Videokanál klubu
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Ďakujem za slovo.
Pán predsedajúci, pán minister, pán podpredseda výboru, dámy a páni, už pri prvom čítaní som v rozprave komentoval proces prípravy návrhu nového vysokoškolského zákona a zákona o zabezpečení kvality vzdelávania na vysokých školách ako principiálne odlišný od procesu, akým sa pripravovali zákony školské v regionálnom školstve. Ocenil som participatívny prístup, pracovné skupiny, zainteresovane aktérov vzdelávania vo vysokom školstve. Napriek tomu to paragrafové znenie bolo zlým prekvapením, došlo však ku kompromisným úpravám. Osobitne sa to týkalo nezávislosti slovenskej akreditačnej agentúry, voľby členov do správnych rád, do výkonnej rady SAAVŠ a tak ďalej. Nebudem sa vracať viac k tejto anabáze, k tejto minulosti, k tomu procesu, dôležité je, že boli uzavreté kompromisy, ktoré nie sú síce označené tými, ktorých sa to týka, za nejaké ideálne alebo zlepšujúce riešenia. Naďalej sú tam posilnený vplyv štátu a obáv z presahu politiky štátu na akademickú pôdu, čo je nežiaduci jav. Poďme sa teraz pozrieť teda na to, aký je súčasný stav predkladaného návrhu vládneho zákona.
Je pravda, tak ako povedal pán minister, keď, v úvodnej reči, že tento zákon, zákon o vysokých školách, ktorý je platný v súčasnosti, je z roku 2002, čiže je 23 rokov starý, bol mnohokrát novelizovaný, preto sme s nádejou očakávali, že nový zákon o vysokých školách bude stručnejší, prehľadnejší, bude efektívnejším nástrojom pre rast kvality a rozvoju vysokých škôl. Nuž, toto sa celkom nestalo, pretože objem toho zákona sa nejako významne nezmenšil, taktiež k nejakému zoštíhleniu nedošlo. Postrádam v návrhu zákona aj výrazné zatraktívnenie štúdia a práce na Slovensku. Tomuto sa budem trochu podrobnejšie venovať, alebo môžem hneď spomenúť, že správnym krokom, aj keď teda rozhodne len prvým a nie dokonalým, je teda úprava súvisiacich zákonov, ktoré riešia duševné vlastníctvo patentu, vzorov, dizajnu a podobne, čo by mohol byť znak nejakej súťaže medzi vysokými školami a akademickými ústavmi. Nuž, chýba mi tam v zákonoch podmienky, jasné nástroje na posun kvality vysokých škôl nahor a prínosu vysokých škôl pre celú spoločnosť, väčší rešpekt k diverzifikácii vysokých škôl k regionálnym vysokým školám, k skutočným univerzitám nielen podľa názvu a, samozrejme, aj z diverzifikácie z titulu rôznych typov vysokých škôl.
To, čo nám tak naozaj prekáža na vládnom návrhu zákona, je odňatie ekonomických a niektorých samosprávnych kompetencií akademickým senátom vysokých škôl, čo bolo kritizované viacerými aktérmi, najmä radou vysokých škôl. Tiež vnímam negatívne oslabovanie nezávislosti SAAVŠ a Slovenskej akadémie vied. Naozaj v návrhu vládneho zákona sa nachádzajú prvky mikromanažmentu, čo zbytočne nabobtnáva, zväzuje ruky vysokým školám pri výsosnej správe vlastných vecí ako sú nejaké náznaky toho, ako si má vysoká škola poradiť s fenoménom umelej inteligencie. Nemyslím si, že toto je kompetencia alebo úloha ministerstva školstva, ktoré, samozrejme, môže podporovať túto debatu a je dobré, keď do nej vstupuje, ale je zbytočné to upravovať zákonom. Popričom v zákone úplne chýbajú, sú ignorované samosprávne orgány fakúlt. Nie je tam ani zmienená, ani zmienka o dekanoch alebo o fakultných senátoch, čo, samozrejme, nechcem nejak zlomyseľne prejudikovať, že môže sa stať, že na nejakej vysokej škole v nejakej kritickej personálnej situácii, ale takých sme už svedkami boli, dôjde k takému zneužitiu tých kompetencií, že sa dajú zrušiť dekanáty, dajú sa zrušiť orgány fakúlt a všetko môže byť iba pod kontrolou rektorátu. Opakujem, nikomu to nepripisujem, takýto úmysel, ale boli sme svedkami už aj v minulosti, nebudem menovať konkrétnu univerzitu, zablokovania voľby štatutárov vysokých škôl a takej patovej situácie, čo výrazne poškodilo aj renomé, aj fungovanie takejto vysokej školy.
Vnímam tiež v návrhu vládneho zákona nárast administratívnej záťaže. To je spoločným znakom týchto vládnych návrhov zákona v oblasti školstva vo všeobecnosti. Akoby tá úprava legislatívna bola sústredená na zmenu štylizácie, terminológie, nie veľmi podstatné zmeny procesov, ktoré však majú lavínovitý dopad potom na masu dokumentácie, ktorá sa musí prepisovať z dôvodov, ktoré za to jednoducho nestoja. A teraz nejde len o to, že no tak budú písať nové dokumenty, nové poriadky a tak ďalej. Tu ide o to, že sa nebudú venovať tomu, čo potrebujú robiť primárne.
To, čo nám prekáža ale úplne najviac a je v rozpore s deklarovanými cieľmi zatraktívnenia štúdia z posilnenia pozície vysokých škôl a ich posunu nahor v rebríčku vysokých škôl, je prekvapujúce ustanovenie o definitíve pre pedagogických zamestnancov vysokých škôl už po deviatich odpracovaných rokoch a to, prosím pekne, aj pre zamestnancov na úrovni, na pozícii lektora alebo asistenta, či odborného asistenta, ktorí ani nemuseli dosiahnuť na, teda pardon, asistenta, nemuseli dosiahnuť na tretí stupeň vysokoškolského vzdelania, teda získať titul, akademický titul PhD. Takéto čosi nemá obdobu v Európskej únii alebo teda vo svete vo všeobecnosti, kde sa očakáva, že po niekoľkých rokoch, rôzne je to upravené v rôznych krajinách, musí dosiahnuť zamestnanec pedagogický na vysokej škole tretí stupeň vysokoškolského vzdelávania, jednoducho doktorát, a keď nie, tak proste takýto človek opúšťa vysokoškolské prostredie a uvoľňuje miesto niekomu súcejšiemu. Toto je vyslovene kontraproduktívne opatrenie, ktoré znižuje kvalitu našich vysokých škôl, a čo je horšie, ešte nabáda k takým praktikám, ktoré zrovna nectia vysoké školy, ani zamestnávateľov, pretože sa aj toto ustanovenie ako mnohé dajú obísť. Keď som toto konzultoval s ľuďmi z vysokých škôl, tak niektorí otvorene priznali, že no tak zvažujú taký proces, že prerušia aspoň na jeden deň pracovnú zmluvu s takýmto človekom, kým sú stále tieto možnosti, lebo nemá trvalú pracovnú zmluvu, čiže keď mu vyprší termínovaná pracovná zmluva, tak budú pokračovať o deň neskôr s dennou premlkou, takže nebude kontinuálne deväť rokov zamestnaný na fakulte, čo sú naozaj také nízke nástroje pre vyššie ciele, že nemať bezbrannosť a bezmocnosť voči zamestnancovi, ktorého už potom zo školy nedostanete. Lebo aká je iná možnosť okrem, keď už dostane definitívu takéhoto človeka vymeniť. Bude vari dekan alebo rektor mu šliapať na päty, striehnuť na niečo, čo by sa dalo v zmysle Zákonníka práce označiť aspoň nezávažným porušením pracovnej disciplíny a takýmto spôsobom ho cestou Zákonníka práce nájsť výpovedný dôvod vypovedať z, teda zo zmluvy a rozviazať im pracovný pomer? Opäť je to nedôstojné vysokej školy, nedôstojné rektora, dekana, zamestnávateľa a celého procesu a samozrejme aj toho zamestnanca, pre ktorého je oveľa lepšie, keď vidí, ako sa vyvíja jeho kariéra, keď vidí, že toto možno nie je to najlepšie miesto, kde on môže byť, on, ona šťastný a spokojný tým, že sa mu darí a že mu to ide tak, ako to potrebuje aj tá fakulta.
Aby som ako človek, ktorý sa označuje za člena konštruktívnej opozície, aj komplexne zhodnotil tento vládny návrh zákona, tak chcem oceniť prvky, ktoré považujem za pozitívne. Je to vytvorenie špecializovaných výskumných, vývojových alebo umeleckých pracovísk, čo považujem za krok vpred. Ďalej zavedenie krátkych študijných programov v súvislosti so zákonom o dovzdelávaní dospelých. Bola to v skutočnosti moja taká dlhodobá agenda, je to aj súčasť, bola to súčasť aj je to súčasť predvolebného z minulého obdobia, posledného obdobia volieb volebného programu Kresťanskodemokratického hnutia, kedy dlhodobo upozorňujem, apelujem na to aj v súlade s tým, ako sa tieto veci riešia v zahraničí, že tak ako už aj bolo povedané viackrát, nie je možné dnes ukončiť vzdelávanie človeka v kamennej budove raz navždy dosiahne stredo alebo vysokoškolské vzdelanie a už na celý život si s tým vystačí.
Taktiež vzhľadom na veľkú dynamiku pracovných pozícií, požiadaviek trhu, rozvoj technológií, tak sa kvalifikačné požiadavky menia, nedajú sa uzatvoriť do nejakého systému nemenných kvalifikácií, dokonca vznikajú nové, ktoré nie sú ani pomenované a vzniká ich rádovo viac ako kedykoľvek v histórii ľudstva. Takže dopĺňať si kvalifikáciu parciálnymi kurzmi, krátkymi kurzami teda na vysokých školách či v niektorých prípadoch na stredných školách je veľmi dobrý krok, ktorý oceňujeme. Vidím tam však určitú nedopracovanosť, ale nevyčítam ju, len na ňu upozorňujem, lebo chápem, že sa nedá ísť z nuly na sto, aby tieto veci boli začlenené organicky do akreditovaných programov, aby im boli priznané patričné váhy kreditov, aby boli dobre zakomponované do zákonom definovanej dĺžky štúdia a podobne. To nie sú úplne jednoduché zadania a je dobré, keď sa pri nich spolupracuje možno aj naprieč politickým spektrom a rozhodne so všetkými, ktorých sa to týka.
Taktiež oceňujem možnosť voľby medzi záverečnou prácou a odbornou stážou, prípadne kombináciou týchto dvoch. Niektoré vysoké školy už s týmto začali dávnejšie ako napríklad lekárske fakulty. No a už som zmienil, a tým chcem aj, k tomuto sa chcem ešte vrátiť, obsah pozmeňovacieho návrhu tuná vyrušujúcej Pauly Puškárovej, ktorá predložila na školskom výbore pozmeňujúci návrh, kde sa práve definuje vlastníctvo, duševné vlastníctvo tvorivých produktov práce až na úrovni študenta, nielen teda zamestnancov, osobitne aj študentov v oblasti duševného vlastníctva, patentov, vzorov, dizajnov, postupov, čo je určite krok správnym smerom. Dlhodobo som upozorňoval na to aj v tejto snemovni, že Slovensko, slovenské vysoké školy, slovenské akademické ústavy nemajú absolútne žiadnu úpravu v tejto veci. Čo to znamenalo a čo to znamená ešte podnes deň, že ak niekde na pracovisku vysokej školy alebo nejakom výskumnom ústave akademickom sa vyprodukuje v tvorivej práci niečo, čo podlieha ochrane patentovej alebo možno definovať ako vynález, ako dizajnový vzor a tak podobne, ako som menoval, tak je, bolo vždy v 100 % vlastníctve inštitúcie, teda fakulty alebo ústavu. No a záležalo od manažmentu a možností takéhoto pracoviska inštitúcie, ako s tým naloží, ako vôbec pristúpi k autorom, autorovi takéhoto produktu tvorivej práce, duševnej práce. Nuž ten postup bol rôzny. Od flagrantného povedzme ignorovania tohoto podielu, čo bolo zriedkavé. Väčšinou to končilo odmenou nejakou koncoročnou alebo mimoriadnou odmenou tohoto človeka, ale tá fakulta niekedy nemá ani kapacitu, schopnosť alebo už neviem, aké dôvody, kapitalizovať takýto produkt duševného vlastníctva a tým pádom znovu tam nebol nejaký impulz na to, aby tá fakulta rástla aj získavala ďalšie zdroje. Ja to zjednodušujem, lebo nebudem hovoriť, ako postupujú jednotlivé fakulty a pracoviská, mení sa to aj v čase, ale v princípe išlo o toto.
