Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem aj za faktické. Musím sa zastať pána ministra Suska, lebo teraz bol za mnou a povedal, že to hlasovanie aspoň sa posunie na štvrtok. Takže dúfam do štvrtku ešte pán minister Šutaj Eštok príjme dobrovoľných, dobrovoľnú horskú záchrannú službu, dobrovoľnú horskú službu, lebo ony sa nevolajú dobrovoľná horská záchranná služba ale dobrovoľná horská služba a že do toho štvrtka skúsime ešte nájsť nejaké riešenia, aby sa pomohlo. A teraz mi aj píšu z horskej, lebo sledujú samozrejme vystúpenie a píšu tu, že na stránke horskej záchrannej služby to je tá profesionálna horská záchranná služba. Pád turistu z Rysov 15.10. Žiadna podzemná pátračka. Píšu mi, kde sú tí záchranári horskej záchrannej služby, ktorých je vraj dostatok? Aká lokalizácia? Lokalizácia zlyhala. Takže to je len na margo, že ja si vážim prácu profesionálov, profesionálnych horských záchranárov ale nie je ich dostatok. Keď sa stane, že niekto sa stratí, tak tí profíci nemajú šancu ako som spomínal, aby mesiac niekde v teréne hľadali, lebo tiež musia držať pohotovosť a ony hlavne robia tú záchranu v tých náročnejších terénoch by som povedal. Ale tak isto dokážu to zvládnuť aj títo dobrovoľný horský záchranári. Takže chcem poďakovať pán minister, že ste napísali pánovi ministrovi vnútra a dúfam, že do štvrtka prebehne nejaké to jednanie a že sa nájde nejaký kompromis a keby sa nenašiel, tak, že by sa to ešte posunulo to hlasovanie. Lebo je to veľmi dôležité ak prijmeme zlý zákon uškodíme si sami sebe, lebo nevieme čo sa aj nám môže stať niekedy. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, tak v takú neskoršiu večernú hodinu. Pán kolega Janckulík. Neviem či to všetci o ňom viete, ale on je, on je dobrovoľným horským záchranárom. Je to človek, ktorý, ktorý vo svojom voľnom čase zadarmo chodí a zachraňuje ľudské životy. A za to by som sa ti chcel poďakovať. Aj za to, že ako si nám objasnil aká je vaša práca náročná. Ako na vás štát kašle a ako radšej prihráva peniaze súkromníkom a rôznym špekulantom a, a aj za to, že si vyzval túto vládu a vedenie Národnej rady, že, že takto sa predsa rokovať nemôže. Nemôžte rozprávať o horských záchranároch bez horských záchranárov. Nemôžte, nemôžte otvárať takéto veci bez toho, aby tu bol predkladateľ. Možno nechcem sa vás dotknúť pán minister Susko. Možno, možno, že ste záchranár a možno, že nám niečo k tomu poviete. A ak nie, tak sem radšej pošlite svojho kolegu pána ministra vnútra, lebo toto je trošku nedôstojné a kolega Janckulík sa tu môže roztrhať. Môže zachraňovať životy, môže predkladať, môže chcieť rokovať, keď o pol desiatej večer s nami o niečom debatuje minister spravodlivosti, ktorý určite rozumie svojmu fachu ale neviem či záchranárčeniu. Ani nedozvieme sa ani žiadnu odpoveď, ani žiadny rozumný návrh, ani žiadne rozumné odôvodnenie. A sme tu všetci na srandu. Keď toto vidia, keď toto vidia Slováci, že čo sa tu deje v tej Národnej rade, tak nás veľmi nepochvália. Ani ja vás veľmi nechválim, ale za to chválim kolegu Igora Janckulíka, ktorý zachraňuje životy a ja som sa tak pokúsil natiahnuť čas aspoň o minútu a 50 sekúnd, aby sme snáď získali ešte jeden podpis na pozmeňovací návrh. Už je to minúta 55, tak sám sebe gratulujem. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcem veľmi oceniť outfit pána kolegu Szalaya, ktorý prišiel veľmi netradične medzi nás, aj kvôli tomu, že eh toto rokovanie je pomerne prekvapivé a my sme sa vrátili niektorí z pol cesty do aby sme, aby sme teda zachytili aspoň časť rokovania. Nevnímam to veľmi, veľmi rozumne, pán predseda a keď príde na na školské zákony, tak sa k tomu ešte patrične vyjadrím. Ďakujem pekne, pán Szalay.

