Videokanál klubu

 
 
This video file cannot be played.(Error Code: 102630)

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

29.11.2024 o 10:05 hod.

Mgr.

Michal Sabo

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie v rozprave 29.11.2024 11:49 - 11:49 hod.

Gažovičová Tina Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážení kolegovia, kolegyne, môj kolega Štefan Kišš včera za klub Progresívne Slovensko povedal, že, že toto je rozpočet minulosti a on ten rozpočet hodnotil ako celok z pozície alebo teda z pohľadu celkovo verejných financií a ja vzhľadom na moje dlhodobo profesijne pôsobenie sa zameriam hlavne na oblasť školstva a na to, ako sa tento rozpočet pozerá na školstvo. A taktiež som presvedčená, že toto, žiaľ, je rozpočet, ktorý či je rozpočet minulosti, alebo minimálne je to rozpočet, ktorý nemyslí na budúcnosť a nemyslí na to, aby sa táto krajina dlhodobo zlepšovala. A ako pre mňa, keď myslíme na to, že ako bude táto krajina vyzerať o desať, dvadsať, tridsať rokov, tak školstvo je jeden z tých najkľúčovejších rezortov, pretože tam vychovávame tú ďalšiu generáciu, ktorá dúfame, že tu bude žiť, lebo dúfame, že nejudú všetci, a práve to je ten jeden z tých kľúčových rezortov, ktorý rozhodne o budúcnosti tejto krajiny. A veľmi ma mrzí, že sa tak uchytilo vo verejnom priestore a dneska som sa dozvedela, že napríklad aj štátny tajomník ministerstva financií to hovoril na školskom výbore, že školstvo je teda vraj nejaký skokan roka, pokiaľ ide o tento rozpočet. Tak by som rada zdôraznila, že to je hrubé zavádzanie, že naozaj školstvo nie je žiadnym skokanom tohto rozpočtu a školstvo na svoje dlhodobé podfinancovanie by potrebovalo skutočné skokové navýšenie, ktoré ale nenastalo. Čiže najprv k tým číslam. Áno, papierovo to vyzerá, že rezort školstva sa navýšil, rozpočet rezortu školstva sa navýšil o približne miliardu eur, z toho viac ako polovica sú peniaze, ktoré doteraz išli na materské školy a aj ďalej pôjdu na materské školy, iba nastal účtovnícky presun z toho, že už to teda nepôjde cez mestá a obce, ale pôjde to cez ministerstvo školstva. A my túto zmenu podporujeme, aj sme hlasovali za túto zmenu, bol to jeden z míľnikov plánu obnovy, čiže my oceňujeme, že materské školy sa presúvajú z originálnych kompetencií do prenesených, práveže kritizujeme, že táto zmena nenastala aj pre iné školské zariadenia, ako sú školské kluby detí alebo základné umelecké školy alebo centrá voľného času, ktoré momentálne finančne absolútne krvácajú, o tom včera hovorila moja kolegyňa Kosová. Ale upozorňujem na to teraz v kontexte toho, že naozaj tieto peniaze nie sú žiadne navýšenie pre školstvo, len sa účtovnícky do tých materských škôl dostanú cez nejakú inú kapitolu štátneho rozpočtu a verejného rozpočtu. Čiže to je, to je taká prvá vec.
Dostanem sa ešte, ešte konkrétnejšie k tomu rozpočtu, ale z nášho pohľadu, a tomu sa budem v mojej rozprave najviac venovať, skutočným porazeným tohto rozpočtu sú učitelia a celkovo všetci zamestnanci v školstve, to sa týka aj odborných zamestnancov, to sa týka aj nepedagogických zamestnancov a cez nich naše deti a my všetci a táto spoločnosť. A, mimochodom, upozornil na to aj Najvyšší kontrolný úrad, ktorý vo svojej správe, kde hodnotí rozpočet, priamo uviedol, že citujem: "Navrhovaný rozpočet nepočíta so žiadnym opatrením, ako zvýšiť atraktivitu učiteľského povolania a rozpočet ani nereflektuje na programové vyhlásenie vlády, kde je deklarovaný každoročný rast miezd pedagogických a odborných zamestnancov." Čiže k tomuto sa tiež ešte vrátim, že tento rozpočet je v rozpore s programovým vyhlásením vlády, vašej vlády.
Čiže aby sme si zhrnuli také základné fakty. Po prvé, ako som už uviedla, kľúčová časť tých peňazí, ktoré sa zdajú byť ako navýšenie, konkrétne 560 mil. eur, v skutočnosti nie sú navýšenie pre školstvo, len sú zmenou, že idú na materské školy už nie cez, cez obce, ale odteraz cez ministerstvo školstva. Druhé dôležité upozornenie, keď sa pozeráme na ten rozpočet rezortu školstva, že aj veľká časť tých ďalších položiek, ktoré sú tam uvedené a nominálne vyzerajú ako nejaký nárast, nijako neprispejú k samotnej kvalite, k zvýšeniu samotnej kvality vzdelávacieho procesu. Napríklad je tam 31 mil., ktoré sú nevyhnutné z dôvodu nárastu počtu žiakov, keďže školstvo je financované normatívne, tak aj keď sa ten normatív nezvýši, tak vzhľadom na navýšenie počtu žiakov, tak tam bolo treba, treba isté, isté malé priliatie. Podobne 25 mil. je iba na zvýšenie výdavkov v súvislosti so zmenou výšky zdravotných odvodov zamestnávateľa z 10 na 11 %. Čiže sú to peniaze, ktoré cez ten rezort pretečú, ale rovno sa zase, zase vrátia do štátu cez zdravotné odvody. Podobne ten rozpočet zahŕňa to, že štát ide po mnohých rokoch prebrať zodpovednosť za niektoré pozície, ktoré dlhodobo boli financované z eurofondov, ide konkrétne o pozície asistentov na školách a školských podporných tímov, ako sú školskí psychológovia, špeciálni pedagógovia. Toto sú pozície, ktoré sa tu kedysi zavádzali za pomoci eurofondov, vtedy sa to prezentovalo ako nejaká inovácia a ako to, žiaľ, u nás býva, že často čo sa raz zavedie z eurofondov ako inovácia, ako nejaký pilot, tak potom je veľký problém dostať to do štátneho rozpočtu. Čiže máme školy, ktoré vyše desať niektoré možno aj pätnásť rokov tieto pozície financovali projektovo cez eurofondy, boli okolo toho už aj súdne spory, pretože tým ľuďom už protiprávne vlastne v rozpore so Zákonníkom práce museli každé dva roky predlžovať zmluvu, lebo nikdy nemali istotu, či tie peniaze dostanú, tak vzhľadom na reformu podporných opatrení teraz sa niektoré tie peniaze konečne dostali do štátneho rozpočtu, lebo Európska komisia povedala, že od roku ´26 už naozaj tieto pozície financovať nebude. A o to väčšia je drzosť alebo o to viac, s o to väčším znepokojením pozeráme na to, keď z úst ministra školstva zaznieva, že no on už žiadne rezervy vo svojom rezorte nemá, ale tak teda možno, ak sa nebude diať inak, tak zobere z týchto peňazí na asistentov. Nie, tie peniaze, ktoré sú tam určené na asistentov a na školské podporné tímy, tie tam majú zostať, pretože to je, to sú tie pozície, ktoré tie deti potrebujú a my tých ľudí v školstve potrebujeme, len doteraz sme ich, sme ich sanovali cez eurofondy a to čo má ísť na navýšenie a budem hovoriť hlavne o platoch učiteľov, to je niečo, čo by malo prísť samostatne.
Kde sa teda, kde sa teda nachádzame. Asi všetci vieme, že školstvo je dlhodobo podfinancované a za tejto vlády to ešte klesá, keď sa pozrieme na podiel HDP. V roku 2022 sme na vzdelávanie ako krajina dávali 4,5 % HDP, v roku 2025 to bude 4,45 %, čiže malý pokles o 0,5 %, ale podľa samotného rozpočtu to v roku 2027 bude už iba 4,06 % HDP, čiže približne o pol percenta HDP ešte klesáme v tom, čo do toho školstva dávame. Namiesto toho, aby sme sa snažili priblížiť okolitým krajinám, iné krajiny v Európskej únii často majú aspoň 5 % HDP, tie najúspešnejšie idú až k 6 %. Namiesto toho u nás to ešte klesá, čiže to je to, ako si táto vláda cení školstvo.
A teda k tomu najdôležitejšiemu a to sú učitelia, to sú tí nositelia toho školstva, to sú tí, ktorí každé ráno prídu, prídu do školy, aby, aby s deťmi pracovali, aby ich vzdelávali, a teda nielen učitelia, znovu to zdôrazním, ale aj odborní zamestnanci, aj nepedagogickí zamestnanci v školstve, im bol daný prísľub touto vládou, týmto parlamentom priamo v programovom vyhlásení vlády, že sa im každoročne budú zvyšovať mzdy a nedeje sa to.
Posledné navýšenie tabuľkových platov bolo v septembri 2023 a zaviedla to ešte predošlá vláda a v roku 2024 už za tejto vlády sa tabuľkové platy nezvyšovali a v roku 2025 podľa tohto rozpočtu sa zase nebudú zvyšovať.
To znamená, že napriek vysokej inflácii, napriek Ficovej drahote, napriek tomu, že vieme, že budúci rok bude asi o 5 %, budú všetky potraviny drahšie, bude všetko drahšie vrátane potravín, napriek tomu učiteľom a zamestnancom v školstve sa nezvyšujú tabuľkové platy, čiže ich reálna mzda, ich reálna kúpna sila ešte klesá. Namiesto toho, čo im vláda ponúka, sú dva typy jednorazových príspevkov.
Za prvé, je to jednorazový príspevok, ktorý sa ponúka všetkým zamestnancom v štátnej a verejnej správe, 800 euro na rok, naozaj žiadna veľká výhra a ešte aj tu je problém, pretože časť zamestnancov v školstve stále spadajú pod mestá a obce a mestá a obce hlásia, že tieto peniaze ani nebudú mať z čoho vyplácať. To znamená, že napr. vychovávateľka v školskej družine ani nemá istotu, že tých 800 euro dostane, pretože jej primátor alebo starosta zároveň upozorňuje na to, že oni nemajú odkiaľ tie peniaze vziať, lebo aj mestá a obce finančne krvácajú.
Čiže to je jeden typ jednorazového príspevku a druhý typ jednorazového príspevku alebo teda nestabilného príspevku je regionálny príspevok, tzv. teraz podľa zákona kompenzačný príspevok, o ňom sme tu rečnili asi pred dvoma mesiacmi, tiež som presne z tohto miesta upozorňovala na to, že kompenzačný príspevok je niečo, čo by mohla byť fajn vec navyše, keby sme v prvom rade dosiahli nejaké, nejakú únosnú úroveň tých platov pre všetkých. Ale nemôžme urobiť to, že zamrazíme tabuľkové platy, v čase vysokej inflácie zamrazíme tabuľkové platy učiteľom, a potom im povieme, že tak niektorí podľa toho, v akom meste žijú, zase jednorazovo dostanú nejaký príspevok, ale nemôžu sa na to ani spoľahnúť, pretože ten príspevok sa vždy určuje iba pre ten daný rok.
To znamená, že napr. mladá rodina, povedzme dvaja absolventi pedagogickej, ktorí sa rozhodujú, že či vstúpia do školstva ako do svojho zamestnania a zvažujú k tomu hypotéku, tak nevedia sa spoľahnúť na to, že ich platy budú rásť. Dokonca sa nevedia spoľahnúť ani na to, že ich platy nebudú ešte klesať, pretože jeden rok možno dostanú nejaký regionálny príspevok, ale ďalší rok ho už dostať nemusia. A do toho teda vláda povedala, že zvyšovanie tých tabuľkových platov bude až k januáru 2026 o 5 %. To znamená, že od septembra 2023 nezvyšujú sa, nezvyšujú sa, a potom v januári 2026 sa majú zvýšiť o 5 %, čo bude ďaleko pod infláciou, čiže naozaj kúpna sila ľudí v školstve nám ešte klesá.
Práve dnes ráno sme sedeli s predstaviteľmi školských odborov, oni sami si vyžiadali stretnutie so školským výborom Národnej rady, je to aj v kontexte toho, že práve tento týždeň prebehol tzv. tichý protest učiteľov, že učitelia prišli do škôl v čiernom oblečení, aby dali najavo svoj smútok nad školstvom. Je to naozaj jedna z tých najmiernejších foriem protestu a viem si veľmi dobre predstaviť, že by došlo aj k oveľa hlasnejším formám protestu alebo štrajku a odborári to tiež nevylučujú. Len si treba uvedomiť, že čo by to naozaj znamenalo pre túto krajinu, keď by sa zavreli školy a naozaj by tí ľudia neprišli do práce a my všetci ostatní rodičia môžme riešiť, že kde budú naše deti, ale musím úprimne povedať, že aj ako matka by som to plne podporila, lebo si uvedomujem, že tie podmienky v tom školstve nie sú dobré, je to istý typ časovanej bomby, kde naozaj nám ten domček z karát môže padnúť. Už teraz máme obrovský problém s nedostatkom učiteľov, podľa štatistík chýba okolo 1 200 učiteľov, bude to narastať, odhaduje sa, že o rok, o dva nám bude chýbať okolo 2-tisíc učiteľov, a to ešte k tomu musíme prirátať, že strašne veľa predmetov sa už teraz učí neodborne. Napr. nám zúfalo chýbajú fyzikári, ale keďže je to povinný predmet, no tak nakoniec to nechajú učiť niekoho iného, matikára alebo niekoho. Informatikári nám chýbajú, angličtinári nám chýbajú, ale nejako si to potom tie školy vykompenzujú, napriek tomu nám tu chýba vyše, vyše tisíc učiteľov. A nedá sa tomu čudovať, keď si vezmeme, že nástupný plat učiteľa je okolo 1 200 euro v hrubom, teda bavíme sa asi 900 v čistom a priemerný plat učiteľa na základnej alebo na strednej škole, všetko sú to vysokoškolsky vzdelaní ľudia je okolo 1 700 v hrubom, teda v čistom asi 1300 euro, priemerný plat učiteľa na základnej a na strednej škole. Tipujem, že priemerný vek budú nejakí štyridsiatnici, ak nie päťdesiatnici, teraz to neviem z hlavy a aj na nich dopadne to zdražovanie budúcoročné. Odborári teda, ako spomínam, práve dneska sedeli tuto na školskom výbore, následne išli na rokovanie s ministrom školstva, neviem, či to rokovanie už skončilo a aký bude výsledok. Ja by som aj tu v pléne rada spomenula tri hlavné podmienky, ktoré uvádzajú a ktoré aj plne podporujeme. Tá prvá je nárast platov o 10 % práve aj s ohľadom na to, aby to vykrylo infláciu a ešte nejakým spôsobom aj reálne pocítili, že si budú toho môcť dovoliť viac.
Druhá podmienka je nejaký typ spoľahlivého, predvídateľného systému. Ja to zjednodušene nazvem nejaký typ platového automatu, o ktorom tiež sa tu už dlhodobo hovorí v tejto krajine, zaviedol sa pre zdravotníkov, ale v školstve stále nie je a ako som aj teraz uviedla, tie platy nielenže sa nezvyšujú, ale ich reálna kúpna sila sa ešte znižuje.
A tretie, a to mi príde obzvlášť zaujímavé a netýka sa to učiteľov, ale týka sa to nepedagogických zamestnancov v školstve a súvisí to práve aj veľmi silne s krokmi tejto tzv. sociálno-demokratickej vlády, táto vláda síce zdvihla minimálnu mzdu a aj my sme to podporili, lebo áno, myslíme si, že každý kto je na plný úväzok zamestnaný, si zaslúži nejakú mieru finančnej istoty, lenže naďalej nám platí, že mnohé tabuľkové platy zamestnancov tohto štátu, zamestnancov vo verejnom záujme, začínajú hlboko pod minimálnou mzdou. Tak konkrétne napr. tu mám vytlačené, priamo odborári nám to dneska doniesli, základnú stupnicu platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, to sú napr. upratovačky, nielen ale aj v školstve, ich tabuľka začína na úrovni 694 eur 50 centov, čo znamená, že aby dosiahli aspoň tú minimálnu mzdu 816 euro od budúceho roka, tak im ešte zamestnávateľ musí asi 120 eur priplácať. A keď sa tu rokovalo o zákone o minimálnej mzde, tak my sme za Progresívne Slovensko predložili pozmeňujúci návrh, aby ako prvý zodpovedný k tej minimálnej mzde sa prihlásil štát a aby aspoň tieto tabuľkové platy začínali úrovni na minimálnej mzdy. Tak nech tú minimálnu mzdu má tá upratovačka a potom to stúpa, lebo teraz napr. nie, to nie sú len upratovačky, ale napr. ekonómky na školách tiež začínajú pod úrovňou minimálnej mzdy. Naozaj aká je toto motivácia pre ľudí ísť pracovať do tohto štátu, a zároveň to sú potom zase peniaze, ktoré tým školách chýbajú, pretože keď aj zoženú niekoho, aby im išiel upratovať alebo napr. na vrátnicu, minule som mala konzultáciu na školách práve o bezpečnosti a oni nám hovorili, nie kamery, my potrebujeme stabilných zamestnancov na vrátnicu, ale aj to je problém človeka zohnať, pretože pri týchto platoch im nikto ani len na tú vrátnicu nejde pracovať.
To znamená, že naozaj sme v situácii, kedy nielenže nám chýbajú učitelia, chýbajú nám kuchári, chýbajú nám vrátnici a toto všetko sa potom odzrkadľuje aj na kvalite toho školstva. Ako naozaj obdivujem každého nielen učiteľa, ale každého riaditeľa v tejto krajine, ktorý za tie peniaze si to berie ešte celé na seba, aby aj v tom rozpočte naškrabal na výplaty všetkým a potom teda ešte aj našiel zamestnancov, aj ich tam udržal, aj si písal projekty, a potom, samozrejme, ešte má dohliadať na kvalitu výchovno-vzdelávacieho procesu.
Naozaj ak nám záleží aspoň trochu na budúcnosti tejto krajiny, tak toto by mala byť jedna z tých priorít. Udržať a navyšovať ten rozpočet pre školstvo a nie tváriť sa, že sme skokani kvôli tomu, že sme účtovnícky niečo prehodili z jednej kôpky na druhú.
Ďakujem veľmi pekne.
(Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 29.11.2024 11:49 - 12:09 hod.