Nuž a teraz tento vládny návrh zákona s pozmeňovákom, ktorý bol prijatý na výbore pre vzdelávanie, posunul prakticky tiež je to trochu zjednodušené, to stopercentné vlastníctvo na autora, s tým, že je tam predpoklad, že vznikne nejaká súťaž, ako jednotlivé vysoké školy budú ponúkať podmienky, za ktorých sa toto stane svojim študentom či zamestnancom a tam, kde budú nejaké dohody veľkorysejšie, kde bude nejaká deľba tých výnosov z tej prípadnej kapitalizácie alebo vlastníckych pomerov voči tomu vynálezu, dizajnu a tak ďalej, tak môžu atrahovať takýchto zamestnancov, študentov. Príde mi to ako nie najlepšie riešenie. Vítal by som, keby tam boli obligatórne podmienky na uzavretie takejto dohody, keby tam boli nejaké limity minimálneho podielu, maximálneho podielu, ale len limity, lebo toto sa nedá predpísať od stola z ministerstva od prekladateľa, pretože tie podmienky a participácia inštitúcií sa líši. Sú pracoviská, kde ide napríklad o umeleckú tvorbu, o tvorbu, ktorá nevyžaduje takú infraštruktúru, materiály, drahé zariadenia, ktoré sa dajú v tej inštitúcii využiť. Niekde je to ozaj len individuálna pracovná činnosť jednotlivca alebo tímu, napríklad v tých umeleckých oblastiach. Takže toto treba nechať na rozhodnutí fakúlt a vysokých škôl, s tým súhlasím, ale dal by som im tam obligatórnu povinnosť. Ja neviem, či sa mám ospravedlniť, alebo čo k tomu povedať, ako vysvetliť, že tu nepredkladám a neprednášam pozmeňujúci návrh, ale poviem vám proste, ako to je. Mal som v úmysle a mal som naplánované včera stretnutie ešte s dvomi kľúčovými ľuďmi v tejto veci, s ktorými to dlhodobo riešim, a dnes dopoludnia takisto, ale tak, ako sme sa už sťažovali, nás zaskočil ten bezprecedentný, tá bezprecedentná, to včerajšie nočné rokovanie, ktoré naozaj bolo podľa mňa v rozpore s uznesením a budeme to skúmať prijatím v Národnej rade, o tom, aká mala byť procedúra, že sa malo pokračovať dnes ráno o deviatej ekonomickými zákonmi a až po nich v zmysle schváleného programu mali prísť na rad tieto školské zákony, tak som jednoducho nestihol pripraviť niečo, čo mám rozpracované, a nemám vo zvyku predkladať pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy len preto, aby som sa tu nimi nejako prezentoval a neboli odkonzultované a pripravené dôkladne s terénom, s ľuďmi, ktorých sa to týka. Takže sa obmedzujem len na to slovné hodnotenie, napokon je to tiež zmysel práce nás, poslancov Národnej rady, a zvlášť keď chcete týmto vystúpením adresovať žiadané zmeny, prípadne poukazovať na rizika prijímanej legislatívy, a o to sa teraz presne usilujem.
Ďalej by som si dovolil odporučiť, aby nešlo teda len o tento prvý krok, čiže riešenie vlastníckych vzťahov a férových podmienok prípadnej kapitalizácie produktov duševného vlastníctva, ktoré vznikne na pôde fakúlt a výskumných ústavov, ale aby sme išli ďalej, ďalšie kroky, v súlade s tým, čo bolo deklarované, že chceme zatraktívniť štúdium, prácu na Slovensku i posunúť vysoké školy a výskumáky vyššie v rebríčku, v rankingu a hlavne vo výkonnosti a kvalite. Tak k tomu podľa mňa je potrebné otvoriť možnosti, vytvoriť flexibilnejšie možnosti pre hospodárenie a pre získavanie investícií a kapitálov. Upozorňujem opakovane na to, že nám chýbajú podmienky pre vstup investičného kapitálu. Hovorili sme o tom aj na školskom výbore. Úplne sa stotožňujem aj so stanoviskom alebo vyjadrením nového predsedu Slovenskej akadémie vied pána Venharta, že my zrovna na Slovensku nemáme vytvorenú túto tradíciu a banky a podnikatelia sa direkt nehrnú do investícií na vysoké školy a do výskumákov, jednak pre to, a to je to, na čo apelujem, že to môžu dnes urobiť iba ako dar. Nemôžu vytvoriť nejaké heterogénne konzorcium, nemajú podmienky zákonné, že keď investujú do rozvoja a podpory aplikovania alebo základný výskum, že ten produkt duševného vlastníctva, budú mať na ňom nejaký podiel a pri prípadnej kapitalizácii tak aj nejaký zisk. Toto tu absolútne chýba a to je ten krok B, C, D, ktorý by som odporúčal, aby sme teda v tom ďalej pokračovali a na tom pracovali.
No, ďalšia vec je, že keď tu nie sú podmienky, tak nemôžeme čakať, že budú stať v rade investori, že chcú investovať. Najskôr musíme tie podmienky vytvoriť a potom ten kapitál získavať. Takže apelujem na to, aby sa okrem toho, že či už žiak alebo zamestnanec, či študent alebo zamestnanec na vysokej škole alebo nejaký stážista, či neviem, akékoľvek pozícii môže byť na akademickom ústave, napríklad diplomant, doktorand niečo vytvorí, aby to nebolo tento ten prvý krok, že je to stopercentne jeho vlastníctvo, ale aby sme pokračovali aj v tom, ako pritiahnuť investičný kapitál do vysokých škôl a výskumákov s tým, že pre tých ľudí sú to férové podmienky, nie už zdanené peniaze, nie dary, nie veci, ktoré sú mimo ich ekonomický prospech.
No a zároveň ešte jedna vec. Tiež by som upozornil, a chcem sa tomu venovať v budúcnosti, veď ešte sú tu dva roky pred nami, ak vydrží táto vláda pri moci do konca volebného obdobia na predkladanie návrhov zákona, mienim sa venovať podmienkam, za ktorých hospodária vysoké školy a výskumné ústavy, pretože mám za to, že ak dokážu kapitalizovať svoje produkty tak, ako som o tom hovoril pred chvíľou, a môžu získať prostriedky finančné mimo verejných zdrojov, mimo štátneho rozpočtu, mimo grantových schém Európskej únie a tak ďalej, tak mám za to, že na takto získané prostriedky by sa nemali sťahovať limity výdavkov. Aby mohli oni podľa svojho zodpovedného rozhodnutia peniaze, ktoré si zarobili, použiť v najlepšom záujme svojej inštitúcie na rozvoj a zároveň aby tak mali voľné ruky na uzatváranie dohôd s rôznymi objednávateľmi produktov, ktoré dokážu vygenerovať. Lebo aj na Slovensku máme výskumné ústavy, ktoré dokážu pritiahnuť záujem vesmírnych agentúr ako je NASA, ako je Európska vesmírna agentúra, alebo neviem, čo to bol, som si myslel, že to boli Japonci, ale boli to Kórejci, ktorí si objednali materiály, čipy v Slovenskej akadémii vied, ale na to, aby mohli voľnejšie s nimi uzatvárať dohody, plniť svoje záväzky, kapitalizovať, reinvestovať tieto výnosy, potrebujú mať na to voľné ruky a nebyť zviazaní, rovnako ako pri prostriedkoch z verejných zdrojov. Tieto rozviazanie rúk by som doprial aj vysokým školám, pretože si myslím, že by im to všetkým pomohlo.
No, vzhľadom na, keď to zosumarizujem, aký bude teda postoj kresťanského demokratického hnutia pri tomto zákone po odstránení tých toxicít, ktorým som sa venoval hlavne v prvom čítaní, tak určite nebudeme hlasovať proti, vzhľadom na to, že ostáva tam ten problém s definitívou pre pedagogických zamestnancov, tak nemôžeme tento zákon podporiť, ale vítam tie ústretové kroky, tie pozitívne kroky a odporúčam venovať sa skvalitňovaniu tejto legislatívy ďalej a budem vyvíjať aj vlastnú aktivitu v tomto smere.
Takže KDH sa najpravdepodobnejšie pri hlasovaní zdrží.
Ďakujem, skončil som.
Rozpracované
Vystúpenia klubu
Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.10.2025 9:29 - 9:29 hod.
Horecký JánVystúpenie v rozprave 17.10.2025 14:28 - 14:28 hod.
Horecký JánVážený pán minister, kolegyne, kolegovia, včera sme videli, aj som sa toho osobne zúčastnil pred Národnou radou Slovenskej republiky protestné zhromaždenie predovšetkým z radov rodičov, pracovníkov cirkevných, súkromných škôl a...
Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, včera sme videli, aj som sa toho osobne zúčastnil pred Národnou radou Slovenskej republiky protestné zhromaždenie predovšetkým z radov rodičov, pracovníkov cirkevných, súkromných škôl a tiež aj zainteresovanej verejnosti, bolo ich tam niekoľko stoviek a, čo je však dôležitejšie, za nimi bolo ďalších vyše 120-tisíc podpisov dvoch petíciách rodičov, znovu, učiteľov, starých rodičov, ľudí, ktorí nepolitikárčia, ľudí, ktorí neriešia nejaké lajky na sociálnych sieťach, ani nemasírujú verejnú mienku a nestavajú si nejaký image pomníky. Títo ľudia prišli vyjadriť, či už osobne alebo prostredníctvom petícií, prišli vyjadriť vážne obavy a žiadosť o to, aby im ako rodičom, prvým zodpovedným za výchovu a vzdelávanie, neboli odobraté tieto nescudziteľné práva vo výkone rodičovskej starostlivosti, v praxi v tých dôležitých a citlivých aspektoch ako je, ako je povinná alebo predprimárne vzdelávanie od troch rokov či starostlivosť o vlastné deti od troch rokov veku, ako je výber školy podľa ich náboženského, filozofického alebo pedagogického presvedčenia, tak ako je to uvedené v Charte ľudských práv Európskej únie, ako sa to predpokladá v našej ústave, ako to celé proste stáročia, desaťročia ľudia žijú, že toto je naozaj primárna zodpovednosť rodičov. Samozrejme, že nie je bezbrehá, neexistuje, možno že si zažila nejaký otec, mama, nebavíme sa o takýchto kuriozitách, že jeho syn, dcéra bude študovať vysokú školu vesmíru alebo neviem akú hlúposť, alebo že by chcel ísť na vysokú školu, na ktorú napr. nemá študijné predpoklady a podobne. Rozprávame sa, rozprávajme sa naozaj v medziach zdravého rozumu o tom, čo je, čo je úlohou rodičov, ktorí nesú zodpovednosť za svoje deti a ktorí, štát nebude ten, ktorý potom bude sanovať ich rodinný osud, ich kvalitu života.
