Videokanál klubu

 
 
This video file cannot be played.(Error Code: 102630)

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

3.5.2024 o 12:21 hod.

Mgr.

Simona Petrík

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie v rozprave 3.5.2024 12:36 - 12:49 hod.

Petrík Simona Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Budem teda pokračovať v téme ďalej, aby sme si možno trošku objasnili ten zámer nášho spoločného návrhu s kolegyňou Beátou Jurík, ktorou je transparentnosť v rodovom odmeňovaní. Je to naozaj dlhodobý problém nielen v našej krajine, s týmto problémom sa boria aj iné, iné krajiny či už Európy alebo sveta a niektoré to aj veľmi efektívne vyriešili. My sme sa nechali inšpirovať konkrétnym prípadom napríklad vo Veľkej Británii, takže nejakým spôsobom zavádzame prvý, alebo robíme prvý krok k tomu, aby sa rozdiely, rodové rozdiely v odmeňovaní postupne zrušili.
Táto téma je jednou z prioritných tém hnutia Progresívne Slovensko, ktoré dlhodobo a jasne presadzuje politiky rodovej rovnosti, ktoré majú okrem iného viesť k zvyšovaniu podielu žien na trhu práce a k dosahovaniu ich ekonomickej nezávislosti. Podľa analýzy medzinárodného portálu Paylab zarábajú ženy na rovnakých pozíciách v jednotlivých štátoch strednej a východnej Európy v priemere o 2 až 11 % menej ako muži, pričom na Slovensku je tento rozdiel 9 %. Pandémia ochorenia COVID-19 tento rozdiel ešte viac prehĺbila aj z dôvodu, že mnohé ženy na Slovensku vykonávajú prácu s nižšou pracovnoprávnou ochranou, alebo prácu v oblastiach, ktoré boli pandémiou najviac postihnuté, a teda množstvo žien aj o prácu prišlo. Preto treba povedať, že aj Európska únia prišla s iniciatívou, ktorá určuje členským štátom, aby sa zaoberali témou rovnosti v odmeňovaní a jej výsledkom je smernica Európskeho parlamentu a Rady Európy, Rady Európskej únie z 2023 z 10. mája, ktorá posilňuje uplatňovanie zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty prostredníctvom transparentnosti odmeňovania a mechanizmov presadzovania.
Jednou z najdôležitejších súčastí tejto smernice je nutnosť zavedenia povinného zverejňovania platových pomerov mužov a žien pre súkromný aj verejný sektor, a to a teda, a to aj na rovnakých pozíciách či platových triedach. Členské štáty majú povinnosť uviesť do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do 7. júna 2026. To znamená, že aj my ako Slovenská republika sme viazaní týmto dátumom a do 7. júna roku 2026, či chceme, či nechceme musíme túto smernicu transponovať a musíme prijať opatrenia, ktoré budú viesť k transparentnému odmeňovaniu a k znižovaniu rodových rozdielov v odmeňovaní.
Ak si spomínate, tak myslím, že to bol štátny tajomník ministerstva práce pán Ondruš, na MDŽ mal takú tlačovku, kde vlastne hovoril presne o tomto, že ministerstvo práce sa chystá túto smernicu transponovať, alebo teda uviesť do platnosti. Ja by som teda len povedala, že teda to naozaj nie je aktivita samotného ministerstva, je to naozaj tlak Európskej únie, vďaka ktorému aj my zrejme do toho roku 2026 budeme v tejto téme mať aspoň nejaké veci vyriešené.
Ja zároveň poviem, že tento návrh zákona ja nepredkladám prvýkrát. Ja som ho prvýkrát predložila v roku 2017 tu v tomto pléne. Samozrejme, ako opozičná poslankyňa som nebola úspešná, ale v podstate my od roku 2017 sa bavíme o tej istej téme, už máme rok 2024 a až Európska únia, ktorá nám to nejakým spôsobom teraz smernicou prikáže, spôsobí to, že sa to bude musieť nejakým spôsobom prijať. Otázkou je tiež akým? Pretože pán štátny tajomník Ondruš nepovedal úplne konkrétne kroky. Ja tomu rozumiem. Možno na tom pracujú na ministerstve a veľmi rada sa na to pozriem, ako bude vyzerať konkrétne, konkrétne presadenie tejto témy do konkrétnej našej slovenskej legislatívy. Ja s kolegyňou Beátou Jurík mu prinášame konkrétne jeden hotový zákon, kde si môže vlastne odškrtnúť, že to transparentné odmeňovanie je jednou zo súčasti tej smernice, môže si to odškrtnúť, keby to plénum Národnej rady prijalo, môže sa potom venovať tým ostatným častiam smernice, ktoré, ktoré od nás Európska únia vyžaduje. Čiže tento návrh zákona priamo reaguje na potreby tejto smernice a ponúka toto legislatívne riešenie. Ešte raz zopakujem, v oblasti väčšej transparentnosti, v oblasti odmeňovania mužov a žien.