Ďakujem za slovo. Pán kolega Sabo, fakt sme mi pripomenuli s tým, že akým spôsobom sa vypúšťajú von informácie o konsolidácii aj o štátnom rozpočte. Tu tlačovku ministra financií, kde ho predseda vlády nechal škvariť, pretože minulý rok tam bol aj predseda vlády, teraz tam nechal iba ministra financií a on tam vlastne takým populárnym spôsobom vysvetľuje, akým spôsobom chce robiť konsolidáciu. Potom som mal otázky od ľudí, že prosím ťa pekne, čo tam ten minister povedal, dá sa k tomu nejako dostať? Tak som sa skúšal k tomu dostať na stránke ministerstva financií a nedostal som sa, ale mal som šťastie, pretože už mám trošku skúsenosť a tak som si vlastne tie obrazovky fotil po jednej, po jednej som si ich fotil, aby som tam tie okrúhle čísla videl, to boli často desatiny miliárd, na desatiny miliárd zaokrúhlené, tak som si to pofotil a doteraz mám normálne uloženú, mám jeden adresár a tam mám uložené tie obrazovky, tam ich pekne mám a keď som chcel sa k tomu vyjadriť za stranu KDH, že čo to vlastne minister financií predložil, tak som ti pekne prelistoval tie obrazovky a do Excelu som si písal tie číselka, aby mi niečo z toho vyšlo, aj keď často boli to také okrúhle čísla a na základe tohto vlastne ja ako poslanec Národnej rady som si robil odborný posudok na to, čo predložil minister financií. Prosím vás pekne, za čo nás má minister financií. A on v tom napokon pokračoval, nie je tu, škoda, že tu nie je, by som mu to povedal úplne rovno, on v tomto štýle pokračoval aj tu, keď predkladal návrh štátneho rozpočtu. To boli len útoky, to boli zase nejaké čísla, ktoré si neviem odkiaľ zobral, ale to nebolo vystúpenie odborného ministra. Ja by som zvážil, či má pôsobiť vôbec ďalej... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Kolega Dostál, ďakujem za podporu tých mojich myšlienok, ktoré som tam predniesol. Áno, je to plošné, sú to nejaké plošné opatrenia, konkrétnosti človek tu veľmi ťažko hľadá a opakujem znovu, že nevidíme žiadnu snahu získať pre kultúru nejaké zdroje z iných zdrojov ako zo štátneho rozpočtu. Ja len ešte v tejto reakcii poviem, že akým spôsobom sa ťažko dostávalo vôbec k tomu rozpočtu. Návrh bol schválený v piatok 10. októbra vládou, odoslaný s prílohami na e-mailové adresy poslancov, v piatok o 17 však bol ohlásený výpadok internetu Národnej rady celý víkend, čo skomplikovalo dostupnosť tohto materiálu. V pondelok sa o ňom rokovalo vo výboroch a v utorok išiel materiál do pléna. Prosím vás pekne, takto to išlo, takýmto spôsobom. A to je kapitola kultúry. Rovnaké problémy mali ďalší kolegovia poslanci, vyhodnotiť takýto zákon roka v priebehu skutočne niekoľkých doslova dní, nehovorím ani pracovných, lebo to išlo cez víkend. No neviem ako to nazvať inak ako pohŕdanie vlastne parlamentom a pohŕdanie, keď pohŕdate parlamentom a poslancami, tak pohŕdate aj tými voličmi, ktorí volili týchto poslancov, ktorí tu sedia v parlamente. Takže je to o to smutnejšie, že hovorím o rozpočte kultúry a tento prístup bol vyslovene nekultúrny. Toto nie je kultúra, ale obávam sa, že týmto spôsobom bude pokračovať vládna koalícia aj v budúcnosti, pretože sa to stalo doslova normou. Ďakujem za pozornosť.