Nuž, poďme teda k týmto dvom návrhom vládnym zákona. Rezonujú tu niektoré také pojmy, ktorých sa chcem dotknúť, ony sa týkajú veľmi veľa ustanovení týchto dvoch zákonov a sú tiež aj prítomné v naratíve predkladateľa a potom zdôvodním pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré prednesiem v závere príhovoru.
Tak prvý z tých pojmov je spravodlivosť a férovosť, ktorou operuje predkladateľ pri zmene zákona o financovaní a tiež aj zmene zákona o štátnej správe v školstve. Nuž, často počúvam výhrady, že výhodu majú tie školy, ktoré berú školné, teda najmä súkromné školy, lebo 95 % cirkevných škôl nevyberá žiadne školné a v nevýhode sú obecné školy, ktoré toto nerobia. Faktom je, rád to zopaku... nerád to zopakujem, ale musím to zopakovať, že normatív v takej výške, v akej je dnes, tak jednoducho nezodpovedá potrebám ani nárokom na žiaden typ školy, ani na obecnú, pričom čo sa týka obecných a štátnych škôl, tak zodpovedné samosprávy dofinancovávajú v priemere 21-tisíc euro na každú školu tieto svoje školy v svojej zriaďovateľskej pôsobnosti. A naproti tomu školy, ktoré sú neverejné, teda cirkevné a súkromné, musia platiť často komerčný nájom, v prípade súkromných škôl je priemerný náklad na tento nájom 30-tisíc euro na školu. Čiže nie plus 21-, ale mínus 30-tisíc k tomu istému normatívu s tým, že v tomto najmä vôbec nemusí byť ani pokrytá starostlivosť o správu budovy, ale môže, závisí od tej nájomnej zmluvy. Je fakt, že cirkevné školy majú nižšie nájmy, že tam často zohľadní vlastník ten fakt, že cirkevná škola neberie školné, veď keby mala mať nájom 30-tisíc, tak končí alebo musí brať to školné. Čiže príjmy sú nižšie, výdavky sú vyššie, nespravodlivosť je už teraz, vládny návrh zákona ju len prehlbuje. Ak by o 20 % mal byť normatív nižší, tak jednoducho to znamená prehĺbenie toho rozporu medzi príjmami a nákladmi.
Ja pritom nezapovedám tému nejakej regulácie, ako ak už sme v situácii kvôli konsolidácii, že obraciame každý cent, tak môžeme urobiť niečo podobné alebo začať sa o tom rozprávať ako je to pri vysokých školách. Vysokoškolské programy v cudzom jazyku sú limit... sú regulované, aká môže byť maximálna výška školného a teda nielen v cudzom jazyku. Môžeme sa rozprávať o tom, že ak nejaká škola vyberá nad tisíc euro, dokonca dvetisíc euro mesačne na dieťa, tak asi nepotrebuje ten príspevok. Ale viete, tie peniaze, ktoré by sme pre tých pár škôl, ktoré sú takto na tom na Slovensku, je to tucet škôl, keby sme získali, tak to je menej ako promile tých peňazí, ktoré potrebujeme do školstva. Ak to za to stojí, tam by som nebol proti.
Ale ešte raz späť k tomu školnému. No iba vďaka nemu tie mnohé súkromné školy, aj keď je symbolické, lebo pripomeniem vám, 60 % súkromných škôl berie to školné do 100 euro na dieťa a rok, to je nič, to je na tej úrovni, čo dávajú rodičia na štátnych školách dobrovoľne ako príspevky, aby deti mohli mať nejaké normálne podmienky. A 75 % škôl dáva do 500 euro na dieťa a rok. Nuž a teraz, iba vďaka týmto školným, tomuto príspevku, niekde je to, samozrejme, vyššie, pri tých 25 %, tak dokážu tie súkromné školy doručovať tie výsledky, o ktoré ide, o ktoré ide rodičom, keď si vyberú tú školu, ktorá vie lepšie poslúžiť najlepšiemu záujmu dieťaťa, či už je to dieťa s vývinovými poruchami alebo je to dieťa so špecifickými potrebami, alebo je to rodič, ktorý si vyberá školu montessori alebo niečo podobné, takýto program. Tak iba vďaka tomu školnému môžu byť také kvalitné, tak mi príde naozaj úplne nelogický, nerozumný argument, nech je rovnaká dostupnosť, nech neberú školné, aby aj iné deti mohli ísť do takej dobrej školy. Nuž tak taká dobrá škola už nebude existovať, lebo iba vďaka školnému vedia zabezpečiť to, čo štát nie je ochotný alebo schopný zabezpečovať všetkým školám dodnes.
Inklúzia. Inklúzia, vnímam vládny návrh zákona ako zásah do systému podporných opatrení bez medzirezortného pripomienkového konania, ktorý išiel rovno na vládu, novela, vládna novela znižuje dostupnosť detí k najfrek... napríklad k najfrekventovanejšiemu podpornému opatreniu, ktorým je úprava metód a foriem vzdelávania. Viete, dnes, dnešný stav je taký, že takéto rozhodnutie o pridelení tohto podporného opatrenia, kde vzniká právny nárok rodiča, aby mu to bolo pridelené, tomu dieťaťu, je na odporúčania a s metodickým vedením centra poradenstva a prevencie, ktoré vie dať škole v súčinnosti návod, ako s takým dieťaťom robiť a ako toto upraviť. Vládny návrh odstriháva CPPPAP od tohto inštitútu, ponecháva to úplne iba na ľubovôli možnostiach školy s tým, že sa stráca aj právny nárok dieťaťa a rodiča získať toto podporné opatrenie.
Ďalší príklad, ako vládny návrh zákona znižuje inklúziu, je zásah do systému transformovaných centier poradenstva a prevencie, kedy zlučuje tretiu a štvrtú úroveň podporných opatrení, tým sa zásadne naozaj mení obsah aj celkové usporiadanie systému podporných opatrení. Špecializované centrá, ktoré boli doposiaľ zaradené v štvrtej, ale vo veľa prípadoch piatej úrovni podporných opatrení a ktoré robia s deťmi s viacnásobným postihom, s ťažkými mentálnymi postihmi, napr. s hlucho-slepými deťmi alebo s deťmi, ktoré sú ležiaci môžem povedať pacienti, tak tieto centrá už budú len na úrovni, štvrtej podpornej úrovni, čo sa naozaj dotkne aj ich financovania, aj ich možnosti výkonov a služby, čo komu poslúži, čomu to poslúži? Naopak do piatej úrovne je, zaraďuje vládny návrh zákona výchovné zariadenia. Ale zároveň počúvame, ako výchovné zariadenia, nebudem opakovať kvôli času, ani nemôžem, predchádzajúcich rečníkov alebo celú rozpravu, výchovné opatrenia boli zrušené, teda liečebno-výchovné sanatóriá, reedukačné centrá nám často fungujú ako detenčné centrá, kde ostávajú odložené deti často až do 18 rokov svojho života a potom sú poslané na ulicu a nie sú reedukované, aby sa vrátili. Zároveň ministerstvo predpisuje plošnú povinnosť 100 hodín vzdelávania každému zamestnancovi v týchto reedukačných centrách, čím priznáva, aspoň teda tak si predstavujem pozitívnu motiváciu, že títo ľudia nie sú dobre pripravení alebo dostatočne pripravení na to, čo robia. A tak a majú mať priznanú najvyššiu úroveň, piatu úroveň, ktorá doposiaľ slúžila tým ľuďom, ktorí sú excelentní odborníci práve v práci o starostlivosti o deti, o najťažšie prípady. Nachádzam tam veľa takýchto nelogických, neodborných zásahov do systému poradenstva, inklúzie a podobne. Napríklad, už som spomínal, aj novelizačné ustanovenie, ktoré určuje, že jedno centrum poradenstva a prevencie štátne, ktoré zriaďovateľ je regionálny úrad školskej správy, bude metodicky usmerňovať v odbornej činnosti všetky ostatné v svojej územnej pôsobnosti, teda v kraji. Ale ja nepoznám, a som si to skontroloval, žiadne štátne centrum poradenstva a prevencie, ktoré by obsahovalo všetky potrebné spôsobilosti odborníkov, tak aby napr. mohli usmerniť dieťa, ktoré má zvyšky zraku alebo niečo podobné pri činnosti, teda odborne usmerniť činnosť špecializovaného centra poradenstva a prevencie.
Ešte sa vráť... no nie, lebo čas mi to nedovolí, pri negatívnych zásahoch do inklúzie vnímam aj neodborné zásahy do nestabilného a nepredvídateľného financovania. Viete, v decembri 2024 boli usmernením z ministerstva školstva cez regionálne úrady škôl, školskej správy požiadané všetky neštátne, neviem, či aj štátne, priznám sa, centrá poradenstva a prevencie, aby upravili plán výkonov. Teda to, čo podľa príkazov štátnej správy si museli vykazovať štvornásobne vo výkazníctve, tak aby ponížili tie čísla, lebo nemám toľko peňazí. Takže najskôr im prikážu, ako majú evidovať výkony a klientov a potom im prikážu, ale tie čísla zmeňte, lebo my vám toľko nezaplatíme. Tak to je naozaj kocúrkovo. Je to nielenže neúnosná administratívna a zbytočná záťaž, ale aj svojvôľa, ktorá nedáva vôbec možnosť plánovať, zamestnávať, robiť kvalitnú službu.
Ďalej je tu reč o dostupnosti. Nuž, dostupnosť. Ako by zavedenie verejných školských obvodov alebo, alebo zníženie normatívu a zvýšenie školného malo pomôcť v dostupnosti? A ako je to s dostupnosťou ku marginalizovaným rómskym komunitám? Veď najbližšia súkromná škola je 32 kilometrov od tých ťažiskových oblastí, kde žijú tieto deti v tých strašných podmienkach, cirkevná 14 a verejná obecná škola 4 kilometre. To hovorí jasne o tom, že ak je tu niekde problém so segregáciou, tak sa týka verejných obecných škôl a tam fandíme ministerstvu, sme ochotní pomáhať pri tom a ja som to robil aj v predchádzajúcom období, keď sme na východe Slovenska riešili dvojzmenku, keď cirkevné školy tam riešili, tak ako o tom hovoril aj Martin Šmilňák, práve pomoc deťom aj súkromné zariadenia z týchto marginalizovaných vylúčených komunít.
Teraz ešte zdôvodním teda a predstavím vám pozmeňujúce návrhy, ktoré chcem predniesť. Začnem teda k vládnemu návrhu zákona o školskej správe. Chcem upraviť paragraf, ktorý hovorí o forme, právnej forme neštátnych škôl. Navrhujem zachovať princíp nezasahovania do slobody a plurality výberu vhodnej právnej formy školy, tak ako je to doposiaľ. Ony doposiaľ všetky musia a píšu, majú to v zriaďovacej listine hospodáriť ako neziskové účtovné jednotky, ale môže byť veľmi praktické napríklad pre cirkevné školy, aby škola mala právnu formu cirkevnej organizácie. My sme žiadali, aby vlastne, alebo odporúčal som, aby vznikla školská právnická osoba, ktorá zmeria funkcionalitu, už tu reč o tom bola, že aktualizuje normatívne financovanie, zistí, čo všetko tá škola potrebuje vo svojej výbave, aby lepšie fungovala a dostala tak okrem právnej subjektivity aj právnu identitu, toho sme sa nedočkali. Namiesto toho prišiel vládny návrh zákona s inštitútom verejného poskytovateľa, ktorý je diskriminačný, netýka sa všetkých škôl, ale iba súkromných a cirkevných s negatívnymi dopadmi na vôbec ich podmienky existencie. Takže navrhujeme zachovať formu hospodárenia ako neziskovú účtovnú jednotku, ale ponechať na zriaďovateľa, čo je tá najvhodnejšia právna forma.