Teraz možno trochu k rodovým rozdielom. Rodové rozdiely v odmeňovaní sú spôsobené niekoľkými faktormi, ako sú pretrvávajúce rodové stereotypy, nemožnosť postúpiť a získať lepší príjem v dôsledku tzv. skleneného stropu či lepkavej podlahy, horizontálna segregácia vrátane nadmerného zastúpenia žien na nízkoplatených pracovných miestach v oblasti služieb a nerovnomerné rozdelenie opatrovateľských povinností, teda neplatená práca žien v domácnosti. K tomu sa pridáva priama aj nepriama diskriminácia na základe rodu či pohlavia. Tieto faktory spôsobujú štrukturálne prekážky, ktoré zmenšujú alebo úplne znemožňujú šance na získanie kvalitného zamestnania a rovnakej odmeny za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty. Rozdiely v odmeňovaní zároveň spôsobujú dlhodobé negatívne dopady, a síce dôchodkovú nerovnosť a feminizáciu chudoby, pretože ženy sa spravidla dožívajú dlhšieho veku ako muži a potom sa nám deje, že Slovensko, a nielen Slovensko je potom plné chudobných vdov aj vďaka tomu, že v minulosti nemohli možno kariérne tak napredovať aj kvôli tomu, že istý čas strávili starostlivosťou o deti doma.
Ako som už v úvode povedala, krátkodobým a strednodobým cieľom tohto návrhu zákona je zásadné zníženie tohto rozdielu v príjmoch žien a mužov a v dlhodobom horizonte aj jeho odstránenie. A teraz priamo k meritu tohto zákona.
Za týmto účelom sa pre vybrané skupiny zamestnávateľov ustanovuje povinnosť prijímať osobitné informačné opatrenia. To znie tak veľmi asi nejasne, ale skrátka ustanovujeme zamestnávateľom nejaké konkrétne povinnosti, ktoré by som rada rozviedla. Ide o takých zamestnávateľov, ktorých spoločenskú zodpovednosť v oblasti rovnosti žien a mužov považujeme za významnú. Sú to orgány verejnej moci, rozpočtové a príspevkové organizácie, štátne podniky, obchodné spoločnosti so stopercentnou majetkovou účasťou štátu, tzv. subjekty ovládané verejnou mocou, ale aj súkromní zamestnávatelia s najmenej päťdesiatimi zamestnancami a zamestnankyňami. Súkromných zamestnávateľov s menej ako päťdesiatimi zamestnancami sa náš návrh netýka aj z dôvodu nejakej tej predpokladanej zbytočnej administratívnej záťaže, vieme, malé a stredné podniky sú zaťažené už na Slovensku rôznymi inými aj administratívnymi záťažami, aj finančnými záťažami, takže tam sme už nechceli ísť až do takýchto detailov.
Tieto osobitné informačné opatrenia podľa nášho návrhu sme rozdelili do dvoch skupín. V prvej skupine sa nachádzajú súkromní zamestnávatelia, ktorí zamestnávajú od 50 do 499 zamestnancov a zamestnankýň. Pre nich sa ustanovuje povinnosť zverejniť do 30. júna, čiže do pol roka od začiatku roka, na svojom webovom sídle alebo v dennej tlači údaje o odmeňovaní žien a mužov, celkový počet zamestnancov a zamestnankýň, percentuálny podiel žien a mužov, a to aj s rozdelením podľa stupňov náročnosti pracovných miest a priemerné mesačné zárobky žien a mužov podľa týchto stupňov za posledný štvrťrok predchádzajúceho kalendárneho roka. Čiže nie sú to nejaké zásadné veci, ktoré by malo nejaké HR oddelenie problém vyplniť, je to proste administratívny úkon navyše, vysvetlím potom aj, v čom vidíme jeho prínos.
Druhú skupinu tvoria spomenuté subjekty ovládané verejnou mocou a tam je to bez ohľadu na počet zamestnancov alebo zamestnankýň. A takisto súkromní zamestnávatelia s najmenej 500 zamestnanými osobami.
