Videokanál klubu

A druhá vec, ktorá sa tu nespomínala, je obrovský dlh voči Sociálnej poisťovne. Tam je dlh zdravotných zariadení skutočne vyše pol miliardy eur. To znamená, že tieto peniaze by sa mohli použiť aj na sanovanie Sociálnej poisťovne. Len to by vláda veľmi ťažko vykazovala voči ľuďom, pretože týmto spôsobom, tou novou daňou si fakticky chce vylepšiť hospodárenie budúci rok. A preto tieto peniaze nesmerujú napr. na oddlženie tých systémov, čo som hovoril pred chvíľou.

Michal, ďakujem za tvoj príspevok. Veľa vecí tu odznelo, ja by som ku tvojmu vystúpeniu povedal, že ten tvoj pozmeňovák je racionálny, rozumný, zlepšuje prostredie, takže ho určite podporíme. Celkový návrh sa nám zdá tiež zmysluplný, pretože pomáha redukovať vlastne toto škodlivé správanie mladistvých. Samozrejme, môžme hovoriť o tom, čo tu spomínal aj Tomáš Szalay. Rešpektujeme, páči sa mi tá diskusia, že je široká a mne sa tiež nepozdáva to, že môžu vznikať rôzne substituenty tohto kofeínu v týchto energetických nápojoch, ale niekde musíme začať. Myslím si, že toto je správny krok, ktorý môže prispieť k tomu, aby naši mladiství konzumovali a deti konzumovali menej týchto energetických nápojov. Celkovo sladené nápoje od mladého útleho veku, tu by sme sa mali tiež zamyslieť, že či toto je správne. Určite edukácia je veľmi dôležitá v rodinách, bez toho sa nepohneme, môžme tu mať zákazy, koľko chceme, rodičia môžu nakúpiť energeťáky doma a môžu ich nechať piť deti v domácom prostredí. Čiže, samozrejme, je tu veľmi veľa vecí otáznych, ale asi ku každej zákonnej norme nájdeme mnoho vecí, ako sa to dá obísť, akým spôsobom vieme možno povedať, že to nebude fungovať, tu úplne súhlasím aj s Tomášom Szalayom, poďme veci merať, aby sme si mohli po niekoľkých rokoch povedať, urobili sme dobrú vec alebo nie. Čiže toto je možno ešte tá vec, ktorá tu odznievala dlhšie, ale celkovo za klub KDH chcem povedať, že tento návrh podporíme aj keď vidíme tam drobné nedostatky.
Ďakujem pekne.

...peniaze akože na energie od dobrej sociálnej vlády. Nedostanú to tí, paradoxne tí, ktorí to najviac potrebujú lebo veľmi často tí, ktorí kúria uhlím majú hlbšie do vrecka. Tí to nedostanú. Tí nedostanú nič. Ale dostanú to predovšetkým voliči vládnych strán, ale nemáme na to peniaze. Pretože hospodárime deficitne, vytvárame sedem a viac miliárd dlhu, tak vláda vymyslela to, že Robo...teda pán premiér Fico vybavil v Bruseli, za nejakú protislužbu, že nebude napríklad proti ruským sankciám, tak vybavil, že Brusel prižmúri očkom a budeme môcť použiť europeniaze na eurofondy na to, aby vláda podplatila svojich voličov. A to je absolútne perfídne lebo eurofondy majú slúžiť na to, aby sme my dobehli Európu, aby sme lepšie hospodárili, lepšie zateplili, mali lepšie infraštruktúru, aby sme boli v našom živote efektívnejší a potom cez tú efektivitu, aby sme dosiahli životnú úroveň, ktorá sa približuje životnej úrovni ostatných členských štátov. A my spravíme čo? Teda, tak táto naša vláda vraj vyrokovala s Bruselom, že takmer pol miliardy peňazí, presnejšie 435 miliónov eur, rozdelí jednorazovo nie všetkým domácnostiam, nie podľa spravodlivého kľúča, iba tým, ktorí sú napojené na nejaké centrálne dodávanie energií. Ale tí, čo kúrite doma, teda drevom alebo peletkami alebo uhlím, tak vy nedostanete nič a v tomto ja vidím obrovskú absurditu a chcel som na to upozorniť, že tu sa čaruje s číslam. Tu sa hovorí 90%, 95%, ale veď 8% ľudí na Slovensku, 190-tisíc domácností, sa to vôbec nebude týkať. A čo je na tom ako najabsurdnejšie, že tí čo sú najchudobnejší, práve títo tú pomoc nedostanú. Pomoc má byť adresná v tom zmysle, že