Ďalej. Sme za to, sú tu teda aj také vylepšenia vládneho návrhu zákona, aby projekt riadenia, ktorý je povinnou súčasťou výberového konania pre, na pozíciu riaditeľa školy, nemusel byť zverejnený počas celej doby funkčného obdobia riaditeľa v tom znení, ako bol predložený do výberového konania, z jednoduchého dôvodu. To zverejnenie neslúži len na kontrolu ako, s čím prišiel tento riaditeľ do výberového konania, ale slúži aj na teda porovnanie jeho štvorročného funkčného obdobia s tým, s čím prišiel do výberka. Ale do toho má čo hovoriť zriaďovateľ, ten schvaľuje koncepčný rozvoj na dva až päť rokov a nemusí súhlasiť so všetkým, čo má tento riaditeľ v projekte riadenia. Preto navrhujeme, aby bol tento projekt zverejnený počas celého funkčného obdobia, ale aby bol zverejnený so stanoviskom, s vyjadrením, prípadne editáciou zo strany zriaďovateľa, aby nikoho neuviedol v omyl, že čo sa bude robiť a čo sa nerobí.
Ďalej navrhujeme úpravu výberového konania na riaditeľa školy ako takého. Sme za vypustenie ustanovenia, kuriózneho, o verejnom konaní výberového konania na obsadenie funkcie riaditeľa školy, my sme za transparentnosť, dokonca posilnenie transparentnosti, ale to ani na, na miesta, na ústredné a dôležité miesta generálnych riaditeľov napríklad ústredných orgánov štátnej správy neprebiehajú tie výberká verejne. Verejne sú známe materiály, ktoré môžu byť zverejnené, kritériá a tak ďalej. Ale určite nie samotný proces, zvlášť keď na škole by ľahko mohli tam byť prítomní žiaci, študenti, ktorí toto nevedia posúdiť.
Navyše navrhujeme riešenie, ktoré je absolútne konzistentné s tým, ako sa to rieši v štátnej správe, kde by sme mali byť najprísnejší. Vypúšťame potom všetky paragrafy a ustanovenia, ktoré sa týkajú inštitútu verejného poskytovateľa výchovy a vzdelávania, ktoré považujeme za diskriminačné a v rozpore s medzinárodnou zmluvou so Svätou stolicou, s dohodou medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami, ako aj s logikou veci. Ale nerobíme to len tak, že niečo vypúšťame. Ponúkneme namiesto toho lepší nástroj pre zapojenie cirkevných a súkromných škôl do problémov, ktoré by nás mali všetkých trápiť, ako generačná chudoba.
Potom adresujeme vo svojich pozmeňovákoch aj úpravu, ktorá sa týka teda vzťahu zriaďovateľa a riaditeľa školy a vedenia. Vítam úpravu, ktorú ministerstvo navrhuje pre podnikové školy a keďže máme za to, že ide väčšinou o súkromné podniky, tak chceme, aby takáto istá úprava nediskriminačne platila aj pre súkromné a cirkevné školy. Dokonca nechceme to až v takej plnej miere, lebo je trošku čudné, že pre podnikové školy môže byť aj, aj zástupca riaditeľa školy či blízka osoba riaditeľa nielen štatutárom zriaďovateľa, ale môže byť aj v samosprávnych orgánoch, ako je rada školy. Takže navrhujeme riešenia, ako urobiť to vypustenie ustanovenia o verejnom poskytovateľovi pre cirkevné a súkromné školy z dôvodov, ktoré sme už viacnásobne vysvetľovali, dať to do článku, dať to do § 44 ods. 12, ako budem čítať potom v pozmeňovacom návrhu, kde sú vedené výnimky, na ktorých sa inštitút verejného poskytovateľa neuplatňuje.
Zároveň, ako som povedal, chceme posilniť nástroj pre ministerstvo školstva na zapojenie cirkevných a súkromných zriaďovateľov do toho, čo nazýva ministerstvo dohodu o verejnej službe vo výchove a vzdelávaní. Chceme napríklad vytvoriť teda takú úpravu, aby ministerstvo, keď sa dohodne s týmto zriaďovateľom a ten splní podmienky, muselo túto dohodu uzavrieť, že ju uzavrie, nieže proste niekomu áno, niekomu nie a tam sú naozaj veľmi náročné podmienky, s ktorými sa môžete oboznámiť v tom vládnom návrhu zákona. My ich ešte rozširujeme aj o jedno písmenko, kde navrhujeme doplnenie ďalšieho reálneho prínosu cirkevnej alebo súkromnej školy, ktoré vychádzajú už teraz z príkladov dobrej praxe, kde neverejné školy pomáhajú pri nedostatočnej kapacite verejných škôl. Sám som ako zriaďovateľ za cirkevné školy riešil takúto vec v Hviezdoslavove, kde cirkevná škola slúži, teda ľudia sú za to veľmi vďační tam, kde nemajú verejnú školu.
Ďalej navrhujeme presne v zmysle toho, čo pán minister hovorí, spravodlivosti a férovosti, aby boli poskytnuté, nieže ministerstvo môže, ale poskytne aj veľkým cirkevným zriaďovateľom, veľkých súkromných nemáme, čiže diecéznym školským úradom príspevok na školský úrad. Viete, tieto diecézne školské úrady majú často oveľa viacej škôl, až násobne viacej škôl ako niektoré obecné, ktoré takýto školský úrad financované majú vždy.
Potom také menšie zlepšováky, že myslíme si, že je nadbytočné dávať do zákona povinnosť zriaďovateľa kontrolovať kvalitu stravy. On to urobiť môže, ale prečo by to robiť mal, keď to robí aj regionálny úrad verejného zdravotníctva, keď to robí vedúca školskej jedálne, keď to robí štatutár školy, prečo to stroj- zoštvornásobovať ?To je jednoducho neefektívne.
Veľmi vážna vec je, že sa vo vládnom návrhu zákona pripisuje explicitne zodpovednosť za prípadný havarijný stav v školskej budove zriaďovateľovi. To flagrantne ignoruje vzťahy a pozíciu, kto je vlastník, kto je správca takejto budovy, či náhodou neplatí do cudzieho ten, čo ja viem, zriaďovateľ cirkevnej školy alebo súkromnej školy komerčný nájom aj za tú správu a údržbu, tak sa mu môže ten vlastník vysmiať do očí, lebo zákon je viac ako zmluva, ak napriek tomu bude musieť investovať do cudzieho majetku takýto zriaďovateľ a ešte byť za to, nebodaj, trestno-právne zodpovedný pri nejakej, nejakej škode.
Tiež upravujeme vo vládnom návrhu zákona a dopĺňame ustanovenia o tom, z akých dôvodov môže byť započaté konanie o výmaze, čiže o zrušení nejakej školy alebo alokovaného pracoviska. Nemôže to byť tak, ako je to teraz, vágne odôvodnené závažným porušením predpisov, všeobecne právnych alebo školských predpisov. Uvediem jeden príklad. Medzi závažné porušenie predpisov sa považuje aj zistený nesúlad medzi školským a štátnym vzdelávacím programom. Toto sa objavuje dosť často, tak by bolo na lopate na milosti a nemilosti štátnej školskej inšpekcie a ministerstva, ktorú školu môžu bez pardonu zrušiť podľa zákona. Tiež si myslíme, že je nemúdre, alebo teda až retroaktívne meniť tridsaťročnú prax tých škôl, súkromných, ktoré už existujú, ktoré z úsporných a iných dôvodov majú personálnu úniu medzi zriaďovateľom a vedením školy. Súhlasím s tým, čo povedal pán minister, že treba upraviť situáciu právne následníctvom pre prípad napríklad smrti alebo straty spôsobilosti tejto fyzickej osoby, ale retroaktívne meniť a odoberať im to, do čoho investovali často s pôžičkami, je absurdné, zvlášť keď takúto podmienku ministerstvo absolútne nekladie podnikovým školám, ktoré môžu všetko, ktoré môžu byť personálne, tá istá osoba môže byť zriaďovateľom, riaditeľom, ba aj členom rady školy.
No a teraz ešte v zvyšných minútach pár bodov z toho zákona o financovaní škôl, školských zariadení. Chceme, aby sa pri evidencii výkonov a klientov v centrách poradenstva a prevencie zohľadňoval aktuálny počet a zvyšujúci sa počet výkonov, pretože dnes sú financované podľa stavu z minulého roku, školského či kalendárneho, a jednoducho oni nie sú v takom predvídateľnom stave, ako bežné školy, ktoré k 15. septembru poznajú stav svojich klientov. Čiže alebo chceme, alebo nechceme pracovať na poli duševného zdravia a vieme, že na to dôvody sú. Aj nedávno v Čechách predsa tá dvojnásobná tragédia, streľba, vražda, nebudeme čakať, kým sa takéto excesy budú rozmáhať u nás. Musíme čeliť veľkému problému v mentálnom zdraví a pato-sociologických javov už aj na našich školách. Chceme, aby bolo poskytnuté garantované minimum všetkým školám bez ohľadu na zriaďovateľa, diskriminačné ustanovenie vládneho návrhu hovorí iba o verejných poskytovateľoch a o obecných štátnych školách. Taktiež chceme, aby penalizácia, ktorá je tu oprávnene navrhnutá pri vážnych porušeniach školských predpisov zo strany štátnej školskej inšpekcie zistených, bola však škálovaná, aby tam nebolo zníženie normatívneho príspevku o 15 % pri hocijakom závažnom zistení bez ohľadu na dĺžku trvania, závažnosť toho zistenia, aby tam bolo až 15 %.
Samozrejme vypúšťame návrh zníženia normatívneho príspevku cirkevným a súkromným školám na 20 %, ktorý považujeme za diskriminačný a v rozpore aj s medzinárodnou zmluvou, logikou veci, zároveň aj s nejakým, s nejakým porozumením tomu, čo dnes školstvo potrebuje. Potrebuje týchto nositeľov inovácií, čistých prispievateľov do systému vzdelávania, pretože žiaci na verejných a, pardon, žiaci na súkromných a cirkevných školách sú tí najlacnejší žiaci pre štát a zároveň tieto školy sú najefektívnejším nositeľom inovácií.
Nerozbíjajte, prosím, pán minister, jednotu medzi nimi, medzi zriaďovateľmi a školami štátnymi, cirkevnými a súkromnými, lebo to je kapitál, ktorý sa 15 rokov pracne budoval a teraz hrozí, že váš návrh zákon ho jednoducho likviduje.
Tak na záver chcem vyjadriť, že pokiaľ nebudú naše pozmeňujúce návrhy, ktoré sa kde-tu snažia pomôcť odstrániť a zároveň snažia sa odstrániť fatálne nedostatky s neblahým dlhodobým dôsledkom na fungovanie systému vzdelávania, podporných opatrení, inklúzie, dostupnosti, tak my nemôžeme ani len nehlasovať alebo sa zdržať. Budeme jednoznačne proti, budeme pracovať dlho na tom, aby sme tieto deštrukčné zmeny odstránili z praxe skô... teda zo života, z legislatívy skôr, než prídu do praxe a života.