Popri údajoch, ktoré zverejňuje tá prvá skupina, ktoré som vymenovala, sa tejto druhej skupine ustanovuje povinnosť aj vypracovať porovnávacie správy o stave rovnosti žien a mužov pri odmeňovaní. Túto povinnosť však budú mať len vtedy, ak z údajov o odmeňovaní vyplynie tento rozdiel v priemernom mesačnom zárobku v tých jednotlivých rovnakých pracovných zaradeniach alebo platových triedach. Súkromnému zamestnávateľovi s najmenej 500 zamestnancami a zamestnankyňami, u ktorého problém nerovnosti prítomný nebude, ostanú len tie povinnosti, ktoré sú platné pre prvú skupinu.
Porovnávacia správa bude obsahovať podrobné zdôvodnenie zisteného stavu vrátane skutočností, ktoré preukážu dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania, ako aj návrhy na zníženie rozdielov pri odmeňovaní v ich zamestnaní. Doručovať sa bude takáto porovnávacia správa každoročne ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny do 31. augusta v elektronickej podobe, pričom ministerstvo ju následne najneskôr do 30. septembra uloží vo verejnej časti registra účtovných závierok. Návrh zákona poskytuje možnosť uviesť porovnávaciu správu v rámci výročnej správy, lebo tie sa bežne predkladajú, čiže nadväzujeme na dnešnú povinnosť vybraných subjektov uvádzať vo výročnej správe aj nefinančné informácie. Špeciálnou povinnosťou zamestnávateľa, ktorému je uložená povinnosť vypracovať porovnávaciu správu, je prerokovanie jeho návrhu aj so zástupcami zamestnancov a zamestnankýň. To nám príde ako fér, pokiaľ má zamestnávateľ odbory alebo akúkoľvek inú takúto organizáciu, ktorá zastupuje zamestnancov a zamestnankyne, zavádzame tam povinnosť prerokovať túto porovnávaciu správu aj s nimi. A teda zástupcovia zamestnancov budú môcť kontrolovať a uviesť k nej aj vlastné pripomienky.
V záujme vynútiteľnosti, pretože to býva problém v našej legislatíve, že my si napíšeme legislatívu a vynútiteľnosť nie je žiadna, to znamená, že potom tie subjekty nemajú povinnosť sa riadiť tou legislatívou, tak my sme sa snažili tam tú vynútiteľnosť aj dať. Zákonom teda zavádzame mechanizmus sankcií, ktorých ukladanie sa navrhuje zveriť inšpektorátom práce.
Ako predkladateľky si uvedomujeme nielen dôležitosť dodržiavania zásady rovnakého zaobchádzania, o ktorej tu už dvanásť minút hovorím, ale aj to spomenuté zvýšenie administratívnej záťaže, ktorú návrh zákona prináša niektorým zamestnávateľom. Takže áno, uvedomujeme si, že toto môže spôsobiť istú administratívnu záťaž. Nejde však o nadmernú záťaž, ale naopak o záťaž, ktorá prispeje aj k lepšiemu riadeniu vnútorných procesov zamestnávateľa, nakoľko získa podrobnejšie informácie o stave odmeňovania v rámci organizácie. Zároveň v prípade, že pri zamestnávateľoch, ktorí zamestnávajú viac ako 500 zamestnaných osôb, resp. sú orgánmi verejnej moci, neexistujú tieto platové rozdiely alebo nejaké hĺbkové rozdiely medzi mužmi a ženami, tak sa im tam vlastne odbúravajú administratívne zverejňovacie povinnosti, o ktorých som už hovorila.
Úplne na záver by som rada uviedla, že k prijatiu obdobnej právnej ústavy, úpravy, pardon, došlo aj v iných členských štátoch Európskej únie, či už je to Spojené kráľovstvo, ktoré teda už nie je v Európskej únii, ale, ale má takúto právnu úpravu, Belgicko, Francúzsko, Švédsko, Rakúsko, Nemecko, Dánsko, Fínsko, Taliansko, naozaj množstvo krajín, kde takéto opatrenie malo jednoznačne pozitívny vplyv na zrovnoprávnenie platov medzi mužmi a ženami v jednotlivých oblastiach trhu práce, ako aj na zníženie fluktuácie zamestnankýň v konkrétnych odvetviach, keďže takéto opatrenie pôsobí motivačne a podporuje transparentnosť v odmeňovaní.
A na záver len dodám, že teda návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Týmto by som túto moju úvodnú reč uzavrela a poprosila vás o podporu nášho návrhu zákona.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 3.5.2024 12:36 - 12:49 hod.