ju dostanú tí, ktorí sú odkázaní na pomoc. Ale nie 95% slovenských domácností, to je nezmysel. Máte rôzne štatistiky, máte rôzne správy, že 15, 18 alebo 20% ľudí to potrebuje, tak tam to nasmerujte. A už vôbec nie, že na to budete míňať európske peniaze. Ja by som zopár slovíčok na F vám chcel povedať. Je to čistý fail, čistý faul, je to faux paux a je to fiasko tejto vlády. Ale zíďte prosím z kratšej cesty, stiahnite to dolu, upravte to tak, aby tú pomoc dostali tí, čo to potrebujú. Lebo tých sa to paradoxne vôbec netýka. Ďakujem za pozornosť.

ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, mňa mrzí pri tej energopomoci, že vláda sa doslova vykašľala na ľudí, ktorí kúria uhlím a drevom. Opakujem uhlie a drevo. Viacero ľudí žije na vidieku a oni tam nemajú inú možnosť ako kúriť, len uhlím a drevom. Chcem poprosiť pani ministerka, zvážte ešte túto energopomoc a nezabúdajte na týchto ľudí. Je to čistá diskriminácia. Chcem aj zároveň poprosiť pána podpredsedu Andreja Danka, viem že máte silné slovo, skúste na to ešte pritlačiť. Uhlie a drevo. Títo ľudia sú chudobní, oni sa musia doslova zháňať peniaze aby nakúpili si uhlie a drevo. Nezabudnite na to prosím vás. Sú to dôležití ľudia pre našu spoločnosť. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda výboru pre sociálne veci, pán Richter, kolegyne, kolegovia, ja som veľmi rád, že pán Richter tu je dnes medzi nami, možno že niečo z toho sa ho aj dotkne. Spolu s pánom kolegom Horeckým a s kolegyňou Turčanovou chceme otvoriť zákon 553/2003, to je zákon, ktorý hovorí o odmeňovaní niektorých zamestnancov vo výkone práce vo verejnom záujme. Tam sú tie tabuľky, o ktorých sa tu dneska rozpráva. A ja som rád, že ste tu, kolegovia poslanci, aj z vládnej strany, lebo vaíim mottom alebo často opakovaným heslom je sociálny systém, sociálna spravodlivosť, sociálna úroveň, neznižovanie sociálnej úrovne. Dokonca dve politické strany vládnej koalície sa pasujú, že sociálna. Tak mi dovoľte, dovoľte mi ten inštitút minimálnej mzdy, ktorý sa tu veľmi často spomína ako jeden z nástrojov, ako udržať životnú úroveň a ako neklesať so životnou úrovňou. Tento parameter, tá minimálna mzda, to porovnávame s okolitými krajinami a snažíme sa preukázať, že to je dôležitý parameter, že ho treba zvyšovať a že toto pomáha pracujúcim, predovšetkým tým, ktorí zarábajú menej. Tak potom je nezmysel začínať tabuľkové platy v niektorých profesiách pod úrovňou minimálnej mzdy. Pán kolega Horecký aj ja sme pracovali ako zamestnávatelia a túto mzdu sme dávali zamestnancom a tiež sme to riešili s právnikmi a tu je ten jednak nesúlad zákonov a potom je tu veľmi vážna právna neistota, pretože ak má niekto určenú mzdu pod úrovňou minimálnej mzdy a zamestnávatelia sú iným právnym predpisom povinní im vyplatiť tú úroveň minimálnej mzdy, tak hľadajú spôsob ako. A to, že ten spôsob je cez osobné ohodnotenie, cez nejakú odmenu za prácu naviac, je nezmysel. Toto je právne spochybniteľné, ak si ten človek urobí síce svoju prácu, ale neurobí nič naviac, podľa tabuliek má dostať povedzme 700 eur, ale minimálne mzda je 900 eur a tých 200 eur mu máme doplatiť a my nevieme povedať prečo. Kolega Horecký už povedal, že my máme vytvorené interné predpisy, ako hodnotíme a ako teda vieme ohodnotiť človeka nad rámec jeho mzdy. Ale tu sa, tu ako keby, a to vás teda chcem požiadať, kolegov poslancov z vládnej koalície, aby sme priznali farbu, že či tá naša minimálna mzda je skutočne reálne minimálna mzda. Lebo ak je, tak potom musíme prerobiť tie tabuľky a ony majú začínať na tej úrovni, kde tá minimálna mzda začína. To asi dáva logiku. Tu sa zhodneme.