Hargaš Ján
vymazať
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 29.11.2024 11:26 - 11:26 hod.

Hargaš Ján Zobrazit prepis
Ďakujem. Ale chýba nám tu pán minister. Nemôžem povedať, že by nie. Na úvod som mal preňho pripravený taký tip, pretože keď som počúval pána poslanca Huliaka s jeho požiadavkami, je to taký úradnícky vtip, priznám sa, ale úradníci vedia, že teda v rozpočte je jedna taká kapitola, ktorá sa volá že zadné vrecko, ale odborný názov má že VPS, všeobecná pokladničná správa. A teda by som možno odporúčal pánovi ministrovi, aby si teraz túto pokladničnú správu premenoval, pretože po príhovore pána Huliaka by som to premenoval už na všeobecnú poslaneckú správu. Čiže to bude to zadné vrecko, z ktorého budú musieť kolegovia plniť všetky požiadavky poslancov, ktorí zrovna budú mať nejaký, nejaký dobrý nápad a budú sa cítiť silní, keďže vládnu so sedemdesiat šestkou, presne takéto situácie bude, bude prinášať. Poviem mu to neskôr, keď príde.
Dobre. Ja by som sa chcel venovať v svojej rozprave dvom okruhom. Ten prvý je okruh, ktorému sa venujem niekoľko rokov, je to informatizácia, takže výdavkom na informatizáciu, špeciálne z toho pohľadu, o čom sme sa rozprávali v čase, keď sa prijímal konsolidačný balíček, či táto vláda bude, alebo nebude šetriť. A ten rozpočet je svojím spôsobom dôkaz, kde si môžme overiť, či tie naše predpovede sa naplnili, alebo nenaplnili, či teda sme zbytočne upozorňovali, že vláda nešetrí, alebo sa ukazuje, že vláda by zrazu začala šetriť. Takže k tomu sa budem vyjadrovať.
A potom druhá časť sú eurofondy, pretože tam tiež veľa závisí od toho, akým spôsobom budeme schopní eurofondy čerpať, pretože najlepšia konsolidácia v skutočnosti je ekonomický rast a zatiaľ táto krajina pokiaľ ide o investície, tak funguje najmä z európskych investícií a tie podporujú náš ekonomický rast, takže má zmysel sa pýtať na to, ako na tom sme s čerpaním európskych investícií.
Takže IT. V posledných rozpravách sa to aj celkom stalo témou, aj vo faktických poznámkach viacerí sa tomu venovali, špeciálne v rezorte pôdohospodárstva, aj k tomu sa na chvíľku, na chvíľku dostanem, ale pre kontext, koľko dávame ročne na štátne IT, tak je to približne 0,5 mld., 0,5 mld. eur každý rok zo štátneho rozpočtu, k tomu ešte takých 200-300 mil. sú investície z plánu obnovy a eurofondov dohromady. Čiže nejakých 700... ďakujem, pán minister, rád vás vidím, že ste sa mi ohlásili, ...čiže takých 700-800 ml. ročne dávame do informatizácie, z toho asi 500 mil. ide priamo zo štátneho rozpočtu. V tom je započítaná jednak prevádzka systémov, ktoré si už štát kúpil, lebo tie sa nedajú platiť z eurofondov, tá prevádzka sa musí platiť zo štátneho rozpočtu a aj nejaký rozvoj týchto systémov, ktorý nerobíme z eurofondov, ale niektorý teda robíme aj zo štátneho rozpočtu.
Prvá zaujímavá vec je, že to, čo je napísané v rozpočte, sa zrejme nepodarí dosiahnuť, pretože aj v minulom roku rozpočet na IT výdavky štátu bol 586 mil., ale skutočne spotrebované výdavky boli 610 mil., čiže nárast o približne 25 mil., čo sú nejaké 4 % z tejto sumy.
Najväčšími hriešnikmi tohto navyšovania výdavkov oproti plánovanému rozpočtu vtedy bolo ministerstvo cestovného ruchu o 100 %, 100 % viac výdavkov minuli ako mali narozpočtované, na čo sme ich upozorňovali, že toto nebude nejaké efektívnejšie riadenie agendy športu a cestovného ruchu. Jednoducho nové ministerstvo znamená nové výdavky, tu sa to ukazuje, napríklad v IT. Alebo úrad vlády alebo ministerstvo školstva, ktoré prekročili svoj minuloročný rozpočet asi o polovicu.
Pokiaľ ide o budúci rok, tak vláda predkladá návrh rozpočtu, v ktorom rozpočtuje sumu 549 mil. na IT výdavky, čo by bolo o 9 % menej ako, ako očakávané výdavky tohto roku, čo by tak evokovalo, že vláda sa naozaj rozhodla šetriť. Za chvíľu ukážem, že to tak úplne nie je. Pretože za prvé, ako sme si ukázali na príklade roku 2024, tak predpokladám, že aj v roku 2025 tá suma v skutočnosti bude vyššia, že tie rozpočtové výdavky sa prekročia, čiže to nám už časť tej potenciálnej, toho potenciálneho zníženia výdavkov zje.
A po druhé, po druhé, viacero výdavkov, ktoré by v skutočnosti mohli byť nižšie, v tom budúcoročnom rozpočte nižšie, žiaľ, nie sú, rozoberiem to do detailu. Pokiaľ ide teda o budúci rok, tak najväčšími víťazmi IT rozpočtu sú Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý dostane o 50 % vyššie výdavky alebo 50 % viac financií na IT.
MIRRI, ministerstvo informatizácie, môj teda rezort, na ktorom som pôsobil v minulosti, 45 % navýšenie. ministerstvo kultúry 30 %, Kancelária Národnej rady 30 % navýšenie, pôdohospodárstvo 25 % navýšenie a ostatné kapitoly približne 19 % navýšenie. Zaujímavé je napríklad ministerstvo kultúry, pretože v roku 2024 im výdavky narástli o 16 % oproti rozpočtu, čiže prečerpali svoj rozpočet o 16 % a v roku 2025 dostanú ešte o 31 % viac ako to, čo vyčerpali v roku 2024, čiže na ministerstve kultúry naozaj to IT-čko, tam to šľape. Peňazí, peňazí dostávajú pomerne, pomerne veľa. A druhá tá zaujímavosť je, ako som povedal, že napríklad ministerstvo informatizácie dostane o polovicu výdavkov viac ako v poslednom roku.
No, a teraz že prečo, prečo tvrdím, že ten pokles medziročný medzi rokom 2024 a 2025 v skutočnosti nie je dôkazom toho, že by vláda šetrila. Pretože ak by šetrila a systémovo šetrila, ten pokles by mal byť oveľa, oveľa, oveľa väčší. Ukážem to na takých troch kategóriách.
Prvá je, koľko zbytočných výdavkov dávame do prevádzky štátnych systémov, prevádzky a licencií.
Tá druhá kategória je, koľko zbytočných výdavkov dávame do nákupu externých služieb, aj keď keby sme najali tých istých ľudí, tak sú oveľa lacnejší. A tá tretia kategória sú predražené projekty.
Začnem teda tou prvou kategóriou, pretože tá má priamy súvis so štátnym rozpočtom, a to je prevádza IT systémov. Keď sme sa tu rozprávali o konsolidačnom balíčku, tak som poukazoval na to, že vládni analytici, analytici ministerstva financií na ÚHP vypočítali, že prevádzka je v slovenských štátnych organizáciách predražená približne o 30 %, na prevádzku dávame z tej pol miliardy asi 300 miliónov. Čiže ak by sme týchto 30 % dokázali ušetriť, je tam ročná úspora 100 mil. na prevádzke štátnych systémov. Ja v návrhu budúcoročného rozpočtu žiadnu úsporu 100 mil. nevidím, jednoducho tie výdavky nešli, nešli dole. Stačí si pozrieť, ako sa obstarávajú prevádzkové zmluvy, tie, tie odporúčania, ktoré dávali vládni analytici sa jednoducho vôbec na rezortoch neujali, jednoducho stále nakupujeme aj veci, ktoré nepotrebujeme, aj, aj nejakú pohotovostnú službu pri IT systémoch, ktorú nepotrebujeme a jednoducho to všetko robí tú vatu, ktorá by sa dala, dala dnes odstrániť.
Tá druhá kategória, kde štát mrhá peniazmi, je nákup externých kapacít. Štát mal dlhodobo za minulej vlny informatizácie, o ktorej dnes sú tie súdne pojednávania, kauza Mýtnik alebo aj kauza pána Kažimíra, ktorá, žiaľ, vďaka Trestnej novele tejto vlády je očividne teda premlčaná. To sú, to je, to sú dôsledky toho, ako tu sa bačovalo v informatizácii a vtedy štát vydával veľké, veľké sumy na externé konzultačné služby a z toho systémového hľadiska to nebolo dobré. Je v poriadku nakúpiť si sem tam nejakú externú výpomoc, veď to, to všetci asi chápeme, ale štát je naozaj príliš veľmi závislý od externých dodávateľov a najmä pokiaľ ide o konzultačné služby. Za tej minulej vlády sme sa snažili robiť presný opak. Sme sa snažili vytvoriť priestor na to, aby sme tých istých odborníkov vedeli najať na strane štátu a tá ekonomická logika je veľmi jednoduchá.
Poviem to na troch príkladoch. Keď si zoberiete takého IT-architekta, to je rola, tak bežný IT-architekt podľa portálu platy.sk má priemernú mzdu na Slovensku približne 4-tisíc eur. Sú aj drahšie, sú aj lacnejšie, ale priemerná je okolo štyri tisíc eur. To znamená, že keby sme ho najali na ministerstvo, tak za neho super hrubú mzdu zaplatíme 5,5-tisíc. 5,5-tisíc euro by nás stál, ak by sme si tohto architekta kúpili, respektíve najali ako zamestnanca. Čo ale štát robí je, že tieto externé kapacity si kupuje od konzultačných firiem a priemerný, priemerná sadzba za konzultanta a IT architekta je od 450 po 570 eur na deň. Keď to vynásobím 20 dňami, akoby, keby to bol teda plnohodnotný zamestnanec, ale kupujem si od konzultačnej firmy, tak nás to vyjde 9 až 11-tisíc euro. 9 až 11-tisíc od konzultačnej firmy verzus 5-tisíc, ak si toho istého človeka kúpim ako, respektíve najmem ako interného zamestnanca na ministerstvo. Čiže dvoch architektov by sme si mohli kúpiť, ak by sme ho nekupovali od externých konzultačných firiem, ale radšej by sme posilňovali interné kapacity. A to je nielen tá ekonomická otázka. To je aj o tom, že títo odborníci, pokiaľ sú z konzultačnej firmy, tak jednoducho prídu a potom odídu. Pokiaľ ho máte ako zamestnanca, tak know-how sa udržiava na strane štátu, štát má väčšiu kontrolu nad tým, čo si reálne kupuje, čo si chce kupovať, jednoducho štát vie, čo chce, pretože tam má kvalitných odborníkov. Dlho sa hovorilo, že štát ich nevie zaplatiť, aj toto už neplatí. Štát vie zaplatiť kvalitných odborníkov. Napriek tomu len minulý rok vláda a rôzne rôzne ministerstvá, teda ministerstvo vnútra, ministerstvo investícií a tak ďalej nakúpili externých konzultantov za, počúvajte, 50 mil. eur. To už je naozaj nákupná horúčka, mám taký pocit, sa tu roztrhlo vrece s nakupovaním konzultantov. Úplne sme sa vrátili o 10 rokov dozadu, za 50 mil. eur externých konzultantov. Čiže keby tých istých ľudí namiesto nakupovania od konzultačných služieb sme najali ako interné kapacity, tak tam je potenciál úspory polovica, 25 mil. euro. Dal som príklad IT architekta. Napríklad programátor superhrubá mzda 3 600 eur. Ak si ho kupujem od konzultačnej firmy, 8 až 10-tisíc eur, čiže mohol by som si kúpiť takmer troch programátorov do interného, do interných zamestnaneckých pomerov alebo mohol by som najať troch programátorov namiesto, namiesto jedného, ktorého si kupujem od konzultačnej firmy. To isté analytik, 3 500 eur superhrubá mzda, od konzultačnej firmy 8 800 až 11-tisíc eur. Čiže namiesto jedného analytika od konzultačnej firmy by som mohol mať dvoch IT analytikov ako zamestnancov. Jednoducho tá ekonomika tam funguje. Popri tej ekonomickej výhode z toho vyplývajú aj, aj výhody v oblasti nejakého vlastníctva toho, čo si, čo si reálne, čo si reálne na ministerstvo kupujem, ako spravujem svoje IT.