Števulová Zuzana Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 242. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov a obsahuje stanoviská Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.
Vychádzajú z oprávnení, ktoré mňa ako spravodajkyňu, pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 249 zo dňa 4. apríla 2024 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 7. júna 2024 a v gestorskom výbore do 10. júna 2024.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

3.5.2024 12:34 - 12:35 hod.

Petrík Simona
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.5.2024 12:29 - 12:30 hod.

Petrík Simona Zobrazit prepis
Áno, ja len v skratke doplním, že absolútne to nerozporujem, máš absolútnu pravdu, tým ľuďom potrebujeme dať tú možnosť, aby si mohli kľudne privyrobiť aj viac. A viem, že teda existujú aj tieto kontroly, len ono niekedy sa to naozaj stane a mne nejde o to, aby sme my teraz nejakým spôsobom išli po krku tým ľuďom, ale skôr aby sme zabezpečili tým ľuďom, ktorí to potrebujú, tú adekvátnu starostlivosť. Čiže ak sa to aj teraz zneužíva, to je len možno, to nie je možno ani na vás dve, je to skôr možno aj na zamyslenie pre ministerstvo, či by nebolo dobré nejak zefektívniť tú kontrolu. Ale ak ju oni považujú za dostatočnú, tak, samozrejme, kto som ja, aby som im do toho kecala. Skôr nám to napadlo v debate s kolegyňou Veslárovou, keď sme sa o tom rozprávali, že čím viac sa bude zvyšovať tá suma toho, ako si môžu privyrobiť, tak môžu nastať nejaké situácie, kedy tí ľudia to budú zneužívať. Ale, samozrejme, v porovnaní s tým, koľko ľudí si zaslúži, aby mohli si privyrábať popri presne tie home office, ktoré si spomínala, to je absolútna pravda. Tak ja verím, že presne, že odhodíme politické tričká v tejto téme a že aj koaliční poslanci a poslankyne by mohli takýto návrh podporiť.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.5.2024 12:28 - 12:29 hod.

Veslárová Veronika
Áno, ďakujem za slovo.
Ja súhlasím s pani poslankyňou Turčanovou a ešte by som doplnila, že týmto ľuďom, ktorí opatrujú zdravotne znevýhodnené osoby, by pomohla naozaj funkčná odľahčovacia služba a opatrovateľská služba. A najmä teda tá odľahčovacia je v súčasnosti len v zákone, ale veľakrát sa neposkytuje v praxi.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.5.2024 12:21 - 12:27 hod.

Petrík Simona Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, aj tebe, kolegyňa, je ich tam viac, hej, sú tam tri... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR
Áno, pardon, tri faktické poznámky.


Petrík, Simona, poslankyňa NR SR
Ďakujem ti, kolegyňa Martina Holečková, za aj vôbec, aj s Andreou Turčanovou, za prinesenie tohto návrhu zákona. Ja, mne sa, samozrejme, tento účel tohto zákona páči, aj ho určite podporíme. Ale aby som teda nechodila nejak okolo horúcej kaše, ja mám konkrétnu otázku. Akým spôsobom, či ste zvažovali aj to, že teda ako sa prípadne bude monitorovať tá starostlivosť alebo nejakým spôsobom kontrolovať, keďže popri zamestnaní sa títo ľudia starajú o tieto zdravotne znevýhodnené osoby, tak aby nemohli byť, nemohol byť napríklad práve toto, táto zvýšená suma toho ich zárobku zneužívaná. Určite sa to nedeje veľakrát, ale verím tomu, že sa nájdu medzi nami aj ľudia, ktorí by to vedeli zneužiť, tak či ste nad tým vôbec uvažovali, že ako to možno odmonitorovať, aby sa nestalo, že tí ľudia budú potom v podstate namiesto toho, aby sa starali o tých ľudí, v práci. To bola len moja krátka otázka, ale inak, samozrejme, absolútne podporujeme návrh aj ideu.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 3.5.2024 11:08 - 11:08 hod.