Myslím, že som načal, ale nedopovedal to s tou dostupnosťou, lebo riešil som len dostupnosť logistickú. Keď sa pozrieme na to, že čo prinesie uplatnenie inštitútu verejného poskytovateľa a teda prípadné zníženie normatívu o 20 %, no tak ak prinesie zvýšenie školného v súčte po deviatich rokoch o minimálne 600 euro, podľa dnešnej výšky normatívu na žiaka a rok, no tak sa, samozrejme, dostupnosť len zníži. Ja viem, že pán minister vložil do paragrafu a interpretuje ho veľmi-veľmi ľúbivo, teda do vládneho návrhu zákona dva paragrafy, že keď si cirkevná škola, napríklad katolícka, upraví v školskom poriadku merateľné kritériá na to, aby zisťovala zhodu sveto... náboženského presvedčenia, rodiny a zamerania školy, tak môžu zobrať takého žiaka aj nad rámec žiakov braných prednostne, tak takéto pravítko nemá ani pápež, nemáte ho, nemáš ho ani ty, pán minister.
Teraz mi, prosím, zastavte čas, prednesiem pozmeňovacie a doplňujúce návrhy. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Dubéci, Martin, podpredseda NR SR
Prosím, zastavte čas, pán poslanec prednesie návrh.
Horecký, Ján, poslanec NR SR
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh Jána Horeckého k vládnemu návrhu zákona o školskej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 935.
1. V čl. I § 4 ods. 1 sa v písm. d) za slová „nezisková organizácia" dopĺňajú slová „alebo inou právnou formou podľa rozhodnutia zriaďovateľa".
2. V čl. I § 4 ods. 2 sa slová „ktorým je nezisková organizácia" nahrádzajú slovami „ktorým nie je rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia".
3. V čl. I § 4 ods. 3 znie:
„(3) Škola alebo školské zariadenie, ktoré nie je rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, sa zriaďuje zriaďovacou listinou a vzniká odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zápise do registra. Škola alebo školské zariadenie podľa prvej vety zaniká odo dňa výmazu z registra.".
4. V čl. I § 10 ods.
=====
-----------------------------------------
...organizáciu sa zriaďuje zriaďovacou listinou a vzniká Odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zápise do registra. Škola alebo školské zariadenie podľa prvej vety zaniká Odo dňa výmazu z registra."
4. V čl. I § 10 ods. 3 tretia veta znie:
„Projekt riadenia uchádzača vymenového, vymenovaného za riaditeľa sa po prerokovaní so zriaďovateľom a zapracovaní prípadných pripomienok alebo vyjadrenia zriaďovateľa zverejní na webovom sídle školy alebo školského zariadenia do tridsiatich pracovných dní od vymenovania uchádzača a zverejňuje sa počas výkonu funkcie riaditeľa.”.
5. V čl. I § 10 sa odsek 6 vypúšťa.
Nasledujúce odseky sa prečíslujú.
6. V čl. I § 10 ods. 9 sa vypúšťajú slová: „ alebo ods. 6”.
7. V čl. I § 11 ods. 1 sa slová „Členmi výberovej komisie sú” nahrádzajú slovami „Členmi výberovej komisie pre voľbu riaditeľa školy alebo školského zariadenia, ktorých zriaďovateľom je obec, vyšší územný celok alebo regionálny úrad sú”.
8. V čl. I § 11 ods. 1 písmeno f) znie:
„f) zástupca vecne príslušnej stavovskej organizácie alebo profesijnej organizácie, ak ide o strednú odbornú školu alebo strednú priemyselnú školu alebo spojenú školu, ktorej organizačnou zložkou je stredná odborná škola alebo stredná priemyselná škola,”.
9. V čl. I § 11 ods. 6 písmeno e) znie:
„e) jeden zástupca vecne príslušnej stavovskej organizácie alebo profesijnej organizácie, ak ide o strednú odbornú školu, strednú priemyselnú školu alebo o spojenú školu, ktorej organizačnou zložkou je stredná odborná škola alebo striedna, stredná priemyselná škola.”
10. V čl. I § 11 ods. 8 písmeno f) znie:
„f) jeden zástupca vecne príslušnej stavovskej organizácie alebo profesijnej organizácie, ak ide o strednú odbornú školu, strednú priemyselnú školu alebo o spojenú školu, ktorej organizačnou zložkou je stredná odborná škola alebo stredná priemyselná škola.”.
11. V čl. I § 11 sa odsek 9, pardon, sa za odsek 9 vkladá nový odsek 10, ktorý znie:
„(10) Členov výberovej komisie pre voľbu riaditeľa cirkevnej školy, podnikovej školy alebo súkromnej školy alebo pre voľbu riaditeľa cirkevného školského zariadenia, podnikového školského zariadenia alebo súkromného školského zariadenia menuje zriaďovateľ. Počet členov výberovej komisie minimálne päť a musí byť nepárny.”.
12. V čl. I § 12 ods. 6 znie:
„(6) Ak po opakovanom výberovom konaní cirkevný zriaďovateľ, súkromný zriaďovateľ alebo zriaďovateľ podnikovej školy odmietne vymenovať uchádzača, ktorý sa umiestnil v poradí na prvom mieste, riaditeľa vymenúva zriaďovateľ.”.
13. V čl. I § 13 ods. 6 písm. d) sa slová „ak ide o podnikovú školu” nahrádzajú slovami „ak ide o cirkevnú školu, podnikovú školu alebo súkromnú školu”.
14. V čl. I § 15 ods. 7 a 8 sa slová „ak ide o podnikovú školu” nahrádzajú slovami „cirkevnú školu, podnikovú školu alebo súkromnú školu”.
15. V čl. I § 17 ods. 3 sa slová: „ak ide o podnikovú školu” nahrádzajú slovami „ak ide o cirkevnú školu, podnikovú školu alebo súkromnú školu”.
16. V čl. I § 44 ods. 12 sa dopĺňa písmeno d), ktoré znie:
„d) školy cirkevných a súkromných zriaďovateľov.”.
17. V čl. I sa § 45 až 49 vypúšťajú.
Nasledujúce paragrafy sa prečíslujú vrátane odkazov na ne.
18. V čl. I § 50 ods. 1 znie:
„(1) Ministerstvo školstva uzatvorí s cirkevným zriaďovateľom alebo so súkromným zriaďovateľom materskej školy alebo základnej školy, na jeho žiadosť dohodu o verejnej službe vo výchove a vzdelávaní (ďalej len „dohoda o verejnej službe”), ak je to v súlade s verejným záujmom a jej uzatvorenie má preukázateľný významný spoločenský prínos vo výchove a vzdelávaní a zriaďovateľ splní podmienky pre uzatvorenie dohody.”
19. V čl. I § 50 ods. 2 sa dopĺňa písmeno e), ktoré znie:
„e) poskytovanie činnosti v lokalitách, kde nie je dostupná škola, ktorej zriaďovateľom je obec, vyšší územný celok alebo regionálny úrad, alebo za iným všeobecne prospešným účelom.”.
20. V čl. I sa § 51 vypúšťa.
Nasledujúce paragrafy sa prečíslujú vrátane odkazov na ne.
21. V čl. I § 52 ods. 11 sa slová: „môže poskytnúť“ nahrádzajú slovom „poskytne”.
22. V čl. I § 56 ods. 3 sa písmeno i) vypúšťa.
Nasledujúce písmená sa preznačia.
23. V čl. I § 56 ods. 5 sa na konci textu bodka nahrádza bodkočiarkou a dopĺňajú sa slová „ to neplatí, ak ide o cirkevného zriaďovateľa alebo súkromného zriaďovateľa.“
24. V čl. I § 59 sa odsek 10 vypúšťa.
Nasledujúce odseky sa prečíslujú.
25. V čl. I § 60 ods. 1 znie:
„(1) Ministerstvo školstva začne konanie o zápis neziskovej organizácie alebo organizácie s inou právnou formou spolu s konaním o zápis oprávnenia školy alebo školského zariadenia vykonávať hlavnú činnosť do registra alebo konanie o zápis oprávnenia školy alebo školského zariadenia vykonávať hlavnú činnosť do registra na návrh zriaďovateľa, ktorým je súkromný zriaďovateľ alebo cirkevný zriaďovateľ. Súčasťou návrhu je zriaďovacia listina neziskovej organizácie alebo zriaďovacia listina právnej formy školy alebo školského zariadenia podľa rozhodnutia zriaďovateľa.”
26. V čl. I § 60 ods. 4 písm. b) a c) sa slová „závažne” nahrádzajú slovami „mimoriadne závažne” a v písm. d) sa slovo „závažne, závažné” nahrádza slovami „mimoriadne závažné”.
27. V čl. I § 63 ods. 2 písm. b) a c) sa slová „závažne” nahrádzajú slovami „mimoriadne závažne” a v písm. d) sa slovo „závažné” nahrádza slovami „mimoriadne závažné”.
28. V čl. I sa 80 vypúšťa.
Nasledujúce paragrafy sa prečíslujú.
29. V čl. I 81 sa odseky 12, 13 a 14 vypúšťajú.
Nasledujúce odseky sa prečíslujú vrátane odkazov na ne.
Teraz prednesiem pozmeňujúci a doplňujúci návrh Jána Horeckého k vládnemu návrhu zákona o financovaní škôl školských zariadení (tlač 934).
1. V § 3 ods. 8 sa slová „zvýšených o očakávanú priemernú ročnú mieru inflácie v bežnom kalendárnom roku a v nadchádzajúcom kalendárnom roku“ nahrádzajú slovami „zvýšených o percentuálny nárast počtu klientov a výkonov oproti predchádzajúcemu roku a o očakávanú priemernú ročnú mieru inflácie v bežnom kalendárnom roku a v nadchádzajúcom kalendárnom roku“.
2. V § 9 ods. 1 znie:
„(1) Ministerstvo školstva pri určovaní normatívneho príspevku podľa § 6 pridelí a poskytne finančné prostriedky najmenej vo výške garantovaného minima zriaďovateľovi.“ .
3. V § 14 ods. 4 sa v prvej vete za slová „kalendárny rok" vkladá slovo „až“.
4. V § 14 sa ods. 7 vypúšťa.
Nasledujúce odseky sa prečíslujú vrátane odkazov na ne.
5. V § 14 ods. 10 písm. e) znie:
„e) školy, ktoré nie sú zriadené obcou, vyšším územným celkom alebo regionálnym úradom“.
6. V § 14 sa ods. 14 vypúšťa.
7. V § 15 ods. 1 znie:
„(1) Ministerstvo školstva pridelí a poskytne z kapitoly ministerstva školstva príspevok na dopravu zriaďovateľovi materskej školy alebo základnej školy.“.
8. V § 23 ods. 1 písm. d) znie:
„d) cirkevnej školy alebo súkromnej školy.“.
9. V § 38 ods. 11 písm. a) sa slová „ak ide o podnikovú školu“ nahrádzajú slovami „ak ide o cirkevnú školu, podnikovú školu alebo súkromnú školu“.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.10.2025 14:28 - 14:28 hod.
Horecký JánPani kolegyňa, keďže po vás budem mať ja vystúpenie za klub, budem mať dosť priestoru, tak sa teraz vo faktickej dotknem len jednej veci, ktorá je taká citlivá. Spomínali ste tam, vyhradili ste sa voči necitlivým vyjadreniam na adresu detí z rómskych komunít, osobitne pri problémoch inklúzie, kedy ten pomer majority, minority je skôr opačný podľa tých názvov, že ste proste to, ak vás zacitujem pomenovali červivými...