Čiže vláda touto cestou nejde, nešetrí na externých kapacitách, práve naopak, roztrhlo sa tu vrece s kontraktami na externých konzultantov, ako som povedal, v júni a v júli bola nejaká letná horúčka. V skutočnosti to nemalo nič s letom, v skutočnosti, pravda je taká, že vtedy končila tá rámcová zmluva, z ktorej to mohli nakúpiť, tak rýchlo sa všetci, všetci zbesilo nakupovali len konzultantov ako, ako odtrhnutí, ktorých budú môcť využívať ešte aj tie ďalšie roky po skončení tejto rámcovej zmluvy, ale vtedy už mali termín, tak rýchlo museli by vystaviť objednávky, tak sa nakúpili konzultanti za 50 mil. euro. Čiže tam je úspora. Keby sme nenakupovali externých konzultantov, ktorí sú drahí, tak by sme mohli mať viac kvalitných odborníkov na strane štátu a ešte by sme aj ušetrili. Okrem iného je to jedno z odporúčaní revízie výdavkov na IT od analytikov pána ministra, ktoré ale opäť nejakým spôsobom sa ignorujú. No a tá tretia kategória, v ktorých by sme sme mohli ušetriť a pre korektnosť poviem, že toto nie sú výdavky štátneho rozpočtu, ale to sú výdavky, ktoré idú z eurofondov, ale mám pocit, že niekedy sa k eurofondom správame tak macošsky, že z cudzieho krv netečie, tak rozhadzujeme ich láry-fáry, tak to sú výdavky na nové IT projekty z eurofondov. Ale argument je tam taký, že teda ak by sme nepremrhali tie peniaze na tieto zbytočné projekty alebo predražené projekty, tak ich môžeme minúť na nejaké zmysluplné veci. To asi všetci rozumieme, že eurofondy sú rovnaké peniaze ako štátny rozpočet.
Tak dáme si pár príkladov, aké projekty sa tu chystajú. Teda hneď prvú vec poviem, že tu nemáme žiadnu koncepciu alebo nejaký dlhodobý investičný plán v oblasti IT. Tu si každý nakupuje láry-fáry ako sa mu zapáči, a pod 10 mil. euro podľa mňa už ani nikto sa nezdvihne ráno z postele. Pokiaľ ten projekt neni 10 miliónový, tak sa ani, ani sa nad ním iba mávne rukou. Jednoducho opäť sme sa vrátili do doby obrovských, megalomanských a drahých projektov. Čiže napríklad Národný integrovaný cestovný lístok, to bude cestovný lístok, s ktorým môžete cestovať kade-tade po Slovensku na rôznych druhoch dopravy. Investičné náklady plánované, 20 mil. eur.
Podľa analytikov pána ministra financií potenciálna úspora 8 mil. eur. Nemuselo by to stáť 20 mil., mohlo to stáť 12 mil. eur., ale nie, my to chceme kúpiť za 20. IS FARMÁR, to sa stáva teraz veľmi populárny, tento projekt. IS FARMÁR, do značnej miery zbytočný projekt, investičné výdavky približne 18 mil. eur, potenciálna úspora podľa analytikov pána ministra financií, 10 mil., polovica. Polovicu tých výdavkov by sme mohli usporiť. Rozširovanie IT aktív, takzvaný projekt ITAM, celkové náklady 30 mil. eur, potenciálne úspory podľa analytikov pána ministra financií, 10 mil. eur. Vybudovanie platformy lepšej regulácie, to je systém, ktorý ja teda mám obzvlášť v srdiečku, v úvodzovkách, pretože vraj umelá inteligencia nám bude hovoriť, že aká legislatíva sa ide prijímať. Náklady 15 mil. eur, potenciálna úspora podľa ÚHP 5 mil. euro. A okrem toho si ešte nakupujeme aj drahé licencie jedného konkrétneho produktu, nebudem ho menovať, ale na tejto veľkej rámcovej zmluve je potenciálna úspora ďalších 7 mil. euro. Čiže cakompráskom všetko dohromady na projektoch, ktoré sú zbytočne nafúknuté a mohli by sa zmenšiť, by bolo ďalšia potenciálna úspora 40 mil. eur z eurofondov a pre korektnosť udávam, že toto sú eurofondové, eurofondové peniaze.
Čiže keď to dám všetko dohromady, čo hovoria analytici pánovi ministrovi, ale, žiaľ, ani na ministerstve ich možno nepočúvajú dostatočne, určite ich nepočúvajú dostatočne tie ostatné ministerstvá, je, že na prevádzke by sme mohli usporiť 100 mil. eur zo štátneho rozpočtu ročne. Na drahých konzultačných službách by sme mohli usporiť 25 mil. eur, či už zo štátneho, alebo z eurofondov a na predražených a zbytočne nafúknutých projektoch je ďalší potenciál úspory 40 mil. euro. Ak dobre rátam, je to nejakých 165 mil. euro, ktoré by sa dali usporiť, keby táto vláda reálne chcela šetriť a keby ministerstvá počúvali odborníkov, napríklad odborníkov od pána ministra Kamenického.
A keby ich počúval pán Kamenický, to by bolo tiež fajn.
No a druhá téma, toľko k IT-čku. Čiže myslím, že nemusíme sa baviť o tom, že či vláda naozaj šetrí na sebe, alebo nešetrí na sebe. Nešetrí na sebe, to sú konkrétne príklady, ako nešetrí na sebe, a preto ľudia budú platiť drahšie diaľničné známky, preto bude vyššia dépeháčka. Preto tu zavádzame transakčnú daň, pretože všetko to bremeno, všetko to bremeno konsolidácie sa hodilo na ľudí a štát si povedal, že my na sebe šetriť nebudeme, my budeme ďalej rozhadzovať. To nám hovoria tieto dáta.
Druhá téma, ku ktorej sa v krátkosti vyjadrím, to je čerpanie eurofondov. Čerpanie eurofondov je dôležité preto, čo som povedal na začiatku, že eurofondy, to sú dnes tie hlavné investičné peniaze. Vďaka eurofondom môže rásť naša ekonomika a ekonomický rast, to je tá najlepšia forma konsolidácie, pretože ak vaša ekonomika rastie, tak podiel dlhu ku HDP sa zmenšuje. My eurofondy dnes čerpáme najhoršie z celej V4, najhoršie zo všetkých krajín V4. Máme čerpanie niekde na úrovni 1,4 %, ako bolo správne poznamenané z celkovej alokácie 12 miliárd na to najbližšie programové obdobie, čo je približne 150 miliónov. Čiže zatiaľ sme vyčerpali 150 mil., no a kde je problém? Problém je taký, že na konci budúceho roka sa prvýkrát bude prehodnocovať, že ako čerpáme voči Európskej komisii. A ak nesplníme nejaké finančné míľniky, ktoré máme sľúbené, teda ktoré sme sľúbili komisii, tak nám tie peniaze prepadnú už na konci budúceho roka. A na to, aby sme ten sľub splnili, tak musíme vyčerpať, počúvajte, 1,4 miliardy eur do konca budúceho roka. Čiže zatiaľ sme za niekoľko rokov vyčerpali 150 mil., do konca budúceho roka musíme vyčerpať ešte 1,4 miliardy, čiže 100 mil. mesačne, každý mesiac, inak nám tie peniaze prepadnú. Najväčší hriešnici tohto nečerpania dnešného, ministerstvo hospodárstva 0 %, SIEA 0 %, ministerstvo životného prostredia 0 %, ministerstvo vnútra 0 %, MIRRI ako koordinátor eurofondov 0,4 %. To sú údaje ku koncu septembra, lebo to sú posledné, ktoré máme oficiálne z vlády. No a čo s tým robí táto vláda, no na začiatku programového obdobia je veľmi dôležité vyhlasovať výzvy, aby ste teda dali tie peniaze tým subjektom, aby, aby, aby sa mohli uchádzať o tieto eurofondy.
Tak sme sa pozreli, že ako vláda vyhlasuje výzvy. Tak vlastný plán vyhlasovania výziev táto vláda splnila, prosím pekne, na 50 %, na polovicu. Čiže ministri za dvojnásobné platy robia polovičný výkon pokiaľ ide o čerpanie eurofondov. Niežeby viac výziev vyhlasovali, aby viac eurofondov sa dostalo medzi podnikateľov, medzi žiadateľov, aby sme to čerpanie rozbehli, presný opak sa deje. To sú vlastné ciele tejto vlády, to nie sú ciele minulej vlády, to tu naozaj nie je že Hegerov, Ódorov, Matovičov problém. Táto vláda povedala, že urýchli čerpanie, dali si nejaký cieľ a podľa vlastného dokumentu ten istý cieľ splnili na 50 %. Neviem, dokedy sa plánujú ešte vyhovárať na bývalú vládu, ale teda po roku vládnutia tento cieľ mal svietiť na zeleno, krikľavo zeleno ako splnený, pritom svieti na červeno ako nesplnený, splnený na polovicu. A toto je naozaj problém a pamätajte na moje slová, že na konci budúceho roka to bude naozaj problém, pretože čo sa stane? Buď nám tie peniaze prepadnú, alebo sa tu budú vymýšľať kadejaké podivné spôsoby, ako rýchlo ich niekde prečerpať, s prepáčením, na hlúposti. Hej, že zase začne panika, že kto dokáže čerpať, rýchlo, kto vie čerpať? Ideme liať do betónu, tak to nalejeme do betónu tie peniaze namiesto toho, aby sme ich investoval tam, kam sme si predsavzali, len preto, aby sa čerpalo. Je to zlý prístup, je to nekoncepčný prístup a myslím si, že žiadne výhovorky v tejto oblasti na bývalú vládu už naozaj neobstoja. Áno, možno ste zdedili slabé čerpanie, ale pokiaľ ide o vašu snahu urýchliť to čerpanie, tak vaša snaha je polovičatá za dvojnásobné platy a myslím si, že je to problém.
Toľko som chcel povedať. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť, a teda len pre kompletnosť dodám, že tento rozpočet nepodporíme. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 29.11.2024 10:27 - 10:45 hod.