lebo je to spravodlivé a je dobré, že v zákone tento valorizačný mechanizmus je. Ďalším anatúrnym výdavkom je príspevok na rovných dvanásť stotín percenta z HDP pre Slovenskú televíziu a rozhlas, ktorý jej pripísal navyše takisto necelých 10 mil. eur. Ide o naplnenie minimálnej možnej podpory vzhľadom na stav verejných financií a hoci táto spodná hranica podpory sa stane nadlho jedinou možnou. Takže slovo najmenej v zákone, ktoré tvorilo pre STVR nádej pracovať aj v rozvojovom scenári, tak je teraz úplne zbytočné. Materiál k rozpočtu uvádza, že konsolidačné opatrenia sa dotknú najmä 5 % krátenia mzdových prostriedkov, 10 % na tovaroch a službách a 15 % na kapitálových výdavkoch a to ako ústredného orgánu, tak aj príspevkových organizácií ministerstva. Zákonite tak dôjde k redukcii činnosti organizácii na úrovni vo výške 29 mil. eur. Obávam sa, že to bude veľký problém, keďže už teraz poddimenzované príspevkové organizácie pôsobiace sú na hranici plnenia svojich zákonných povinností. Ostáva len dúfať, že sa divadelné a koncertné stany nezačnú napĺňať prenájmami rôzneho účelu a kvality a to len v záujme dosiahnuť stanovené príjmy. Čo je však smutnejšie, o ich rozvoji nemôže byť ani reč. Za všetky jeden príklad. Veľmi mi leží na srdci osud štátnej opery v Banskej Bystrici. Nie preto, že pochádzam pôvodne z Banskobystrického kraja, ale tejto inštitúcii sa podarilo za roky nevídané, vzbudiť pre obyvateľov priľahlých okresov a miest zo žánrov opery, baletu, operety žiadaný artikel, za ktorým sú ľudia ochotní cestovať desiatky kilometrov. Zo záverečného účtu, ktorý pred polrokom taktiež ministerka neprišla obhajovať, sme sa dozvedeli, že plánované prostriedky vo výške 9,6 mil. eur na rekonštrukciu budovy opery sa nepreinvestovali a rozpustili sa do iných projektov. Očakával som, že sa aspoň časť z nich objaví v tomto návrhu rozpočtu. O opere však nie je žiadna zmienka a nielen o plánovanej rekonštrukcii, ale ani o rozpočte ako takom. A je smutne známe, že ak sa do konca roka nenájde 700 tis. eur, štátna opera môže od 1. januára budúceho roka prestať fungovať. A rozpustiť súbor znamená zánik inštitúcie. Preto apelujem na ministerku a ministerstvo, aby s tým urgentne niečo urobili. Takéto neinformovanie o mnohých ďalších inštitúciách je úplne ako princípom vôbec návrhu rozpočtu ministerstva kultúry. Ako veľmi nezodpovedné vnímam opätovné krátenie rozpočtu pre podpornú schému Obnovme si svoj dom na 8,3 mil. eur. Ako protiargument sa môže zdať alokácia 6 mil. eur na kapitálové prostriedky v rámci Fondu na podporu umenia. Skúsenosť s aktuálnym spôsobom prerozdeľovania prostriedkov radov fondu i účet na ktorý môžu byť peniaze poskytnuté však skôr nahráva do karát podobne spriazneným subjektom ako kultúrnym pamiatkam, ktoré akútne potrebujú pomoc. Je veľká škoda, že ministerstvo sa nedrží odborného regionálne proporčného systematického prístupu, aký roky úspešne fungoval pri programe Obnovme si svoj dom. Podobne by som mohol hovoriť o Fonde na podporu umenia, ale pre krátkosť času nepôjdem do podrobností. Chcem upozorniť na inú veľmi dôležitú vec. Vákuum podpore, ktoré vzniká nie je nahradené ani žiadnymi inými nástrojmi podpory. Teraz nám na mysli sponzorský zákon, či podporu donorstva a filantropie, o ktorých ministerstvo neviem z akého dôvodu mlčí. Svojim konaním tak amputovalo zdravú nohu kultúry, avšak bez potrebnej náhrady, aby kultúra mohla v