Druhá vec je, že toto opatrenie nevstúpi, alebo negatívne sa neprejaví napríklad na rozpočte. Prečo? Lebo vo verejnej správe už aj dnes toto musíme doplatiť kvôli inému právnemu predpisu. Čiže nikto vo verejnej správe nezarába menej ako minimálne mzdy a potom tie tabuľky v 553 sú nepravdivé. A toto vám ponúkame kolegiálne, nedávno sme tu hovorili o hazarde, ako ničí rodiny a ako ho treba regulovať, a ponúkame riešenia, podobne aj dnes prichádzame s riešením, aby sme odstránili tie právne pochybnosti alebo právnu neistotu práve u tých zamestnancov, ktorí majú, ktorým začína ten tabuľkový plat pod úrovňou minimálnej mzdy. Vidím, že aj pán Richter dvihol hlavu. Je to vec, ktorá dáva zmysel, nájdime spoločné riešenie, kľudne to prevezmite, pripravte takú úpravu, ktorá by dala zmysel, ale dajte právnu istotu tým ľuďom, ktorí na Slovensku vo verejnej správe zarábajú najmenej.
Ďakujem pekne.

No, pri všetkej úcte, kolegyne, ja si vážim vašu prácu, aj vašu odbornosť. Tina, ja nezjednodušujem, len nemám veľa času a nie je tu priestor na to, aby sme preberali školské systémy, ktoré nikoho nezaujímajú na tomto svete. Ale na druhej strane, ak poviete, že na základe talentu môžeme teda sa špecializovať, tak potom môžete mať od piateho ročníka okrem športových ďalšie typy škôl. A vy z toho celkového objemu vezmete deti talentované na to, na to, na to, na to, na to, potom akože inklúziu a to vzájomné sa ovplyvňovanie pozitívnym spôsobom má už robiť len tých pár netalentovaných detí a detí z rómskych osád? To je problém. Lebo do tých špecializovaných škôl sa práve tie rómske deti málokedy dostávajú, aj na tie konzervatóriá, aj na tie športové školy. Čiže podľa mňa si trošku protirečíte.