Sabo Michal Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo a aj teba, Tamara, za to, že si pripomenula ten bizarný výbor, na ktorom bol prezentovať rozpočet, teda návrh rozpočtu pán Kuffa starší. A ja pri tejto príležitosti chcem tak zosumarizovať, že minister Taraba má pod sebou troch štátnych tajomníkov, hej? Prvý je Kuffa starší, ktorý teda v rámci svojej agendy má potrebu vysväcovať chodby na ministerstve a pasienky, druhý, Kuffa mladší, ten si plní svoj chlapčenský mokrý sen a chodí sa preháňať na štvorkolke alebo na vrtuľníku, či čo to bolo ponad národný park. A potom je tam pani Matečná, ktorá väčšinou, keď sa jej niečo spýtate, tak je prekvapená, že sa jej niečo pýtate. No a pri tomto chcem pripomenúť, že pán Taraba pri tomto mozgovom truste, ktorým už teda disponuje na ministerstve, lebo veď odborníkov vyhodil a odborníčky tiež, tak si nabrnkne poradcu pre odkanalizovanie Žitného ostrova, ktorý po nástupe do funkcie, hovoril som to aj vo svojom vystúpení, je prekvapený z toho, že Žitný ostrov nie je odkanalizovaný.
Tak ja sa naozaj aj na základe toto, čo si povedala, na základe všetkých tých bodov, kde Taraba fatálne zlyháva pri vedení ministerstva, ktoré nikdy v živote viesť nemal, tak čakám, že kedy premiérovi tejto krajiny zabliká kontrolka a kedy si uvedomí, že je asi lepšie ísť od toho.
Skryt prepis
 

29.11.2024 10:05 - 10:05 hod.