nejakom režime vôbec fungovať. Ešte raz musím konštatovať, že je to veľmi nezodpovedný a likvidačný krok a predložený rozpočet, ani legislatívny plán na najbližší rok nijaké záchranné koleso pre tento segment kultúry neponúka. Tu skutočne ozaj zdôrazňujem, že sponzoring, donorstvo, filantropia atď. treba veľmi silno zakotviť do nášho systému. Ak sa pýtate, akým spôsobom chce konsolidovať a aký názor má na konsolidáciu KDH, tak vám hovorím, že tu je krásny priestor, ako do kultúry tie chýbajúce zdroje, ktoré budú chýbať aj v dôsledku konsolidácie, ako ich dostať z iných oblastí, to znamená najmä zo súkromnej sféry. A nič sa v tom nerobí. Roky sa v tom nič nerobí, takisto ani tento rok sa v tom nič nerobí. Rozpočet ministerstva kultúry sa nedá komentovať len na základe čísel v tabuľke, ale najmä podľa toho, akým smerom sa s nimi naloží. Ministerstvo kultúry za dva roky prichádza len s amputovaním tepien predchádzajúceho systému fungovania a preskupovanie finančných prostriedkov nesystematicky z jedného chlievika do druhého a to bez toho, aby predstavilo a uskutočňovalo potrebné systémové zmeny, ktoré by kultúru nechali závislou len na podpore štátneho rozpočtu, pri kreovaní ktorého ako ukazuje aj tento rozpočet, napriek miernemu zvýšeniu prostriedkov ostáva kultúra stále na chvoste záujmov štátu. Absencia adresnosti v hľadaní úspor a naopak celoplošné od zeleného stola riadené percentuálne šetrenie pre všetkých, je cestou k likvidácii toho, čo tu roky fungovalo, na úkor toho, o čom rozpočet mlčí. Teraz mám na mysli obrovskú sumu v kapitole tvorba a implementácia politík, ktorá je rukách ústredného orgánu. Uvidíme, aká bude účelnosť a efektívnosť vynaložených prostriedkov, napríklad na služobné cesty pani ministerky, alebo kde končia milióny eur, ktoré sú odložené vo Fond na podporu umenia, opäť pre priority ministerstva kultúry a podobne. Takže keď to zhrniem na záver, v návrhu rozpočtu ministerstva a kapitoly kultúry vidíme absenciu skutočne nejakých vážnych zámerov v konkrétnych oblastiach a to, čo opäť zdôrazním a zase na konci to poviem ešte raz, nevidíme žiadnu snahu dostať do kultúry prostriedky z iných zdrojov, ako zo štátneho rozpočtu. Nevidíme. Pritom priestor je na to obrovský, stačilo by aby sa vláda postavila ministerstvu kultúry zvlášť, aby sa postavila nejakým spôsobom k sponzorstvu, filantropii. Sú ľudia, ktorí sú ochotní investovať, alebo vložiť peniaze do kultúry. Nie je to len na štýl, ja neviem renesancie v Taliansku v začínajúcom novoveku, ale skutočne takéto niečo veľké nemôžeme čakať, ale je priestor na to, aby sa našli prostriedky aj z iných zdrojov ako zo štátneho rozpočtu.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister. V prvom vystúpení za klub som sa venoval celkovému rozpočtu. Minister financií tu nebol, ale dúfam, že vtedy prítomný minister spravodlivosti mu sprostredkoval informácie z môjho vystúpenia. Dnes sa budem venovať rozpočtu ministerstva kultúry. Hneď na začiatku musím konštatovať, že v tomto rezorte akoby bežala permanentná konsolidácia naprieč volebnými obdobiami, ktorá stále necháva kultúru na chvoste záujmu a okrem nedostatku finančných zdrojov, ktoré sa podpisujú na jej provizórnom fungovaní a nemožnosti väčšieho rozletu, jej rany často s nezvrátiteľnými následkami vrážajú politici, ktorí svojou revanšistickou politikou rúcajú to, čo bolo horko ťažko vybudované v predchádzajúcom období.