A ja ešte spomeniem aj jednu vec, ktorú ide urobiť pán Drucker. Napríklad v Bardejove to funguje tak, na základných školách, že jedna sa venuje primárne hokeju, jedna sa venuje futbalu, jedna sa venuje plávaniu a tak ďalej, ale teraz tým, že tak prísne nakreslí obvody a povie, že musíte chodiť do obvodovej školy, tak vlastne toto ide pán Drucker pokaziť, ale nič to nemení na tom, že pozor, lebo na inklúziu potrebujete celú vzorku ľudí, aj talentovaných, celú vzorku detí. To je to, čo robí Fínsko, že neselektuje, že nemá špeciálne školy pre športovcov, špeciálne pre hudobníkov, špeciálne pre ľudí, ktorí sa venujú technickým zručnostiam, aleže tie školy do 18 rokov majú všeobecný charakter. To je fínsky model a to je inklúzia. Ale to, čo vy tu dneska predkladáte, je hybrit a potom ako keby ste si veľmi protirečili. To ja vidím.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, pani predkladateľka, kolegyne, kolegovia, dnes sa vám tu prihovorím ako pedagóg aj ako športovec, ja som telocvikár, angličtinár pôvodne a veľa som aj trénoval, strávil som vlastne polovicu života na štadiónoch, robil som atletiku, desaťboj a tak, ale aj iné športy potom ako učiteľ telesnej výchovy, tak aj, aj plavecké výcviku a tak ďalej. Čiže k tej téme čosi poviem. A okrem toho som posledné roky sa veľmi venoval školským systémom. Tie školské systémy v zásade na svete môžeme rozdeliť na dve skupiny. Jedny sú inkluzívne a druhé sú selektívne. Ten selektívny, ako príklad uvediem napríklad Nemecko, kde desať-, jedenásťročné deti si vyberú jednu z piatich ciest a tou cestou idú ďalej a vlastne celý systém je nastavený takto selektívne, že je problém potom ešte viete preskočiť z jednej školy do druhej chvíľku, ale v zásade už v desiatich, jedenástich rokoch určite svoju trajektóriu a takýmto študijným smerom sa vyberiete. To je selektívny systém, ktorý od tých desiatich, jedenástich rokoch funguje v Nemecku a Nemecko môžeme považovať teda spolu všetci za úspešnú krajinu, ktorá po druhej svetovej vojne sa veľmi prakticky a dobre vybudovala, dneska je to motor Európy.
Druhý systém, druhý spôsob vzdelávania je inkluzívny a je to systém, ktorý čo najdlhšie sa snaží všetky deti udržať spolu, aby navzájom sa ovplyvňovali, aby sa navzájom ťahali. O inklúzii veľa hovorí napríklad pani kolegyňa Kosová. Náš systém, náš školský systém je zmiešaný, v našom školskom systéme, ako kolegyňa už uviedla, sa snažíme tváriť, že ideme inkluzívne aspoň do tých 15 rokov, ale tým, že existujú osemročné gymnáziá, tým, že existujú konzervatória s programom osemročným, tak vlastne vyberáme časť zo systému, nie všetkým deťom je to umožnené, a to je taký kombinovaný inkluzívno-neinkluzívny systém a výsledky nášho školstva sú momentálne úplne najhoršie v OECD, v Európe, proste pri všetkých možných meraniach sa ocitáme prví, druhí, tretí od konca. Čiže tento zmiešaný systém nefunguje.
A pani kolegyňa spomenula že pozor, že tie osemročné gymnáziá to je tá exklúzia alebo to vyberanie, alebo selekcia na základe intelektu, toto nie, aleže na základe talentu, to už môže byť. Čiže môžeme mať športové školy alebo, alebo konzervatóriá. No dobre, ale potom môže byť ďalšie kritérium, keď má niekto napríklad talent na prácu s drevom, alebo keď má niekto talent na technického charakteru. Tak ja tomu nerozumiem, lebo keď zo systému vyberiete jedenásťročné deti na osemročné gymnáziá, potom vyberiete jedenásťročné deti na šport, jedenásťročné deti na umenie, tak potom kto tam zostane na tú inklúziu, mi povedzte? Kto tam ostane na tú inklúziu? A ja od vás veľmi často počúvam, že inklúzia to je svätý grál a to je to najdôležitejšie, čo musíme zaviezť do školy, a teraz paradoxne prichádzate so zákonom, ktorý je selektívny, s návrhom zákona. A pozerám tu aj na pána Tittela a možno že viacerí ste tu športovci, športovcom sa človek nestáva v jedenástich. Tie hviezdy, ktoré nás reprezentujú, tí proste oveľa skôr začali. A budovať takýto polovičatý systém, že inkluzívny, ale v tomto a v tomto prípade selektívny, neviem, či je správne, tak aj keď sme kolegovia, neviem, že či ten návrh zákona prinesie požadovaný efekt. Ak chcete budovať inklúziu, tak poriadne, ak chcete selektívne ísť zo systému, tak priznajte farbu a nemávajte tu príliš vlajkou inklúzie.