Stohlová Tamara Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, asi nepoviem žiadnu novinku, že rezort životného prostredia pre vlastne všetky predchádzajúce vlády bol na úplnom chvoste priorít, za vlád SMER-u a Roberta Fica to tak jednoznačne bolo. Ale ja nezačnem tým, že by som hovorila, že teda do rezortu životného prostredia, že je tam málo peňazí, že teda treba viac. Však máme aj nejaké pochopenia pre tú realitu, ktorú žijeme.
Mňa najviac čo šokovalo, keď som videla ten rozpočet a keď aj vidím výkon pána ministra Tarabu a čo ma na tom aj naviac hnevá, že, že on robil takéto očakávania, že on ako ten manažér, ekonóm, technokrat, že on nevie, ako využívať tie peniaze, ktoré už k dispozícii má. A veď akoby si mal aj dovoliť žiadať viac, viac peňazí, ak nevie využívať tie peniaze, ktoré dnes už k dispozícii má, lebo rezort životného prostredia ich má pomerne dosť k dispozícii najmä prostredníctvom eurofondov. Aj vyšiel dosť dobre z plánu obnovy, je tu envirofond, je tu modernizačný fond. No ale minister zjavne, čo nám ukazuje, je, že nevie, čo s tým robiť. Jeho prvou prioritou, ktorá sa tiahne vlastne tým jeho prvým rokom, bolo vlastne rezort si rozložiť, čo je extrémne krátkozraké, keď prídete do témy, ktorá je pre vás úplne nová. Je krátkozraké vyhodiť odtiaľ či zo samotného ministerstva, alebo aj z rezortných organizácií všetkých možných odborníkov, ktorí sú tam dlhé roky a zničiť tak kontinuitu tej inštitúcie. Ale to bolo to čomu sa primárne minister venoval. No a on, mohli sme sa aspoň nádejať, že on teda prichádza na to ministerstvo síce narúšať tie štruktúry, ale že má teda nejakú víziu, čo chce robiť, víziu pre ten rezort, víziu pre tú tému, lebo tých výziev je tam naozaj dosť. No ale opäť namiesto toho dnes už vidíme, že jeho vízia je vlastne len to ničiť a bez náhrady, pretože nič iné nám za ten rok neukázal. A pripomeňme si, prosím, a uvedomme si, že rušenie dlho roky pripravovaných investícií a projektov, to nie je šetrenie. To sú spláchnuté desaťtisíce eur, ktoré do takýchto projektov, ktoré aj v prípravnej fáze toľko stoja a najmä sú to premrhané príležitosti zlepšiť kvalitu života pre ľudí na Slovensku, lebo investície jednoducho nie sú bežné výdavky. Tam máme nejakú, očakávame návratnosť, očakávame predsa návratnosť nejakých benefitov a v prípade životného prostredia je to jednak zlepšenie toho životného prostredia, v ktorom ľudia žijú, ktoré má zásadný dopad na ich zdravie, ale je to veľmi často napríklad v prípade mäkkého turizmu aj podpora podnikania a rozvoj regiónov. Takže ak sa rušia investície, nenechajte sa oklamať, to nie je žiadne šetrenie.
No a keď som sa vlastne pripravovala na toto vystúpenie, tak som si tak prechádzala aj tú prípravu z minulého roka a pozerala som sa na celý ten, celý ten rok ministra Tarabu a musím povedať, že, že vlastne on sa za ten celý čas nikam neposunul a tie výčitky, ktoré boli platné vlastne minulý rok, sú rovnako platné aj dnes a dokonca to platí aj v témach, ktoré on si dával za priority a ktoré sme, mohli sme mu to ešte minulý rok veriť. Ale dnes už vidíme, že keď hovoril o environmentálnych záťažiach napríklad o vrakunskej skládke, ako on sa o to postará, takže v tom nič neurobil. Keď hovoril o kanalizáciách a vodovodoch, no myslím, že po vystúpení môjho kolegu Michala Saba nemusím k tomu dodať nič. Je absolútne jasné, že minister v tom nedokázal, s tým nedokázal nijako pohnúť.
On sa pasoval tiež za ministra, ktorý bude pomáhať priemyslu, tam rovnako a aj veľmi konkrétne si ukážeme, neurobil nič. Aj tie jeho vlajkové lode absolútne vyšumeli. No a ja by som bola napríklad rada, keby v tom celom mal aspoň toľko rešpektu a slušnosti, že by prišiel k tomu rozpočtu povedať niečo sám za seba a vysvetliť. Pretože my vlastne k tomu rozpočtu nemáme vôbec žiadne informácie. Neprišiel teda ani do pléna a neprišiel ani na výbor.
A viete, viete, koho on poslal na ten výbor? Poslal svojho štátneho tajomníka Štefana Kuffu, ktorý tam nevedel povedať absolútne nič a urobil tak akurát, urobil tam akurát ohromnú hanbu a pri každej vecnej otázke, ku každej položke povedal, že to sú otázky na ministra, že čo on ako štátny tajomník, on k tomu nemá čo povedať. No tak toto je teda štátny tajomník, ktorý nás stojí desaťtisíce euro ročne, ktorý potom príde na výbor, aby, aby povedal, že on vlastne k rozpočtu, k štátnemu rozpočtu, k zákonu roka nemá čo povedať.
No a keď už, keď už som pri tom štátnom tajomníkovi, lebo aj to je vizitka, aj to je vizitka ministra Tarabu, koho posiela do parlamentu obhajovať svoj vlastný rozpočet, tak ja sa, ja sa pri tom trochu pristavím. Rozprávali sme sa o tom, že teda hlavnou prioritou ministra Tarabu bol rozvrátiť ten rezort. Videli sme to na tom, že naozaj vyše 50 odborníkov a odborníčiek zo všemožných inštitúcií bolo odvolaných a viete, keby aspoň mal nastavené, že títo skvelí ľudia prídu na ich miesta. S týmito skúsenosťami takíto výborní ľudia ich nahradia, no ale my sme namiesto toho videli stranícke kádre bez skúseností, ktorí jednoducho nemali s tými témami nič spoločné a za ten prvý rok ich pôsobenia už vidíme, že výsledky tak isto nemajú žiadne.
No a my vieme, že súčasťou konsolidácie, a teda videli sme to aj v tom štátnom rozpočte, je aj znižovanie nákladov na personálne výdavky. To znamená znižovanie počtu zamestnancov či ministerstva, ale aj jednotlivých organizácií. A opäť ja sa nebudem tváriť, že nežijeme v nejakej realite, hej, teda, že, žeby sme ju nevedeli vnímať, tú potrebu konsolidovať, ale čo mi chýbalo a na čo som sa pýtala aj štátneho tajomníka, že teda či, no, ja rovno aj odpovedám, neprišiel žiaden audit, hej? Neprišiel jednoducho žiaden spôsob ako ideme selektovať tých ľudí, ktorí by mali odísť. Žiaden zmysluplný prístup. A čo mňa ešte viac zaujímalo, že aké sú tie opatrenia na to, aby po takejto zásadnej zmene si rezort dokázal aj naďalej plniť svoje záväzky, ktoré mu vyplývajú či z národnej legislatívy, alebo aj z medzinárodných záväzkov. Lebo, okej, zase dobrý manažér by urobil audit a potom by aj hovoril o tých opatreniach, že dobre, ideme dať týchto ľudí, teda musíme znížiť náklady aj v podobe prepúšťania ľudí, ale ja mám takýto plán a takéto opatrenia na to, aby môj rezort, ktorý je jeden z najhorších, čo sa týka infringementov a európskych žalôb s obrovskými investičnými dlhmi, aby si dokázal plniť svoje úlohy a plniť svoje povinnosti.
Lenže my sme nič také nepočuli z úst štátneho tajomníka ani z úst ministra Tarabu a mne z toho teda vyplýva len jediné, že oni na tieto svoje úlohy rezignovali. No ale predsa som sa tam teda pýtala toho štátneho tajomníka na túto otázku a on najprv teda povedal, že počet zamestnancov nemá nič spoločné so schopnosťou plniť si úlohy rezortu, že jednoducho úlohy sa budú plniť a bodka, čo teda bez toho plánu a bez tých opatrení jednoducho nefunguje takým spôsobom. Ale potom sa rozhovoril a to bol už celkom problém, pretože vlastne jediné, čo povedal, že dnes už to nie je to, čo to bývalo, že ľudia sú rozmaznaní, len skučia a to citujem: "Nikto nevie robiť veci nezištne, za dobrý pocit alebo za pochvalu."
Takže, no a teda ešte nám pripomenul, že on vo svojom živote tiež nemal vždy zaplatené za svoju prácu.
Takže toto vám povie štátny tajomník pri rokovaní o štátnom rozpočte.
Čiže stratégiu na zabezpečenie plnenia základných úloh rezortu nemáme, na dôstojné zaplatenie zamestnancov nemáme, a to je dlhodobý fakt. Keď sa pozriete, ak niekto viete, aké sú tam platy, či na štátnej ochrane prírody, na národných parkoch aj na ministerstve veľmi často, tak dôstojné to nie je. Ale na tajomníka, na štátneho tajomníka, ktorý je teda, ich je, oni sú traja, on je jeden z nich, na štátneho tajomníka, ktorý k rozpočtu, ktorý príde obhajovať, nevie povedať nič a ľudí vyzýva, aby neboli rozmaznaní a neskučali, robili za dobrý pocit, tak na toho tie 10-tisíce eur ročne máme. No, tak ja hovorím, že keby aspoň nasledoval ten svoj vlastný príklad a tej odmeny sa vzdal. Takže zhrňme si vlastne, čo vidíme v tom rezorte. Minister Taraba úplne bez problémov pristupuje k tomu, že ide šetriť na vlastných zamestnancoch, že organizáciám berie prostriedky, a zároveň ako som už povedala, nevie čerpať peniaze, ktoré má k dispozícii. Nevie čerpať milióny, stovky miliónov, ktoré má k dispozícii, ale nemá problém ušetriť tam, kde naozaj živoria a pracujú s prostriedkami, z ktorých nezvládajú plniť tie úlohy, ktoré máme.
A povedzme si to aj veľmi konkrétne. Pozrime sa najprv na plán obnovy. Už v lete sme počuli, že minister Taraba má absolútne najhorší výkon, čo sa týka plánu obnovy. On bol z toho veľmi dotknutý, ale jednoducho fakty nepustia. A dnes sa blížime k piatej platbe, k žiadosti o piatu platbu, ktorú by sme si mali žiadať v polovici decembra.
No a jeden zo zásadných míľnikov, v ktorom minister Taraba zlyhával, sú výkupy pozemkov súkromných vlastníkov v chránených územiach. No a čo sme sa dočítali v materiáloch samotného ministerstva, čo nám aj minister hovorí vlastne, že tak ako pred rokom, ony sú stále predmetom revízie. On teda má stále záujem to nejakým spôsobom zmeniť, ale za tej rok jediné, čo vedel, je, zrušiť už pripravený projekt, zrušiť už pripravené zmluvy, ktoré boli nachystané na podpisy s konkrétnymi ľuďmi, kde štát mohol dostať do obhospodarovania pozemky v chránených územiach a rozhodovať o tom, čo sa na nich má robiť. Toto zvládol zrušiť, ale za ten rok nezvládol prísť s nejakou víziou, za čo by to chcel nahradiť. A blíži sa ten deadline a je to obrovský problém nielen pre ministerstvo životného prostredia, je to obrovský problém pre celú vládu. Je to obrovský problém pre celé Slovensko, ohrozuje tým prostriedky z celého plánu obnovy.
Rovnako sa môžeme pozrieť na krajinné plánovanie, čo bola druhá veľká téma, druhý veľký prúser ministra Tarabu. A tam teda naveľa to zvládol po svojom, najprv nám predložil zákon, tak ako teda taký bol pôvodne plán, predložil zákon, ktorý nebol veľmi kvalitný. Bol v podstate obratý tak nejako o svoju podstatu, ale on tú situáciu ešte zhoršil. Nakoniec reformu plánu obnovy, reformu v podobe krajinného plánovania predložil na poslednú chvíľu ako prílepok, jednostranový prílepok k zákonu o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, čo by bola hanba samé o sebe. Lenže tento zákon prezident Pellegrini vetoval, pretože ten zákon nebol dobrý, a táto koalícia, namiesto toho, aby pristúpila zodpovedne k plánu obnovy, minister namiesto toho, aby trval na tom, že haló, tu je dôležitý míľnik plánu obnovy, tak poďme riešiť to veto, tak oni si to z minulej schôdze bez problémov posunuli na túto.
Čiže, ešte stále nám teraz s touto nestabilnou koalíciou, kde nevieme, ako ktorékoľvek hlasovanie dopadne, visí reforma plánu obnovy akokoľvek vykuchaná, nám tu visí do poslednej chvíle, lebo však načo, hej? Načo sú nám tie prostriedky z plánu obnovy?
No a pristavím sa jednoznačne aj pri U.S. Steel Košice, kde vieme, že minister nastúpil už do situácie, keď hrozilo, že tie peniaze 300 mil., ktoré mali byť využité na dekarbonizáciu v U.S. Steel Košice, že je to ohrozené, že tá situácia je nejakým spôsobom problematická. On to veľmi dlho popieral. Ako potom chceme niečo riešiť, keď to popierame? Nakoniec teda priznal, že z toho nič nebude. Povedal, že on pripraví teda výzvu, aby sa mohli iné priemyselné podniky do toho zapojiť, že všetko bude v poriadku, on to porieši a napraví. Samozrejme, nestalo sa tak. Priznal, že ani tento jeho návrh nefunguje. Tak ako druhú alternatívu povedal, že vybudujeme úložisko alebo projekty na zachytávanie uhlíka, čo je teda vedecky veľmi pofidérne riešenie. Na svete nemáme veľa príkladov, ktoré by nám v tomto dodávali sebavedomie, že to je to, do čoho máme ísť, ešte špeciálne my tu na Slovensku.
No a odvtedy sme o tom nič nepočuli. A pokiaľ by na to mali byť čerpané tie obrovské prostriedky z plánu obnovy, tak to musí byť dokončené do polovice roku 2026 s tým, že už len povoľovanie takéhoto projektu, čo sa nijakým spôsobom nezačalo, by trvalo dlhšie. Takže opäť je tu niečo, čo mala byť vlajková loď tohto ministra, ktorý tu chcel byť partnerom pre priemysel. No namiesto toho jediné, čo vlastne zvládol, zrušiť, čo bolo a zostať ticho a dúfať, že to asi nejako prehrmí.
Rovnako sa takto môžeme pozrieť aj na čerpanie prostriedkov z envirofondu, ktoré opäť vieme využiť na investície, ktoré nám zlepšia životné prostredie, zlepšia život ľuďom. Dobrým príkladom je ovzdušie, kde si pripomeňme, že tam je teda obrovský problém najmä z toho zdravotného hľadiska. Spôsobuje to vyše 5 000 predčasných úmrtí ročne a čelíme kvôli tomu žalobe Európskej komisie s hrozbou obrovských pokút. To je aj taký veľmi priamy a jasne čitateľný aj pre pána Tarabu ekonomický rozmer. No a opäť sa prejavuje ten vzorec, on v tejto téme nebol schopný urobiť nič, iba zrušiť to, čo už bolo. Príkladom je mesto Jelšava alebo situácia v regióne Jelšava, kde bol dva roky pripravovaný projekt, dva roky, hej? To si vieme predstaviť, aké náklady už do toho išli, koľko energie na tom bolo strávených a bol so samosprávou pripravený projekt, tak aby fungoval. Pretože samosprávy sú tie, ktoré si poznajú situáciu vo svojom meste, vo svoje obci. Mala sa tam vybudovať briketáreň na to, aby vznikalo vhodné palivo, ktoré potom neprodukuje také škodliviny, ktoré sa vypúšťajú do ovzdušia a takisto malo dôjsť k výmene kotlov v individuálnych domácnostiach. No, minister sa ešte v decembri minulého roka týmto projektom chválil. On ho schválil a hovoril, ako Jelšava konečne bude dýchať čistý vzduch. No a takmer rok potom znenazdajky prišiel s tým, vlastne len na vláde sme si zrazu prečítali, že toto bolo zrušené, že tento projekt bol zrušený, opäť bez vízie, bez náhrady, len tak. Veď načo o tom hovoriť zo samosprávou, tá o tom nevedela. Načo o tom hovoriť s obyvateľmi, veď dúfajme, že možno to prehrmí, možno si to nikto nevšime. To sa nestalo a minister bol nútený prísť aspoň s nejakým teda náhradným načrtnutím riešenia, ktoré absolútne nedáva zmysel. Lebo on by chcel vybudovať zdroj v podobe, veľký zdroj vykurovania, v ktorom sa bude spaľovať biomasa, na ktorý sa jednoducho, teda to nebudú individuálne malé zdroje, ale na ktoré by sa mali pripojiť napríklad bytovky. Ale načo, keď bytovky v Jelšave, ktoré by mohli byť súčasťou takéhoto systému ústredného vykurovania, už dnes sú napojené na plyn. Tak ja neviem, ak minister, mám pocit, že si nepozná ani základné podmienky v tých oblastiach, kam chce akože prinášať svoje riešenia.
Ďalším dobrým príkladom je čerpanie eurofondov. Tam si povedzme veľmi rýchlo príklad Vrakune, opäť sa opakuje ten istý vzorec. Roky, myslím, že to bolo osem rokov, čo bol pripravovaný projekt, ktorý mal ochrániť Žitný ostrov pred ďalším znečisťovaním. Minister Taraba znenazdajky prišiel v apríli, že on to ruší. On to ruší. Potom nás nechával teda mesiace v napätí, aby naveľa, naveľa si akože splnil svoju úlohu a povedal, že aká iná technológia by tam mohla byť použitá, čo jednoznačne nie je žiaden ekvivalent riešenia, ktoré tu predtým bolo. Takže môžeme si rovno povedať, že to zrušil bez náhrady, veď čo.
No a takým bonusom pre mňa v tomto celom, v tejto debate o ministrovej neschopnosti čerpať tieto investičné prostriedky na niečo benefitné, je modernizačný fond, kde minulý rok bolo narozpočtovaných 340 mil. eur. na pomoc priemyslu, na pomoc s dekarbonizáciou, ktorá by mohli zvýšiť jeho konkurencieschopnosť do budúcnosti. Minister z tohto bol schopný vyčerpať 50 miliónov.
Čiže toto je za mňa trestuhodné, jeho neschopnosť čerpať prostriedky, ktoré už má. A potom sa zamýšľam, čo môže byť motiváciou biznismena a technokrata, robiť toto? A aj si odpovedám. Potom ak zrušíte pripravené projekty, máte svojvôľu ich či presmerovať, alebo minimálne prerozdeliť iným firmám, našim ľuďom, kam sa hodí. S tým sa stretávame koniec-koncov aj na našich výjazdoch po Slovensku, kde ľudia hovoria, že projekty sú pripravené, ale stoja, pretože boli vlastne nachystané s firmami, so subjektami, ktoré tejto vládnej koalícii nevyhovujú.
Ja môžem jedine na to povedať, že určite to budeme veľmi ostro sledovať a tento rozpočet nepodporíme.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.11.2024 10:05 - 10:05 hod.

Sabo Michal Zobrazit prepis
To sú emócie, pán predsedajúci, viete, to sú emócie.
Pán Huliak, my sme si túto tému nevšimli len teraz. My tému vodovodu a kanalizácie riešime dlhodobo a vodaprevšetkých.sk je naša stránka, kde si môžete prečítať aj veľmi podrobnú históriu, stačí len gúglovať.
Ja len tak, že svoje boliestky s pánom Budajom si, prosím, riešte s pánom Budajom, ja si rovnako ako vy myslím, že bol katastrofálny minister. A v rámci tej iniciatívy voda pre všetkých s kolegyňou Hanuliakovou my sme docielili v predchádzajúcom období aspoň to, aby v envirofonde oprávnené náklady boli projektové dokumentácie.
Takže riešime to dlhodobo, venujeme sa tej téme, pán Hazucha, vám hovorím to isté, nezneužívame túto tému.
My sa jednoducho rozprávame s ľuďmi a počúvame, čo ich trápi, a zároveň chcem dodať, že sa asi nečudujem, že krajina je v takom stave, v akom sa nachádza, keď ju vedú ľudia, ktorí majú rovnako neambiciózny prístup k riešeniu problematike, ako vy vo svojej faktickej poznámke. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.11.2024 10:05 - 10:25 hod.