Pani kolegyňa, keďže po vás budem mať ja vystúpenie za klub, budem mať dosť priestoru, tak sa teraz vo faktickej dotknem len jednej veci, ktorá je taká citlivá. Spomínali ste tam, vyhradili ste sa voči necitlivým vyjadreniam na adresu detí z rómskych komunít, osobitne pri problémoch inklúzie, kedy ten pomer majority, minority je skôr opačný podľa tých názvov, že ste proste to, ak vás zacitujem pomenovali červivými jablkami, ak som dobre počul. A ja vás chcem ubezpečiť v tejto svojej faktickej, že aj keď sa v niektorých veciach, ako je napríklad povinné predprimárne vzdelávanie od troch rokov nezhodujeme, tak zo všetkých síl a všetkými prostriedkami podporujem inklúziu a osobitne problém generačnej chudoby a vyslobodenia detí, rómskych detí z proste neakceptovateľných, nehumánnych podmienok, v ktorých žijú v rómskych osadách. A považujem to, viackrát som to povedal, za priam povinnú premiérsku tému, za niečo, čo nevie vyriešiť minister školstva, aj keby to chcel. Čo musí byť súladné s viacerými rezortami, pretože je to nielen do neba volajúca krivda a doslova zločin na deťoch, ale je to aj strategicky dôležitá vec pre celé Slovensko, aj vzhľadom na demografiu, aj vzhľadom na to, čo si dovolí ekonomika Slovenskej republiky utiahnuť, aj to, aby títo ľudia v pasci generačnej chudoby neboli nedôstojne odkázaní na sociálne dávky, ale aby mali plnohodnotný, dôstojný život, tak ako si ho zaslúžia, ako všetci ľudia na svete. Tak v tomto budeme robiť určite všetko preto, aby sa tak stalo.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.10.2025 12:41 - 12:43 hod.
Horecký JánPani kolegyňa, ja ďakujem za vaše vystúpenie, s tým, že osobitne som si všimol, ako ste zdôraznili dopad nového zákona o vysokých školách na dokumentáciu a byrokraciu. Ono je to spoločné, tiež som na to upozorňoval s tým, čoho sme svedkami aj pri novelách alebo nových zákonoch o školstve v regionálnom školstve, kde tiež súhlasím s vaším hodnotením, že množstvo zmien ešte neznamená, neznamená reformu.
Včera som...
Pani kolegyňa, ja ďakujem za vaše vystúpenie, s tým, že osobitne som si všimol, ako ste zdôraznili dopad nového zákona o vysokých školách na dokumentáciu a byrokraciu. Ono je to spoločné, tiež som na to upozorňoval s tým, čoho sme svedkami aj pri novelách alebo nových zákonoch o školstve v regionálnom školstve, kde tiež súhlasím s vaším hodnotením, že množstvo zmien ešte neznamená, neznamená reformu.
Včera som večer apeloval a to na všetkých nás vrátane poslancov, vrátane členov vlády Slovenskej republiky, aby sme opustili tú ilúziu, že tým sme lepší, čím viac zmien a legislatívnych zmien návrhov zákona produkujeme. Jednoducho tá absorpčná schopnosť terénu života ľudí v konkrétnych podmienkach pri častých zmenách, to je, to je, to je hlúposť, prepáčte. To nielen ilúzia, to je niečo, čo nedovolí tým ľuďom žiť a vôbec implementovať zmeny, ktoré už nastali, a nikto, nikto v tejto republike nám za to nie je vďačný. Pretože sme zákonodárci, sme vláda a musíme, je to naša doslova česť spravovať krajinu, ale štátnicky. To znamená, robiť zmeny, byť aktuálny, ale presne že úsporne, s rešpektom k tomu, že každá jednoduchá zmena, jedna veta v zákone dokonca znamená stovky, niekedy tisíce úkonov v praxi a v živote a či za to stoja, toto by sme mali mať zodpovednosti vo vedomí, čo to tu vlastne robíme.
Ďakujem.
Vystúpenie v rozprave 17.10.2025 12:11 - 12:11 hod.
Šmilňák MartinČo chcem vyzdvihnúť, v tomto prípade, pani predsedníčka výboru, ste vytvorili poradný orgán, kde ste pozvali mnohých zástupcov mládežníckych organizácií,...
Čo chcem vyzdvihnúť, v tomto prípade, pani predsedníčka výboru, ste vytvorili poradný orgán, kde ste pozvali mnohých zástupcov mládežníckych organizácií, prebehlo niekoľko stretnutí medzi nimi, poslancami, dokonca boli prítomné odborníci, napríklad štátny tajomník. A zazneli mnohé výhrady alebo nedostatky, s ktorými sa boria mládežnícke organizácie. Ja spomeniem niekoľko.
V prvom rade to je objem peňazí, ktorými štát prispieva na mládežnícke organizácie, ten je príliš nízky, a tomu sa trošku neskôr povenujem. Potom druhá vec je, že tie prostriedky prichádzali príliš neskoro, niekedy až v priebehu leta, keď už väčšina aktivít prebiehala a mládežnícke organizácie nevedeli, ako bude vyzerať ich rozpočet a boli v neistote. A potom sa sťažovali na príliš veľkú byrokraciu, kedy museli dokladovať každý jeden bloček, každý jeden cent, ktorý minuli, dokonca to nahrávať a tak ďalej, čiže museli mať aj fyzicky niekoľko kíl dokladov stále a toto všetko sa prekontrolovalo. Potom samotné čerpanie peňazí bolo komplikované a volali po zjednodušených mustroch. Zasiahla ich v tom čase aj transakčná daň, ktorá im odčerpávala veľké množstvo prostriedkov a potom sa sťažovali ešte na jednu vec, na ktorú sa opýtam, a to je výpis registra trestov. Samozrejme, tí dobrovoľníci, tí ľudia, ktorým zverujeme našu mládež, naše deti, by nemali mať problémy so zákonom a už vôbec nie také, že sa dopustili nejakých mravných deliktov. Tam je iný problém, problém je v tom, že jedno ministerstvo vyzýva chudobné mládežnícke organizácie, aby si od druhého ministerstva vypýtali nejaký doklad, čo je z nášho pohľadu komplikované a toto by sme mohli zjednodušiť.
A teraz konkrétne, ten objem peňazí šesť aj niečo milióna, ktorý ministerstvo vo svojej kapitole vyčlenilo na prácu s mládežou. Každé jedno euro, ktoré minie mládežnícka organizácia, sa štátu vráti niekoľko násobne. Vysvetlím prečo. Štát dáva na jedno dieťa ročne na prácu v mládežníckych organizáciách niekde medzi 30 až 40 euro. Tie deti dostávajú oveľa, oveľa vyšší objem služby, takej služby, kde sú, kde trávia veľmi dobre svoj voľný čas, aktívne, kde sa formujú, kde robia verejnoprospešné veci. Mnohé mládežnícke organizácie sa venujú veľmi šľachetným cieľom, pracujú s vylúčenými skupinami, organizujú povedzme letné tábory pre deti z nízkopríjmových rodín, ktoré by si neboli ináč mohli dovoliť povedzme taký pobyt v nejakom tábore. A dokonca tí dobrovoľníci, ktorí to robia, tak to robia za vlastné peniaze. Mnohí z nich si zaplatia ten pobyt za vlastné peniaze, idú tam, robia tam prácu zadarmo, to je druhý benefit, a starajú sa o deti a mládež, ktoré by inak trávili ten čas menej hodnotne a možno aj robili nejaké, nejaké hlúposti. Takže štvornásobne sa štátu každé jedno euro vráti v podobe zušľachtenej mládeže. A potom, potom je aj v čase konsolidácie zaujímavé si prepočítať či im pridať, či je z čoho alebo či radšej nie.
Ja volám veľmi, ja som si tie mládežnícke organizácie, ich prácu prešiel, v mnohých som participoval a som s nimi v kontakte a chcem v tomto prípade, pán minister aj pani predsedníčka, oceniť tento legislatívny počin a v tomto jednom bode z tých siedmich to teda KDH podporí. Len sa chcem opýtať, nie som až tak hlboko v detaile, že či vieme urobiť niečo s tým výpisom registra trestov? Či by nestačilo, aby mládežnícka organizácia dodala zoznam s nejakým identifikátorom tých dobrovoľníkov, ktorí budú pracovať s mládežou a nech si ich prelustruje štát sám, aby nemali zvýšené výdavky. Myslím, že transakčná daň, ak sa nemýlim, sa ich už netýka, čo im ten život zjednodušuje. Tak či tak, či my teraz odpoviete áno alebo nie, za KDH poviem, že v tomto legislatívnom počine a touto cestou, ktorou sa vybralo ministerstvo v tejto téme, tu stojíme za vami a voláme aj po tom, aby ste, ak to bude len trochu možné, aby ste na práci týchto ľudí nešetrili, lebo každý jeden ich úkon, každá jedna ich práca sa našej krajine štvornásobne vráti.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Takže skrátka a dobre, oceňujem krok správnym smerom a odporúčam, aby sa nejakým spôsobom aspoň rámec nejaký limit minimálneho podielu inštitúcie, maximálneho podielu inštitúcií nastavil. A viem si predstaviť, že v budúcnosti, keď sa rozbehne táto prax a vytvorí sa funkčné konkurenčné prostredie, že to potrebovať nebudeme, tento limit, že to môžeme ponechať na dohodu zamestnancov s fakultami. Len upozorňujem na to, že žiak ťahá tam veľmi za krátky alebo poslucháč povraz, ten by túto podporu potreboval.
Ďakujem.
Vystúpenie v rozprave 17.10.2025 11:43 - 11:43 hod.
Horecký JánPán predsedajúci, pán minister, pán podpredseda výboru, dámy a páni, už pri prvom čítaní som v rozprave komentoval proces prípravy návrhu nového vysokoškolského zákona a zákona o zabezpečení kvality vzdelávania na vysokých školách ako principiálne odlišný od procesu, akým sa pripravovali zákony školské v regionálnom školstve. Ocenil som participatívny prístup, pracovné skupiny, zainteresovane aktérov vzdelávania vo...
Pán predsedajúci, pán minister, pán podpredseda výboru, dámy a páni, už pri prvom čítaní som v rozprave komentoval proces prípravy návrhu nového vysokoškolského zákona a zákona o zabezpečení kvality vzdelávania na vysokých školách ako principiálne odlišný od procesu, akým sa pripravovali zákony školské v regionálnom školstve. Ocenil som participatívny prístup, pracovné skupiny, zainteresovane aktérov vzdelávania vo vysokom školstve. Napriek tomu to paragrafové znenie bolo zlým prekvapením, došlo však ku kompromisným úpravám. Osobitne sa to týkalo nezávislosti slovenskej akreditačnej agentúry, voľby členov do správnych rád, do výkonnej rady SAAVŠ a tak ďalej. Nebudem sa vracať viac k tejto anabáze, k tejto minulosti, k tomu procesu, dôležité je, že boli uzavreté kompromisy, ktoré nie sú síce označené tými, ktorých sa to týka, za nejaké ideálne alebo zlepšujúce riešenia. Naďalej sú tam posilnený vplyv štátu a obáv z presahu politiky štátu na akademickú pôdu, čo je nežiaduci jav. Poďme sa teraz pozrieť teda na to, aký je súčasný stav predkladaného návrhu vládneho zákona.
