Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a vážení kolegovia, dnes, už myslím siedmy rokovací deň, riešime jeden jediný problém tejto koalície, čo urobiť s ministrom, ktorý nezvládol svoju funkciu, prehral spory, porušil zákon a namiesto priznania zlyhania teraz žiada parlament, aby mu pomohol zamiesť vlastné chyby pod koberec. A koalícia mu v tom ochotne drží kabát..
Úrad na ochranu oznamovateľov má byť zrušený nie preto, že by...
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a vážení kolegovia, dnes, už myslím siedmy rokovací deň, riešime jeden jediný problém tejto koalície, čo urobiť s ministrom, ktorý nezvládol svoju funkciu, prehral spory, porušil zákon a namiesto priznania zlyhania teraz žiada parlament, aby mu pomohol zamiesť vlastné chyby pod koberec. A koalícia mu v tom ochotne drží kabát..
Úrad na ochranu oznamovateľov má byť zrušený nie preto, že by nefungoval. Má byť zrušený preto, že fungoval práve tam, kde si to minister najmenej želal, lebo si dovolil povedať ministrovi vnútra, pán minister, porušili ste zákon. Lebo si dovolil uložiť pokuty, lebo súdy potvrdili, že mal pravdu úrad a nie minister. A reakcia ministra, nie poučenie, nie náprava, ale útok. Likvidácia inštitúcie, ktorá mu pripomenula, že aj minister má konať v súlade so zákonom.
Dámy a páni z koalície, dnes tu sedíme len preto, aby ste uhasili politický požiar jedného člena vlády, ktorý si nevie priznať, že zlyhal. A horíte pritom vy všetci aj dôvera vo váš vlastný program, vo vaše nasadenie, vo vaše vládnutie. Minister, ktorý prehral všetky súdne spory, ktorý čelil trom pokutám, ktorý nezvláda riadiť rezort bez škandálov a chaosu, tento minister dnes diktuje, že sa má zrušiť nezávislý úrad. A vláda mu pritakáva. Prečo? Aby sa zachránilo jeho ego? Aby ste zakryli jeho babráctvo? Pritom všetci viete, že toto rozhodnutie nie je o zlepšení systému. Je o pomste. Napriek tomu, že to pán minister dnes ráno popieral, nevidíme tam iný reálny dôvod. Veď sám minister dlhodobo hovorí, že úrad chce zrušiť, nie preto, čo robí pre spoločnosť, ale preto, čo robí a urobil jemu.
V tomto druhom čítaní sa už nemôžeme tváriť, že diskutujeme len ideovej, filozofickej alebo politickej línii návrhu. V tejto fáze je našou povinnosťou hodnotiť aj to, či je návrh zákona vykonateľný, prakticky realizovateľný, organizačne zvládnuteľný a či nezanechá štát, občanov a oznamovateľov v právnom vákuu. Preto sa chcem dnes okrem organizačných a technických problémov dotknúť aj toho, čo sa deje mimo tejto sály v médiách, v Európe, v občianskej spoločnosti a na uliciach.
Návrh zákona nevyvolal obavy len u právnikov či mimovládnych organizácií na Slovensku. Dostali sme vážne varovanie z najvyšších európskych autorít, ktoré sa denne zaoberajú korupciou. Hlavná európska prokurátorka Laura Codruta Kövesi jasne odkázala Európskej komisii, že zmeny v slovenskom zákone o ochrane oznamovateľov dramaticky oslabujú ochranu whistle blowerov, že sú v rozpore s európskymi štandardami a dokonca môžu negatívne zasiahnuť aj živé prípady, ktoré vyšetruje EPPO, European Public Prosecutor´s Office. Upozornila, že zákon obmedzuje ochranu len na úzky okruh osôb, čo sťaží odhaľovanie korupcie a že retroaktívne účinky môžu poškodiť aj tých, ktorým už bola ochrana priznaná. EPPO zároveň varuje pred možným konfliktom a pravidlami o právnom štáte, ktoré sú základom rozpočtovej podmienenosti v rámci Európskej únie.
Keď vám toto hovorí najvyšší orgán Európskej únie pre boj s korupciou, nie je politický názor, je to červená kontrolka, ktorá by mala zastaviť každý zodpovedný parlament.
Kritiku vyjadrila aj spravodajkyňa Parlamentného zhromaždenia Rady Európy pre ochranu oznamovateľov. Označila návrh za nezlučiteľný s európskymi štandardami právneho štátu a pripomenula, že Slovensko sa týmto smerom môže vydať na cestu, kde omnoho menej prípadov korupcie bude odhalených, pretože odvážni ľudia nebudú vedieť, na koho sa môžu obrátiť a či im štát naozaj poskytne ochranu.
Ďakujem veľmi pekne, pán kolega. (Rečník sa poďakoval poslancovi, ktorý mu na rečnícky pult položil pohár s vodou.)
Keď Európska prokuratúra a Rada Európy hovoria to isté, nemôžeme to ignorovať. Mimovládne organizácie ako Zastavme korupciu, Transparency International Slovensko, VIA IURIS a ďalšie spoločne vyzvali parlament, aby návrh v tejto podobe odmietol. Odborne vysvetlili, že zrušením jedného úradu bez zabezpečenej kontinuity a s pochybnými ustanoveniami v zákone klesne ochrana oznamovateľov, zvýši sa riziko odvetných opatrení, oslabí sa boj proti korupcii a zároveň hrozí, že nové orgány nebudú fungovať vôbec, alebo budú len formálnou fasádou, ktorá bude mať menej právomocí a menej nezávislosti. Ich apel nebol politický, ich apel bol odborný. Varovali, že ak tento zákon prejde, Slovensko sa stane krajinou, v ktorej bude menej bezpečné upozorniť na korupciu.