Vančo Branislav Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci.
Michal, ďakujem za tvoje vystúpenie, bolo to jedno z najlepších, ktoré sme tu počuli v tejto rozprave, čiže naozaj, naozaj ďakujem. A veľmi dobre si uviedol, že v akom stave je, je Slovensko. Slovensko kvôli smeráckym vládam má obrovský investičný dlh. Nie je dobudovaná základná infraštruktúra, cesty, diaľnice, vodovody, kanalizácie, ale aj pozrite sa, v akom stave sú, v akom stave je majetok štátu, napríklad budovy, ktoré, ktoré vídavame vo svojich mestách a obciach a teraz riešia, samozrejme, chujoviny ako vždy, aby zakryli svoju vlastnú neschopnosť, svoje, svoje hádky alebo potom riešia iba svoje záujmy. A toto robia posledných, od roku 2006, vždy, keď boli pri moci.
A ten výsledok je, že tá základná infraštruktúra jednoducho nie je na Slovensku dobudovaná ani zďaleka, ani tie diaľnice. Keď si pozrieme, v akom stave sú Poliaci, Česi alebo Maďari, sú ďaleko, ďaleko pred nami v investíciách. A o tomto by sme sa mali baviť.
Lenže na druhej strane potom tu máme ministrov rôznych a poslancov koaličných, ktorí rozprávajú, že vlastne progresívci tu vládli vlastne aj minulý rok, aj predtým. Vlastne my už tu 20 rokov vládneme, aj teraz pomaly sa budú tváriť, že my tu vládneme, lebo náhodou nejaký úradník príde do PS-ka, tak už on tu vládol. To je že tupá lož, ktorá sa tu používa a je to, je to že hrozné. Ak si myslíte, že vám niekto uverí, no tak ste na omyle.
Skryt prepis
 

29.11.2024 9:59 - 10:05 hod.

Kišš Štefan Zobrazit prepis
Ďakujem. Mišo správne si pomenoval viaceré problémy životného prostredia. Tuto máme nečakanú prekvapivú zhodu na tom, že investície v životnom prostredí do kanalizácií, vodovodov sú teda problém. Máme tam investičný dlh. Možno by sme si mohli lepšie rozobrať, prečo sa to deje. Tak taký jeden príklad, že tieto projekty sú vždycky nad rámec volebného obdobia. No a čo sa, čo sa stále deje a deje sa aj teraz, že teda prišli k moci a potrebujú si tieto projekty podchytiť. To znamená, vymieňajú si ľudí úplne, úplne na všetkých pozíciách v celej štátnej a verejnej správe. Tým pádom projekty, projekty stoja a čakajú, kým teda sa môžu pohnúť. A vy teda, chodíme po Slovensku, rozprávame sa s ľuďmi a tento, tento príbeh sa, sa až niekedy prekvapivo opakuje. Kým vy sa hádate, pán Huliak, pán Danko, so SMER-om, HLAS-om, tak to, čo nám hovoria starostovia a jednoducho lokálni, projektoví manažéri, že sa veci nehýbu. No a dôsledok toho je, že máme, že máme takúto investičnú sekeru, pretože nikdy nevieme dorobiť projekt tak, aby, aby slúžil aj občanom.
A správne si tiež pomenoval, že, a tuto by som spojil ten argument, pred chvíľou vystupovala Zora Jaurová, ktorá to vysvetľovala na príklade kultúry, tak to isté sa deje v životnom prostredí. Inštitúcie sú vykostené, ale rezort má extra peniaze, ktoré, ktoré si môže manažovať sám. Teda v tomto prípade minister Taraba alebo v prípade kultúry zastupujúci minister pán, pán Machala. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 29.11.2024 9:34 - 9:34 hod.