Točíme sa v kruhu štvorročných funkčných období vlád. Stratégie rozvoja kultúry a umenia končia však v zásuvkách bez ich celoplošného akceptovania a vždy nanovo sa začína tvoriť to, čo sa neodvážim nazvať kultúrnou politikou štátu, ale len politikárčením na úkor kultúry samej. Či zdroje sú alebo nie sú, kultúra dostáva stále rovnako a garnitúra pôsobiaca teraz na ministerstve aj túto obvyklú výšku prostriedkov míňa na realizáciu úzkych záujmov a cieľov svojej straníckej politiky a v tomto spomedzi všetkých garnitúr vyniká tá súčasná vedená ministerkou Martinou Šimkovičovou. Dovolím si to tvrdiť preto, že tento zákon roka nebola schopná prísť ministerka Šimkovičová obhajovať ani na výbor pre kultúru a médiá. Namiesto toho nás cez sociálne siete informovala, že uprednostňuje rokovanie o problematike štátneho jazyka. Netvrdím, že toto nie je dôležité, ale išlo o parciálne stretnutie, ktoré sa dalo určite odložiť, či časovo preložiť, pretože obhajovať rozpočet pre pred parlamentným výborom, ktorý je určený na kontrolu ministerstva je jej povinnosťou. Poďme však k rozpočtu, ktorý ministerstvu kultúry pridelil 3,5 milióna eur, o 3,5 milióna eur viac ako v tomto roku. Nejde o zvýšenie, ako by sa na prvý pohľad zdalo, lebo keď odpočítame mandátne výdavky teda tie viazané na valorizačné mechanizmy v zákonoch, rezort kultúry dostal o 15,9 milióna eur menej ako mal dostať. To je teda podiel, ktorým sa ministerstvo podieľa na konsolidácii verejných financií. V dôsledku valorizačného mechanizmu sa podpora cirkví a náboženských spoločností zvyšuje o necelých 10 miliónov eur. V prípade podpory cirkví ide o finančný príspevok, ktorý kompenzuje ich činnosť a službu v mnohých oblastiach života, spoločnosti, sociálnej, zdravotnej, vrátane duchovnej službe a iných. Benefity, ktoré sa nedajú vyjadriť a hodnotí len materiálnej, či výškou podpory. Napríklad platy duchovných, ktoré boli roky pod úrovňou minimálnej mzdy, je tak možné dorovnať do jej úrovne. Ak by sa niekto pýtal, prečo sa v čase konsolidácie nesiahne aj na tento príspevok, odpovedám, lebo je to spravodlivé a je dobré, že v zákone tento valorizačný mechanizmus je. Ďalším mandatórnym výdavkom je príspevok na úrovni 0,12% z hrubého domáceho produktu pre Slovenskú televíziu a rozhlas, ktorý jej pripísal navyše, takisto necelých 10 miliónov eur. Ide o...

Ďakujem pekne.
Martin, zareagujem prv na teba, máš úplnú pravdu. Ak občania tejto krajiny sledujú aj na čo všetko sa míňajú peniaze, aké nákupy sa robia, čo všetko sa v poslednom čase obstaralo, ako sa to obstaralo, samozrejmé, že neveria, že to s tou konsolidáciou myslíme vážne. 7,4 miliardy euro sa za tri konsolidácie vybralo, ale nič, nič to nezmenilo, deficit nám neklesá. Neklesá nám, ľudia sú stále, stále viac nahnevaní, podráždení, lebo všetko ide hore, ale vidia, čo sa deje vo vláde. Nešetria na sebe. Už pred, pred dvoma mesiacmi pán minister Kamenický povedal, že to bude pol na pol, že 1,2 miliardy budú znášať, bude znášať vláda. Teraz sa dokonca hovorí aj o nejakých 500 miliónov euro, ani to možno nebude reálne, že na konci dňa to bude. Takže neveria tomu. Neveria, že to myslia úprimne. A všetko sa prenáša naozaj na bežných ľudí, na bežných pracujúcich ľudí, ktorí denno-denne chodia do práce.