Predvčerom sa stovky občanov zhromaždili na Námestí slobody a pochodovali pred parlament s jasným odkazom: Nezrušujte Úrad na ochranu oznamovateľov, chráňte oznamovateľov, nie korupciu. Na proteste vystupovali právnici, predstavitelia občianskej spoločnosti, aj bývalí verejní činitelia, ktorí pripomenuli, že bez funkčného, nezávislého a odborného úradu sa Slovensko vracia o krok späť, do čias, keď bolo odhaľovanie korupcie životným rizikom.
Tento protest nebol proti vláde. Bol za spravodlivosť, za právny štát, za ochranu ľudí, ktorí riskujú všetko, aby štát fungoval lepšie. To, že občania musia chodiť do ulíc, aby bránili základnú ochranu proti korupcii, je samo osebe hanbou, ako je aj hanbou pre koalíciu neumožniť vystúpiť predsedníčke Úradu na ochranu oznamovateľov, čo sa stalo na ústavnoprávnom výbore.
Kolegovia, čoho sa bojíte? Ak ste svoju pravdu o potrebe zrušiť tento úrad a nahradiť ho novým na zelenej lúke vytesali do skaly, tak sa predsa nemôžete báť jej vystúpenia. Alebo sa bojíte pravdy, že je to len čistý blud, čo chcete urobiť? O tejto téme už informujú aj svetové médiá ako Reuters alebo Financial Times a ďalšie a ich titulky sú jednoznačné: Slovensko oslabuje protikorupčné mechanizmy a rozbíja inštitúciu, ktorá bola hodnotená ako jedna z najfunkčnejších v regióne. Niečo úplne iné, ako pán minister vnútra dnes ráno hovoril. Toto si všímajú a reportujú o tom svetové médiá. To, čo robí vláda, sa prezentuje ako súčasť širšieho trendu. Trendu, ktorý odstraňuje nezávislé inštitúcie, koncentruje moc a oslabuje kontrolu nad vládnymi rozhodnutiami.
Teraz sa vrátim k tomu, čo som naznačil už na začiatku. K organizačným, technickým a právnym otázkam, ktoré táto vláda nedokáže zodpovedať, dávame pánu ministrovi otázky už šiesty alebo siedmy deň, veľmi konkrétne a praktické otázky, na ktoré nedostávame odpoveď. Tak ja ich tu tiež vymenujem, niektoré z nich. Pýtam sa, kde bude úrad sídliť? Kto bude vyplácať zamestnancov? Kto prevezme spisy? Ako budú fungovať bezpečnostné režimy, informačné systémy, databázy? Kto prevezme stovky prebiehajúcich konaní? A najmä kto ponesie zodpovednosť, ak oznamovatelia prídu o ochranu? Preto sa chcem sústrediť teraz na jednu základnú líniu otázok. Ako si vláda predstavuje prakticky chod nového úradu, ktorý má nahradiť ten existujúci? A či si vôbec uvedomuje, čo všetko to obnáša po formálnej, technickej, logistickej a personálnej stránke.
Nechcem sa sústrediť len na technické detaily, ale na podstatu celej veci. Ako si vláda vôbec predstavuje prakticky chod nového úradu, ktorý má nahradiť ten existujúci a či si uvedomuje, čo všetko to obnáša. Lebo ak má nový úrad len prevziať budovy, zamestnancov, systémy, spisy a technológiu a agendu pôvodného úradu, potom je potrebné si položiť aj jednoduchú a nepríjemnú otázku, aký to celé má zmysel? Prečo máme ničiť niečo, čo nechcú nahradiť niečím novým, niečo čo fungovalo, treba toto naozaj ničiť a prelakovať? Ak je cieľom len prevzatie, tak nehovoríme o reforme, ale o bezbrehom zneužití moci, o politickom čistení, o odstránení nepohodlného orgánu, ktorý si dovolil postaviť zákon nad ministra. V takom prípade vláda vysiela svetu najnebezpečnejší odkaz, že moc nepotrebuje argumenty, že moc nepotrebuje fakty, že moc nepotrebuje ústavnosť, stačí, že má silu. Takýto prístup popiera samotný princíp demokratického systému, lebo ničí dôveru v štát ako neutrálnu autoritu. Zavádza prvky autoritarizmu, kde sa s protivníkom nenarába v diskusii, ale tak, že sa likviduje. Je to logika, ktorá hovorí, keď mi niekto ide proti srsti, zničím ho, keď niekto odhalí moje pochybenie, odstránim ho, keď zákon zvíťazí nad ministrom, zruším ten zákon. A to je presne to, čo odlišuje právny štát od režimu osobnej moci.
Obhajoba, ktorú predkladatelia požívajú, je postavená na úplných nezmysloch. Teda predkladatelia zákona používajú obhajobu tohto zákona, je postavená na nezmysloch, na skresľovaní reality a na veľmi zvláštnom videní sveta. Sú posadnutí obdobím Matovičovej vlády, akoby dejiny začínali v roku 2020 a skončili odchodom ich politicky...
=====
Skryt prepis