Toľko z moje strany, ďakujem pekne. Snáď som sa vás nedotkol príliš.

Okej, takže pán Krátky sa vzdal, okej.
Ďakujem pekne, kolegovia. Pre nás je pozorovať, že tuto sa bojuje proti tomu, že, a používa tu pán, pán kolega Matovič taký ten pojem, že Fico tu hrá hry. Ale mne to tak pripadá, že aj Igor Matovič to pociťuje ako hru a boj, súboj voči Robertovi Ficovi. A berie to ako nejaké svoje ťaženie voči zlu, že jemu to proste neschválime (reakcie z pléna), ale my sa vieme pozrieť vyššie a mne na tomto záleží.
Čiže podľa mňa aj teraz možno kolega Matovič chce použiť toto nehlasovanie za túto ústavu ako politickú hru, ale ústava nie je hračka. Ani vláda Igora Matoviča nepodala takéto zmeny do ústavy a teraz tu sú. Takže toto nie je hračka. Ústava je a má byť vyjadrením deklarácie a hodnotového, principiálneho zakotvenia, zarámcovania života našej spoločnosti a našej vlasti, a to je potrebné a preto chceme, aby tieto veci, tak ako sú podané a dobre prepracované, hovorím to niekoľkokrát, aby prešli. A je naozaj škoda, a je to podľa mňa až čudné, aby to v tomto pléne neprešlo o jeden alebo dva hlasy. Takže ja by som bol veľmi rád, keby poslanci trebárs aj Hnutia SLOVENSKO, čo je bývalé OĽANO za takúto vec si naozaj zvážili, že je potrebné hlasovať pre obsahové, dôležité, principiálne zmeny, a to môžu robiť len ľudia, ktorí ich chápu ako hodnotovo správne a nepozerajú sa na krátkodobý boj proti jednému človeku, proti jednému zlému politikovi, ktorého nenávidím pre všetko zlo, ktoré robí, ale že chcem dobré veci. (Prerušenie vystúpenie časomerom. Potlesk.)

Ďakujem, kolega Braňo Škripek, za tvoje vecné a jasné vystúpenie. Dotýkam sa pár vecí z neho, napríklad keď si pripomenul aj moment, hoci si to explicitne nepomenoval, keď sme prisahali na ústavu ako poslanci, že budeme teda ctiť zákony, budeme postupovať podľa svojho vedomia a svedomia a tak ďalej. Nuž to máme, niečo podobné máme rozpísané v učebniciach od základných škôl až po vysokoškolské skriptá, kde opisujeme demokraciu ako súťaž najlepších dostupných riešení, kde sa rieši to, čo je na stole a nie, kto to tam priniesol. Ak by to malo byť tak, ako to tu pozorujem okolo seba, tak prepíšme tieto učebnice. Priznajme potom, že politika je o politickom marketingu, o lajkoch na Facebookoch, o neviem, reklamách, a nie o tom, čo je na stole, čo je meritom veci.
Čo je meritom tejto zmeny vlastne? Aby sme si zadefinovali materiálne jadro ústavy tak, ako je to v súlade so Základnou zmluvou o Európskej únii, s prístupovou zmluvou lisabonskou našou, tak, kde sú explicitne, exaktne vymedzené veci, ktoré sme odovzdali do kompetencií a ktoré sú nad naším právom a ďalej budú, pretože medzinárodné právo nemôže zmeniť žiadna republika, ako Slovensko. Nech by sme si do ústavy napísali čokoľvek, medzinárodné právo má vždy primát, ale bude braná do úvahy naša ústava v tom zmysle, že aj náš Ústavný súd sa k takým medzinárodným normám môže vyjadriť. A to práve v tých veciach, ktoré sme nikdy neodovzdali do kompetencie Európskej únie. Viac času nemám.
Ďakujem za tvoje vystúpenie.