Pán kolega Mikulec, vy ste vraveli o rezignácii. To je presne to slovo, ktoré tu v spoločnosti máme. My proste sme rezignovali, vláda rezignovala na reformy. Dnes mala jedinečnú možnosť reformovať zdravotníctvo, reformovať školstvo, reformovať iné, spájať ministerstvá, spájať ministerstvá mohla. Nie rozširovať kvôli tomu, že by sme tu vytvárali trafiky a oni si z toho urobili ďalšie dane z hazardu a vytvárali nejaké národné kasína, ale spájať ministerstvá. Dnes sa mohli spájať ministerstvá. Viete, čo sa robí v Českej republike? Sme boli pred týždňom na takej diskusii, kde sa hovorí o tom, že spoja ministerstvo zdravotníctva s ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. My sme tu vytvorili ďalšie ministerstvá. Pozrite sa, kam sa posúvajú iné krajiny. Nerozširujú sa. Spájajú sa, lebo svet sa mení. Ale my to nerobíme, my tu rozdávame trafiky. Toto je problém. Preto tomu ľudia neveria.

Ďakujem za slovo.
Kolega František Majerský, ďakujem za tvoje vystúpenie. Skutočne hovoril si o veciach, ktoré sú nám vlastne už dlho známe, že chýbajú nejaké systémové opatrenia v zdravotníctve, hoci tam, hoci tam nejaké peniaze sú. Tiež si hovoril teda o peniazoch v zdravotníctve. Ja sa dotknem v súvislosti s tým aj nového zvýšenie zdravotných odvodov o jedno percento. Na rozdiel od predchádzajúceho kroku pred dvoma rokmi, keď sa zvýšil odvod o jedno percento na strane zamestnávateľa, tak teraz sa ten odvod zvyšuje na strane zamestnanca, to znamená, siahame na čistý príjem. Čistý príjem zamestnancov. Pochopiteľné, že živnostníci budú znášať celý šestnásťpercentný zdravotný odvod.
Ďalšia vec, čo je pri tom dôležitá, je, že tieto peniaze nepôjdu do zdravotníctva. Ja tomu rozumiem, že ministerstvo financií a vláda hľadá peniaze po všetkých kútoch, kde by len zobrala tie peniaze a zaťažila ľudí tak, aby tie peniaze získala, len v tomto prípade by som bol aspoň rád, keby nazvali veci pravým menom. Toto už nie je zdravotný odvod, ja by som to nazval zdravotnou daňou. To je čistá daň. To znamená daň na tých ľudí, čo pracujú, sú zamestnaní alebo sú živnostníci, to je nová daň na nich, ktorá bude smerovať priamo do štátneho rozpočtu. So zdravotníctvom to nemá absolútne nič spoločné. A preto treba to nazývať pravým menom a priznať sa k tomu, že je to takto. A ak niečo podobné plánujete vo vláde aj v budúcnosti, tak prosím, voľte správnu terminológiu. Nebalamuťte ľudí tak, ako používa minister financií výrazy o táraní, tak ja v tomto prípade hovorím, že toto je vyslovené táranie.

Pán kolega, prepáč mi za taký detail, ale hovoríš, že my sme vybrali 7,4, my, my. Nie my, oni. Oni vybrali. To je prvá vec. Druhá vec je, že ak chce niekto konsolidovať a je to potrebné, musí začať od seba. A keď toto ľudia nevidia, tak tej konsolidácii neuveria. Ani v zdravotníctve, ani v školstve.
Ja nadviažem na zdravotníctvo. V školstve, do školstva dávame 4,5 % HDP. V parite kúpnej sily je slovenský učiteľ na úrovni albánskeho, teda posledný. Posledný. Takže ak konsolidovať, fajn, ale začnime, začnite od seba. Vláda musí znížiť výdavky na seba, na verejnú správu, lebo každý jeden, každé jedno euro, ktoré táto vláda minie, získa od pracujúceho človeka. Vláda nemá svoju vlastnú tlačiareň na peniaze, vláda len vyzbiera peniaze od ľudí. A keď ľudia vidia vládny luxus, vidia, že sa nedokáže vláda uskromniť, tak potom neprijmú ani konsolidačné opatrenia a raz im to spočítajú. Ver mi.
Ďakujem pekne.