Je pravda, tak ako povedal pán minister, keď, v úvodnej reči, že tento zákon, zákon o vysokých školách, ktorý je platný v súčasnosti, je z roku 2002, čiže je 23 rokov starý, bol mnohokrát novelizovaný, preto sme s nádejou očakávali, že nový zákon o vysokých školách bude stručnejší, prehľadnejší, bude efektívnejším nástrojom pre rast kvality a rozvoju vysokých škôl. Nuž, toto sa celkom nestalo, pretože objem toho zákona sa nejako významne nezmenšil, taktiež k nejakému zoštíhleniu nedošlo. Postrádam v návrhu zákona aj výrazné zatraktívnenie štúdia a práce na Slovensku. Tomuto sa budem trochu podrobnejšie venovať, alebo môžem hneď spomenúť, že správnym krokom, aj keď teda rozhodne len prvým a nie dokonalým, je teda úprava súvisiacich zákonov, ktoré riešia duševné vlastníctvo patentu, vzorov, dizajnu a podobne, čo by mohol byť znak nejakej súťaže medzi vysokými školami a akademickými ústavmi. Nuž, chýba mi tam v zákonoch podmienky, jasné nástroje na posun kvality vysokých škôl nahor a prínosu vysokých škôl pre celú spoločnosť, väčší rešpekt k diverzifikácii vysokých škôl k regionálnym vysokým školám, k skutočným univerzitám nielen podľa názvu a, samozrejme, aj z diverzifikácie z titulu rôznych typov vysokých škôl.
To, čo nám tak naozaj prekáža na vládnom návrhu zákona, je odňatie ekonomických a niektorých samosprávnych kompetencií akademickým senátom vysokých škôl, čo bolo kritizované viacerými aktérmi, najmä radou vysokých škôl. Tiež vnímam negatívne oslabovanie nezávislosti SAAVŠ a Slovenskej akadémie vied. Naozaj v návrhu vládneho zákona sa nachádzajú prvky mikromanažmentu, čo zbytočne nabobtnáva, zväzuje ruky vysokým školám pri výsosnej správe vlastných vecí ako sú nejaké náznaky toho, ako si má vysoká škola poradiť s fenoménom umelej inteligencie. Nemyslím si, že toto je kompetencia alebo úloha ministerstva školstva, ktoré, samozrejme, môže podporovať túto debatu a je dobré, keď do nej vstupuje, ale je zbytočné to upravovať zákonom. Popričom v zákone úplne chýbajú, sú ignorované samosprávne orgány fakúlt. Nie je tam ani zmienená, ani zmienka o dekanoch alebo o fakultných senátoch, čo, samozrejme, nechcem nejak zlomyseľne prejudikovať, že môže sa stať, že na nejakej vysokej škole v nejakej kritickej personálnej situácii, ale takých sme už svedkami boli, dôjde k takému zneužitiu tých kompetencií, že sa dajú zrušiť dekanáty, dajú sa zrušiť orgány fakúlt a všetko môže byť iba pod kontrolou rektorátu. Opakujem, nikomu to nepripisujem, takýto úmysel, ale boli sme svedkami už aj v minulosti, nebudem menovať konkrétnu univerzitu, zablokovania voľby štatutárov vysokých škôl a takej patovej situácie, čo výrazne poškodilo aj renomé, aj fungovanie takejto vysokej školy.
Vnímam tiež v návrhu vládneho zákona nárast administratívnej záťaže. To je spoločným znakom týchto vládnych návrhov zákona v oblasti školstva vo všeobecnosti. Akoby tá úprava legislatívna bola sústredená na zmenu štylizácie, terminológie, nie veľmi podstatné zmeny procesov, ktoré však majú lavínovitý dopad potom na masu dokumentácie, ktorá sa musí prepisovať z dôvodov, ktoré za to jednoducho nestoja. A teraz nejde len o to, že no tak budú písať nové dokumenty, nové poriadky a tak ďalej. Tu ide o to, že sa nebudú venovať tomu, čo potrebujú robiť primárne.
To, čo nám prekáža ale úplne najviac a je v rozpore s deklarovanými cieľmi zatraktívnenia štúdia z posilnenia pozície vysokých škôl a ich posunu nahor v rebríčku vysokých škôl, je prekvapujúce ustanovenie o definitíve pre pedagogických zamestnancov vysokých škôl už po deviatich odpracovaných rokoch a to, prosím pekne, aj pre zamestnancov na úrovni, na pozícii lektora alebo asistenta, či odborného asistenta, ktorí ani nemuseli dosiahnuť na, teda pardon, asistenta, nemuseli dosiahnuť na tretí stupeň vysokoškolského vzdelania, teda získať titul, akademický titul PhD. Takéto čosi nemá obdobu v Európskej únii alebo teda vo svete vo všeobecnosti, kde sa očakáva, že po niekoľkých rokoch, rôzne je to upravené v rôznych krajinách, musí dosiahnuť zamestnanec pedagogický na vysokej škole tretí stupeň vysokoškolského vzdelávania, jednoducho doktorát, a keď nie, tak proste takýto človek opúšťa vysokoškolské prostredie a uvoľňuje miesto niekomu súcejšiemu. Toto je vyslovene kontraproduktívne opatrenie, ktoré znižuje kvalitu našich vysokých škôl, a čo je horšie, ešte nabáda k takým praktikám, ktoré zrovna nectia vysoké školy, ani zamestnávateľov, pretože sa aj toto ustanovenie ako mnohé dajú obísť. Keď som toto konzultoval s ľuďmi z vysokých škôl, tak niektorí otvorene priznali, že no tak zvažujú taký proces, že prerušia aspoň na jeden deň pracovnú zmluvu s takýmto človekom, kým sú stále tieto možnosti, lebo nemá trvalú pracovnú zmluvu, čiže keď mu vyprší termínovaná pracovná zmluva, tak budú pokračovať o deň neskôr s dennou premlkou, takže nebude kontinuálne deväť rokov zamestnaný na fakulte, čo sú naozaj také nízke nástroje pre vyššie ciele, že nemať bezbrannosť a bezmocnosť voči zamestnancovi, ktorého už potom zo školy nedostanete. Lebo aká je iná možnosť okrem, keď už dostane definitívu takéhoto človeka vymeniť. Bude vari dekan alebo rektor mu šliapať na päty, striehnuť na niečo, čo by sa dalo v zmysle Zákonníka práce označiť aspoň nezávažným porušením pracovnej disciplíny a takýmto spôsobom ho cestou Zákonníka práce nájsť výpovedný dôvod vypovedať z, teda zo zmluvy a rozviazať im pracovný pomer? Opäť je to nedôstojné vysokej školy, nedôstojné rektora, dekana, zamestnávateľa a celého procesu a samozrejme aj toho zamestnanca, pre ktorého je oveľa lepšie, keď vidí, ako sa vyvíja jeho kariéra, keď vidí, že toto možno nie je to najlepšie miesto, kde on môže byť, on, ona šťastný a spokojný tým, že sa mu darí a že mu to ide tak, ako to potrebuje aj tá fakulta.
Aby som ako človek, ktorý sa označuje za člena konštruktívnej opozície, aj komplexne zhodnotil tento vládny návrh zákona, tak chcem oceniť prvky, ktoré považujem za pozitívne. Je to vytvorenie špecializovaných výskumných, vývojových alebo umeleckých pracovísk, čo považujem za krok vpred. Ďalej zavedenie krátkych študijných programov v súvislosti so zákonom o dovzdelávaní dospelých. Bola to v skutočnosti moja taká dlhodobá agenda, je to aj súčasť, bola to súčasť aj je to súčasť predvolebného z minulého obdobia, posledného obdobia volieb volebného programu Kresťanskodemokratického hnutia, kedy dlhodobo upozorňujem, apelujem na to aj v súlade s tým, ako sa tieto veci riešia v zahraničí, že tak ako už aj bolo povedané viackrát, nie je možné dnes ukončiť vzdelávanie človeka v kamennej budove raz navždy dosiahne stredo alebo vysokoškolské vzdelanie a už na celý život si s tým vystačí.
Taktiež vzhľadom na veľkú dynamiku pracovných pozícií, požiadaviek trhu, rozvoj technológií, tak sa kvalifikačné požiadavky menia, nedajú sa uzatvoriť do nejakého systému nemenných kvalifikácií, dokonca vznikajú nové, ktoré nie sú ani pomenované a vzniká ich rádovo viac ako kedykoľvek v histórii ľudstva. Takže dopĺňať si kvalifikáciu parciálnymi kurzmi, krátkymi kurzami teda na vysokých školách či v niektorých prípadoch na stredných školách je veľmi dobrý krok, ktorý oceňujeme. Vidím tam však určitú nedopracovanosť, ale nevyčítam ju, len na ňu upozorňujem, lebo chápem, že sa nedá ísť z nuly na sto, aby tieto veci boli začlenené organicky do akreditovaných programov, aby im boli priznané patričné váhy kreditov, aby boli dobre zakomponované do zákonom definovanej dĺžky štúdia a podobne. To nie sú úplne jednoduché zadania a je dobré, keď sa pri nich spolupracuje možno aj naprieč politickým spektrom a rozhodne so všetkými, ktorých sa to týka.
Taktiež oceňujem možnosť voľby medzi záverečnou prácou a odbornou stážou, prípadne kombináciou týchto dvoch. Niektoré vysoké školy už s týmto začali dávnejšie ako napríklad lekárske fakulty. No a už som zmienil, a tým chcem aj, k tomuto sa chcem ešte vrátiť, obsah pozmeňovacieho návrhu tuná vyrušujúcej Pauly Puškárovej, ktorá predložila na školskom výbore pozmeňujúci návrh, kde sa práve definuje vlastníctvo, duševné vlastníctvo tvorivých produktov práce až na úrovni študenta, nielen teda zamestnancov, osobitne aj študentov v oblasti duševného vlastníctva, patentov, vzorov, dizajnov, postupov, čo je určite krok správnym smerom. Dlhodobo som upozorňoval na to aj v tejto snemovni, že Slovensko, slovenské vysoké školy, slovenské akademické ústavy nemajú absolútne žiadnu úpravu v tejto veci. Čo to znamenalo a čo to znamená ešte podnes deň, že ak niekde na pracovisku vysokej školy alebo nejakom výskumnom ústave akademickom sa vyprodukuje v tvorivej práci niečo, čo podlieha ochrane patentovej alebo možno definovať ako vynález, ako dizajnový vzor a tak podobne, ako som menoval, tak je, bolo vždy v 100 % vlastníctve inštitúcie, teda fakulty alebo ústavu. No a záležalo od manažmentu a možností takéhoto pracoviska inštitúcie, ako s tým naloží, ako vôbec pristúpi k autorom, autorovi takéhoto produktu tvorivej práce, duševnej práce. Nuž ten postup bol rôzny. Od flagrantného povedzme ignorovania tohoto podielu, čo bolo zriedkavé. Väčšinou to končilo odmenou nejakou koncoročnou alebo mimoriadnou odmenou tohoto človeka, ale tá fakulta niekedy nemá ani kapacitu, schopnosť alebo už neviem, aké dôvody, kapitalizovať takýto produkt duševného vlastníctva a tým pádom znovu tam nebol nejaký impulz na to, aby tá fakulta rástla aj získavala ďalšie zdroje. Ja to zjednodušujem, lebo nebudem hovoriť, ako postupujú jednotlivé fakulty a pracoviská, mení sa to aj v čase, ale v princípe išlo o toto.