Hanuliaková Jana Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som vám aj touto cestou bližšie priblížila nielen náš návrh zákona, ale najmä to, kam týmto prvým krokom chceme nasmerovať pozornosť vás, poslancov a poslankýň Národnej rady, ale aj širokej verejnosti.
Pozornosť na problematiku, ktorá bola roky v úzadí a, žiaľ, napriek pár pozitívnych zmenám, ktoré sa udiali za predchádzajúcej vlády, ľudia so zdravotným znevýhodnením a ich rodiny sú na Slovensku naozaj dlhodobo na pokraji zúfalstva a nezáujmu. Tieto rodiny zažívajú naozaj ťažké chvíle, pokiaľ nie sú finančne zabezpečené, tým, že jeden rodič ťahá výdavky, resp. nemajú širokú podporu rodiny, dostávajú sa skutočne na pokraj chudoby. Častokrát sú to matky samoživiteľky, toto nám naozaj potvrdila aj každá jedna organizácia, s ktorými veľmi úzko spolupracujeme a komunikujeme.
Jednou oblasťou z mnohých, kde vidíme zásadný problém, je teda prístup ľudí so zdravotným znevýhodnením k informáciám, čo riešime aj v predkladanom návrhu zákona. Ľudia so zdravotným znevýhodnením majú na svojich pleciach v mnohom sťažené podmienky a najbližšie k týmto ľuďom je teda, samozrejme, samospráva, a preto aj navrhujeme, aby sa mohli ľudia so zdravotným znevýhodnením aj rodiny obrátiť pre informácie o možným kompenzáciách a aj iných sociálnych potrebách na ich mesto alebo obec. Odstránili by sme tým mnohé bariéry, ktorým čelia ľudia so zdravotným znevýhodnením pri prístupe k informáciám.
Ja sa ešte v krátkosti vrátim aj k našim aktivitám, ktorými sme sa snažili aj s kolegyňou Veronikou Veslárovou pomáhať v dobe, ešte keď sme neboli v Národnej rade. Okrem toho, že teda, ako aj Veronika spomenula, že poskytuje 15 rokov sociálne poradenstvo, tak sme spoločne pred tromi rokmi založili iniciatívu Odstráňme bariéry a prostredníctvom nej sme sa snažili, aby nám ľudia so zdravo... teda nie so zdravotným znevýhodnením, ale každý, kto vo verejnom priestore narazil na nejakú bariéru, tak aby nám ju nahlásil a my sme sa potom snažili osloviť vlastníka či budovy alebo priestranstva a snažili sme sa teda upozorniť, aby táto bariéra bola odstránená. Nejaké veci sa nám aj podarili, čo sme, čo som veľmi rada, ale musím povedať, že oslovili sme napríklad aj jednu fakultu, ktorá práve rekonštruovala, alebo čerstvo mala zrekonštruovaný prístup tu v Bratislave, a sme boli prekvapení teda, že napriek tomu, že jej to vyhláška ukladá, pri tej rekonštrukcii nevybudovala bezbariérový prístup. To, čo je, samozrejme, dôležité, čo je povedať, je, že práve tie štandardy by mali prichádzať zo strany štátu a ten by mal ísť príkladom a hlavne by sme to podľa mňa mali byť aj my ako politici a političky, ktorí by mali ísť príkladom ako vo svojej práci, tak, samozrejme, aj v komunikácii.
Ako už aj kolegyňa spomenula, tak sme aj spustili iniciatívu, ktorú sme ohlásili asi týždeň dozadu na tlačovej konferencii aj my, do ktorej sa, samozrejme, môže zapojiť každý jeden z vás, každá jedna, ja dúfam, že teda aj tak každý spraví. Cieľom našej iniciatívy je zvýšiť pozornosť a pochopenie spoločnosti pre ľudí s rôznymi formami zdravotného znevýhodnenia. Iniciatíva je v prvom rade o rešpekte, všímavosti a ohľaduplnosti. Pretože myslíme si, že rodiny už naozaj nemôžu ďalej čakať, my ako politici a političky musíme urobiť maximum pre zlepšenie ich situácie. Hoci nemáme aktuálne vládnu väčšinu, predkladáme do parlamentu prvé dva návrhy zákonov a budeme pre ne naozaj hľadať čo najširšiu podporu. Budeme ďalej pokračovať v pomoci, aj v osvete, ktorú sa snažíme už teda robiť roky a ktorú na Slovensku podľa mňa naozaj potrebujeme ako soľ.
Zároveň chceme vyzvať všetky organizácie, rodiny aj konkrétnych ľudí, ktorých sa týka téma zdravotného znevýhodnenia, aby hovorili nahlas o svojich problémoch. My ich chceme počúvať, chceme počúvať, čo sú tie akútne potreby, chceme hovoriť o tom, čo treba zmeniť a ako si dokážeme vzájomne pomôcť. Našou iniciatívou chceme priniesť do spoločnosti naozaj to potrebné zamyslenie a docieliť, aby každý človek na Slovensku o niečo citlivejšie, aby bol o niečo citlivejší a vnímavejší k svojmu okoliu.
Veľmi ma hnevá, že napriek tomu, že sme tu mali dvanásť rokov vlád sociálnej demokracie počas najlepších rokov hospodárskeho rastu, neurobili tieto sociálne vlády naozaj absolútne nič, alebo teda iba minimum, aby sme boli pripravení na časy, kedy nám starne populácia a potrebujeme kvalitnejšie napĺňať potreby ľudí so zdravotným znevýhodnením. Zaostávame v poskytovaní sociálnej starostlivosti, aj vo vytváraní podmienok pre inkluzívne vzdelávanie, pre prácu, pre prístup k spoločenskému a kultúrnemu životu a naozaj ľudia so zdravotným znevýhodnením to veľmi intenzívne vnímajú. Aktívne komunikujeme s organizáciami či konkrétnymi rodičmi a tie skúsenosti, čo počúvame, sú naozaj alarmujúce. Okrem toho, že rodičia sú zaťažení samotnou starostlivosťou o dieťa alebo človeka so zdravotným znevýhodnením, tak im polená pod nohy kladie aj štát byrokraciou, množstvom potvrdení, nedostatkom informácií a teda nedostatočnou podporou zo strany štátu. Jedna vec sú financie, ale druhou nemenej podstatou je citlivý a rešpektujúci prístup, hĺbkové pochopenie situácie, v ktorej sa rodiny nachádzajú.