Sabo Michal Zobrazit prepis
Dobrý ráno všetkým.
Kolegovia, kolegyne, vážený pán predsedajúci, pán minister, vopred sa chcem ospravedlniť za môj hlasový prejav, keďže dnešnú noc som prežil pod holým nebom v akte solidarity s ľuďmi bez domova na Slovensku. To sú tí, ktorí prepadávajú sitom pomoci tejto republiky a sú aj terčom policajnej brutality. A týmto chcem poďakovať všetkým mimovládnym organizáciám, ktoré suplujú rolu štátu a starajú sa o ľudí bez domova. Pri príležitosti rozpravy o zákone roka, ako ho nazývame, budem rozprávať o pseudotéme. Dobre počujete, Národná rada rokuje o budúcoročnom rozpočte a poslanec Sabo bude rečniť o pseudotéme. O pseudotéme podľa podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky, pretože bol to pán Tibor Gašpar, ktorý nedávno v tomto pléne zahrnul, ako ich kolegyňa Luščíková už adresovala, nedobudované vodovody a kanalizácie medzi pseudotémy, ktorými ho Progresívne Slovensko vyrušovalo, keď tu strana SMER využívala ctený čas tejto snemovne dokonaním svojej straníckej vendety voči jednému z ich mnohých nepriateľov, v tomto konkrétnom prípade to bol prezident Andrej Kiska.
Ja chápem, že pre mnoho ľudí z tejto koalície je tou najdôležitejšou témou fúkanie si svojich vlastných boliestok a že táto koalícia potrebuje v prvom rade riešiť sama seba. A preto je úplne pochopiteľné, že v krajine, kde najskôr treba rozobrať a znefunkčniť inštitúcie a pomstiť sa všetkým za všetky, aj keď väčšinou domnelé a vykonštruované krivdy, tak je naozaj iba logické, že v takejto krajine a s takouto koalíciou je pseudotémou fakt, že vyše pol milióna ľudí naprieč touto republikou žije bez bezpečného prístupu k pitnej vode. Rozumej, v absolútnych číslach 528-tisíc ľudí na Slovensku, resp. obyvateľstvo žijúce v 447 obciach dnes vôbec nie je pripojených na verejný vodovod.
A politici, ktorí formujú aktuálnu vládnu koalíciu, síce do ústavy v jednej zo svojich predchádzajúcich formácií dostali ochranu vody, spravili si k tomu aj zopár tlačoviek a mediálnych výstupov, ale akosi pozabudli na to, že obyvatelia a obyvateľky vrátane ich voličov a voličiek, od západu na východ, od juhu a sever, sa ani koncom roka 2024 stále nevedia napiť vody z kohútika bez toho, aby riskovali svoje vlastné zdravie. Až doteraz sme tohto svedkami.
Ak doteraz, kolegovia a kolegyne, netušíte, ako konkrétne táto pseudotéma súvisí s návrhom štátneho rozpočtu, tak ja sa k tomu o chvíľu dostanem a pôjdem aj do detailov, ale ešte predtým chcem trošku rozvinúť tú situáciu, ktorú som spomínal, keď pán Gašpar kritický stav kritickej infraštruktúry na Slovensku zahrnul medzi pseudotémy, tak následne sa tu jeden z jeho kolegov zo SMER-u, pán poslanec ohradil a my sme sa ohradili naspäť a vtedy nás poslal do regiónov, aby sme išli niečo zistiť o skutočnom živote. A ja naozaj milujem, keď celoživotný poslanec Národnej rady zo svojho privilegovaného miesta v tejto snemovni nás poúča o skutočnom živote, pričom jediné, čo sa od neho očakáva, je, aby chodil včas sem stláčať gombíky, samozrejme, tie správne gombíky.
Tak, vážení kolegovia, vážené kolegyne z koalície, ja rozumiem, že v momente, kedy vy netušíte a neviete, ako máte systémovo riešiť problémy regiónov, tak je pre vás najjednoduchšie z nás spraviť falošne elitnú bratislavskú kaviareň, ale s tým naozaj neobstojíte. Pretože keď opomeniem, že mnoho z nás z Progresívneho Slovenska býva mimo hlavného mesta a ja som jedným z tých ľudí, keď opomeniem, že Progresívne Slovensko má regionálne kancelárie a keď opomeniem, že máme miestne bunky po celom Slovensku, tak naozaj iba za seba tu a teraz viem dodať, že dva týždne medzi koncom októbrovej a začiatkom novembrovej schôdze Národnej rady som prežil cestami po krajine a okrem iných som sa stretával aj so zástupcami samospráv. A každé jedno moje stretnutie s každým starostom či starostkou končí pri vodovodoch a pri kanalizáciách. Každé jedno jediné stretnutie.
Určite ste zaregistrovali, že Progresívne Slovensko začalo chodiť na výjazdové rokovania z nášho poslaneckého klubu. Začali sme minulý mesiac v Novohrade, pokračovali sme minulý týždeň na Spiši a áno, aj tam som sa so starostkami a s primátormi rozprával o vodovodoch a kanalizáciách a rozprával som sa aj s ľuďmi na ulici a nielen s ľuďmi, ktorí nás podporujú. A asi budete v totálnom šoku a prekvapím vás, keď vám poviem, že nikto z nich si nepochvaľoval, ako sa im závratne lepšie žije po zrušení RTVS, ÚŠP, lebo ľudí trápia iné veci. Ľudí netrápi to, či sú hlasné alebo tiché činely v národnej hymne, príp. ich absolútne nezaujíma, akú nálepku domnelú či adekvátnu chcete alebo nechcete dať tej, či onej mimovládke, to ľudí naozaj netrápi. Ľudí na Slovensku trápi to, že svoje rodiny vidia maximálne cez videohovor, pretože sa odsťahovali za lepším kvalitnejším životom do zahraničia.
Ľudí trápi to, že k špecialistovi sa nevedia objednať skôr ako o polroka a, žiaľ, v niektorých prípadoch sa ani nedočkajú. Ľudí trápi to, že nemajú vodu, keď im v lete vyschnú studne a keď v tých studniach tú vodu majú, tak vy by ste tú vodu nenaliali do pohára ani svojmu najväčšiemu nepriateľovi, to mi verte. Ľudia v tejto krajine sa rozhodujú, či večer spláchnu toaletu, alebo sa osprchujú a vy tu halucinujete o olympijskom štadióne za 20 miliónov. Odpadávate tu z toho, že o vás hovoríme, že ste babráci, keď novelizujete novelu už novelizovanej novely.
Plačete, kde kto čo o vás kedy napísal alebo povedal. Otravujete s tým, kto ako tancuje a kde kto akú vlajku vyvesil. A úplne mi popravde odpálilo dekel, keď som sa dozvedel, že kvôli transparentu na verejnom zhromaždení v demokratickej krajine chcete zvolávať mimoriadnu schôdzu. Toto sú podľa vás najväčšie problémy tejto krajiny, gratulujem vám.
Ešte raz a pomaly, pol milióna ľudí na Slovensku žije v obciach bez dobudovaného verejného vodovodu. Jeden a pol milióna ľudí žije v obciach, kde nie je dobudovaná kanalizácia a vypúšťajú splašky do polí alebo do potokov, aby sa im tá voda, tie ich splašky potom vrátili v nekvalitnej vode v studniach. No a teraz keď sme si dali taký krátky úvod do spomínanej pseudotémy podľa pána Gašpara, tak si dajme aj test návrhom rozpočtu Slovenskej republiky na budúci rok, Slovenskej republiky, ktorú už štrnástym rokom vedie údajný sociálny demokrat. No realita je taká, že budúcoročný rozpočet nereflektuje ani len na potrebu vyššieho odkanalizovania Slovenska, nereflektuje ani na potrebu pripojenia nášho obyvateľstva na verejný vodovod, a to sa ešte stále bavíme iba o dobudovávaní toho, čo sme už dobudované dávno mali mať. Rozpočet, žiaľ, nereflektuje ani na intenzívnu potrebu obnovy našej prestarnutej infraštruktúry, ktorá je už napríklad v niektorých momentoch aj desaťročia po svojej životnosti. A to možno sociálni demokrati ani len netušia, že v akom katastrofálnom stave kritická infraštruktúra na Slovensku je, pričom len tak na ilustráciu, veľká časť tých potrubí, ktoré sú dnes v nevyhovujúcom stave, boli v nevyhovujúcom stave už počas predchádzajúcich dvanástich rokov vládnutia samozvaných sociálnych demokratov. A ja preto iba na záznam chcem dodať, že toto je situácia, o ktorej viete a viete o nej vďaka upozorneniam odborníkov, Najvyššieho kontrolného úradu a chcem tiež iba pre záznam dodať, že tých predošlých dvanásť rokov vlád pseudosociálnych demokratov sa datuje pred obdobie piatich mesiacov úradníckej vlády, ktorej zhodou okolností tí istí pseudosociálni demokrati odmietli vysloviť dôveru. A teraz tu pri každej jednej možnej príležitosti ukazujú prstom, že tá úradnícka vláda buď len kúrila a svietila, alebo, samozrejme, že môže za všetky problémy tejto republiky. Buď, alebo, nič medzi tým.
Spomínal som Najvyšší kontrolný úrad, včera tu bol aj pán Andrassy, on vám to veľmi rád porozpráva, keď sa ho spýtate a dáte mu priestor rozprávať o vodovodoch a kanalizáciách, tak vďaka NKÚ máme dáta, kolegovia, kolegyne, a preto vieme, že celkový investičný dlh vo vodovodoch a kanalizáciách je na úrovni 10 mld. eur.
Slovom, desať miliárd eur. No a naproti tomu, celkové výdavky smerujúce do vodného hospodárstva v roku 2025 predstavujú sumu 348 mil. eur. a sú tvorené najmä zo zdrojov Európskej únie a spolufinancovania, ktoré slúžia na projekty budovania a rekonštrukcie infraštruktúry, pričom nejde výhradne iba o vodovody a kanalizácie, ale ide aj o preventívne opatrenia pred povodňami a o dobudovanie prevádzky systému včasného varovania.
Čiže ten balík sa ešte pri tomto všetkom aj zužuje.
A, samozrejme, ja rád dodám aj ďalšie čísla, aby ste mali príležitosť načítať situáciu a sprítomniť si, že kde sa nachádzame a akým závratným, v úvodzovkách, tempom sa počas bývalých vlád budovali vodovody a kanalizácie. Tak počet obyvateľov pripojených na verejné vodovody sa v porovnaní rokov 2006-2022 zvýšil o 4,87 %, čiže narástli sme z 85,4 % na 90,27 % za 17 rokov, to sa rovná priemerne 0,29 % nových rúr za rok. Závratná rýchlosť. Takouto raketovou rýchlosťou sa na Slovensku budovali vodovody počas prvých troch vlád SMERU-sociálnej demokracie, rozumej, v letopočte pred Ódorom. A chcem spomenúť na tomto mieste poslednú správu o kontrole vo vodárenských spoločnostiach, pretože tá bola do tejto ustanovizne doručená v auguste tohto roka a dodnes, takmer po polroku tá správa nebola ani len prerokovaná v gestorskom výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Takže takto urputne vám, drahá koalícia, záleží na kvalite nášho obyvateľstva a na zvyšovaní životnej úrovne.
Aby som to zrekapituloval, tak po troch vládach pseudosociálnych demokratov, ktorí mali najviac času k dispozícii, mali dispozícii tiež najviac finančných zdrojov, Slovensko ani na prahu roka 2025 nemá dobudovanú základnú infraštruktúru. Vláda nealokuje adekvátnu sumu na budovanie a už vôbec nie na obnovu zastaranej kritickej infraštruktúry a na tú obnovu dokonca nereflektuje ani legislatíva. A pri tomto všetkom pseudosociálni demokrati potrebujú vskutku neodkladne riešiť ÚŠP, RTVS, LGBTI, nepriateľské médiá, mimovládky a medzičasom, kolegovia, kolegyne, máte v rukách krajinu, ktorá sa vám rozpadá doslova a do písmena pomedzi prsty. Táto krajina nie je fatálne, je fatálne nepripravená na mnoho výziev, veď o tom rozprávajú aj moji kolegovia a moje kolegyne z Progresívneho Slovenska, no najmä nie je pripravená na dopady klimatickej krízy. Nie je pripravená ani mentálne, ani priemyselne, ani infraštruktúrne, ani ekonomicky a politicky pri tomto vašom kapitále, ktorý prinášate do hry, už vôbec ani nehovorím. Ani po skúsenosti s povodňovou aktivitou z tohto roka z leta, ani pri čoraz častejších extrémoch počasia, ktoré zásadne ovplyvňujú slovenské poľnohospodárstvo, v návrhu rozpočtu na rok 2025 nie sú vyčlenené žiadne výdavky na riadenie rizík a mimoriadnych udalostí, ktoré sú spôsobené so zmenou klímy, čo teda nielen podľa mňa, ale opäť aj podľa NKÚ je zásadný nedostatok vzhľadom na zvyšujúce sa riziko sucha či extrémnych teplotných výkyvov. Nie sme pripravení, nepripravujeme sa a keď nás niečo dostihne, tak potom budeme plakať. To je modus operandi a to je strašná hanba. Máme tu celú paletu výziev, ktoré so sebou nesie zmena klímy, o ktorej vám pravidelne hovorím nielen ja, ale aj moji kolegovia, máme tu dlhodobé problémy s kvalitou, resp. s nekvalitou vôd, ovzdušia, odpadového či nízkouhlíkového hospodárstva a aj tak pri tomto vedomí návrh rozpočtu ministerstva životného prostredia ani len negarantuje pokrytie obligatórnych výdavkov ministerstva. O tom vám viac povie o chvíľu kolegyňa Stohlová.
Za mňa len také malé počudovanie sa, že minister životného prostredia, ktorý sa teda prezentuje ako skúsený manažér, ako hrdina dňa, si nedokáže vydobyť budget na životne dôležité projekty, na ktorých stojí a padá budúcnosť tejto krajiny, jej obyvateľstva, verejné zdravie aj bezpečnosť. A zároveň, viete čo, ja sa ani v podstate nečudujem, pretože sledujúc výkon vicepremiéra Tarabu, tak on, samozrejme, zjavne nemá čas, pretože vyhodil z ministerstva asi každého, koho vyhodiť mohol, čím prakticky znefunkčnil svoj rezort. Dohadzuje na rezorte státisícové advokátske kšefty svojmu susedovi a kamošovi. Určite nezištne mimoriadnu pozornosť venuje Gabčíkovu, lebo veď tam toho potečie, nie? Medzičasom jeho výkaz plnenia míľnikov pre plán obnovy a odolnosti je jedno červené hanebné more a v téme vodovodov a kanalizácií sa teda očividne trápi, naráža do stien, pretože zákon o nich, do ktorého sme ho my z PS-ka vyslovene dotlačili, ten zákon, resp. jeho návrh musel stiahnuť z rokovania vlády, pretože keď ten návrh videli na ministerstve financií, tak sa prežehnali, o čom nám môže povedať aj pán minister Kamenický, teda keby počúval. A je to taký profík, ten Taraba, že si na pomoc zavolal odborníka par excellence Györgyho Gyimesiho, ktorý mu teda po novom má radiť s odkanalizovaním Žitného ostrova a ten prvé, čo povedal po tom, čo získal svoj nový lukratívny džob, tak povedal citujem: "Dozvedel som sa strašné správy, že juh levického okresu nemá vodovod." Wau, fakt? Macherina. A keby len juh levického okresu, György, keby len. Takže ja úprimne gratulujem k tejto heroickej akvizícii a popravde hneď som aj spokojnejší, keď viem, že vodovody a kanalizácie sú v takých dobrých, kvalitných, erudovaných rukách. To je naozaj brutálna macherina zavolať si na radenie a určiť ako poradcu človeka, ktorý s nástupom funkcie vlastne si začína len mapovať terén, pričom, a to zdôrazňujem, stav dobudovania či nedobudovania kritickej infraštruktúry je už dosť beztak zmapovaný dokumentmi, ktorých sú plné šuplíky na ministerstvách, aj na vláde. To netreba zisťovať, to si stačí len naštudovať predtým ako vôbec nejakú trafiku dostanete.
Čo dodať na záver. No, asi len toľko, že nič z toho, čo vy, drahá koalícia, drahá doslova a do písmena, považujete za pseudotému, v skutočnosti nie je pseudotéma. Pseudotéma sú vaše boľačky, ktoré si láskavo choďte riešiť na psychoterapiu, ktorú si, samozrejme, priplatíte, pretože tá štátna je štandardne nedostupná. Keď chcete zistiť, čo sú skutočné problémy Slovenskej republiky, tak sa, prosím, choďte láskavo pozrieť ďalej za svoje ego do regiónov a tým nemyslím, nechoďte domov na predĺžený víkend, ale choďte naozaj do regiónov a rozprávajte sa. Choďte medzi ľudí a pýtajte sa ich, pretože sa toho dozviete veľa, minimálne toľko, čo ja. Napríklad sa dozviete o rodine so štvorročnou dcérou, ktorá doma už nemôže byť sprchovaná a umývaná s vodou zo studne, pretože tá voda je taká toxická, že dievčatko má na väčšine svojho tela atopický ekzém. Dozviete sa o rodinách, ktoré majú beztak hlboko do peňaženky a aj tak musia platiť stovky eur za vývoz žumpy, lebo nemajú toľko šťastia a nie sú natoľko privilegovaní, že sa narodili a žijú v obci s dobudovanou kanalizáciou. Dozviete sa o starostke, ktorá či je piatok alebo je sviatok, musí chodiť do obecného kravína, aby prepínala vodojem, pretože jediným zdrojom vody pre jej obec je zdroj, z ktorého pôvodne mali vodu piť iba kravy. Dozviete sa o starostoch a o starostkách, ktorí roky rokúce a opakovane posielajú žiadosti s projektom vyslovene do súťaže, lebo to je súťaž. Súťaž o peniaze z environfondu. A musia tieto projekty v obmedzených kapacitách a s financiami, ktoré sú tiež obmedzené na spolufinancovanie, musia ich opakovanie meniť, pretože rovnako sa menia aj tie podmienky v environfonde a opäť zas a znova narážajú na skostnatelý, byrokratický, nepružný systém tohto štátu. A tento štát je pod vaším vedením taký arogantný, že o tom, či ste ako obec uspeli, alebo neuspeli so žiadosťou o financovanie, sa dozviete iba v tom prípade, ak ste naozaj úspešný, pretože envirofond vám nepriklepne peniaze a vy sa o tom nedozviete. To si musíte buď iba domyslieť, pretože ono je to strašne náročná úloha, dať vedieť starostovi alebo starostke, prepáčte, neuspeli ste, skúste nabudúce, mrzí nás to. Takýchto absurdít by ste sa dozvedeli veľa, keby ste sa pýtali aj iných starostov a starostiek, nielen tých, ktorí majú vašu stranícku knižku.
Takže, vážení kolegovia, vážené kolegyne, choďte medzi ľudí a naozaj sa ich pýtajte. Pýtajte sa ich, ako za posledný rok sa im závratne zvýšila kvalita ich života, kým vy si tu riešite svoje mindráky.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 28.11.2024 19:06 - 19:06 hod.