Nuž a teraz tento vládny návrh zákona s pozmeňovákom, ktorý bol prijatý na výbore pre vzdelávanie, posunul prakticky tiež je to trochu zjednodušené, to stopercentné vlastníctvo na autora, s tým, že je tam predpoklad, že vznikne nejaká súťaž, ako jednotlivé vysoké školy budú ponúkať podmienky, za ktorých sa toto stane svojim študentom či zamestnancom a tam, kde budú nejaké dohody veľkorysejšie, kde bude nejaká deľba tých výnosov z tej prípadnej kapitalizácie alebo vlastníckych pomerov voči tomu vynálezu, dizajnu a tak ďalej, tak môžu atrahovať takýchto zamestnancov, študentov. Príde mi to ako nie najlepšie riešenie. Vítal by som, keby tam boli obligatórne podmienky na uzavretie takejto dohody, keby tam boli nejaké limity minimálneho podielu, maximálneho podielu, ale len limity, lebo toto sa nedá predpísať od stola z ministerstva od prekladateľa, pretože tie podmienky a participácia inštitúcií sa líši. Sú pracoviská, kde ide napríklad o umeleckú tvorbu, o tvorbu, ktorá nevyžaduje takú infraštruktúru, materiály, drahé zariadenia, ktoré sa dajú v tej inštitúcii využiť. Niekde je to ozaj len individuálna pracovná činnosť jednotlivca alebo tímu, napríklad v tých umeleckých oblastiach. Takže toto treba nechať na rozhodnutí fakúlt a vysokých škôl, s tým súhlasím, ale dal by som im tam obligatórnu povinnosť. Ja neviem, či sa mám ospravedlniť, alebo čo k tomu povedať, ako vysvetliť, že tu nepredkladám a neprednášam pozmeňujúci návrh, ale poviem vám proste, ako to je. Mal som v úmysle a mal som naplánované včera stretnutie ešte s dvomi kľúčovými ľuďmi v tejto veci, s ktorými to dlhodobo riešim, a dnes dopoludnia takisto, ale tak, ako sme sa už sťažovali, nás zaskočil ten bezprecedentný, tá bezprecedentná, to včerajšie nočné rokovanie, ktoré naozaj bolo podľa mňa v rozpore s uznesením a budeme to skúmať prijatím v Národnej rade, o tom, aká mala byť procedúra, že sa malo pokračovať dnes ráno o deviatej ekonomickými zákonmi a až po nich v zmysle schváleného programu mali prísť na rad tieto školské zákony, tak som jednoducho nestihol pripraviť niečo, čo mám rozpracované, a nemám vo zvyku predkladať pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy len preto, aby som sa tu nimi nejako prezentoval a neboli odkonzultované a pripravené dôkladne s terénom, s ľuďmi, ktorých sa to týka. Takže sa obmedzujem len na to slovné hodnotenie, napokon je to tiež zmysel práce nás, poslancov Národnej rady, a zvlášť keď chcete týmto vystúpením adresovať žiadané zmeny, prípadne poukazovať na rizika prijímanej legislatívy, a o to sa teraz presne usilujem.
Ďalej by som si dovolil odporučiť, aby nešlo teda len o tento prvý krok, čiže riešenie vlastníckych vzťahov a férových podmienok prípadnej kapitalizácie produktov duševného vlastníctva, ktoré vznikne na pôde fakúlt a výskumných ústavov, ale aby sme išli ďalej, ďalšie kroky, v súlade s tým, čo bolo deklarované, že chceme zatraktívniť štúdium, prácu na Slovensku i posunúť vysoké školy a výskumáky vyššie v rebríčku, v rankingu a hlavne vo výkonnosti a kvalite. Tak k tomu podľa mňa je potrebné otvoriť možnosti, vytvoriť flexibilnejšie možnosti pre hospodárenie a pre získavanie investícií a kapitálov. Upozorňujem opakovane na to, že nám chýbajú podmienky pre vstup investičného kapitálu. Hovorili sme o tom aj na školskom výbore. Úplne sa stotožňujem aj so stanoviskom alebo vyjadrením nového predsedu Slovenskej akadémie vied pána Venharta, že my zrovna na Slovensku nemáme vytvorenú túto tradíciu a banky a podnikatelia sa direkt nehrnú do investícií na vysoké školy a do výskumákov, jednak pre to, a to je to, na čo apelujem, že to môžu dnes urobiť iba ako dar. Nemôžu vytvoriť nejaké heterogénne konzorcium, nemajú podmienky zákonné, že keď investujú do rozvoja a podpory aplikovania alebo základný výskum, že ten produkt duševného vlastníctva, budú mať na ňom nejaký podiel a pri prípadnej kapitalizácii tak aj nejaký zisk. Toto tu absolútne chýba a to je ten krok B, C, D, ktorý by som odporúčal, aby sme teda v tom ďalej pokračovali a na tom pracovali.
No, ďalšia vec je, že keď tu nie sú podmienky, tak nemôžeme čakať, že budú stať v rade investori, že chcú investovať. Najskôr musíme tie podmienky vytvoriť a potom ten kapitál získavať. Takže apelujem na to, aby sa okrem toho, že či už žiak alebo zamestnanec, či študent alebo zamestnanec na vysokej škole alebo nejaký stážista, či neviem, akékoľvek pozícii môže byť na akademickom ústave, napríklad diplomant, doktorand niečo vytvorí, aby to nebolo tento ten prvý krok, že je to stopercentne jeho vlastníctvo, ale aby sme pokračovali aj v tom, ako pritiahnuť investičný kapitál do vysokých škôl a výskumákov s tým, že pre tých ľudí sú to férové podmienky, nie už zdanené peniaze, nie dary, nie veci, ktoré sú mimo ich ekonomický prospech.
No a zároveň ešte jedna vec. Tiež by som upozornil, a chcem sa tomu venovať v budúcnosti, veď ešte sú tu dva roky pred nami, ak vydrží táto vláda pri moci do konca volebného obdobia na predkladanie návrhov zákona, mienim sa venovať podmienkam, za ktorých hospodária vysoké školy a výskumné ústavy, pretože mám za to, že ak dokážu kapitalizovať svoje produkty tak, ako som o tom hovoril pred chvíľou, a môžu získať prostriedky finančné mimo verejných zdrojov, mimo štátneho rozpočtu, mimo grantových schém Európskej únie a tak ďalej, tak mám za to, že na takto získané prostriedky by sa nemali sťahovať limity výdavkov. Aby mohli oni podľa svojho zodpovedného rozhodnutia peniaze, ktoré si zarobili, použiť v najlepšom záujme svojej inštitúcie na rozvoj a zároveň aby tak mali voľné ruky na uzatváranie dohôd s rôznymi objednávateľmi produktov, ktoré dokážu vygenerovať. Lebo aj na Slovensku máme výskumné ústavy, ktoré dokážu pritiahnuť záujem vesmírnych agentúr ako je NASA, ako je Európska vesmírna agentúra, alebo neviem, čo to bol, som si myslel, že to boli Japonci, ale boli to Kórejci, ktorí si objednali materiály, čipy v Slovenskej akadémii vied, ale na to, aby mohli voľnejšie s nimi uzatvárať dohody, plniť svoje záväzky, kapitalizovať, reinvestovať tieto výnosy, potrebujú mať na to voľné ruky a nebyť zviazaní, rovnako ako pri prostriedkoch z verejných zdrojov. Tieto rozviazanie rúk by som doprial aj vysokým školám, pretože si myslím, že by im to všetkým pomohlo.
No, vzhľadom na, keď to zosumarizujem, aký bude teda postoj kresťanského demokratického hnutia pri tomto zákone po odstránení tých toxicít, ktorým som sa venoval hlavne v prvom čítaní, tak určite nebudeme hlasovať proti, vzhľadom na to, že ostáva tam ten problém s definitívou pre pedagogických zamestnancov, tak nemôžeme tento zákon podporiť, ale vítam tie ústretové kroky, tie pozitívne kroky a odporúčam venovať sa skvalitňovaniu tejto legislatívy ďalej a budem vyvíjať aj vlastnú aktivitu v tomto smere.
Takže KDH sa najpravdepodobnejšie pri hlasovaní zdrží.
Ďakujem, skončil som.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.10.2025 10:56 - 10:56 hod.
Šmilňák MartinTak si zopakujme, že prerokúvame tu v zlúčenej rozprave zákon o pedagogických a odborných zamestnancoch, o učiteľoch a odborných zamestnancov v škole, potom zákon o odbornom vzdelávaní, povedzme, že o stredných školách, a potom školský zákon o výchove a vzdelávaní. A pani Puškárová sa tu rozčuľovala, že čo tu vy tu namietate, však zatiaľ všetko korektné, okrúhly stôl, perfektný, aj keď to bol jeden kritický okrúhly...
Tak si zopakujme, že prerokúvame tu v zlúčenej rozprave zákon o pedagogických a odborných zamestnancoch, o učiteľoch a odborných zamestnancov v škole, potom zákon o odbornom vzdelávaní, povedzme, že o stredných školách, a potom školský zákon o výchove a vzdelávaní. A pani Puškárová sa tu rozčuľovala, že čo tu vy tu namietate, však zatiaľ všetko korektné, okrúhly stôl, perfektný, aj keď to bol jeden kritický okrúhly stôl, ktorému sa radšej pán minister vyhol, resp. bol naplánovaný, ja viem, že bol vtedy v zahraničí, ale takto. No, a teraz ja sa len pýtam, že kde tu vidíte priestor pre Maticu slovenskú? Ja, ja žasnem celkom, možnože, možnože, pán minister, dáme novú podkategóriu pre odborného zamestnanca, riaditeľ Matice slovenskej na čiastočný úväzok, dačo odučí dakde alebo potrénuje nejaký basketbal, a potom by sa vám to tam možno hodilo, ale inak to nedáva zmysel. A keď prílepkom, viete, už keď robíte zlúčenú rozpravu na sedem, potom tri zlúčené rozpravy na tri, tri, dva a ešte prídete s prílepkom a nás idete školiť, že nedávame dostatok pozmeňujúcich návrhov, že si neplníme povinnosti a že vy ste ten proces urobili taký perfektný a my nič iné nerobíme, len si točíme videjká, tak, pani prorektorka, to bolo trošku na smiech. Či?
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.10.2025 10:52 - 10:54 hod.
Horecký JánNuž, v prvom rade sa mi trošku uľavilo, keď som počul tento prílepok prednesený pani predsedníčkou Výboru NR SR pre vzdelávanie, pretože mal som avizované, že príde a že bude prilepený k novele zákona 282/2008 Z. z. o podpore práce s mládežou, čo je jediný z tej sady siedmich návrhov zákona, ktorý KDH chce podporiť, lebo sú tam dobré ustanovenia v tejto novele a takto by sme za ne mohli hlasovať. Takže som rád, že ste...
Nuž, v prvom rade sa mi trošku uľavilo, keď som počul tento prílepok prednesený pani predsedníčkou Výboru NR SR pre vzdelávanie, pretože mal som avizované, že príde a že bude prilepený k novele zákona 282/2008 Z. z. o podpore práce s mládežou, čo je jediný z tej sady siedmich návrhov zákona, ktorý KDH chce podporiť, lebo sú tam dobré ustanovenia v tejto novele a takto by sme za ne mohli hlasovať. Takže som rád, že ste to prilepili k niečomu, čo je z nášho pohľadu neutrálnejšie, čo do nášho hlasovania, ale to je len kuriozita v rámci tohto procesu. Samozrejme, že prílepky, tak ako to opísala aj moja predrečníčka, ste si našli proces, ako to obísť, ako to spracovať formálnou námietkou a prehlasovaním väčšiny. No, mňa by zaujímalo, pani predsedníčka, keď si predniesla tento návrh, že prečo? Lebo ja som z toho zdôvodnenia nevyrozumel nič, lebo pokiaľ ide naozaj iba o formálnu, akoby nejakú principiálnu vec, že dve funkčné obdobia, tak potom by sa to malo teda týkať všetkých verejných funkcionárov alebo volených funkcionárov, čo sú aj rektori. Tak ma zaujíma, prečo práve v tomto prípade to uplatniť chcete a prečo v prípade, ktorý ti je bližší, ako prorektorke na univerzite to uplatniť nechceš? Toto vysvetlenie si pýtam a prosím.
Ďakujem.