Dovolím si s vami zdieľať jednu správu, ktorá mi prišla po našej výzve, kedy sme spustili iniciatívu od mamy dieťaťa so zdravotným znevýhodnením. Citujem: „Chcela by som vás v skratke dostať do mojej situácie. Som 30-ročná rozvedená matka, mám trojročného syna autistu. Počas tehotenstva som dostala ťažký covid napriek mojej veľkej snahe chrániť sa a mala som mesiac 40-stupňové horúčky. Následne som ostala na rizikovom tehotenstve až do pôrodu. Hneď po pôrode sa u mňa rozvinula popôrodná depresia. Onedlho prišiel rozvod. Som na syna, dá sa povedať, sama a keby mi aspoň troška finančne nepomáhala rodina a nemala by som niečo našetrené, len ťažko by som uživila seba a svojho syna. Otec môjho syna, exmanžel, nadobudol nehnuteľnosť ešte pred uzatvorením manželstva, takže dá sa povedať, mohol nás rovno vykopnúť cez dvere. Rok a pol trvalo, kým nás súd rozviedol a určil výživné. Dovtedy mi otec na malého neplatil nič a potom chvíľu sto euro, keď som podala návrh na neodkladné opatrenie. Akurát v tej dobe som riešila zdravotný problém svojho syna. Ešte vtedy mu nebola potvrdená diagnóza. Musím povedať, že štát stále trvá na únavných papierovačkách, aj keď stále čoraz viac sa hovorí o digitalizácii a podávaní informácií medzi úradmi. To sa však v tomto prípade nedeje. Ja ako mama samoživiteľka, ktorej ale trocha pomáhala rodina, čo každý takúto možnosť nemá, som musela sa vysomáriť v tom čase, vlastne čo odo mňa štát chce. Našťastie nie som úplný analfabet vo vyhľadávaní informácií na internete. Potrebovala som v prvom rade dať si žiadosť o predĺžený rodičovský príspevok, keďže moje dieťa nie je začleniteľné do bežnej materskej škôlky a treba sa mu celý deň venovať. Štát chce odo mňa niekoľko potvrdení. Štát chce, aby vykonali diagnostiku pre moje choré dieťa, u ktorého viem, že má autizmus. Okej, bolo len moje šťastie na základe rady od inej mamičky, ktorá má syna autistu, že už pol roka sme navštevovali regionálno-diagnostické centrum, kde mi následne spravili diagnostiku len za 30 eur, nakoľko môjho syna už dlhší čas sledovali. Inak by som si musela zaplatiť diagnostiku v inom centre a tam to stojí 250 až 300 eur. Následne štát chce, aby túto diagnózu potvrdilo aj centrum poradenstva a prevencie, kde nie je ľahké objednať sa a trvá to dosť dlho, kým dostanete termín. Ale to nie je všetko, samozrejme diagnózu musí dať na papier aj psychiater. Aj ten sa tiež nezoženie len tak z týždňa na týždeň. Samozrejme, na všetky stretnutia je potrebné prísť s dieťaťom, ktoré nie je ako bežné deti a je to s ním o dosť ťažšie. Isteže chodíme pravidelne aj na iné konzultácie a sedenia, ktoré majú pomáhať jeho stavu. Myslíte si, že to je všetko? Nie, treba ešte od pediatra lekársky nález, ktorý je potrebný tiež doložiť ako prílohu do žiadosti k predloženému rodičovskému príspevku. Okrem toho, čo som už teda napísala, je treba hradiť poplatky za tie všetky vyhotovenia, čo som spomínala, to znamená diagnostika ochorenia, pedopsychiatrická správa, lekársky nález od pediatra. Asi uznáte, že toto všetko pre matku s chorým dieťaťom, ktorá je na neho sama, nie je ľahké. Nehovoriac o tom, že inde rodina matku nepodporuje ani finančne. Nieže ja by som nemala finanč... nieže ja by som sa nemala finančne na čo sťažovať, ale aspoň keď je niečo málo treba, rodina mi niečo pošle a keďže som mala pred tehotenstvom svoju firmu, niečo som si ušetrila. Iné matky v mojej situácii by už skončili s dieťaťom pod vlakom, narážam na situáciu, ktorá sa nedávno na Slovensku stala. Netuším, na čo všetko by som mohla mať ešte nárok a o čo všetko by bolo treba požiadať. Je to len o mojom dopytovaní sa od osôb, ktoré s tým majú skúsenosť, a brázdenie na internete v mojom voľnom čase, ktorého je málo." Koniec príspevku.
Myslím, že aj tento príspevok veľmi dobre, presne opisuje situáciu, v akom sa nachádza mnoho rodín a teda, ako som spomínala, často sú to matky samoživiteľky, ktoré sa starajú o ťažko zdravotne znevýhodnené dieťa a nachádzajú sa naozaj vo veľmi komplikovaných situáciách, a preto si myslíme, že to, čo môžeme aj týmto návrhom zákona minimálne urobiť, je to, že ako prvý kontakt budú mať tú samosprávu, ktorú majú najbližšie, dokáže im naozaj pomôcť, a preto si myslíme, že tie informácie, ktoré by mala samospráva poskytovať, musia sa týkať aj oblastí teda ľudí so zdravotným znevýhodnením.
Preto by som vás naozaj veľmi pekne chcela poprosiť o podporu tohto návrhu zákona, ja verím, že sa nájde podpora aj v koalícii, nie je to nič zložité, ale napriek tomu to skutočne pomôže veľkému počtu ľudí a teda dúfam, že nájdeme preňho podporu a tým by som sa vám chcela aj veľmi pekne poďakovať. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 3.5.2024 11:08 - 11:20 hod.