Hanuliaková Jana Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, rozpočet je vo väčšine vyspelých krajín považovaný za zákon roka a to najmä preto, že determinuje budúcnosť rozvoja celej spoločnosti na najbližší rok. V ňom má vláda predstaviť svoju víziu, svoje priority a de facto kroky, ktorými chce modernizovať jednotlivé časti nášho štátu.
Dovoľte mi ako človeku, ktorý roky pôsobil v komunálnej politike a v Progresívnom Slovensku sa venujem téme samospráv, zamerať sa na túto oblasť. V prvom rade musím konštatovať, že samosprávy sa v období vášho prvého roka dostali do asi historicky najväčšej krízy, ktorú kedy zažili. Zdedený daňový bonus im od začiatku roka spôsoboval existenčné problémy, ktoré ste nemali odvahu dôstojne vyriešiť včas tak, aby neboli dotknuté ich rozvojové aktivity, ba dokonca boli ohrozené aj ich základné prevádzkové služby. Výsledkom bolo, že už v lete hlásili mnohé samosprávy vypínanie nočného osvetlenia či zvyšovanie lokálnych poplatkov. Celé vaše ignorantstvo umocňoval fakt, že pán minister financií sa s nimi odmietal stretnúť a mnohí starostovia a starostky museli zúfalo veriť v to, že aspoň na výjazdovom rokovaní sa im ujde almužna, za ktorú opravia chodníky na cintorínoch či nakúpia riad do materskej škôlky. Ani v takejto citlivej dobe sa vláda neštítila pomáhať primárne svojim kamarátom a držiteľom straníckeho trička. Dofinancovanie, o ktoré samosprávy žiadali, ste úmyselne a cynicky odkladali do konca leta, pretože v tom období samosprávy zaznamenávali najvyššie príjmy, takže vaša pomoc mohla byť o to menšia.
Dnes, keď samosprávy volajú po ďalšom dofinancovaní, tak ich minister financií posiela preč s argumentom, že na konci roka už nie sú peniaze. A na začiatku budúceho roka ich teda už, pán minister, nájdete? Máte ich pripravené v rozpočte? Koľko peňazí uvoľníte pre obce a mestá za to, že ste nenašli politickú odvahu na dôkladné riešenie daňového bonusu? Koľko im doplatíte za stratu na konci tohto roka?
Môžeme sa nazdávať s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou, že presne rovnaká situácia s nedostatkom financií nastane aj v budúcom roku. Uvedomujú si to všetci primátori, primátorky aj starostovia a starostky našich obcí a miest, pretože práve v týchto dňoch predkladajú zastupiteľstvám svoje návrhy na rozpočty. A úprimne, asi mnohí práve zisťujú, že to najhoršie ich ešte len čaká. Začnime postupne.
Táto koalícia najprv zmenila spôsob financovania materských škôl. Tu sa môžeme hodiny baviť o tom, či je to dobré, alebo nie, či tam mali byť zahrnuté aj školské kluby, alebo nie. To teraz nie je podstatné. Podstatné je, že obce a mestá s istotou netušia, aké peniaze za materské školy im reálne prídu do rozpočtu v budúcom roku. Všetci sa môžu spoliehať výlučne na kalkulačky rôznych organizácií, čo však nebude nikdy postačujúce. Ministerstvo financií by malo byť pripravené pri takejto veľkej zmene disponovať v budúcom roku s balíkom peňazí, ktorý by slúžil ako záchranný čln pre obce, ktoré sa dostanú v dôsledku odlišností pri tvorbe rozpočtov do krízovej situácie. Nič také v rozpočte však nevidím.
Čo je však dnes výsledkom vášho vládnutia? Konsolidácia, ktorú ste dali celú na plecia ľudí, podnikateľov a samospráv, kde žiadnym spôsobom nešetríte na sebe. A povedzme si to teda konkrétne, čo všetko sa dotkne našich samospráv v budúcom roku.
Obce, mestá a kraje sú vo finančnej kríze od začiatku roku 2024, mnohé z nich avizovali odkladanie splatnosti faktúr, prepúšťanie a vypnutie nočného osvetlenia. Výpadky príjmov, ktoré im spôsobil Matovičov balíček, Ficova vláda síce dofinancovala, no len čiastočne. Celkové výpadky z podielovej dane činili k septembru 88 mil., no vláda Roberta Fica poskytla samosprávam len 70 mil. Príjmovo tak nie sú ani na úrovni roku 2023. Progresívne Slovensko navrhovalo v septembri dofinancovať 120 mil., čo by zohľadňovalo vtedajšie požiadavky samospráv a pomohlo preklenúť nejasnú situáciu aj na začiatku roku 2025.
Okrem vyšších daní, ktoré prináša Ficova drahota, stúpnu ľuďom aj lokálne dane a poplatky. Vláda berie krajom 0,5 % príjmu z podielovej dane a 1 % obciam a mestám. Samosprávy prídu o desiatky miliónov eur, ktoré sa prejavia vo zvýšení daní z nehnuteľností, daní za psa, poplatkov za odpady či za hrobové miesta. Okrem toho sa samospráv dotkne aj vyššia DPH či transakčná daň.
Vláda ďalej berie peniaze rodičom, ale aj mestám a obciam. Matovičov balíček poskytol peniaze rodičom na úkor príjmu obcí, miest a krajov. Ficova vláda teraz balíček okresala, ale druhou rukou znížila samosprávam príjmy z podielovej dane. Celkovo tak samosprávy dostanú o vyše 60 mil. menej, ako sa ušetrí na tzv. rodinnom balíčku.
Ďalej nie je jasné, či a ako dofinancuje samosprávy v roku 2025. Konkrétne prísľuby, ktoré dal Robert Fico ZMOS-u, sa týkajú výlučne roku 2024. Pre rok 2025 ide zatiaľ len o všeobecné frázy. Aj táto neistota spôsobí zhoršenie kvality verejných služieb, ohrozenie investičných projektov či zatváranie športovísk. Jednorazová odmena 800 eur pre zamestnancov verejnej správy ohrozí finančnú stabilitu samospráv. Ak sa vláda dohodla s odbormi na odmene 800 eur pre zamestnancov verejnej správy, čo je vyčíslené na nejakých 87 mil., mala by ju zo svojho rozpočtu financovať, inak hrozí kolaps poskytovania verejných služieb v obciach a mestách.
Rodičovský dôchodok spôsobí ďalšie výpadky samosprávam. Ten sa bude financovať ako asignácia 4 % dane z príjmu detí dôchodcov. Daň z príjmu je však hlavným zdrojom príjmu obcí, miest a krajov. ZMOS odhaduje náklady na úrovni 100 mil. ročne.
Konsolidácia už, samozrejme, prináša aj prvé obete. Trenčiansky kraj predáva tri nemocnice. V materiáli, ktorý predstavil pán Baška, ktorý je teda poslancom aj županom za SMER, zastupiteľstvu, sa uvádza, že dôvodom na predaj verejných nemocníc sú aj konsolidačné opatrenia znemožňujúce ich rozvoj. Ten istý pán Baška však za ne v parlamente hlasoval.
A toto je len časť dopadov, ktoré majú vaše opatrenia. Neprinášate opäť žiadne systémové riešenia. Premiér Fico aj dofinancovanie samospráv podmienil tým, aby prišiel ZMOS s návrhom komunálnej reformy.
Prepáčte, ale po trinástich rokoch vládnutia nemá skutočne SMER ani len základnú predstavu o tom, ako treba zmeniť fungovanie našich samospráv tak, že dokážeme zvýšiť kvalitu života ľudí na Slovensku cez efektívne a hospodárne financovanie? Žiadne skúsenosti za tie roky? Nič, idete úkolovať stavovskú organizáciu, veď za 20 rokov tu už bolo napísané a povedané skutočne všetko. Všetci vieme, čo a ako treba urobiť, len vy sa tvárite, že nie. Ja však jediný problém vidím v tom, že vy to nemáte odvahu vysloviť, pretože vy sa bojíte skutočných výziev aj reforiem. Tých výziev, ktoré musíme urobiť, ak sa chceme na Slovensku posunúť ďalej.
Preštudovala som si stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k návrhu rozpočtu a oceňujem, že apeluje na tému, na ktorú s kolegom Michalom Sabom upozorňujeme a aktívne sa jej venujeme posledné roky v rámci iniciatívy Voda pre všetkých. Rovnakou vizitkou vašich vlád je teda dnes aj stav kritickej infraštruktúry na Slovensku. V roku 2024 sme to dopracovali do bodu, kedy nemá pol milióna ľudí prístup k pitnej vode z verejného vodovodu a jeden a pol milióna nemá pripojenie na kanalizáciu a investičný dlh sa nám vyšplhal na závratných 10 mld. eur. Nehovoriac, že štát absolútne zlyhal a stále zlyháva v kontrole vodárenských spoločností, ale aj v systémovej pomoci, aby vodárenské spoločnosti dokázali zabezpečiť potrebnú obnovu aj rozvoj. Sme najhorší z V4. Ak budeme držať aktuálne tempo, bude Slovensko odkanalizované až v roku 2060. Pre porovnanie si predstavte, že Elon Musk v tom čase plánuje kolonizovať Mars. U nás vtedy prestanú ľudia ťahať vodu zo studní a púšťať splašky do potokov.
Tento alarmujúci stav kritickej infraštruktúry môže mať v budúcnosti pre Slovensko obrovské finančné dopady. Citujem zo správy NKÚ: "Napriek záväzkom smernice Európskej komisie o čistení komunálnych odpadových vôd, ktorá vyžadovala pripojenie aglomerácií nad dvetisíc ekvivalentných obyvateľov do roku 2015, v roku 2022 dosiahlo hranicu pripojenia 98 % ekvivalentných obyvateľov iba 53 z celkových 356 aglomerácií v Slovenskej republike. Tento stav ohrozuje, tento stav ohrozuje Slovensko sankciami v desiatkach miliónov eur, ktoré môžu byť uvalené medzi rokmi 2030 až 2035. Za toto nemôžu tri roky Matoviča s Hegerom ani dva roky Radičovej. Toto je vizitka vášho spravovania štátu!
V rozpočte na rok 2025 sú celkové výdavky smerujúce do vodného hospodárstva len vo výške 348 mil. eur, ktoré sú určené na projekty budovania a rekonštrukcie infraštruktúry. Tempo starnutia výrazne prevažuje tempo obnovy infraštruktúry. Podľa strategického plánu rozvoja verejných vodovodov a kanalizácií na roky 2021 až 2027 sa má vynaložiť na obnovu a rozvoj tejto infraštruktúry približne 5,7 mld. eur. Toto je napísané v pláne pre budovanie vodovodov a kanalizácií a po troch rokoch sme z týchto prostriedkov približne na úrovni 3 %, čo je teda naozaj alarmujúce.
Čo však vidíme miesto poctivej práce, ktorú si táto téma zaslúži? Minister životného prostredia pán Taraba od nástupu na rezort rozpráva, že kritická infraštruktúra je jeho priorita. Keď sme sa ho však na hodine otázok pýtali na správu NKÚ, ktorá píše o zlom stave vo vodárenských spoločnostiach, o riziku skrytej privatizácie vody na východe Slovenska, dozvedeli sme sa, že nevieme čítať a Najvyšší kontrolný úrad preháňa. Po vyše mesiaci nášho tlaku zrazu minister otočil, stretol sa so zástupcami NKÚ a začal iniciovať, aby vlastníkom akcií vo vodárenských spoločnostiach neboli len obce a mestá, ale v núdzovom prípade aj štát. Aby štát mal pod kontrolou nielen to, ako infraštruktúra funguje, ale aj to, ako sú vo vodárenstve využívané štátne, ale aj európske zdroje.
Dnes okrem Najvyššieho kontrolného úradu vypovedajú o zlom stave kritickej infraštruktúry, resp. jej potrebe budovania aj samotné samosprávy. V lete sme navštívili desiatky obcí na celom Slovensku, napr. v obci Tuhár čakali obyvatelia na vodovod 15 rokov od začiatku budovania. V obci Poproč chodili v lete kvôli poruche na starom vodovode tri týždne po vodu do krčahov. Napríklad v Geči, čo je obec 15 km od centra Košíc, žijú ľudia v modernej zástavbe bez vodovodu a kanalizácie. Takmer vo všetkých obciach sme počúvali o skostnatelosti štátu, o komplikovanom nastavovaní výziev, o zložitej situácii s projektovou dokumentáciou.
Často počúvame o problémoch s prevodom pozemkov. Budovanie vodovodov a kanalizácií musí mať však jasnú koncepciu, ktorá bude vychádzať z reálnej situácie našich samospráv, zmapovaná zodpovedným orgánom. Musí byť nastavené jasné financovanie s plánom budovania. Na túto situáciu samotný rozpočet absolútne nereflektuje.
Na záver a trikrát podčiarknuté, odkedy ste sa ujali moci, míňali ste vždy neadresne, sebe ste peniaze pridali a dlhy, ktoré robíte, ste preniesli na plecia bežných ľudí, podnikateľov a samospráv. Za vašich predchádzajúcich vlád ste nedokázali nikdy prísť s reformami, ktoré by Slovensku pomohli a posunuli ho na priečkach úspešnosti. Dnes vidíme nemocnice, kde si ľudia musia nosiť vlastný toaletný papier a na okná sa skladať cez zbierky na internete. Školy, kde neučíme deti kriticky myslieť a nepripravujeme ich na výzvy 21. storočia. A v neposlednom rade teda obce, kde ľudia chodia s krčahom po vodu a splašky nám končia v našich poliach a riekach. Slovensko, žiaľ, vždy bolo pre vás len výťahom k moci a k peniazom. Ak by to tak nebolo, tak dnes nie je realitou, že na Slovensku, opakujem, žije stále pol milióna ľudí bez prístupu k pitnej vode z verejného vodovodu a jeden a pol milióna bez pripojenia na kanalizáciu a skoro milión ľudí dnes je na hranici chudoby. Robili ste vždy len nutné veci, ktoré sa už nedali odkladať. Nikdy ste neboli vizionári, ktorí vidia Slovensko ako modernú, úspešnú a prosperujúcu krajinu. Tak pristupujete k vládnutiu aj k hospodáreniu. A tak dnes vyzerá naša krajina aj náš rozpočet.
Ďakujem.
Skryt prepis