, čo sú v celom, v celom zdravotníctve, je postavená, by som povedal, dosť na vode. A možnože toto je jeden z problémov, nad ktorým by sme sa mali tiež zamyslieť. Platy zdravotníkov je jedna vec pochopiteľne, idú z toho celého balíka pochopiteľne, ale my by sme sa mali zamyslieť nad tým, že vlastne ako to máme projektovať. Ja tam vidím len, skutočne keď sa pozriete do rozpočtu, návrh rozpočtu, tak tam máte len tieto okrúhle čísla, ako nám to pôjde hore každý rok zhruba o pol miliardy eur, ale ja nevidím za tým nejaké, nejaké prepočty. Možnože sú na ministerstve zdravotníctva, ale zdá sa, že sú tiež deravé. Keď musíme dva mesiace, necelé dva mesiace pred koncom roka tento koeficient upravovať, lebo sme si to nevedeli vypočítať.
Takže ten apel je, že ja držím ministrovi zdravotníctva palce, aby vlastne sa do budúcna pracovalo s presnými analýzami a aby sa nehovorilo len sucho o, alebo sucho, ako to poviem, len o tých odborných veciach, ale aby sa hovorilo o peniazoch. Aby sa hovorilo o peniazoch od podstaty, od tých základných výpočtov, na základe ktorých budeme potom stavať vývoj celého systému.
Ďakujem za pozornosť.