Veslárová Veronika Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo.
My zdravotne znevýhodnení nie sme len poberatelia sociálnych dávok, chceme chodiť do škôl, pracovať a zúčastňovať sa na verejnom živote na rovnakom základe ako ostatní, ktorí nemajú zdravotné znevýhodnenie. Sociálna izolácia osôb so zdravotným znevýhodnením je závažným celospoločenským problémom. My zdravotne znevýhodnení sa vo svojom živote stretávame s rôznymi prekážkami a tiež mnohokrát riešime odlišné problémy týkajúce sa bežného života ako ľudia bez zdravotného znevýhodnenia. Hľadáme odpovede na mnohé otázky týkajúce sa bežnej existencie, často sme stavaní spočiatku aj do zdanlivo neriešiteľných situácií, ktoré môžu viesť k beznádeji a tým k sociálnemu vylúčeniu. Ja ako osoba so zdravotným znevýhodnením tiež ocením, ak mám všetky informácie dostupné. Sociálna integrácia osôb so zdravotným znevýhodnením je závislá od mnohých faktorov ako napríklad bezbariérovosť, prístup k stavbám občianskeho vybavenia, dostupnosť sociálnych služieb, pomôcok od druhu zdravotného znevýhodnenia, sociálneho prostredia, rodinného prostredia, osobnosti, prístupu k životu, postojov a rôznych ďalších faktorov.
S novovzniknutou situáciou u osôb so zdravotným znevýhodnením ide predovšetkým o prijatie nového statusu a hľadania osôb riešenia zo sociálneho hľadiska, ktoré by malo vychádzať z pomoci a podpory, ktorá prichádza od sociálnych pracovníkov. O aktívnych stratégiách riešenia problému sa hovorí vtedy, ak si tieto osoby vlastnou iniciatívou hľadajú riešenia a dobrovoľne žiadajú sociálne poradenstvo, ktoré v tomto štádiu poskytuje v prvom rade neziskový sektor a občianske zduženia pro bono. V dôsledku tohto dochádza k zníženiu životného štandardu, pretože nemajú vždy dostupné sociálne poradenstvo zdravotne znevýhodnení, čo sa dotýka, samozrejme, aj celej rodiny. Dôsledky zdravotného znevýhodnenia sprevádzajú osobu do konca jej života, čo prináša negatívne dôsledky na kvalitu jej života, ale aj kvalitu života osôb, ktoré sú v jej blízkom a bezprostrednom vzťahu.
Vznik tejto právnej úpravy je prínosom pre život zdravotne znevýhodnených a ich blízkych. V zmysle novely zákona o sociálnych službách sa už sociálne poradenstvo poskytuje, ale nie v otázke, ktoré trápia zdravotne znevýhodnených. Obce sú tie, ktoré by mali poskytovať sociálne poradenstvo práve pre zdravotne znevýhodnených. Obce sú pre nich najdostupnejšie a najbližšie. Výzva sociálnej integrácie pre osoby so zdravotným znevýhodnením nespočíva len v odstránení fyzických bariér, ale aj v podpore a poradenstve pri hľadaní riešení ich individuálnych potrieb. Zlepšenie prístupu k sociálnemu poradenstvu vo veciach konkrétne pre nich relevantných je kľúčové pre zabezpečenie plnohodnotného a aktívneho zapojenia sa do spoločnosti. Zároveň je nevyhnutné, aby tieto služby boli poskytované na úrovni obcí, ktoré sú pre nich najdostupnejšie a najbližšie, čím sa prispeje k posilneniu ich životnej perspektívy a kvality.
Dovoľte mi k tejto problematike poskytnúť aj osobný náhľad, vychádzajúci z mojej profesionálnej praxe. Pätnásť rokov som sa venujem sociálnemu poradenstvu pro bono pre ľudí so zdravotným znevýhodnením a seniorov. Títo ľudia sú častokrát zúfalí, nevedia, na koho sa majú obrátiť a pokiaľ potrebujú kompenzácie či sociálne služby, častokrát nenachádzajú odpovede na otázky. Toto poradenstvo v plnej miere supluje neziskový sektor a nahrádza tak službu, ktorú by mal robiť štát. V rámci môjho poradenstva som sa stretla práve so zdravotnými znevýhodneniami, ktoré boli veľmi vážne. Ľudia boli naozaj zúfalí. Predstavím vám príbeh 37-ročného zdravotne znevýhodneného, ktorý je od narodenia na vozíku a nevedel napríklad ani len to, že má nárok na kúpeľnú starostlivosť. Keď je niekto 365 dní v roku na vozíku bez kúpeľnej liečby, jeho kvalita života sa často znehodnocuje.
Rada by som sa posunula aj do európskeho priestoru. S veľkým nadšením som ešte v roku 2017 sledovala prijatie návrhu agendy Európskej komisie ohľadom Európskeho piliera sociálnych práv. Je to iniciatíva vychádzajúca z dopytu občanov Európskej únie túžiacich po sociálnejšom európskom priestore, v ktorom budú dodržiavané spravodlivé podmienky, rovnosť príležitostí a prístupu na trh práce a v neposlednom rade sociálna ochrana a začleňovanie. A to ešte s väčšou radosťou som sledovala vyčlenenie z jedného z princípov tohto piliera pre začleňovanie ľudí so zdravotným znevýhodnením a vytvorenie stratégie v oblasti práv osôb so zdravotným znevýhodnením na roky 2021 až 2030.
V systémoch sociálneho poradenstva pre osoby so zdravotným znevýhodnením sa v rôznych členských štátoch Európskej únie často vyskytujú rozdiely. Zatiaľ čo niektoré štáty majú vyvinuté komplexné programy a služby, ktoré poskytujú osobám so zdravotným postihnutím podporu a asistenciu v rôznych oblastiach života, iné štáty sa môžu stretávať s nedostatkom zdrojov a efektívnych opatrení, ako napríklad Slovensko. Je dôležité, aby sa členské štáty inšpirovali osvedčenými postupmi a vzájomne si vymieňali skúsenosti, aby sa zlepšil stav sociálneho poradenstva a podpory pre osoby so zdravotným znevýhodnením v celej Európe.
Na záver by som rada spomenula iniciatívu Aj my, ktorú sme v rámci Progresívneho Slovenska uviedli do života s kolegyňou Janou Hanuliakovou. Je to o rešpekte, pomoci a začleňovaní. Bez ohľadu na politické tričká, každému by malo ísť o zlepšenie kvality života zdravotne znevýhodneným, preto prosím o podporu tohto zákona.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vstup predsedajúceho 3.5.2024 10:59 - 11:08 hod.

Šimečka Michal
Ďakujem veľmi pekne. Otváram týmto všeobecnú rozpravu. A prvá sa hlásila pani poslankyňa Veslárová, nech sa páči.
Skryt prepis
 

3.5.2024 10:02 - 10:04 hod.

Plaváková Lucia Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za faktické poznámky. Som rada že, kolegyne Petrík a Jurík pripomenuli aj tie argumenty, pseudoargumenty, ktoré sa používajú vo vzťahu teda k nejakým ekonomickým záťažám a administratívnym dopadom a podobne. Naozaj 32 centov za rok na zamestnanca, to je, myslím si, cena, ktorú by sme absolútne bez mihnutia oka mali zaplatiť za to, že vieme týmto ženám v náročnej situácii pomôcť. A ja chcem veľmi pekne poďakovať kolegom a kolegyniam z KDH, že sme sa zhodli na tomto návrhu zákona, že ho chcete podporiť a verím, že sa nájdu aj kolegovia z iných poslaneckých klubov, pretože si myslím, že vieme takýmto spôsobom naozaj vyslať jasný signál ženám, ktoré zažívajú tieto veľmi ťaživé chvíle vo svojom živote, a vieme im pomôcť.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis